C. Nevhodné vzťahy založené na osobných záujmoch

Ďalším typom nevhodného vzťahu sú vzťahy založené na osobných záujmoch. Ľudia si navzájom lichotia, vyvyšujú sa, chvália sa a podlizujú sa v záujme vlastného prospechu. Vnášanie takéhoto nečestného správania a podlej atmosféry do cirkevného života vážne ovplyvňuje ostatných, ktorí v tichosti čítajú Božie slová alebo počúvajú zdieľané skúsenosti. Keď sa medzi ľuďmi vytvorí vzťah založený na osobných záujmoch, často hovoria alebo robia veci, ktoré sú v rozpore s ich túžbami, len pre vlastný prospech. Napríklad ak niekto vidí, že iná osoba by mohla byť určitým spôsobom prospešná pre jeho podnikanie alebo záujmy, môže túto osobu zvoliť za vodcu, navrhnúť ju na konkrétnu povinnosť alebo súhlasiť so všetkým, čo táto osoba povie, a tvrdiť, že je to správne bez ohľadu na to, či je to v súlade s pravdou, len aby si ju naklonil. Aby si ju naklonil, robí mnoho vecí, ktoré nie sú v súlade s princípmi a sú proti pravde, čo vyrušuje Boží vyvolený ľud pri rozlišovaní osôb, udalostí a vecí a pri vstupe do pravdy. Opisuje to, čo je nesprávne a skreslené, ako správne, opisuje ľudské predstavy a domnienky ako niečo, čo je v súlade s Božími úmyslami, a tak ďalej, čím vyrušuje myšlienky ľudí a správny smer a cieľ ich úsilia. Všetky tieto správania pramenia z udržiavania vzťahu založeného na osobných záujmoch. Na ochranu a udržanie vlastných záujmov dokáže hovoriť proti svojmu svedomiu a konať proti princípom. To, čo hovoria a robia, spôsobuje v cirkevnom živote vyrušenia a ničenie, čo nakoniec vedie k tomu, že viac ľudí nedokáže normálnym a usporiadaným spôsobom hovoriť v duchovnom spoločenstve o Božích slovách, čítať a modliť sa Božie slová alebo zdieľať osobné skúsenosti, čo vedie k stratám pri vstupe ľudí do života. Keď ľudia v duchovnom spoločenstve hovoria o svojich skúsenostných porozumeniach, často sa stretávajú so zasahovaním zo strany vzťahov založených na osobných záujmoch; niektoré sú slovné, niektoré sa týkajú správania a iné cieľov a smerovania. Ľudia sú často prerušovaní pri duchovnom spoločenstve o pravde a pri čítaní a modlení sa Božích slov, často sú odvedení od témy a často sú v rôznej miere ovplyvnení. Preto by mali byť obmedzení tí, ktorí sa zapájajú do nevhodných vzťahov založených na osobných záujmoch a súvisiaceho správania. Cirkevní vodcovia, ktorí čelia týmto problémom, by nemali zatvárať oči a už vôbec by sa nemali oddávať takému zlu a prehliadať výskyt takýchto záležitostí v cirkevnom živote. Namiesto toho by mali byť ostražití a vnímaví a pohotovo ich zastaviť a obmedziť.

Zapájanie sa do nevhodných vzťahov založených na osobných záujmoch je v cirkvi bežným javom. Ak napríklad niekto plánuje kandidovať vo voľbách za ďalšieho cirkevného vodcu, môže pritiahnuť skupinu ľudí a prezradiť im svoje nápady. Títo ľudia nie sú hlúpi; naznačia mu: „Ak ťa zvolíme, aké výhody nám poskytneš?“ Takto sa medzi nimi vytvorí vzťah založený na osobných záujmoch. Aby si udržali svoje osobné záujmy, často na zhromaždeniach zastávajú rovnaký postoj. Bez toho, aby si ostatní boli vedomí alebo poznali pozadie, neustále hovoria o tom, aký je ten jeden človek dobrý, ako to, čo robí iný, je Bohom dovolené a požehnané, kto a koľko obetoval a aké príspevky kto priniesol Božiemu domu, často si navzájom spievajú chvály a navzájom sa vychvaľujú. V cirkevnom živote často šíria tieto reči, aby poslúžili konsenzu, ktorý dosiahli vopred, a na udržanie svojich vzájomných záujmov. Niekto môže napríklad povedať: „Ak ma zvolíš za vodcu, keď sa ujmem svojej pozície, urobím z teba vedúceho skupiny.“ Neusilujú sa všetci o osobný zisk? Aby si dosiahli svoje záujmy, nemusia hovoriť určité veci alebo robiť určité kroky? Preto počas zhromaždení majú rôzne prejavy, všetky zamerané na udržanie konsenzu, ktorý dosiahli už skôr, a príslušných záujmov. Pred dosiahnutím svojho cieľa väčšinu ich činností poháňajú záujmy. Takže, nie sú úmysly a ciele za tým, čo hovoria a robia, dosť nevhodné? Nie je vzťah, ktorý sa medzi nimi vytvoril, nevhodný? Nemali by byť takéto nevhodné vzťahy v cirkvi obmedzené? Niektorí hovoria: „Ako to môžeme obmedziť, ak sa to neodhalí?“ Takéto záležitosti, pokiaľ sa vôbec neurobia, sa po ich uskutočnení môžu odkryť a budú zverejnené. Ak ľudia správne hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde a o svojich osobných poznaniach a skúsenostiach, bez toho, aby do toho miešali čokoľvek, čo nesúvisí s pravdou, každý to dokáže vnímať. Ak je v tom niečo primiešané, ľudia to tiež dokážu rozlíšiť. Preto by v cirkvi mali byť obmedzené aj rôzne transakčné vzťahy, ktoré vznikajú na udržanie vzájomných záujmov; prinajmenšom by mali byť zúčastnení varovaní a malo by sa s nimi viesť duchovné spoločenstvo, aby si uvedomili svoje vlastné problémy a pochopili vážne dôsledky zapájania sa do takýchto aktivít, a zároveň aby bratia a sestry mohli rozlíšiť povahu týchto záležitostí. Aký vplyv má tento druh činnosti na väčšinu ľudí? Vedie to ľudí k tomu, aby si mysleli, že medzi cirkvou a spoločnosťou nie je veľký rozdiel, že obe sú miesta, kde sa všetci navzájom využívajú a ľudia sa zapájajú do transakcií pre vlastný prospech. Toto správanie nie je mierne vyrušenie, ale predstavuje vážne vyrušenie cirkevného života. Povedzte Mi, je niekto, kto neustále láka ľudí, aby získal ich hlasy vo voľbách, a používa nezvyčajné prostriedky na manipuláciu volieb a získanie pozície vodcu, dobrý človek? Je zrejmé, že takto zvolení vodcovia nie sú dobrými ľuďmi. Môžu bratia a sestry, ktorí padli do ich rúk, očakávať niečo dobré? Ak sa niekto stane vodcom nezvyčajnými prostriedkami, a nie je zvolený na základe princípov, takýto vodca rozhodne nie je dobrý človek. Ak mu dovolíme viesť, je to rovnaké ako keby sme otvorene odovzdali bratov a sestry zlému človeku, antikristovi, pričom väčšina ľudí je v podstate odovzdaná do rúk satana; v takomto scenári bude ovocie ich cirkevného života samozrejmé. Toto je typ nevhodného vzťahu spojeného so záujmami. Či už medzi skupinami alebo jednotlivcami, keď vzťahy medzi ľuďmi zahŕňajú záujmy, budú sa vo svojich činoch viac prikláňať k osobným výhodám, než aby konali podľa princípov na ochranu záujmov Božieho domu. Takéto vzťahy nie sú založené na svedomí a rozume normálnej ľudskej prirodzenosti, ale sú v rozpore so svedomím aj rozumom, a ešte viac s pravdou-princípmi. To, čo hovoria, robia a prejavujú, spolu s ich úmyslami, cieľmi, motiváciami, pôvodom a tak ďalej, je všetko motivované záujmami; preto môžu byť tieto vzťahy definované ako nevhodné. Keďže vznik takýchto vzťahov vyrušuje Boží vyvolený národ pri prežívaní cirkevného života, čo sťažuje väčšine ľudí čítať Božie slová a hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde v tichosti pred Bohom, takéto nevhodné vzťahy by mali byť v cirkvi obmedzené. V prípadoch, ktoré sú vážne a predstavujú správanie zlých ľudí, by mali byť vydané varovania, a ak sa zúčastnení za žiadnych okolností nebudú kajať, mali by byť z cirkvi vyčistení.

D. Nenávisť medzi jednotlivcami

Nevhodné medziľudské vzťahy majú rôzne prejavy. Ďalším z nich je osobná nenávisť. Napríklad môžu v rodinách vznikať trenice alebo spory medzi svokrami a nevestami, medzi švagrinami alebo medzi bratmi, alebo aj medzi susedmi. Niekedy sa to dokonca rozvinie do nenávisti, a títo ľudia potom, ako protivníci, nedokážu spolupracovať ani pracovať spoločne až do takej miery, že sa jeden na druhého nedokážu ani pozrieť a vždy, keď tak spravia, sa pohádajú a pobijú. Keď sa vidia na zhromaždeniach, ich srdcia sú tiež naplnené nenávisťou a nedokážu sa utíšiť pred Bohom, aby si vychutnali Božie slovo a uvažovali o sebe a spoznali samých seba, a určite sa nedokážu zbaviť svojich predsudkov a nenávisti, aby mali normálne zhromaždenie. Namiesto toho sa pri každom stretnutí púšťajú do hádok a potýčok, odhaľujú si navzájom nedostatky a útočia na seba, a dokonca si nadávajú, čo má na Boží vyvolený ľud hlboko negatívny dopad. Takíto ľudia sú pochybovači, sú to neverci. Tí, ktorí úprimne veria v Boha a milujú pravdu, bez ohľadu na to, čo sa stane, alebo s kým majú spory alebo voči komu prechovávajú predsudky, dokážu hľadať pravdu, uvažovať o sebe a spoznať samých seba a riešiť problémy podľa pravdy-princípov. Ak urobili niečo zlé alebo niekomu niečo dlžia, dokážu sa sami od seba ospravedlniť a priznať si chyby; rozhodne sa neuchýlia k vyvolávaniu hádok alebo problémov na zhromaždeniach. Zapájať sa do sporov a vyvolávať v cirkvi rozruch je úplne pod úroveň svätých; takéto správanie vážne znevažuje Boha. Ľuďom, ktorí sa takto správajú, do veľkej miery chýba ľudská prirodzenosť, svedomie a rozum; rozhodne to nie sú praví veriaci v Boha. Tento problém je relatívne častejší medzi novými veriacimi. Keďže noví veriaci nerozumejú pravde a ich skazené povahy neboli očistené, je pre nich ľahké zapájať sa do sporov o mnohých veciach a dokonca nechávajú prepuknúť svoju horkokrvnosť a dostávajú sa do sporov. Ak sa tieto skazené povahy nevyriešia, ľudia budú v srdciach prechovávať nenávisť, a aj keď žijú životom cirkvi, budú sa s touto horkokrvnosťou a nenávisťou stále zapájať do nekonečných sporov. To ovplyvňuje cirkevný život, čo má vplyv na to, ako Boží vyvolený ľud je a pije Božie slovo, chváli Boha a delí sa o svoje skúsenostné porozumenie Božích slov. Priamo to ovplyvňuje aj vstup do života Božieho vyvoleného ľudu. Niektorí noví veriaci sa ľahko dostanú do sporov pre nezhody v drobných záležitostiach. Napríklad pred začiatkom zhromaždenia chcú niektorí spievať jeden chválospev, zatiaľ čo iní uprednostňujú druhý – aj takáto triviálna záležitosť môže ľahko viesť k sporom. Podobne sa odlišné názory na nejakú vec môžu niekedy rýchlo zmeniť na debaty a hádky môže vyvolať dokonca aj to, že niekto niekoho urazí, lebo nehovorí ohľaduplne. Takéto druhy incidentov sú medzi novými veriacimi bežné. Keď počas zhromaždení vzniknú spory, prirodzene vyrušujú cirkevný život. Nevyrušuje to aj Boží vyvolený ľud? Tí, ktorí sú náchylní na hádky a debaty o tom, čo je správne a čo nie, sú tí, ktorí najľahšie vyrušujú život cirkvi. Záleží im len na uspokojení vlastnej márnivosti a povesti bez ohľadu na záujmy Božieho vyvoleného ľudu. Nespôsobujú takýmto konaním vyrušenia v cirkevnom živote? (Áno.) Cirkev je miesto, kde sa bratia a sestry zhromažďujú, aby jedli, pili a tešili sa z Božích slov; je to miesto na podriadenie sa Bohu a uctievanie Boha. Rozhodne to nie je miesto na ventilovanie osobných krívd a už vôbec nie na hádky alebo spory o tom, čo je správne a čo nie. Keď takíto ľudia takto spôsobujú vyrušenia, aké to má dôsledky? Priamo to vedie k nedostatku pôžitku počas zhromaždení; vedie to k tomu, že Boží vyvolený ľud nedokáže získať budovanie do života, a dokonca väčšina ľudí nedokáže nájsť pokoj a nevýslovne trpí. Postupom času sa niektorí stávajú negatívnymi a slabými, ba dokonca sa zdráhajú zúčastňovať sa na zhromaždeniach. Táto situácia je bežná vo väčšine cirkví a je to niečo, čo zažili všetci z Božieho vyvoleného ľudu. Ako by sa teda mal riešiť problém častých sporov a hádok na zhromaždeniach? Malo by sa vybrať niekoľko úryvkov Božích slov, ktoré sú relevantné pre daný problém, a počas zhromaždení by sa mali spoločne viackrát prečítať; potom by mal každý hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde a podeliť sa o svoje porozumenie. Tento prístup môže priniesť nejaké výsledky. Nielenže tí, ktorí sú náchylní na hádky, môžu spoznať svoje priestupky a pocítiť výčitky svedomia, ale aj okolostojaci môžu uvažovať o tom, či v podobných situáciách odhalili svoje skazené povahy a či sú schopní hádať sa s ostatnými – takto môžu aj okolostojaci spoznať samých seba. Bez ohľadu na to, či sa niekto zapája do sporov alebo nie, po niekoľkonásobnom prečítaní niekoľkých úryvkov Božích slov dokáže spoznať svoje vlastné skazené povahy a vidieť, že žiť podľa skazených pováh skutočne znamená nemať svedomie a rozum a nemať ani trochu ľudskej prirodzenosti. Účinky takto prežívaného cirkevného života nie sú zlé, však? Hoci na začiatku zhromaždenia môže dochádzať k sporom, ak si potom každý dokáže prečítať Božie slová, utíšiť sa pred Bohom, aby o sebe uvažoval, riešiť problémy pomocou pravdy a skutočne činiť pokánie – ak sa dajú dosiahnuť tieto výsledky – potom ide o normálny život cirkvi. Nech sa teda počas zhromaždení stane čokoľvek, nie je to nevyhnutne zlé; pokiaľ sa všetci spoja v srdci a mysli, aby hľadali pravdu, a zopárkrát si spolu prečítajú niekoľko relevantných úryvkov Božích slov, aj keď sa problémy nedajú úplne vyriešiť, ľudia ich budú môcť do istej miery prekuknúť a mať nejakú rozlišovaciu schopnosť – všetci z toho budú mať úžitok. Povedali by ste, že je ťažké dosiahnuť takýto cirkevný život? Je to premena zlej veci na dobrú, je to tak trochu šťastie v nešťastí. To by však nemalo viesť ľudí k presadzovaniu myšlienky, že spory a debaty sú v živote cirkvi žiaduce; toto sa absolútne nesmie presadzovať. Spory a debaty môžu ľahko viesť k návalom horkokrvnosti a konfliktom, čo je zlé pre všetkých a účastníkom to spôsobuje osobné utrpenie. Preto je najlepším prístupom hľadanie pravdy na riešenie problémov a porozumenie pravdy môže účinne zabrániť podobným incidentom v budúcnosti. Múdri jednotlivci by mali zaujať trpezlivý a tolerantný postoj, keď vzniknú trenice a strety. Keďže aj oni majú skazené povahy a môžu ľahko ublížiť druhým, keď odhalia svoje skazené povahy, mali by sa pohotovo modliť k Bohu a hľadať pravdu na vyriešenie problémov. Takto sa do času zhromaždenia všetka osobná zášť a nenávisť rozplynú, v ich srdciach zavládne pocit oslobodenia, a bude jednoduchšie priateľsky vychádzať s bratmi a sestrami, čím sa podporí harmonická spolupráca. Kedykoľvek niekto vidí, ako brat alebo sestra odhaľujú svoju skazenú povahu, mal by im s láskou pomôcť, nie ich súdiť, odsudzovať alebo zavrhovať. Môže sa stať, že problémy sa nevyriešia po jednom alebo dvoch pokusoch o pomoc, ale stále sa vyžaduje trpezlivosť a tolerancia. Pokiaľ nevyrušujú život cirkvi alebo úmyselne nepáchajú zlo, malo by sa s nimi až do konca zaobchádzať s trpezlivosťou a toleranciou – nadíde deň, keď prídu k rozumu. Ak má niekto zlú ľudskú prirodzenosť a odmieta akúkoľvek pomoc, neprijíma pravdu bez ohľadu na to, ako sa o nej hovorí v duchovnom spoločenstve, potom neverí v Boha úprimne a je potrebné si od takýchto jednotlivcov držať odstup. Ak opakovane vyrušujú život cirkvi, malo by sa s nimi zaobchádzať a nakladať podľa princípov. Ak to nie sú zlí ľudia, ale len často odhaľujú svoju skazenú povahu, nenávidia sa, ale v danej chvíli sú bezmocní a nedokážu konať inak, potom by sa takýmto jednotlivcom malo pomáhať s láskou; pomôžte im porozumieť pravde a rozlíšiť a spoznať svoje odhalenia skazenosti – takto ich odhalenia skazenosti budú postupne ubúdať. Ak títo ľudia ovplyvňujú bratov a sestry len občas, dá sa im to prepáčiť; pokiaľ nie sú s ich ľudskou prirodzenosťou žiadne väčšie problémy a nie sú to nečestní alebo zlí ľudia, potom by sa im malo pomáhať a mali by dostať podporu prostredníctvom duchovného spoločenstva o pravde. Ak dokážu prijať pravdu, malo by sa s nimi zaobchádzať s láskou. Ak však odmietajú činiť pokánie a dlhodobo negatívne ovplyvňujú cirkevný život, cirkevní vodcovia by mali vydať varovania a zaviesť obmedzenia. Ak vytrvalo odmietajú prijať pravdu, takíto jednotlivci sú zlí ľudia. Zlí ľudia s nikým nedokážu vyjsť, sú to hnilé jablká a démoni. Ponechať ich v cirkvi spôsobí len narušenia a vyrušenia. Preto by sa s tými, ktorí sa odmietajú zmeniť napriek opakovaným napomenutiam, malo zaobchádzať ako so zlými ľuďmi a mali by byť z cirkvi vyčistení. Každý, kto často vyrušuje cirkevný život a vstup do života Božieho vyvoleného ľudu, je pochybovač a zlý človek a musí byť z cirkvi vyčistený. Bez ohľadu na to, o koho ide alebo ako sa v minulosti správal, ak často vyrušuje prácu cirkvi a cirkevný život, odmieta orezávanie a vždy sa bráni chybným zdôvodňovaním, musí byť z cirkvi vyčistený. Tento prístup je výlučne v záujme zachovania normálneho napredovania práce cirkvi a ochrany záujmov Božieho vyvoleného ľudu, plne v súlade s pravdou-princípmi a Božími úmyslami. Vstup do života Božieho vyvoleného ľudu a práca cirkvi by nemali byť ovplyvnené spormi a neoprávneným vyvolávaním problémov niekoľkých zlých jednotlivcov – nestojí to za to a je to aj nespravodlivé voči Božiemu vyvolenému ľudu.

Ak zlí ľudia často spôsobujú v cirkvi vyrušenia, čo vedie k tomu, že život cirkvi neprináša ovocie, najlepším riešením je roztriediť ľudí a rozdeliť zhromaždenia do rôznych skupín: tí, ktorí milujú pravdu a úprimne konajú svoje povinnosti, sa zhromažďujú spolu; tí, ktorí sa chcú usilovať o pravdu, ale nekonajú svoje povinnosti, sa zhromažďujú spolu; a tí, ktorí radi spôsobujú narušenia a vyrušenia, ohovárajú, súdia a odsudzujú ostatných, sa zhromažďujú spolu. Takto je možné cirkev rozdeliť primárne do troch skupín – dalo by sa povedať, že sa každý roztriedi podľa svojho druhu – a tak sa zabezpečí, že sa tieto skupiny počas zhromaždení nebudú navzájom rušiť. Ľudia so zlou ľudskou prirodzenosťou, bez ohľadu na to, ako bezohľadne páchajú zlé skutky, neovplyvnia ostatných, ale ublížia len sami sebe. Niektorí ľudia majú surovú povahu. Ak niekto povie niečo, čo ich zraní alebo urazí, budú toho človeka nenávidieť a budú hľadať spôsoby, ako na neho zaútočiť a pomstiť sa mu. Neprijímajú to bez ohľadu na to, ako sa s nimi hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde alebo ako sú orezávaní. Radšej zomrú, ako by činili pokánie, a naďalej vyrušujú život cirkvi. To dokazuje, že sú to zlí ľudia. Takýchto zlých ľudí už nemôžeme ďalej tolerovať. Mali by byť podľa pravdy-princípov vyčistení z cirkvi. Toto je jediný spôsob, ako tento problém dôkladne vyriešiť. Bez ohľadu na to, aké chyby alebo zlé veci títo ľudia s krutými povahami urobili, nedovolia, aby ich niekto odhalil alebo ich orezával. Ak ich niekto odhalí a urazí, rozzúria sa, pomstia a takú záležitosť nikdy nenechajú len tak. Nemajú trpezlivosť ani toleranciu voči iným ľuďom a nie sú voči nim zhovievaví. Na akom princípe je založené ich počínanie? „Radšej zradím, než by som mal byť zradený.“ Inými slovami, nestrpia, keď ich niekto uráža. Nie je to vari logika zlých ľudí? Logika zlých ľudí je presne taká. Nikto ich nesmie uraziť. Je pre nich neprijateľné, aby ich niekto čo i len v najmenšej miere provokoval, a nenávidia každého, kto to robí. Zamerajú sa na takého človeka a nikdy to nenechajú len tak – takí sú zlí ľudia. Zlých ľudí by ste mali izolovať alebo vyčistiť hneď, ako zistíte, že majú podstatu zlých ľudí, skôr než stihnú spáchať nejaké veľké zlo. Tým sa škody znížia na minimum; je to múdre rozhodnutie. Ak vodcovia a pracovníci čakajú, kým zlý človek spôsobí nejakú pohromu, aby sa s ním vysporiadali, konajú pasívne. To by dokazovalo, že vodcovia a pracovníci sú veľmi hlúpi a pri svojom konaní nemajú žiadne princípy. Niektorí vodcovia a pracovníci sú presne takíto hlúpi a nevedomí. Trvajú na tom, že počkajú, kým budú mať jednoznačný dôkaz, a až potom sa budú zaoberať zlými ľuďmi, pretože si myslia, že len tak budú mať čisté svedomie. V skutočnosti však nepotrebujete jednoznačný dôkaz na to, aby ste si boli istí, že je niekto zlý. Dá sa to poznať z jeho každodenných slov a skutkov. Keď ste si istí, že sú zlí, môžete začať tým, že ich obmedzíte alebo izolujete. Tým sa zabezpečí, že nebude poškodená ani práca cirkvi, ani vstup do života Božieho vyvoleného národa. Niektorí vodcovia a pracovníci nedokážu rozlíšiť, kto je zlý, ani sa nedokážu včas vysporiadať so zlými ľuďmi. V dôsledku toho je ovplyvnená práca cirkvi a cirkevný život a bráni sa vstupu do života Božieho vyvoleného ľudu. Je to veľmi hlúpe. Takto vykonávajú prácu falošní vodcovia. Na jednej strane im chýba schopnosť rozlišovať a na druhej strane sú to ľudia, ktorí sa chcú každému zapáčiť a boja sa uraziť ostatných. Keď takíto ľudia slúžia ako vodcovia, po prvé, nedokážu konať skutočnú prácu; a po druhé, škodia Božiemu vyvolenému ľudu. Nedokážu ani včas vyriešiť problém vyrušení spôsobených zlými ľuďmi, ani nedokážu ochrániť bratov a sestry; takíto ľudia nie sú spôsobilí byť vodcami a pracovníkmi. Povedzte Mi, ak je niekto charakterizovaný ako zlý človek, je ešte potrebné hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby sa mu pomohlo? (Nie.) Nie je potrebné dávať mu šancu. Niektorí ľudia majú príliš veľa „lásky“, vždy dávajú zlým šancu činiť pokánie, ale môže to dosiahnuť nejaký účinok? Je to v súlade s princípmi Božích slov? Videl si nejakého zlého človeka, ktorý by dokázal skutočne činiť pokánie? Nikto to nikdy nevidel. Dúfať, že zlí ľudia budú činiť pokánie, je ako ľutovať jedovaté hady; je to ako ľutovať divé šelmy. Je to preto, lebo na základe podstaty zlých ľudí sa dá určiť, že zlí ľudia nikdy nebudú milovať pozitívne veci, nikdy neprijmú pravdu a nikdy nebudú činiť pokánie. V ich slovníku nenájdeš slovo „pokánie“. Bez ohľadu na to, ako s nimi hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde, nevzdajú sa svojich vlastných pohnútok a záujmov a nájdu si rôzne dôvody a výhovorky, aby sa ospravedlnili, a nikto ich nedokáže presvedčiť. Ak utrpia stratu, je to pre nich neznesiteľné a budú s tým ostatných donekonečna otravovať. Ako môžu takíto ľudia, ktorí nie sú ochotní utrpieť žiadnu stratu, skutočne činiť pokánie? Extrémne sebeckí ľudia sú tí, ktorí uprednostňujú svoje vlastné záujmy nad všetkým ostatným; sú to zlí ľudia a nikdy nebudú činiť pokánie. Ak si už dôkladne pochopil, že takýto človek je zlý, a stále mu dávaš šancu na pokánie, nie je to hlúpe? Je to to isté, ako hriať si na prsiach zamrznutého hada, len aby ťa potom uhryzol. Len blázon by urobil takú hlúposť. V cirkvi je normálnym javom, že Boží vyvolení nenávidia zlých ľudí, pretože zlí ľudia nemajú ľudskú prirodzenosť a vždy robia nemorálne veci. Nenávidieť zlých ľudí je správny postoj. Je to súčasť toho, čo by ľudia mali mať v rámci svojej normálnej ľudskej prirodzenosti.

Povedzte Mi, čo je to za človeka, ktorý nemá vôbec žiadnu lásku k bratom a sestrám? Prečo nemá s bratmi a sestrami ani kúsok normálneho medziľudského vzťahu? Tento druh človeka, bez ohľadu na to, s kým komunikuje, spája tieto interakcie len so záujmami a transakciami; ak v tom nie sú žiadne záujmy alebo transakcie, nebude sa s ľuďmi obťažovať. Nie je takýto človek zlý? Niektorí ľudia sa neusilujú o pravdu a žijú len na základe pocitov; kto sa k nim správa dobre, s tým sa zblížia, a kto im pomôže, toho považujú za dobrého. Takíto ľudia tiež nemajú normálne medziľudské vzťahy. Žijú výlučne na základe pocitov, môžu sa teda k bratom a sestrám správať férovo a spravodlivo? To je absolútne nedosiahnuteľné. Preto každý, kto nemá normálny medziľudský vzťah s bratmi a sestrami alebo s tými, ktorí úprimne veria v Boha, je človek bez svedomia a rozumu, bez normálnej ľudskej prirodzenosti a rozhodne to nie je niekto, kto miluje pravdu. Títo jednotlivci sa nelíšia od bezvýznamných darebákov medzi neveriacimi; sú v kontakte s každým, kto je pre nich prospešný, a z koho nič nemajú, toho ignorujú. Okrem toho, keď vidia niekoho, kto sa usiluje o pravdu, alebo niekoho, kto sa môže podeliť o skúsenostné svedectvá – niekoho, koho všetci obdivujú a majú radi – začnú byť žiarliví a nenávistní a snažia sa všetkými prostriedkami zbierať materiál, aby mohli súdiť a odsudzovať týchto ľudí, ktorí sa usilujú o pravdu. Nerobia toto zlí ľudia? Takíto ľudia nemajú svedomie a rozum – sú horší ako zvieratá. Nedokážu sa k ľuďom správať správne, nedokážu s ostatnými normálne vychádzať, nedokážu si vybudovať normálne medziľudské vzťahy s Božím vyvoleným ľudom a dokonca dokážu nenávidieť tých, ktorí sa usilujú o pravdu. Takíto ľudia sa musia vo svojich srdciach cítiť veľmi osamelí, vždy sa sťažujú na nebesá a iných ľudí. Akú radosť alebo zmysel majú v živote? Títo ľudia majú surovú povahu a bez ohľadu na to, s kým sú v kontakte, dokážu si vypestovať nenávisť pre triviálne záležitosti, odsudzovať a mstiť sa im, a tak im prinášať pohromy. Takíto zlí jednotlivci sú skutoční diabli, ktorí prinášajú cirkvi pohromu každým dňom, čo v nej strávia. Ak zostanú dlho, pohromy budú nekonečné. Len ak ich z cirkvi vyčistia, je možné pohromám predísť. Okrem toho sú tu tí, ktorí navonok vyzerajú civilizovane, ale majú mimoriadnu záľubu vo výhodách. Preto je ich viera v Boha tiež len prostriedkom na dosiahnutie výhod. Ak už nejaký čas nezískali nejakú neoprávnenú výhodu, ich tváre sa zamračia, akoby im niekto dlhoval veľa peňazí. Každého, kto vidí ich zahorknuté a skľúčené tváre, to okamžite emocionálne ovplyvní. Aký účinok by podľa vás priniesla takáto tvár, keby sa objavila v cirkevnom živote? Väčšina Božieho vyvoleného ľudu by sa pri pohľade na ňu určite cítila nepríjemne a ich čítanie Božích slov a duchovné spoločenstvo o pravde by boli v rôznej miere vyrušené a ovplyvnené. Najmä pre tých, ktorí sa nezakorenili v pravej ceste, by bolo príliš ľahké nechať sa ovplyvniť častým videním tejto večne zamračenej tváre v živote cirkvi! Cirkev by mala mať viac ľudí s veselou povahou, ktorí hovoria jednoducho a otvorene, a viac ľudí so srdcom plným pokoja a radosti, so slobodným a oslobodeným duchom. Cirkevný život by sa tak stal radostným. Tí mrzúti, ktorí sú večne zamračení, by sa mali doma modliť k Bohu a zmeniť svoj postoj skôr, než prídu na zhromaždenia. Takto budú mať dobrú náladu a zo zhromaždenia si niečo odnesú. Okrem toho to prospeje aj ostatným; prinajmenšom nebudú vyrušovaní. Aby sa zabezpečilo, že Boží vyvolený národ môže žiť normálny cirkevný život, vodcovia a pracovníci by sa mali naučiť hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby riešili problémy. Ak niekto príde na zhromaždenie so zamračenou tvárou, vodcovia a pracovníci by mali pristúpiť a opýtať sa: „Potrebuješ pomoc?“ Tomu sa hovorí proaktívne pomáhať druhým z lásky. Ak vodcovia a pracovníci vidia niekoho s problémom a ignorujú ho, vyhýbajú sa tým „mrzútom“ a obchádzajú ich bez toho, aby s nimi hovorili v duchovnom spoločenstve o pravde, aby im zlepšili náladu, potom nevykonávajú skutočnú prácu. Aby vodcovia a pracovníci mohli efektívne vykonávať cirkevnú prácu, musia sa predovšetkým naučiť byť dôverníkmi Božieho vyvoleného ľudu, podobne ako to, čo neverci nazývajú starostlivým vládnym úradníkom. Niektorí ľudia nie sú ochotní hrať takúto úlohu, vždy uprednostňujú byť pozorovateľom – ako môžu takto viesť Boží vyvolený ľud k dobrému cirkevnému životu? V skutočnosti sa dá do istej miery vidieť z výrazu tváre, či má niekto problémy v srdci. Ak má niekto vždy zamračenú tvár, určite to znamená, že jeho srdce je temné bez štipky svetla. Ak sú celý deň ponorení do sporov o tom, čo je správne a čo nie, mohol by sa na ich tvári ešte objaviť úsmev? Tváre týchto ľudí sú vždy zahalené tmavými mrakmi, bez chvíle slnečného svitu, a to ovplyvňuje aj ich vykonávanie povinnosti. Ak vodcovia a pracovníci tento problém dlho neriešia, čo spôsobuje, že bratia a sestry trpia neustálym vyrušovaním a nevýslovným trápením, dokazuje to, že vodcovia a pracovníci sú neschopní vykonávať skutočnú prácu, nedokážu riešiť problémy s pravdou a sú úplne bezcenní. Ak vodcovia a pracovníci rozumejú pravde a dokážu identifikovať problémy bratov a sestier a dokážu poskytnúť včasnú podporu a pomoc, nielenže dokážu pomôcť riešiť problémy ľudí, ale dokážu tiež pomôcť ľuďom porozumieť pravde-princípom a plniť si svoje povinnosti, potom bude ich vykonávanie povinnosti a riešenie záležitostí efektívne a neovplyvní to cirkevnú prácu. Ak vodcovia a pracovníci nedokážu pohotovo identifikovať a riešiť problémy, to prácu cirkvi ovplyvní. Ak vodcovia a pracovníci nedokážu identifikovať a riešiť problémy, čo spôsobí poškodenie práce cirkvi a zdržia tým aj vstup do života Božieho vyvoleného ľudu, nezradili vari Boha a Jeho vyvolený ľud? Nechýbajú im pri riešení záležitostí nejaké princípy? Riešiť problémy pohotovo a bez váhania po tom, čo človek prekukol ich podstatu – tomu sa hovorí plnenie si zodpovednosti a vernosť, a to znamená konať si svoju povinnosť spôsobom, ktorý je na požadovanej úrovni.

Témou dnešného duchovného spoločenstva je šiesty problém – zapájanie sa do nevhodných vzťahov. Problémy tohto typu, ktoré sa objavujú v cirkevnom živote, sú v podstate tieto: nevhodné vzťahy medzi pohlaviami, vzťahy osôb rovnakého pohlavia, vzťahy založené na osobnom prospechu a nenávisť medzi jednotlivcami. Či už sú to vzťahy založené na telesnej žiadostivosti, telesných záujmoch alebo citových zapleteniach tela, všetky patria do kategórie nevhodných vzťahov, pretože prekračujú rámec svedomia a rozumu normálnej ľudskej prirodzenosti. Existencia týchto nevhodných vzťahov môže ľudí do istej miery znepokojovať. Vážnejšie je, že môžu narušiť vstup ľudí do života, ich úsilie o pravdu a ich úsilie o poznanie Boha. Tieto rôzne druhy nevhodných vzťahov nepochádzajú zo svedomia ani rozumu a sú v rozpore s normálnou ľudskou prirodzenosťou. Pre ľudí je ťažké prijať a praktizovať pravdu, keď žijú v týchto nenormálnych vzťahoch, a tiež to vyrušuje ich prežívanie cirkevného života, ich úsilie o rast v živote, ako aj poriadok cirkevného života. To je na škodu vstupu do života Božieho vyvoleného národa a môže to tiež poškodiť prácu cirkvi. Preto je nevyhnutné, aby vodcovia a pracovníci včas identifikovali a riešili tieto problémy.

Pokiaľ ide o nevhodné vzťahy, už sme vymenovali rôzne situácie a roztriedili ich. Môžete uviesť nejaké príklady, aby sme si precvičili rozlišovanie? Aký je účel toho, aby ste sa naučili rozlišovať? Je to preto, aby ste dokázali rozlíšiť a definovať podstatu osôb, udalostí a vecí, a tak mohli robiť presné úsudky a potom s nimi zaobchádzali podľa princípov. Toto je konečný výsledok. Povedal niekto: „Hovoríš celý deň o týchto sporoch, o týchto každodenných záležitostiach – už to viac nechceme počúvať; už ani na zhromaždenia nechceme chodiť. Nemal by si hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde? Prečo stále hovoríš o týchto situáciách?“ Všimli ste si takýchto ľudí? Akí sú to ľudia? (Ľudia, ktorí nemajú duchovné porozumenie.) Takto hovoríme v duchovnom spoločenstve, a oni stále nedokážu pochopiť pravdu – nedosahujú inteligenciu normálneho človeka; takíto ľudia sú úplne zbytoční. Mal by niekto s inteligenciou pod úrovňou normálneho človeka ešte vôbec počúvať kázne? Možno by navrhli: „Zhromaždenia sú vždy o duchovnom spoločenstve o pravde, vždy sa hovorí o veciach ako praktizovanie pravdy – už ma to unavuje počúvať. Už nechcem chodiť na zhromaždenia.“ Ak skutočne zastávajú takýto názor, potom sú niekým, kto má odpor k pravde. Pri takýchto ľuďoch Boží dom netrvá na ich účasti; rýchlo ich pošlite preč. Ak oni sami nechcú chodiť na zhromaždenia a nie sú prístupní tomu, o čom sa na nich diskutuje, netrváme na tom – nechceme im robiť problémy. Aj keby takíto ľudia verili v Boha celý život, nepochopia pravdu a nevstúpia do reality; je to zbytočná námaha. Ak radi počúvajú teologické náuky, nech idú študovať teológiu; jedného dňa, keď nezískajú pravdu ako život, budú toho ľutovať.

29. mája 2021