D. Mať sklon k pomste

Naše duchovné spoločenstvo o prejavoch tretieho typu ľudí – tých, ktorí sú zhýralí a nespútaní – sa skončilo. Okrem ľudí tohto typu existuje mnoho ďalších, ktorí patria do kategórie zlých ľudí, a cirkev by mala rozlíšiť a vyčistiť všetky tieto typy zlých ľudí. Ďalej budeme hovoriť o štvrtom type. Z rôznych zlých ľudí, ktorých by cirkev mala rozlíšiť a vyčistiť, predstavuje štvrtý typ značnú výzvu a problém. Kto by to mohol byť? Sú to tí, ktorí majú sklon k pomste. Z výrazu „majú sklon k pomste“ je zrejmé, že títo ľudia nie sú ničím dobrým; hovorovo povedané, sú to prehnití ľudia. Súdiac podľa dôsledných prejavov a odhalení ich ľudskej prirodzenosti, ako aj podľa ich princípov konania, ich srdcia nie sú láskavé. Ako sa hovorí, sú to riadne potvory. Hovoríme, že nie sú dobrotivého druhu; konkrétnejšie, títo jedinci nie sú dobrosrdeční, ale nesú v sebe surovosť, zlobu a krutosť. Len čo niekto povie alebo urobí niečo, čo sa dotkne záujmov, povesti alebo postavenia týchto jedincov alebo čo ich urazí, po prvé, prechovávajú vo svojich srdciach nepriateľstvo. Po druhé, na základe tohto nepriateľstva konajú; konajú s cieľom a smerovaním vyventilovať si nenávisť a uľaviť si od hnevu, čo je správanie známe ako hľadanie pomsty. Medzi ľuďmi je vždy časť takýchto jedincov. Či už ide o to, čo ľudia opisujú ako malichernosť, panovačnosť alebo precitlivenosť, bez ohľadu na pojmy použité na opis alebo zhrnutie ich ľudskej prirodzenosti je bežným prejavom ich interakcií s ostatnými, že každý, kto ich náhodne alebo úmyselne zraní alebo urazí, musí trpieť a čeliť zodpovedajúcim následkom. Je to ako niektorí ľudia hovoria: „Uraz ich a draho za to zaplatíš. Ak ich podráždiš alebo zraníš, nemysli si, že ľahko unikneš.“ Existujú takíto jedinci medzi ľuďmi? (Áno.) Určite áno. Bez ohľadu na to, čo sa stane, či už to stojí za hnev alebo malichernosť, tí, ktorí majú sklon k pomste, si to zapíšu do svojho denného programu a považujú to za záležitosť najvyššej dôležitosti. Ktokoľvek ich urazí, je to neprijateľné a požadujú, aby za to zaplatil zodpovedajúcu cenu, čo je ich princíp zaobchádzania s ľuďmi, s kýmkoľvek, koho považujú za nepriateľa. Napríklad v cirkevnom živote niektorí ľudia hovoria v duchovnom spoločenstve o svojom stave alebo normálne hovoria v duchovnom spoločenstve a zdieľajú svoje skúsenosti, diskutujú o svojich stavoch a skazenosti. Pritom sa neúmyselne zmienia o stavoch a skazenosti iných. Hovoriaci to nemusí myslieť zle, ale poslucháč si to vezme osobne. Po vypočutí to tento jedinec nedokáže správne pochopiť ani k tomu pristúpiť a je náchylný k rozvoju pomstychtivej mentality. Ak túto záležitosť nenechá tak a trvá na útoku a hľadaní pomsty, spôsobí to problémy pre prácu cirkvi, takže táto záležitosť sa musí riešiť pohotovo. Pokiaľ sú v cirkvi zlí ľudia, nevyhnutne vzniknú vyrušenia, takže incidenty, keď zlí ľudia vyrušujú cirkev, sa nesmú brať na ľahkú váhu. Či už úmyselne alebo nie, pokiaľ ich podráždiš alebo zraníš, nenechajú to len tak. Myslia si: „Hovoríš o svojej vlastnej skazenosti, prečo spomínaš mňa? Hovoríš o svojom sebapoznaní, prečo odhaľuješ mňa? Odhaľovanie mojej skazenosti ma pripravuje o tvár a dôstojnosť, stavia ma do nepríjemnej situácie pred bratmi a sestrami, spôsobuje, že strácam prestíž a poškodzuje moju povesť. Nuž teda, pomstím sa ti; draho za to zaplatíš! Nemysli si, že som ľahká korisť, nemysli si, že ma môžeš šikanovať len preto, že moje rodinné pomery sú zlé a moje spoločenské postavenie nie je vysoké. Nepovažuj ma za nejakého slabocha; nie som niekto, s kým by si sa mal zahrávať!“ Bez ohľadu na to, ako vykonávajú svoju pomstu, zvážme len týchto ľudí samotných: Keď sa stretnú s týmito drobnými záležitosťami – záležitosťami, ktoré sú v cirkevnom živote bežné – nielenže k nim nedokážu správne pristupovať ani ich chápať, ale tiež rozvíjajú nenávisť a čakajú na príležitosti na pomstu, dokonca sa uchyľujú k nevyberaným prostriedkom na vykonanie svojej pomsty. Čo to hovorí o ich ľudskej prirodzenosti? (Je zlomyseľná.) Sú to láskaví ľudia? (Nie.) Najlepším typom ľudí sú tí, ktorí dokážu prijať pravdu. Keď počujú iných hovoriť v duchovnom spoločenstve a zdieľať svoje skúsenosti, uvažujú: „Aj ja mám túto skazenosť. To, čo opisujú, sa zdá byť môj stav. Či už ma úmyselne odhaľujú, alebo neúmyselne hovoria o niečom, čo sa náhodou podobá môjmu stavu, správne to pochopím – vypočujem si, ako to zažili, ako hľadajú pravdu na vyriešenie tohto stavu a ako praktizujú a vstupujú.“ To je niekto, kto skutočne prijíma pravdu. O niečo slabší človek by si po vypočutí mohol pomyslieť: „Ako to, že skazená povaha, ktorú rozpoznávajú, je presne ako môj stav? Hovoria o mne? Nuž, nech si hovoria. Koniec koncov, neutrpel som žiadnu stratu a väčšina ľudí to pravdepodobne aj tak nevie. Možno hovoria len o sebe a náhodou sa to zhoduje s mojím stavom; všetci máme rovnaký stav.“ Neberú to vážne, neprechovávajú v srdci nenávisť a nerozvíjajú pomstychtivú mentalitu. Pre nedobrotivých, zlých ľudí je to však iné. Ostatní by tú istú záležitosť vnímali ako bežnú a podľa toho by k nej pristupovali a zaobchádzali s ňou. Samozrejme, dobrí ľudia, ktorí prijímajú pravdu, by ju riešili aktívne a pozitívne. Obyčajní ľudia, hoci by ju neriešili pozitívne, neprechovávajú nenávisť a už vôbec nehľadajú pomstu. Ale týmto ľuďom, ktorí nie sú dobrotivého druhu, môže taká bežná a úplne obyčajná záležitosť spôsobiť vnútorný nepokoj a nebudú sa schopní upokojiť. To, čo z nich vychádza, nie je pozitívne ani bežné, ale surové a podlé; hľadajú pomstu. Aký je dôvod ich pomsty? Veria, že ich ľudia úmyselne ohovárajú zlomyseľnými poznámkami, odhaľujú ich skutočnú situáciu, ako aj ich škaredú stránku a ich skazenosť. To, čo ľudia hovoria, považujú za úmyselné, a preto ich považujú za svojich nepriateľov. Potom sa cítia oprávnení použiť pomstu na urovnanie záležitosti a používajú rôzne prostriedky na dosiahnutie svojich pomstychtivých cieľov. Nie je to surová povaha? (Áno.) V cirkevnom živote, keď bratia a sestry hovoria o svojich stavoch, väčšina poslucháčov sa s tým dokáže stotožniť a prijať to od Boha. Iba u tých, ktorí majú odpor k pravde a podlú povahu, to po vypočutí vyvolá nepriateľstvo a dokonca pomstychtivosť, čo dôkladne odhalí ich prirodzenosť-podstatu. Len čo sa vytvorí pomstychtivá mentalita, nasleduje séria pomstychtivých správaní a činov. Akými sa stanú vzťahy medzi ľuďmi, keď sa začnú odvíjať činy hľadania pomsty? Už nie sú správne. A kto je v tomto prípade skutočnou obeťou? (Osoba, na ktorej sa chcú pomstiť.) Správne. Skutočnými obeťami sú tí, ktorí hovoria v duchovnom spoločenstve o svojom skúsenostnom svedectve. Tí, ktorí majú sklon k pomste, budú potom súdiť, útočiť a dokonca falošne obviňovať alebo ohovárať tých, o ktorých si myslia, že ich odhaľujú alebo voči nim prechovávajú nepriateľstvo, a to slovami alebo činmi v rôznych situáciách. Tí, ktorí majú sklon k pomste, neprechovávajú nenávisť vo svojich srdciach len dočasne; hľadajú a dokonca vytvárajú všemožné príležitosti na pomstu voči tým, ktorí sú cieľom ich pomsty, voči ktorým sú nepriateľskí a ktorých vnímajú ako pre nich nepriaznivých. Napríklad ak počas voľby vodcov osoba, voči ktorej sú nepriateľskí, spĺňa princípy pre používanie ľudí v Božom dome a je spôsobilá byť zvolená za vodcu, ich nepriateľstvo ich prinúti túto osobu súdiť, odsudzovať a útočiť na ňu. Môžu sa dokonca zapojiť do zákulisných akcií alebo robiť veci na škodu tejto osoby, aby sa pomstili. Stručne povedané, ich prostriedky na vykonanie pomsty sú rôzne. Napríklad môžu nájsť niečo, čo by mohli použiť ako páku proti niekomu a ohovárať ho, vymýšľať si o tejto osobe klebety prostredníctvom zveličovania a nepodložených fám alebo šíriť nezhody medzi touto osobou a ostatnými. Môžu dokonca falošne obviniť túto osobu pred vodcami a tvrdiť, že táto osoba je neverná a pri vykonávaní svojich povinností odoláva prostredníctvom negativity. To všetko sú v skutočnosti úmyselné výmysly, vytváranie niečoho z ničoho. Pozrite sa, ako z ich podozrení a nedorozumení voči tejto osobe vzniká toľko neopodstatneného správania a činov; všetky tieto prístupy pramenia z ich pomstychtivej prirodzenosti. V skutočnosti, keď táto osoba zdieľala svoje skúsenostné svedectvá, nebolo to vôbec namierené proti nim; nebola v tom voči nim žiadna zlomyseľnosť. Je to len preto, že majú odpor k pravde a majú surovú povahu so sklonom k pomste, že nedovolia iným, aby ich odhaľovali, ani nedovolia diskusie o poznaní seba samého, o skazených povahách alebo o svojej satanskej prirodzenosti. Keď sa o takýchto témach diskutuje, rozzúria sa a predpokladajú, že sú terčom a sú odhaľovaní, a preto si vytvárajú a formujú pomstychtivú mentalitu. Prejavy tohto typu človeka, ktorý vykonáva svoju pomstu, sa vôbec neobmedzujú len na jednu okolnosť. Prečo to hovorím? Je to preto, že takíto jedinci majú surovú prirodzenosť; nikto ich nesmie podráždiť ani provokovať. Majú vrodenú agresivitu voči komukoľvek a čomukoľvek, podobne ako škorpión alebo stonožka. Preto, či už ich niekto podráždi alebo zraní úmyselným alebo neúmyselným rozprávaním, pokiaľ majú pocit, že utrpela ich hrdosť alebo prestíž, budú vymýšľať spôsoby, ako si svoju hrdosť a prestíž zachrániť, čo vedie k sérii pomstychtivých činov.

Ďalej budem v duchovnom spoločenstve hovoriť o ďalších prejavoch tých, ktorí majú sklon k pomste. Niektorí sú orezaní vodcami, pretože si povrchne konali svoje povinnosti, čo v nich vyvoláva nespokojnosť. Povedzte Mi, je ich orezávanie oprávnené? (Áno.) Je to úplne oprávnené a normálne. Ak si konáš svoju povinnosť povrchne, čím poškodzuješ prácu cirkvi, a nekonáš v súlade s princípmi a niekto sa postaví, aby ťa odhalil a orezal, je to oprávnené a mal by si to prijať. Avšak tí, ktorí majú sklon k pomste, to nielenže odmietajú prijať, ale prechovávajú aj nespokojnosť. Len čo vodcovia odídu, začnú nadávať: „Načo sa predvádzaš? Nie je to len preto, že máš nejakú funkciu? Keby som mal takú funkciu ja, robil by som to lepšie ako ty! Orezávaš ma, kto si myslíš, že si? Nenávidím ťa za to, že ma orezávaš. Preklínam ťa, aby ťa zrazilo auto, aby si sa zadusil pri pití, aby si sa zadusil pri jedle. Preklínam ťa, aby si zomrel mizernou smrťou! Ty sa ma opovažuješ orezať? Na svete neexistuje nikto, kto by sa ma opovážil orezať!“ Keď sú títo vodcovia orezaní vyššie postavenými vodcami kvôli nejakým záležitostiam, tešia sa z ich nešťastia a sú nesmierne šťastní, pospevujú si nejakú melódiu a myslia si: „Tak čo? Predvádzal si sa a teraz dostávaš odplatu! Ktokoľvek ma oreže, tomu znepríjemním život!“ Čo si myslíte o takýchto ľuďoch? (Sú zlomyseľní.) Bez ohľadu na to, aké oprávnené je ich orezávanie, nedokážu ho prijať. Vytrvalo sa hádajú a obhajujú a potom naďalej konajú svoje povinnosti povrchne a zostávajú nenapraviteľní napriek opakovaným napomenutiam. Ak vždy konáš povrchne, v Božom dome budeš len orezaný; ak si v práci vo svetskom svete a konáš povrchne, môžeš skončiť tak, že ťa vyhodia a stratíš živobytie. Väčšinu času v Božom dome je princípom hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde a s láskou podporovať, čo väčšine ľudí umožňuje normálne sa usilovať o pravdu a konať svoje povinnosti. V skutočnosti môže medzi vodcami a pracovníkmi len menšina čeliť tvrdému orezávaniu. Väčšina ľudí koná na základe viery, uvedomenia, svedomia a rozumu, prijíma Božie podrobné skúmanie a nerobí vážne chyby, takže nečelí tvrdému orezávaniu. Avšak byť orezaný je dobrá vec; koľko ľudí má možnosť čeliť orezávaniu, najmä Zhora? Predstavuje to skvelú príležitosť na sebapoznanie a rast v živote. Veriaci musia prinajmenšom porozumieť významu orezávania a uznávať ho ako niečo dobré. Aj keď orezávanie od niektorých jednotlivcov nie je úplne v súlade s princípmi, je zmiešané s osobnými sklonmi a horkokrvnosťou, mal by si sa aj tak skúmať, aby si videl, ktoré aspekty tvojich činov nie sú v súlade s princípmi, a pozitívne to prijať; pomôže ti to. Ale títo zlí ľudia nedokážu prijať ani oprávnené orezávanie. Aj keď nepodniknú žiadne kroky na pomstu, ich srdcia sú plné nesmiernej nespokojnosti a preklínajú a nadávajú. Keď tí, ktorí ich orezali, čelia vlastnému orezávaniu alebo narazia na nepriazeň, sú šťastnejší ako dieťa na Vianoce. Toto je prejav zlých ľudí. Sú aj ľudia, ktorí sú pri konaní svojej povinnosti súťaživí; často nedodržiavajú princípy a konajú povrchne, čo vedie k neplodnému vykonávaniu ich povinností. Keď vodcovia hovoria v duchovnom spoločenstve o ich problémoch a orezávajú ich, tí, ktorí majú sklon k pomste, nedokážu k tejto záležitosti správne pristupovať. Aj keď vnútorne priznávajú svoju povrchnosť a nedostatok princípov pri konaní svojich povinností, stále si v reakcii na orezávanie vytvárajú myšlienky a činy pomsty. Následne píšu listy, v ktorých falošne obviňujú vodcov, chytajú sa niektorých ich praktík a odhalení skazenosti, aby to zveličili a nahlásili vyššie postaveným v snahe dosiahnuť, aby týchto vodcov prepustili. Ak sa ich cieľ nedosiahne, za chrbtom podkopávajú a spôsobujú vyrušenia a tvrdohlavo odolávajú opatreniam vodcov. Neberú do úvahy prácu cirkvi, princípy vyžadované Božím domom ani efektivitu konania svojej povinnosti; zaujíma ich len ventilovanie si hnevu. Odmietajú počúvať kohokoľvek, dokonca odmietajú napomenutia vodcov a pracovníkov. Hoci im neodvrávajú ani neodolávajú do tváre, za chrbtom môžu ventilovať negativitu, na protest zanechať svoju prácu a chytiť sa akejkoľvek zámienky, ktorú by mohli použiť proti pracovným opatreniam Božieho domu alebo proti vodcom a pracovníkom. Dokonca šíria predstavy; sami sú negatívni a neochotní konať svoju povinnosť, ale snažia sa tiež strhnúť viac ľudí, aby boli negatívni, poľavili a zanedbávali svoje povinnosti. Aký je ich princíp? „Nebojím sa zomrieť; musím nájsť niekoho, koho stiahnem so sebou. Vodcovia ma orezávajú a hovoria, že moje vykonávanie povinnosti nie je na požadovanej úrovni – tak ja sa postarám, aby si nikto dobre nekonal svoju povinnosť. Ak sa mne nedarí, nebude sa dariť nikomu z vás! Vodcovia ma orezávajú a vy všetci sa mi smejete; ja vám všetkým znepríjemním život!“ Keď si konajú svoju povinnosť povrchne alebo v rozpore s princípmi a niekto to nahlási vodcom, vyšetrujú túto záležitosť: „Kto ma nahlásil? Kto na mňa žaloval vodcom? Kto je v úzkom kontakte s vodcami? Ak zistím, kto ma nahlásil vyššie postaveným vodcom, s tou osobou si to poriadne vybavím! Nikdy to nenechám tak!“ Sú schopní nielen drsných vyhlásení, ale, samozrejme, dokážu takéto hrozby aj uskutočniť. Títo jedinci majú mnoho zlomyseľných a nevyberaných taktík na pomstu, nielenže sa chytajú zámienky, aby mohli iných súdiť a odsudzovať; niektorí úmyselne ukradnú nabíjačku na notebook osobe, ktorej sa chcú pomstiť, takže si nemôže nabiť notebook, čo jej bráni vo vykonávaní povinnosti. Iní úmyselne pridajú niekomu do jedla veľa soli, aby bolo nejedlé. Tieto primitívne spôsoby pomsty, bežné medzi nevercami, používajú aj zlí ľudia v cirkvi. Ich metódy pomsty siahajú oveľa ďalej vrátane niektorých bezohľadných taktík, ktoré sme nikdy predtým nevideli; uvádzame len niekoľko jednoduchých príkladov. Sú medzi nimi jedinci, ktorí úmyselne vytvárajú problémy, prekážky a ťažkosti pre ostatných; to je bežný jav. V každej skupine, za rôznych okolností a v rôznych prostrediach, je surová povaha tých, ktorí majú sklon k pomste, neustále odhaľovaná. Pomstychtivé prejavy zlých ľudí a antikristov sú ešte zjavnejšie. Pokiaľ sú v cirkvi zlí ľudia a antikristi, Boží vyvolený ľud, ktorý v Neho úprimne verí a usiluje sa o pravdu, bude vyrušovaný. Každý deň, keď sú prítomní zlí ľudia a antikristi, je dňom, keď cirkev nepozná pokoj – dobrí ľudia budú napádaní a vylučovaní; najmä tí, ktorí sa usilujú o pravdu, budú čeliť nepriateľstvu a pomste zlých ľudí a antikristov. Ako zlí ľudia a antikristi trýznia ostatných a vykonávajú voči nim svoju pomstu? Po prvé, zameriavajú sa na tých, ktorí sa usilujú o pravdu a dodržiavajú princípy. Títo zlí jedinci jasne vnímajú, že len tí, ktorí sa usilujú o pravdu, sú pre nich najškodlivejší. V prvom rade, ľudia, ktorí rozumejú pravde, ich dokážu rozlíšiť; len čo urobia niečo zlé, tí, ktorí rozumejú pravde, ich prekuknú. Po druhé, za prítomnosti ľudí, ktorí rozumejú pravde, budú ich zlé skutky do istej miery obmedzené, čo im sťaží dosiahnutie ich cieľov. Z tohto pohľadu sú len tí, ktorí sa usilujú o pravdu, ochrancami práce cirkvi. Za prítomnosti tých, ktorí sa usilujú o pravdu, sa antikristi a zlí ľudia neodvážia konať tyransky a musia sa trochu krotiť. Preto sú tí, ktorí sa usilujú o pravdu, tŕňom v oku antikristov a zlých ľudí a sú im na príťaž, a preto vymýšľajú spôsoby, ako sa pomstiť.

Keď sa zlí ľudia mstia, prejavujú surovú povahu, sú nerozumní a chýba im racionalita. Tí, ktorí s nimi strávili nejaký čas a rozumejú im, sa ich do istej miery boja. Rozhovor s nimi si vyžaduje maximálnu opatrnosť a zdvorilosť a treba im prejavovať prehnanú úctu. Neustále im musia ustupovať a vychádzať v ústrety a na žiadne ich problémy či chyby sa nedá poukázať priamo. Namiesto toho sa o týchto problémoch musí hovoriť okľukami, láskavým, prehovárajúcim tónom, a po rozhovore ich ešte musia pochváliť slovami: „Hoci máš túto chybu alebo nedostatok, učíš sa zručnosti rýchlejšie ako my, tvoje profesionálne schopnosti sú lepšie ako u ostatných a tvoja pracovná efektivita je vyššia ako naša. Tvoje chyby vnímam ako silné stránky.“ Dokonca im musia lichotiť. Prečo to robia? Je to zo strachu z ich pomsty. Takto sa títo zlí jedinci potešia a v srdci sa cítia uchlácholení. Väčšina ľudí, aby sa vyhla ich pomste, sa bojí vytknúť im nejaké problémy priamo do očí, ani sa neodváži tieto problémy nahlásiť. Aj keď je jasné, že poškodzujú záujmy Božieho domu a že práca cirkvi sa oneskoruje pre ich tvrdohlavosť a bezohľadnú svojvôľu, alebo aj keď si niekto všimne nejaké skreslenia v ich smerovaní a princípoch, nikto sa neodváži namietať alebo ich nahlásiť vyššie postaveným. Pre ich surovú povahu a ľudskú prirodzenosť so sklonom k pomste sa ich ostatní do istej miery boja, sú nahnevaní, ale boja sa ozvať. Rozhovory s nimi musia byť mimoriadne zdvorilé a taktné, s výnimočne láskavým, jemným a kultivovaným postojom. Keď s nimi ľudia hovoria s úctou a zdvorilosťou a ustupujú im, cítia sa vnútorne dobre. Ak je však niekto priamy, odhaľuje ich problémy a ponúka návrhy, pociťujú odpor, vnímajú to ako neúctu, ako keby ostatní mali voči nim námietky alebo nepriateľstvo. To ich podnecuje k pomste voči danej osobe a k jej trýzneniu; musia ju zničiť a pošpiniť jej meno. Ak táto osoba padne do ich rúk, neskončí dobre. Naháňajú takíto ľudia hrôzu? (Áno.) Ak im nerozumieš a naozaj ich urazíš, budú voči tebe prechovávať zášť a premýšľať o pomste voči tebe aj pri jedle a spánku. Len čo si ťa vezmú na mušku, problémom sa nedá vyhnúť, pretože sú odhodlaní pomstiť sa. Hoci sa s tebou navonok môžu rozprávať ako predtým, v momente, keď začnú premýšľať o pomste, všetko, čo si predtým urobil alebo im povedal, sa pre nich stane muníciou. Budú s tebou zaobchádzať ako s nepriateľom a mstiť sa ti kúsok po kúsku, kým nebudú mať pocit, že sa dostatočne pomstili a nebudú úplne spokojní. Toto je dôsledok styku so zlými ľuďmi.

Ľudia so sklonom k pomste na základe svojho rôzneho správania a na základe princípov a metód, podľa ktorých konajú a počínajú si, predstavujú hrozbu takmer pre každého, s výnimkou tých, ktorí sú ku všetkým dobrosrdeční a láskaví a ktorí pri zaobchádzaní s kýmkoľvek nemajú žiadne princípy – takíto jedinci sú v blízkosti surových ľudí v bezpečí. Avšak tí, ktorí majú čo i len trošku svedomia alebo zmyslu pre spravodlivosť, sa v prítomnosti ľudí so sklonom k pomste budú v rôznej miere, či už väčšej alebo menšej, cítiť ohrození. V závažných prípadoch môžu čeliť fyzickej ujme alebo dokonca ohrozeniu života, zatiaľ čo v miernejších prípadoch môžu byť vystavení slovným útokom, ohováraniu alebo krivým obvineniam. Toto patrí medzi celkové odhalenia a prejavy surovej povahy ľudí so sklonom k pomste. Takíto ľudia na základe svojich celkových prejavov spôsobujú vyrušenia aj medzi bratmi a sestrami a v cirkvi. Takmer každý, kto s týmito pomstychtivými ľuďmi prichádza do styku, sa stáva terčom ich pomsty a takmer bez výnimky aj obeťou. Tí, ktorí majú sklon k pomste, majú surovú povahu, sú to tikajúce časované bomby, ktoré môžu kedykoľvek vybuchnúť. Hoci dokážu nasledovať dav, konať svoje povinnosti a viesť normálny cirkevný život, súdiac podľa ich ľudskej prirodzenosti by mohli kedykoľvek hľadať pomstu, predstavovať hrozbu pre ostatných a vzbudzovať v ľuďoch strach a ostražitosť. Nepredstavuje už toto pre väčšinu vyrušenia? (Áno.) Aby ich ľudia neurazili, aby sa im zapáčili a aby sa vyhli ich zášti a pomste, musia si vždy všímať ich výrazy a počúvať skryté významy ich reči v snahe odhadnúť pri ich rozprávaní ich úmysly, ciele a smerovanie. Nie je z tohto pohľadu väčšina ľudí nimi nielen vyrušovaná, ale aj ovládaná? (Áno.) Súdiac teda z charakteru tejto záležitosti, nie sú takíto pomstychtiví jedinci zlými ľuďmi? (Áno.) Je úplne jasné, že by mali byť charakterizovaní ako zlí ľudia. Ak sa niekto pokúsi porozumieť situácii takýchto jedincov, väčšina sa bojí povedať o nich pravdu a na každú otázku o nich odpovie vyhýbavo, napríklad „Je to v poriadku“, pričom sa neodváži ani nahlásiť ich problémy, ani o nich hovoriť či ich hodnotiť. Nie je to problematická situácia? Niektorí hovoria: „Takíto zlí ľudia môžu kedykoľvek a kdekoľvek hľadať pomstu; kto by sa ich odvážil provokovať? Navyše vždy tvrdia, že majú známosti v podsvetí aj v legitímnych kruhoch, a vyhrážajú sa, že ak ich niekto urazí, nedopadne to s ním dobre, dajú mu príučku a postarajú sa, aby jeho rodina zomrela hroznou smrťou. Preto sa ich nikto neodváži provokovať. Nechajme ich tak a dúfajme v to najlepšie pre seba.“ Vidíš, v cirkvi vzniká takáto situácia, čo v podstate znamená, že týchto ľudí už ovládli. Keďže ľudia vidia ich surovú povahu pri hľadaní pomsty, neodvážia sa ich obviniť ani orezať, ani sa neodvážia povedať o nich svoje skutočné hodnotenia. Rozhovory s nimi musia viesť opatrne zo strachu, že ich urazia, a dokonca aj hovoriť konkrétne o ich skutočných prejavoch za ich chrbtom je desivo odstrašujúce. Čoho sa ľudia boja? Boja sa, že sa ich slová dostanú do uší pomstychtivého človeka, ktorý sa im za to pomstí. Keď dohovoria, plesnú sa po čele a povedia: „Ach nie, dnes som povedal, čo som nemal. Len vydrž, teraz si to odtrpím. Prečo len neviem držať jazyk za zubami?“ Odvtedy žijú v neustálom strachu a úzkosti, chodia po špičkách, v prítomnosti toho človeka ho neustále pozorujú a premýšľajú: „Vie, čo som povedal? Dostalo sa mu to do uší? Je jeho postoj ku mne rovnaký ako predtým?“ Čím viac o tom premýšľajú, tým sú nepokojnejší, a čím dlhšie to trvá, tým väčší je ich strach, a tak sa rozhodnú, že je lepšie sa mu úplne vyhnúť, a myslia si: „Nemôžem riskovať, že ho vyprovokujem, ale môžem sa mu aspoň vyhnúť. Či už vie, čo som povedal, alebo nie, jednoducho sa mu vyhnem.“ Tento strach sa stáva takým zdrvujúcim, že sa neodvážia ani zúčastňovať na zhromaždeniach, vyhýbajú sa akémukoľvek miestu, kde by tento surový človek mohol byť, aj keď je to miesto, kde musia konať svoju povinnosť, a sú na smrť vydesení.

Ako by sa malo porátať s tými zlými ľuďmi, ktorí majú sklon k pomste? (Vyčistiť ich.) Je to celkom jednoduché: stačí ich vyčistiť a je to hotové. Ak sú vyčistení a väčšina oslavuje s pocitom hlbokého zadosťučinenia, potom to bolo správne rozhodnutie ich vyčistiť. Predtým počas zhromaždení prítomnosť zlých ľudí znamenala, že väčšina ľudí bola pri duchovnom spoločenstve obmedzovaná; báli sa, že nejaké nesprávne slovo by mohlo uraziť zlých, preto si pri rozprávaní dávali pozor a vyhýbali sa im. Počas zhromaždení sa vytvorilo nepísané pravidlo: ak niekto dal znamenie očami, téma sa rýchlo zmenila. Až do takéhoto stavu to dospelo. Keď boli tí, ktorí majú sklon k pomste, vyčistení, v cirkvi zavládol pokoj, cirkevný život sa stal normálnym a vzťahy medzi ľuďmi sa tiež vrátili do normálnosti. Bratia a sestry mohli teraz slobodne zdieľať a čítať a modliť sa Božie slová a slobodne zdieľať svoje skúsenostné svedectvá bez toho, aby ich niekto ovládal, nikoho sa nebáli a nemuseli si všímať výrazy nikoho tváre. Bolo na základe tohto výsledku správne vyčistiť takýchto zlých ľudí? (Áno.) Jednoznačne. Mali by byť vyčistení. Bez ich vyčistenia by sa život pre všetkých stal neznesiteľným a mnohí by sa báli chodiť na zhromaždenia. Niektorí bojazliví jedinci by mohli mať dokonca nočné mory a stále by sa im snívalo o tom, ako ich škrtia zlí démoni. Počas zhromaždení by boli vždy príliš opatrní, nikdy by sa neodvážili prehovoriť a nedokázali by sa cítiť oslobodení a slobodní. Odkedy boli zlí ľudia vyčistení, úplne sa zmenili: teraz sa odvážia hovoriť počas zhromaždení, stali sa aktívnejšími počas duchovného spoločenstva a cítia sa oslobodení a slobodní. Nie je to dobrá vec? (Áno.) Takýchto pomstychtivých jedincov so surovou povahou je ľahké rozlíšiť. Vo všeobecnosti, po viac ako šiestich mesiacoch interakcie s niekým by mal každý byť schopný vycítiť a jasne vidieť, či je to takýto typ jedinca; po nejakom čase strávenom s ním sa to stane zrejmým. Vodcovia a pracovníci v cirkvi by nemali byť pasívni pri porátaní sa s takýmito zlými ľuďmi. Čo znamená nebyť pasívny? Znamená to nečakať, kým pobúria všetkých tým, že zavedú niektorých ľudí a spáchajú zlé skutky, a až potom sa s nimi porátať – to by bolo príliš pasívne. Kedy je teda najlepší čas porátať sa so zlými ľuďmi? Je to vtedy, keď už bol malý počet ľudí poškodený a cíti voči nim silný odpor a ostražitosť a keď už boli dôkladne charakterizovaní ako zlí ľudia. V tomto bode by sa s nimi malo okamžite porátať a mali by byť vyčistení, aby sa zabránilo poškodeniu ďalších ľudí a aby sa bojazliví nevydesili na smrť alebo nepotkli. Čo je tu najdôležitejšie? Ak sa zlým ľuďom dovolí príliš dlho spôsobovať vyrušenia v cirkvi, konečným výsledkom bude, že ovládnu cirkev a Boží vyvolený ľud. Ak to dosiahne tento rozsah, trpia všetci. Aby sa predišlo ujme všetkých, keď je časť ľudí poškodená alebo keď si niektorí vytvorili silný odpor voči takýmto jedincom, prezreli ich a identifikovali ich ako zlých so sklonom k pomste, cirkevní vodcovia by ich mali okamžite vyčistiť. Nesmú čakať, kým zlí ľudia spáchajú veľa zla a vyvolajú verejné pobúrenie, a až potom sa rozhodnú konať – to by bolo príliš pasívne; a neboli by takíto cirkevní vodcovia naničhodníci? (Áno.) Pri vykonávaní takejto práce by mali byť cirkevní vodcovia obzvlášť citliví na stavy, prejavy a odhalenia takýchto jedincov, rýchlo prezrieť ich povahy a potom určiť, že sú to zlí ľudia, ktorí by mali byť vyčistení, a porátať sa s nimi čo najskôr. Ak to nie je možné určiť na začiatku, potom je potrebné zamerať sa na pozorovanie, venovať veľkú pozornosť ich reči, správaniu a vystupovaniu, porozumieť ich myšlienkam a tendenciám ich konania. Len čo sa zistí, že majú v úmysle vykonať svoju pomstu, mali by sa prijať okamžité opatrenia na ich vyčistenie, aby sa zabránilo tomu, že viac ľudí bude poškodených a bude trpieť ich pomstou.

Niektorí cirkevní vodcovia hovoria: „Nebojíme sa zlých ľudí; okrem toho, že sa bojíme Boha, sa nebojíme nikoho. Čo sú pre nás zlí ľudia? Nebojíme sa ani satana, ani zatknutia a prenasledovania veľkým červeným drakom, tak prečo by sme sa mali báť zlých ľudí? Zlý človek je len malý démon, prečo sa ho báť? Proste ho necháme v cirkvi a dovolíme, aby väčšina bratov a sestier utrpela škodu. Keď utrpia škodu, rozvinú si schopnosť rozlišovať a s touto schopnosťou už nebudú viazaní a obmedzovaní takýmito zlými ľuďmi. To by bolo skvelé!“ Dokáže väčšina dosiahnuť toto duchovné postavenie? (Nie.) Nedokáže. Ich viera je príliš slabá, právd, ktorým rozumejú, je príliš málo a ich duchovné postavenie je príliš malé. Zlým ľuďom sa vyhýbajú, kedykoľvek ich vidia, a neodvážia sa ich uraziť. Okrem toho, že sa boja smrti a cenia si vlastný život, väčšina ľudí si chráni aj svoje rôzne telesné záujmy; nedokážu získať schopnosť rozlišovať ani sa poučiť z rôznych vecí, ktoré robia zlí ľudia. Preto je táto myšlienka v zásade nepraktická a nemôže priniesť žiadne výsledky. Ak sa v cirkvi objaví zlý človek a väčšina ho už spoznala a usúdila, že je zlý, koľko ľudí má zmysel pre spravodlivosť, aby sa postavili, rozišli sa so zlým človekom, bojovali proti nemu a chránili záujmy Božieho domu? Aké je to percento? Je to 10 %? Ak nie 10 %, tak je to 5 %? (Približne toľko.) To znamená, že v skupine dvadsiatich sa možno nájde jeden človek, ktorý sa postaví do boja proti zlému človeku, odhalí ho a vyzve ho Božími slovami, pustí sa do debaty a vyčistí ho z cirkvi. Takíto jedinci sú hrdinami v Božom vyvolenom ľude, zaslúžilými osobnosťami cirkvi. Niektorí vodcovia a pracovníci sa boja porátať sa so zlými ľuďmi. Sú takíto ľudia vhodní pre svoje úlohy? Sú spôsobilí svedčiť o Bohu? Keď počujú o zlom človeku, ktorého treba z cirkvi vyčistiť, povedia: „Je trochu problematické ho vyčistiť. Kedysi som sa s ním celkom dobre poznal. Vie, kde bývam a kto z mojej rodiny verí v Boha. Ak ho vypudím, určite sa mi pomstí.“ Čo si myslíte, zaslúžia si takíto ľudia byť vodcami a pracovníkmi? (Nie.) Keď objavia zlého človeka, ktorého treba vyčistiť, ich prvá myšlienka patrí vlastným záujmom, boja sa pomsty zlého človeka. Neuvažujú o tom, či by zlý človek, ktorý pozná niektoré miesta zhromaždení a kontaktné informácie bratov a sestier, mohol po vyčistení zapredať cirkev alebo bratov a sestry, a ako by sa tomu malo zabrániť. Ich prvoradým záujmom nie sú záujmy Božieho domu, ale strach, že zlý človek, ktorý pozná ich rodinnú situáciu, by ich mohol zapredať a negatívne ovplyvniť ich rodinu. Majú takíto vodcovia a pracovníci svedectvo? (Nie.) Niektorí vodcovia a pracovníci vidia, že zlí ľudia sa správajú tyransky a snažia sa ovládnuť cirkev, no neodvážia sa prehovoriť. Namiesto toho robia kompromisy a vyhýbajú sa, neodvážia sa porátať sa so zlými ľuďmi. Keď vidia zlých ľudí, cítia sa takí vydesení, akoby videli zlého démona s tromi hlavami a šiestimi rukami, a nedokážu chrániť záujmy Božieho domu. Niektorí obyčajní bratia a sestry majú medzitým určitý zmysel pre spravodlivosť, majú odvahu a vieru postaviť sa a odhaliť zlých ľudí, keď ich nájdu, a neboja sa, že sa im zlí pomstia. Takýchto jedincov je však v cirkvi príliš málo. Tých 5 %, ktoré ste všetci už skôr spomenuli, je možno prehnaných, nie je to konzervatívny odhad. Aký je z tohto pohľadu postoj väčšiny k jedincom so surovou povahou, ktorí majú sklon k pomste? (Väčšina ľudí sa snaží chrániť samých seba.) Ich prvá myšlienka je chrániť samých seba, neuvažujú o tom, ako sa postaviť a bojovať proti zlým, aby ochránili záujmy Božieho domu a bratov a sestier, zameriavajú sa len na sebaochranu. Na aký problém poukazuje táto sebaochrana? (Takíto ľudia sú veľmi sebeckí.) Na jednej strane to odráža hlboko sebeckú ľudskú prirodzenosť a na druhej strane to ukazuje, že viera väčšiny ľudí v Boha je príliš slabá. Slovne tvrdia: „Boh má zvrchovanosť nad všetkým; Boh je naša opora,“ ale keď čelia realite, cítia, že sa nemôžu spoliehať na Boha a musia sa spoliehať na seba, pričom uprednostňujú vlastnú sebaochranu, čo považujú za najvyššiu múdrosť. V podstate si myslia: „Nikto ma nemôže ochrániť, ani Boh nie je spoľahlivý. Kde je Boh? Nevidíme Ho! Navyše neviem, či ma Boh ochráni alebo nie. Čo ak ma neochráni?“ Viera ľudí je taká úbohá. Neustále vyhlasujú: „Boh má zvrchovanosť nad všetkým; Boh je naša opora,“ ale keď nastanú situácie, hľadajú len sebaochranu, nedokážu sa postaviť do boja proti satanovi a pevne si stáť za svojím svedectvom, chýba im aj táto trocha viery. Viera ľudí je taká úbohá; v tejto záležitosti sa takisto úplne odhaľuje. Ich duchovné postavenie je proste také malé. Čo sa týka tých zlých ľudí so sklonom k pomste, ak existuje niekoľko jedincov, ktorí ich chcú odhaliť, ale cítia sa izolovaní, bezmocní a boja sa, že ich zlí potlačia, mali by sa spojiť s niekoľkými vodcami a pracovníkmi alebo bratmi a sestrami so schopnosťou rozlišovať. Keď spoja sily, budú mať absolútnu istotu víťazstva. Potom môžu odhaliť a rozobrať činy a správanie takýchto zlých ľudí, čo umožní väčšine ľudí rozlíšiť a jasne vidieť pravé tváre zlých ľudí, aby sa všetci boli schopní zjednotiť v srdci i v mysli a spoločne zlých ľudí vyčistiť. Predtým ste spomenuli, že keď sa objavia zlí jedinci, asi jeden z dvadsiatich v Božom vyvolenom ľude môže mať zmysel pre spravodlivosť, aby hovoril spravodlivo a odvážil sa postaviť a vyčistiť takýchto zlých ľudí. Jeden z dvadsiatich je trochu málo; ak cirkev pozostáva len z desiatich ľudí, ako by odstránili zlých jedincov? Nedokázali by to; tých desať ľudí by bolo pod kontrolou zlých a znášali by od nich zlé zaobchádzanie, čo je neprijateľné. Bolo by skvelé usilovať sa o to, aby jeden z desiatich alebo dokonca jeden z piatich ľudí mal odvahu postaviť sa a bojovať proti zlým ľuďom! Neustále sa snažiť chrániť samého seba vedie nielen k strate svedectva pred satanom, ale, čo je ešte horšie, k strate príležitosti dosiahnuť pravdu pred Bohom. V cirkvi s jedným zlým jedincom bude poškodených najmenej niekoľko ľudí; ak sú tam dvaja zlí jedinci, bude poškodená väčšina; a ak má moc antikrist s niekoľkými spolupáchateľmi a prisluhovačmi pod sebou, potom bude poškodený celý Boží vyvolený ľud v cirkvi. Je to tak? (Áno.) Jeden človek, ktorý sa postaví proti zlým, predstavuje jednu jednotku sily, zatiaľ čo desať ľudí, ktorí sa postavia proti zlým, predstavuje desať jednotiek sily. Čo si teda myslíte, boja sa zlí ľudia viac jedného človeka alebo desiatich ľudí? (Desiatich ľudí.) A ak sa dvadsať, tridsať alebo päťdesiat ľudí postaví proti zlým, kto nakoniec zvíťazí? (Bratia a sestry.) Nakoniec zvíťazia bratia a sestry. Nečiní to vyčistenie zlých ľudí oveľa jednoduchším? V jednote je sila – tento jednoduchý princíp by vám všetkým mal byť jasný. Preto rozlišovanie a vyčistenie zlých ľudí nie je výlučne zodpovednosťou určitého vodcu alebo pracovníka, ale kolektívnou zodpovednosťou celého Božieho vyvoleného ľudu v cirkvi. S úsilím vodcov a pracovníkov a so spoluprácou Božieho vyvoleného ľudu pri vyčistení zlých ľudí môžu všetci zažiť dobré dni. Ak zlí ľudia nie sú vyčistení a sú ponechaní v cirkvi v nádeji na ich pokánie, ale po šiestich mesiacoch alebo roku sa neukáže žiadne zlepšenie a naďalej spôsobujú Božiemu vyvolenému ľudu neznesiteľné vyrušenie, je to výsledok preukazovania milosrdenstva zlým. Dovoľovať zlým ľuďom, aby sa správali tyransky a ovládali cirkev, je to isté, ako odovzdať seba samého do rúk zlých a tiež odovzdať bratov a sestry do ich rúk a dovoliť im slobodne ovládať a vážne poškodzovať Boží vyvolený ľud. Je ľahké porozumieť pravde a dosiahnuť ju v prostredí, v ktorom majú moc zlí ľudia a antikristi? (Nie.) Čas je vzácny. Tým, že čo najskôr vyčistíš zlých ľudí, môžeš čo najskôr obnoviť pokoj, tešiť sa z riadneho cirkevného života a viac porozumieť pravde. Ak nevyčistíš zlých ľudí, budú medzi ľuďmi spôsobovať vyrušenie a ničenie ako besné psy a budú hovoriť a robiť, čo sa im zachce. To ťa oberá o čas na dosiahnutie pravdy, čo znamená, že tvoj čas a vykonávanie tvojej povinnosti ovládajú zlí ľudia. Je to dobrá alebo zlá vec? (Zlá vec.) Teoreticky každý vie, že je to zlá vec, ale keď čelia zlým ľuďom, ktorí vyrušujú cirkev, už takto neuvažujú a zameriavajú sa len na to, aby sa nestali obeťou intríg alebo vážnej ujmy zo strany zlých. Ak sa všetci v Božom vyvolenom ľude v cirkvi takto boja zlých ľudí, cirkev ľahko padne pod kontrolu zlých ľudí a antikristov a Boží vyvolený ľud bude tiež nimi ovládaný. Môžu byť potom spasení Bohom? To je ťažké povedať. Ak cirkev nemá dvoch alebo troch ľudí, ktorí rozumejú pravde a sú jedného srdca a jednej mysle pri svedčení o Bohu a službe Bohu, je to beznádejná cirkev a to je tragická situácia.

Sklon k pomste je prejavom zlého počínania a je to jedno zo správaní a prejavov, ktoré vychádzajú zo surovej povahy. Keď takíto jedinci prejavujú toto špecifické správanie, mali by byť označení za zlých ľudí. Samozrejme, niektorí ľudia, pretože boli malicherní, nemali nadhľad alebo boli noví veriaci, ktorí nerozumeli pravde, sa vždy s ostatnými hádali o maličkosti, prechovávali nenávisť voči tým, ktorí im neboli naklonení alebo im ublížili, alebo kedysi použili nejaké prostriedky na pomstu voči určitým jedincom – ale keď počuli, že tí, čo majú sklon k pomste, sú zlí ľudia a majú byť z cirkvi vyčistení, menia svoje zmýšľanie, vnútorne sa v tichosti obracajú a vo svojom správaní prejavujú určitú umiernenosť a zdržanlivosť. Povedzte Mi, sú takíto ľudia považovaní za zlých? (Nie.) Čo to naznačuje? (Ich schopnosť obrátiť sa.) Čo preukazuje ich schopnosť obrátiť sa? Preukazuje, že dokážu prijať pravdu; je to dobrý jav. Prečo hovoríme, že dokážu prijať pravdu? Pretože keď počuli pravdu v tejto veci a uvedomili si, že pomsta je prejavom zlých ľudí, uvažujú o svojom vlastnom skazenom stave, priznávajú svoju skazenú podstatu a potom činia pokánie pred Bohom, konajú podľa Božích slov a obmedzujú svoje správanie. Toto je prejav prijatia pravdy. Zlí ľudia, o ktorých tu hovoríme, neprijímajú pravdu. Bez ohľadu na to, ako jasne im hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde, neprijímajú ju; zostávajú tvrdohlaví a odmietajú kohokoľvek počúvať. Aj keď ich varuješ: „Tvoje konanie povedie k tomu, že budeš vyčistený,“ je im to jedno a pokračujú vo svojich cestách, nikto ich nezmení. Keď ich odhalíš, nepriznajú svoje chyby. Keď im povieš, že sú niekým, kto má sklon k pomste, že sú zlí a mali by byť vyčistení, stále nezanechajú svoje zlé konanie a určite sa neobrátia. Akí sú to ľudia? Sú to tí, ktorí majú odpor k pravde. Vôbec neprijímajú pravdu – bez ohľadu na to, ako je charakterizovaná ich povaha-podstata, ako sú odhalené ich zlé skutky alebo ako sa s nimi poráta, zostávajú nepohnutí, absolútne nesklonia hlavu a nepriznajú svoje chyby a určite sa nevzdajú. Toto je neschopnosť obrátiť sa. Čo je podstatou neobrátenia sa? Je to odmietnutie prijať pravdu. Ak by dokázali prijať čo i len jedno správne tvrdenie alebo jeden aspekt pravdy, nepokračovali by po zlej ceste bez toho, aby sa obrátili. Zmenili by kurz, priznali by svoje chyby a do určitej miery by sa vzdali toho, na čom predtým trvali. Pretože sú to zlí ľudia, pretože sú to zlí jedinci so surovou povahou, po tom, ako z takejto povahy vzíde ich pomstychtivé správanie, nielenže odmietajú prijať to, čo odhaľujú Božie slová, orezávanie alebo tento druh charakterizácie, ale naopak, trvajú na svojich cestách až do konca. Neplánujú prijať, že sú takto charakterizovaní alebo odhalení, ani nemajú v úmysle priznať svoju skazenosť. Samozrejme, bez priznania svojej skazenosti tiež neplánujú zanechať svoje správanie a činy pomsty, ani svoje princípy vlastného počínania. Sú úplne a skrz-naskrz zlí. Nie sú takíto zlí ľudia diabli? (Áno.) Sú to diabli, ktorí majú absolútne podstatu satana. Nedokážeš ich zmeniť. Prečo ich nemožno zmeniť? Hlavnou príčinou je ich absolútne odmietnutie prijať pravdu. Odmietajú aj tú najmenšiu pravdu, akékoľvek správne tvrdenie, pozitívne slovo alebo pozitívnu vec. Aj keď slovne uznávajú Božie slová ako pravdu a pozitívne veci, ich srdcia vôbec neprijímajú pravdu, ani neplánujú praktizovať a zažívať Božie slová, aby zmenili svoje spôsoby počínania a konania. Niekedy môžu slovne priznať, že ich konanie je úplne založené na satanovej filozofii, ale stále absolútne neprijmú pravdu. Každý, kto s nimi hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, sa stretne s ich extrémnym odporom a dokonca s ich nenávisťou a súdom a každý, kto ich odhalí a rozlíši, sa stane terčom ich nenávisti a pomsty, bez ohľadu na to, kto to je – ušetrení nie sú ani ich vlastní rodičia. Nie sú nenapraviteľní? (Áno.) Sú nenapraviteľní. Je škoda ich vyčistiť? (Nie.) Takíto jedinci musia byť vyčistení alebo vypudení. Toto sú v podstate všetky prejavy tých, ktorí majú sklon k pomste; toto sú ich charakteristiky, ich povahy, ich spôsoby a metódy konania a ich myšlienkové procesy, ako aj ich postoj k pravde – v podstate je to tak. Vplyv, ktorý majú na cirkev a na bratov a sestry, už bol prediskutovaný, takže nie je potrebné o tom znova hovoriť v duchovnom spoločenstve. Týmto sa končí duchovné spoločenstvo o prejavoch štvrtého typu ľudí – tých, ktorí majú sklon k pomste.