Ďalej budeme hovoriť v duchovnom spoločenstve o trochu ľahšej téme. Radi počúvate príbehy? (Áno.) Tak vám poviem príbeh. Aký príbeh vám mám povedať? Aký druh témy by ste si radi vypočuli? Uprednostňujete počúvanie príbehov alebo diskusiu o súčasnom dianí, politike či počúvanie o histórii? O týchto veciach hovoriť nebudeme, pretože hovoriť o nich je zbytočné. Poviem vám príbeh o správaní ľudí, ktorí veria v Boha, o povahe ľudí a o rôznych stavoch, ktoré ľudia zažívajú v každodennom živote.

Doplnok:

Rozprava o kapitále:
„No a čo!“

Piati ľudia sa spolu rozprávali a jeden z nich, menom pán Vysokoškolák, povedal: „Z čias, keď som chodil na vysokú školu, mi najviac chýba život v kampuse. Areál bol plný rôznych rastlín a na jar a na jeseň bola scenéria taká krásna, že som sa cítil uvoľnene a šťastne. Vtedy som bol aj mladý, plný ašpirácií a nevinný, bez veľkého tlaku. Život počas mojich troch rokov na vysokej škole bol taký ľahký. Keby som sa mohol vrátiť o desať alebo dvadsať rokov späť a vrátiť sa do života v kampuse, myslím, že by to bola tá najúžasnejšia vec v tomto živote...“ Toto bol prvý človek, ktorý sa volal pán Vysokoškolák. Čo znamená Vysokoškolák? Znamená to vysokoškolský študent; odtiaľ pochádza meno pán Vysokoškolák. Pán Vysokoškolák si ešte nestihol úplne zaspomínať na svoj úžasný život a užiť si ho, keď sa ozval pán Magister a povedal: „Môže sa trojročné štúdium považovať za vysokoškolské? To je odborné štúdium. Bakalárske štúdium na univerzite trvá zvyčajne štyri roky; len to sa dá považovať za vysokoškolské. Ja som bol na univerzite štyri roky. Počas mojich univerzitných rokov som zistil, že na trhu s talentmi sa to hemží vysokoškolskými študentmi a je ťažké nájsť si prácu. Takže pred dokončením bakalárskeho štúdia som o tom premýšľal a rozhodol som sa pokračovať v magisterskom štúdiu. V tom čase nebolo veľa absolventov s magisterským titulom a nájsť si prácu bolo ľahké. Ako sa dalo očakávať, po absolvovaní magisterského štúdia som si našiel skvelú prácu s dobrým príjmom a žil som si veľmi dobre. Bol to výsledok toho, že som bol absolventom magisterského štúdia.“ Akú informáciu ste z toho získali? Pán Vysokoškolák absolvoval odborné štúdium, zatiaľ čo pán Magister absolvoval magisterské štúdium, slušne zarábal a v spoločnosti mal postavenie a rešpekt. Pán Magister radostne rozprával, no pán Manažér potom povedal: „Ešte si mladý, chlapče! Nemáš žiadne skúsenosti s tým, ako to chodí v spoločnosti. Nezáleží na tom, či študuješ na magisterskom alebo doktorandskom stupni, nič nie je dôležitejšie ako výber dobrého odboru na univerzite. Predtým, ako som nastúpil na univerzitu, som si urobil prieskum trhu a videl som, že podniky všetkých veľkostí potrebujú ľudí s manažérskymi schopnosťami, takže keď som sa dostal na univerzitu, vybral som si štúdium trhového manažmentu, a keď som promoval, mal som sa následne stať jedným z vrcholových manažérov spoločnosti, inak známym ako CEO. Promoval som v období, keď rôzne podniky všetkých veľkostí potrebovali talenty ako ja. Trh bol obrovský, a keď som sa začal uchádzať o prácu, niekoľko spoločností sa o mňa bilo. Nakoniec som si mohol vyberať. Vybral som si najlepšiu zahraničnú spoločnosť a okamžite som sa stal manažérom s vysokým príjmom. Do piatich rokov som si kúpil vlastné auto. Celkom chytré, že? Viem si dobre vybrať, však?“ Kým pán Manažér hovoril, tí dvaja pred ním mu mali chuť oponovať, ale nič nepovedali. V srdci si mysleli: „Je to vrcholový manažér a je prezieravý. Má oveľa viac kapitálu ako my. Aj keď mu máme chuť trochu protirečiť, radšej nič nepovieme. Jednoducho priznáme porážku.“ Keď pán Manažér dohovoril, bol so sebou veľmi spokojný a myslel si, že títo mladí ľudia nie sú takí skúsení ako on. Práve keď sa cítil taký spokojný, začal hovoriť niekto menom pán Úradník. Pán Úradník si z toho, čo povedali ostatní traja, veľa nerobil. Ležérne držal čaj, napil sa z neho, rozhliadol sa a povedal: „Dnes má každý vysokú školu. Kto sa dnes nedostane na univerzitu? Nestačí len ísť na univerzitu a nestačí ani začať podnikať. Aj keď ste vrcholový manažér, nie je to práca na celý život, nie je stabilná. Kľúčové je nájsť si isté zamestnanie a potom ste na celý život zabezpečení!“ Keď to ostatní počuli, povedali: „Práca na celý život? Kto dnes hovorí o niečom takom? Je to prežitok!“ Pán Úradník im na to povedal: „Prežitok? Hm, hovoríte to len preto, lebo ste všetci krátkozrakí a chýba vám nadhľad! Keď získate prácu na celý život, aj keď je váš príjem o niečo nižší, zaručuje vám to stabilitu v živote, máte úradnú moc a môžete mať prsty vo všetkom! Väčšina ľudí ma nechápala, keď som robil skúšku štátneho zamestnanca, a pýtali sa, prečo by niekto taký mladý chcel pracovať pre vládne agentúry. Keď som zložil skúšku štátneho zamestnanca, priatelia a príbuzní, ktorí chceli prácu alebo sa dostali do súdneho sporu, ma vyhľadali. To je veľká úradná moc, však? Aj keď príjem nie je skvelý, bolo mi poskytnuté bývanie a auto. Mám lepšie benefity ako vy. Okrem toho mi preplatia aj výdavky, keď sa idem najesť a nakupovať, a môžem tiež cestovať taxíkom alebo lietadlom zadarmo. Vaša práca nie je až taká dobrá; všetci máte neisté zamestnanie. Ja som na tom oveľa lepšie ako vy!“ Ostatní sa po jeho slovách cítili nepríjemne a povedali: „Aj keď sú tvoje benefity celkom dobré, máš zlú povesť. Vydieraš a všade sa správaš ako tyran a neslúžiš ľuďom. Len im škodíš a robíš všelijaké zlé veci.“ Pán Úradník odpovedal: „A čo na tom, že mám zlú povesť? Mám z toho úžitok!“ Všetci začali o veci diskutovať, až sa nakoniec posledný človek už nedokázal zdržať, vstal a povedal: „Vidíte, vy ste boli na univerzite, vy ste študovali a získali magisterský titul, vy ste vrcholový manažér, vy ste zasa úradník a ja nemám také skúsenosti ako vy. Aj keď som len bezvýznamný človek, chcem sa s vami podeliť o svoje skúsenosti. Keď som sa vrátil na ‚mater‘...“ Ostatní ostali zaskočení a spýtali sa: „Čo je to ‚mater‘? Zloženie skúšky do štátnej služby urobí z človeka štátneho zamestnanca, magisterské štúdium urobí z človeka absolventa, pozícia vrcholového manažéra spoločnosti urobí z človeka CEO, ale čo znamená táto ‚mater‘? Môžeš nám to vysvetliť?“ Tento človek im odpovedal: „Takže, vy môžete ísť na univerzitu, študovať a získať magisterský titul, byť vrcholovým manažérom a stať sa štátnym zamestnancom, no ja sa nemôžem vrátiť na svoju alma mater, aby som sa tam poobzeral?“ Vidíš? Nahneval sa. Tento bezvýznamný človek mal nízke vzdelanie, ale stále bol márnivý. Ostatní povedali: „Všetci vieme, čo to znamená vrátiť sa na svoju alma mater. Nemusíš hovoriť, že si sa vrátil na ‚mater‘. Stačí povedať, že si sa vrátil na svoju alma mater.“ Ostatní sa ho potom spýtali, akú úroveň vzdelania mala jeho alma mater, či to bola stredná škola, odborná škola, univerzita alebo vysoká škola s magisterským štúdiom. Odpovedal: „Nikdy som nechodil na univerzitu, nikdy som nebol na magisterskom štúdiu a nikdy som neabsolvoval skúšku štátneho zamestnanca. Nestačí len chodiť na základnú školu? No a čo?“ Cítil sa trápne; odhalil svoju minulosť a už sa nedala utajiť. Celý čas sa pretvaroval. Pri komunikácii s ostatnými nikdy neprezradil svoju úroveň vzdelania. Teraz všetko vyšlo najavo, stratil tvár, schmatol kľučku na dverách a utiekol. Ostatní nechápali, prečo utiekol, a všetci spolu vyhŕkli: „Neabsolvoval si len základnú školu? Prečo utekáš? A bol si na to taký hrdý!“ Tu príbeh ukončím; to je viac-menej všetko.

V tomto príbehu je päť ľudí. Aká je téma, o ktorej diskutujú? (Ich akademické vzdelanie.) A čo akademické vzdelanie pre ľudí skutočne znamená? (Je to ich spoločenské postavenie.) Akademické vzdelanie človeka súvisí s jeho spoločenským postavením – to je objektívny fakt. Prečo teda ľudia chcú diskutovať o svojom spoločenskom postavení? Prečo chcú svoje spoločenské postavenie a identitu vynášať na svetlo ako tému na diskusiu? Čo robia? (Predvádzajú sa.) Aký by teda mal byť názov tohto príbehu? (Porovnávanie akademického vzdelania.) Ak by sa príbeh volal „Porovnávanie akademického vzdelania“, nebolo by to príliš priamočiare? (Áno, bolo. A čo tak „Predvádzanie svojho postavenia“?) To je trochu príliš priame, nie je to nenápadné a nie je to dosť hlboké. Čo ak povieme, že hlavný názov je „Diskusia o kapitáli“ a podtitul je „No a čo?“? Je to trochu satirické, však? „Diskusia o kapitáli“ znamená, že každý diskutuje o svojom vlastnom kapitáli, vrátane svojho akademického vzdelania a spoločenského postavenia. A čo znamená „No a čo?“? (Nepriznať, že niekto iný je lepší.) Presne tak, je to istý druh povahy. „No a čo, že si absolvent magisterského štúdia? No a čo, že máš vyššie vzdelanie ako ja?“ Nikto neprizná, že niekto iný je lepší ako on. Toto znamená diskutovať o kapitáli. Nepočuť takýto druh rozhovoru často, keď ste v spoločnosti iných ľudí? Sú ľudia, ktorí sa chvália bohatstvom svojej rodiny, ľudia, ktorí sa chvália prestížnou históriou svojej rodiny, ľudia, ktorí sa chvália tým, že istí cisári a celebrity nosia ich priezvisko, a niektorí ľudia hovoria o tom, na akej univerzite promovali, akí boli slávni, a dokonca aj masérka v salóne krásy hovorí: „Učila som sa masírovať od renomovaného učiteľa pod odborným dohľadom a osobným vedením. Nakoniec som sa stala prvotriednou profesionálnou masérkou a prvé desaťročie 21. storočia bolo mojím najslávnejším obdobím...“ Toto „slávne“ je tu nevhodne použité. Dokonca aj masérka v odvetví služieb hovorila o svojom „najslávnejšom období“ – to bolo naozaj chvastanie a vychvaľovanie sa. Pri tejto téme hovoríme najmä o určitých rozhovoroch, ktoré sú často počuť, o správaní, ktoré je často vidieť, a o povahách, ktoré sa často prejavujú v spoločnosti ľudí v reálnom živote. Prečo ľudia hovoria o takomto kapitáli? Aká povaha alebo pohnútka je tu v hre? Možno tieto veci, o ktorých sa hovorí, považovať za slávne? So slávou to nemá nič spoločné. Majú teda ľudia z rozprávania o takýchto veciach nejaký úžitok? (Nie.) A hovoríte o týchto veciach aj vy? (Áno.) Viete, že z nich nie je žiadny úžitok, tak prečo o nich hovoríte? Prečo ľudia radi hovoria o takýchto veciach? (Tieto veci sú kapitál, ktorým sa ľudia chvália.) Aký je účel chválenia sa nimi? (Aby si ich ostatní vysoko vážili.) Je to preto, že nikto nechce byť obyčajným, bežným človekom. Dokonca aj ten, kto skončil základnú školu, hovoril o návrate do svojej „alma mater“, aby sa tam poobzeral, pričom chcel použiť tento druh literárneho jazyka, aby oklamal a omámil ostatných, aby si ho vysoko vážili. Aký je účel toho, aby si ho ostatní vysoko vážili? Je to preto, aby mohol byť nad ostatnými ľuďmi, aby mal miesto a postavenie medzi ostatnými, svätožiaru na hlave, aby jeho slová mali autoritu, aby mal podporu iných a aby mal prestíž. Ak by si sa mal zbaviť týchto vecí a byť obyčajným, bežným človekom, čo by si mal mať? Po prvé, mal by si mať správny pohľad. Ako vzniká tento správny pohľad? Vzniká čítaním Božích slov a pochopením, aký postoj by si mal mať k určitým veciam, ktorý je v súlade s Božími úmyslami a ktorý by mali ľudia mať v rámci svojej normálnej ľudskej prirodzenosti – toto je správny pohľad. Aký je teda ten najvhodnejší a najsprávnejší pohľad, ktorý by mal mať obyčajný, bežný a normálny človek na všetky tieto veci, na spoločenské postavenie, spoločenský kapitál alebo rodinný pôvod a tak ďalej? Viete? Povedzme, že je tu niekto, kto už veľa rokov verí v Boha, kto si myslí, že porozumel mnohým pravdám, kto verí, že nasleduje Božiu cestu a je verný Bohu a svojej povinnosti, a predsa považuje svoje postavenie v spoločnosti a medzi ľuďmi a svoju hodnotu za veľmi dôležité a veľmi si tieto veci cení, ba dokonca sa často chváli svojím kapitálom, svojou úspešnou minulosťou a svojou hodnotou – je takýto človek naozaj niekto, kto rozumie pravde? Zjavne nie. Je teda niekto, kto nerozumie pravde, človekom, ktorý miluje pravdu? (Nie.) Nie. Aký je vzťah medzi hovorením o kapitáli a tým, či niekto rozumie pravde a miluje ju? Prečo hovorím, že niekto, kto si cení svoju hodnotu a chváli sa svojím kapitálom, nie je niekto, kto miluje pravdu a rozumie jej? Ako by mal niekto, kto skutočne miluje pravdu a rozumie jej, pristupovať k týmto záležitostiam spoločenského postavenia a osobného kapitálu a hodnoty? Čo všetko zahŕňa spoločenské postavenie? Rodinné zázemie, vzdelanie, povesť, úspechy v spoločnosti, osobné talenty a tvoja etnická príslušnosť. Ako teda pristupuješ k týmto veciam, aby si potvrdil, že si niekto, kto rozumie pravde? Na túto otázku by malo byť ľahké odpovedať, však? Teoreticky by ste o tomto aspekte mali vedieť veľa. Povedzte, na čo ste prišli. Nemyslite si: „Och, nepremyslel som si to, takže nemôžem nič povedať.“ Ak ste si to nepremysleli, povedzte jednoducho to, čo si práve teraz myslíte. Ak môžete hovoriť, až keď si niečo premyslíte, potom sa tomu hovorí písanie článkov. Teraz sa iba rozprávame; nežiadam ťa, aby si písal článok. Hovorte najprv z teoretického hľadiska. (Z Božích slov rozumiem, že Boh sa nepozerá na to, aké vysoké má niekto vzdelanie alebo aké je jeho spoločenské postavenie, ale hlavne sa pozerá na to, či sa usiluje o pravdu, či dokáže praktizovať pravdu a či sa skutočne podriaďuje Bohu a vykonáva svoju povinnosť na požadovanej úrovni. Ak má niekto vysoké spoločenské postavenie a je vysoko vzdelaný, ale nemá duchovné porozumenie, nekráča cestou usilovania sa o pravdu a nebojí sa Boha ani sa nevyhýba zlu, potom bude nakoniec aj tak vyradený a nebude schopný obstáť v Božom dome. Preto akademické vzdelanie a postavenie nie sú dôležité. Dôležité je, či sa človek usiluje o pravdu.) Výborne, toto je najzákladnejší koncept. Prečo hovorím, že je najzákladnejší? Pretože tieto témy a tento obsah sú v podstate to, o čom ľudia bežne hovoria. Má niekto iné chápanie? Nech niekto doplní to, čo už bolo povedané. (Ak sa niekto dokáže usilovať o pravdu, potom môže vidieť, že úsilie o slávu, zisk a postavenie je v skutočnosti druh otroctva, okovy, ktoré nosí, a čím viac sa o tieto veci usiluje, tým viac sa bude cítiť prázdny a tým viac bude prežívať škodu a bolesť, ktorú sláva, zisk a postavenie ľuďom spôsobujú. Keď to pochopí a uvidí niekoho, kto tieto veci považuje za kapitál, bude si myslieť, že takýto človek je naozaj úbohý.) (Človek, ktorý skutočne miluje pravdu a rozumie jej, bude merať spoločenské postavenie a povesť pomocou Božích slov, bude sa pozerať na to, čo Boh hovorí a vyžaduje, o čo Boh chce, aby sa ľudia usilovali, čo ľudia nakoniec získajú usilovaním sa o tieto veci a či to, čo získajú, je v súlade s výsledkami, ktoré Boh dúfa, že uvidí v ľuďoch.) Tu ste sa toho dotkli, ale má to, čo hovoríte, veľa spoločného s pravdou? Dokážete to posúdiť? Väčšina ľudí má nejaké zmyslové poznanie, a keby som vás požiadal, aby ste predniesli kázeň, bola by to iba kázeň, ktorá vyzýva. Prečo hovorím, že by to bola kázeň, ktorá vyzýva? Kázeň, ktorá vyzýva, je kázeň, ktorou hovoríte veci, ktorými ľuďom radíte a povzbudzujete ich – nedokáže vyriešiť skutočné problémy. Hoci každá veta môže znieť správne a rozumne, v súlade s ľudským rozumom a racionálnymi požiadavkami, má málo spoločného s pravdou, ale je to len trocha povrchného a zmyslového poznania, ktoré ľudia majú. Ak by si mal v duchovnom spoločenstve hovoriť tieto slová s ostatnými, dokázal by si vyriešiť problémy a ťažkosti ľudí pri ich koreni? Nie, nedokázal, a preto hovorím, že by to bola kázeň, ktorá vyzýva. Ak nedokážeš vyriešiť ťažkosti a problémy ľudí pri ich koreni, potom neriešiš problémy ľudí pomocou pravdy. Tí, ktorí nerozumejú pravde, sa budú vždy zasadzovať za poznanie, povesť a postavenie a nebudú schopní uniknúť obmedzeniam a otroctvu týchto vecí.

Zamyslite sa nad tým – ako by ste mali pristupovať k hodnote, spoločenskému postaveniu a rodinnému zázemiu človeka? Aký je správny postoj, ktorý by ste mali mať? V prvom rade by ste mali z Božích slov vidieť, ako k tejto záležitosti pristupuje On; iba tak porozumiete pravde a nebudete robiť nič, čo je proti pravde. Ako teda Boh nazerá na niekoho rodinné zázemie, spoločenské postavenie, nadobudnuté vzdelanie a bohatstvo, ktoré má v spoločnosti? Ak nevidíš veci na základe Božích slov a nemôžeš stáť na strane Boha a prijímať veci od Boha, potom spôsob, akým vidíš veci, bude určite v niečom vzdialený od toho, čo zamýšľa Boh. Ak nie je vzdialený, len s malým nesúladom, potom to nie je problém; ak je spôsob, akým vidíš veci, úplne proti tomu, čo zamýšľa Boh, potom je to v rozpore s pravdou. Pokiaľ ide o Boha, to, čo dáva ľuďom a koľko im dáva, závisí od Neho, a postavenie, ktoré majú ľudia v spoločnosti, je tiež ustanovené Bohom a vôbec nie je vymyslené nijakým človekom. Ak Boh spôsobí, že niekto trpí bolesťou a chudobou, znamená to, že nemá nádej na spásu? Ak má nízku hodnotu a nízke postavenie v spoločnosti, Boh ho nespasí? Ak má nízke postavenie v spoločnosti, má potom nízke postavenie v Božích očiach? Nie nevyhnutne. Od čoho to závisí? Závisí to od cesty, po ktorej tento človek kráča, od jeho úsilia a od jeho postoja k pravde a Bohu. Ak má niekto veľmi nízke spoločenské postavenie, veľmi chudobnú rodinu a nízku úroveň vzdelania, no verí v Boha s nohami na zemi a miluje pravdu a pozitívne veci, potom je jeho hodnota v Božích očiach vysoká alebo nízka, je vznešená alebo podradná? Je cenný. Keď sa na to pozrieme z tejto perspektívy, od čoho závisí niečia hodnota – či už vysoká, alebo nízka, vznešená, alebo podradná? Záleží to od toho, ako ťa vidí Boh. Ak ťa Boh vidí ako niekoho, kto sa usiluje o pravdu, potom máš hodnotu a si cenný – si cenná nádoba. Ak Boh vidí, že sa neusiluješ o pravdu a úprimne sa Mu nevydávaš, potom si bezcenný a nie si hodnotný – si podradná nádoba. Bez ohľadu na to, ako vysoko vzdelaný si alebo aké vysoké je tvoje postavenie v spoločnosti, ak sa neusiluješ o pravdu alebo nerozumieš pravde, potom nikdy nedosiahneš vysokú hodnotu; dokonca aj keď ťa mnohí ľudia podporujú, velebia a zbožňujú, stále si kus odpadu. Prečo teda Boh vidí ľudí týmto spôsobom? Prečo Boh vidí takú „vznešenú“ osobu s takým vysokým postavením v spoločnosti, ktorú velebí a obdivuje toľko ľudí a ktorá má dokonca aj takú vysokú prestíž, ako podradnú? Prečo je spôsob, akým Boh vidí ľudí, úplne v rozpore s názormi, ktoré majú ľudia o druhých? Stavia sa Boh proti ľuďom zámerne? Rozhodne nie. Je to preto, lebo Boh je pravda, Boh je spravodlivosť, kým človek je skazený a nemá pravdu ani spravodlivosť; Boh meria človeka podľa svojej vlastnej normy a Jeho normou na meranie človeka je pravda. Môže to znieť trochu abstraktne, keď sa to povie takto, takže inak povedané, Božia norma merania je založená na postoji človeka k Bohu, jeho postoji k pravde a jeho postoji k pozitívnym veciam – to už nie je abstraktné. Povedzme, že je niekto, kto má vysoké postavenie v spoločnosti, vysokú úroveň vzdelania, je veľmi učený a kultivovaný a má mimoriadne slávnu a vznešenú rodinnú históriu. Napriek tomu je tu jeden problém: nemiluje pozitívne veci, cíti odpor, znechutenie a nenávisť voči Bohu z hĺbky svojho srdca, a keď sa objaví čokoľvek, čo súvisí s Bohom, s témami o Bohu alebo o Božom diele, od nenávisti zatne zuby, oči mu planú hnevom, ba dokonca má chuť udrieť druhého človeka. Vždy, keď niekto spomenie tému súvisiacu s Bohom alebo pravdou, cíti odpor a nepriateľstvo a prejaví sa v ňom jeho zvieracia prirodzenosť. Je takáto osoba cenná alebo bezcenná? Akú hodnotu má v Božích očiach jej akademické vzdelanie, jej takzvané spoločenské postavenie a spoločenská prestíž? Vôbec žiadnu. Ako Boh vidí takýchto ľudí? Ako ich Boh charakterizuje? Takíto ľudia sú diabli a satani, najbezcennejší a opovrhnutiahodní úbožiaci. Keď sa nad tým teraz zamyslíme, na základe čoho sa určí, či je hodnota človeka vznešená alebo podradná? (Je to jeho postoj k Bohu, k pravde a k pozitívnym veciam.) Presne tak. V prvom rade je potrebné uvedomiť si, aký je Boží postoj. Pochopiť Boží postoj, ako aj princípy a štandardy, podľa ktorých Boh vynáša rozsudky nad ľuďmi, a potom posudzovať ľudí práve na základe princípov a štandardov, podľa ktorých Boh zaobchádza s ľuďmi – iba takýto spôsob je najpresnejší, najvhodnejší a najspravodlivejší. Teraz máme základ na posudzovanie ľudí, ale ako ho konkrétne uviesť do praxe? Napríklad, ak je niekto vysoko vzdelaný a obľúbený všade, kam príde, každý má o ňom vysokú mienku a ostatným sa zdá, že má veľkú budúcnosť – bude takýto človek určite považovaný za takého vznešeného v Božích očiach? (Nie nevyhnutne.) Ako by sme teda mali posudzovať takúto osobu? Vznešenosť alebo podradnosť človeka sa nezakladá na jeho postavení v spoločnosti, ani na jeho akademickom vzdelaní, a už vôbec nie na jeho etnickej príslušnosti. A, samozrejme, ani na jeho národnosti. Na čom teda musí byť založená? (Musí byť založená na Božích slovách a na postoji človeka k pravde a k Bohu.) Tak je to správne. Predstavte si napríklad, že prídete z pevninskej Číny do Spojených štátov. Hoci sa možno raz stanete americkými občanmi, zmení sa tým vaša hodnota a postavenie? (Nie.) Nie, nezmení sa; stále budeš tým, kým si. Ak veríš v Boha, no nedokážeš získať pravdu, potom si stále tým typom človeka, ktorý zahynie. Niektorí povrchní ľudia v skutočnosti neveria v Boha ani sa neusilujú o pravdu, nasledujú svetský svet, a keď sa stanú americkými občanmi, začnú hovoriť: „Vy, Číňania“ a „Vy, ľudia z pevninskej Číny.“ Povedz Mi, sú takíto ľudia vznešení alebo podradní? (Nízki.) Sú veľmi nízki! Správajú sa, akoby sa získaním amerického občianstva stali vznešenými – nie sú azda povrchní? Sú mimoriadne povrchní. Ak človek dokáže pristupovať k sláve a zisku, spoločenskému postaveniu, bohatstvu a akademickým úspechom s pokojným postojom – samozrejme, tento pokojný postoj neznamená, že si tieto veci už zažil a otupel, ale skôr to znamená, že máš svoj štandard a nepovažuješ tieto veci za najdôležitejšie vo svojom živote a štandardy a princípy, ktorými tieto veci meriaš a vnímaš, ako aj tvoje hodnoty, prešli zmenou a dokážeš k týmto veciam pristupovať správne a vnímať ich s pokojným postojom – čo to dokazuje? Dokazuje to, že si sa oslobodil od vonkajších vecí, ako sú takzvané spoločenské postavenie, hodnota človeka a podobne. Možno to teraz nedokážete dosiahnuť, ale keď skutočne porozumiete pravde, potom budete schopní preniknúť pod povrch týchto vecí. Uvediem príklad. Niekto stretne bohatých bratov a sestry a vidí, že nosia len značkové oblečenie a vyzerajú zámožne, a nevie, ako sa s nimi rozprávať alebo stýkať, a tak sa ponižuje, podlizuje sa a lichotí bohatým bratom a sestrám a správa sa odporne – neponižuje sa tým? Je tu niečo, čo ho ovláda. Niektorí ľudia oslovujú bohaté ženy ako „veľká sestra“ a bohatých mužov ako „veľký brat“. Vždy sa chcú týmto ľuďom podlizovať a odporúčať sa im. Keď vidia niekoho, kto je chudobný a nenápadný, kto pochádza z vidieka a má nízke vzdelanie, pozerajú sa naňho zhora a odmietajú mu venovať pozornosť a ich postoj sa mení. Dejú sa takéto bežné praktiky v cirkvi? Dejú, a vy to nemôžete poprieť, pretože medzi vami sú takí, ktorí presne takéto správanie prejavili. Niektorí oslovujú iných „veľký brat“, niektorí „veľká sestra“ a niektorí „teta“ – tieto spoločenské praktiky sú vážne. Súdiac podľa správania týchto ľudí, nie sú to ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu, a nemajú ani najmenšiu pravdu-realitu. Tento druh ľudí tvorí väčšinu medzi vami, a ak sa nezmenia, nakoniec budú všetci vyradení. Hoci tieto mylné názory neovplyvňujú prijatie pravej cesty ľuďmi, môžu ovplyvniť ich život-vstup a plnenie ich povinností; ak nie sú niekým, kto prijíma pravdu, pravdepodobne spôsobia v cirkvi vyrušenia. Ak dokážeš pochopiť Boží úmysel, dokážeš pochopiť princípy a štandardy, podľa ktorých sa tieto veci merajú. Je tu ešte jeden aspekt, a to bez ohľadu na to, aké spoločenské postavenie alebo vzdelanie má človek, alebo z akého rodinného zázemia pochádza, je tu jedna skutočnosť, ktorú musíš uznať: Tvoje dosiahnuté vzdelanie a rodinný pôvod nemôžu zmeniť tvoj charakter ani nemôžu ovplyvniť tvoju povahu. Nie je to tak? (Je.) Prečo to hovorím? Bez ohľadu na to, do akej rodiny sa človek narodí alebo aké vzdelanie neskôr získa, či už sa stane vysoko vzdelaným alebo nie, a bez ohľadu na to, do akého spoločenského prostredia sa narodí, či je jeho spoločenské postavenie vysoké alebo nízke, jeho skazená povaha je rovnaká ako u kohokoľvek iného. Všetci sú rovnakí – tomu sa nedá vyhnúť. Tvoje spoločenské postavenie a hodnota nemôžu zmeniť skutočnosť, že si členom ľudskej rasy, ktorú skazil satan, ani nemôžu zmeniť skutočnosť, že si skazenou ľudskou bytosťou so skazenými povahami, ktorá sa stavia proti Bohu. Čo tým myslím? Myslím tým, že bez ohľadu na to, do akej bohatej rodiny si sa narodil alebo aké vysoké vzdelanie máš, stále máš skazené povahy; bez ohľadu na to, či si urodzený alebo podradný, bohatý alebo chudobný, s vysokým alebo nízkym postavením, stále si skazená ľudská bytosť. Preto, keď ste prijali Božie dielo, ste si všetci rovní a Boh je spravodlivý a férový ku všetkým. Nie je to poznanie, ktoré by ľudia mali mať? (Áno.) Ktorý človek nie je skazený satanom a je bez skazených pováh, pretože má vysoké postavenie v spoločnosti a narodil sa do najvznešenejšej rasy celého ľudstva? Je toto tvrdenie obhájiteľné? Vyskytla sa táto skutočnosť niekedy v dejinách ľudstva? (Nie.) Nie, nevyskytla. V skutočnosti, vrátane Jóba, Abraháma a tých prorokov a starovekých svätých, ako aj Izraelitov, žiadna ľudská bytosť sa nemohla vyhnúť životu s touto nepopierateľnou skutočnosťou: Žijúc na tomto svete, celé ľudstvo bolo skazené satanom. Satanovi pri skazení človeka nezáleží na tom, či si vysoko vzdelaný alebo nie, aká je tvoja rodinná história, aké je tvoje priezvisko alebo aký veľký je tvoj rodokmeň, konečný výsledok je: Ak žiješ medzi ľudstvom, bol si skazený satanom. Preto skutočnosť, že máš satanské skazené povahy a žiješ so svojimi satanskými skazenými povahami, nemôže byť zmenená tvojou hodnotou a vzdelaním. Nie je to poznanie, ktoré by ľudia mali mať? (Áno, je.) Keď týmto veciam porozumiete, ako budete v budúcnosti zaobchádzať s niekým, kto sa chváli svojimi darmi a kapitálom, alebo keď medzi sebou opäť objavíte niekoho „nadradeného“? (Budem s nimi zaobchádzať podľa Božích slov.) Správne. A ako s nimi budete zaobchádzať podľa Božích slov? Ak nemáš čo robiť a ponižuješ ich a vysmievaš sa im, hovoriac: „Pozri, aký si vzdelaný, prečo sa predvádzaš? Zase hovoríš o svojom kapitáli, ale dokážeš dobre vykonávať svoju povinnosť? Bez ohľadu na to, aké vysoké vzdelanie máš, nebol si aj tak skazený satanom?“, je to dobrý spôsob, ako s nimi zaobchádzať? To nie je v súlade s princípmi a nie je to niečo, čo by mal robiť niekto s normálnou ľudskou prirodzenosťou. Akým spôsobom by si s nimi teda mal zaobchádzať, aby to bolo v súlade s princípmi? Nemal by si k nim vzhliadať, ale ani ich ponižovať – nie je to kompromis? (Je.) Je správne robiť kompromis? Nie, nie je. Mal by si s nimi zaobchádzať správne, a ak im dokážeš pomôcť pomocou pravdy, ktorej rozumieš, tak im pomôž. Ak im pomôcť nedokážeš, potom, ak si vodca a vidíš, že by sa hodili na určitú povinnosť, tak ich pover, aby vykonávali túto povinnosť. Nepozeraj sa na nich zhora, pretože majú nejaké vysoké vzdelanie, a nemysli si: „Hm, na čo je dobré byť vysoko vzdelaný? Rozumieš pravde? Ja nie som vysoko vzdelaný, ale aj tak som vodca. Mám dobrú kvalitu, som lepší ako ty, tak ťa budem ponižovať a zahanbovať!“ To je bezcitné a bez ľudskosti. Čo znamená „zaobchádzať s nimi správne“? Znamená to riešiť záležitosti podľa právd-princípov. A aký je tu pravda-princíp? Znamená to zaobchádzať s ľuďmi spravodlivo. Nepreceňuj ľudí a nevzhliadaj k nim a neponižuj sa pred nimi s pocitom, že si na nižšej úrovni, a ani im nelichoť, nešliap po nich a neponižuj ich; možno si oni sami nemyslia, že ich hodnota je veľmi vysoká, a možno sa nechvália. Je správne, aby si sa stále bál, že sa budú chváliť, a preto po nich neustále šliapal? Nie, nie je to správne. Toto je bezcitnosť a nedostatok ľudskosti – ak sa neprikláňaš príliš na jednu stranu, prikláňaš sa príliš na druhú. Zaobchádzať s ľuďmi správne, zaobchádzať s ľuďmi spravodlivo – to je princíp. Tento princíp znie jednoducho, ale nie je ľahké uviesť ho do praxe.

Prednedávnom sa jeden vodca mal presťahovať na isté miesto. Povedal som mu, že si môže vziať so sebou príslušných vedúcich tímov a členov, pretože tak by bolo pre nich jednoduché spoločne diskutovať o práci. Nebolo ťažké porozumieť tomu, čo som povedal – človek to pochopí, len čo to počuje. Nakoniec, príslušný personál, ktorý si vzal so sebou, mal celkom slušné „referencie“: niektorí mu nosili čaj, niektorí mu umývali nohy a masírovali chrbát – bola to banda pätolízačov. Nakoľko nechutný bol tento vodca? Bol tam niekto s infekčnou chorobou, kto sa mu každý deň podlizoval a lichotil mu, chodil za ním a slúžil mu. Dokonca bol ochotný riskovať, že sa touto chorobou nakazí, len aby si mohol užiť pocit, že mu lichotia. Nakoniec, pretože u tohto človeka s infekčnou chorobou po presťahovaní došlo k recidíve jeho ochorenia, bol zjavený aj tento falošný vodca. Preto, či už ľudia rozumejú pravde alebo nie, v žiadnom prípade nesmú robiť zlé veci, nesmú konať na základe svojich ambícií a túžob a nesmú mať sklon spoliehať sa na náhodu, pretože Boh podrobne skúma srdcia ľudí a podrobne skúma celú zem. Čo zahŕňa „celá zem“? Zahŕňa hmotné aj nehmotné veci. Nesnaž sa merať Boha, Božiu autoritu alebo Božiu všemohúcnosť svojím vlastným rozumom. Ľudia sú stvorené bytosti a ich životy sú také bezvýznamné – ako môžu merať veľkosť Stvoriteľa? Ako môžu merať všemohúcnosť a múdrosť Stvoriteľa v Jeho stvorení všetkých vecí a zvrchovanosti nad všetkými vecami? V žiadnom prípade nesmieš robiť hlúpe veci ani konať zlo. Konanie zla nevyhnutne prinesie odplatu, a keď ťa jedného dňa Boh odhalí, dopadneš horšie, ako by si čakal, a v ten deň budeš plakať a škrípať zubami. Musíš si počínať sebauvedomelo. V určitých záležitostiach, skôr ako ťa Boh odhalí, by bolo lepšie, keby si sa porovnal s Božími slovami, uvažoval o sebe a vyniesol na svetlo to, čo bolo skryté, objavil svoje vlastné problémy a potom hľadal pravdu na ich vyriešenie – nečakaj, kým ťa Boh odhalí. Keď ťa Boh odhalí, nestaneš sa potom pasívnym? V tom momente už budeš mať spáchaný priestupok. Od chvíle, keď ťa Boh podrobne skúma, až do momentu, keď si odhalený, môžu tvoja hodnota a Boží názor na teba prejsť obrovskou zmenou. Je to preto, lebo kým ťa Boh podrobne skúma, dáva ti príležitosti a vkladá do teba svoje nádeje, až do okamihu, keď si odhalený. Od okamihu, keď Boh vloží do niekoho svoje nádeje, až do momentu, keď sa Jeho nádeje nakoniec rozplynú, aká je nálada Boha? Prejde obrovským poklesom. A aký bude dôsledok pre teba? V menej vážnych prípadoch sa môžeš stať predmetom Božieho opovrhnutia a budeš odstrčený. Čo znamená „byť odstrčený“? Znamená to, že budeš ponechaný a pozorovaný. A aký bude dôsledok vo vážnejších prípadoch? Boh povie: „Tento človek je pohroma a nezaslúži si ani len poskytovať službu. Tohto človeka v žiadnom prípade nespasím!“ Keď Boh dospeje k tejto myšlienke, už nebudeš mať vôbec žiadny výsledok, a keď sa to stane, môžeš sa klaňať až do krvi, ale nepomôže ti to, pretože Boh ti už dal dostatok šancí, ale ty si nikdy nečinil pokánie a zašiel si priďaleko. Preto, bez ohľadu na to, aké problémy máš alebo akú skazenosť odhaľuješ, mal by si vždy uvažovať o sebe a poznať seba samého vo svetle Božích slov alebo požiadať bratov a sestry, aby ti tieto veci ukázali. Najdôležitejšie je, že by si mal prijať Božie podrobné skúmanie, prísť pred Boha a požiadať Ho, aby ťa osvietil a osvetlil. Bez ohľadu na to, akú metódu použiješ, včasné objavenie problémov a ich následné vyriešenie je výsledok dosiahnutý uvažovaním nad sebou samým a to je to najlepšie, čo môžeš urobiť. Nesmieš čakať, kým ťa Boh odhalí a vyradí, a až potom cítiť výčitky, lebo potom už bude neskoro ľutovať! Keď Boh niekoho odhalí, je hlboko rozhnevaný alebo nesmierne milosrdný? To je ťažké povedať, je to neznáme a nedám ti túto záruku – cesta, po ktorej kráčaš, je na tebe. Viete, aká je Moja zodpovednosť? Hovorím vám všetko, čo mám povedať, každé slovo, ktoré by som mal povedať, a nevynechávam ani jediné slovo. Bez ohľadu na to, akú metódu používam, či už sú to písané slová, rozprávanie príbehov alebo tvorba malých predstavení, v každom prípade vám rôznymi prostriedkami odovzdávam pravdu, ktorú Boh chce, aby ste pochopili, a zároveň vás informujem o problémoch, ktoré vidím. Varujem vás, pripomínam vám a nabádam vás a poskytujem vám určité duchovné zaopatrenie, pomoc a podporu. Niekedy poviem aj ostré slová. Toto je Moja zodpovednosť a je na tebe, ako pôjdeš zvyšok cesty. Nemusíš skúmať Moju reč a výrazy tváre a nemusíš pozorne sledovať, aký je Môj názor na teba – nie je potrebné, aby si to robil. Aký bude tvoj výsledok v budúcnosti, nemá so Mnou nič spoločné; súvisí to len s tým, o čo sa sám usiluješ. Dnes otváram okno a hovorím na rovinu, hovorím úplne jasne. Počuli a pochopili ste každé slovo a každú vetu, ktorú som povedal, a to, čo musím povedať, čo by som mal povedať a čo som povedal v minulosti? Na tom, čo hovorím, nie je nič abstraktné, nič, čomu by ste nerozumeli; všetci ste porozumeli, a tak bola Moja zodpovednosť splnená. Nemyslite si, že na vás musím stále dohliadať, aj keď dohovorím, a byť za vás zodpovedný, ruka v ruke, až do konca. Všetci veríte v Boha už niekoľko rokov, všetci ste dospelí, a nie malé deti. Máte vodcov, ktorí sú za vás zodpovední, keď niečo robíte – to nie je Moja zodpovednosť. Mám svoj vlastný rozsah práce, svoj vlastný rozsah zodpovedností; nemusím a ani nie je možné, aby som chodil za každým z vás a neustále na vás dohliadal a poháňal vás – nie som povinný to robiť. Pokiaľ ide o to, o čo sa usilujete, čo hovoríte a robíte v súkromí a akou cestou idete, nič z toho nemá so Mnou nič spoločné. Prečo hovorím, že to nemá so Mnou nič spoločné? Ak dokážete vykonávať svoje povinnosti v Božom dome riadne a správnym spôsobom, Boží dom bude za vás zodpovedný až do konca. Ak ste ochotní vykonávať svoju povinnosť, zaplatiť cenu, prijať pravdu a konať podľa princípu, potom vás Boží dom povedie, postará sa o vás a zaopatrí vás; ak nie ste ochotní vykonávať svoju povinnosť a chcete ísť von pracovať a zarábať peniaze, dvere Božieho domu sú dokorán otvorené a srdečne vás vyprevadíme. Ak však v Božom dome spôsobujete vyrušenia, konáte zlo a robíte rozruch, potom bez ohľadu na to, kto koná zlo, Boží dom má správne ustanovenia a pracovné opatrenia a bude s vami naložené podľa týchto princípov. Rozumiete? Všetci veríte v Boha už roky, prečítali ste mnoho Božích slov a celé tie roky ste sa zúčastňovali zhromaždení a počúvali kázne, tak prečo ste sa ani v najmenšom nekajali alebo nezmenili? Je mnoho ľudí, ktorí roky počúvali kázne a porozumeli niektorým pravdám, no stále nečinili pokánie, stále vykonávajú svoje povinnosti povrchne, a títo ľudia sú v nebezpečenstve. Poviem vám niečo skutočné: Neočakávajte, že vás budem stále sledovať, viesť a učiť, zatiaľ čo vás budem držať za ruku, aby ste mohli urobiť niečo praktické a účinné. Ak vás nebudem sledovať alebo dohliadať na vás a poháňať, a vy sa stanete povrchnými a spomalí to postup práce, potom bude s vami koniec. Toto ukazuje, že vykonávate svoju povinnosť bez akejkoľvek vernosti a ste všetci robotníci. Vravím vám, že Moja služba bola vykonaná a nie som povinný vás viesť. Je to preto, lebo Duch Svätý v týchto záležitostiach pracuje a podrobne vás skúma; to, čo som mal urobiť, bolo urobené, to, čo som mal povedať, bolo povedané, držal som sa svojej služby, splnil som svoju zodpovednosť a vám zostáva prevziať zodpovednosť za svoje vlastné činy a správanie. Ak neprijímate pravdu, ale ste neustále povrchní a nikdy nepomyslíte na pokánie, potom váš trest a vaše vyradenie nebudú mať so Mnou nič spoločné.

V príbehu, ktorý som práve vyrozprával, išlo na jednej strane o to, ako vnímať spoločenské postavenie ľudí, ich hodnotu, rodinný pôvod a vzdelanie a tak ďalej, a aké sú štandardy a princípy na vnímanie týchto vecí; na druhej strane išlo o to, ako k týmto veciam pristupovať a ako preniknúť k ich podstate. Keď raz prenikneš k podstate týchto vecí, potom, hoci môžu byť stále prítomné v tvojom srdci, nebudeš nimi obmedzený a nebudeš podľa nich žiť. Keď vidíš neverca, ako sa chváli svojou slávnou minulosťou, že chodil na univerzitu a študoval magisterský alebo doktorandský stupeň, aký je potom tvoj názor a postoj? Ak povieš: „Študovať na univerzite bakalársky titul nie je nič. Ja som absolvoval magisterské štúdium už pred rokmi,“ ak máš takúto mentalitu, potom to pre teba bude problematické a ukazuje to, že si sa vo svojej viere v Boha veľmi nezmenil. Ak sa ťa spýtajú, aké máš vzdelanie, a ty povieš: „Nedokončil som ani základnú školu a neviem napísať ani sloh,“ a vidia, že si nikto, a začnú ťa ignorovať, nie je to azda dokonalé? Môžeš si ušetriť čas, aby si viac čítal Božie slová a viac vykonával svoju povinnosť, a to je správne. Aký má zmysel viesť prázdne reči s nevercami a pochybovačmi? Ak povieš, že máš nízke vzdelanie a žiadne postavenie v spoločnosti, a niekto ťa znevažuje, čo urobíš? Neber si to k srdcu a necíť sa obmedzovaný, jednoducho ich nechaj hovoriť, nech si hovoria, čo chcú, teba sa to netýka. Pokiaľ ti to nebráni v usilovaní sa o pravdu v tvojej viere v Boha, potom je to v poriadku. Toto je v skutočnosti menej významná téma, ale v každodennom živote je prostredníctvom toho, čo ľudia vyjadrujú, vidieť, že ľudia prikladajú veľký význam týmto veciam týkajúcim sa kapitálu a stále ich nosia vo svojich srdciach. Nielenže to môže ovplyvniť reč a správanie ľudí, ale môže to ovplyvniť aj ich život-vstup a ich voľbu správnej cesty viery v Boha. Dobre, o tejto téme už nebudem hovoriť. Vráťme sa k téme, o ktorej sme v duchovnom spoločenstve hovorili naposledy, a pokračujme v rozprávaní a rozbore rôznych prejavov antikristov.