Sú nejakí ľudia, ktorí, hoci veria v Boha, nevydávajú sa pre Neho ochotne a radi, ale svoju povinnosť vykonávajú neochotne. Myslia len na to, ako pracovať, aby získali požehnania, ale nie sú ochotní usilovať sa o pravdu. Pri vykonávaní svojich povinností často konajú povrchne, nie sú dôslední a uspokoja sa len s dosiahnutím nejakých výsledkov, aby neboli vyčistení. Ale bez ohľadu na to, či v Neho ľudia skutočne veria a vydávajú sa pre Neho, Boh im dáva príležitosť kajať sa. Boh ťa neodsúdi preto, že nerozumieš pravde alebo konáš povrchne pri vykonávaní svojej povinnosti. Boh ťa bude neustále podrobne skúmať, aby videl, či dokážeš prijať pravdu a či sa dokážeš skutočne kajať a vydať sa na správnu životnú cestu. Záleží na tom, ako si vyberieš. Niektorí ľudia nerozumeli žiadnym pravdám, keď začali konať svoje povinnosti, ale pretože často počúvajú kázne a často sa stretávajú a majú duchovné spoločenstvo, postupne začínajú pravde rozumieť. Ich srdcia sú čoraz jasnejšie a vidia, že im toho príliš veľa chýba, že nemajú vôbec žiadnu pravdu a pri vykonávaní svojich povinností nemajú žiadne princípy, len robia nejakú prácu podľa toho, ako si želajú. Cítia, že takéto vykonávanie ich povinností nie je v súlade s Božími úmyslami, a v srdci pociťujú ľútosť. Začínajú sa usilovať o pravdu a pri vykonávaní svojich povinností dosahujú čoraz lepšie výsledky. Práve takto v jednom ohľade získavajú život-vstup a v druhom sa postupne dostávajú na požadovanú úroveň pri vykonávaní svojich povinností. Toto je človek, ktorý dokáže pri vykonávaní svojich povinností prijať pravdu. Keď sa jeho porozumenie pravde postupne vyjasňuje, dokáže jasne vidieť svoje vlastné odhalenia skazenosti. Dokáže sa modliť k Bohu a spoliehať sa na Boha vo svojom srdci, je ochotný odvrhnúť svoju skazenosť, uviesť pravdu do praxe a vydať sa na cestu usilovania sa o pravdu. Toto je postupný rast života v priebehu vykonávania povinnosti. Všetci, ktorí nasledujú Boha, dospievajú v priebehu vykonávania svojich povinností k porozumeniu pravde a vstupujú do pravdy-reality. Ak niekto nemiluje pravdu, môže nastať takáto zmena? Rozhodne nie. Niektorí ľudia sú obzvlášť arogantní a namyslení. Keď prídu do Božieho domu, najmä po tom, čo začnú konať svoju povinnosť, rozsah tohto správania sa stane zjavným. So založenými rukami na hrudi alebo s rukami v bok prejavujú vzdor a nespokojnosť. Prečo sú takí arogantní? Vo svojich srdciach hovoria: „Zanechal som svet, svoju rodinu a svoju prácu, aby som veril v boha a konal svoju povinnosť. Nie je to vysoká cena? Toľko som toho pre boha zanechal. Nemal by ma boh nejako odškodniť? Okrem toho, vzhľadom na moje postavenie a príjem v spoločnosti, nemal by so mnou boží dom zaobchádzať minimálne rovnako? Teraz, keď vykonávam svoju povinnosť, nemôže mi boh preukázať nejakú zvláštnu priazeň? Som mimoriadny talent, oveľa lepší ako obyčajní ľudia. Mal by som mať v božom dome postavenie. Ak môžu viesť iní, potom môžem viesť aj ja. Moje postavenie by nemalo byť nižšie ako u ostatných a malo by sa so mnou zaobchádzať lepšie ako s obyčajnými ľuďmi. A čo je najdôležitejšie, môže ma boh ubezpečiť, že v budúcnosti získam požehnania a budem mať dobrý konečný osud?“ Z myšlienok v ich srdciach vidíme, že prišli s Bohom uzavrieť obchod, nie sa pre Neho úprimne vydať. Zmýšľajú rovnako ako Pavol a chcú konať svoju povinnosť výmenou za Božie požehnania. Ale ich rozum je oveľa slabší ako Pavlov – ďaleko zaostáva za Pavlovým. Prečo to hovorím? Pretože Pavol počas tých mnohých rokov, keď kázal evanjelium, skutočne veľa trpel a plody jeho kázania evanjelia boli oveľa lepšie ako u obyčajných ľudí. Prinajmenšom prešiel väčšinu Európy; založil mnoho cirkví po celej Európe. V tomto ohľade sa bežní antikristi nemôžu rovnať Pavlovmu rozumu ani tomu, koľko pracoval. Ale keď človek, ktorého som práve spomenul, začne konať svoju povinnosť, stáva sa neuveriteľne arogantným. Nie je to až príliš bez rozumu? Je úplne nerozumný a len čo sa chopí príležitosti získať požehnania, je ako bandita a nedokáže sa jej pustiť. Takíto ľudia vždy svojvoľne hľadajú príležitosti, ako sa v Božom dome zviditeľniť, aj keby to malo byť len tým, že sa stanú vedúcimi tímu alebo nadriadenými. Skrátka, po príchode do Božieho domu proste nie je ochotný byť obyčajným nasledovníkom. Bez ohľadu na to, kto dokáže priznať, že je obyčajnou stvorenou bytosťou, že je len obyčajnou stvorenou bytosťou ako všetky ostatné živé bytosti, on tento názor nikdy neprijme – nikdy nedovolí, aby mu bolo takto ukrivdené. Verí, že by sa mu malo dostať zvláštneho zaobchádzania a že Boh by mu mal dať zvláštnu milosť a požehnania. Chce si tiež užívať osobitné výhody postavenia v Božom dome. Nedovolí, aby Boží dom pochyboval o jeho talentoch, a už vôbec nie, aby sa ľudia pýtali na jeho prácu – všetci mu musia absolútne dôverovať, pretože pre Boha zanechal všetko a je Mu absolútne verný. Nie je to nerozumná požiadavka? Má tento človek nejaký rozum? Koľko je takýchto ľudí? Aké percento cirkvi to môže byť? Takíto ľudia si vždy myslia, že majú nejaké schopnosti a talent, a tak sa vystatujú, akí sú geniálni. Čo teda znamená tento takzvaný talent? Znamená to, že dokážu mať silné reči, hovoriť veľa nezmyslov, meniť spôsob reči podľa toho, s kým hovoria, a majú lepšie schopnosti klamať ako obyčajní ľudia. Veria, že toto je talent a schopnosť, a chcú túto schopnosť využiť na to, aby sa naparovali a blafovali. Čo znamená skutočný talent? Znamená to mať špeciálne zručnosti. Keď Boh stvoril človeka, dal rôznym typom ľudí odlišné danosti. Niektorí ľudia sú dobrí v literatúre, niektorí v medicíne, niektorí v skúmaní technológií, niektorí vo vedeckom výskume atď. Danosti ľudí sú dané Bohom a nie sú dôvodom na chválu. Bez ohľadu na to, aké má človek danosti, neznamená to, že rozumie pravde, a už vôbec to neznamená, že má pravdu-realitu. Ľudia majú určité danosti a ak veria v Boha, mali by tieto danosti používať na konanie svojich povinností. To je pre Boha prijateľné. Chváliť sa určitou danosťou alebo chcieť ju používať na uzatváranie obchodov s Bohom – tomu príliš chýba rozum. Boh nemá v obľube takýchto ľudí. Niektorí ľudia ovládajú určitú zručnosť, a tak, keď prídu do Božieho domu, majú pocit, že sú o triedu lepší ako ostatní, chcú si užívať zvláštne zaobchádzanie a majú pocit, že majú teplé miestečko na celý život. Túto zručnosť považujú za akýsi kapitál – aká arogancia! Ako by si teda mal vnímať tieto dary a danosti? Ak sú tieto veci užitočné v Božom dome, potom sú to len nástroje na plnenie tvojej povinnosti. Nemajú nič spoločné s pravdou. Bez ohľadu na to, koľko darov a talentov máš, sú to len ľudské prednosti a nemajú nič spoločné s pravdou. Tvoje dary a prednosti neznamenajú, že rozumieš pravde, a už vôbec neznamenajú, že máš pravdu-realitu. Ak ich používaš na konanie svojej povinnosti a konáš ju dobre, potom boli použité na správnom mieste a ich použitie Boh schvaľuje. Ale ak svoje dary a prednosti používaš na to, aby si sa predvádzal, aby si svedčil o sebe a budoval nezávislé kráľovstvo, potom budú tvoje hriechy veľké a staneš sa hlavným vinníkom v odpore voči Bohu. Dary sú dané Bohom. Ak ich nedokážeš použiť na konanie svojej povinnosti a svedčenie o Bohu, potom by si bol príliš nesvedomitý a nerozumný a bol by si Bohu veľmi veľa dlžný – to je nehorázna vzdorovitosť! Ale bez ohľadu na to, ako dobre uplatňuješ svoje dary a prednosti, neznamená to, že máš pravdu-realitu. Praktizovanie pravdy a konanie podľa princípov znamená, že máš pravdu-realitu. Dary a talenty sú vždy dary a talenty. Nemajú nič spoločné s pravdou. Bez ohľadu na to, koľko ich máš a aká dobrá je tvoja povesť alebo aké vysoké je tvoje postavenie, nikdy to nebude znamenať, že máš pravdu-realitu. Dary a talenty sa nikdy nestanú pravdou. Nemajú s ňou nič spoločné. Ale antikristi takto neuvažujú a práve tieto veci si veľmi cenia. Niektorí ľudia napríklad majú herecký talent. Po tom, čo hrali hlavnú úlohu vo filme natočenom v Božom dome, začnú sa robiť dôležitými. Ani traja ľudia, ktorí im pomáhajú s líčením, nestačia na uspokojenie ich potrieb. Kedysi to boli obyčajní ľudia, ale teraz, keď veria v Boha, po tom, čo konali svoju povinnosť ako herci, začínajú sa robiť dôležitými. Nekoledujú si o smrť? Myslím, že presne to robia! Nevyzerajú nijako zvláštne a ich herecké schopnosti sú priemerné. Hodia sa len na hranie určitých rolí, takže dostanú ďalšiu rolu – nie je to ich vyvyšovanie? Keď dostanú možnosť konať svoju povinnosť, dokonca sa robia dôležitými. Pri hraní komandujú ľudí, aby ich obsluhovali, nosili im čaj a nalievali vodu, čím hnevajú všetkých bratov a sestry, ktorí to vidia. Povedal som: „Odstráňte ich!“ A tak ich cirkev odstránila. Nemali by byť títo ľudia vyčistení? Mysleli si, že cirkev bez nich nemôže točiť filmy, a tak sa odvážili robiť sa dôležitými. Nečakali tento následok. Hnala ich k tomu ich prirodzenosť. Takíto ľudia si cenia vedomosti, talent, vzdelanie a skúsenosti. Prikladajú týmto veciam príliš veľký význam, ale ignorujú tú najcennejšiu vec – pravdu. Neuvedomujú si, že v Božom dome vládne pravda. Ak sa neusilujú o pravdu, bez ohľadu na to, ako veľa vedomostí majú alebo aká skvelá je ich výrečnosť, nebudú môcť obstáť. Skôr či neskôr budú odhalení a vyradení. Je pre ľudí ľahké pochopiť túto trošku učenia? Tí, ktorí veria v Boha už mnoho rokov, ale nedokážu prezrieť ani toto, sú len popletení ľudia bez akejkoľvek hodnoty. Keby boli trochu rozumní, neboli by takí arogantní. Takíto ľudia sú diabli a satani, ktorí sa prezradili. Teraz som na túto záležitosť priamo poukázal, aby ste jej aj vy mohli jasne porozumieť; aby ste túto vec mohli trochu rozlíšiť a vidieť jej podstatu. Keby som na to jasne nepoukázal, dokázali by ste to takto rozlíšiť? Dokázali by ste ich vyčistiť? Ľudia ten problém nevidia, takže musím byť priamy. Keby som nebol priamy, problém by sa nedal vyriešiť. Spoliehaním sa len na tých zopár učení, ktorým rozumiete, sa nedajú vyriešiť žiadne problémy.

Antikristi si o sebe vždy myslia, že majú špeciálny talent. Myslia si, že sú absolventi vysokých škôl, ktorí sú veľmi vzdelaní a majú bohaté vedomosti. Veľmi si cenia a vážia svoje vedomosti a duchovné teórie, ktoré sa naučili, a dokonca s týmito vecami zaobchádzajú ako s pravdou. A čo viac, často berú tieto vedomosti a skúsenosti, ktoré považujú za správne, a používajú ich na poučovanie, zavádzanie alebo ovplyvňovanie ľudí okolo seba. Najmä často hovoria o svojej „slávnej“ minulosti, ktorú používajú na to, aby presvedčili iných ľudí, získali si ich a dosiahli, aby k nim vzhliadali a uctievali ich. A aká je táto ich „slávna“ minulosť? Niektorí z nich vravia: „Kedysi som prednášal na univerzite. Všetci moji študenti boli magistri alebo doktorandi. Zakaždým, keď som mal prednášku, nebolo tam jediné voľné miesto; všetci študenti sedeli v úplnom tichu a zbožne a s obdivom v očiach na mňa hľadeli. Ani som nebol nervózny. Aké to bolo veľkolepé a pôsobivé! S takým talentom a odvahou som sa narodil.“ Iní hovoria: „Naučil som sa šoférovať, keď som mal 14 rokov. Teraz šoférujem už viac ako 40 rokov a moje vodičské schopnosti sú špičkové.“ Čo tým myslia? Myslia tým: „Vy šoférujete len pár dní. Čo vy viete? Taký skúsený vodič ako ja šoféruje celý život. Mám všelijaké skúsenosti. Ak v budúcnosti niečomu nebudeš rozumieť, mal by si sa ma opýtať. Musíš počúvať, čo hovorím.“ Keď majú antikristi nejakú zručnosť, myslia si o sebe, že sú úžasní, robia sa tajomnými, predvádzajú sa a svedčia o sebe, čím dosahujú, aby k nim ostatní vzhliadali a uctievali ich. Keď majú ľudia tohto druhu nejakú silnú stránku alebo dar, myslia si, že sú lepší ako ostatní, a túžia ich viesť. Keď k nim iní ľudia prídu po odpovede, antikristi ich zvysoka poúčajú, a ak ešte stále nerozumejú, jednoducho to pripíšu ich chabej kvalite, hoci v skutočnosti to samotní antikristi nevysvetlili jasne. Keď napríklad antikrist vidí, že niekto nedokáže opraviť pokazený stroj, povie: „Ako to, že to stále nevieš urobiť? Nepovedal som ti už ako na to? Vysvetlil som to tak jasne, a ty to stále nechápeš. Naozaj máš chabú kvalitu. Zakaždým, keď ťa učím, ako to robiť, nenaučíš sa to.“ No keď ho ten človek požiada, aby stroj opravil, pozerá sa naň veľmi dlho a tiež nevie, ako ho opraviť, a dokonca pred tým človekom skrýva skutočnosť, že ho nevie opraviť. Keď antikrist pošle tohto človeka preč, bude tajne skúmať a snažiť sa prísť na to, ako stroj opraviť, ale stále ho nebude vedieť opraviť. Nakoniec ho rozoberie, narobí totálny neporiadok a nebude ho vedieť znova zložiť. Potom zo strachu, že to uvidia ostatní, jednotlivé diely schová. Je zahanbujúce, keď niektoré veci nevieme urobiť? Je niekto, kto dokáže robiť všetko? Na tom, že človek nevie, ako robiť niektoré veci, nie je nič zahanbujúce. Nezabúdaj, že si len obyčajný človek. Nikto k tebe nevzhliada ani ťa neuctieva. Obyčajný človek je len to: obyčajný človek. Ak nevieš, ako niečo urobiť, jednoducho povedz, že to nevieš. Prečo by si sa snažil pretvarovať? Ak sa budeš stále pretvarovať, ľudia budú z teba znechutení. Skôr či neskôr sa prezradíš a vtedy stratíš svoju dôstojnosť a svoj charakter. Toto je povaha antikrista – vždy si o sebe myslí, že je všestranný odborník, že je niekým, kto dokáže urobiť všetko, kto je vo všetkom schopný a kompetentný. Nedostane ho to do problémov? Čo by urobil, keby mal čestný postoj? Povedal by: „V tejto technickej zručnosti nie som zbehlý; mám len trochu skúseností. Uplatnil som všetko, čo viem, ale nerozumiem týmto novým problémom, s ktorými sa stretávame. Preto si musíme osvojiť nejaké odborné znalosti, ak chceme dobre konať svoju povinnosť. Zvládnutie odborných znalostí nám umožní efektívne konať našu povinnosť. Boh nám zveril túto povinnosť, takže máme zodpovednosť vykonať ju dobre. Tieto odborné znalosti by sme si mali osvojiť na základe postoja prevzatia zodpovednosti za našu povinnosť.“ To je praktizovanie pravdy. Človek s povahou antikrista by to neurobil. Ak má človek trochu rozumu, povie: „Viem len toľko. Nemusíš ku mne vzhliadať a ja sa nemusím robiť dôležitým – nebude to tak jednoduchšie? Je hrozné sa stále pretvarovať. Ak niečo nevieme, môžeme sa to naučiť spoločne a potom harmonicky spolupracovať, aby sme dobre konali svoju povinnosť. Musíme mať zodpovedný postoj.“ Keď to ľudia uvidia, pomyslia si: „Tento človek je lepší ako my; keď narazí na problém, nesnaží sa slepo preceňovať svoje sily, ani ho nepresúva na iných a nevyhýba sa zodpovednosti. Skôr ho berie na seba a pristupuje k nemu s vážnym a zodpovedným postojom. Je to dobrý človek, ktorý je vážny a zodpovedný voči svojej práci a povinnosti. Je dôveryhodný. Boží dom urobil správne, že ho poveril touto dôležitou úlohou. Boh skutočne podrobne skúma hĺbku ľudských sŕdc!“ Takýmto konaním povinnosti si zlepší svoje zručnosti a získa uznanie všetkých. Ako k tomuto uznaniu dochádza? Po prvé, k svojej povinnosti pristupuje s vážnym a zodpovedným postojom; po druhé, dokáže byť čestným človekom a má praktický a učenlivý postoj; po tretie, nemožno vylúčiť, že má vedenie a osvietenie Duchom Svätým. Takýto človek má Božie požehnanie; toto môže dosiahnuť niekto so svedomím a rozumom. Hoci má skazené povahy, nedostatky a chyby a veľa vecí nevie urobiť, stále je na správnej ceste praktizovania. Nepretvaruje sa ani neklame; má vážny a zodpovedný postoj k svojej povinnosti a túžobný a zbožný postoj k pravde. Antikristi tieto veci nikdy nebudú schopní robiť, pretože ich spôsob myslenia bude vždy odlišný od spôsobu myslenia tých, ktorí milujú pravdu a usilujú sa o ňu. Prečo myslia inak? Pretože je v nich satanova prirodzenosť; žijú podľa satanovej povahy, vždy sa usilujú o povesť a postavenie a neustále chcú dosiahnuť svoj cieľ prevziať moc. Vždy hľadajú, ako používať rôzne spôsoby, aby kuli intrigy a používali triky, a nehľadiac na prostriedky zavádzajú ľudí, aby ich uctievali a nasledovali. Preto, aby oklamali ľudí, hľadajú všemožné spôsoby, ako sa pretvarovať, podvádzať, klamať a zavádzať, aby ostatní uverili, že majú vo všetkom pravdu, že sú vo všetkom schopní a že dokážu urobiť čokoľvek; že sú bystrejší ako ostatní, že sú múdrejší ako ostatní, že rozumejú viac ako ostatní; že sú vo všetkom lepší ako ostatní a že sú v každom ohľade nad ostatnými – dokonca že sú v akejkoľvek skupine najlepší z najlepších. Majú takúto potrebu; toto je povaha antikristov. Učia sa teda predstierať, že sú niečím, čím nie sú, čím vytvárajú každú z týchto rôznych praktík a prejavov.

Zamyslite sa: akú povahu majú ľudia, ktorí radi predstierajú, že sú niečím, čím nie sú? Čo predstierajú? Nepredstierajú, že sú diablom alebo negatívnou postavou; predstierajú, že sú niečím vznešeným, dobrým, krásnym a láskavým, niečím, čo si ľudia vážia a čo obdivujú – predstierajú, že sú týmito vecami, ktoré ľudia chvália alebo uznávajú. Predstierajú, že všetko vedia a všetkému rozumejú; predstierajú, že majú pravdu, že sú pozitívnou postavou a že sú pravdou-realitou. Nehľadajú tým svoje vlastné zničenie? Majú túto realitu? Majú túto podstatu? Nie. Práve preto, že ich nemajú, sa hovorí, že predstierajú. Povedal by teda niekto, že sú stelesnením pravdy, pretože majú pravdu-realitu? Obstojí toto tvrdenie? (Nie, neobstojí.) Aj keď máš nejaké pravdy-reality, v žiadnom prípade nie si stelesnením pravdy. Preto každý, kto predstiera, že je stelesnením pravdy, je arogantný jedinec a absurdný typ! Človek, ktorý má len trošičku pravdy-reality, a predsa sa odváži predstierať, že je stelesnením pravdy, je ako obyčajná kvapka vody, ktorá tvrdí, že je šírym, bezbrehým morom. Nie je to vrchol arogancie? Nie je to bezočivá nehanebnosť? Aby človek mohol predstierať, že je stelesnením pravdy, musí na to mať kapitál. A čo používajú antikristi na to, aby predstierali, že sú stelesnením pravdy? Sú to tie veci, ktoré som práve spomenul – vedomosti, skúsenosti a poučenia. Patria sem špeciálne zručnosti a talenty, ktoré ľudia získavajú učením, ako aj dary, s ktorými sa narodili. Niektorí ľudia majú dar hovoriť jazykmi, zatiaľ čo iní majú dar alebo výrečnosť na kázanie. Iní sa naučili alebo ovládli určité špeciálne odborné zručnosti. Niektorí ľudia sú napríklad obzvlášť vynikajúci v tanci, hudbe, výtvarnom umení, jazykoch alebo literatúre; zatiaľ čo iní sú zbehlí v politike, čo znamená, že sú mimoriadne dobrí v manipulovaní ľuďmi, že vynikajú v diplomacii a tak ďalej. Skrátka, patria sem ľudia so špeciálnym talentom zo všetkých oblastí života. Títo ľudia so špeciálnym talentom alebo darmi nemusia mať v spoločnosti nevyhnutne určité postavenie alebo stálu kariéru. Niektorí ľudia žijú v malých obciach, a predsa dokážu hovoriť jasne a logicky a obzvlášť výrečným spôsobom o širokom spektre vecí od minulosti po súčasnosť. Ak majú ľudia s týmito špeciálnymi talentmi povahu antikrista, po príchode do Božieho domu nebudú spokojní so súčasným stavom; budú prechovávať určité ambície a túžby a postupne budú odhalení.

Pokiaľ ide o bod, že antikristi predstierajú, že sú stelesnením pravdy, keď získajú trochu skúseností a vedomostí a osvoja si nejaké poučenia, práve sme diskutovali o rozsahu takýchto vedomostí, skúseností a poučení. A čo bolo stredobodom tejto diskusie? (Predstieranie.) Správne. Podstatou je, že antikristi predstierajú, že sú stelesnením pravdy. Vedomosti, skúsenosti, poučenia – nič z toho nie je pravda; nemajú s pravdou absolútne nič spoločné. Tieto veci dokonca idú proti pravde a Boh ich odsudzuje. Vezmime si napríklad vedomosti. Počíta sa história ako forma vedomostí? (Áno.) Ako vznikli vedomosti a historické knihy o ľudských dejinách, dejinách určitých krajín alebo etnických skupín, moderných dejinách, starovekých dejinách alebo dokonca určitých neoficiálnych dejinách? (Napísali ich ľudia.) Sú teda veci napísané ľuďmi v súlade so skutočnou históriou? Nie sú myšlienky a názory ľudí v rozpore s princípmi, spôsobmi a prostriedkami Božieho konania? Súvisia tieto slová vyslovené človekom so skutočnou históriou? (Nie.) Nie je tam žiadna súvislosť. Preto bez ohľadu na to, aké presné sú záznamy obsiahnuté v historických knihách, sú to len vedomosti. Bez ohľadu na to, akí sú títo historici výreční a ako logicky a jasne tieto dejiny rozprávajú, k akému záveru dospeješ po ich vypočutí? (Budeme o týchto udalostiach vedieť.) Áno, budeš o týchto udalostiach vedieť. Rozprávajú však tieto dejiny len preto, aby ťa informovali o týchto udalostiach? Chcú ti vštepiť určitú svoju myšlienku. A na čo sa toto ich vštepovanie zameriava? To musíme analyzovať a rozobrať. Dám príklad, aby ste mohli pochopiť, čo chcú ľuďom vštepiť. Ľudia po preskúmaní histórie od staroveku až po súčasnosť nakoniec prišli s príslovím; v ľudskej histórii si všimli istú skutočnosť, ktorá znie: „Víťazi sú oslavovaní ako králi, zatiaľ čo porazení sú označovaní za banditov.“ Sú to vedomosti? (Áno.) Tieto vedomosti pochádzajú z historických faktov. Má toto príslovie niečo spoločné so spôsobmi a prostriedkami, ktorými má Boh zvrchovanosť nad všetkým? (Nie.) V skutočnosti je to naopak; odporuje im to a ide to proti nim. Takže ti bolo vštepené toto príslovie, a čo si môžeš po jeho vypočutí myslieť, ak nerozumieš pravde alebo si neverec? Ako by si ho vnímal? Po prvé, títo historici alebo historické knihy uvádzajú všetky udalosti tohto druhu a používajú dostatočné dôkazy a historické udalosti, aby potvrdili správnosť tohto príslovia. Spočiatku si sa ho možno naučil len z knihy a len ho poznáš. Kým nevieš o týchto udalostiach, možno mu rozumieš len na jednej úrovni alebo do určitej miery. Ale keď si vypočuješ tieto historické fakty, tvoje uznanie a potvrdenie tohto príslovia sa prehĺbi. Rozhodne nepovieš: „Niektoré veci také nie sú.“ Namiesto toho povieš: „Tak to je; pri pohľade na históriu od staroveku po súčasnosť sa ľudstvo vyvíjalo týmto spôsobom – víťazi sú oslavovaní ako králi, zatiaľ čo porazení sú označovaní za banditov!“ Keď vnímaš vec takýmto spôsobom, aké názory a postoje budeš mať k svojmu počínaniu, svojej kariére a svojmu každodennému životu, ako aj k osobám, udalostiam a veciam okolo seba? Zmení takéto vnímanie tvoj postoj? (Áno.) Predovšetkým ho zmení. Ako ho teda zmení? Bude viesť a meniť smerovanie tvojho života a tvoje metódy pre svetské záležitosti? Možno si predtým veril, že „Harmónia je cenná; trpezlivosť je brilantná“ a „Dobrý človek má pokojný život“. Teraz si budeš myslieť: „Keďže ‚víťazi sú oslavovaní ako králi, zatiaľ čo porazení sú označovaní za banditov‘, ak sa chcem stať úradníkom, budem musieť starostlivo brať ohľad na toho a toho. Nie je na mojej strane, takže ho nemôžem povýšiť – aj keď si to zaslúži.“ Keď budeš o veciach premýšľať týmto spôsobom, tvoj postoj sa zmení – a zmení sa rýchlo. Ako k tejto zmene dôjde? Bude to preto, že si prijal myšlienku a názor, že „víťazi sú oslavovaní ako králi, zatiaľ čo porazení sú označovaní za banditov“. Keď si vypočuješ mnoho faktov, len ti to ďalej potvrdí správnosť tohto názoru v skutočnom ľudskom živote. Budeš hlboko veriť, že by si mal tento názor uplatňovať na svoje vlastné činy a počínanie, aby si sa usiloval o svoj budúci život a vyhliadky. Nezmenia ťa potom táto myšlienka a tento názor? (Áno.) A popri tom, ako ťa budú meniť, ťa budú aj kaziť. Tak to je. Takéto vedomosti ťa menia a kazia. Takže pri pohľade na koreň tejto veci sú tieto dejiny bez ohľadu na presnosť ich podania nakoniec zhrnuté do tohto príslovia a tebe je vštepená táto myšlienka. Sú tieto vedomosti stelesnením pravdy alebo logikou satana? (Logikou satana.) Správne. Vysvetlil som to dostatočne podrobne? (Áno.) Teraz je to jasné. Ak neveríš v Boha, neporozumieš tomu ani po dvoch životoch – čím dlhšie budeš žiť, tým viac budeš mať pocit, že si hlúpy, a budeš si myslieť, že nie si dosť bezohľadný a že by si mal byť bezohľadnejší, prefíkanejší, zlovestnejší a horší a podlejší človek. Budeš si myslieť: „Ak on môže zabíjať, potom ja musím zakladať požiare. Ak on zabije jedného človeka, potom ja musím zabiť desiatich. Ak on zabíja bez zanechania stopy, potom ja budem ubližovať ľuďom bez toho, aby o tom vedeli – dokonca prinútim ich potomkov, aby mi ďakovali po tri generácie!“ Toto je vplyv, ktorý na ľudstvo mala satanova filozofia, jeho vedomosti, skúsenosti a poučenia. V skutočnosti je to len mučenie a skazenosť. Preto bez ohľadu na to, aký druh vedomostí sa v tomto svete káže alebo hlása, vštepuje ti myšlienku alebo názor. Ak to nedokážeš rozlíšiť, budeš otrávený. Celkovo je teraz jedna vec istá: nezáleží na tom, či tieto vedomosti pochádzajú od obyčajných ľudí alebo z oficiálnych zdrojov, či ich uctieva menšina alebo väčšina – nič z toho nesúvisí s pravdou. Pravda je realitou všetkých pozitívnych vecí. Jej správnosť nie je určená počtom ľudí, ktorí ju uznávajú. Realita pozitívnych vecí je sama osebe pravdou. Nikto to nemôže zmeniť ani poprieť. Pravda bude vždy pravdou.

Povedzme si niečo o skutočnosti, že Boh má zvrchovanosť nad všetkým. Odkedy Boh začal viesť ľudstvo, vedie si aj históriu a účet. Ako sa Boh pozerá na ľudskú históriu? To, čo Boh chce, aby ľudia videli, je pravda, a hodnotenia a závery, ktoré ľudia o veciach robia, nie sú pravdou. Prečo sa však ľudské bytosti nepozerajú na históriu na základe Božích slov a pravdy? Pretože majú odpor k pravde, nenávidia ju a vôbec neprijímajú ani štipku pravdy. Preto sú schopné prísť so súborom zdanlivo pravdivých, smiešnych a absurdných teórií. Napríklad Pán Ježiš bol počatý z Ducha Svätého. To je pozitívna vec. Čo však o tom hovorí satan? Satan neuznáva skutočnosť počatia z Ducha Svätého a dokonca sa rúha, že Pán Ježiš je bastard, že sa narodil z človeka. Satan berie najšpinavšie slovo ľudstva, výraz, ktorým ľudia opovrhujú a pohŕdajú ním, a používa ho vo vzťahu k narodeniu Pána Ježiša. Nie je to prekrúcanie faktov? (Áno.) Počatie z Ducha Svätého je Božím dielom. A bez ohľadu na to, akú má podobu, jedna vec je o Božom diele istá: je to pravda, nemenná pravda. Prečo teda satan neprijíma takú zrejmú skutočnosť, skutočnosť, ktorú Boh predurčil a dosvedčil? Prečo to satan ignoruje a dokonca opisuje Pána Ježiša ako nemanželské dieťa, ktoré sa narodilo z človeka? (Nenávidí pravdu, nenávidí pozitívne veci.) Zámerne diskredituje Boha! Satan si je tejto skutočnosti veľmi dobre vedomý; v duchovnej sfére to vidí úplne jasne. Prečo to teda robí? Aký je jeho motív, aký je jeho úmysel? Prečo hlása takéto tvrdenie? Zámerne očierňuje a diskredituje Boha. Aký je účel jeho diskreditovania Boha? Aby ľudia uverili, že Ježiš je nemanželské dieťa, považovali to za hanebné, a tak v Neho neverili. Satan si myslí: „Ak v teba ľudia nebudú veriť, potom nebudeš schopný dokončiť svoje dielo, však?“ V skutočnosti bude pravda vždy pravdou. Aj keby ju v tom čase celé ľudstvo odmietlo, o dvetisíc rokov neskôr má Pán Ježiš nakoniec nasledovníkov a ľudí, ktorí Ho chvália po celom svete, kríž je všade viditeľne vystavený a satan zlyhal. Fungovalo satanovo tvrdenie? (Nie, nefungovalo.) Preto to nie je pravda; neobstojí to a diskreditovať Boha je zbytočné. Bez ohľadu na to, či táto vec, ktorú Boh urobil, zapadá do ľudských predstáv a domnienok, alebo či je v rozpore s tradičnou kultúrou, prísloviami alebo morálnou etikou ľudstva, Bohu je to jedno. Prečo je to Bohu jedno? Čoho sa to dotýka? Keďže Boh má zvrchovanosť nad všetkým, môžu tieto satanove diabolské slová zničiť Božie dielo? Nedokážete to prezrieť, však? (Nie, nedokážeme.) Povedzte Mi, nie je všetko v Božích rukách? (Áno.) Mohlo by satanovo diabolské tvrdenie, len tých pár slov, zničiť Boží plán riadenia? Je to možné? (Nie, nie je.) Satan chce uspieť, ale dokáže to? Pravda bude vždy pravdou. To je jej sila. Sila pravdy je niečo, čo nikto – vrátane satana – nemôže zmeniť. Aj teraz satan naďalej šíri toto tvrdenie. Funguje to? Nie, nefunguje. Dielo Veku milosti sa skončilo; evanjelium Pána Ježiša sa rozšírilo do končín zeme a nové dielo súdu v posledných dňoch prebieha už mnoho rokov. Satan už dávno zlyhal a bol ponížený. Má teda teraz nejaký zmysel, aby bol satan nahnevaný a frustrovaný? Nie, nemá to žiadny zmysel. Preto bez ohľadu na názor alebo na to, aká vysoká je úroveň vedomostí, alebo na počet ľudí, medzi ktorými sa tento názor uplatňuje a šíri, je to všetko zbytočné; neobstojí to. Božie dielo je nezastaviteľné; ani satan ho nemôže zastaviť. Naozaj si pár bezvýznamných ľudí myslí, že môžu zastaviť Božie dielo? To je blud! Mnohí z vás vyrastali s týmito nepodloženými fámami a prijímali satanove zavádzajúce názory; vaše hlavy boli plné vecí, ako sú satanova logika, filozofie, vedomosti a veda. A čo sa stalo potom? Keď k vám prišli Božie slová, aj tak ste počuli Boží hlas a vrátili ste sa pred Boha. Satanove fámy a diabolské slová boli zbytočné. Ani v najmenšom nezabránili tomu, aby Božie dielo napredovalo. Boží vyvolený ľud vo všetkých krajinách začal prijímať Božie dielo v posledných dňoch. Každý deň je a pije Božie slová, počúva kázne a duchovné spoločenstvo. Koná svoje povinnosti pre Boha a podáva o Ňom svedectvo. Satan o tom uvažuje a hovorí: „Prečo moje mnohé zavádzajúce slová nefungujú? Urobil som toľko vecí, aby som potlačil, zatkol a týral boží vyvolený ľud, prečo nemali takmer žiadny účinok? Prečo sa namiesto toho počet veriacich v boha zvyšuje?“ Potom vo svojom srdci spozná, že Boh je skutočne všemohúci, po čom je úplne ponížený – preto sa hovorí: „Satan bude vždy porazený Božími rukami.“ Je to fakt? (Áno.) Sú to skutočne Božie slová, ktoré môžu všetko uskutočniť! Satan a všetci diabolskí králi poskytujú službu Bohu. V Božích rukách sú predmetmi služby a protipólmi. Majú tieto predmety služby a protipóly niečo spoločné s nami? (Nie.) Nie, nemajú. Musíme sa len sústrediť na vieru v Boha, nemáme s nimi nič spoločné. Či sú to králi alebo zbojníci, sú zo satana a budú zničení. Musíme len nasledovať Boha celým svojím srdcom, navždy vzdorovať satanovi a ísť len s Bohom. To je tá správna vec, ktorú treba urobiť.

Uviedol som príklad vedomostí a skúseností, takže by ste týmto veciam mali teraz rozumieť o niečo presnejšie. Aký je účel duchovného spoločenstva o týchto veciach? V jednom ohľade vám to má umožniť použiť tieto fakty a príklady na rozlíšenie antikristov a tiež rozpoznať tento aspekt povahy antikristov v sebe. V inom ohľade, nemôže takáto diskusia obmedziť niektorých ľudí v bezohľadnom konaní? (Áno.) V minulosti boli niektorí ľudia náchylní spoliehať sa pri vykonávaní svojej povinnosti na skúsenosti a staromódne spôsoby a držali sa vlastných spôsobov konania, takže narúšali a vyrušovali prácu Božieho domu a následne sa s nimi porátalo. Svoje zastarané praktiky a skúsenosti si cenili nadovšetko, nikdy nebrali do úvahy tie najdôležitejšie veci: čo Boh povedal alebo čo od ľudí vyžadoval, alebo ako sa držať právd-princípov. Tvrdohlavo sa držali svojich zastaraných praktík a navyše ako základ používali absurdnú logiku: „Vždy sme to robili takto,“ „Tam, odkiaľ pochádzame, sa to vždy robilo takto. Takto to robili naši predkovia.“ Prečo vždy zdôrazňovali takéto veci? Dokazovalo to, že neprijímajú nové veci; že neprijímajú pravdu. Nedokázali prezrieť nešikovnosť, zaostalosť a smiešnosť týchto zastaraných spôsobov. Nevedeli, že existujú nové spôsoby konania vecí, spôsoby, ktoré sú pokročilejšie, presnejšie a vhodnejšie. Vždy sa držali svojich staromódnych spôsobov, spoliehali sa na svoje staré skúsenosti a mysleli si, že sú celkom pokročilí; že praktizujú pravdu. Nie sú to absurdné typy? „Tam, odkiaľ pochádzame, sa to vždy robilo takto,“ „Spôsob, akým som to robil predtým,“ „Vždy sme to robili takto“ – môžu tieto staré spôsoby, tieto archaizmy nahradiť pravdy-princípy? Keď niekto robí veci staromódnym spôsobom, znamená to, že praktizuje pravdu? Tí ľudia ničomu nerozumeli, ani nedokázali nič prezrieť. Nie sú to starí zadubenci, ktorí sa držia starých spôsobov a sú tvrdohlaví? Pre takýchto ľudí je príliš ťažké prijať pravdu! Povedz Mi, bez ohľadu na to, či je niečo nové alebo staré, ako k tomu pristupuješ? Ako to riešiš? Čo je tvojím základom pre riešenie? Ak má každý o niečom len obmedzené vedomosti, ako k tomu pristupuješ spôsobom, ktorý je správny a v zhode s princípmi? Najprv sa musíš opýtať niekoho s relatívnou odbornosťou v tejto oblasti. Pokiaľ nájdeš niekoho znalého, budeš mať cestu. Ak nikoho znalého nenájdeš, môžeš problém úplne vyriešiť tak, že si otvoríš internet a požiadaš o radu alebo si vyhľadáš informácie. A kým hľadáš, stále sa musíš modliť k Bohu a vzhliadať k Nemu; nechaj Boha, aby ti otvoril cestu vpred. Ako to nazývame? Nazývame to princípmi praktizovania. Niektorí z vás si myslia: „Som v tejto oblasti profesionál s bohatými skúsenosťami. Dokonca som za to dostal ocenenia, takže mám tento kapitál. Keďže mi bola zverená táto práca, som zodpovednou osobou. Mám právomoc rozhodovať a všetko závisí odo mňa. Všetci by mali plniť moje príkazy a poslúchať ma. Na ničom, čo hovorí niekto iný, nezáleží a každý, kto so mnou nesúhlasí, by mal mlčať!“ Je tento spôsob myslenia správny? Rozhodne nie je správny. Tvoj postoj a povaha, ktorú odhaľuješ, sú problematické. Vo svojom srdci si myslíš, že prijatie tohto poverenia ťa oprávňuje uplatňovať moc. Chceš rozhodovať a nikto iný nesmie mať slovo. Je to, akoby si nepotreboval spoluprácu iných ľudí, ani aby všetci vyjadrili svoje názory; všetko ide podľa toho, čo povieš ty, všetko závisí od teba. Čo je to za povahu? Nie je to príliš arogantné a bez rozumu? Toto je povaha antikrista. Možno máš o niečo lepšiu kvalitu ako ostatní, možno máš trochu vnímavosti a trochu skúseností v tejto veci. Jednu vec si však musíš ujasniť: Nič z týchto vecí, ktoré vlastníš, nie je pravda. Ak veríš, že máš o niečo lepšiu kvalitu, že máš nejakú vnímavosť, nejaký talent a že vlastníš nejaké vedomosti, považuješ tieto veci za pravdu a veríš, že ty sám si pravdou, a myslíš si, že všetci musia plniť tvoje príkazy a poslúchať tvoje opatrenia, nie je to povaha antikrista? Ak skutočne robíš veci týmto spôsobom, potom nie si ničím iným než antikristom. Čo je zlé na tom, že zaobchádzaš so svojimi darmi ako s pravdou? Kvalita, vnímavosť, talenty a vedomosti, ktoré vlastníš, nie sú zlé. Čo tu teda rozoberáme? To, čo rozoberáme, je tvoja povaha – skazená povaha, ktorú nosíš za týmito vecami; arogantná povaha, samospravodlivá povaha. Keď považuješ svoje dary za pravdu, veríš, že vlastníš pravdu, pretože vlastníš tieto dary. Nahrádzaš pravdu takýmito darmi, takže čo je to za povahu? Nie je to povaha antikrista? Všetci antikristi zaobchádzajú so svojimi vlastnými myšlienkami, svojím vlastným učením, darmi a talentmi ako s pravdou. Myslia si, že tým, že vlastnia tieto dary, vlastnia pravdu. Preto vyžadujú, aby ich ostatní poslúchali, plnili ich príkazy a podriadili sa ich moci. V tomto sa antikristi mýlia. Skutočne vlastníš pravdu? Nemáš skutočné poznanie Boha, ani nemáš bohabojné srdce, ešte menej si niekým, kto sa podriaďuje Bohu, a nevlastníš pravdu ani v najmenšom, a predsa si arogantný, namyslený a samospravodlivý, myslíš si, že vlastníš pravdu a že ostatní by ťa mali poslúchať a plniť tvoje príkazy. Si pravý antikrist.