Doplnok: Riešenie nedorozumení ľudí týkajúcich sa zaobchádzania s cirkvou v Kanade

Pri našom poslednom stretnutí sa stalo niečo nezvyčajné. Čo to bolo? (Riešenie záležitosti kanadskej cirkvi.) Stalo sa to pred mesiacom. Máte to stále v živej pamäti? (Áno.) Zasiahla vás táto záležitosť hlboko? (Áno.) Keď sa v určitých cirkvách alebo u niektorých ľudí objavia problémy, prijímam rozhodnutie na základe okolností a riešim ich v súlade s princípmi; v podstate to bol aj tento prípad, keď som riešil záležitosť kanadskej cirkvi. Povedzte Mi teda, prečo keď sa v kanadskej cirkvi objavil antikrist a zavádzal ľudí, riešil som túto záležitosť tak, ako som ju riešil? Aké na to máte názory? Zrejme to niektorých ľudí vydesilo. Prečo ich to vydesilo? Niektorí ľudia hovoria: „Bolo to riešené tak tvrdo. Bolo to až také vážne? Ako sa to mohlo riešiť takýmto spôsobom? Riešilo sa to v súlade s princípmi? Nebolo to riešené len z chvíľkového rozmaru? Aké bude mať takéto riešenie následky? Bolo to, čo títo ľudia urobili, naozaj také vážne? Na základe toho, aké otázky sa týmto ľuďom kládli, a na základe ich postoja, vyjadrení a informácií, ktoré tam zazneli, sa zdá, že nemali byť riešení tak tvrdo, však?“ Takto zmýšľajú niektorí ľudia. Iní zas hovoria: „Možno mal Boh svoje dôvody a myšlienky, prečo to tak riešil.“ O aké myšlienky presne ide? Existoval nejaký pôvodný úmysel alebo dôvod na to, aby sa táto záležitosť riešila takýmto spôsobom? Bolo rozumné riešiť týchto ľudí takýmto spôsobom? (Áno.) Všetci hovoríte, že to bolo rozumné, tak dnes o tejto záležitosti diskutujme a pozrime sa, prečo presne bolo rozumné riešiť túto vec takto, čo si o tejto záležitosti presne myslíte, aký to má na vás následne vplyv, či sú vaše názory na to správne alebo nesprávne a či je na vašich myšlienkach niečo chybné alebo skreslené. Ak sa stále neprejavujete, hryziete si do jazyka a nevyjadrujete sa, ak stále cítite vzdor, potom sa problémy nikdy nevyriešia tým najlepším spôsobom, a preto musíme dospieť k zhode. Aké sú princípy na dosiahnutie zhody? Čo by sme mali urobiť, ak nie ste schopní prijať toto rozhodnutie, ktoré som urobil, a máte o ňom myšlienky a predstavy, cítite voči nemu odolávanie a dokonca o ňom prechovávate nedorozumenia a vyvstávajú pochybnosti alebo zlé myšlienky? Mali by sme o tej veci diskutovať. Ak máme odlišné názory, potom sa nezhodujeme. Ako potom môžeme dosiahnuť zhodu? Je v poriadku hľadať spoločnú reč a zároveň si zachovať rozdiely? Ak by sme urovnali akékoľvek rozdiely cestou kompromisu, ak Ja trochu ustúpim a vy trochu ustúpite, bolo by to v poriadku? Je jasné, že to nie je v poriadku. Toto nie je spôsob, ako dosiahnuť súlad. Takže, ak chceme dosiahnuť zhodu a dospieť v tejto veci k jednotnému porozumeniu a rozhodnutiu, ako to urobiť? Musíte hľadať pravdu, usilovať sa o pravdu a snažiť sa porozumieť pravde a je potrebné, aby som všetkým vysvetlil celú záležitosť a objasnil ju. Nikto by o tom nemal vo svojom srdci prechovávať žiadne nedorozumenia. Takto dosiahneme jednotný pohľad na vec, ktorá bude potom uzavretá a ukončená. Ak sa v budúcnosti stretnem s podobnou záležitosťou, možno ju budem riešiť úplne rovnako, alebo ju možno nebudem riešiť týmto spôsobom, ale použijem namiesto toho iný spôsob. Čo by ste teda mali z tejto záležitosti získať? (Mali by sme sa naučiť, ako hľadať pravdu a porozumieť tomu, prečo Boh riešil túto záležitosť takto.) Spomenuli ste dva aspekty, výborne. Sú ešte nejaké ďalšie? (Mali by sme sa snažiť porozumieť princípom Božieho konania, aby sme neurazili Božiu povahu. Je to pre nás varovanie.) To je ďalší aspekt.

Aby sme jasne vysvetlili riešenie záležitosti kanadskej cirkvi, musíme začať od začiatku. Čím by sme mali začať? Začneme od chvíle, keď títo ľudia odišli z Číny. Zašli by sme príliš ďaleko do minulosti? Možno si myslíte, že je to smiešne, ale v skutočnosti to nie je na smiech. Ide o vyťahovanie starých hriechov? Nie, nejde. Keď si vypočujete Moje dôvody, pochopíte, prečo začínam práve tam. Bez ohľadu na to, či každý, kto príde do zahraničia, prichádza s poverením, poslaním a zodpovednosťou, začneme menšou otázkou – je náhoda, že každý jeden človek dokáže odísť z Číny? (Nie.) Nedeje sa to náhodou. Od chvíle, keď si mal odhodlanie a bol si ochotný odísť z Číny, aby si konal svoju povinnosť, až po tvoj príchod do zahraničia, povedz Mi, kto v celom tomto procese, okrem tvojej spolupráce, určuje, či môžeš z Číny odísť bez problémov? (Boh.) Správne. Nerozhoduje o tom to, aké máš známosti, ani to, koľko máš peňazí, alebo či máš vybavené všetky formality – všetci, ktorí prichádzajú do zahraničia, by mali mať spoločné poznanie a skúsenosť. Čo všetci zažívajú? Boh má zvrchovanosť nad tým, či niekto môže odísť z Číny bez problémov; nemá to nič spoločné s tým, aký je schopný alebo či má nejaké veľké schopnosti. Toto nie je prechod z jednej provincie do druhej v rámci nejakej krajiny; toto je odchod z krajiny a vyžaduje si to mnoho zložitých formalít. Najmä v tejto dobe, keď veľký červený drak šialene utláča a prenasleduje veriacich a každého jedného z nich prísne sleduje, nie je také ľahké vybaviť formality na odchod z Číny. Preto to, že títo ľudia bez problémov dorazili do zahraničia, bolo úplne pod Božou zvrchovanosťou a ukazuje to Božiu všemohúcnosť. Kto môže odísť z Číny, či sa formality vybavia hladko alebo nie a ako dlho to trvá, to všetko určuje Boh a je to Božia ruka, ktorá to všetko ovláda a zariaďuje. Nepôjde to, ak tomu nebudeš veriť, a nepôjde to ani vtedy, ak to neuznáš – také sú fakty. Vec sa uskutočnila vďaka spolupráci ľudí a vďaka Božej zvrchovanosti. Ak by sme mali urobiť záver o tvojom odchode z Číny, kto to umožnil? (Boh.) Urobil to Boh. Ľudia sa nemajú čím chváliť, namiesto toho by mali ďakovať Bohu. Čo by si teda mal robiť? (Snažiť sa konať svoju povinnosť.) Mal by si sa snažiť konať svoju povinnosť a mal by si ju konať so sústredenou mysľou. Keď sa na to pozrieme komplexne, môžeme urobiť konečný záver a povedať, že tvoj odchod z Číny s cieľom konať svoju povinnosť bol výsledkom Božích usporiadaní a vedenia, a nie tvojej vlastnej schopnosti? (Áno, môžeme.) Niektorí ľudia hovoria: „Ako to, že to nie je vďaka mojej schopnosti? Hoci ma Boh viedol, aj keby ma neviedol, odchod z Číny by ani tak nebol ťažký, keďže som postgraduálny študent s kvalifikáciou TEM8 v angličtine a zložiť skúšku TOEFL by nebol problém.“ Veľmi málo ľudí je v takejto pozícii. Niektorí sú napríklad bohatí a môžu emigrovať na základe investičných víz, ale takýchto okolností je málo a sú zriedkavé. Deje sa teda odchod týchto ľudí z Číny pod Božou zvrchovanosťou a s Jeho povolením? Áno, deje. Nebudeme rozoberať jednotlivé situácie; budeme hovoriť len o tých, ktorí môžu odísť z Číny a ktorí neskôr začnú úprimne konať svoju povinnosť. To nevychádza úplne z ich vlastných úmyslov. Jedným aspektom tvojho odchodu z Číny je to, že máš poslanie, zatiaľ čo druhým aspektom je to, že si odišiel z Číny pod Božím vedením. Keď sa na vec pozrieme z tohto hľadiska, kvôli čomu si odišiel z Číny? (Kvôli konaniu svojej povinnosti.) Bez ohľadu na to, ako dlho trvá vybavenie formalít v počiatočných fázach, koľko do toho vkladáš alebo ako nad tou vecou má Boh zvrchovanosť, v každom prípade, keďže môžeš odísť z Číny a konať svoju povinnosť v Božom dome, môžeme s istotou povedať, že máš v zahraničí poslanie. Nesieš zodpovednosť a ťažké bremeno a tvoj cieľ príchodu do zahraničia by mal byť veľmi jasný. Po prvé, neemigroval si, aby si si užíval život; po druhé, neprišiel si do zahraničia hľadať zdroj obživy; po tretie, neprišiel si do zahraničia hľadať iný spôsob života; a po štvrté, neprišiel si do zahraničia viesť dobrý život. Nie je to tak? Neprišiel si do zahraničia usilovať sa o svet; prišiel si s poslaním a s Božím poverením konať svoju povinnosť. Keď sa na to pozrieme z tohto hľadiska, čo by malo byť po príchode do zahraničia tvojou najvyššou prioritou? (Konať svoju povinnosť.) Tvojou najvyššou prioritou je prísť do Božieho domu, nájsť si svoje miesto a konať svoju povinnosť poctivo a disciplinovane podľa opatrení Božieho domu. Je to tak? (Áno, je.) Správne. Okrem toho si neprišiel do zahraničia preto, že by sa ti niekto vyhrážal alebo ťa uniesol – prišiel si dobrovoľne. Nech sa na to pozrieš z akejkoľvek stránky, prišiel si do zahraničia, takže by si mal konať svoju povinnosť. Je to správne, však? Je to veľká požiadavka na ľudí? (Nie.) Nie je veľká ani prehnaná. Nie je to nerozumné. Ako by si mal na základe toho, čo som práve povedal, zaobchádzať so svojou povinnosťou a ako by si ju mal konať, aby si splnil poverenie, ktoré ti dal Boh? Mal by si o týchto veciach premýšľať? Prvá vec, ktorú by si si mal pomyslieť, je: „Už nie som obyčajný človek, teraz nesiem na pleciach bremeno. Aké bremeno? Je to poverenie, bremeno, ktoré mi dal Boh. Boh ma viedol, aby som prišiel do zahraničia, a ja by som mal pri šírení Božieho evanjelia plniť zodpovednosti a záväzky, ktoré by mala plniť stvorená bytosť – to je moja povinnosť. Po prvé, mal by som uvažovať o tom, akú povinnosť môžem konať, a po druhé, mal by som uvažovať o tom, ako túto povinnosť konať dobre, aby som nesklamal Božiu zvrchovanosť nado mnou a Jeho usporiadania pre mňa.“ Nemal by si takto uvažovať? Je toto uvažovanie prehnané? Je to falošnosť? Nie, nie je; je to niečo, o čom by mal uvažovať niekto s rozumnosťou, s ľudskou prirodzenosťou a so svedomím. Ak niektorí ľudia povedia: „Keď som prišiel do zahraničia, zistil som, že to nie je také, ako som si myslel, a ľutujem, že som prišiel,“ čo sú to za ľudia? Takíto ľudia nemajú ľudskú prirodzenosť a sú vierolomní. Väčšina ľudí, ktorí prídu do zahraničia, je však ochotná vložiť sa do vykonávania svojej povinnosti. Toľko k tomu. Teraz si to spojme so záležitosťou kanadskej cirkvi. Ľudia v kanadskej cirkvi nie sú výnimkou. Bola náhoda, že išli do Kanady? Nebola to náhoda, bolo to nevyhnutné. Prečo hovorím, že to bolo nevyhnutné? Hovorím to preto, lebo Boh už dávno určil, ktorí ľudia majú ísť do ktorej krajiny, a toto „nevyhnutné“ bolo zahrnuté v Božej zvrchovanosti. Keď máš podľa Božej zvrchovanosti ísť do určitej krajiny, tak sa to stane. Aj ľudia v kanadskej cirkvi mali poslanie a prišli do zahraničia vďaka Božej zvrchovanosti a usporiadaniu. Boh ich viedol do Kanady a na základe ich talentov, odborných zručností, silných stránok a tak ďalej ich cirkev pridelila na rôzne pracovné pozície a umožnila im konať svoju povinnosť. Spočiatku konali svoju povinnosť trochu strnulo. Tým „strnulo“ nemyslím, že by boli tupí alebo pomalí, ale skôr to, že hoci väčšina z nich prišla konať svoju povinnosť, neusilovali sa o pravdu. Prečo hovorím, že sa neusilovali o pravdu? Keď narazili na problémy, nehľadali pravdu a pri svojom konaní nehľadali princípy. Niekedy, keď pre nich Zhora urobili nejaké opatrenia alebo im povedali, aby niečo urobili, boli ľahostajní – s takýmto postojom konali svoju povinnosť. Pokračovali týmto povrchným spôsobom a vykonávanie ich povinnosti sa dostalo do hrozného stavu, bol v tom úplný chaos. Na cirkevnom živote týchto ľudí ani na ich živote-vstupe nebolo nič dobré, účinok ich povinnosti bol zlý, v ich duchovnom spoločenstve o pravde nebola žiadna realita a nemali vôbec žiadnu schopnosť rozlíšiť falošných vodcov a antikristov – na ničom, čo robili, nebolo nič dobré. Ako čas plynul, objavil sa antikrist menom Yan a oni sa s ním spojili. Čo to znamená, že sa „zblížili“? Tento antikrist bol len mladík, mal 26 rokov a v cirkvi pracoval dva a pol roka. Počas toho času flirtoval s mnohými sestrami, možno až s desiatimi. Niektoré z nich sa mu páčili a niektoré nie, a tie ignoroval, no všetci títo ľudia tohto antikrista zbožňovali. Pred dva a pol rokom ľudia v kanadskej cirkvi pri vykonávaní svojej povinnosti za veľa nestáli a boli v stave mŕtvolnej otupenosti. K akejkoľvek práci, ktorú pre nich Zhora zariadili, pristupovali povrchne a neochotne a realizácia práce si vyžadovala veľa namáhavého úsilia. Keď ich Zhora orezali, klesli na duchu, upadli do zlej nálady, zriedka komunikovali so Zhora a ich postoj k práci bol tiež veľmi skormútený. Keď sa antikrist menom Yan stal vodcom, ich situácia sa každým dňom zhoršovala a väčšina z nich sa deň čo deň len tak motala. Prečo sa dokázali dostať do tohto štádia, keď sa len tak motali? S čím to súviselo? Objektívnou príčinou mohla byť súvislosť s vodcami. Nemali žiadnych dobrých vodcov, nikto z ich vodcov sa neusiloval o pravdu, ale namiesto toho pestovali medziľudské vzťahy a zapájali sa do nepoctivých činností. A aká bola subjektívna príčina? To, že nikto z nich sa neusiloval o pravdu. Je pre bandu ľudí, ktorí sa neusilujú o pravdu, ľahké konať svoju povinnosť verne a na požadovanej úrovni? (Nie.) Je však pre bandu ľudí, ktorí sa jednoducho neusilujú o pravdu, a pre nejakých pochybovačov ľahké zapájať sa do nepoctivých činností, byť povrchní a odporovať Zhora? (Áno.) A je pre bandu takýchto ľudí ľahké ísť dolu vodou a zvrhnúť sa ako neverci? Je to veľmi ľahké a toto bola cesta, ktorou kráčali. Pod zámienkou konania svojej povinnosti jedli jedlo Božieho domu, bývali v ubytovaní patriacom Božiemu domu a Boží dom ich podporoval. Podvodom získavali od Božieho domu jedlo a pitie, a predsa sa tešili na vstup do nebeského kráľovstva a prijatie odmien – takto žili a spoliehali sa na podvody. Keď antikrist vyrušoval prácu cirkvi, ani jeden z nich nenahlásil žiadny problém Zhora. Iba jedna žena nahlásila problém falošnému vodcovi a výsledkom toho bolo, že sa vec nevyriešila. Ostatní boli slepí, a hoci videli, že v cirkvi dochádza k toľkým problémom, nenahlásili ich. Pracovné opatrenia Božieho domu jasne stanovujú princípy na prepustenie vodcov a pracovníkov, ale nikto im nevenoval pozornosť, namiesto toho sa spolu s tým antikristom len tak viezli. Medzi týmito pochybovačmi boli na jednej strane tí, ktorí verili v Boha viac ako 20 rokov, a na druhej strane tí, ktorí verili aspoň päť rokov, a nikto tieto problémy nenahlásil. Čo však bolo horšie? Bolo tam mnoho vedúcich tímov a zástupkýň vedúcich tímov, ktoré s týmto antikristom flirtovali a súperili medzi sebou o jeho priazeň. Keď spolu začnú chodiť muž a žena, dospelí a starší ľudia to ľahko vidia na prvý pohľad. Všetci ľudia sú citliví na záležitosť vzťahov medzi mužmi a ženami a stačí im jeden pohľad, aby vedeli, čo sa deje. Nikto to však nenahlásil, nikto sa nepostavil, aby ich pokarhal alebo odhalil, a nikto ich nedokázal rozlíšiť. Vystúpil niekto a keď videl, že sú banda vedená týmto antikristom, povedal si: „Nemôžem vás nasledovať. Musím to nahlásiť vyššiemu vedeniu a dať vás prepustiť, alebo zorganizovať nejakých bratov a sestry so zmyslom pre spravodlivosť, aby vás zosadili“? Nie, nikto to neurobil. Nikto to nenahlásil až do chvíle, kým nebola táto záležitosť odhalená. Čo to boli za ľudia? Boli to praví veriaci v Boha? Boli to tí, ktorí sa usilujú o pravdu? (Nie.) Keďže sa im priamo pod nosom stala taká veľká vec a nevedeli o tom, boli títo ľudia, ktorí sa neusilovali o pravdu, schopní dobre konať svoju povinnosť? Aký bol ich postoj k ich povinnosti? Je jasné, že to boli len príživníci, ktorí sa každý deň priživovali. Verili, že v Božom dome sa môžu ľahko premotať, že nikto by nemal povedať ani slovo, ak si všimne problém, nikto by nemal nikoho uraziť, a že keby urazili „šéfa“, bolo by to hrozné a malo by to pre nich zlé následky. Ak sa bojíš uraziť ľudí a neodvážiš sa to urobiť, odvážiš sa potom uraziť Boha? Ak urazíš Boha, bude to mať pre teba dobré následky? Ako s tebou Boh naloží? Nebude to mať následky? (Áno, bude.) Bude to mať následky. Samozrejme, to, že sa báli niekoho uraziť, nebol hlavný faktor. Hlavným faktorom bolo to, že to boli podlí ľudia, ktorí nemali lásku k pravde. Okrem toho, že sa neusilovali o pravdu, urobili aj veľa hlúpostí. V kanadskej cirkvi nebolo veľa ľudí, no mali veľa divokých ambícií. Vykonávanie ich povinností zjavne nemalo žiadny účinok, no napriek tomu chceli rozšíriť rozsah svojej práce a zamestnávali sa kúpou nehnuteľnosti, ale nakoniec zaplatili zálohu za nehnuteľnosť zbytočne. Teraz bola väčšina týchto ľudí izolovaná. Povedzte Mi, čo je táto skupina ľudí zač? Nie je to banda zvierat a darebákov? Je jasné, že nie sú ničím, a predsa takto premrhali obety. Nikto nechránil záujmy Božieho domu, nikto nemal zmysel pre spravodlivosť – je to len banda démonov! Je to naozaj poburujúce!

V kanadskej cirkvi nebolo veľa ľudí, len niekoľko stoviek. Nevynakladali veľa úsilia na svoju povinnosť, zanedbávali ju a vytvárali kliky, všetci sa celé dni len tak motali. Nie je to poburujúce? Boli neefektívni v práci a nerobili žiadny pokrok, všetci proti sebe intrigovali a nespolupracovali harmonicky. Vodcovia sa s niektorými ďalšími zapájali do nepoctivých činností a nikto nemal pocit naliehavosti, nikto sa nenahneval a nikto z toho nebol smutný. Nikto sa v tejto veci nemodlil, ani nehľadali u tých Zhora, ani tých Zhora nežiadali o pomoc. Nikto to neurobil a nikto nevystúpil, aby povedal: „Nie je správne, že konáme svoju povinnosť takýmto spôsobom. Táto povinnosť, ktorú konáme, je naše Bohom dané poverenie a my nemôžeme sklamať Boha!“ Nič im nechýbalo, mali dosť ľudí, mali dosť vybavenia. Čo im chýbalo? To, čo im chýbalo, boli nejakí dobrí ľudia. Nikto nemal zmysel pre bremeno v práci cirkvi, ani nedokázal chrániť prácu Božieho domu, vystúpiť a prehovoriť, alebo mať duchovné spoločenstvo o pravde týkajúcej sa rozlišovania, aby všetci mohli povstať a rozlíšiť a odhaliť falošných vodcov a antikristov; nikto to neurobil. Bolo to preto, že títo darebáci boli slepí a nevideli, čo sa deje, alebo preto, že im chýbala kvalita a boli zmätení pre svoj pokročilý vek? (Ani jedno.) Nebolo to ani jedno. Aká bola teda skutočná situácia? Všetci boli spolu s tým antikristom, všetci sa navzájom chránili a lízali si päty, nikto nikoho neodhaľoval, všetci sa v tom brlohu démonov len poflakovali. Pomysleli niekedy na svoju povinnosť alebo na Božie poverenie? (Nie.) Chceli sa len takto motať bez akýchkoľvek výčitiek svedomia. Čo je to za jav, keď nemali žiadne výčitky svedomia? Je to tým, že Duch Svätý na nich nekonal a Boh ich opustil. Existuje aj iné vysvetlenie, prečo ich Boh opustil, a to, že Boh bol nimi znechutený pre ich postoj k povinnosti a ich postoj k pravde a Bohu, ako aj pre ich myšlienky, a už si nezaslúžili konať túto povinnosť. Preto u nich nebolo vidieť žiadne výčitky ani disciplinovanie, žiadne prebudenie svedomia, a už vôbec nedostali žiadne osvietenie alebo osvetlenie, žiadne orezávanie, žiadny súd ani napomínanie. Tieto veci sa ich netýkali, boli úplne otupení a nelíšili sa od diablov. Roky počúvali kázne v Božom dome a počúvali aj kázne o rozlišovaní antikristov a o tom, ako konať svoju povinnosť na požadovanej úrovni, ale hľadali a prijímali počas tohto času pravdu? Rozlíšili antikristov? Viedli nejakú debatu o rôznych prejavoch antikristov? Nie, neviedli. Keby to naozaj urobili, určite by sa našla menšina ľudí, ktorí by dokázali povstať, odhaliť a nahlásiť antikrista, a veci by nezašli tak ďaleko, ako zašli. Bola to len banda popletených ľudí a naničhodníkov! V súlade s ich skutočnou situáciou, ich správaním a charakterizáciou, ktorá im bola prisúdená, som ich zaradil do skupiny B na obdobie izolácie a uvažovania. Bolo odo Mňa prehnané riešiť túto záležitosť takýmto spôsobom? (Nie.) Nie, vôbec to nebolo prehnané. A ak to nebolo prehnané, nemôže sa to považovať za úplne náležité? Urobilo sa to preto, aby dostali nejakú možnosť. Akú možnosť? Ak majú skutočne nejakú ľudskú prirodzenosť a svedomie, ak sa dokážu kajať a zmeniť smer, potom budú mať možnosť vrátiť sa do cirkvi; ak nemajú ani túžbu kajať sa, potom zostanú po zvyšok svojho života izolovaní a cirkev ich dokonca vyčistí. Tak to je. Neboli okamžite vyčistení, aby dostali možnosť kajať sa. Môžu povedať: „Urobili sme túto zlú vec a Ty si sa nahneval a izoloval nás. Takže aj keď sme predtým pri vykonávaní svojich povinností nič nedosiahli, určite sme preto znášali ťažkosti. Prečo to nevidíš?“ Ich izolácia je však v skutočnosti prejavom dostatočnej zhovievavosti a podľa ich činov a správania mali byť vyčistení. Pozrite sa na tento ich postoj – sú vo veľkom nebezpečenstve! Ako by sa teda mala táto záležitosť riešiť? Svoj prístup musím rozdeliť do dvoch fáz: Prvou fázou je izolovať ich a druhou je naložiť s nimi tak, ako uznám za vhodné na základe ich situácie počas obdobia izolácie a ich individuálneho správania, a rozhodnúť, či ich ponechám v cirkvi, alebo ich vyčistím. Nepreukazuje sa im tým dostatočná zhovievavosť?

Tí ľudia v kanadskej cirkvi urobili toľko zlých vecí a ich izolácia v súlade s ich správaním bola prejavom veľkej zhovievavosti, tak prečo majú niektorí ľudia stále vlastné predstavy o spôsobe riešenia tejto záležitosti? Niektorí ľudia hovoria: „Možno bolo správne, že si túto záležitosť riešil takýmto spôsobom, ale stále je tu malý problém. Tí ľudia v kanadskej cirkvi si to spôsobili sami a dostali to, čo si zaslúžili, ale netrestáš ich takýmto riešením prísne, aby si dal príklad ostatným?“ Je to správne porozumenie? (Nie.) Počul som niektorých ľudí hovoriť: „Toto je správny spôsob, ako to riešiť. Mal by si ich prísne potrestať, aby si dal príklad ostatným, urobil z nich varovanie pre ostatných a ukázal silu, aby si ostatným vyslal odkaz.“ Nepovedal by niečo takéto neverec? Takýto pohľad na veci by mal neverec. Možno ešte nie ste schopní prekuknúť podstatu tohto problému, a preto stále dokážete vyjadriť názor neverca. Nemyslíte si, že je tak trochu odporné, ak toto niekto povie? Ak túto záležitosť vysvetľujete pomocou takýchto slov, potom hovoríte veci, ktoré sú mimo témy, a takto to nie je. Ako by ste teda opísali spôsob, akým som túto záležitosť riešil? (Riešil si ju podľa princípov.) Správne, riešil som ju podľa princípov; to je praktické tvrdenie. Ešte niekto? Nespôsobili si to sami? (Áno.) A akým najjednoduchším spôsobom to možno opísať? (Dostali spravodlivú odplatu.) Správne, na základe toho, ako sa správali, dostali spravodlivú odplatu a spôsobili si to sami. Boh koná v súlade s pravdami-princípmi; odpláca sa ľuďom podľa ich správania. Ľudia by okrem toho mali niesť následky svojich činov a keď robia veci, ktoré sú nesprávne, mali by byť potrestaní – to je primerané. Boh sa ľuďom odpláca podľa ich správania; toto je udelenie odplaty tým ľuďom v kanadskej cirkvi a, aby sme použili súčasný slovník, sú riešení v súlade s princípmi. Povedzte Mi, ktoré z týchto vecí, ktoré som o nich odhalil, nie sú fakty? Ktoré z Mojich analýz a definícií týchto záležitostí, ktoré z Mojich charakterizácií týchto ľudí nie sú fakty? Všetko sú to fakty. Preto dostali odplatu podľa týchto prejavov a podľa svojich činov a správania – čo je na tom nesprávne? Takže ukázať silu, aby sa ostatným vyslal odkaz, prísne potrestať ľudí, aby sa dal príklad ostatným, a urobiť z ľudí varovanie pre ostatných – je povaha týchto činov rovnaká ako spôsob, akým som riešil kanadskú cirkev? (Nie.) Tak prečo prísne trestať ľudí, aby sa dal príklad ostatným? Aká je povaha tohto konania? Prísne trestať ľudí, aby sa dal príklad ostatným, ukazovať silu, aby sa ostatným vyslal odkaz, a robiť z ľudí varovanie pre ostatných – povaha týchto troch činov je v podstate rovnaká. Aká je to povaha? Je to čin vládcu alebo mocného človeka, ktorý v konkrétnej situácii robí to, čo považuje za nevyhnutné, aby nastolil svoju autoritu, a používa to na zastrašovanie ostatných. Toto sa nazýva prísne potrestanie ľudí, aby sa dal príklad ostatným. Čo by bolo ich cieľom pri tomto konaní? Bolo by to prinútiť ostatných, aby ich poslúchali, báli sa ich a cítili sa nimi zastrašení, aby pred nimi nerobili nič unáhlené a aby pred nimi nerobili čokoľvek, čo sa im zachce. Bolo by ich konanie v súlade s princípmi? (Nie.) Prečo hovoríte, že by to nebolo v súlade s princípmi? Vládca by mal svoju motiváciu konať a jeho motiváciou by bolo upevniť svoj režim a chrániť svoju moc. Chcel by okolo tej záležitosti urobiť rozruch a to by bola povaha jeho konania. Záležitosť riešenia kanadskej cirkvi bola založená na pravdách-princípoch, a nie na satanských filozofiách nevercov. Antikrist zavádzal ľudí, narúšal a vyrušoval prácu cirkvi, obrátil cirkev hore nohami a väčšina ľudí sa ho stále zastávala – povaha ich činov je naozaj veľmi odporná! Keď sa takto motali, bolo by pre nich lepšie opustiť cirkev a ísť si žiť vlastné životy. Aspoň by sa vtedy neplytvalo zdrojmi Božieho domu a to by bola dobrá vec. Urobili to, však? Ich svedomie nemalo toto povedomie a plytvali finančnými a materiálnymi zdrojmi Božieho domu, nevynakladali úsilie na konanie svojej povinnosti, spolčili sa s antikristom a páchali spolu s ním zlo – povaha týchto činov je veľmi vážna! Boží dom s nimi naložil takto, aby o sebe uvažovali a spoznali sami seba, aby dokázali zmeniť smer a kajať sa, a to je v ich prospech. Keby sa neriešili, potom by možno o rok všetci zradili Boha a vrátili sa do sveta. Našťastie boli včas izolovaní a riešení, a tým sa zabránilo tomu, aby zlo páchal ešte väčší počet ľudí a aby práca cirkvi utrpela ešte väčšiu stratu. Sú týmto konaním spasení alebo vyradení? (Sú spasení.) V skutočnosti sa im dostáva spásy. Urobilo sa to preto, aby sa im pomohlo, aby boli varovaní, aby im zaznel varovný zvon, aby sa im povedalo, že ich konanie nebolo správne, že ak budú takto pokračovať, dostanú sa do záhuby, zahynú a stratia akúkoľvek nádej na dosiahnutie spásy. Ak dokážu pochopiť tento bod, potom majú stále nádej. Ak nedokážu pochopiť ani tento bod a naďalej sa cítia skormútení, zvrhávajú sa a upadajú do zúfalstva, odporujú tým Zhora a šíria svoje predstavy v negatívnej nálade, potom budú mať problémy. Čo im prajete? (Aby sa kajali.) Všetci im prajete, aby sa mali dobre a kajali sa. A čo im prajem Ja? Prajem si, aby sa nekajali, aby som ich mohol všetkých odstrániť, aby na tom bola cirkev bez týchto ľudí lepšie? Je toto to, čo chcem? (Nie.) Nie, toto nie je to, čo chcem. Prajem si, aby sa mali dobre a kajali sa, aby sa po pokání vrátili do Božieho domu a aby už nekonali svoju povinnosť tak ako predtým. Ako znie ten verš? „Nech sa každý odvráti od svojej zlej cesty a od násilia, ktoré je v jeho rukách.“ (Jon 3, 8) Pokiaľ ide o nich, ak dokážu dosiahnuť tento účinok, potom to bude spomienka, ktorú nikdy nemožno vymazať, kým len budú žiť, a bude to pre nich mimoriadna skúsenosť, stane sa z toho úžasná udalosť. To závisí od toho, o čo sa individuálne usilujú.