Podstatou viery väčšiny ľudí v Boha je náboženské presvedčenie: sú neschopní milovať Boha a nasledujú Ho len ako roboti. Sú neschopní naozaj túžiť po Bohu alebo Ho zbožňovať. Len Ho v tichosti nasledujú. Mnohí ľudia veria v Boha, ale len zopár Ho miluje. Boha si „ctia“ len preto, lebo sa boja katastrofy, prípadne Ho „obdivujú“, lebo je vznešený a mocný – ale v ich úcte a obdive nie je láska ani pravá túžba. Vo svojich skúsenostiach hľadajú úlomky pravdy alebo určité nepodstatné tajomstvá. Väčšina ľudí len slepo nasleduje, loví požehnania v búrlivých vodách. Nehľadajú pravdu, ani naozaj neposlúchajú Boha, aby dostali Božie požehnania. Jestvovanie celej viery ľudí v Boha je bezvýznamné, nemá žiadnu hodnotu a tvoria ho ich osobné úvahy a snahy. Neveria v Boha, aby Ho milovali, ale aby boli požehnaní. Mnohí si robia, čo sa im zachce a nikdy neberú do úvahy Božie záujmy, ani to, či ich konanie je v súlade s Božou vôľou. Títo ľudia nemôžu dosiahnuť ani pravú vieru, nieto ešte lásku k Bohu. Božia podstata nie je určená len na to, aby v ňu človek veril, ale predovšetkým na to, aby ju človek miloval. Ale mnohí, ktorí veria v Boha, nie sú schopní objaviť toto „tajomstvo.“ Ľudia sa neodvážia milovať Boha ani sa Ho nesnažia milovať. Nikdy neobjavili, že v Bohu je toho toľko láskyhodného. Nikdy neobjavili, že Boh je Boh, ktorý miluje človeka. Je to Boh, ktorého má človek milovať. Milota Boha sa prejavuje v Jeho diele: ľudia ju môžu objaviť až vtedy, keď zakúsia Jeho dielo. Len na základe pravých skúseností dokážu oceniť Božiu milotu. Nikto ju nemôže objaviť, ak ju nezakúsi v skutočnom živote. Na Bohu je toho toľko, čo sa dá milovať, ale bez pravého vzťahu s Ním to ľudia nie sú schopní objaviť. Čo znamená, že keby sa Boh nestal telom, ľudia by neboli schopní nadviazať s Ním vzťah. A keby s Ním nemohli mať vzťah, nezakúsili by ani Jeho dielo – a tak by ich láska k Bohu bola poškvrnená falošnosťou a predstavivosťou. Láska k Bohu na nebesiach nie je taká skutočná ako láska k Bohu na zemi, lebo poznanie ľudí o Bohu na nebesiach je založené skôr na ich predstavách než na tom, čo videli na vlastné oči a čo osobne zakúsili. Keď Boh prichádza na zem, ľudia uvidia Jeho skutky a milotu, ako i Jeho praktickú a normálnu povahu, čo je tisíckrát skutočnejšie než poznanie Boha na nebesiach. Bez ohľadu na to, ako veľmi ľudia milujú Boha na nebesiach, na tejto láske nie je nič skutočné. Je plná ľudských predstáv. Nezáleží na tom, aká malá je ich láska k Bohu na zemi, lebo táto láska je skutočná. Hoci by jej bolo málo, stále je skutočná. Boh dáva ľuďom možnosť, aby Ho spoznali skrze Jeho skutočné dielo. A skrz toto poznanie si Boh získava ich lásku. Je to ako v Petrovom prípade: keby nežil s Ježišom, nebolo by možné, aby Ho uctieval. Aj jeho vernosť Ježišovi bola vybudovaná na osobnom vzťahu s Ježišom. Boh prišiel medzi ľudí a žil medzi nimi, aby Ho človek miloval. A všetko, čo dáva človeku vidieť a zažiť, je Božou skutočnosťou.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí milujú Boha, budú naveky žiť v Jeho svetle