Vízie obsahujú mnoho ciest k praktizovaniu. Vo víziách sú obsiahnuté taktiež praktické požiadavky na ľudí, ako aj Božie dielo, ktoré by mal človek poznať. V minulosti sa na špeciálnych alebo veľkolepých zhromaždeniach, ktoré sa konali na rôznych miestach, hovorilo len o jednom aspekte cesty praktizovania. Toto praktizovanie sa malo do praxe uvádzať počas Veku milosti a sotva malo nejaký súvis s poznaním Boha, pretože vízia Veku milosti bola iba víziou Ježišovho ukrižovania. Žiadne väčšie vízie nejestvovali. Človek nemal poznať viac než len dielo Jeho vykúpenia ľudstva skrze ukrižovanie, a tak počas Veku milosti neexistovali žiadne ďalšie vízie, ktoré by mal človek poznať. Takto mal len chabé poznanie Boha a okrem poznania Ježišovej lásky a súcitu mu zostávalo len zopár jednoduchých a úbohých vecí, ktoré mohol uviesť do praxe, veci, ktoré boli na míle vzdialené od súčasnosti. V minulosti, bez ohľadu na to, akú formu malo jeho zhromaždenie, človek nebol schopný hovoriť o praktickom poznaní Božieho diela a už vôbec nikto nebol schopný jasne povedať, aká je najvhodnejšia cesta praktizovania, ktorou sa má človek vydať. Človek pridal iba zopár jednoduchých detailov k základu o zhovievavosti a trpezlivosti. Jednoducho nenastala žiadna zmena v podstate jeho praktizovania, pretože v tom istom veku Boh nevykonal žiadne novšie dielo a jediné požiadavky, ktoré na človeka kládol, boli zhovievavosť a trpezlivosť alebo nesenie kríža. Okrem takéhoto praktizovania neexistovali žiadne vyššie vízie ako ukrižovanie Ježiša. V minulosti neexistovala ani zmienka o ďalších víziách, pretože Boh nevykonával veľa diela a na človeka mal len obmedzené nároky. A tak bez ohľadu na to, čo človek urobil, nebol schopný prekročiť tieto obmedzenia, teda len zopár jednoduchých a plytkých vecí, ktoré mal uviesť do praxe. Dnes hovorím o ďalších víziách preto, lebo v súčasnosti sa už vykonalo viac diela. Toto dielo mnohonásobne prevyšuje dielo z Veku zákona a Veku milosti. Nároky na človeka sú taktiež niekoľkonásobne vyššie než v minulých vekoch. Ak človek nedokáže takéto dielo úplne poznať, potom nebude mať veľký význam; dá sa povedať, že človek bude mať problém sa v takomto diele úplne vyznať, pokiaľ mu nezasvätí svoje celoživotné úsilie. Ak by sa v diele podmanenia hovorilo len o ceste praktizovania, podmanenie človeka by bolo nemožné. Samotné rozprávanie o víziách bez kladenia akýchkoľvek požiadaviek na človeka by taktiež znemožnilo jeho podmanenie. Ak by sa nehovorilo o ničom inom, len o ceste praktizovania, potom by nebolo možné zasiahnuť Achillovu pätu človeka či rozohnať ľudské predstavy, a tak by opäť nebolo možné plne si človeka podmaniť. Vízie sú hlavným nástrojom pri podmanení človeka, no ak by okrem vízií neexistovala cesta k praktizovaniu, potom by človek nemal možnosť nasledovať a tým menej by mal nejaké možnosti na vstup. To bol princíp Božieho diela od začiatku do konca: vo víziách je obsiahnuté to, čo možno uviesť do praxe, a vízie zároveň praktizovanie dopĺňajú. Miera zmien v živote človeka aj v jeho povahe sprevádza zmeny vo víziách. Ak by sa mal človek spoliehať len na svoje vlastné úsilie, potom by nedokázal dosiahnuť nijakú veľkú zmenu. Vízie hovoria o diele samotného Boha a Božom riadení. Praktizovanie sa týka cesty praktizovania človeka a spôsobu jeho existencie – v celom Božom riadení je vzťah medzi víziami a praktizovaním vzťahom medzi Bohom a človekom. Ak by sa vízie odstránili, keby sa o nich hovorilo bez toho, aby sa spomínalo aj praktizovanie, alebo ak by existovali len vízie, kým praktizovanie človeka by sa úplne eliminovalo, potom by sme takéto veci nemohli považovať za Božie riadenie, tobôž ešte tvrdiť, že Božie dielo sa vykonáva v záujme ľudstva. Nielenže by sa takto odstránila povinnosť človeka, ale poprel by sa aj účel Božieho diela. Ak by sa od začiatku do konca od človeka vyžadovalo iba praktizovanie bez zapojenia Božieho diela a ak by navyše človek nemusel Božie dielo poznať, potom by sme mali ešte menej dôvodov nazývať takéto dielo Božím riadením. Pokiaľ by človek Boha nepoznal, bol by neznalý Božích úmyslov a vieru by len slepo praktizoval neurčitým a nepraktickým spôsobom, nikdy by sa nestal plne spôsobilou stvorenou bytosťou. Obe tieto veci sú teda nevyhnutné. Ak by existovalo len Božie dielo, teda ak by existovali len vízie bez akejkoľvek spolupráce alebo praktizovania zo strany človeka, potom by sa nemohli nazývať Božím riadením. Keby existovalo len praktizovanie a vstup človeka, bolo by to tiež neprijateľné, bez ohľadu na ušľachtilosť cesty, na ktorú človek vstúpil. Vstup človeka sa musí postupne meniť v súlade s dielom a víziami. Nezmení sa len tak z rozmaru. Princípy ľudského praktizovania nie sú voľné a neviazané, ale majú určité hranice. Tieto princípy sa menia v súlade s víziami diela. Preto Božie riadenie v konečnom dôsledku spočíva v Božom diele a praktizovaní človeka.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a praktizovanie človeka