Dielo Božieho riadenia sa začalo stvorením sveta a človek je stredobodom Jeho diela. Možno skonštatovať, že všetko, čo Boh stvoril, existuje kvôli človeku. Pretože dielo Jeho riadenia trvá tisíce rokov, nie iba minúty alebo sekundy alebo okamihy, či jeden alebo dva roky, musel stvoriť viac vecí potrebných na prežitie ľudstva, ako je Slnko, Mesiac, rôzne živé bytosti, jedlo a priaznivé prostredie. Toto bol začiatok Božieho riadenia.

Potom Boh odovzdal ľudstvo satanovi a človek žil v moci satana, čo postupne viedlo k Božiemu dielu prvého veku: k príbehu Veku zákona… Počas Veku zákona si ľudstvo v priebehu niekoľkých tisícročí zvyklo na vedenie Veku zákona a považovalo ho za samozrejmosť. Človek sa postupne vzdialil Božej starostlivosti. A tak síce dodržiaval zákon, ale taktiež uctieval modly a konal zlé skutky. Ľudia boli bez ochrany Jahveho a len žili svoje životy pred oltárom v chráme. V skutočnosti ich Božie dielo opustilo dávno predtým, a aj keď sa Izraeliti stále držali zákona a hovorili v mene Jahveho, a dokonca hrdo verili, že len oni sú národom Jahveho a vyvolení Jahvem, Božia sláva ich potichu opustila…

Keď Boh koná svoje dielo, vždy potichu opustí jedno miesto a nenápadne začne nové dielo, ktoré koná inde. Ľuďom, ktorí sú otupení, to pripadá neskutočné. Ľudia si vždy vážili to, čo je staré, a buď nahliadali na nové, neznáme veci nepriateľsky, alebo im pripadali protivné. A tak bez ohľadu na to, aké nové dielo Boh koná, od začiatku do úplného konca, človek sa o tom dozvie ako úplne posledný zo všetkých.

Tak, ako to bolo vždy, po diele Jahveho vo Veku zákona Boh začal nové dielo – dielo druhej etapy: nadobudol telo – vtelený do ľudskej podoby strávil desať, dvadsať rokov – a hovoril a konal svoje dielo medzi veriacimi. No bez výnimky nik o tom nevedel, a len hŕstka ľudí uznala, že Pán Ježiš bol Bohom, ktorý sa stal telom, po tom, ako Ho pribili na kríž, a po tom, ako bol vzkriesený. … Po ukončení druhej etapy Božieho diela – po ukrižovaní – Boh dokončil svoje dielo záchrany človeka od hriechu (čiže oslobodenia z rúk satana). A tak od tej chvíle stačilo, aby ľudstvo prijalo Pána Ježiša ako Spasiteľa, a jeho hriechy by boli odpustené. Formálne povedané, hriechy človeka prestali byť prekážkou k dosiahnutiu spásy a predstúpeniu pred Boha, a viac nedávali satanovi príležitosť, aby z nich obviňoval ľudstvo. Je to preto, lebo sám Boh vykonal praktické dielo, nadobudol podobu a získal tušenie hriešneho tela, a Boh samotný sa stal obetou za hriech. Týmto spôsobom človek zišiel z kríža, bol vykúpený a spasený Božím telom – podobou tohto hriešneho tela. Takže sa ľudia po tom, ako boli zajatí satanom, o krok bližšie priblížili k prijatiu Jeho spásy pred Bohom. Prirodzene, táto etapa diela bola hlbšia a viac rozvinutá než Božie riadenie počas Veku zákona.

Také je Božie riadenie: odovzdať ľudstvo satanovi – ľudstvo, ktoré nevie, čo je to Boh, čo je to Stvoriteľ, ako uctievať Boha, alebo prečo je potrebné podriadiť sa Bohu – a dovoliť satanovi, aby ho skazil. Krok za krokom, Boh potom vymaní človeka z rúk satana, až napokon bude plne uctievať Boha a odmietne satana. Také je Božie riadenie. Môže to znieť ako mýtický príbeh a môže to pôsobiť zarážajúco. Ľudia majú dojem, že ide o mýtický príbeh, pretože netušia, ako veľa vecí sa človeku udialo v priebehu posledných niekoľko tisíc rokov, nieto ešte, koľko udalostí sa odohralo v kozme a na nebesiach. A navyše, je to preto, že nedokážu oceniť ohromujúcejší, hrôzostrašnejší svet, ktorý existuje za hranicami hmotného sveta, ale ktorý im ich smrteľné oči bránia vidieť. Človeku to pripadá nepochopiteľné, pretože človek nerozumie významu Božej spásy ľudstva alebo významu diela Jeho riadenia, a nechápe, aké ľudstvo si Boh praje. Má byť celkom neskazené satanom ako Adam a Eva? Nie! Účelom Božieho riadenia je získať skupinu ľudí, ktorí Ho uctievajú a podriaďujú sa Mu. Hoci týchto ľudí satan skazil, satana viac nevnímajú ako svojho otca; rozpoznávajú odpudivú tvár satana a odmietajú ju, predstupujú pred Boha, aby prijali Boží súd a napomínanie. Spoznávajú kontrast medzi škaredým a svätým a uvedomujú si Božiu veľkosť a satanovo zlo. Takíto ľudia viac nebudú slúžiť satanovi, uctievať satana ani zbožňovať satana. Je to preto, lebo sú skupinou ľudí, ktorých Boh skutočne získal. Toto je význam Božieho diela riadenia ľudstva. Počas diela Božieho riadenia je ľudstvo vystavené satanovej skazenosti a Božej spáse, a človek je objektom sporu v boji Boha so satanom. Ako Boh koná svoje dielo, postupne vyníma človeka zo satanových rúk, a tak sa človek zbližuje s Bohom…

A potom prišiel Vek kráľovstva, čo je praktickejšia etapa diela, ale pre človeka taktiež najťažšie prijateľná. Je to preto, že čím viac sa človek priblíži Bohu, tým viac sa Božia palica priblíži k človeku, a tým jasnejšie sa človeku odhaľuje Božia tvár. Po vykúpení ľudstva sa človek oficiálne vráti do Božej rodiny. Človek si myslel, že nastal čas na radosť, jednako je ale podrobený priamemu útoku Boha, aký nikto nemohol predvídať. Ako sa ukáže, toto je krst, ktorý si Boží ľud musí „vychutnať“. Pri takom zaobchádzaní ľudia nemajú inú možnosť, ako zastaviť sa a pomyslieť si: „Ja som mnoho rokov stratený baránok, za ktorého Boh dal tak veľa, aby ho získal späť, tak prečo so mnou Boh zaobchádza takto? Je to spôsob, akým sa Boh na mne smeje a odhaľuje ma? …“ Plynutím rokov sa človek zocelil útrapami zušľachťovania a napomínania. Hoci človek stratil „slávu“ a „romantiku“ zašlých čias, bez toho, aby o tom vedel, porozumel princípom ľudského správania a začal si uvedomovať roky Božej oddanosti záchrane ľudstva. Človek pomaly začína cítiť odpor k svojej vlastnej barbarskosti. Začína nenávidieť svoju divokosť, všetko svoje nepochopenie Boha, a nerozumné požiadavky na Neho. Čas nemožno vrátiť späť. Udalosti z minulosti sa menia na žalostné spomienky človeka, a Božie slová a Jeho láska sa stávajú hnacou silou nového života človeka. Rany človeka sa hoja zo dňa na deň, jeho sila sa vracia, a človek vstáva a hľadí do tváre Všemohúceho… iba aby zistil, že bol vždy po mojom boku, a že Jeho úsmev a Jeho krásna tvár sú stále také strhujúce. Jeho srdcu stále záleží na ľudstve, ktoré stvoril, a Jeho ruky sú stále teplé a mocné, ako boli na počiatku. Je to akoby sa človek vrátil do rajskej záhrady, ale tentoraz už človek nepočúva pokúšanie hada a neodvracia sa od tváre Jahveho. Človek kľačí pred Bohom, vzhliada k Božej usmievajúcej sa tvári a ponúka svoju najvzácnejšiu obetu – Ach! Pane môj, Bože môj!

Božia láska a súcit pretkáva úplne každý detail diela Jeho riadenia. Nehľadiac na to, či ľudia dokážu porozumieť dobrým úmyslom Boha, On stále neúnavne koná dielo, ktoré sa rozhodol uskutočniť. Bez ohľadu na to, do akej miery ľudia chápu Božie riadenie, pomoc a úžitok vyplývajúci z Božieho diela dokáže oceniť každý. Možno si dnes necítil nič z lásky alebo života, ktoré Boh poskytuje, ale pokiaľ neopustíš Boha a nevzdáš sa svojho odhodlania usilovať sa o pravdu, príde deň, keď ti bude odhalený Boží úsmev. Pretože zámerom Božieho riadenia je zachrániť ľudí, ktorí sú v satanovej moci, a nie opustiť tých, ktorých satan skazil a stavajú sa proti Bohu.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 3: Človek môže byť spasený jedine v rámci Božieho riadenia