Boh mlčí. Nikdy sa nám nezjavil, ale Jeho dielo sa nikdy nezastavilo. Sleduje celú zem, má kontrolu nad všetkými vecami, je svedkom každého slova a ľudského činu. Riadi svoje dielo presnými krokmi a podľa svojho plánu, v tichosti a bez dramatických prejavov, no Jeho kroky napredujú, jeden po druhom, stále bližšie k ľudstvu. Jeho sudcovská stolica sa pohybuje vo vesmíre rýchlosťou blesku a Jeho trón zostupuje uprostred nás. Aká majestátna scéna to je, aký impozantný a slávnostný obraz! Duch prichádza medzi nás ako holubica a revúci lev. On je múdrosť, spravodlivosť a majestát a prichádza medzi nás v tajnosti. Má autoritu a prekypuje láskou a milosrdenstvom. Nikto nevie o Jeho príchode, nikto Jeho príchod nevíta, a čo viac, nikto nevie, čo všetko zamýšľa urobiť. Ľudský život plynie ako predtým, srdce je nemenné a dni plynú ako obvykle. Boh žije medzi nami, je človekom ako ostatní ľudia, ako jeden z najnevýznamnejších nasledovníkov a obyčajný veriaci. Má svoje vlastné úsilia, vlastné ciele, ba čo viac, má božskú prirodzenosť, akú obyčajní ľudia nemajú. Nikto si nevšimol Jeho božskosť ani nespoznal rozdiel medzi Jeho podstatou a podstatou človeka. Žijeme spolu s Ním, slobodne a nebojácne, pretože je v našich očiach len bezvýznamným veriacim. Sleduje každý náš pohyb a odhalí všetky naše myšlienky a nápady. Nikoho nezaujíma Jeho existencia, nikto si nič nepredstavuje o Jeho funkcii, a čo viac, nikto nemá ani najmenšie podozrenie o Jeho identite. Len naďalej pokračujeme v našom úsilí, akoby s nami nemal nič spoločné...

Duch Svätý náhodne vysloví „skrze“ Neho pasáže slov, a hoci sa nám to zdá veľmi nečakané, prijmeme tento výrok za Boží hlas a ochotne ho uznávame. Nezáleží totiž na tom, kto tieto slová vyslovuje, pokiaľ pochádzajú od Ducha Svätého, mali by sme ich prijať a nepopierať. Ďalší výrok môže prísť skrze mňa, teba alebo cez niekoho iného. Nech je to ktokoľvek, všetko je Božia milosť. Bez ohľadu na to, kto to je, nesmieme túto osobu uctievať, pretože ona nemôže byť Bohom, ani by sme si za žiadnych okolností nevybrali za Boha takého obyčajného človeka. Náš Boh je taký veľký a vznešený. Ako by mohol taký bezvýznamný človek stáť na Jeho mieste? Navyše očakávame, že Boh príde a vezme nás späť do nebeského kráľovstva, tak ako by niekto taký bezvýznamný mohol zastávať takú dôležitú a náročnú úlohu? Ak sa Pán opäť vráti, musí sedieť na bielom oblaku, aby Ho videli všetky zástupy. To bude sláva! Ako je možné, že sa tajne ukrýva medzi skupinou obyčajných ľudí?

A predsa je to práve tento obyčajný človek, skrytý medzi ľuďmi, ktorý koná nové dielo našej spásy. Neponúka nám žiadne vysvetlenia, ani nám neprezradí dôvod svojej návštevy, len jednoducho vykonáva svoje dielo presnými krokmi a podľa svojho plánu. Jeho slová a výroky sú čoraz častejšie. Od útechy, nabádania, napomínania a varovania cez výčitky a disciplinovanie. Od mierneho a jemného tónu, až po prudké a vznešené slová – týmto všetkým udeľuje človeku milosť a vzbudzuje v ňom obavy. Všetko, čo hovorí, zasahuje tajomstvá ukryté hlboko v našom vnútri. Jeho slová prebodávajú naše srdcia, zasahujú naše duše a napĺňajú nás neznesiteľnou hanbou, že ani nevieme, kam sa máme podieť. Začneme sa pýtať, či nás Boh v srdci tejto osoby skutočne miluje a čo presne má za lubom. Je možné, že budeme uchvátení, až keď znesieme tieto utrpenia? V hlave nám skrsne myšlienka ... o našom konečnom osude a budúcnosti. Tak ako predtým, ani teraz nikto z nás neverí, že Boh už prijal telo, aby žil medzi nami. Aj keď nás tak dlho sprevádzal a povedal nám toľko slov tvárou v tvár, stále nie sme ochotní prijať takého obyčajného človeka za Boha našej budúcnosti, a už vôbec nie sme ochotní zveriť kontrolu nad našou budúcnosťou a naším osudom tejto bezvýznamnej osobe. Tešíme sa z Neho nekonečnému prísunu živej vody a skrze Neho žijeme zoči-voči Bohu. Ale my sme vďační len za milosť Pána Ježiša v nebi a nikdy sme nevenovali pozornosť pocitom tohto obyčajného človeka obdareného božskou prirodzenosťou. Tak ako predtým, i naďalej koná svoje dielo pokorne ukrytý v tele, prejavuje sa vo svojom najvnútornejšom srdci, akoby necítil, že Ho ľudstvo odmieta, akoby večne odpúšťal detinskosť a nevedomosť človeka a navždy toleroval neúctivý postoj človeka.

Bez nášho vedomia nás tento bezvýznamný človek vedie krok za krokom k Božiemu dielu. Podrobujeme sa nevyčísliteľným skúškam, znášame nespočetné karhania a sme skúšaní smrťou. Dozvedáme sa o Božej spravodlivej a vznešenej povahe, tešíme sa aj z Jeho lásky a milosrdenstva, uznávame veľkú Božiu moc a múdrosť, sme svedkami Božej miloty a vidíme Božiu dychtivú túžbu spasiť človeka. V slovách tohto obyčajného človeka spoznávame povahu a podstatu Boha, pochopíme Božiu vôľu, prirodzenosť a podstatu človeka a vidíme cestu k spáse a dokonalosti. Jeho slová nás nútia „zomrieť“ a „znovu sa narodiť“. Jeho slová nám prinášajú útechu, ale aj pocit viny a zaviazanosti. Jeho slová nám prinášajú radosť a pokoj, ale aj nekonečnú bolesť. Niekedy sme v Jeho rukách ako baránky na porážku. Niekedy sme ako zrenica Jeho oka a tešíme sa z Jeho nežnej lásky. Inokedy sme ako Jeho nepriateľ a pod Jeho pohľadom nás Jeho hnev premieňa na popol. Sme ľudská rasa, ktorú zachránil, sme červy v Jeho očiach a sme stratené baránky, ktoré vo dne v noci hľadá. Je k nám milosrdný, pohŕda nami, pozdvihuje nás, utešuje nás a nabáda, vedie nás, osvecuje, karhá a disciplinuje nás, dokonca nás aj preklína. Dňom i nocou sa o nás strachuje, chráni a stará sa o nás, vo dne i v noci, nikdy nás neopúšťa, ale prelieva za nás krv svojho srdca a zaplatí za nás akúkoľvek cenu. Vo výrokoch tohto malého a obyčajného tela z mäsa a kostí sme sa tešili celistvosti Boha a videli konečný osud, ktorý nám daroval. Avšak márnivosť neustále vzbudzuje v našich srdciach súženie a my stále nie sme ochotní prijať takého človeka za nášho Boha. Hoci nám dal toľko manny, toľko radosti, nič z toho nemôže zaujať Pánovo miesto v našich srdciach. Osobitnú totožnosť a postavenie tejto osoby si vážime len s veľkou neochotou. Pokiaľ neotvorí ústa a nepožiada nás, aby sme uznali, že On je Boh, nikdy Ho sami od seba neuznáme za Boha, ktorý čoskoro príde, a pritom už medzi nami pôsobí tak dlho.

Boh pokračuje vo svojich výrokoch, používa rôzne metódy a prístupy, aby nás nabádal, čo máme robiť, a zároveň vyjadruje hlas svojho srdca. Jeho slová nesú životnú silu, ukazujú nám cestu, po ktorej máme kráčať, a umožňujú nám pochopiť pravdu. Jeho slová nás priťahujú, začíname sa zameriavať na tón a spôsob Jeho reči a podvedome sa zaujímame o najhlbšie pocity tejto bezvýznamnej osoby. Prelieva krv svojho srdca, keď koná svoje dielo za nás, kvôli nám nespí a stráca chuť do jedla, plače za nás, vzdychá, stoná za nás v chorobe, trpí poníženie kvôli nášmu konečnému osudu a spáse a Jeho srdce plače a krváca pre našu otupenosť a vzdor. Žiadny obyčajný človek ani žiadna skazená ľudská bytosť by toto v sebe nedokázala niesť či dosiahnuť. Je tak zhovievavý a trpezlivý ako nedokáže žiadny bežný človek a žiadna stvorená bytosť nie je obdarená takou láskou ako On. Jedine On dokáže spoznať všetky naše myšlienky, tak jasne a dokonale pochopiť našu prirodzenosť a podstatu, či odsúdiť vzdor a skazenosť ľudstva, alebo k nám hovoriť a pôsobiť na nás takto v mene Boha na nebesiach. Nikto okrem Neho nie je obdarený Božou autoritou, múdrosťou a dôstojnosťou. Povaha Boha a všetko, čo Boh má a čím je, sa ako celok rodí v Ňom. Nikto okrem Neho nám nedokáže ukázať cestu a priniesť svetlo. Nikto okrem Neho neodhalí tajomstvá, ktoré Boh neodkryl od stvorenia až dodnes. Nikto okrem Neho nás nemôže zachrániť zo satanovho područia a našej vlastnej skazenej povahy. Zastupuje Boha. Vyjadruje najhlbšie Božie srdce, Božie nabádania a Božie slová súdenia voči celému ľudstvu. Nastolil nový vek, novú éru a priniesol nové nebo, novú zem a nové dielo. Dal nám nádej, ukončil naše zahmlené životy a celému nášmu bytiu ukázal v plnom svetle cestu k spáse. Podmanil si celé naše bytie a získal si naše srdcia. V tejto chvíli naše mysle prišli k vedomiu a naše duše zdanlivo ožili. Táto obyčajná, bezvýznamná osoba, ktorá žije medzi nami a my ju už dlho odmietame – nie je to Pán Ježiš, ktorý je vždy v našich myšlienkach, bdení alebo snení, a po ktorom vo dne i v noci túžime? Je to On! Je to skutočne On! On je náš Boh! On je pravda, cesta a život! Umožnil nám znovu žiť a uvidieť svetlo a zachránil naše srdcia pred blúdením. Vrátili sme sa do Božieho domu, pred Jeho trón, stojíme pred Ním tvárou v tvár, uvideli sme výraz Jeho tváre a cestu, ktorá leží pred nami. Teraz si už celkom podmanil naše srdcia. Nepochybujeme viac o tom, kým je, nestaviame sa proti Jeho dielu a Jeho slovu a padáme pred Ním na kolená. Chceme nasledovať Božie stopy po zvyšok nášho života, aby nás zdokonalil a odplatíme Mu Jeho milosť a lásku. Budeme poslúchať Jeho ovládanie a usporiadanie a spolupracovať na Jeho diele. Urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme dokončili to, čo nám zveril.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 4: Zazrieť Božie zjavenie v Jeho súde a napomínaní