Peter bol človek, ktorý bol zdokonalený. Až keď zakúsil napomínanie a súd, a tak získal čistú lásku k Bohu, bol úplne zdokonalený; cesta, po ktorej kráčal, bola cestou zdokonalenia. To znamená, že cesta, po ktorej kráčal Peter, bola od samého začiatku správna a jeho dôvod veriť v Boha bol správny. Tak sa Peter stal človekom, ktorý bol zdokonalený, a vyšliapal novú cestu, po akej ešte nikto nikdy nekráčal. Avšak cesta, po ktorej kráčal Pavol, bola od samého začiatku cestou odporu voči Kristovi. Slúžil Mu niekoľko desaťročí iba preto, lebo Duch Svätý ho chcel použiť a zúročiť jeho dary i všetky jeho prednosti pre svoje dielo. Pavol bol len osobou, ktorú použil Duch Svätý. Nepoužil ho preto, že by Ježiš blahosklonne hľadel na jeho ľudskosť, ale pre jeho dary. Pavol bol schopný slúžiť Ježišovi, pretože bol zrazený k zemi, nie preto, že by to robil s radosťou. Bol schopný vykonávať takúto službu vďaka osvieteniu a vedeniu Ducha Svätého a služba, ktorú vykonával, v žiadnom prípade nereprezentovala jeho hľadanie ani jeho ľudskosť. Pavol pôsobil ako služobník, vykonával teda úlohu apoštola. Peter bol však iný: tiež vykonával určitú úlohu, ale nebola taká veľká ako Pavlova. Slúžil, zatiaľ čo hľadal vlastný vstup, a jeho úloha sa odlišovala od Pavlovej. Petrova úloha spočívala v plnení povinností Božieho stvorenia. Nepôsobil v úlohe apoštola, ale slúžil, zatiaľ čo hľadal lásku k Bohu. Súčasťou Pavlovho behu bolo aj jeho osobné hľadanie: jeho hľadanie nemalo za cieľ nič iné ako vlastné nádeje do budúcnosti a túžbu po dobrom konečnom osude. Počas vykonávania svojej služby neprijímal zdokonaľovanie, orezávanie a ničím sa nezaoberal. Veril, že pokiaľ služba, ktorú vykonáva, uspokojuje Božiu túžbu a všetko, čo robí, sa Bohu páči, potom ho nakoniec čaká odmena. V jeho službe neboli žiadne osobné prežitky – všetko robil kvôli samotnej službe a nevykonával ju snažiac sa o zmenu. Jeho služba bola len obchodnou transakciou bez štipky povinnosti alebo podriadenosti Božieho stvorenia. Počas priebehu služby sa Pavlova stará povaha nezmenila. Slúžil druhým, ale jeho služba nemohla priniesť žiadne zmeny v jeho povahe. Pavol vykonával svoju službu sám, bez toho, aby bol zdokonalený alebo aby sa ním Boh zaoberal, a jeho motiváciou bola odmena. Peter bol iný: bol to niekto, kto prešiel orezávaním, zušľachtením, zaoberaním. Cieľ a motivácia Petrovej služby boli diametrálne odlišné od Pavlovej. Hoci Peter nevykonal veľké dielo, jeho povaha prešla mnohými zmenami a to, čo hľadal, bola pravda a skutočná zmena. Svoju službu nevykonával len pre ňu samotnú. Pavol síce vykonal veľa skutkov, ale všetky boli dielom Ducha Svätého, a hoci sa Pavol na tomto diele podieľal tiež, nezakúsil ho. Skutočnosť, že Peter vykonal oveľa menej, bola daná len tým, že Duch Svätý cez neho nevykonal takú veľkú časť diela. O tom, či Peter a Pavol budú zdokonalení, nerozhodovalo množstvo ich skutkov; jeden hľadal spôsob, ako získať odmenu, zatiaľ čo druhý hľadal spôsob, ako dosiahnuť vrcholnú lásku k Bohu a splniť svoju povinnosť Božieho stvorenia do takej miery, aby mohol naplniť milý obraz, ktorý by uspokojil Božiu túžbu. Líšili sa navonok a rovnako sa líšili aj ich podstaty. Nemôžeš určiť, kto z nich sa stal zdokonaleným, na základe toho, koľko skutkov vykonali. Peter sa snažil žiť podľa obrazu človeka, ktorý miluje Boha, byť niekým, kto poslúcha Boha, kto prijíma orezávanie, kým sa Boh zaoberá a kto si plní svoje povinnosti ako Božie stvorenie. Dokázal sa odovzdať Bohu, vložiť sa celý do Jeho rúk a poslúchať Ho až do smrti. Tak sa rozhodol, a navyše to aj splnil. Práve to je základný dôvod, prečo bol napokon jeho koniec iný ako Pavlov. Dielo, ktoré Duch Svätý vykonal v Petrovi, malo za cieľ zdokonaliť ho, a dielo, ktoré Duch Svätý vykonal v Pavlovi, slúžilo na to, aby ho použil. Je to preto, lebo ich prirodzenosť a ich názory na hľadanie neboli rovnaké. Obaja pôsobili v Duchu Svätom. Peter toto dielo uplatnil na sebe a poskytol ho aj iným. Pavol medzitým poskytol celé dielo Ducha Svätého výhradne druhým a sám z neho nič nezískal. V Pavlovi sa tak po toľkých rokoch, keď zakúšal pôsobenie Ducha Svätého, zmeny takmer vôbec neprejavili. Naďalej zotrvával prakticky vo svojom prirodzenom stave a bol to stále ten istý Pavol ako predtým. Išlo len o to, že po všetkých útrapách, ktoré za tie mnohé roky služby pretrpel, sa naučil „slúžiť“ a naučil sa vytrvalosti, ale jeho stará prirodzenosť – jeho výsostne súťaživá a ziskuchtivá prirodzenosť – zostávala naďalej nezmenená. Po toľkých rokoch strávených v službe nespoznal svoju skazenú povahu ani sa nezbavil svojej starej povahy, ktorá bola v jeho skutkoch stále zreteľne viditeľná. Získal len väčšie skúsenosti so službou, ale taká nepatrná skúsenosť samotná ho nedokázala zmeniť ani ovplyvniť jeho názory na existenciu či význam jeho hľadania. Hoci Kristovi slúžil mnoho rokov a Pána Ježiša už nikdy viac neprenasledoval, v jeho srdci sa poznanie Boha nijako nezmenilo. To znamená, že neslúžil preto, aby sa oddal Bohu, ale bol nútený slúžiť kvôli svojmu budúcemu konečnému osudu. Na začiatku totiž prenasledoval Krista a nepodriadil sa Mu; zo svojej vnútornej podstaty bol rebelom, ktorý sa zámerne staval proti Kristovi, a tiež niekým, kto nepoznal pôsobenie Ducha Svätého. Keď bola jeho služba takmer na konci, stále nepoznal pôsobenie Ducha Svätého a konal len z vlastnej vôle, podľa svojho charakteru, bez toho, aby venoval čo i len najmenšiu pozornosť vôli Ducha Svätého. A tak bola jeho prirodzenosť voči Kristovi nepriateľská a neposlúchala pravdu. Ako by niekto taký, koho opustilo pôsobenie Ducha Svätého, kto nepoznal pôsobenie Ducha Svätého a kto sa navyše staval proti Kristovi, mohol byť spasený? To, či človek môže byť spasený, nezávisí od toho, koľko skutkov vykoná alebo ako horlivo sa venuje svojej službe. Rozhoduje o tom skutočnosť, či pozná alebo nepozná pôsobenie Ducha Svätého, či dokáže uvádzať pravdu do praxe a či sú jeho názory na hľadanie v súlade s pravdou.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Úspech alebo neúspech závisí od cesty, po ktorej človek kráča