Koľko ľudí v priebehu vekov opustilo tento svet so sklamaním a s nevôľou, a koľko ľudí prišlo na svet s nádejou a vierou. Koľkým som zabezpečil, aby sem prišli, a koľkých som poslal preč. Mojimi rukami prešlo nespočetné množstvo ľudí. Mnoho duší bolo uvrhnutých do podsvetia, mnohé prežili v tele a mnohé zomreli a znovu sa narodili na zemi. A predsa žiadna z nich nikdy nemala príležitosť tešiť sa z požehnania dnešného kráľovstva. Dal som človeku tak veľa, a predsa získal málo, lebo útoky satanovej moci mu znemožnili tešiť sa zo všetkého Môjho bohatstva. Mal len to šťastie, že sa naň mohol pozrieť, ale nikdy sa z neho nemohol naplno tešiť. Človek nikdy neobjavil pokladnicu vo svojom tele, aby mohol dostať nebeské bohatstvo, a tak stratil požehnania, ktoré som mu dal. Nie je ľudský duch to, čo ho spája s Mojím Duchom? Prečo Ma človek nikdy nedokáže zaujať svojím duchom? Prečo sa ku Mne približuje v tele, ale nedokáže to urobiť v duchu? Je Moja pravá tvár tvárou tela? Prečo človek nepozná Moju podstatu? Vari v duchu človeka nie je ani najmenšia stopa po Mne? Či som sa z ľudského ducha úplne vytratil? Ako môže človek pochopiť Moje úmysly, keď nevstúpi do duchovnej oblasti? Existuje v očiach človeka niečo, čím by mohol priamo preniknúť do duchovnej oblasti? Koľkokrát som volal k človeku svojím Duchom? Ale on len stojí, akoby som ho prebodával, díva sa na Mňa z diaľky, s veľkým strachom, že Ho povediem do iného sveta. Koľkokrát som na neho klopal v jeho duchu, ale on si to vôbec nevšímal, mal veľké obavy, že vstúpim do jeho domu a využijem príležitosť, aby som ho obral o všetok majetok. A tak sa predo Mnou zatvára, necháva Ma stáť pred studenými, pevne zatvorenými dverami. Koľkokrát človek padol a Ja som ho zachránil. Po prebudení Ma však okamžite opustí a nedotknutý Mojou láskou sa na Mňa pozrie opatrným pohľadom. Nikdy sa Mi nepodarilo zahriať srdce človeka. Človek je bezcitný, chladnokrvný tvor. A hoci je v Mojom náručí teplo, nikdy ho to hlboko nezasiahne. Človek je ako horský divoch, ktorý si nikdy nevážil nič z Môjho zaľúbenia v človečenstve. Nie je ochotný sa ku Mne priblížiť, radšej prebýva v horách, kde znáša hrozbu divej zveri, no aj tak sa odmieta utiekať ku Mne. Nikoho nenútim, aby ku Mne prišiel. Len konám svoje dielo. Príde deň, keď človek ku Mne pripláva zo stredu mocného oceánu, aby sa mohol tešiť zo všetkého bohatstva na zemi, a zanechá za sebou nebezpečenstvo, že ho pohltí more.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová Boha celému vesmíru, 20. kapitola