Boh musí zničiť Sodomu (Vybrané pasáže)

Gn 18, 26 A Jahve riekol: „Ak nájdem v Sodome päťdesiat spravodlivých, ušetrím celé mesto kvôli nim.“

Gn 18, 29 On Mu ešte raz povedal: „Možno, že sa ich tam nájde štyridsať.“ On však odpovedal: „Neurobím to.“

Gn 18, 30 On Mu povedal: „Možno, že sa tam nájde tridsať.“ On odpovedal: „Neurobím to.“

Gn 18, 31 A on povedal: „Možno, že sa ich tam nájde dvadsať.“ A On odpovedal: „Nezničím ho.“

Gn 18, 32 A on povedal: „Možno, že sa ich tam nájde desať.“ A On odpovedal: „Nezničím ho.“

Boh sa stará len o tých, ktorí dokážu poslúchať Jeho slová a nasledovať Jeho príkazy

Vyššie uvedené pasáže obsahujú niekoľko kľúčových slov: čísla. Jahve najskôr povedal, že ak nájde v meste päťdesiat spravodlivých, ušetrí celé mesto, čo znamená, že ho nezničí. Bolo teda v Sodome päťdesiat spravodlivých? Nebolo. Čo povedal Abrahám Bohu krátko nato? Povedal: „Možno, že sa ich tam nájde štyridsať?“ A Boh odpovedal: „Neurobím to.“ Potom Abrahám povedal: „Možno, že sa ich tam nájde tridsať?“ A Boh odpovedal: „Neurobím to.“ „A možno dvadsať?“ „Neurobím to.“ „Desať?“ „Neurobím to.“ Bolo nakoniec v meste desať spravodlivých? Nebolo ich desať, ale jeden tam bol. A kto to bol? Bol to Lót. V tom čase žil v Sodome len jeden spravodlivý človek, ale bol Boh veľmi prísny alebo náročný, pokiaľ išlo o toto číslo? Nie, nebol! A tak, keď sa človek stále pýtal: „A čo štyridsať?“ „A čo tridsať?“, až kým sa nedostal k: „A čo tak desať?“ Boh povedal: „Aj keby ich bolo len desať, nezničil by som mesto; ušetril by som ho a odpustil by som nielen týmto desiatim, ale aj ostatným ľuďom.“ Keby ich bolo len desať, už to by bolo dosť poľutovaniahodné, ale ukázalo sa, že v Sodome v skutočnosti nebolo ani toľko spravodlivých ľudí. Vidíte teda, že v Božích očiach bolo v obyvateľoch mesta toľko hriechu a zla, že Boh nemal inú možnosť, ako ich zničiť. Čo Boh myslel tým, keď povedal, že mesto nezničí, ak tam bude päťdesiat spravodlivých? Tieto čísla neboli pre Boha dôležité. Dôležité bolo, či v meste žili, alebo nežili spravodliví ľudia, ktorých chcel. Keby mesto malo len jedného spravodlivého človeka, Boh by nedovolil, aby sa mu ublížilo pre Jeho zámer zničiť mesto. Znamená to, že bez ohľadu na to, či sa Boh chystal zničiť mesto a koľko spravodlivých v ňom bolo, pre Boha bolo toto hriešne mesto prekliate a ohavné a malo byť zničené, malo zmiznúť z Božích očí, zatiaľ čo spravodliví mali zostať. Bez ohľadu na dobu a štádium vývoja ľudstva zostáva Boží postoj nemenný: nenávidí zlo a stará sa o tých, ktorí sú v Jeho očiach spravodliví. Tento jasný Boží postoj je tiež pravým zjavením Božej podstaty. Keďže v meste bol len jeden spravodlivý človek, Boh už viac neváhal. Konečným výsledkom bolo, že Sodoma bola nevyhnutne zničená. Čo v tom vidíte? V tej dobe by Boh nezničil mesto, ak by v ňom bolo päťdesiat spravodlivých ani ak by ich bolo len desať, čo znamená, že Boh by sa rozhodol odpustiť a byť tolerantný voči ľudstvu alebo by vykonal dielo vedenia kvôli niekoľkým ľuďom, ktorí sa Ho dokázali báť a ctiť si Ho. Boh pripisuje veľký význam spravodlivým skutkom človeka, tým, ktorí Ho dokážu uctievať, a tým, ktorí sú schopní pred Ním konať dobré skutky.

Od najstarších čias až podnes, dočítali ste sa niekedy v Biblii o tom, ako Boh komunikuje pravdu alebo rozpráva niekomu o Božej ceste? Nie, nikdy. Božie slová adresované človeku, o ktorých čítame, hovorili ľuďom len o tom, čo majú robiť. Niektorí išli a urobili to, niektorí nie; niektorí uverili a niektorí nie. To bolo všetko. Spravodliví tej doby – tí, ktorí boli spravodliví v Božích očiach – boli len tí, ktorí dokázali počúvať Božie slová a nasledovať Jeho príkazy. Boli to služobníci, ktorí vykonávali Božie slová medzi ľuďmi. Mohli by sa takíto ľudia nazývať tými, ktorí poznajú Boha? Mohli by sa nazývať ľuďmi, ktorých zdokonalil Boh? Nie, nemohli. Bez ohľadu na ich počet, boli títo spravodliví ľudia v Božích očiach hodní nazývať sa Božími dôverníkmi? Mohli by sa nazývať Božími svedkami? Určite nie! Určite neboli hodní nazývať sa Božími dôverníkmi ani svedkami. Ako teda Boh nazýval takýchto ľudí? V Starej zmluve Biblie je mnoho príkladov, keď ich Boh nazýva označením Môj služobník. To znamená, že v tom čase boli títo spravodliví ľudia v Božích očiach Božími služobníkmi, boli to ľudia, ktorí Mu slúžili na zemi. A ako Boh vymyslel toto pomenovanie? Prečo ich tak nazval? Má Boh vo svojom srdci normy pre pomenovania ľudí? Určite áno. Boh má určité normy bez ohľadu na to, či ľudí nazýva spravodlivými, dokonalými, bezúhonnými, alebo služobníkmi. Keď niekoho nazve svojím služobníkom, pevne verí, že tento človek je schopný prijímať Jeho poslov, plniť Jeho príkazy a dokáže vykonávať to, čo mu poslovia prikážu. Čo tento človek vykonáva? Vykonáva to, čo mu Boh prikazuje, aby robil a vykonal na zemi. Dalo by sa to, čo vtedy Boh od človeka žiadal, aby robil a vykonával na zemi, nazvať Božou cestou? Nie, nedalo. Pretože v tom čase Boh žiadal len to, aby človek urobil niekoľko jednoduchých vecí; vyslovil niekoľko jednoduchých príkazov a človeku povedal, aby robil len to alebo ono a nič viac. Boh konal podľa svojho plánu. Pretože mnohé podmienky v tom čase ešte neexistovali, čas ešte nedozrel a pre ľudstvo bolo ťažké niesť Božiu cestu, preto Božia cesta ešte nezačala vychádzať z Božieho srdca. Boh videl spravodlivých ľudí, o ktorých hovoril a ktorých tu vidíme – či už tridsiatich alebo dvadsiatich –, ako svojich služobníkov. Keď Boží poslovia prišli k týmto služobníkom, tí ich prijali, nasledovali ich príkazy a konali podľa ich slov. Presne to by mali urobiť a dosiahnuť tí, ktorí boli služobníkmi v Božích očiach. Boh je uvážlivý, keď ľuďom dáva pomenovania. Svojimi služobníkmi ich nenazval preto, lebo boli takí, akí ste teraz vy – nie preto, lebo si vypočuli mnoho kázní, vedeli, čo Boh robí, pochopili mnohé z Božích úmyslov a rozumeli Jeho plánu riadenia –, ale preto, že boli vo svojej ľudskej prirodzenosti čestní a schopní vyhovieť Božím slovám. Keď im Boh rozkázal, boli schopní odložiť stranou to, čo práve robili, a vykonali to, čo im Boh prikázal. Takže pre Boha je ďalšou významovou úrovňou v oslovení služobník to, že spolupracoval s Jeho dielom na zemi, a hoci nebol Božím poslom, bol vykonávateľom a realizátorom Božích slov na zemi. Vidíte teda, že títo služobníci alebo spravodliví ľudia mali v Božom srdci veľkú váhu. Dielo, ktoré mal Boh začať na zemi, nebolo možné vykonať bez ľudí, ktorí by s Ním spolupracovali, a rolu, ktorú prevzali Boží služobníci, nedokázali nahradiť Boží poslovia. Každá úloha, ktorú Boh prikázal týmto služobníkom, bola pre Neho veľmi dôležitá, a preto ich nemohol stratiť. Bez spolupráce týchto služobníkov s Bohom by Jeho dielo medzi ľuďmi ustalo, v dôsledku čoho by Boží plán riadenia a Božie nádeje prišli nazmar.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh II