Boh musí zničiť Sodomu (Vybrané pasáže)

Gn 18, 26 A Jahve riekol: „Ak nájdem v Sodome päťdesiat spravodlivých, ušetrím celé mesto kvôli nim.“

Gn 18, 29 On Mu ešte raz povedal: „Možno, že sa ich tam nájde štyridsať.“ On však odpovedal: „Neurobím to.“

Gn 18, 30 On Mu povedal: „Možno, že sa tam nájde tridsať.“ On odpovedal: „Neurobím to.“

Gn 18, 31 A on povedal: „Možno, že sa ich tam nájde dvadsať.“ A On odpovedal: „Nezničím ho.“

Gn 18, 32 A on povedal: „Možno, že sa ich tam nájde desať.“ A On odpovedal: „Nezničím ho.“

Boh je nesmierne milosrdný voči tým, na ktorých Mu záleží, a hlboko hnevlivý voči tým, ktorých nenávidí a zavrhuje

Bolo podľa biblických záznamov v Sodome desať Božích služobníkov? Nie, nebolo! Bolo mesto hodné toho, aby ho Boh ušetril? Iba jediná osoba v meste – Lót – prijala Božích poslov. Z týchto slov vyplýva, že v meste žil len jeden Boží služobník, a preto Boh nemal inú možnosť, než zachrániť Lóta a Sodomu zničiť. Vyššie citované rozhovory medzi Abrahámom a Bohom sa môžu zdať jednoduché, avšak objasňujú niečo veľmi hlboké: existujú princípy Božích činov a pred prijatím rozhodnutia strávi Boh dlhý čas pozorovaním a uvažovaním; rozhodne neurobí žiadne rozhodnutia ani žiadne závery skôr, než nastane ten správny čas. Rozhovory medzi Abrahámom a Bohom nám ukazujú, že Božie rozhodnutie zničiť Sodomu nebolo ani v najmenšom nesprávne, pretože Boh už vedel, že v meste nebolo štyridsať spravodlivých ani tridsať spravodlivých, ani dvadsať. Nebolo ich tam ani desať. Jediný spravodlivý v meste bol Lót. Boh pozoroval všetko dianie a okolnosti v Sodome a poznal ich ako vlastnú dlaň. Jeho rozhodnutie teda nemohlo byť nesprávne. Na rozdiel od Božej všemohúcnosti je človek taký otupený, taký hlúpy a nevedomý, taký krátkozraký. To vidíme v rozhovoroch medzi Abrahámom a Bohom. Boh vydáva svoju povahu od počiatku až dodnes. Aj v tomto by sme mali vidieť Božiu povahu. Čísla sú jednoduché – nič nedokazujú –, ale je v nich veľmi dôležité vyjadrenie Božej povahy. Boh by nezničil mesto kvôli päťdesiatim spravodlivým. Je to vďaka Božiemu milosrdenstvu? Je to vďaka Jeho láske a tolerancii? Uvedomujete si túto stránku Božej povahy? Aj keby bolo len desať spravodlivých, Boh by vďaka týmto desiatim spravodlivým ľuďom mesto nezničil. Ide, alebo nejde o Božiu toleranciu a lásku? Vďaka Božiemu milosrdenstvu, tolerancii a obavám o týchto spravodlivých ľudí by mesto nezničil. To je Božia tolerancia. Aký výsledok nakoniec vidíme? Keď Abrahám povedal: „Možno sa ich tam nájde desať“, Boh odpovedal: „Nezničím ho.“ Potom už Abrahám nepovedal nič, lebo v Sodome nebolo tých desať spravodlivých, o ktorých hovoril, a už nemal čo dodať. Vtedy pochopil, prečo sa Boh rozhodol zničiť Sodomu. Akú Božiu povahu v tom vidíš? Aké rozhodnutie prijal Boh? Boh rozhodol, že ak toto mesto nemalo desať spravodlivých, nedovolil by jeho jestvovanie a nevyhnutne by ho zničil. Nie je to Boží hnev? Predstavuje tento hnev Božiu povahu? Je táto povaha zjavením Božej svätej podstaty? Je to zjavenie Božej spravodlivej podstaty, ktorú človek nesmie uraziť? Keď si Boh overil, že v Sodome nie je desať spravodlivých, získal istotu, že zničí mesto a ľudí v tomto meste prísne potrestá, pretože sa postavili Bohu a boli tak nečistí a skazení.

Prečo sme tieto pasáže rozobrali týmto spôsobom? Týchto niekoľko jednoduchých viet totiž plne vyjadruje Božiu povahu nesmierneho milosrdenstva a hlbokého hnevu. V Božom srdci tkvela hlboká nenávisť voči všetkým, ktorí boli v Sodome skazení, zatiaľ čo spravodlivých si cenil, mal pre nich milosrdenstvo, toleroval ich a staral sa o nich. Išlo o nesmierne milosrdenstvo a hlboký hnev, alebo nie? Akými prostriedkami Boh zničil mesto? Ohňom. A prečo ho zničil ohňom? Keď vidíš, že niečo horí v plameňoch, alebo keď sa chystáš niečo spáliť, čo pritom cítiš? Prečo to chceš spáliť? Máš pocit, že to už viac nepotrebuješ, že sa na to už viac nechceš dívať? Chceš sa toho zbaviť? Boh použil oheň na znak opustenia, nenávisti a pretože si už viac neželal hľadieť na Sodomu. Táto emócia spôsobila, že Boh zmietol Sodomu ohňom. Použitie ohňa predstavuje veľkosť Božieho hnevu. Božie milosrdenstvo a tolerancia skutočne existujú, ale Božia svätosť a spravodlivosť, keď rozpúta svoj hnev, tiež človeku ukazujú Božiu stránku, ktorá nestrpí žiadne urážky. Keď je človek plne schopný poslúchať Božie príkazy a koná v súlade s Božími požiadavkami, Boh nešetrí milosrdenstvom voči človeku; keď je človek voči Nemu plný skazenosti, nenávisti a nepriateľstva, Boh je hlboko nahnevaný. Do akej miery sa hlboko hnevá? Jeho hnev bude trvať dovtedy, kým viac neuvidí odpor a zlé skutky človeka, kým sa Mu nestratia z očí. Až potom Boží hnev zmizne. Inými slovami, bez ohľadu na to, o koho ide, ak sa srdce človeka vzdiali od Boha a navždy sa od Neho odvráti, potom sa Boží hnev rozpúta bez prestania, len čo sa jeho srdce odvráti od Boha, a to bez ohľadu na to, ako chce tento človek – zdanlivo alebo z hľadiska svojich subjektívnych túžob – uctievať a nasledovať Boha a podriaďovať sa Bohu vo svojom tele alebo v mysli. Keď Boh vypustí svoj hlboký hnev po tom, čo dal človeku dostatok príležitostí, len čo sa rozpúta, nebude už žiadna možnosť, ako ho vziať späť a Boh už nikdy nebude milosrdný a tolerantný voči takémuto ľudstvu. To je jedna stránka Božej povahy, ktorá netoleruje žiadnu urážku. Ľuďom sa tu zdá normálne, že by Boh zničil mesto, pretože v Božích očiach mesto plné hriechu nemohlo existovať a ďalej pretrvávať a bolo rozumné, aby ho Boh zničil. A predsa vidíme celú Božiu povahu v tom, čo sa stalo pred zničením Sodomy a po ňom. Je tolerantný a milosrdný k veciam, ktoré sú láskavé, krásne a dobré; k veciam, ktoré sú zlé, hriešne a podlé, pociťuje hlboký, nepretržitý hnev. To sú dva hlavné a najvýznamnejšie aspekty Božej povahy a Boh ich navyše zjavuje od začiatku až do konca: nesmierne milosrdenstvo a hlboký hnev. Väčšina z vás zažila niečo z Božieho milosrdenstva, ale len veľmi málo z vás ocenilo Boží hnev. Božie milosrdenstvo a láskavosť možno vidieť v každom človeku; to znamená, že Boh je voči každému človeku nesmierne milosrdný. Boh napriek tomu len veľmi zriedka prejavil, ba možno nikdy neprejavil hlboký hnev voči niektorým jednotlivcom či skupine ľudí medzi vami. Len pokoj! Skôr či neskôr každý človek uvidí a zažije Boží hnev, no teraz ešte nenastal ten správny čas. Prečo je to tak? Je to preto, lebo keď sa Boh na niekoho neustále hnevá, teda keď naňho vypustí svoj hlboký hnev, znamená to, že tohto človeka už dávno zavrhol, pohŕda jeho existenciou a nemôže jeho existenciu zniesť; len čo naňho zošle svoj hnev, zmizne. Božie dielo dnes ešte nedosiahlo tento bod. Nikto z vás nedokáže uniesť, keď sa Boh hlboko nahnevá. Vidíte teda, že v tomto čase je Boh voči vám všetkým len nesmierne milosrdný a Jeho hlboký hnev ste ešte nevideli. Ak sú medzi vami ešte nepresvedčení ľudia, môžete požiadať Boha, nech na vás zošle svoj hnev, aby ste mohli zažiť, či sú Boží hnev a Jeho povaha, ktorá nestrpí žiadnu urážku zo strany človeka, skutočné. Trúfate si?

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh II