Dielo, ktoré Ježiš vykonal, bolo v súlade s potrebami človeka tej doby. Jeho úlohou bolo vykúpiť ľudí, odpustiť im hriechy. Preto mal povahu plnú pokory, trpezlivosti, lásky, zbožnosti, zhovievavosti, milosrdenstva a láskavosti. Ľuďom priniesol hojnú milosť a požehnania i všetko, z čoho sa ľudia mohli tešiť, im dal pre radosť: pokoj a šťastie, svoju znášanlivosť a lásku, svoje milosrdenstvo a láskavosť. Hojnosť toho, z čoho sa ľudia mohli tešiť – pocit pokoja a bezpečia vo svojom srdci, pocit istoty v duchu a ich závislosť od Ježiša Spasiteľa – to všetko v tom čase záviselo od doby, v ktorej žili. Vo veku milosti satan už skazil človeka. Preto si naplnenie diela vykúpenia celého ľudstva vyžadovalo hojnosť milosti, nekonečnú zhovievavosť a trpezlivosť, ba obetu, ktorá bola dostatočná nato, aby účinne odčinila hriechy ľudstva. Vo veku milosti ľudia videli len Moju obetu na zmierenie za ich hriechy: Ježiša. Vedeli len to, že Boh môže byť milosrdný a zhovievavý. Videli len Ježišovo milosrdenstvo a láskavosť. Dôvod spočíval v tom, že sa narodili vo veku milosti. A tak skôr, než mohli byť vykúpení, museli zažiť mnohé druhy milosti, ktoré im dal Ježiš, aby z nich mohli mať úžitok. Tak im mohli byť odpustené hriechy skrz zažívanie milosti. Mali možnosť byť vykúpení skrz prežívanie Ježišovej zhovievavosti a trpezlivosti. Len vďaka Ježišovej zhovievavosti a trpezlivosti dostali právo prijať odpustenie a prežívať hojnosť milosti, ktorú im Ježiš dal. Tak ako to povedal Ježiš: Prišiel som vykúpiť nie spravodlivých, ale hriešnikov, aby hriešnici mohli mať odpustené hriechy. Keby Ježiš, keď sa stal telom, priniesol odsúdenie, prekliatie a neznášanlivosť voči previneniam človeka, potom by človek nikdy nemal možnosť byť vykúpený a zostal by navždy hriešny. V takejto situácii by sa šesťtisícročný plán riadenia zastavil vo veku zákona a ten by sa predĺžil o šesťtisíc rokov. Hriechy by boli početnejšie a horšie. Stvorenie ľudí by bolo márne. Ľudia by dokázali slúžiť Jahvemu len pod zákonom, ale ich hriechy by boli väčšie než hriechy prvých stvorených ľudí. Čím viac Ježiš miloval ľudí, odpúšťal im hriechy a prinášal im veľa milosrdenstva a lásky, tým viac mali ľudia právo, aby ich Ježiš spasil, aby sa volali stratenými baránkami, ktorých Ježiš vykúpil za vysokú cenu. Satan nemohol zasahovať do tohto diela, lebo Ježiš sa k svojim nasledovníkom správal tak, ako sa milujúca matka správa k dieťaťu vo svojom lone. Nehneval sa na nich ani nimi nepohŕdal, ale bol plný útechy. Nikdy sa medzi nimi nerozhneval, ale znášal ich hriechy a zatváral oči nad ich hlúposťou a neznalosťou. Povedal: „Odpúšťajte druhým sedemdesiatkrát sedem.“ Jeho srdce premenilo srdcia druhých. Len takto ľudia získali odpustenie za svoje hriechy skrz Jeho zhovievavosť.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Pravdivý príbeh o pôsobení vo veku vykúpenia