Peter bol zdokonalený, pretože zažil zaoberanie a zušľachtenie. Povedal: „Musím vždy vyhovieť Božej túžbe. Vo všetkom, čo robím, sa snažím iba uspokojiť Božiu túžbu, a či už ma Boh napomína alebo súdi, stále to robím rád.“ Peter dal Bohu všetko a svoje skutky, slová i celý život venoval láske k Bohu. Bol človekom, ktorý hľadal svätosť, a čím viac toho zažil, tým bola jeho láska k Bohu v hĺbke srdca väčšia. Pavol medzitým vykonával len vonkajšiu službu, a hoci tiež tvrdo drel, namáhal sa len preto, aby svoju službu vykonával správne, a tak získal odmenu. Keby vedel, že žiadnu nedostane, svojej úlohy by sa vzdal. Petrovi záležalo na skutočnej láske v jeho srdci a na tom, čo bolo praktické a dalo sa dosiahnuť. Nezáležalo mu na tom, či dostane odmenu, ale na tom, či sa dá zmeniť jeho povaha. Pavol sa staral o to, aby vykonával svoju službu čoraz usilovnejšie, staral sa o vonkajšiu prácu, oddanosť a o učenie, ktoré bežní ľudia nezakúsili. Nezaujímal sa o zmeny v hĺbke svojho vnútra ani o skutočnú lásku k Bohu. Jeho skúsenosti boli zamerané na získanie bližšieho vzťahu k Bohu a na praktický život. Pavol konal svoju službu preto, lebo mu ju zveril Ježiš, a aby získal veci, po ktorých túžil, pričom nijako nesúviseli s jeho poznaním seba samého ani Boha. Jeho skutky mali jediný cieľ, a to uniknúť napomínaniu a súdu. Peter hľadal čistú lásku a Pavol hľadal veniec spravodlivosti. Peter zakúsil mnoho rokov pôsobenia Ducha Svätého a mal praktické poznanie Krista, ako aj hlboké poznanie seba samého. A tak bola jeho láska k Bohu čistá. Mnoho rokov zdokonaľovania pozdvihlo Petrovo poznanie Ježiša a života, jeho láska bola bezvýhradná a spontánna a on nikdy nežiadal nič na oplátku ani nedúfal v žiadne výhody. Pavol slúžil mnoho rokov, a predsa nedisponoval veľkým poznaním Krista a jeho poznanie seba samého bolo tiež žalostne malé. Jednoducho neprechovával lásku ku Kristovi a jeho pôsobenie a smer, ktorým bežal, boli zamerané na získanie záverečného vavrínu. To, čo hľadal, bol najkrajší veniec, nie najčistejšia láska. Nehľadal aktívne, ale pasívne; neplnil si svoju povinnosť, ale bol prinútený hľadať po tom, čo ho uchvátilo pôsobenie Ducha Svätého. A tak jeho hľadanie nedokazuje, že bol schopným Božím stvorením; bol to Peter, kto bol schopným Božím stvorením, ktoré si plnilo svoju povinnosť. Človek si myslí, že všetci, ktorí niečím pomáhajú Bohu, by mali dostať odmenu, a čím väčší je ich prínos, tým väčšou samozrejmosťou je, že sa im dostane Božej priazne. Podstata ľudského názoru na vec má obchodný charakter, zatiaľ čo človek sa nesnaží aktívne plniť svoje povinnosti ako Božie stvorenie. Pre Boha platí, že čím viac ľudia hľadajú pravú lásku k Bohu a úplnú poslušnosť voči Bohu, čo znamená aj to, že sa snažia plniť si svoje povinnosti ako Božie stvorenia, tým väčšmi sú schopní získať Božie uznanie. Z pohľadu Boha treba, aby človek získal späť svoju pôvodnú povinnosť a postavenie. Človek je Božím stvorením, a preto by nemal prekračovať svoje možnosti a klásť žiadne požiadavky smerom k Bohu a nemal by robiť nič viac, než si plniť svoje povinnosti ako Božie stvorenie. Konečný osud Pavla a Petra sa hodnotil podľa toho, či dokázali plniť svoje povinnosti ako Božie stvorenia, a nie podľa veľkosti ich prínosu; ich konečný osud sa určoval podľa toho, čo hľadali od samého začiatku, a nie podľa toho, koľko skutkov vykonali, alebo podľa toho, ako ich hodnotili iní ľudia. A tak je hľadanie spôsobu, ako si aktívne plniť povinnosti Božieho stvorenia, cestou k úspechu; hľadanie cesty pravej lásky k Bohu je tou najsprávnejšou cestou; hľadanie zmien vo svojej starej povahe a hľadanie čistej lásky k Bohu je cestou k úspechu. Takáto cesta k úspechu je cestou návratu k pôvodnej povinnosti, ako aj k pôvodnému zjavu Božieho stvorenia. Je to cesta obnovy a zároveň cieľ celého Božieho diela od počiatku až do úplného konca. Ak je človek pri hľadaní poznačený osobnými extravagantnými požiadavkami a iracionálnymi túžbami, potom výsledkom, ktorý dosiahne, nebudú zmeny v jeho povahe. V rozpore s tým je aj dielo obnovy. Nepochybne to nie je dielo, ktoré koná Duch Svätý, čo dokazuje, že takéto hľadanie Boh neschvaľuje. Aký má potom význam hľadať, ak to Boh neschvaľuje?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Úspech alebo neúspech závisí od cesty, po ktorej človek kráča