Dielom, ktoré Jahve uskutočnil na Izraelitoch, ustanovil v ľudstve Božie pozemské miesto pôvodu, ktoré bolo zároveň posvätným miestom, kde bol Boh prítomný. Svoje dielo ohraničil na izraelský národ. Spočiatku nepôsobil mimo Izraela. Namiesto toho si vybral ľudí, ktorých považoval za vhodných, aby obmedzil rozsah svojho diela. Izrael je miesto, kde Boh stvoril Adama a Evu. Z prachu tohto miesta Jahve stvoril človeka. Toto miesto sa stalo základom Jeho diela na zemi. Izraeliti, ktorí boli potomkami Noema a tiež potomkami Adama, boli ľudským základom pre Jahveho dielo na zemi.

V tej dobe dôležitosť, účel a kroky Jahveho diela v Izraeli mali byť počiatkom Jeho diela na celej zemi, ktoré sa z Izraela ako centra postupne rozšírilo na pohanské národy. Podľa tohto princípu Boh pôsobí v celom vesmíre – vytvorí model a potom ho rozšíri, pokým všetci ľudia vo vesmíre neprijmú Jeho evanjelium. Prví Izraeliti boli potomkovia Noema. Dostali dych od Jahveho. Mali dosť rozumu na to, aby sa postarali o základné životné potreby, ale nevedeli, aký je Boh Jahve alebo aká je Jeho vôľa pre človeka. A už vôbec nevedeli, ako si majú uctievať Pána celého stvorenstva. Ak ide o otázku, či jestvovali pravidlá a zákony, ktoré bolo treba dodržiavať, alebo či existuje povinnosť, ktorú by stvorené bytosti mali plniť pre Stvoriteľa, Adamovi potomkovia o tom nič nevedeli. Vedeli len to, že manžel sa má potiť a namáhať, aby sa postaral o svoju rodinu, a že manželka sa má podriadiť svojmu manželovi a rozmnožovať ľudské pokolenie, ktoré Jahve stvoril. Inými slovami, ľudia, ktorí mali len Jahveho dych a Jeho život, nevedeli nič o tom, ako majú dodržiavať Božie zákony alebo ako uspokojiť Pána všetkého stvorenstva. Vedeli toho veľmi málo. A tak hoci v ich srdciach nebolo nič pokriveného ani zákerného a zriedka bola medzi nimi žiarlivosť a sváry, predsa nepoznali Jahveho, Pána celého stvorenstva, ani Mu nerozumeli. Títo predkovia človeka vedeli len jesť, čo dostali od Jahveho, tešiť sa z toho, ale nevedeli Jahveho uctievať. Nevedeli, že Jahve je ten, ktorému sa musia klaňať na zohnutých kolenách. Ako by sa teda mohli nazývať Jeho stvoreniami? Keby to tak bolo, neboli by slová „Jahve je Pán celého stvorenstva“ a „On stvoril človeka, aby človek mohol na Neho poukazovať, oslavovať Ho a odzrkadľovať“ vyslovené zbytočne? Ako by ľudia, ktorí sa neklaňajú Jahvemu, mohli svedčiť o Jeho sláve? Ako by mohli prejavovať Jeho slávu? Neboli by Jahveho slová: „Stvoril som človeka na svoj obraz“ zbraňou v rukách satana, toho zlého? Neboli by tieto slová znakom poníženia pre Jahveho stvorenie človeka? Aby sa táto fáza diela dovŕšila, keď Jahve stvoril ľudí, od Adama až po Noema ich nijako nepoúčal ani neviedol. Až po potope, ktorá zničila svet, začal formálne viesť Izraelitov, ktorí boli potomkami Noema a tiež Adama. Jeho dielo a výroky v Izraeli viedli celý izraelský národ počas jeho života v izraelskej krajine. Týmto ľuďom ukázal, že Jahve nielenže dokázal vdýchnuť dych do človeka, aby mohol mať od Neho život, povstať z prachu a stať sa stvoreným človekom, ale takisto dokázal ľudí spáliť a prekliať ľudstvo. Mohol použiť svoju palicu, aby vládol nad ľudstvom. A tak videli, že Jahve dokáže viesť život človeka na zemi a hovoriť a pôsobiť medzi ľuďmi podľa hodín dňa i noci. Pôsobil len preto, aby Jeho stvorenia vedeli, že človek pochádza z prachu, ktorý On pozdvihol. Stvoril človeka. A nielen to. Najprv pôsobil v Izraeli, aby ostatné národy a ľudia (ktorí v skutočnosti neboli oddelení od Izraela, ale skôr sa od Izraelitov oddelili, avšak stále boli potomkami Adama a Evy), mohli prijať Jahveho evanjelium od Izraela, aby všetky stvorené bytosti vo vesmíre mohli uctievať Jahveho a považovať Ho za úžasného. Keby Jahve nezačal pôsobiť v Izraeli, ale po stvorení ľudí by ich nechal žiť bezstarostný život na zemi, v takom prípade by z hľadiska fyzickej prirodzenosti (prirodzenosť znamená, že človek nikdy nemôže poznať veci, ktoré nevidí, to znamená, že by nevedel, že Jahve stvoril ľudstvo a už vôbec by nevedel, prečo ho stvoril) človek nikdy nevedel, že Jahve stvoril ľudí alebo že je Pánom celého stvorenstva. Keby Jahve stvoril človeka a umiestnil ho na zem, jednoducho si oprášil ruky a odišiel namiesto toho, aby bol medzi ľuďmi a po nejakú dobu ich viedol, celé ľudstvo by sa vrátilo do ničoty. Aj nebo a zem a všetky myriady vecí, ktoré stvoril, i celé ľudstvo by sa vrátilo do ničoty a navyše by ho pošliapal satan. Tak by sa zmarilo Jahveho želanie: „Na zemi, čiže uprostred svojho stvorenstva by mal mať miesto, kde bude stáť, posvätné miesto.“ A tak, keď stvoril ľudí, vedel byť medzi nimi, aby ich viedol v ich živote. Hovoril k nim priamo z ich stredu – to všetko preto, aby uskutočnil svoje želanie a naplnil svoj plán. Jeho pôsobenie v Izraeli malo slúžiť len na uskutočnenie plánu, ktorý vytvoril pred stvorením všetkého, a preto Jeho pôsobenie najprv medzi Izraelitmi a Jeho stvorenie všetkého neboli vo vzájomnom rozpore, ale oboje sa uskutočnilo vďaka Jeho riadeniu, Jeho dielu a Jeho sláve. Uskutočnilo sa to preto, aby sa prehĺbil význam toho, že stvoril ľudí. Viedol život ľudí na zemi počas 2 000 rokov po Noemovi. Vtedy učil ľudí, aby pochopili, ako si majú uctievať Jahveho, Pána celého stvorenstva, ako majú viesť svoj život a ako majú ďalej žiť. Učil ich predovšetkým to, ako majú svedčiť o Jahvem, robiť Mu službu a uctievať si Ho, ba aj chváliť Ho hudbou ako Dávid a jeho kňazi.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo vo Veku zákona