Deviaty bod: Presne oznamovať, vydávať a vykonávať rôzne pracovné opatrenia Božieho domu v súlade s jeho požiadavkami, poskytovať vedenie, dohľad a naliehanie a kontrolovať a sledovať stav ich vykonávania (druhá časť)

Poskytovanie vedenia, dohľadu a naliehania pri vykonávaní pracovných opatrení a kontrolovanie a sledovanie stavu ich vykonávania

Dnes budeme pokračovať v duchovnom spoločenstve o deviatej zodpovednosti vodcov a pracovníkov: „Presne oznamovať, vydávať a vykonávať rôzne pracovné opatrenia Božieho domu v súlade s jeho požiadavkami, poskytovať vedenie, dohľad a naliehanie a kontrolovať a sledovať stav ich vykonávania.“ Minule sme v duchovnom spoločenstve hovorili hlavne o rôznych obsahoch a konkrétnych bodoch v pracovných opatreniach, ktorým ľudia potrebujú porozumieť, ako aj o najzákladnejších zodpovednostiach vodcov a pracovníkov, ktorými sú oznamovanie, vydávanie a vykonávanie pracovných opatrení. Dnes budeme mať konkrétne duchovné spoločenstvo o tom, ako by mali vodcovia a pracovníci poskytovať vedenie, dohľad a naliehanie a ako by mali kontrolovať a sledovať stav vykonávania pracovných opatrení po ich vydaní. Ako by mali vodcovia a pracovníci pristupovať k pracovným opatreniam a ako ich presne vykonávať a realizovať podľa požiadaviek Zhora a krokov, to sú pravda-princípy, ktoré musia vodcovia a pracovníci pochopiť prostredníctvom duchovného spoločenstva, a musia si tieto princípy osvojiť, aby mohli dobre vykonávať rôzne úlohy cirkevnej práce. Vodcovia a pracovníci by mali vedieť, že základnou požiadavkou Božieho domu pre tých, ktorí slúžia v tejto úlohe, je hlavne to, aby svoju prácu vykonávali so zameraním na rôzne pracovné opatrenia. Nie je to preto, aby sa venovali vlastnému podnikaniu alebo robili veci podľa vlastných túžob, a už vôbec nie preto, aby pri akejkoľvek práci tápali sami. Samozrejme, nie je to ani preto, aby niečo vymýšľali alebo tvorili. Namiesto toho majú pracovať konkrétne a podrobne na základe pracovných opatrení Božieho domu. Ako by sa mala práca vykonávať konkrétne? O aké podrobnosti ide? Odpoveď na tieto otázky je uvedená v požiadavkách deviatej zodpovednosti: okrem oznamovania, vydávania a vykonávania rôznych pracovných opatrení Božieho domu musia vodcovia a pracovníci poskytovať aj vedenie, dohľad a naliehanie a kontrolovať a sledovať stav ich vykonávania. Toto sú pre vodcov a pracovníkov konkrétne spôsoby praktizovania na vykonávanie pracovných opatrení. Ďalej si ich prejdeme jednu po druhej.

Po vydaní pracovných opatrení musia vodcovia a pracovníci najprv premýšľať a v duchovnom spoločenstve hovoriť o rôznych požiadavkách a princípoch, ktoré sú v nich uvedené. Potom musia nájsť cesty a praktické plány, aby prácu konkrétne vykonali. Najprv musia vedieť, čo pracovné opatrenia vyžadujú, akú konkrétnu prácu treba vykonať a aké sú s tým spojené princípy, ako aj to, ktorých ľudí a ktorého aspektu práce sa pracovné opatrenia týkajú. Toto musia vodcovia a pracovníci urobiť ako prvé po prijatí pracovných opatrení. Nemali by pracovné opatrenia len tak letmo prečítať a potom ich všetkým prečítať nahlas, alebo ich posunúť ďalej a informovať všetkých o práci, a tým sa to končí. Toto je len oznamovanie a vydávanie pracovných opatrení; nie je to ich vykonávanie. Prvou konkrétnou úlohou pri ich vykonávaní je, aby sa vodcovia a pracovníci oboznámili s konkrétnym obsahom pracovných opatrení, Božími požiadavkami a cieľmi pre tieto cirkevné práce a významom vykonávania tejto práce, a potom vypracovali konkrétne plány na vykonanie a realizáciu. Toto je prvý krok. Je ľahké dosiahnuť prvý krok? (Áno.) Pokiaľ dokážete rozumieť písanému slovu a ľudskej reči, prvý krok by mal byť ľahko dosiahnuteľný. Samozrejme, splnenie prvého kroku si vyžaduje aj to, aby vodcovia a pracovníci mali k práci vážny, úprimný, zodpovedný a dôsledný postoj, a nie aby boli zmätení, povrchní alebo robili veci len aby sa nepovedalo. Bez ohľadu na to, či sa pracovné opatrenie spomínalo predtým alebo nie, či je pre ľudí ľahké alebo trochu ťažké ho dosiahnuť, či sú ľudia ochotní alebo neochotní ho robiť, v každom prípade by vodcovia a pracovníci nemali mať k cirkevnej práci povrchný postoj, len hovoriť nejaké učenia, vykrikovať heslá alebo vynakladať nejaké povrchné úsilie. Aký postoj by ľudia mali mať? Po prvé, mali by mať vážny, úprimný, zodpovedný a dôsledný postoj. Až tento postoj znamená, že človek dokáže dobre vykonať konkrétne úlohy v pracovných opatreniach? Nie, to je len postoj, ktorý by mal mať človek pri akejkoľvek práci; nemôže nahradiť samotné vykonávanie konkrétnych úloh. Keď už majú tento postoj a zároveň rozumejú konkrétnemu obsahu, požiadavkám a princípom pracovných opatrení, ďalším krokom pre vodcov a pracovníkov je, ako vykonajú konkrétne úlohy v pracovných opatreniach. Čo by sa malo urobiť ako prvé? Musia poriadne urobiť prípravnú prácu; to je veľmi dôležité. Najprv musia zhromaždiť vodcov, pracovníkov a nadriadených, aby v duchovnom spoločenstve hovorili o konkrétnych princípoch praktizovania pre tieto úlohy. Potom musia vypracovať konkrétne opatrenia a plány. Zároveň by mali hľadať návrhy alebo nápady Božieho vyvoleného národa týkajúce sa týchto plánov. Všetci by potom mali spoločne hľadať a byť v duchovnom spoločenstve, kým všetci nepochopia a nebudú mať jasno vo všetkých požiadavkách a princípoch uvedených v pracovných opatreniach a kým všetci nebudú vedieť, ako tieto pracovné opatrenia vykonávať a uviesť do praxe – potom sa počiatočný krok vykonávania pracovných opatrení považuje za ukončený. Takže, keď už všetci vedia, ako vykonávať pracovné opatrenia, znamená to, že úloha vykonávania pracovných opatrení je splnená? Nie, neznamená. Niektoré podrobné otázky a osobitné situácie nie sú v pracovných opatreniach spomenuté, ale sú to problémy, ktoré v skutočnosti treba vyriešiť. Počas duchovného spoločenstva o pracovných opatreniach by mali vodcovia a pracovníci odhaliť tieto osobitné situácie, tieto problémy, ktoré by sa mali vyriešiť, a hľadať pravdu, aby ich dôkladne vyriešili, a zároveň by mali pre ne vypracovať aj konkrétne plány vykonávania. Týmto spôsobom, keď budú vodcovia a pracovníci na všetkých úrovniach vykonávať pracovné opatrenia, budú vedieť, ktoré princípy majú dodržiavať a ktoré problémy riešiť. To je minimálne pochopenie a postoj, ktorý by mali mať vodcovia a pracovníci k pracovným opatreniam. Túto úlohu možno považovať za východiskový bod pre vodcov a pracovníkov, aby sa naučili, ako robiť cirkevnú prácu. Prostredníctvom hľadania, duchovného spoločenstva, poskytovania vedenia a vytvárania opatrení sa učia pristupovať k niektorým skutočným ťažkostiam a osobitným situáciám a riešiť ich podľa pravdy-princípov. Len vtedy môžu skutočne vykonávať pracovné opatrenia.

I. Poskytovanie vedenia

Pri poskytovaní počiatočného vedenia pre nejakú úlohu by sa okrem ponúknutia konkrétnych realizačných plánov pre osobitné situácie malo vodcom a pracovníkom s priemernou kvalitou a relatívne slabou pracovnou schopnosťou poskytnúť konkrétnejšie a podrobnejšie vedenie. Hoci títo ľudia možno v zmysle učenia chápu princípy a konkrétne plány na vykonávanie nejakej úlohy, pri samotnom vykonávaní stále nevedia, ako ich uviesť do praxe. Ako by ste mali zaobchádzať s tými niekoľkými vodcami a pracovníkmi, ktorí majú slabú kvalitu a chýba im pracovná schopnosť? Niektorí ľudia hovoria: „Ak človek so slabou kvalitou nedokáže vykonávať prácu, prečo jednoducho nenájsť niekoho s lepšou kvalitou, kto by ho nahradil?“ Ťažkosť spočíva v tomto: niektoré cirkvi nedokážu nájsť nikoho lepšieho. V týchto cirkvách všetci veria v Boha približne rovnaký počet rokov a ich duchovné postavenie je zhruba rovnaké; najmä kvalita a pracovná schopnosť každého sú priemerné. Ak by si chcel nájsť niekoho lepšieho, musel by si presunúť ľudí z iných cirkví, ale to tam nie je veľmi praktické a nie sú tam ani žiadni skutočne vhodní kandidáti. Môžeš si vybrať len relatívne vhodných kandidátov z miestnej cirkvi. Ak ich práca nespĺňa požadované štandardy, čo by sa malo v takýchto situáciách robiť? Musíš im konkrétne povedať, ako majú prácu robiť a ako ju vykonávať. Mal by si im povedať, kto by mal byť poverený touto úlohou a zodpovedať za ňu a ktorí ľudia by sa mali vybrať, aby na nej spolupracovali. Vysvetli im všetky tieto podrobnosti a nechaj ich, aby to vykonali. Prečo by sa to malo robiť takto? Pretože členovia miestnej cirkvi majú vo všeobecnosti len veľmi plytké skúsenosti a chýba im pracovná schopnosť, čo znemožňuje výber vhodných vodcov a pracovníkov. Len takýmto spôsobom sa dajú pracovné opatrenia vykonať. Ak nebudeš pracovať týmto spôsobom a budeš k týmto ľuďom pristupovať rovnako ako k ostatným vodcom a pracovníkom, len im budeš hovoriť o konkrétnych princípoch a plánoch a nebudeš robiť rozdiely, pracovné opatrenia sa nevykonajú. Ak tomu nebudeš venovať žiadnu pozornosť, nie je to zanedbanie zodpovednosti? (Áno.) Toto je zodpovednosť vodcov a pracovníkov. Niektorí vodcovia a pracovníci hovoria: „Ostatní vedia, ako pracovné opatrenia vykonávať a uviesť do praxe; prečo to nevie tento človek? Ak to nevie, nebudem sa ním zaoberať. Nie je to moja zodpovednosť. V každom prípade, ja som si svoju časť urobil.“ Obstojí toto zdôvodnenie? (Nie.) Povedzme napríklad, že matka má tri deti a jedno z nich je slabé, stále choré a nechce jesť. Ak matka dovolí tomuto dieťaťu nejesť, dieťa možno dlho neprežije. Čo by mala robiť? Ako matka musí tomuto slabému dieťaťu venovať osobitnú starostlivosť. Predpokladajme, že matka povie: „Už je dosť dobré, že sa k svojim deťom správam rovnako. Porodila som toto dieťa a pripravila som mu jedlo. Svoju zodpovednosť som si splnila. Nezaujíma ma, či je alebo nie. Ak neje, nech je hladné, a keď bude naozaj dosť hladné, naje sa.“ Čo si myslíte o takejto matke? (Je nezodpovedná.) Existujú takéto matky? Len prostoduchá žena alebo macocha by bola taká. Ak je to vlastná matka a nie je prostoduchá, nikdy by sa takto k svojmu dieťaťu nesprávala, však? (Áno.) Ak je dieťa slabé, stále choré a nerado je, jeho matka musí vynaložiť viac starostlivosti a úsilia. Musí nájsť spôsoby, ako dieťa prinútiť jesť, musí mu uvariť čokoľvek, čo chce jesť, pripravovať mu špeciálne jedlá, a keď dieťa nechce jesť, musí ho prehovárať. Keď dosiahne osemnásť alebo devätnásť rokov a jeho telo bude zdravé ako u normálneho dospelého, matka si môže vydýchnuť a stiahnuť sa do úzadia a už mu nemusí venovať osobitnú starostlivosť. Ak matka dokáže takto zaobchádzať s dieťaťom s osobitnými okolnosťami a plniť si svoju zodpovednosť, tak čo v prípade vodcu alebo pracovníka? Ak nemáš voči bratom a sestrám ani len materskú lásku, potom si jednoducho nezodpovedný. Musíš si plniť zodpovednosti, ktoré máš; musíš brať ohľad na cirkvi, ktoré majú na starosti tí, čo sú pomerne slabí a majú pomerne slabú pracovnú schopnosť. Vodcovia a pracovníci musia týmto záležitostiam venovať osobitnú pozornosť a poskytovať osobitné vedenie. Na čo sa vzťahuje osobitné vedenie? Okrem duchovného spoločenstva o pravde musíš poskytnúť aj konkrétnejšie a podrobnejšie smerovanie a pomoc, čo si vyžaduje viac úsilia v komunikácii. Ak im vysvetlíš prácu a oni stále nerozumejú a nevedia, ako ju vykonať, alebo aj keď to chápu v zmysle učenia a zdá sa, že vedia, ako ju vykonať, ale ty si stále nie si istý a trochu sa obávaš, ako bude prebiehať samotné vykonávanie, čo by si mal vtedy urobiť? Musíš osobne ísť priamo do miestnej cirkvi, aby si ich viedol a vykonal tú úlohu s nimi. Hovor im o princípoch a zároveň rob konkrétne opatrenia týkajúce sa úloh, ktoré treba urobiť podľa požiadaviek pracovných opatrení, ako napríklad čo urobiť najprv a čo potom a ako správne prideliť ľudí – všetko toto poriadne zorganizuj. Toto je praktické vedenie v práci, na rozdiel od púheho kričania hesiel alebo náhodného rozkazovania, a poučovania ľudí nejakými učeniami a následného považovania tvojej práce za hotovú – to nie je prejav vykonávania konkrétnej práce a kričanie hesiel a rozkazovanie ľuďom nie sú zodpovednosťou vodcov a pracovníkov. Až keď miestni cirkevní vodcovia alebo nadriadení dokážu prevziať prácu, práca sa dostane na správnu koľaj a v podstate nebudú žiadne väčšie problémy, až vtedy môže vodca alebo pracovník odísť. Toto je prvá konkrétna úloha spomenutá v deviatej zodpovednosti vodcov a pracovníkov pri vykonávaní pracovných opatrení – poskytovanie vedenia. Ako by sa teda malo presne poskytovať vedenie? Vodcovia a pracovníci by mali najprv začať premýšľať a hovoriť v duchovnom spoločenstve o pracovných opatreniach, spoznať a pochopiť rôzne konkrétne požiadavky pracovných opatrení, porozumieť princípom v rámci pracovných opatrení a pochopiť ich. Potom by mali byť v duchovnom spoločenstve s vodcami a pracovníkmi na všetkých úrovniach o konkrétnych plánoch na vykonávanie pracovných opatrení. Okrem toho by mali poskytnúť konkrétne plány vykonávania pre osobitné situácie a nakoniec by mali poskytnúť podrobnejšiu a konkrétnejšiu pomoc a usmernenie vodcom a pracovníkom, ktorí sú pomerne slabí a majú pomerne slabú kvalitu. Ak niektorí vodcovia a pracovníci vôbec nedokážu úlohu vykonať, čo by sa malo v takýchto situáciách robiť? Vodcovia a pracovníci vyššej úrovne by mali ísť priamo do cirkvi a osobne sa zúčastniť na úlohe, riešiť skutočné problémy prostredníctvom duchovného spoločenstva o pravde a naučiť ich, ako robiť prácu a ako ju vykonávať podľa princípov. Tieto kroky boli slovne jasne uvedené, ale je ľahké ich vykonať? Sú s tým spojené nejaké ťažkosti? Niekto by mohol povedať: „V tvojom podaní to znie jednoducho, ale vykonať to nie je také ľahké. Niekedy sú pracovné opatrenia veľmi zložité a nikto nevie, ako ich vykonať!“ Už len prvá úloha – duchovné spoločenstvo o konkrétnych požiadavkách pracovných opatrení a poskytovanie praktického vedenia – niektorým vodcom a pracovníkom to pripadá dosť namáhavé. Hovoria: „Nikdy som tieto konkrétne úlohy nerobil, takže neviem, ako o nich hovoriť v duchovnom spoločenstve a poskytovať vedenie. Mali by sa len riadiť presnými slovami pracovných opatrení – o čom tam treba mať duchovné spoločenstvo? Nie je to len formalita?“ Nevedia, ako byť v duchovnom spoločenstve, vedia len kričať heslá: „Túto prácu musíme dobre vykonať! To je Božia požiadavka na nás. Absolútne si musíme udržať svoje pozície, splniť Božie požiadavky a nesklamať Božie očakávania voči nám. Pokiaľ ide o to, ako to urobiť, na to príďte sami.“ Aký je problém s ľuďmi, ktorí hovoria takéto veci? Dokážu robiť prácu? Majú pracovnú schopnosť? Je ich kvalita slabá? (Áno, je.)

Nech sa stane čokoľvek, či ide o veľkú alebo malú záležitosť, mali by ste sa modliť k Bohu a hľadať u Neho, ako aj dôkladne a starostlivo premýšľať a zvažovať, skôr ako vynesiete úsudok. Ak človek nemá normálne myslenie, je o to dôležitejšie, aby sa modlil k Bohu, prosil Ho o pomoc a viac hľadal u tých, ktorí rozumejú pravde. Okrem toho, pri závažných záležitostiach v cirkevnej práci a závažných záležitostiach, s ktorými sa stretávate pri konaní povinností, musíte byť v duchovnom spoločenstve a diskutovať o nich s príslušnými ľuďmi, aby ste dospeli k dohode a nakoniec vypracovali konkrétny a uskutočniteľný plán praktizovania. Tento plán by mal byť dohodou dosiahnutou prostredníctvom starostlivého zvažovania a konzultácie a mal by obstáť pred vodcami a pracovníkmi akejkoľvek úrovne. Tí, ktorí dokážu vypracovať konkrétne plány postupu, ktoré obstoja, sa považujú za ľudí s normálnym myslením. Ak pri riešení problémov, či už veľkých alebo malých, v mysli človeka nie je nič konkrétne a nedokáže vymyslieť konkrétne praktické princípy, ale namiesto princípov na riešenie problémov používa len jednoduché teoretické heslá, dokáže taký človek dobre vykonávať svoju prácu? Má taký človek schopnosť myslieť a schopnosť premýšľať o veciach? (Nie.) Aký človek nemá schopnosť myslieť? (Človek so slabou kvalitou.) Toto znamená byť človekom so slabou kvalitou. Uveďme si príklad. Predpokladajme, že žiješ v zahraničí a jedného dňa zrazu dostaneš súdne predvolanie. Je to dosť nečakané a náhle, však? Po prvé, neurobil si nič nezákonné. Po druhé, nepodal si žiadnu žalobu, ani si nepočul, že by ťa niekto z niečoho obviňoval. Predvolanie dostaneš bez toho, aby si poznal akékoľvek okolnosti, ktoré s tým súvisia. Aký je prvý pocit, ktorý by mal priemerný človek, keď čelí takejto situácii? Zapletenie sa do právnych záležitostí by v ňom vyvolalo určitú paniku, obavy a strach; cítil by sa zaskočený a nemal by veľmi chuť do jedla. Či už je človek dôležitý alebo nie, odvážny alebo bojazlivý, dospelý alebo neplnoletý, nikto sa nechce stretnúť s takouto situáciou, pretože to nie je nič príjemné. Tvárou v tvár tejto situácii ľudia reagujú dvoma rôznymi spôsobmi. Prvý typ človeka si pomyslí: „Neurobil som nič nezákonné, ani som neporušil žiadne vládne nariadenia. Čoho sa mám báť? Toto je spoločnosť riadená zákonom, kde je všetko založené na dôkazoch. Keďže som neurobil nič zlé, nebudú mať proti mne žiadne dôkazy, aj keby ma stíhali. Nemám sa čoho báť. Čo môže spôsobiť nejaké predvolanie? Spravodlivý človek sa nemusí báť obvinení. Najmem si právnika, aby ma obhajoval; nebudú žiadne problémy.“ Po tom, čo si to premyslí, necíti v srdci žiadny tlak a jeho každodenný život zostáva nedotknutý. Toto je reakcia jedného typu človeka. Teraz sa pozrime na reakciu druhého typu človeka. Po prijatí predvolania si pomyslí: „Neporušil som žiadne zákony, ani som nespáchal žiadne zločiny, tak o čo by mohlo ísť? Mohlo by to byť preto, lebo verím v Boha? Viera v Boha nie je nezákonná. Je možné, že ma niekto úmyselne podrazil a nahlásil? To sa zdá pravdepodobnejšie. Ale mohlo by to byť niečo iné? Musím sa poradiť s právnikom a požiadať ho, aby išiel na súd zistiť, prečo som dostal predvolanie a kto je žalobca. Musím prísť veci na koreň, skôr ako sa rozhodnem o protiopatrení. Ak právnik povie, že to súvisí s mojou vierou v Boha, potom musím rýchlo nájsť ľudí, aby sme vymysleli protiopatrenie, a tiež sa musím poponáhľať a skryť všetky knihy alebo iné podobné veci súvisiace s mojou vierou, aby som zabránil nepriateľovi nájsť niečo, čo by mohol použiť proti mne.“ Po týchto počiatočných myšlienkach, hoci neurobil žiadne definitívne závery ani presné úsudky o prijatí predvolania, už má jasnú predstavu o konkrétnom pláne praktizovania: čo robiť v rámci plánu A, čo robiť v rámci plánu B, a ak oba nie sú uskutočniteľné, čo by mal urobiť ďalej. Každý krok zvažuje dôkladne a starostlivo; najprv upokojí svoju myseľ a rýchlo sa v srdci pomodlí, a potom, keď sa upokojí, okamžite sa pustí do riešenia tejto záležitosti. Do jedného dňa má vo všetkých týchto veciach jasno a vie, ako postupovať ďalej. Bez ohľadu na to, aký bude konečný výsledok tejto záležitosti, pozrime sa najprv na tieto dva typy ľudí. Ktorý z nich má schopnosť premýšľať o problémoch? Ktorý z nich má kvalitu? (Druhý človek.) Je zrejmé, že druhý človek má kvalitu. Mať len odvahu a odhodlanie, keď sa človek stretne s nejakou situáciou, sa nerovná tomu, že má kvalitu. Človek musí vedieť myslieť, mať rozlišovaciu schopnosť a schopnosť riešiť problémy. V procese myslenia musí byť schopný robiť konkrétne úsudky a vypracovať konkrétne operačné plány. Len takýto človek má kvalitu. Navonok sa môže zdať veľmi bojazlivý, aj pri malých záležitostiach koná obozretne a opatrne a malé záležitosti považuje za dôležité. Avšak spôsob, akým rieši problémy, dokazuje, že tento človek má schopnosť myslieť a schopnosť premýšľať a riešiť problémy. Naopak, prvý typ človeka je veľmi odvážny a ničoho sa nebojí. Keď sa dostane do nejakej situácie, jednoducho si pomyslí: „Neurobil som nič zlé. Bez ohľadu na to, čo sa pokazí, vždy sa nájde niekto schopnejší, kto to napraví. Čoho sa mám báť?“ Je bezstarostný a žije ľahkým životom, ale nie je trochu hlúpo odvážny a prostoduchý? Tento typ človeka hlasno kričí heslá a to, čo hovorí, nie je nesprávne, ale čo mu chýba? (Nemá normálne myslenie a chýba mu schopnosť premýšľať o problémoch.) V čom sa prejavuje jeho nedostatok normálneho myslenia? Keď sa stretne s nejakou situáciou, či už ide o niečo, čo sa stalo náhle, alebo o niečo, o čom už vedel, nedokáže si to premyslieť ani urobiť úsudok, takže prirodzene nebude mať plán na riešenie problému ani schopnosť ho vyriešiť. To je veľmi zrejmé. Navonok sa tento typ človeka javí ako výrečný, dokáže hovoriť učenia a tiež dokáže pozdvihnúť morálku; zdá sa, že má kvalitu na to, aby bol vodcom. Keď však čelí problémom, nedokáže preniknúť k podstate problémov a nedokáže byť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby ich vyriešil. Dokáže len hovoriť nejaké slová a učenia a vykrikovať heslá. Navonok sa zdá byť bystrý, ale keď sa stretne s problémami, nedokáže analyzovať ani posúdiť príčiny problémov, ani nedokáže zhodnotiť vážne následky, ktoré nastanú, ak sa problémy budú naďalej vyvíjať. Nedokáže si v mysli utriediť tieto záležitosti, nieto ešte riešiť problémy. Takýto človek navonok pôsobí výrečne, ale v skutočnosti má slabú kvalitu a nedokáže robiť skutočnú prácu. Podobne, ak vodcovia a pracovníci po prijatí pracovného opatrenia ho dokážu len prečítať a doslovne vysvetliť, a hoci môžu vydať pracovné opatrenie a na zhromaždeniach byť v duchovnom spoločenstve o jeho kľúčových bodoch, nevedia, ako urobiť konkrétne opatrenia a poskytnúť konkrétne vedenie pre konkrétne požiadavky, princípy, záležitosti, ktoré si vyžadujú pozornosť, osobitné situácie a tak ďalej v rámci pracovného opatrenia, a nemajú žiadne plány, žiadne nápady a žiadnu schopnosť riešiť problémy, potom majú slabú kvalitu. Pri vykonávaní pracovných opatrení nie je prvá úloha, ktorú musia vodcovia a pracovníci vykonať – poskytovanie vedenia – ľahká ani jednoduchá. Táto prvá úloha preveruje, či vodca alebo pracovník má kvalitu a pracovnú schopnosť, ktorú by mal mať. Ak vodcovia a pracovníci nemajú túto kvalitu a pracovnú schopnosť, nebudú schopní poskytnúť konkrétne vedenie pre pracovné opatrenia ani ich vykonať.

II. Poskytovanie dohľadu a naliehania

Ďalej si pohovorme v duchovnom spoločenstve o práci „dohľadu“. Z doslovného významu vyplýva, že dohľad znamená kontrolu – kontrolu toho, ktoré cirkvi vykonali pracovné opatrenia a ktoré nie, ako prebieha ich vykonávanie, ktorí vodcovia a pracovníci konajú skutočnú prácu a ktorí nie, a či niektorí vodcovia alebo pracovníci len vydávajú pracovné opatrenia bez toho, aby sa podieľali na konkrétnych úlohách. Dohľad je špecifickou úlohou. Okrem dohľadu nad vykonávaním pracovných opatrení – či boli vykonané, aká je rýchlosť a kvalita ich vykonávania a dosiahnuté výsledky – musia vodcovia a pracovníci vyššej úrovne kontrolovať, či vodcovia a pracovníci striktne dodržiavajú pracovné opatrenia. Niektorí vodcovia a pracovníci navonok hovoria, že sú ochotní pracovné opatrenia dodržiavať, ale keď čelia určitému prostrediu, boja sa zatknutia a sústreďujú sa len na to, aby sa skryli, pričom pracovné opatrenia už vo svojej mysli dávno vytesnili; problémy bratov a sestier zostávajú nevyriešené a oni nevedia, čo pracovné opatrenia určujú a aké sú princípy praktizovania. Svedčí to o tom, že pracovné opatrenia neboli vôbec vykonané. Ostatní vodcovia a pracovníci majú na niektoré požiadavky pracovných opatrení názory, majú o nich predstavy a odolávajú im. Keď príde čas na ich vykonanie, odchyľujú sa od ich skutočného významu, robia veci podľa vlastných myšlienok, robia veci naoko a povrchne len preto, aby s nimi skončili, alebo si idú vlastnou cestou a robia veci tak, ako sa im to páči. Všetky takéto situácie si vyžadujú dohľad zo strany vodcov a pracovníkov vyššej úrovne. Účelom dohľadu je lepšie vykonávanie konkrétnych úloh, ktoré si vyžadujú pracovné opatrenia, bez odchýlky a podľa princípov. Vodcovia a pracovníci vyššej úrovne musia pri vykonávaní dohľadu klásť veľký dôraz na to, aby zistili, či niekto nekoná skutočnú prácu alebo či je pri vykonávaní pracovných opatrení nezodpovedný a pomalý; či niekto odoláva pracovným opatreniam, a nie je ochotný ich vykonávať alebo ich vykonáva selektívne, alebo jednoducho pracovné opatrenia vôbec nedodržiava a namiesto toho robí veci po svojom; či niekto zadržiava pracovné opatrenia a oznamuje ich len podľa svojich vlastných myšlienok, pričom nedovolí, aby Boží vyvolený národ poznal ich pravý význam a konkrétne požiadavky – len dohliadaním na tieto otázky a ich kontrolou môžu vodcovia vyššej úrovne zistiť, čo sa skutočne deje. Dajú sa tieto problémy zistiť, ak vodcovia vyššej úrovne nevykonávajú dohľad a kontrolu? (Nie.) Nedajú. Vodcovia a pracovníci preto musia nielen oznamovať pracovné opatrenia a poskytovať vedenie po jednotlivých úrovniach, ale pri vykonávaní pracovných opatrení musia na každej úrovni na prácu aj dohliadať. Oblastní vodcovia musia dohliadať na prácu okresných vodcov, okresní vodcovia musia dohliadať na prácu cirkevných vodcov a cirkevní vodcovia musia dohliadať na prácu jednotlivých skupín. Dohľad sa musí vykonávať po jednotlivých úrovniach. Aký je jeho účel? Má uľahčiť presné vykonávanie obsahu pracovných opatrení podľa ich konkrétnych požiadaviek. Úloha dohľadu je preto veľmi dôležitá. Pri vykonávaní dohľadu, ak to prostredie dovoľuje, by mali vodcovia a pracovníci ísť priamo do cirkví a stretávať sa s tými, ktorí konajú skutočnú prácu. Mali by sa pýtať, pozorovať, zisťovať, oboznamovať sa so situáciou a pochopiť, ako sa práca vykonáva. Zároveň by mali zisťovať, aké ťažkosti a názory majú bratia a sestry v súvislosti s touto prácou a či pochopili jej princípy. Toto všetko sú konkrétne úlohy, ktoré majú vodcovia a pracovníci vykonávať. Najmä v prípade tých, ktorí majú relatívne slabú kvalitu a ľudskú prirodzenosť, ktorí sú vo svojej práci trochu nezodpovední, nelojálni a relatívne nedbalí, musia vodcovia a pracovníci na ich prácu dohliadať a usmerňovať ju ešte viac. Ako by sa mal vykonávať dohľad a usmerňovanie? Predpokladajme, že poviete: „Poponáhľajte sa! Zhora čakajú na náš pracovný výkaz. Táto práca má termín; nenaťahujte to!“ Fungoval by takýto spôsob naliehania? Znamená naliehanie len trochu ich popohnať a to je všetko? Aký je lepší spôsob naliehania? Keď pracujete, je naliehanie súčasť vašich úloh? (Áno. Ak vidím, že niektoré úlohy sa nevykonávajú včas, snažím sa pochopiť, prečo ich nerobia, a sledujem ich prácu.) Ak vidíte niekoho, kto nevie, ako prácu vykonať, musíte mu poskytnúť konkrétne vedenie a pomoc a ukázať mu smer. Ak vidíte, že je niekto lenivý, musíte ho orezať. Ak vie, ako prácu vykonať, ale je príliš lenivý ju robiť, je pomalý, prokrastinuje a oddáva sa telesnému pohodliu, potom by mal byť podľa potreby orezaný. Ak orezávanie problém nevyrieši a jeho postoj sa nezmení, čo treba urobiť? (Nenechať ho robiť túto prácu.) Najprv mu dajte varovanie: „Táto práca je veľmi dôležitá. Ak k nej budeš naďalej pristupovať s takýmto postojom, tvoja povinnosť ti bude odobratá a zverená niekomu inému. Ak ju nie si ochotný robiť ty, urobí ju niekto iný. Nie si verný svojej povinnosti; nie si spôsobilý na túto prácu. Ak na túto úlohu nestačíš a nedokážeš znášať telesné útrapy, Boží dom ťa môže nahradiť niekým iným a môžeš tiež podať výpoveď. Ak neodstúpiš a si naďalej ochotný ju robiť, potom ju rob dobre a rob ju podľa požiadaviek a princípov Božieho domu. Ak to nedokážeš a opakovane zdržiavaš postup, čím spôsobuješ straty na práci, potom Boží dom voči tebe vyvodí dôsledky. Ak nedokážeš plniť túto povinnosť, potom prepáč, ale budeš musieť odísť!“ Ak je po varovaní ochotný kajať sa, môže zostať. Ale ak sa po opakovaných varovaniach jeho postoj nezmení a neprejaví ani náznak ľútosti, čo treba urobiť? Mal by byť okamžite prepustený – nevyrieši to problém? Nie je to tak, že by sme ľuďom vyčítali drobné chyby alebo menšie problémy, keď ich u niekoho vidíme; skôr im dávame príležitosti. Ak sú ochotní kajať sa a zmenia sa, stanú sa oveľa lepšími ako predtým, potom ich ponechajte, ak je to len trochu možné. Ak opakované dávanie príležitostí, duchovné spoločenstvo o pravde, orezávanie a varovanie nefungujú a nikto im nedokáže účinne pomôcť, potom to nie je bežný problém: ľudská prirodzenosť tohto človeka je príliš slabá a vôbec neprijíma pravdu. V takom prípade nie je na túto povinnosť vhodný a mal by byť poslaný preč. Nie je spôsobilý konať povinnosť. Takto by sa mala táto záležitosť riešiť.

Pri dohľade nad prácou cirkvi by vodcovia a pracovníci mali byť nielen zdatní v odhaľovaní rôznych problémov, ale mali by venovať osobitnú pozornosť aj niektorým cirkevným vodcom, voči ktorým majú obavy alebo ich považujú za nespoľahlivých. Na týchto ľudí treba dlhodobo dohliadať a sledovať ich; nemôžeš sa ich len občas opýtať na situáciu alebo odbaviť záležitosť niekoľkými slovami a považovať ju za vybavenú. Niekedy je potrebné zostať priamo na mieste a dohliadať na ich prácu. Aký je účel zotrvania priamo na mieste? Účelom je rýchlejšie odhaliť a vyriešiť problémy a dobre vykonať prácu. Niekedy nedokážeš odhaliť problémy hneď po príchode na pracovisko. Problémy postupne vyplávajú na povrch a dajú sa odhaliť až po podrobnom oboznámení sa so situáciou, kontrole práce a dôslednom pozorovaní. Dohľad priamo na mieste neznamená dozerať na ľudí alebo ich strážiť. Čo znamená dohľad? Dohľad zahŕňa kontrolovanie a usmerňovanie. Znamená to konkrétne sa do detailov pýtať na prácu, spoznať a pochopiť priebeh práce a slabé miesta v práci, pochopiť, kto je vo svojej práci zodpovedný a kto nie a tiež to, kto je schopný prácu vykonávať a kto nie a ďalšie veci. Dohľad si niekedy vyžaduje konzultovať, pochopiť a preverovať situáciu. Niekedy si vyžaduje osobný rozhovor alebo priamu kontrolu. Častejšie samozrejme zahŕňa priame duchovné spoločenstvo so zodpovednými osobami, pýtanie sa na vykonávanie práce, ťažkosti a problémy, ktoré sa vyskytli, a podobne. Pri vykonávaní dohľadu môžete prísť na to, ktorí ľudia sa k svojej práci hlásia len navonok a veci robia len povrchne, ktorí ľudia nevedia vykonávať konkrétne úlohy, ktorí ľudia ich vedia vykonávať, ale nerobia reálnu prácu a iné podobné problémy. Najlepšie je, ak sa tieto zistené problémy dajú vyriešiť včas. Čo je účelom dohľadu? Je ním lepšie vykonávanie pracovných opatrení, aby sa zistilo, či je práca, ktorú ste zadali, primeraná, či nie sú prítomné nejaké prehliadnutia alebo veci, ktoré ste nevzali do úvahy, či sú nejaké oblasti, ktoré nie sú v súlade s princípmi, či existujú nejaké skreslené aspekty alebo oblasti, v ktorých sa urobili chyby, a tak ďalej – všetky tieto problémy sa dajú zistiť v rámci procesu vykonávania dohľadu. Ak však zostaneš doma a nebudeš vykonávať túto špecifickú prácu, môžeš tieto problémy odhaliť? (Nie.) Na mnohé problémy sa treba pýtať, všímať si ich a porozumieť im na mieste, aby sa o nich vedelo a boli pochopené. Pri vykonávaní dohľadu musíte naliehať na tých, ktorí sú vo svojej práci nezodpovední a nedbalí, zrádzajú nadriadených a taja veci pred podriadenými, sú povrchní a pomalí. Práve sme hovorili o niekoľkých krokoch, ako na nich naliehať: poskytnúť usmernenie, mať duchovné spoločenstvo, orezať, varovať a prepustiť. Dajú sa tieto kroky ľahko vykonať? (Áno.)

III. Kontrolovanie a sledovanie

Po tom, čo vodcovia a pracovníci na prácu naliehajú, nasleduje jej kontrola. Aký je zvyčajný účel kontroly práce? Kontrola práce slúži na to, aby sa určil pokrok zadaných úloh, identifikovali sa akékoľvek problémy, ktoré treba neodkladne vyriešiť, a nakoniec sa zabezpečilo, aby bola práca naozaj dobre vykonaná. Po zadaní práce je potrebné skontrolovať niekoľko aspektov: v akom štádiu je nasledujúca práca, či bola dokončená, aká je efektívna, aké sú výsledky, či boli identifikované nejaké konkrétne problémy, či sú nejaké ťažkosti, či sú nejaké oblasti, ktoré nie sú v súlade s princípmi, a tak ďalej. Kontrola práce, ktorú ste zadali, je tiež konkrétna a nevyhnutná úloha. Niektorí vodcovia a pracovníci často robia chybu: myslia si, že keď prácu zadali, ich úloha je splnená. Veria: „Moja úloha je hotová, moja zodpovednosť je splnená. V každom prípade som vám povedal, ako to robiť. Viete, čo robiť, a súhlasili ste, že to urobíte. Nemusím sa starať o to, ako veci postupujú; len mi podajte správu, keď skončíte.“ Po naplánovaní a zadaní práce veria, že ich úloha je splnená a všetko je v poriadku. Prácu nesledujú ani nekontrolujú. Pokiaľ ide o to, či je osoba, ktorú poverili vedením úlohy, vhodná, aký je stav väčšiny ľudí, či sa vyskytujú problémy alebo ťažkosti, či majú dôveru v dobré vykonávanie cirkevnej práce, či sa vyskytujú skreslené alebo nesprávne aspekty alebo či dochádza k porušovaniu pracovných opatrení Zhora, o nič z toho sa nezaujímajú, nič z toho nekontrolujú ani nesledujú. Po zadaní práce jednoducho považujú svoju úlohu za splnenú; takto sa konkrétna práca nevykonáva. Čo by sa malo pri práci kontrolovať? Hlavne treba skontrolovať, či je plán vykonávania v súlade s pracovnými opatreniami, či neporušuje princípy a požiadavky pracovných opatrení a či sa tam počas práce nevyskytujú ľudia, ktorí spôsobujú narušenia a vyrušenia, ľudia, ktorí slepo robia rozruch, alebo ľudia, ktorí používajú vznešené frázy. Samozrejme, pri kontrole práce zároveň kontrolujete, či sa vo vašom vlastnom vykonávaní pracovných opatrení nevyskytli nejaké chyby. Kontrola práce iných je v skutočnosti aj kontrolou vašej vlastnej práce.