Vykonávanie práce spočívajúcej v písaní skúsenostných svedectiev zahŕňa dôležitý krok kontroly, ktorý závisí od toho, či vodcovia a pracovníci vlastnia pravdu-realitu. Okrem kontroly vodcov a pracovníkov, ktorí majú relatívne slabú kvalitu a sú pomerne slabí, by si sa mal tiež informovať o tých s priemernou kvalitou a snažiť sa im porozumieť. Ak prostredie nie je vhodné, môžeš poslať niekoho, aby sa informoval, porozumel situácii a urobil podrobné záznamy. Ak to prostredie dovoľuje, je najlepšie ísť osobne a komunikovať s nadriadeným pre túto prácu; pýtať sa, zisťovať a porozumieť konkrétnej situácii tejto práce a pozrieť sa, ako dobre sa práca vykonáva. Stručne povedané, keď je raz vydané pracovné usporiadanie na písanie skúsenostných svedectiev, nie je to niečo, čo sa dá uzavrieť za jeden alebo dva mesiace. Nie je to dočasná úloha, ale dlhodobá práca. Vodcovia a pracovníci by nemali len poskytovať vedenie, dohľad, naliehať a robiť kontrolu počas prvého jedného alebo dvoch mesiacov po vydaní pracovného usporiadania a považovať to za hotové. Namiesto toho musia túto prácu dlhodobo a nepretržite sledovať. Slabším cirkevným vodcom musia ísť poskytnúť osobné vedenie. Pre cirkevných vodcov, ktorí dokážu pracovné usporiadania vykonávať samostatne, by mali tiež praktizovať pravidelné kontroly, aby porozumeli priebehu práce a riešili akékoľvek vzniknuté problémy. To je zodpovednosť vodcov a pracovníkov. Preto je jedna vec istá, pokiaľ ide o prácu vodcov a pracovníkov: nikdy nezaháľajú. Niektorí vodcovia a pracovníci si vždy myslia: „Pracovné usporiadania boli vydané a hovoril som v duchovnom spoločenstve o tom, ako ich vykonávať. Svoju prácu som dokončil, nemám čo iné robiť. Takže urobím nejaké vhodné domáce práce, ako pomoc pri varení a hosťovaní, alebo kúpim nejaké veci dennej potreby, ktoré bratom a sestrám chýbajú.“ Po vydaní pracovných usporiadaní sa stávajú nečinnými a majú pocit, že svoju prácu dokončili a nemajú čo viac robiť. To ukazuje, že nevedia, ako vykonávať prácu alebo sa ujať konkrétnych úloh. V skutočnosti, keď sú raz vydané rôzne pracovné usporiadania Božieho domu, pokiaľ Zhora nevyzvú na zastavenie, práca musí pokračovať a nemôže byť zastavená v polovici. Napríklad práca na písaní článkov so skúsenostnými svedectvami – vyzvali Zhora na jej zastavenie? Bolo vydané nejaké oznámenie, že sa má táto práca zastaviť? (Nie.) Ako by teda mali vodcovia a pracovníci vykonávať túto prácu? Nenechajte sa motivovať len krátkodobým nadšením. Keď je pracovné usporiadanie vydané prvýkrát, ste veľmi nadšení, proaktívni a dychtiví vykonávať túto prácu. Ak však Zhora nenaliehajú, nevydávajú nové pokyny alebo nedávajú ďalšie smernice pre toto pracovné usporiadanie, po určitom čase si môžeš myslieť, že keďže Zhora neusporiadali nič nové, môžeš túto prácu ignorovať. To nie je prijateľné; je to zanedbanie zodpovednosti. Bez ohľadu na to, ako dlho sa táto práca vykonáva, a bez ohľadu na to, či sa Zhora počas tej doby na túto prácu pýtali, naliehali na ňu alebo ju zdôrazňovali, pokiaľ ti bola táto práca zverená, mal by si ju niesť na svojich pleciach, nepretržite na nej pracovať a dobre ju vykonávať. Čo znamená „nepretržite“? Znamená to, že pokiaľ Zhora nevyzvú na zastavenie, vodcovia a pracovníci musia poskytovať neprerušované a nepretržité vedenie, dohľad, naliehať, kontrolovať a sledovať túto prácu. Kým neodstúpiš alebo ťa neprepustia, pokiaľ zastávaš svoju pozíciu, je to práca, ktorú musíš ako vodca alebo pracovník dobre vykonávať. Je to tiež úloha, ktorú musíš neustále vykonávať a sledovať. Ako by sa to malo praktizovať? Zakaždým, keď navštíviš cirkev, musíš sa opýtať miestnych vodcov a nadriadeného pre túto prácu: „Ako sa darilo s písaním článkov so svedectvami počas tohto obdobia? Máte nejaké dobré, relatívne dojímavé články so svedectvami? Máte nejaké články so špeciálnymi skúsenosťami?“ Ak povedia, že majú, mal by si si tieto články pozrieť. Ak skutočne obsahujú praktické skúsenosti a naozaj povznášajú ľudí, mali by byť rýchlo odovzdané. Zakaždým, keď navštíviš cirkev, musíš sa najprv opýtať na túto záležitosť. Je to konkrétna úloha, ktorú musíš vykonávať, záväzok, ktorému sa nemôžeš vyhnúť – je to tvoja zodpovednosť. Bez ohľadu na to, či Zhora naliehajú alebo sa na túto záležitosť pýtajú, táto úloha je súčasťou toho, čo musíš robiť. Ak sú bratia a sestry zaneprázdnení konaním svojich povinností a nemajú čas písať články so svedectvami, musíš na nich naliehať a povedať: „Písanie dobrých článkov so svedectvami je veľmi prospešné pre vstup Božieho vyvoleného ľudu do života a je to tiež dôležitá povinnosť.“ Niektorí vodcovia však hovoria: „Bratia a sestry majú pocit, že napísali všetky svoje skúsenosti a nemajú čo viac písať.“ Je toto tvrdenie správne? V skutočnosti si ľudia mnohé podrobné skúsenosti nevšimnú a prehliadajú ich. Až keď čítajú skúsenostné svedectvá iných, spomenú si, že aj oni mali podobné skúsenosti. Preto si písanie článkov so skúsenostnými svedectvami vyžaduje starostlivé premýšľanie a uvažovanie. Existuje mnoho skúsenostných porozumení, ktoré stoja za to, aby sa o nich písalo. Je nedostatok času na písanie platným dôvodom? Je to povinnosť, ktorú by ľudia mali konať. Bez ohľadu na to, akí sú zaneprázdnení, mali by si nájsť čas na písanie. Ak nevedia, ako písať články so svedectvami, mali by ho nadiktovať niekomu inému na úpravu, čím vznikne dobrý článok. Týmto spôsobom, prostredníctvom tvojho naliehania a usmernenia, je napísané ďalšie dobré skúsenostné svedectvo. Vieš, koľkých ľudí môže tento článok povzniesť? Koľkým ľuďom môže pomôcť a prospieť? Ak nedohliadaš a neposkytuješ usmernenie a miestni cirkevní vodcovia tiež nepociťujú toto bremeno a myslia si, že bratia a sestry napísali všetky svoje skúsenostné svedectvá a nie sú žiadne ďalšie články na napísanie, potom tento dobrý článok so skúsenostným svedectvom nevznikne. Keď niekedy navštíviš cirkev, niektorí bratia a sestry sa s tebou rozprávajú a hovoria: „V živote som si vytrpel všelijaké útrapy. Po tom, čo som uveril v Boha, ma tiež veľa prenasledovali. Na každom kroku ma viedol Boh. Videl som Božie úžasné skutky a uvedomil som si, že všetko je Bohom predurčené a že Boh má skutočne zvrchovanosť nad všetkým – je to úplná pravda!“ Keď ti povedia o svojej skúsenosti, opýtaš sa ich, či ju spísali do článku, a oni povedia: „Nie, mám nízke vzdelanie a neviem písať. Okrem toho, iní hovoria, že táto skúsenosť nie je cenná.“ „Ako by taká úžasná skúsenosť mohla byť bezcenná?“ povieš im. „Po každom kroku svojej skúsenosti si hlboko pocítil Božiu zvrchovanosť, Božie vedenie a Božie predurčenie. Aká skúsenosť by mohla byť cennejšia ako táto? Takéto skúsenosti by sa mali zapísať a nemali by sa vynechať.“ Potom rýchlo zariadiš, aby im vzdelanejší bratia a sestry pomohli s úpravou. Do troch dní je napísaný dobrý a vynikajúci článok so svedectvom a potom sa z neho urobí video so skúsenostným svedectvom. Každý, kto si ho pozrie, povie: „Skúsenosť hlavného hrdinu je fantastická! Je také povznášajúce to sledovať! Naozaj to ukazuje, že Boh je zvrchovaný nad všetkým – presne tak to je! Teraz sa to potvrdilo v ešte väčšej miere a naša viera v Boha vzrástla.“ Iní hovoria: „Tento článok so svedectvom je napísaný veľmi prakticky a je veľmi dojemný. Bolo by ešte lepšie, keby sa z neho urobil film!“ Mnohí bratia a sestry dychtivo očakávajú, že sa z neho rýchlo natočí film. Keďže vodcovia a pracovníci pristupovali k práci cirkvi so zodpovednosťou a vernosťou, nezáväzný rozhovor dokázal viesť k dobrému článku a dobrému materiálu na film. Je to najlepšie svedectvo a najlepšia téma na podanie svedectva o Božej zvrchovanosti a predurčení. Takéto príbehy môžu posilniť vieru toľkých ľudí a mnohých aj povzniesť! Čo si myslíš o tom, keď vodcovia a pracovníci takto vykonávajú prácu? Vo svojej práci sa nedržia žiadnych formalít. Kamkoľvek idú, pýtajú sa, zisťujú a stretávajú sa s bratmi a sestrami, začleňujú sa medzi nich bez toho, aby sa na niečo hrali. Nielenže v srdci pociťujú bremeno, ale majú aj silný zmysel pre zodpovednosť. Tým, že to vykonávajú dôsledne, prirodzene dosahujú výsledky. Nebude si to Boh pamätať? Sú to dobré skutky, však? Povedzte Mi, je namáhavé urobiť túto trošku práce? Vyžaduje si to utrpenie? Vyžaduje si to šplhať sa na hory posiate mečmi alebo sa vrhať do ohnivých morí? Nie. Nie je to ťažké. Vyžaduje si to len vložiť do toho srdce. S touto prácou v srdci, kamkoľvek ideš, pýtaš sa a zisťuješ: „Ako napreduje práca? Vznikli počas tohto obdobia nejaké dobré články so svedectvom? Pokiaľ ide o bratov a sestry, ktorí majú skúsenosti, ale ešte nenapísali články, viete ich viesť, aby prerozprávali svoje skúsenosti? Viete im pomôcť vyjadriť sa a viesť ich k tomu, aby ich napísali?“ Kamkoľvek idete, vždy musíte mať o tejto záležitosti duchovné spoločenstvo, robiť veci súvisiace s touto prácou a hovoriť slová súvisiace s touto prácou. Nie je vďaka takému praktizovaniu práca vodcov a pracovníkov bohatšia? Mohla by nastať situácia, že by ste boli nečinní a nemali by ste čo robiť? (Nie.) Môžu sa vodcovia a pracovníci, ktorí takto pracujú, unaviť alebo zomrieť od vyčerpania? (Nie.) Neunavia sa ani nezomrú od vyčerpania, práca bude mať výsledky a Boh si ju bude pamätať. Ak takto pracuješ, mnohých to bude povznášať a bratia a sestry budú cítiť, že písanie článkov so skúsenostnými svedectvami je cenné a zmysluplné. Predtým si mysleli, že ich skúsenosti nemajú žiadnu hodnotu, ale prostredníctvom tvojho vedenia pochopili, ako písať články so skúsenostnými svedectvami. To prospieva aj ich vstupu do života. Len keď pracuješ týmto spôsobom, plníš si zodpovednosti vodcov a pracovníkov.

Pri hovorení v duchovnom spoločenstve o tom, ako by mali vodcovia a pracovníci kontrolovať prácu, naučili ste sa ako kontrolovať prácu? Kontrola práce nie je o hľadaní chýb alebo puntičkárstve, ale skôr o tom, aby sa zistilo, ako sa práca vykonala, či bola vykonaná, zorganizovaná, či je niekto, kto za ňu zodpovedá, ako práca napreduje, aký je pokrok, či prebieha hladko, či sa práca vykonáva podľa princípov, či prináša výsledky a tak ďalej. Zároveň musíte pozorovať, preverovať a hodnotiť účinnosť práce a na základe toho potom nájsť lepšie a vhodnejšie spôsoby na jej vykonávanie. Pokiaľ ide o pracovné opatrenie, ako je napríklad písanie článkov so skúsenostným svedectvom, pokiaľ Zhora nevyzvali na jeho zastavenie, je potrebné túto prácu neustále sledovať a vykonávať ju, a to je prospešné pre vstup do života Božieho vyvoleného národa. Ak majú niektorí ľudia pocit, že skúsenostných svedectiev je už dosť a Boží vyvolený národ ich nestíha všetky čítať, môže sa táto práca zastaviť? Nemôže sa zastaviť. Čím viac je skúsenostných svedectiev, tým lepšie; čím viac ich je, tým budú bohatšie – to najviac pomáha Božiemu vyvolenému národu vstúpiť do pravdy-reality. Niektorí noví veriaci po prečítaní týchto skúsenostných svedectiev budú vedieť, ako zažívať Božie dielo. Keď prejdú obdobím skúseností a získajú výsledky, budú prirodzene schopní písať články so skúsenostným svedectvom. Aj niektorých ľudí s plytkými skúsenosťami je možné povzbudiť čítaním tých relatívne hlbších skúsenostných svedectiev, a môžu dosiahnuť hlbšie skúsenosti a napísať lepšie články so svedectvom. Tieto svedectvá sú prínosom tak pre ľudí v náboženstve, ako aj pre Boží vyvolený národ v Božom dome. Preto sa práca na písaní článkov so skúsenostným svedectvom nemôže nikdy zastaviť. Vodcovia a pracovníci musia túto prácu neustále sledovať a nemali by ju zastaviť zo žiadneho dôvodu ani pod žiadnou zámienkou. Je to dôležitá súčasť práce v cirkvi. Vodcovia a pracovníci by mali ísť príkladom v písaní článkov so skúsenostným svedectvom. Táto prax najlepšie odhaľuje, či vlastnia pravdu-realitu. Ak nedokážu napísať články so skúsenostným svedectvom, nie sú na požadovanej úrovni ako vodcovia alebo pracovníci a nedokážu vykonávať skutočnú prácu; mali by byť prepustení a vyradení. Po dobrom vykonaní tejto práce je potrebné, aby vodcovia a pracovníci neustále navštevovali rôzne cirkvi a pýtali sa na pokrok v práci. Môžu klásť otázky a zisťovať informácie o práci: „Tých niekoľko bratov a sestier vo vašej cirkvi, ktorí sú vo svojom úsilí relatívne horliví, majú všetci nejaké skúsenosti – dokážu napísať nejaké články so svedectvom?“ Mali by sa tiež opýtať tých, ktorí práve prijali pravú cestu, ako ju skúmali a prijali a či z toho dokážu napísať svoje dojmy. Vodcovia a pracovníci sa musia na túto prácu nielen neustále pýtať, zisťovať o nej informácie, sledovať a vykonávať ju, ale musia tiež kontrolovať, ako dobre prebieha jej vykonávanie: „Poverili ste v tomto období ľudí na vykonávanie tejto práce? Koľko článkov so skúsenostným svedectvom bolo napísaných? Koľko z nich je na požadovanej úrovni? Aký je podiel článkov, ktoré sú na požadovanej úrovni?“ Nadriadený odpovedá: „Po poslednom duchovnom spoločenstve už v našej cirkvi bolo napísaných niekoľko článkov so skúsenostným svedectvom a niekoľko z nich, ktoré sú na požadovanej úrovni, bolo odovzdaných. V tejto práci neustále pokračujeme.“ To je v poriadku; znamená to, že si túto úlohu vykonal správne. S ohľadom na to, existuje priamy vzťah medzi schopnosťou cirkvi vytvárať skutočné články so skúsenostnými svedectvami a úlohou vodcov a pracovníkov? Na jednej strane musíš neustále hovoriť v duchovnom spoločenstve o tomto aspekte práce; na druhej strane musíš ísť príkladom, neustále sa pýtať na prácu a tiež sa na nej podieľať a sledovať ju. Keď ju budeš nejaký čas sledovať a potom opustíš túto cirkev, mal by si sa neskôr vrátiť a skontrolovať jej vykonávanie. Nie je to to, čo by mali robiť vodcovia a pracovníci? Toto je zodpovednosť vodcov a pracovníkov.

Každé pracovné opatrenie vydané Božím domom musia vodcovia a pracovníci brať vážne a vážne ho vykonávať. Mali by ste často používať pracovné opatrenia na porovnanie a kontrolu všetkej práce, ktorú ste vykonali. Tiež by ste mali skúmať a uvažovať o tom, ktoré úlohy ste počas tohto obdobia nevykonali dobre alebo ich riadne neuskutočnili. Ak bola zanedbaná akákoľvek úloha, ktorú pracovné opatrenia prideľujú a vyžadujú, mali by ste to rýchlo napraviť a pýtať sa na ňu. Ak si zaneprázdnený konkrétnou úlohou a nemôžeš sa uvoľniť, môžeš poveriť iných, aby skontrolovali a sledovali prácu, ktorá nebola dobre vykonaná. Nestačí len vydávať príkazy a myslieť si, že po pridelení a zorganizovaní práce je úloha splnená, a potom len nečinne stáť bokom. Ako vodca si zodpovedný za všetku prácu, nielen za jednu úlohu. Ak vidíš, že určitá úloha je zvlášť dôležitá, môžeš na ňu dohliadať, ale musíš si nájsť čas aj na kontrolu, usmernenie a sledovanie ostatných úloh. Ak sa uspokojíš len s tým, že dobre vykonáš jednu úlohu, a potom považuješ veci za ukončené a ostatné úlohy zadáš iným ľuďom bez toho, aby si sa o ne zaujímal alebo sa na ne pýtal, je to nezodpovedné správanie a zanedbanie zodpovednosti. Ak si vodca, potom bez ohľadu na to, za koľko úloh si zodpovedný, je tvojou zodpovednosťou neustále klásť otázky a informovať sa o úlohách, zároveň ich aj kontrolovať a promptne riešiť problémy, keď sa vyskytnú. To je tvoja práca. A tak bez ohľadu na to, či si regionálny vodca, oblastný vodca, cirkevný vodca alebo akýkoľvek vedúci tímu či nadriadený, keď už poznáš rozsah svojich povinností, musíš často skúmať, či vykonávaš skutočnú prácu, či si splnil povinnosti, ktoré by mal plniť vodca alebo pracovník, ako aj to, ktoré úlohy – z viacerých, ktoré ti boli zverené – si nevykonal, ktoré nechceš vykonať, ktoré priniesli slabé výsledky a ktorých princípy si nepochopil. To všetko sú veci, ktoré by si mal často skúmať. Zároveň sa musíš naučiť hovoriť v duchovnom spoločenstve s inými ľuďmi a klásť im otázky a musíš sa naučiť identifikovať v Božích slovách a v pracovných opatreniach plán, princípy a cestu praktizovania. Pokiaľ ide o akékoľvek pracovné opatrenie, či už sa to týka administratívy, personálu alebo cirkevného života, alebo iného druhu odbornej práce, ak sa dotýka zodpovednosti vodcov a pracovníkov, potom je to zodpovednosť, ktorú by mali vodcovia a pracovníci plniť, a je v rozsahu toho, za čo sú vodcovia a pracovníci zodpovední – sú to úlohy, ktorým by si sa mal venovať. Prirodzene, priority by sa mali stanoviť podľa situácie; žiadna práca nesmie zaostávať. Niektorí vodcovia a pracovníci hovoria: „Nemám tri hlavy a šesť rúk. V pracovnom opatrení je toľko úloh; rozhodne to nezvládnem, ak budem mať na starosti všetky.“ Ak sa niektorým úlohám nemôžeš venovať osobne, zariadil si, aby ich urobil niekto iný? Po tom, ako si urobil toto opatrenie, sledoval si situáciu a pýtal si sa na ňu? Preveril si ich prácu? Iste si mal čas na zisťovanie a vykonanie previerky, však? Určite áno! Niektorí vodcovia a pracovníci vravia: „Môžem naraz robiť len jednu prácu. Ak ma požiadate, aby som vykonal previerku, môžem naraz preveriť len jednu úlohu; viac ako to je nemožné.“ Ak je to tak, tak si ničomník, tvoja kvalita je mimoriadne slabá, nemáš žiadne pracovné schopnosti, nemáš na to byť vodcom alebo pracovníkom a mal by si odstúpiť. Rob len určitú prácu, ktorá ti vyhovuje – nespôsobuj zdržiavanie práce cirkvi a životného rastu vyvoleného Božieho národa len preto, lebo máš príliš slabú kvalitu na vykonávanie práce; ak ti chýba tento rozum, si sebecký a odporný. Ak máš obyčajnú kvalitu, ale dokážeš byť ohľaduplný k Božím úmyslom, si ochotný trénovať a necítiš sa istý, že dokážeš dobre vykonať danú prácu, potom by si mal vyhľadať pár ľudí dobrej kvality, ktorí budú s tebou v práci spolupracovať. Je to dobrý prístup a znamená to, že máš rozum. Ak je tvoja kvalita príliš slabá a skutočne nie si schopný zhostiť sa tejto práce, a napriek tomu chceš naďalej zastávať túto pozíciu a užívať si výhody postavenia, potom si sebecký a odporný človek. Vodcovia a pracovníci musia mať svedomie a rozum – to je nanajvýš dôležité. Bez tejto ľudskej prirodzenosti rozhodne nemôžu byť vodcom alebo pracovníkom, a aj keď urobia trochu práce, budú falošným vodcom, ktorý len uškodí Božiemu vyvolenému národu a ohrozí prácu cirkvi. Vodcovia a pracovníci by mali brať ohľad na Božie úmysly; rozhodne nesmú byť diktátorskí a brať všetko na seba, len aby nakoniec žiadnu prácu neurobili dobre a zdržali všetku prácu cirkvi, ako aj vstup do života Božieho vyvoleného národa. Nebol by to veľký priestupok? Preto ľudia s príliš slabou kvalitou rozhodne nemôžu byť vodcami a pracovníkmi. Tí, ktorým chýba bohabojné srdce a ktorí nedokážu brať ohľad na Božie úmysly, o to viac nemôžu byť vodcami a pracovníkmi; nemôžu byť poverení žiadnou úlohou. Ako vodcovia a pracovníci je dôležité mať sebauvedomenie. Ak nedokážeš robiť skutočnú prácu, ale stále chceš brať všetko na seba a rád si užívaš výhody postavenia, to je pravá definícia falošného vodcu a mal by si byť prepustený a vyradený.

Po duchovnom spoločenstve o zodpovednostiach, ktoré by mali vodcovia a pracovníci plniť v súvislosti s pracovnými opatreniami Božieho domu, máte už teraz cestu, ako by mali vodcovia a pracovníci pristupovať k pracovným opatreniam a vykonávať ich? (Áno.) Vyskytli sa nejaké ťažkosti? Spomedzi rôznych úloh načrtnutých v rámci zodpovedností vodcov a pracovníkov, o ktorých sme hovorili v duchovnom spoločenstve, sa niektorí ľudia môžu sústrediť len na jeden alebo dva aspekty, zatiaľ čo iní možno nedokážu zvládnuť ani jeden alebo dva aspekty. Ak sa vodcovia a pracovníci dokážu sústrediť na jeden alebo dva aspekty práce, majú dostatočnú kvalitu a dokážu sa tiež naučiť sledovať ďalšie aspekty práce, potom sú v podstate na požadovanej úrovni. Ak však zostanú len na úrovni kázania učení a organizovania zhromaždení, ale nedokážu vykonávať konkrétnu prácu, a keď sú požiadaní, aby sa podieľali na kontrole a sledovaní konkrétnych úloh, znepokoja sa, nemajú žiadne plány, kroky ani cesty, ktoré by sledovali, a nevedia, čo robiť, svedčí to o slabej kvalite. Dokážu ľudia so slabou kvalitou vykonávať pracovné opatrenia? (Nie.) Takíto vodcovia a pracovníci nie sú na požadovanej úrovni. Ako by ste mali zaobchádzať s takýmito vodcami a pracovníkmi? Povedzte im: „Pracovné opatrenia boli vydané a my jasne rozumieme, aké úlohy máme vykonávať a akých princípov sa držať, ale ty nevieš, čo robiť, a nemáš žiadnu cestu, ktorou by si sa riadil. A napriek tomu máš tú drzosť mať s nami duchovné spoločenstvo a kázať nám. Mal by si okamžite odstúpiť! Nehodíš sa na to, aby si bol vodcom alebo pracovníkom, nedokážeš plniť túto zodpovednosť. Rýchlo to odovzdaj niekomu spôsobilému! Prestaň tu vykrikovať heslá, nikto to nechce počúvať!“ Je to vhodný spôsob, ako to riešiť? (Áno.) Ak nedokážeš robiť prácu, aký zmysel má slepo vykrikovať heslá! Každý si vie prečítať slová v pracovných opatreniach; každý vie hovoriť učenia – všetko je o tom, ako to skutočne urobíš. Ak to nedokážeš, potom sa nehodíš na to, aby si bol vodcom alebo pracovníkom. Žiadna úloha nie je taká jednoduchá ako jedna plus jedna sú dve. Každá úloha si vyžaduje, aby vodcovia a pracovníci vypracovali konkrétne plány vykonávania v rámci princípov na základe konkrétnej situácie. Zároveň musia vedieť, ako dohliadať, kontrolovať a sledovať, až kým sa práca riadne nevykoná, plne nesplní požiadavky pracovných opatrení a prinesie ovocie a výsledky. Len vtedy splnia zodpovednosti vodcov a pracovníkov; len vtedy budú na požadovanej úrovni ako vodcovia a pracovníci.