Rozumné prideľovanie

Pri hmotných veciach Božieho domu existuje okrem ich opatrovania ďalšia dôležitá práca: ich rozumné prideľovanie. Všetky tieto veci sú určené na to, aby ich ľudia používali – všetko sú to užitočné veci –, takže hlavným cieľom ich opatrovania je, aby sa mohli rozumne používať. Predtým, ako sa tieto veci začnú rozumne používať, je úlohou vodcov a pracovníkov, aby ich rozumne pridelili. Čo je rozumné prideľovanie? Pokiaľ ide o to, komu by sa tieto veci mali dať na používanie, Boží dom má princípy a predpisy. Hlavným účelom týchto vecí, či už ich ponúkli bratia a sestry, alebo ich kúpil Boží dom, nie je ich hromadenie na pomoc alebo ako almužna na charitatívnu prácu; namiesto toho sú určené na použitie pre všetkých bratov a sestry, ktorí konajú svoje povinnosti na plný úväzok. Takže to, ako sa majú prideľovať – aké sú princípy ich prideľovania –, je ďalšou zodpovednosťou, ktorú by mali vodcovia a pracovníci plniť pri spravovaní rôznych hmotných vecí Božieho domu. Spomenuli sme tu rozumné prideľovanie; v tomto prípade je „rozumné“ princípom, ktorý vyžaduje Boží dom.

I. Rozumné prideľovanie kníh Božích slov

Začneme s knihami Božích slov. Vždy keď sa vydávajú nové knihy, má Boží dom požiadavky a pravidlá, pokiaľ ide o princípy, komu by sa tieto knihy mali vydať. V cirkvi sú ľudia, ktorí čítajú Božie slová, a ľudia, ktorí ich nečítajú, sú tam ľudia, ktorí milujú pravdu, a ľudia, ktorí ju nemilujú, a sú tam ľudia, ktorí si konajú povinnosti, a ľudia, ktorí si ich nekonajú – medzi týmito typmi ľudí by sa malo rozlišovať. Existujú aj niektoré špeciálne knihy z kategórie učebníc – gramatiky, slovníky a iné podobné pomocné knihy. Všetky tieto knihy by sa mali rozdávať v prísnom súlade s princípmi. Musia sa dať tým, ktorí ich potrebujú, a nie tým, ktorí ich nepotrebujú. A potom sú tu niektoré pomocné knihy vytlačené v relatívne malom množstve – ak sa tieto vydajú jednotlivcovi, čo sa od neho vyžaduje? Môžeš ich čítať, ale nepoškodzuj ich; nenechávaj ich len tak pohodené ani z nich bez rozmyslu nevytrhávaj strany. A keď ich dočítaš, mali by sa vrátiť na pôvodné miesto. Pokiaľ ide o knihy o viere v Boha, vodcovia a pracovníci by ich mali rozdávať v prísnom súlade s pracovnými opatreniami Božieho domu a mali by tiež viesť Boží vyvolený národ k tomu, aby pochopil princípy a konal podľa nich.

II. Rozumné prideľovanie rôznych druhov vybavenia

Nasleduje vysvetlenie, ako prideľovať rôzne druhy vybavenia. Ide o pomerne dôležitú úlohu. Prideľovanie rôznych druhov vybavenia je o niečo prísnejšie. Toto vybavenie zahŕňa elektroniku, ako aj nástroje potrebné pre rôzne profesie. Keď ich vodcovia a pracovníci rozdávajú, mali by na to tiež existovať princípy. Tí, ktorým sa vydávajú, musia byť ľudia schopní zručne obsluhovať toto vybavenie a správne a rozumne ho používať. Ak je niekto začiatočník alebo jednoducho nevie, ako danú vec používať, nesmie sa mu vydať. To platí najmä pre kvalitnú, špičkovú elektroniku, ako sú profesionálne fotoaparáty a drahšie počítače, ako aj nahrávacie zariadenia, fotografické prístroje alebo vybavenie potrebné na postprodukciu videa – tým skôr sa tieto zariadenia nesmú prideľovať takémuto človeku, aby sa predišlo poškodeniu. Vodcovia a pracovníci majú zabezpečiť, aby tí, ktorí toto vybavenie používajú, boli po prvé schopní vážiť si tieto prístroje a po druhé, aby ich vedeli správne používať a udržiavať. Napríklad niektoré stroje musia podľa predpisov po dvoch hodinách používania odpočívať desať minút, aby sa ochladili. Ak sa neochladia, poškodia sa a ich životnosť sa skráti. Ľudia, ktorí si takýto prístroj vážia, ho budú používať v prísnom súlade s pokynmi na jeho údržbu; budú ich dodržiavať sami od seba, bez toho, aby si im to hovoril, a ak ich na to upozorníš, budú ešte prísnejší a presnejší. Takíto ľudia sú vhodní na používanie strojov; hodia sa na používanie špičkových vecí, pretože si vedia vážiť prístroje a berú vážne pokyny na ich údržbu a opravu. Takíto ľudia, ktorí si dokážu vážiť prístroje a normálne ich používať, sú najvhodnejší na prideľovanie a rozdávanie vysokokvalitných prístrojov. Vodcovia a pracovníci by v tomto ohľade mali vykonať riadne preverenie. Ak je k dispozícii špičkový počítač a vydá sa na používanie každému, kto oň požiada s odôvodnením, že ho potrebuje, je tento princíp správny? (Nie.) Čo na ňom nie je správne? Vodcovia a pracovníci by pri rozdávaní a prideľovaní týchto vecí mali vychádzať jednak z odbornej spôsobilosti osoby poverenej prácou; a jednak pritom musia vychádzať z toho, do akej miery si daná osoba váži prístroje, či má ľudskú prirodzenosť a či si prístroje pri používaní cení. Ak sa daná osoba nevie o prístroje starať, neovláda zručnosti danej profesie a chce sa s prístrojom len hrať zo zvedavosti, potom by sa jej malo používanie obmedziť a zakázať. Nie je vhodná na používanie a starostlivosť o vysokokvalitné prístroje. Tým, ktorí si plnia bežné povinnosti, stačí dať bežné prístroje. Tí, ktorí sa vyznajú v profesii, majú dobrú ľudskú prirodzenosť a vedia používať, udržiavať a vážiť si prístroje, môžu používať kvalitnejšie veci, pretože sú zbehlí v profesii a dokážu využiť vysokokvalitné prístroje. Ak dáš popletenému alebo hrubému človeku na používanie niečo vysokokvalitné, za pár dní stroj zničí. Ostatní ho nebudú schopní používať a nebude ľahké ho opraviť. To nielenže brzdí prácu cirkvi, ale aj mrhá hmotnými vecami Božieho domu. Čo z toho vyplýva? Že takíto ľudia nie sú hodní používať kvalitné prístroje. Kvalitné prístroje sa musia dať na používanie ľuďom s ľudskou prirodzenosťou, ktorí sa vyznajú vo svojej profesii. Tým, ktorí nie sú odborníkmi v profesii a ktorých ľudská prirodzenosť je slabá, stačí, ak používajú bežné veci. Je takéto prideľovanie vecí rozumné? (Je.)

S rôznymi hmotnými vecami zaobchádzajú rôzni ľudia rôznym spôsobom. Niektorí ľudia si kúpia špičkový počítač a ten vyzerá po dvoch rokoch používania stále ako nový; na obrazovke nikdy nevidno odtlačky prstov a klávesnica je vždy celkom čistá, bez jedinej smietky. Pracovná plocha je tiež pekná a uprataná a všetko, čo je v počítači uložené, je celkom usporiadané a prehľadné. Ak im niekto povie, že pre obrazovku je zlé, ak sa dlho používa, hneď sa opýtajú, ako ju najlepšie chrániť – a urobia to tak, ako je to najlepšie. Ak im niekto povie, že počítač potrebuje po dlhom používaní odpočívať, a že ak sa príliš zohreje, bude fungovať horšie a ovplyvní to životnosť stroja, tak keď si uvedomia, že počítač používajú viac ako dve hodiny, hneď prestanú, aby ho nechali vychladnúť. Ak sa ochladzuje pomaly, pretože je príliš horúce počasie, nastavia naň ventilátor, aby naň fúkal. So strojom zaobchádzajú s takou mimoriadnou starostlivosťou, akoby to bolo ich dieťa. Sú obzvlášť pozorní a opatrní, keď ho vkladajú do tašky, a keď ho kladú na stôl, musia jeho povrch vyčistiť a prístroj správne umiestniť. Nie je to ich silná stránka? (Áno.) Takíto ľudia si nielenže sami vážia prístroje – keď vidia, ako ich iní ničia a poškodzujú, ťažko to znášajú. Takíto ľudia sú vhodní na používanie kvalitných prístrojov. Niektorí ľudia s peniazmi si tiež kúpia špičkové počítače, no keď si ich prinesú domov, vôbec si ich nevážia. Nečistia ich bez ohľadu na to, aké sú zaprášené, a poriadne ich zašpinia. Iní používajú prístroj dva roky, no ten stále vyzerá ako nový; títo ľudia ho používajú dva mesiace a vyzerá, akoby sa používal desať rokov. Povedzte im, že prístroje potrebujú údržbu, a oni odvetia: „Aký zmysel má starať sa o tú vec? Stroje sú predsa na to, aby slúžili ľuďom. Ak sa pokazí, kúpte si nový!“ Výsledkom je, že prístroj sa pokazí za menej ako šesť mesiacov v dôsledku nesprávneho používania. Čo si myslíte o takýchto ľuďoch? Sú vhodní na používanie vysokokvalitných prístrojov? (Nie.) Bez ohľadu na to, aké pekné počítače si kúpia, ani im nenapadne vážiť si ich, ale pohadzujú ich a položia ich hocikde. Niektoré ich počítače sú poškriabané; niektoré sú poškodené vodou; niektoré spadnú na zem a rozbijú sa. Používajú ich dosť hrubo. V ľudskej prirodzenosti takýchto ľudí niečo chýba. Ste ochotní prideliť kvalitné prístroje na používanie takýmto ľuďom? (Nie.) Niektorí ľudia nosia okuliare a majú ich vždy čisto vyleštené, zatiaľ čo okuliare iných ľudí sú na povrchu zašpinené, pokryté prachom, odtlačkami prstov a podobne. Ako ich vôbec môžu takto používať? Tí, ktorí sa o svoje okuliare starajú, si dávajú obzvlášť záležať, keď ich odkladajú; rozhodne nedovolia, aby sa sklá okuliarov dotkli stola alebo akéhokoľvek predmetu, aby sa poškriabali alebo aby na nich vznikli nejaké odreniny. Okuliare sú zvlášť dôležité pre krátkozrakých ľudí – ako ich budeš používať, ak si poškriabeš sklá? Niektorí ľudia zaobchádzajú so svojimi okuliarmi hrubo a ich sklá sú po krátkom nosení ušpinené. Keď ich majú nasadené, nevidia nič jasne – lepšie by im bolo bez nich. Napriek tomu si myslia, že je v poriadku nosiť ich tak, ako sú, akoby na tom nezáležalo. Som z toho zmätený: nenosia okuliare preto, aby videli jasnejšie? Čo môžu vidieť jasne, keď majú sklá celé poškriabané? Nie sú to hrubí ľudia? Veru, hrubí! V ľudskej prirodzenosti príliš hrubých ľudí niečo chýba – nevedia sa starať o veci, a už vôbec si ich nevedia vážiť.

Pokiaľ ide o dôležité vybavenie a nástroje Božieho domu, aká je zodpovednosť vodcov a pracovníkov? Pri prideľovaní tohto vybavenia ho treba dať vhodným ľuďom. Tí, ktorí používajú takéto dôležité, vysokokvalitné vybavenie, musia byť bezpodmienečne ľudia, ktorí si vedia vážiť veci. Budú si vybavenie vážiť, starať sa oň a udržiavať ho; keď ho budú mať, môžeš si byť istý, že ho nikdy úmyselne ani vlastným zavinením nezničia ani nepoškodia, pokiaľ to nebude chvíľkovou nepozornosťou alebo nedostatkom nejakých základných znalostí. Takíto ľudia môžu tieto veci používať; môže sa im prideliť vysokokvalitné, dobré vybavenie. Ľuďom, ktorí sú pri používaní vecí od prírody hrubí, stačí dať na používanie bežné veci. Opatrovníci vybavenia a nástrojov sú tiež zodpovední za vedenie záznamov o ich používaní: kto si čo vzal a ako dlho to používal alebo ktorá vec je určená na výhradné použitie pre niekoho, kto by mal v prípade poškodenia zaplatiť náhradu podľa jej hodnoty. Obe strany musia tieto opatrenia podpísať, aby boli pre všetkých spravodlivé a rozumné. O prístroje a vybavenie sa treba dobre starať, či už sa používajú krátkodobo alebo dlhodobo; používateľ sa ich musí naučiť správne používať, a ak sa pokazia, mali by sa okamžite opraviť. Čím dôkladnejšie sa táto práca vykoná, tým lepšie. Ak nastane situácia, že satanský režim zatýka ľudí, najhlavnejšou zodpovednosťou vodcov a pracovníkov je potom prideliť dôležité vybavenie a nástroje spoľahlivým, dôveryhodným ľuďom. Keď im ho odovzdajú, mali by danej osobe poradiť a povedať jej: „Toto sú veci z Božieho domu, aby si ich používal pri konaní svojej povinnosti. Nie sú na hranie. Mal by si ich rozumne používať a dobre sa o ne starať. Nepoškodzuj ich. Toto vybavenie a nástroje sú potrebné na vykonávanie povinnosti, takže ak sa poškodia, mala by sa zaplatiť náhrada podľa ich hodnoty. Ak sa práca oneskorí pre poškodené vybavenie, je to záležitosť vážnejšej povahy, čo znamená, že to vyrušuje a ničí prácu. Preto musíš vedieť, ako správne používať najrôznejšie druhy vybavenia a nástrojov pri konaní povinností – v žiadnom prípade nesmieš poškodzovať majetok Božieho domu. Zapamätaj si tieto princípy: rozumné používanie a pravidelná kontrola, oprava a údržba – ak sa niečo pokazí, okamžite to nahlás a požiadaj o opravu.“ Aby vodcovia a pracovníci dobre vykonávali túto prácu, musia jednak poznať princípy prideľovania a používania; a jednak by mali dať používateľom vedieť, ako vykonávať údržbu a starostlivosť, a ak by sa vyskytla porucha, ako vykonať opravy a podobne. Sú to základné vedomosti, ktoré by ľudia mali chápať a mať, pokiaľ ide o starostlivosť o najrôznejšie vybavenie a nástroje a ich používanie.

Vodcovia a pracovníci majú rozumne prideľovať rôzne vybavenie Božieho domu. Ak napríklad pracovník potrebuje počítač s relatívne komplexnými funkciami, mali by ste mu jeden prideliť. Ak povie, že jeden nestačí, musíš sa ho opýtať prečo a klásť otázky, aby si zistil, či hovorí pravdu. Neriaď sa len jeho žiadosťou a nedávaj mu toľko počítačov, koľko si pýta – ak povie, že jeden nestačí, dáš mu dva, a ak povie, že dva nestačia, dáš mu tri. Nerozdával by si potom počítače, akoby to boli hračky? Nebolo by to bezohľadné? Mal by si najprv prešetriť situáciu a rozhodnúť sa na základe princípov Božieho domu. V žiadnom prípade nesmieš svojvoľne schvaľovať všetky možné žiadosti, pre prípad, že by niektorí ľudia len bez rozmyslu podávali žiadosti pod zámienkou konania povinnosti. Okrem toho, niektorí ľudia, ktorí vykonávajú dôležitú prácu, môžu potrebovať kvalitnejšie počítače, no ich osobné počítače majú slabšiu konfiguráciu. Vodcovia a pracovníci to musia tiež okamžite preveriť a rozumne prideliť vybavenie. O poskytnutí počítačov by sa malo rozhodnúť na základe povahy práce danej osoby a požiadaviek na úroveň počítača. Ak je niekto len bežný vodca alebo pracovník, nevenuje sa počítačovej technike ani videotvorbe, počítače používa len na také veci, ako je pripojenie na internet, vyhľadávanie zdrojov a uskutočňovanie hovorov, a nemá vysoké nároky na parametre počítača, potom mu stačí používať bežný. Niektorí starší ľudia vedia robiť len jednoduché operácie, ako je písanie, prehliadanie internetu a uskutočňovanie hovorov, no keď sa stanú vodcom alebo pracovníkom, dostanú špičkové počítače. Je to rozumné? Nehľadajú špeciálne privilégiá? Neužívajú si výhody postavenia? (Áno.) Na čo sa má používať takéto špičkové, vysokokvalitné vybavenie? Má sa dať na používanie príslušným pracovníkom a odborníkom. Nemusí zodpovedať postaveniu danej osoby. Niektorí vodcovia a pracovníci sa mylne domnievajú, že by mali mať prednostné právo na používanie rôznych vecí Božieho domu. Existuje také pravidlo v Božom dome? Nie. Keď sa niektorí ľudia stanú vodcami a pracovníkmi, rýchlo dostanú vysokokvalitné počítače, mobilné telefóny a slúchadlá a sú vybavení všakovakým vysokokvalitným vybavením. Aký to má dôsledok? Robí sa to naozaj pre dosiahnutie dobrých výsledkov v práci? Netúžia títo ľudia po telesnom pôžitku? Na čo vlastne používaš špičkové počítače? Robíš niečo viac ako len organizovanie online zhromaždení a kázanie slov a učení? Vieš nahrávať videá alebo si schopný ich produkovať? Vieš udržiavať bezpečnosť siete alebo dokážeš vytvárať webové stránky? Vyznáš sa v týchto profesiách? Ak nie, na čo ti je špičkový počítač? Nie je to odporné konanie? (Je.) Ak máš vlastné peniaze, nikoho nezaujíma, koľko počítačov si za ne kúpiš, a nikto sa do toho nebude miešať, bez ohľadu na to, aké sú kvalitné. Teraz hovoríme o tom, ako treba rozumne prideľovať hmotné veci Božieho domu. Čo znamená „rozumne“? Keď vodcovia a pracovníci používajú toto špičkové vybavenie Božieho domu, počíta sa to ako „rozumné“ používanie? (Nie.) Nevyznajú sa v profesii ani nevedia nič robiť. Robí ich špičkový počítač špičkovými? Načo sa predvádzajú? Boží dom nemá žiadne pravidlo, ktoré by dávalo vodcom a pracovníkom prednostné právo na používanie a prideľovanie jeho hmotných vecí; nemajú toto osobitné privilégium a toto nie je rozumný princíp prideľovania vecí v Božom dome – nie je to vôbec rozumné. Niekto si tieto veci môže kúpiť sám, ak na to má prostriedky; ak ich nemá a potrebuje, aby mu ich pridelil Boží dom, potom mu stačí používať bežné. To je spravodlivé a rozumné. Tí, ktorí skutočne vedia používať toto špičkové vybavenie, sú odborní pracovníci zapojení do tejto práce, takže Boží dom by im mal toto vybavenie prideliť. Toto sú niektoré princípy, ktorým by mali vodcovia a pracovníci rozumieť a ktoré by mali chápať, pokiaľ ide o prideľovanie hmotných vecí Božieho domu. Znovu skontrolujte na základe týchto princípov, či tieto veci neboli niekde nerozumne pridelené. Ak áno, rýchlo to napravte. Keď sa niektorí ľudia stanú vodcami alebo pracovníkmi, vidia, že sa im v Božom dome nikto nepodlizuje, že im nikto nevydáva vysokokvalitné veci, že stále nosia svoje vlastné, staré oblečenie, že stále používajú svoj vlastný, úplne obyčajný malý počítač a že im Boží dom neposkytol lepší. Vyberú sa teda za finančným tímom a požiadajú o kúpu počítača. Je to rozumné? (Nie.) Povedia: „Ak mi ho nedáte, nebudem si konať povinnosť – nájdem si príležitosť, aby mi Boží dom kúpil kvalitnejší, novší a rýchlejší model!“ Sú veľmi drzí – trúfnu si na všetko. Keď sa títo ľudia stanú vodcami, správajú sa k Božiemu domu ako k vlastnému a myslia si: „Peniaze Božieho domu sú aj moje – miniem ich, ako sa mi zachce!“ To je niečo, čoho sú schopní antikristi.

III. Rozumné prideľovanie rôznych denných potrieb a potravín

Už sme hovorili o rozumnom prideľovaní rôznych hmotných vecí a vybavenia. Teraz budeme hovoriť o veciach pre každodenný život, ako sú napríklad obilie, zelenina a sušené potraviny, ako aj potrebné prísady na varenie, rôzne doplnkové potraviny a tak ďalej. Tieto veci sa majú nielen rozumne opatrovať, ale aj rozumne prideľovať. Ako sa teda tieto rôzne veci majú rozumne prideľovať? Boží dom má štandardy pre svoje jedlo a tí, ktorí tieto veci spravujú, by ich mali prideľovať rozumne a v prísnom súlade s týmito štandardmi. Nemajú dávať viac dobrého jedla tým, s ktorými majú blízky vzťah. Napríklad ak sa kúpi nejaká chutná, kvalitná ryža, alebo ak sa len občas kúpi nejaké ovocie alebo mäso a ty z toho vydáš viac tomu, s kým máš dobré vzťahy, alebo mu vydáš všetko kvalitné a ostatným pošleš to zlé, považuje sa to za rozumné prideľovanie? (Nie.) Ako sa tu má teda merať „rozumnosť“? Aký spôsob prideľovania možno považovať za rozumný? Vyvážené prideľovanie podľa princípov a požadovaných štandardov, ktoré Boží dom stanovil pre potraviny, pričom sa vydá toľko, koľko sa má vydať. Ak máš pocit, že ste si s niekým blízki, môžeš mu dať svoju vlastnú porciu. Nebuď štedrý s vecami iných ľudí a nepoužívaj hmotné veci Božieho domu na prejavovanie štedrosti voči iným ľuďom; ak chceš byť štedrý, buď štedrý so svojimi vlastnými vecami. Štedrosť nie je v Božom dome princípom – princípom Božieho domu je rozumné prideľovanie. Rozdávanie potrieb denného života a rôznych potravín by sa malo diať v súlade s normami stanovenými Božím domom, nie bez rozmyslu. Prirodzene, vodcovia a pracovníci môžu dohliadať a sledovať, či ľudia zodpovední za distribúciu týchto vecí majú srdce na správnom mieste, či je ich distribúcia rozumná, či sa distribúcia deje v súlade s princípmi Božieho domu, ako to vníma väčšina ľudí, či majú nejaké sťažnosti a či bolo postarané o všetkých. Čo robiť, ak je niekedy vecí málo? Je v poriadku, aby si ich vodcovia a pracovníci nechali a zjedli ich sami? Niektorí môžu povedať: „Vodcovia a pracovníci majú najvyššie postavenie a prestíž a zvyčajne sú to oni, ktorí s nami najviac hovoria, z čoho im vysychá v ústach. Ak je k dispozícii nejaké dobré jedlo, nechajme ho im.“ Je v poriadku prideľovať veci takto? (Nie; veci by sa mali nechať tým, ktorí ich skutočne potrebujú.) Ak sú niektoré relatívne drahé výživové doplnky nedostatkové, ako by sa mali prideľovať? Mali by sa prideliť tým, ktorí sa mnoho rokov vydávali Bohu a prispeli. Títo ľudia majú slabé zdravie pre svoj vek, no stále svedomito konajú svoje povinnosti a pre bratov a sestry boli veľkým prínosom. Títo ľudia si potrebujú trochu udržiavať a starať sa o svoje telo a je len správne, aby im bolo dovolené konzumovať a používať tieto zdravotné produkty. Nikto by sa nemal hádať o nedostatkové zásoby. Takto musia vodcovia a pracovníci prideľovať tieto veci. Je to rozumné? (Áno.) Mala by potom väčšina ľudí námietky voči takémuto prideľovaniu? Nájde sa niekto, kto povie: „Možno nie som až taký starý, ale mám veľa práce – pracujem viac ako osem hodín denne. Moja práca možno nie je taká efektívna a možno ju nerobím toľko rokov, ale ani moje zdravie nie je niekedy najlepšie. Prečo sa o mňa nikto nestará? Keď sú k dispozícii dobré veci, nikdy na mňa nepríde rad, ale keď treba pracovať, vždy si na mňa spomenú?“ Má sa takémuto človeku dať nejaká časť? Keďže mal tú drzosť o to požiadať, nechajte mu niečo – je to rozumné? Súhlasili by ste s tým? (Nie.) Keby som to bol Ja, súhlasil by som. Prečo sa tak trápiť pre také veci? Ľudia nežijú svoj život pre pôžitok; nežijú, aby jedli, pili a veselili sa. Prečo sa hádať o také veci? Ak sa o ne niekto naozaj chce hádať a jeho okolnosti sú do istej miery primerané, potom ho nechajte si tie veci trochu užiť. Dostane sa mu určitej osobitnej priazne, ale ty tým nič nestratíš; netreba sa tým tak znepokojovať. Predpokladajme teda, že by niekto povedal: „Prečo mi niečo nedáte? Ani moje zdravie nie je najlepšie; keby som naozaj zjedol niečo dobré, s lepším zdravím by som bol schopný urobiť viac práce a viac sa namáhať pre Boží dom a moja práca by bola efektívnejšia.“ Keďže túto žiadosť predniesol, nestrápňujte ho tým, že ju odmietnete, a prideľte mu niečo. Ostatní by sa tým nemali toľko znepokojovať – buďte trochu veľkorysejší. Nepokračoval by tvoj život aj bez týchto vecí tak ako doteraz? Toho, čo Boh dáva ľuďom, nie je málo; je toho hojnosť a dostatok – netreba sa o veci hádať. Ak je nejaká špeciálna vec a nikto nemá pocit, že ju potrebuje alebo že si ju potrebuje užiť, potom by sa mala dať zjesť takému človeku, o ktorom sa väčšina nakoniec zhodne, že je najvhodnejší. Zdôrazňujeme ľudskú prirodzenosť a rozumné prideľovanie vecí. Tí, ktorí tieto veci dostanú, by ich mali prijať od Boha a ďakovať Mu za Jeho milosť. Ostatní sa o ne nemajú hádať. Ak tak predsa urobíš, si nerozumný, úmyselne spôsobuješ problémy a prekračuješ hranice. Takéto mimoriadne okolnosti treba riešiť týmto spôsobom. Existujú princípy pre mimoriadne aj bežné okolnosti; nemožno ich riešiť bez rozdielu, a už vôbec nie na základe požiadaviek ľudských vzťahov. Keď sa tieto veci prideľujú rozumne, vodcovia a pracovníci si splnili svoju zodpovednosť.

Pri prideľovaní denných potrieb a jedla by mali vodcovia a pracovníci postupovať aj na základe skutočnej situácie, skutočného počtu osôb a skutočne potrebného množstva, aby ich prideľovali naozaj rozumne, s cieľom zabrániť plytvaniu a stratám. To je zodpovednosť, ktorú by mali vodcovia a pracovníci plniť. Niekedy, keď nepoznajú konkrétne okolnosti, môžu prideliť niektoré veci podľa základného princípu a neskôr na základe spätnej väzby od všetkých a následného sledovania zistia, že prideľovanie nebolo rozumné, že bolo trochu zviazané predpismi. V takom prípade to musia nabudúce zlepšiť, aby sa predišlo opakovaniu tohto problému a znížilo sa plytvanie a straty. To je plnenie si zodpovednosti. Samozrejme, aby sa predišlo poškodeniu a plytvaniu, pri prideľovaní vecí musia jednak viac konzultovať a jednak sa musia striktne držať princípov. Je to nevyhnutné. Nerozdávajte veci bez rozmyslu tak, že by ste ich nedali tým, ktorí ich skutočne potrebujú, ani tým, ktorí si úprimne konajú povinnosť a majú pravdu-realitu, ale dávali by ste ich špeciálne pätolízačom, ktorí nemajú duchovné porozumenie. Je takéto konanie v súlade s princípmi? (Nie.) Nie je to svojvoľná ľahkomyseľnosť? Nekonať podľa princípov znamená neplniť si svoje zodpovednosti. Na čo sa vzťahuje plnenie si zodpovedností? Nie je to robenie vecí len naoko a dodržiavanie predpisov a neplní sa tým, že sa urobí séria stanovených krokov – je to skôr konanie v skutočne prísnom súlade s princípmi, ktoré vyžaduje Boží dom, a zároveň zabezpečenie toho, aby pri ničom z Božieho domu nedochádzalo k plytvaniu alebo poškodeniu. To je skutočné plnenie si zodpovednosti. Napríklad pri rozdávaní vajec piatim ľuďom by ste mali dať každému jedno na deň a rozdávať ich každých desať dní, takže by ste vydali presne päťdesiat. Mali by ste ich takto rozdávať jednak preto, lebo je to malé množstvo a dá sa ľahko zvládnuť; okrem toho je to presne to správne množstvo, ktoré môžu zjesť. Takéto praktizovanie podľa noriem a špecifikácií, ktoré vyžaduje Boží dom, je úplne správne – je to konanie podľa princípov. Ak by vodca alebo pracovník zo strachu pred problémami vydal naraz zásobu vajec na sto dní – päťsto vajec –, bolo by to vhodné? Povedzte mi, je ľahšie prepravovať a starať sa o päťdesiat vajec, alebo o päťsto? (O päťdesiat.) Menšie množstvo sa ľahšie prepravuje a zvláda. Niektorí ľudia posielajú zásoby na sto dní a v dôsledku toho sa niektoré rozbijú po ceste a niektoré sa rozdrvia pri prenášaní na mieste určenia. S jedným malým rozbitím za druhým sa časť poškodí. K tomu pridajte, že keď ľudia vidia, že sa vydáva veľa vajec, budú nimi bezstarostne plytvať, a tak nebudú mať čo jesť pred dňom ďalšej zásielky. Takže keď sa tieto vajcia rozbijú a poškodia, nie je to spôsobené zanedbaním povinnosti zo strany vodcov a pracovníkov? (Je.) Ak požiadajú o viac, môžete im ich dať? Podľa princípov im pred stanoveným termínom nemôžete dať viac, ale keď nemajú čo jesť, cítia sa ukrivdení. Čo treba robiť? Vyžaduje si to rozumné rozdelenie. Pri prideľovaní týchto vecí musia vodcovia a pracovníci bezpodmienečne dodržiavať princíp rozumného prideľovania a normu, ktorú vyžaduje Boží dom, a vydávať ich včas a pravidelne. Okrem toho musia včas zistiť, či nedochádza k plytvaniu, či sa opätovne žiadalo o veci, ktorých je nedostatok z dôvodu plytvania, a či nedochádzalo k plytvaniu s vecami, ktoré boli vydané a ľuďom sa nepáčili. Vydáva sa napríklad mäso aj zelenina, no väčšina ľudí uprednostňuje mäso, takže ho môžu skonzumovať za tri alebo päť dní a zelenina zostane. Zelenina dlho nevydrží; niektorá sa po chvíli pokazí a zhnije, a tak sa minie skôr, ako sa vydá ďalšia dávka. Niekto potom môže opätovne požiadať o viac. Má sa v takomto prípade dať viac? Je rozumné dať im viac? (Nie.) Iní ľudia potajomky zjedia mäso a vajcia i všetku zeleninu, ktorú majú radi, pričom uvádzajú najrôznejšie dôvody a výhovorky, prečo nejesť tú, ktorú nemajú radi. Keď zelenina zožltne a zhnije, povedia, že je nejedlá, a nakoniec ju dajú prasatám a sliepkam alebo ju jednoducho vyhodia a potom požiadajú o ďalšiu. Keď sa vodcovia a pracovníci stretnú s takýmto prípadom, ako ho majú riešiť? Ak povedia: „Keďže vám nestačí, nabudúce vám dám viac – poskytnem vám viac, keďže veľa jete“, je to vhodný spôsob, ako to riešiť? Nie je to zaslepenosť? (Je.) Ako to, že sú slepí? (Nerozumejú, čo sa v skutočnosti deje: hlavným dôvodom, prečo jedlo, ktoré vydali, nestačilo, je to, že sa ním plytvalo.) Robia unáhlené závery bez toho, aby pochopili, čo sa v skutočnosti deje. Na väčšine miest je dostatok jedla, ktoré sa vydáva podľa špecifikácií Božieho domu. Prečo to nikdy nestačí len pre to jedno miesto? Nevyžaduje si to konkrétne vyšetrovanie? Musia ísť na miesto a starostlivo a podrobne sa pýtať na situáciu, aby zistili, čo sa deje. Nakoniec prostredníctvom vyšetrovania a pochopenia zistia, že kuchár na tom mieste je zlý a nemorálny človek, ktorý kŕmil sliepky jedlom pre ľudí a úmyselne plytval jedlom Božieho domu. Je dosť vyberavý v tom, čo je, a rád je len chutné jedlo. Neje zeleninu, keď nie je mäso, a keď je, neje ani tofu. Keď dostane vajcia, je ich pri každom jedle. Vyberá si výlučne chutné jedlo a neje žiadnu obyčajnú zeleninu, ani sa nestará, či sa pokazí. Pochopenie ukázalo, že kuchár je zlý človek – mal by mu byť potom pri ďalšom prideľovaní zvýšený príspevok? (Nie.) Je to všetko, čo treba urobiť – nedať im viac? Ako sa má tento problém riešiť, keď sa raz zistí? Okamžite ho vymeňte; vymeňte ho za niekoho s trochou ľudskosti, aby sa ujal tejto povinnosti. Problém pohotovo odhaľte a vyriešte a vyraďte takýchto zlých ľudí, takýchto darebákov. Niektorí sa môžu opýtať: „Keď už nevaria, bolo by v poriadku nechať ich kŕmiť sliepky?“ (Nie.) Ak budú kŕmiť sliepky, nebudú znášať vajcia; ak budú kŕmiť prasatá, schudnú. Nehodia sa na to, aby kŕmili čokoľvek. Takíto ľudia musia byť poslaní preč – sú nespôsobilí konať povinnosť v Božom dome. Ak sa pri prideľovaní hmotných vecí Božieho domu zistia akékoľvek iné problémy, mali by sa tiež pohotovo vyriešiť. Aký je cieľ riešenia týchto problémov? Znížiť plytvanie a kazenie hmotných vecí Božieho domu. Niektorí sa môžu opýtať: „Na vyriešenie týchto problémov treba ísť vyšetrovať do kuchyne. Nepovedali ste, že vodcovia a pracovníci nesmú ísť do kuchyne? Prečo teraz smú?“ Sú to dve odlišné záležitosti. Nepovedal som, že nesmú ísť – bol to rozbor vodcov a pracovníkov, ktorí nevedia, ako pracovať, len sa nečinne poflakujú a prechádzajú, užívajú si výhody postavenia a stále chodia do kuchyne hľadať si niečo dobré na jedenie. V tomto prípade idú do kuchyne riešiť problémy, nie hľadať si niečo dobré na jedenie. Choďte, keď máte, a nechoďte, keď nemáte. Vodcovia a pracovníci majú veľa práce a toto je jedna z ich úloh, ktorej konkrétne problémy sa dajú spoznať len tak, že sa pôjde do hĺbky kuchyne a pochopia sa detaily. Ak sa zistí, že kuchár je nevhodný, treba ho okamžite prepustiť a nahradiť niekým vhodným. Tým sa zabezpečí, že veci vydané Božím domom nebudú vystavené plytvaniu a kazeniu. Nech to poviem akokoľvek, požiadavkou na vodcov a pracovníkov je, aby si plnili svoje zodpovednosti – ak je to tvoja starosť a práca, potom sa o to bezpodmienečne musíš postarať a musíš to urobiť. Musíš pozorovať očami a ušami pozorne počúvať, čo hovorí každý druh človeka – a samozrejme, musíš sa v srdci tiež učiť mať názory, myšlienky a rozlišovaciu schopnosť o všetkých druhoch vecí; ďalší dôležitý bod je vziať si k srdcu princípy, ktorých dodržiavanie vyžaduje Boží dom, a nikdy sa od nich neodchýliť. Nech robíš akúkoľvek prácu, najprv musíš pochopiť, aké sú princípy a pravidlá, ktoré vyžaduje Boží dom; predtým, ako sa pustíš do práce, musíš si niekoľkokrát položiť otázky ako: Mám jasno v princípoch, ktoré vyžaduje Boží dom? Ako by sa to malo robiť, aby to bolo v súlade s princípmi Božieho domu? Ako by sa to malo robiť podľa princípov v osobitných okolnostiach? Ako sa to má riešiť v bežných okolnostiach? Bezpodmienečne si musíš pred začatím práce položiť viac týchto a podobných otázok a viac sa modliť pred Bohom. Jedna časť je sebaskúmanie a druhá časť je prijatie Božieho podrobného skúmania. Takýto postup pomáha vodcom a pracovníkom robiť menej chýb a menej sa odchyľovať vo svojej práci, znižovať plytvanie hmotnými vecami Božieho domu a znižovať straty, ktoré vznikajú Jeho domu. Dôležitejšie je, že sa tým dodržiavajú a plnia zodpovednosti vodcov a pracovníkov. To je to, čo by mali vodcovia a pracovníci skutočne robiť. To je požiadavka na vodcov a pracovníkov. Ochraňovanie a prideľovanie rôznych hmotných vecí Božieho domu nie je zložitá úloha. Čiastočne ide o to, aby vodcovia a pracovníci sami poznali princípy; druhá časť spočíva v tom, že vodcovia a pracovníci musia o týchto princípoch viac hovoriť v duchovnom spoločenstve s ľuďmi, ktorí sú zodpovední za správu rôznych hmotných vecí, viac sledovať veci, snažiť sa im viac porozumieť a viac vyšetrovať stav správy, a zároveň viac hovoriť v duchovnom spoločenstve s nadriadenými, ktorí dohliadajú na prideľovanie rôznych hmotných vecí Božieho domu, aby im umožnili dôkladnejšie pochopiť tieto princípy. Samozrejme, vodcovia a pracovníci sa musia tiež neustále pýtať a zisťovať, ako títo ľudia prideľujú a vydávajú veci a či existujú nejaké osobitné okolnosti – napríklad či nadriadení prideľujú veci podľa princípov, ktoré vyžaduje Boží dom v rôznych ročných obdobiach, v rôznych časoch a v prípadoch, keď majú rôzne druhy ľudí rôzne požiadavky. Cieľom tohto konania je umožniť, aby rôzne veci Božieho domu účinne plnili svoje funkcie, aby sa v čo najväčšej miere rozumne využívali a aby boli čo najlepšie chránené a udržiavané. To je zodpovednosť vodcov a pracovníkov.