Dobrá správa hmotných vecí Božieho domu je zodpovednosťou celého Božieho vyvoleného národa

Keď ste pochopili zodpovednosti vodcov a pracovníkov, porozumeli ste aj princípom, ktoré by mal pochopiť každý brat a sestra pri zaobchádzaní s rôznymi hmotnými vecami Božieho domu? Možno nie ste vodcovia a pracovníci, ale aj tak by ste si mali plniť zodpovednosť dohľadu. To je právo Božieho vyvoleného národa. Taktiež, pokiaľ ide o rôzne hmotné veci Božieho domu – knihy a nástroje všetkých druhov; každodenné jedlo, pitie a veci a tak ďalej –, každý s nimi musí zaobchádzať s láskou a so starostlivosťou. Každý by mal tiež vykonávať pravidelné kontroly, opravy a údržbu rôznych vecí, ktoré používa, a mal by ich používať rozumne – nedovoľ, aby sa v tvojom vlastníctve poškodili a premrhali, ani ich bez rozmyslu nevyhadzuj. Niektorí hovoria: „Táto vec aj tak nie je moja. Nekúpil som ju za svoje peniaze. Vydal mi ju Boží dom – je to verejný majetok. Nemusím sa starať o to, kedy sa udržiava a opravuje, ani kde je uložená. Nemôžem ju nosiť so sebou, akoby som si ju privlastnil.“ Je to rozumná myšlienka? Nie je to dosť sebecké a bez ľudskej prirodzenosti? (Je.) Aké princípy by sa teda mali dodržiavať pri používaní hmotných vecí Božieho domu? Ak ti bolo niečo pridelené na používanie, potom je na tebe, aby si to počas používania opravoval a staral sa o to. Si plne zodpovedný; bez naliehania alebo dohľadu kohokoľvek iného by si mal s danou vecou zaobchádzať, vážiť si ju a chrániť ju, akoby bola tvojím osobným majetkom. Tomu sa hovorí mať ľudskú prirodzenosť. Bez ohľadu na to, v akom stave bola vec, keď ti bola vydaná, keď ju už nemáš dovolené používať alebo si s ňou skončil, mal by si ju úplne nepoškodenú a v pôvodnom stave vrátiť osobe, ktorá ju opatruje. Tomu sa hovorí mať rozum; je to niečo, čo by malo byť súčasťou ľudskej prirodzenosti. Hovoríš, že veríš v Boha, že máš svedomie a rozum, že miluješ pravdu, usiluješ sa o ňu a podriaďuješ sa jej, ale ak nemáš ani tú najmenšiu ľudskú prirodzenosť, ktorú by si mal mať pri zaobchádzaní s hmotnou vecou, ako môžeš vôbec hovoriť o láske k pravde alebo o jej praktizovaní? Nie je to trochu príliš prázdne? Ak nedokážeš splniť ani zodpovednosť, ktorú by si mal plniť pri zaobchádzaní s hmotnou vecou, znamená to, že tvoja ľudská prirodzenosť je nanič; bežne sa hovorí, že takémuto človeku „chýba ľudská prirodzenosť“. Okrem toho, bez ohľadu na to, ako používaš svoje vlastné veci, či už s nimi zaobchádzaš hrubo alebo starostlivo, je to tvoje právo. Nikto sa do toho nebude miešať. No Boží dom má princípy pre používanie svojich vecí. Všetky tieto princípy sú založené na svedomí a rozume, a hoci sa možno nedostanú na úroveň pravdy, prinajmenšom zodpovedajú štandardom ľudskej prirodzenosti. Ak nedokážeš splniť ani tento štandard ľudskej prirodzenosti, ak nedokážeš ani správne zaobchádzať s nástrojmi a zásobami, ktoré ti Boží dom vydáva, a správne ich používať, potom je otázne, či dokážeš pochopiť pravdu a vstúpiť do pravdy-reality – treba za tým dať otáznik. Takže pokiaľ ide o tvoje zaobchádzanie s týmito vecami, máš právo ich používať a, prirodzene, máš aj zodpovednosť ich opravovať, udržiavať a starať sa o ne. Musíš tieto veci brať vážne. Ak povieš, podobne ako neverci: „Aj tak to nie je moje. Nekúpil som to za svoje peniaze. Ak sa verejná vec pokazí, tak sa pokazí – stačí kúpiť novú alebo ju v najhoršom prípade opraviť. Ja aj tak nebudem škodovať.“ Ak zmýšľaš takto, je to problém – si v nebezpečenstve. Nemáš čestný charakter a nemáš srdce na správnom mieste. Šetrne používať vlastné veci, ale veci Božieho domu považovať za nedôležité, nestarať sa o ne a nevážiť si ich – nerobí to niekto, kto nemá srdce na správnom mieste? Má Boh rád ľudí, ktorých srdce nie je na správnom mieste? (Nie.) Povedzte mi, skúma Boh podrobne ľudí, ktorých srdce nie je na správnom mieste? (Skúma.) Boh podrobne skúma rovnako tých, ktorí majú srdce na správnom mieste, aj tých, ktorí ho nemajú na správnom mieste. Keď prijmeš Božie podrobné skúmanie, čo máš robiť, ak zistíš, že takto zmýšľaš? Nevšímať si to? Ponechať to tak? Nestarať sa o to? „Čo si myslím, je moja vec. Kto si ty, aby si sa do toho miešal? Ak mi niečo dovolíš používať, potom mám právo to používať – a v každom prípade stačí, ak ten stroj nepokazím. Prečo kladieš tak veľa a takých vysokých požiadaviek?“ Je to dobrý spôsob zmýšľania? (Nie.) To je „nemať ľudskú prirodzenosť“. Ak máš takéto myšlienky, musíš prijať Božie podrobné skúmanie a povedať: „Bože, mám skazenú povahu a moja ľudská prirodzenosť je úbohá. Kedysi som si myslel, že som dosť vznešený a čestný, že mám dôstojnosť; nikdy by som si nepomyslel, že ma zjaví táto drobnosť: mám sebecké túžby; nemám srdce na správnom mieste; mám svoje vlastné malé ciele. Som ochotný prijať Tvoje podrobné skúmanie a Tvoje disciplinovanie a som ochotný sa obrátiť.“ Musíš sa modliť a kajať pred Bohom a nechať Ho, aby ťa podrobne skúmal. Keď si prijal Jeho podrobné skúmanie, ako by si sa mal obrátiť? Povieš: „Bolo nemorálne zmýšľať tak, ako som zmýšľal kedysi – to je zmýšľanie nevercov a pochybovačov. Ja už tak zmýšľať nemôžem. Nesmiem ísť tou cestou. Som veriaci v Boha; musím byť človekom s ľudskou prirodzenosťou a dôstojnosťou, musím robiť veci, ktoré Boh miluje. V budúcnosti musím zmeniť spôsob používania nástrojov a strojov. Musím ich nechať odpočívať, keď treba, opravovať ich podľa potreby a udržiavať ich podľa potreby. Musím ich často čistiť a pravidelne kontrolovať ich rôzne súčasti, aby som zabezpečil ich normálne používanie. A hneď ako s nimi skončím, vyčistím ich a vrátim do úschovy, aby s nimi nemohli manipulovať nepovolané osoby.“ A potom, keď budeš v budúcnosti opäť používať stroje, budeš obzvlášť opatrný a pozorný. Tvoje názory sa budú neustále meniť a tvoje spôsoby sa zlepšia, premenia sa z tvojich predchádzajúcich sebeckých, opovrhnutiahodných myšlienok a činov na zmysel pre zodpovednosť, na ochotu starať sa o veci a preberať zodpovednosť. Zmena v tvojom zmýšľaní je začiatkom skutočného obrátenia sa. Keď svoje zmýšľanie a myšlienky uvedieš do praxe, prejaví sa to zmenou v tvojom konaní. Až keď to dosiahne túto úroveň, Boh uvidí, že sa skutočne obraciaš a kajáš; tieto obraty a zmeny, ktoré urobíš, budú pre Boha skutočne prijateľné. To je praktizovanie pravdy. Čo je najzákladnejšia vec, ktorú musí človek mať pri praktizovaní pravdy? Svedomie a rozum, ktoré by ľudia mali mať. A má sebecký, opovrhnutiahodný človek svedomie a rozum? (Nie.) Z učenia možno vieš, že veci Božieho domu nemôžeš nechať len tak pohodené alebo ich poškodiť a premrhať, alebo byť voči nim nezodpovedný – ale aký je tvoj postoj v srdci a v myšlienkach? „Načo sa starať o tieto veci? Aj tak to nie je moje.“ Takéto zmýšľanie bude riadiť tvoje správanie a bude potom učenie, ktoré poznáš, nejako užitočné? Nie – bude to len učenie, ktoré bude úplne zbytočné. Až keď sa tvoje zmýšľanie a názory obrátia a ty sa skutočne obrátiš a budeš sa kajať pred Bohom, začne sa meniť tvoje správanie a tvoje praktické činy. Vtedy to, čo žiješ, začne mať ľudskú prirodzenosť; vtedy začneš vstupovať do pravdy-reality. Takáto malá záležitosť zjavuje ľudskú prirodzenosť človeka, ako aj to, či ten človek skutočne miluje pravdu.

Spravovanie rôznych hmotných vecí Božieho domu je zodpovednosťou, ktorú by mali plniť vodcovia a pracovníci, a každý z Božieho vyvoleného národa by mal spoločne poskytovať dohľad, pomoc a maximálnu spoluprácu. To je zodpovednosťou každého. Boží vyvolený národ by mal ísť príkladom. Mali by začať od seba – len keď sami odvádzajú dobrú prácu, sú spôsobilí dohliadať na ostatných a hodnotiť, či je to, čo robia ostatní, vhodné a v súlade s princípmi. Je to záležitosť, ktorá sa týka každého; táto malá záležitosť zjavuje ľudskú prirodzenosť človeka, ako aj jeho postoj k pravde. Vodcovia a pracovníci by mali túto prácu konať dobre a s maximálnym nasadením, podľa princípov Božieho domu, a každý obyčajný brat a sestra by mal k tejto záležitosti tiež pristupovať s prísnosťou a opatrnosťou. Musíte sa často skúmať, skúmať, či sú vo vašej ľudskej prirodzenosti a zmýšľaní problémy a aký máte postoj. Keď zistíš, že s tvojím postojom a zmýšľaním je problém, mal by si sa pohotovo modliť a obrátiť sa – a pri spravovaní alebo používaní vecí Božieho domu by si sa mal usilovať jednak o to, aby si nemal výčitky svedomia ani nezaostal za Božími očakávaniami, a jednak o to, aby ťa ostatní obdivovali a schvaľovali to, čo robíš, a hovorili, že máš ľudskú prirodzenosť, čo je všetkým zrejmé. Hlavné je, aby sa ľudia pri tomto konaní držali princípov. Je to povinnosť, ktorú by si ľudia mali plniť, niečo, čo by mal dosiahnuť každý člen Božieho domu. Nie je to len zodpovednosť vodcov a pracovníkov.

Máte teraz viac-menej jasno v desiatom bode zodpovedností vodcov a pracovníkov? Keď pochopia princípy, ľudia by mali byť pri tejto práci pozornejší a dôkladnejší, mali by si s ňou dať viac námahy a nemali by byť leniví – potom budú v podstate schopní znížiť poškodenie a plytvanie hmotných vecí Božieho domu a zabrániť tomu, aby si ich privlastnili zlí ľudia. To by malo byť dosiahnuteľné. Prečo hovorím, že je to ľahko dosiahnuteľné? Sú to záležitosti, s ktorými sa môže stretnúť každý vo svojom každodennom živote doma. Je ľahké byť pozorný pri spravovaní vecí vo vlastnom dome, takže ak budeš ochraňovať veci Božieho domu, akoby boli tvoje vlastné, podľa požiadaviek Jeho domu, rozumne ich prideľovať, dosiahneš zníženie poškodenia a plytvania a nedovolíš zlým ľuďom, aby si ich privlastnili, potom budeš plniť zodpovednosť vodcov a pracovníkov. Zdá sa, že táto práca je svojou povahou úloha týkajúca sa všeobecných záležitostí. Prečo ju nazývame úlohou týkajúcou sa všeobecných záležitostí? Zahŕňa správu hmotných vecí. Spravujte ich a prideľujte ich dobre a budete si plniť svoju zodpovednosť. Taktiež, princíp tejto práce je celkom jednoduchý – zahŕňa len jediný princíp a nezahŕňa zložité pravdy. Pokiaľ má človek zmysel pre bremeno a správne úmysly, môže túto prácu konať dobre bez toho, aby musel rozumieť príliš mnohým pravdám, a bez toho, aby potreboval veľa duchovného spoločenstva o pravde. Preto je táto práca jednoduchou úlohou a je to úloha týkajúca sa všeobecných záležitostí. Je to práca, ktorú vodcovia a pracovníci ľahko zvládnu. Pokiaľ budete trochu usilovnejší, budete sa viac pýtať, viac zisťovať, viac sa starať a budete mať správne úmysly, dokážete to. Vôbec to nie je zložité. Skončili sme naše duchovné spoločenstvo o desiatom bode zodpovedností vodcov a pracovníkov. Je to také jednoduché.

Postoj a prejavy falošných vodcov vo vzťahu k hmotným veciam Božieho domu

Keď ste už pochopili túto zodpovednosť vodcov a pracovníkov, pokiaľ ide o ňu, ďalej rozoberieme prejavy falošných vodcov pri vykonávaní tejto práce a ich činy, na základe ktorých môžu byť charakterizovaní ako falošní vodcovia. Po prvé, keď falošní vodcovia konajú túto prácu, nie sú schopní správne ochraňovať rôzne veci. Ochraňovanie je prvá dôležitá úloha, pokiaľ ide o všetky druhy hmotných vecí. Falošní vodcovia majú chaos vo všetkom, čo robia; okrem toho, že sú ponorení do zmätku, pokiaľ ide o pravdu a rôzne princípy, ktoré sa jej týkajú, majú podobne chaos aj v ochraňovaní rôznych hmotných vecí Božieho domu. Nevedia, akých ľudí hľadať, aby ich spravovali, ani spôsob, akým by sa mali ochraňovať. Nemajú žiadne presné ciele, žiadne konkrétne plány, a už vôbec nie podrobné kroky na vykonanie tejto práce. Ak je niekto ochotný dať si tú námahu, tieto veci môžu byť ochránené; ak nie je, falošný vodca nechá tieto veci len tak bokom. Nenájde vhodnú osobu, ktorá by ich ochraňovala, ani vhodné miesto na ich uskladnenie, a už vôbec nemá duchovné spoločenstvo o konkrétnych princípoch ich ochraňovania. Zároveň nerobí žiadne opatrenia pre budúce umiestnenie, opravu a údržbu týchto hmotných vecí. Niektorí falošní vodcovia dokonca vôbec nevedia, aké veci Boží dom má – nestarajú sa o to a nepýtajú sa na to. Povedzme napríklad, že Boží dom vytlačil nové knihy Božích slov. Koľko kníh zostalo po ich distribúcii, kto bol poverený ich uskladnením, ako sa uskladňujú a či sa uskladňujú na správnom mieste – falošný vodca nič z toho nevie ani sa na to nepýta a nezisťuje to. Prečo to nezisťuje? Myslí si, že ochraňovanie hmotných vecí Božieho domu je drobnosť, že on je vodcom, niekto, kto robí dôležité veci, kto výlučne káže. Týmto „drobnostiam“ vôbec nevenuje pozornosť, ale odovzdáva ich ľuďom, ktorí ničomu nerozumejú, a nestará sa, či sú urobené dobre alebo zle. Preto prácu ochraňovania hmotných vecí Božieho domu vôbec neberie vážne. To je jeden dôvod. Druhý je ten, že niektorí falošní vodcovia sú popletení – v ich mysli je úplný zmätok. Nemajú normálne myslenie ani povedomie o ochraňovaní vecí a nemajú žiadny postup ani cestu, ako ochraňovať veci Božieho domu. Takže nevedia, koľko z týchto vecí je poškodených, a nevedia ani to, či dochádza k prípadom plytvania. Keď si niektoré veci vezmú zlí ľudia, falošný vodca povie: „Nechajte ich tak – v každom prípade je všetko v Božích rukách.“ Niektoré dôležité veci používajú jednotlivci bez toho, aby to niekto odsúhlasil; títo ľudia si tieto veci vezmú a ostatní ich nemôžu používať pri svojej práci a nikto sa neodváži ich o ne požiadať. Falošný vodca povie: „Nič sa nedeje. Stačí kúpiť novú. Vzali si tú vec, tak nech ju najprv použijú. Je to len vec – je jedno, kto ju používa. Ak ju nepoužívajú rozumne, to je medzi nimi a Bohom. My sa do toho nemusíme miešať.“ Pozrite sa, ako káže vznešené učenie, aby „vyriešil“ problém, pričom z veľkých problémov robí malé a z malých žiadne. Falošní vodcovia si neplnia žiadne zo svojich zodpovedností, pokiaľ ide o ochraňovanie rôznych vecí Božieho domu. Nestarajú sa o to, nepýtajú sa na to a neriešia ani nevybavujú žiadne problémy. Aj keď Zhora skúma ich prácu, hovoria len vyhýbavo, aby ich odbili, a tým sa to končí.

Niektorí bratia a sestry kupujú vybavenie, oblečenie a lieky pre Boží dom, a keď falošní vodcovia uvidia tieto veci, preberú ich a vezmú si dobré oblečenie, topánky a tašky pre seba, a ostatným dovolia vziať si len zvyšky, ktoré oni sami nepotrebujú. Keď to vidia hlupáci, ktorých vedú, povedia si: „Náš vodca si vybral, čo chcel – teraz sme na rade my. Keď skončíme, bezcenné veci, ktoré zostanú, hodíme bratom a sestrám pod nami.“ Do koho rúk sa tieto veci dostanú, tomu patria, a zvyšné veci, ktoré sa nikomu nepáčia, sa odhodia bokom a nikto ich neochraňuje. A tak rôzne hmotné veci Božieho domu majú formálne miesta na ochranu, ale v skutočnosti nie sú vôbec ochraňované – tie miesta sú skládky a nikto ich nespravuje. Len tak hádžu veci na nejaké miesto a nechávajú ich hromadiť sa. Sú tam odevy, topánky a ponožky, lieky a elektronika, ako aj denné potreby a kuchynský riad – je to chaos so všakovakým haraburdím, a dokonca sa tam mieša jedlo pre ľudí s jedlom pre psov. Ak sa opýtaš, kto tieto veci spravuje a či ich triedi; alebo či sú k týmto veciam pokyny a ako sa majú ochraňovať; alebo, ak tieto veci nie sú potrebné pre prácu Božieho domu, či ich potrebujú bratia a sestry – nikto nepozná odpovede. Je celkom normálne, že bratia a sestry to nevedia, ale ani vodcovia a pracovníci nepoznajú odpovede na žiadnu z týchto otázok – úplne sa vyhýbajú zodpovednosti za tieto veci, hovoria buď „neviem“, alebo „niekto sa o to stará“, čím ťa odbijú, a klamú Boží dom. To spôsobuje, že tieto problémy zostávajú nevyriešené. Pre vodcov a pracovníkov nie je ťažké nájsť vhodných ľudí na spravovanie rôznych hmotných vecí Božieho domu, však? Falošní vodcovia neurobia ani tú jednoduchú prácu, aby našli niekoho verného, kto by tieto veci správne ochraňoval, viedol dobré záznamy a dobre ich triedil. Čo teda robia? Keď bratia a sestry ponúknu oblečenie alebo denné potreby Božiemu domu a falošní vodcovia tieto veci uvidia, zhŕknu sa okolo nich ako svorka hladných vlkov, ktorá spolu požiera mäso. Skúšajú si, ktoré odevy im sedia, znova a znova, a donekonečna si vyberajú veci pre seba. Keď Boží dom nakúpi rôzne druhy dôležitých a drahých strojov a zariadení, ponáhľajú sa, aby si najprv vybrali tie dobré pre seba. Prečo si vyberajú tie dobré? Myslia si, že ako vodcovia alebo pracovníci majú prednostné právo na používanie vecí Božieho domu. Čokoľvek Boží dom vydá, vždy si najprv vyberú to najlepšie. Takto zaobchádzajú s vecami Božieho domu. Je toto konanie práce? Nie je to prejav falošných vodcov? Pokiaľ ide o veci, ktoré majú dátum spotreby – napríklad jedlo a lieky –, falošní vodcovia sa o ne jednoducho nestarajú. Nenájdu vhodný personál, ktorý by ich spravoval, ani týmto ľuďom nepovedia: „Niektoré z týchto vecí majú dátum spotreby, tak si o nich hneď urobte záznam. Ponáhľajte sa ich prideliť bratom a sestrám pred dátumom spotreby, aby sa rozumne využili – nečakajte, kým exspirujú; nenechajte ich vyjsť navnivoč.“ Falošní vodcovia tieto veci nikdy nerobia. Keď niečo exspiruje, jednoducho to vyhodia. Keď vodcovia a pracovníci vykonávajú prácu v Božom dome, prísne vzaté, mali by byť správcami Božieho domu. Prvá vec, ktorú by mali urobiť, je rozumne a dobre ochraňovať veci Božieho domu, pevne nad nimi bdieť a v tomto ohľade vykonávať riadnu kontrolu. Je to tiež základný bod práce Božieho domu, no falošní vodcovia nedokážu urobiť ani takúto základnú prácu. Sú popletení a tupí a majú slabú kvalitu – alebo žeby ich srdce nebolo na správnom mieste? Ak sú tupí a popletení, ako vedia, že si majú pre seba vybrať tie dobré veci? Prečo sa nevzdávajú svojich vlastných vecí alebo ich len tak nedávajú iným ľuďom? Prečo si neničia alebo nepoškodzujú vlastné veci? A prečo majú takýto postoj k veciam Božieho domu? Je zrejmé, že im chýba morálka a ich srdce nie je na správnom mieste. Keď raz vodcovia a pracovníci získajú postavenie a dostanú sa do kontaktu s väčším rozsahom práce Božieho domu, získajú prednostný prístup k rôznym hmotným veciam a verejnému majetku Božieho domu a sú o týchto veciach najlepšie informovaní. A predsa ich ignorujú, neochraňujú ich správne, nechajú kohokoľvek, aby ich bral a používal, kto je ochotný sa o ne starať, nech sa stará, a ak niekto nie je ochotný sa o ne starať a je nezodpovedný, im to nevadí, a aj keď zistia, že niekto má problém, neriešia ho. To sú falošní vodcovia. V tomto bode sme dospeli k záveru, že falošní vodcovia, okrem toho, že majú slabú kvalitu a nenesú bremeno, majú aj srdce na nesprávnom mieste a slabý charakter. Keďže títo vodcovia majú slabú kvalitu a chýba im schopnosť chápania, je pochopiteľné, že si zle počínajú v práci, ktorá zahŕňa pravdu a vstup do života. A keďže majú slabú kvalitu a nemajú pracovnú schopnosť, dá sa tolerovať aj to, že si zle počínajú v práci, ktorá zahŕňa administratívu. No to, že nedokážu vykonávať ani prácu, ktorá zahŕňa spravovanie rôznych vecí Božieho domu – čo je najminimálnejšia a najjednoduchšia práca –, ukazuje niečo ešte jasnejšie: problém niektorých falošných vodcov nie je taký jednoduchý, ako mať slabú kvalitu a neniesť bremeno – ešte viac platí, že majú obzvlášť nízky charakter a slabú ľudskú prirodzenosť. Prostredníctvom nášho duchovného spoločenstva o desiatej zodpovednosti vodcov a pracovníkov sa zjavil ďalší prejav falošných vodcov: nielenže sú slabej kvality, nenesú bremeno a oddávajú sa telesnému pohodliu – majú aj slabý charakter a ich srdce nie je na správnom mieste. Veci, ktoré nie sú ich, ich vôbec nezaujímajú – dokonca ich ani neochraňujú. Bol si ustanovený za správcu Božieho domu, a predsa sa za dobro odplácaš zlom a nechrániš záujmy Božieho domu, zatiaľ čo z neho žiješ; veci Božieho domu len tak odhadzuješ bokom, akoby patrili cudzím, neochraňuješ ich a myslíš si, že na nich nezáleží. To nie je zlyhanie pri plnení si zodpovedností – je to problém s tvojou ľudskou prirodzenosťou, je to veľký nedostatok morálky! To, že veci, ktoré majú chrániť, ochraňujú zle alebo vôbec, naznačuje, že falošní vodcovia nemajú ľudskú prirodzenosť a že ich srdce nie je na správnom mieste. Nedokážu ani dobre ochraňovať veci Božieho domu, takže keby ich mali prideľovať, dokázali by to robiť rozumne? Ešte viac zaostávajú v konaní podľa princípov. Vidia, ako sa veci Božieho domu nedbalo vyhadzujú a poškodzujú a ako sa nimi mrhá, bez toho, aby sa o ne staral niekto dobrý, a v srdci vedia až príliš dobre, že to nie je správne – no predsa to neriešia. Tomu sa hovorí mať srdce na nesprávnom mieste. Môže tá spodina so srdcom na nesprávnom mieste rozumne prideľovať rôzne hmotné veci Božieho domu? Toho sú ešte menej schopní – ak im dáte prideľovať tie veci, urobia ešte nemorálnejšie veci.

V jednej farmárskej cirkvi, kde chovajú psov, sa osoba zodpovedná za ich chov veľmi stará o novonarodené šteňatá. Bála sa, že šteňatá nedostanú potrebnú výživu, a tak požiadala o organické vajcia, ktoré by mohli žrať. Falošný vodca tam žiadosť okamžite schválil; nerozmýšľal o tom, aké vzácne sú organické vajcia. Nie je ich dosť ani pre ľudí, tak prečo by ich dávali psom? Nie je to absurdný spôsob, ako túto záležitosť riešiť? Aká je povaha tohto správania toho falošného vodcu? Ako ho charakterizovať? Nie je táto prax tohto falošného vodcu absurdná? To, čo falošný vodca neustále hovorí, kedykoľvek otvorí ústa, sú učenia, ktoré vyhovujú vkusu ľudí, ale v skutočnosti vôbec nerozumie pravde-princípom, takže keď sa niečo stane, pristupuje k tomu a rieši to podľa ľudských domnienok, preferencií a subjektívnych želaní – a nakoniec urobí takú nechutnú vec, ako je kŕmenie psov organickými vajcami. Dá sa takéto prideľovanie vecí Božieho domu falošným vodcom považovať za rozumné? (Nie.) Prečo nedokáže dosiahnuť rozumné prideľovanie? Navonok sa zdá, že falošný vodca zasahoval do tejto veľmi drobnej záležitosti, staral sa o ňu a sledoval ju a že mal dostatočný dôvod a opodstatnenie na schválenie tejto žiadosti – konal však v súlade s princípmi? Konal podľa princípov, ktoré vyžaduje Boží dom? Nie. Ak sa teda pozrieme na povahu jeho konania, je to dobrý alebo zlý skutok? Je to splnenie jeho zodpovednosti alebo jej zanedbanie? Je to zanedbanie povinnosti – je to konanie bez princípov, je to svojvoľné páchanie zla! Čo prostredníctvom tejto záležitosti vidíte ako podstatu ľudskej prirodzenosti tohto falošného vodcu? Nie je to skreslené chápanie a slepé uplatňovanie predpisov? To, čo hovorí pri každom nádychu, sú správne učenia a znie to, akoby v tom nebola ani jedna nesprávna veta, no v skutočnosti je to skreslené. Takíto ľudia sú falošne duchovní a majú skreslené chápanie – sú to naničhodníci, ktorým chýba duchovné porozumenie. Práve sme spomenuli, že ľudská prirodzenosť falošných vodcov sa vyznačuje nízkym charakterom a tým, že majú srdce na nesprávnom mieste. Chýbajú im princípy, keď príde čas na prideľovanie vecí Božieho domu, a prideľujú ich slepo, čo zjavuje, že falošní vodcovia majú skreslené chápanie a slepo uplatňujú predpisy a že pri svojom konaní sú bez princípov – konajú len slepo a náhodne. Falošní vodcovia sa navonok zdajú byť takí dobrotiví a láskaví, hoci v skutočnosti je to falošná dobrotivosť a falošná láskavosť. Napríklad keď suka vrhla šteňatá, človek starajúci sa o psov povedal, že by jej mal dať novú prikrývku určenú pre ľudí. Niekto potom povedal: „Bola by škoda dať novú prikrývku psom – bolo by lepšie dať ju bratom a sestrám a starú prikrývku, ktorú vymieňame, dať zvieratám.“ Čo si myslíte o tomto návrhu? Prideľovať nové veci ľuďom a staré veci zvieratám je celkom rozumné. To je princíp; to je rozumné prideľovanie. Ako falošní vodcovia riešia takéto veci, keď sa s nimi stretnú? Falošný vodca po vypočutí premýšľal: „Zvieratá nikdy nepoužívajú nové veci. Vždy používajú staré a špinavé. My ľudia vždy používame nové. Božie slová hovoria, že niekedy nie sme ani takí dobrí ako ošípané alebo psy. Takže sa so psami a ošípanými nehádajte o veci. To je nedostatok ľudskej prirodzenosti.“ A tak dal nakoniec novú prikrývku zvieratám. Ľudia tam možno neutrpeli stratu používaním starej, ale spôsob, akým sa táto vec riešila, veľmi dobre ilustruje problém. Akú úlohu zohral v tejto záležitosti falošný vodca? Povedali by ste, že normálni ľudia by boli schopní urobiť niečo také? (Nie.) Akí ľudia by teda dovolili, aby sa veci pri riešení tejto záležitosti dostali až do tohto bodu? (Absurdné typy, ktorým chýba rozum alebo myslenie normálnych ľudí.) Všetky tieto odpovede sú správne – títo ľudia sú menej ako nič. Keď sa normálni ľudia stretnú s niečím takým, vedia, ako to rozumne riešiť, ale falošne duchovní falošní vodcovia so skresleným chápaním to nevedia. Zdá sa, že aj ich spôsob riešenia má nejaký základ, a zdá sa, že je v súlade s princípmi Božieho domu a podložený hojnými a rozumnými odôvodneniami, no ľudia po jeho vypočutí nevedia, či sa majú smiať alebo plakať – také je to absurdné. Ako je možné, že nedokážu pochopiť ani takú jednoduchú a zrejmú logiku? Ako to, že to riešia takým skresleným spôsobom? Je to odporné. Ak ich poveríte správcovstvom, budú mať psov na chytanie myší, mačky na stráženie domu a ošípané v posteliach – všetko bude v neporiadku. Sú falošní vodcovia schopní rozumne prideľovať rôzne hmotné veci Božieho domu? (Nie.) Je to zvláštny druh, sú to popletení ľudia a absurdné typy. Okrem tých falošných vodcov s obzvlášť skresleným chápaním a srdcom na nesprávnom mieste, aj väčšina falošných vodcov robí v tomto druhu práce neporiadok a chaos, hoci majú trochu kvality a ich chápanie nie je skreslené. Nedokážu si splniť ani tie najmenšie zodpovednosti, ktoré by mali. Takže keď sa ich na túto prácu spýtate, ich odpoveď je vždy rovnaká: „Ten a ten na tom pracuje. Ten a ten to vie. Ak máš nejaké otázky, musím sa ísť spýtať toho a toho.“ A potom sa po nich zľahne zem. To je prejav, ktorý falošní vodcovia vykazujú pri vykonávaní tejto práce.