Na poslednom zhromaždení sme mali duchovné spoločenstvo o desiatom bode zodpovedností vodcov a pracovníkov: „Správne opatrovať a rozumne prideľovať rôzne hmotné veci Božieho domu (knihy, rôzne vybavenie, obilie atď.), vykonávať pravidelné kontroly, údržbu a opravy, aby sa minimalizovalo poškodenie a plytvanie, a zároveň zabrániť, aby sa ich zmocnili zlí ľudia.“ Duchovné spoločenstvo o desiatom bode sa týkalo práce, ktorú by mali vodcovia a pracovníci vykonávať, a zodpovedností, ktoré by mali plniť vo vzťahu k rôznym hmotným veciam Božieho domu, a zároveň porovnávaním odhalilo rôzne prejavy falošných vodcov. Ak vodcovia a pracovníci plnia zodpovednosti, ktoré by mali a môžu plniť v každej položke práce Božieho domu, potom sú ako vodcovia a pracovníci na požadovanej úrovni; ak si neplnia svoje zodpovednosti a nevykonávajú žiadnu skutočnú prácu, potom je úplne jasné, že sú to falošní vodcovia. Pokiaľ ide o desiaty bod, falošní vodcovia, samozrejme, nevykonávajú skvelú prácu pri ochrane a rozumnom prideľovaní rôznych hmotných vecí Božieho domu – tieto veci nie sú dobre ochraňované, alebo dokonca možno nie sú ochraňované vôbec, a falošní vodcovia vytvárajú pri ich prideľovaní chaos. Túto prácu dokonca nemusia brať vôbec vážne. Hoci sa táto práca týka všeobecných záležitostí, stále je to zodpovednosť, ktorú by mali vodcovia a pracovníci plniť, a práca, ktorú by mali vykonávať. Bez ohľadu na to, či prácu vykonávajú sami, alebo či jej vykonávaním poveria vhodných ľudí, a zároveň vykonávajú dohľad, kontroly, sledovanie a tak ďalej, túto prácu v žiadnom prípade nemožno oddeliť od zodpovedností vodcov a pracovníkov – sú priamo prepojené. Preto, pokiaľ ide o túto prácu, ak vodcovia a pracovníci správne neochraňujú a rozumne neprideľujú rôzne hmotné veci Božieho domu, neplnia si svoje zodpovednosti a nevykonávajú svoju prácu dobre. Toto je jeden z prejavov falošných vodcov. Na našom poslednom zhromaždení sme jednoducho odhalili a rozobrali prejavy falošných vodcov pri vykonávaní tejto položky práce v rámci všeobecných záležitostí, a uviedli sme niekoľko príkladov. Ak je niekto falošným vodcom, potom v tejto práci absolútne neplní svoje zodpovednosti a práca, ktorú vykonáva, nie je na požadovanej úrovni. Je to preto, lebo falošní vodcovia nikdy nevynakladajú úsilie na skutočnú prácu – keď je raz zadaná, považujú ju za skončenú a nikdy ju nesledujú ani sa na nej nepodieľajú. Ďalším hlavným dôvodom je, že falošní vodcovia nerozumejú princípom žiadnej práce, ktorú vykonávajú. Aj keď pri svojej práci nezaháľajú, to, čo robia, je v rozpore s princípmi a predpismi, ktoré vyžaduje Boží dom, alebo dokonca vôbec nie je v súlade s princípmi. Čo znamená byť v rozpore s princípmi? Znamená to, že konajú bezohľadne a bezhlavo na základe svojich domnienok, vôle, pocitov a tak ďalej. Bez ohľadu na čokoľvek teda existujú dva hlavné prejavy falošných vodcov, pokiaľ ide o tento bod zodpovedností vodcov a pracovníkov: prvým je nevykonávanie skutočnej práce a druhým neschopnosť pochopiť princípy, takže nemôžu vykonávať skutočnú prácu. Toto sú základné prejavy. Na našom poslednom zhromaždení sme mali duchovné spoločenstvo a odhalili sme, ako sa prejavuje ľudská prirodzenosť falošných vodcov pri realizácii tohto druhu práce v rámci všeobecných záležitostí. Dokonca ani pri tejto jednoduchej, jedinej práci si falošní vodcovia nedokážu plniť svoje zodpovednosti. Majú schopnosť túto prácu vykonávať, ale nerobia ju. Súvisí to s charakterom a ľudskou prirodzenosťou ľudí tohto druhu. Aký je problém s ich ľudskou prirodzenosťou? Nemajú srdcia na správnom mieste a ich charakter je nízky. V podstate sme ukončili naše duchovné spoločenstvo o zodpovednostiach vodcov a pracovníkov, všeobecných princípoch a rôznych prejavoch falošných vodcov v rámci desiateho bodu. Dnes budeme pokračovať v duchovnom spoločenstve o jedenástom bode zodpovedností vodcov a pracovníkov.

Jedenásty bod: Vyberať spoľahlivých ľudí, ktorých ľudská prirodzenosť je na požadovanej úrovni, najmä na úlohu systematického registrovania, sčítavania a opatrovania obiet; pravidelne preskúmavať a kontrolovať príjmy a výdavky, aby sa mohli pohotovo identifikovať prípady mrhania alebo plytvania, ako aj neprimerané výdavky, zastaviť takéto veci a požadovať primeranú náhradu; okrem toho za každú cenu zabrániť, aby sa obety dostali do rúk zlých ľudí a aby sa ich zmocnili

Čo sú obety

Obsah jedenásteho bodu zodpovedností vodcov a pracovníkov je: „Vyberať spoľahlivých ľudí, ktorých ľudská prirodzenosť je na požadovanej úrovni, najmä na úlohu systematického registrovania, sčítavania a opatrovania obiet; pravidelne preskúmavať a kontrolovať príjmy a výdavky, aby sa mohli pohotovo identifikovať prípady mrhania alebo plytvania, ako aj neprimerané výdavky, zastaviť takéto veci a požadovať primeranú náhradu; okrem toho za každú cenu zabrániť, aby sa obety dostali do rúk zlých ľudí a aby sa ich zmocnili.“ Aké sú zodpovednosti vodcov a pracovníkov v tejto práci? Aká je hlavná práca, ktorú majú vykonávať? (Správne ochraňovať obety.) Desiaty bod bol o ochraňovaní a rozumnom prideľovaní rôznych hmotných vecí Božieho domu; tento je o správnom ochraňovaní obiet. Rôzne hmotné veci Božieho domu a jeho obety sú si trochu podobné – ale sú rovnaké? (Nie.) Aký je rozdiel? (Obety, to sú hlavne peniaze.) Peniaze sú jedným aspektom. Ako sa rôzne hmotné veci Božieho domu a obety líšia svojou povahou? Sú knihy Božích slov obetami? Sú rôzne stroje používané na prácu obetami? Sú rôzne veci dennej potreby, ktoré Boží dom kupuje, obetami? (Nie.) Čo to teda je? V Božom dome všetky knihy Božích slov a všetky rôzne druhy zariadení potrebných pre jeho prácu, ktoré kupuje za peniaze obetované Božím vyvoleným národom, vrátane rôznych predmetov, ako sú fotoaparáty, diktafóny, počítače a mobilné telefóny – to všetko sú hmotné veci Božieho domu. Okrem toho sú stoly, stoličky, lavice, jedlo a iné podobné veci dennej potreby tiež hmotnými vecami Božieho domu. Niektoré z týchto predmetov kupujú bratia a sestry a iné kupuje Boží dom z obiet; všetky sú klasifikované ako hmotné veci Božieho domu. O tejto téme sme sa rozprávali v duchovnom spoločenstve na našom poslednom zhromaždení. Teraz budeme pokračovať a pozrieme sa na dôležitú vec, o ktorej budeme mať duchovné spoločenstvo v rámci jedenásteho bodu: obety. Čo presne sú obety? Ako je vymedzený ich rozsah? Predtým, ako budeme mať duchovné spoločenstvo o zodpovednostiach vodcov a pracovníkov, je potrebné si ujasniť, čo sú obety. Hoci väčšina ľudí v minulosti verila v Ježiša a prijala túto etapu diela už pred niekoľkými rokmi, ich predstava o obetách zostáva nejasná. Nie je im jasné, čo obety skutočne sú. Niektorí povedia, že obety sú peniaze a hmotné veci, ktoré sa obetujú Bohu, zatiaľ čo iní povedia, že obety sa vzťahujú hlavne na peniaze. Ktoré z týchto tvrdení je presné? (Pokiaľ je niečo obetované Bohu, bez ohľadu na to, či sú to peniaze alebo akýkoľvek predmet, veľký či malý, je to obeta.) To je relatívne presné zhrnutie. Teraz, keď sú rozsah a hranice obiet jasné, presne definujme, čo presne obety sú, aby mal každý v tomto pojme jasno.

V Biblii je o obetách zaznamenané, že Boh pôvodne žiadal od človeka, aby Mu obetoval desiatok – to je obeta. Bez ohľadu na to, či bola obetovaná suma veľká alebo malá, a bez ohľadu na to, čo bolo obetované – či už peniaze, alebo hmotné veci – pokiaľ to bola desatina z príjmu človeka, ktorá sa mala odovzdať, išlo jednoznačne o obetu. To Boh žiadal od človeka, to mali veriaci v Boha obetovať Bohu. Tento desiatok je jedným z aspektov obiet. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Vzťahuje sa tá desatina len na peniaze?“ Nie nevyhnutne. Napríklad, ak človek zožne obilie z desiatich akrov, potom bez ohľadu na to, koľko obilia je, obilie z jedného akra by sa malo nakoniec obetovať Bohu – táto desatina je to, čo by ľudia mali odovzdať. Pojem „desatina“ sa teda nevzťahuje len na peniaze – neznamená to len, že keď človek zarobí tisíc jüanov, musí Bohu obetovať sto – ale vzťahuje sa na všetko, čo ľudia získajú, čo zahŕňa oveľa viac, vrátane hmotných vecí a peňazí. O tom hovorí Biblia. Samozrejme, v dnešnej dobe sa Boží dom neriadi Bibliou tak, že by prísne vyžadoval, aby ľudia odovzdávali desatinu zo všetkého, čo získajú. Tu len v duchovnom spoločenstve hovorím o pojme a definícii „desatiny“ a šírim ich, aby ľudia vedeli, že desiatok je jedným z aspektov obiet. Nevyzývam ľudí, aby obetovali desatinu; koľko ľudia obetujú, závisí od ich osobného pochopenia a ochoty a Boží dom nemá v tejto záležitosti žiadne ďalšie požiadavky.

Ďalším aspektom obiet sú veci, ktoré ľudia obetujú Bohu. V širšom zmysle to, samozrejme, zahŕňa aj desiatok; konkrétne povedané, okrem desiatku všetko, čo ľudia obetujú Bohu, spadá do kategórie obiet. Veci, ktoré sa obetujú Bohu, zahŕňajú široký rozsah, napríklad jedlo, spotrebiče, veci dennej potreby, výživové doplnky, ako aj kravy, ovce a tak ďalej, ktoré sa obetovali na oltári v dobách Starého zákona. Toto všetko sú obety. To, či je niečo obetou, závisí od úmyslu darcu; ak darca povie, že táto vec je obetovaná Bohu, potom bez ohľadu na to, či je daná priamo Bohu, alebo umiestnená v Božom dome na ochranu, spadá do kategórie obiet a ľudia sa jej nemôžu svojvoľne dotýkať. Napríklad: Keď niekto kúpi špičkový počítač a obetuje ho Bohu, tento počítač sa stáva obetou; keď niekto kúpi Bohu auto, toto auto sa stáva obetou; keď niekto kúpi dve fľaštičky výživových doplnkov a obetuje ich Bohu, tieto fľaštičky sa potom stávajú obetami. Neexistuje žiadna špecifická, presná definícia toho, čo sú hmotné veci obetované Bohu. V súhrne je to veľmi široký rozsah – sú to veci, ktoré Bohu obetujú tí, ktorí Ho nasledujú. Niektorí môžu povedať: „Boh je teraz vtelený na zemi a veci, ktoré sa Mu obetujú, patria Jemu – ale čo ak by na zemi nebol? Keď je Boh v nebi, potom veci, ktoré sa Mu vtedy obetujú, nie sú obetami?“ Je to správne? (Nie.) Nezáleží na tom, či je Boh v období vtelenia. V každom prípade, pokiaľ je niečo obetované Bohu, je to obeta. Iní môžu povedať: „Je toľko vecí, ktoré sa obetujú Bohu. Dokáže ich využiť? Dokáže ich všetky použiť?“ (To s človekom nemá nič spoločné.) To je správny a výstižný spôsob, ako to povedať. Tieto veci obetujú Bohu ľudia; ako ich používa a či ich dokáže všetky použiť, a ako ich prideľuje a zaobchádza s nimi, nemá s človekom nič spoločné. Netreba sa tým trápiť ani si robiť starosti. Stručne povedané, len čo niekto niečo obetuje Bohu, tá vec spadá do rozsahu obiet. Je Božia a nemá nič spoločné so žiadnym človekom. Niektorí môžu povedať: „Hovoríš to tak, akoby si Boh násilne nárokoval vlastníctvo tej veci.“ Deje sa to tak? (Nie.) Tá vec je Božia, preto sa nazýva obetou. Ľudia sa jej nemôžu dotýkať ani ju prideľovať podľa vlastnej vôle. Niektorí sa môžu opýtať: „Nie je to plytvanie?“ Aj keby bolo, to nie je tvoja vec. Iní môžu povedať: „Keď je Boh v nebi a nie je vtelený, nemôže si užívať ani využívať veci, ktoré Mu ľudia obetujú. Čo sa s tým má teda urobiť?“ To sa dá ľahko vyriešiť: Boží dom a cirkev sú tu na to, aby s týmito vecami zaobchádzali podľa princípov; nemusíš sa tým trápiť ani si s tým robiť starosti. V súhrne, bez ohľadu na to, ako sa s vecou zaobchádza, len čo spadá do kategórie obiet, len čo je klasifikovaná ako obeta, nemá s človekom nič spoločné. A pretože tá vec patrí Bohu, ľudia si s ňou nemôžu robiť, čo chcú – má to následky. Vo veku Starého zákona, v čase jesennej žatvy, ľudia na oltáre obetovali všelijaké veci. Niektorí obetovali obilie, ovocie a rôzne iné plodiny, zatiaľ čo iní obetovali kravy a ovce. Užíval si ich Boh? Konzumuje tie veci? (Nie.) Ako vieš, že nie? Videl si to? To je tvoja predstava. Hovoríš, že Boh ich neje – no keby si odhryzol, ako by si sa cítil? Bolo by to v rozpore s tvojimi predstavami a domnienkami? Nemyslia si niektorí ľudia, že keďže Boh tieto veci neje ani si ich neužíva, netreba ich obetovať? Ako si môžete byť takí istí? Hovoríte „Boh ich neje“, pretože si myslíte, že je duchovné telo a nemôže jesť, alebo pretože si myslíte, že Boh má Svoju identitu ako Boh, nie je telesný a smrteľný a nemal by si tieto veci užívať? Je pre Boha hanebné užívať si obety, ktoré Mu ľudia prinášajú? (Nie.) Je to teda v rozpore s predstavami ľudí, alebo je to v rozpore s Božou identitou? Čo presne to je? (Ľudia by o tom nemali diskutovať.) Správne – nie je to niečo, čím by sa ľudia mali zaoberať. Nemusíš určovať, že Boh si ich musí užívať, ani že by si ich nemal užívať. Rob, čo by si mal, plň si svoju povinnosť, svoju zodpovednosť a svoje záväzky – to postačí. Potom si splnil svoju úlohu. Čo sa týka toho, ako Boh s tými vecami naloží, to je Jeho vec. Či sa Boh o ne podelí s ľuďmi, alebo ich nechá pokaziť sa, či si z nich trochu užije, alebo sa na ne pozrie, to všetko je nespochybniteľné a oprávnené. Boh má Svoju slobodu v tom, ako s týmito záležitosťami zaobchádza. Nie je to niečo, čím by sa ľudia mali zaoberať, ani niečo, o čom by mali vynášať súdy. Ľudia by si o týchto veciach nemali svojvoľne vytvárať predstavy, a už vôbec nie ich svojvoľne posudzovať alebo nad nimi vynášať súdy alebo verdikty. Už rozumiete? Ako by mal Boh zaobchádzať s obetami, ktoré Mu ľudia prinášajú? (Naloží s nimi, ako bude chcieť.) Správne. Ľudia, ktorí to takto chápu, majú normálny rozum. Boh s týmito vecami naloží, ako bude chcieť. Môže sa na ne pozrieť, alebo sa na ne jednoducho vôbec nepozrieť a nevšímať si ich. Staraj sa len o to, aby si prinášal obety, keď na to príde čas, a prinášal obety, keď si to želáš, podľa Božích požiadaviek a aby si si plnil zodpovednosť človeka. Nestaraj sa o to, ako Boh s takýmito záležitosťami zaobchádza a ako k nim pristupuje. Stručne povedané, stačí, ak to, čo robíš, je v rámci Božích požiadaviek, v súlade s normou svedomia a v súlade s povinnosťou, záväzkom a zodpovednosťou ľudstva. Čo sa týka toho, ako Boh s týmito predmetmi zaobchádza a ako k nim pristupuje, to je Jeho vlastná záležitosť a ľudia o tom vôbec nesmú vynášať súdy ani verdikty. V priebehu niekoľkých sekúnd ste urobili veľkú chybu. Opýtal som sa vás, či si Boh tieto veci užíva alebo ich je, a vy ste povedali, že ich neje ani si ich neužíva. V čom bola vaša chyba? (V posudzovaní Boha.) Bolo to unáhlené vymedzovanie a vynášanie unáhlených súdov, čo dokazuje, že ľudia v sebe stále majú požiadavky voči Bohu. Pre nich je nesprávne, aby si Boh tieto veci užíval, a je nesprávne, aby si ich neužíval. Ak si ich užíva, povedia: „Si duchovné telo, nie telesné a smrteľné. Prečo by si si užíval tieto veci? Je to také nepredstaviteľné!“ A ak si Boh tieto veci nevšíma, ľudia potom povedia: „My sme úporne pracovali, aby sme Ti obetovali svoje srdcia, a Ty si sa ani len nepozrel na veci, ktoré sme Ti obetovali. Berieš na nás vôbec nejaký ohľad?“ Aj tu majú ľudia čo povedať. To je nedostatok rozumu. Aby sme to zhrnuli, s akým postojom by ľudia mali k tejto záležitosti pristupovať? (Ľudia majú obetovať Bohu to, čo by mali, a čo sa týka toho, ako Boh s týmito vecami naloží, ľudia by o tom nemali mať žiadne predstavy ani domnienky, ani by to nemali posudzovať.) Áno – to je rozum, ktorý by ľudia mali mať. Týka sa to predmetov, ktoré sa obetujú Bohu, čo je tiež jeden z aspektov obiet. Hmotné veci obetované Bohu zahŕňajú širokú škálu vecí. Je to preto, lebo ľudia žijú v hmotnom svete a okrem peňazí, zlata, striebra a šperkov existuje mnoho ďalších vecí, ktoré považujú za celkom dobré a cenné, a keď niektorí ľudia myslia na Boha alebo na Božiu lásku, sú ochotní obetovať Bohu to, čo považujú za vzácne a cenné. Keď sa tieto veci obetujú Bohu, spadajú do rozsahu obiet; stávajú sa obetami. A zároveň, ako sa stávajú obetami, je na Bohu, aby s nimi zaobchádzal – ľudia sa ich potom nemôžu dotýkať, nie sú pod ich kontrolou a nepatria im. Keď si niečo obetoval Bohu, patrí to Bohu, nie je na tebe, aby si s tým zaobchádzal, a už nemôžeš do tejto záležitosti zasahovať. Bez ohľadu na to, ako Boh s tou vecou zaobchádza alebo ako k nej pristupuje, nemá to s človekom nič spoločné. Hmotné veci, ktoré sa obetujú Bohu, sú tiež aspektom obiet. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Môžu byť obetami len peniaze a drahé zlato, striebro a šperky? Povedzme, že by niekto obetoval Bohu pár topánok, pár ponožiek alebo pár vložiek do topánok – počítajú sa ako obety?“ Ak sa riadime definíciou obiet, bez ohľadu na to, aká veľká alebo malá, alebo aká drahá alebo lacná je nejaká vec – aj keby to bolo pero alebo kus papiera – pokiaľ bola obetovaná Bohu, je to obeta.

Existuje ďalší aspekt obiet: hmotné veci, ktoré sa obetujú Božiemu domu a cirkvi. Tieto veci tiež spadajú do kategórie obiet. Čo takéto hmotné veci zahŕňajú? Povedzme napríklad, že niekto si kúpil auto a po chvíli jazdenia mal pocit, že je trochu staré, a tak si kúpil nové a to staré obetoval Božiemu domu, aby ho Boží dom mohol používať vo svojej práci. Toto auto potom patrí Božiemu domu. Veci, ktoré patria Božiemu domu, by sa mali klasifikovať ako obety – to je správne. Samozrejme, zariadenia a vybavenie nie sú jediné veci, ktoré sa obetujú cirkvi a Božiemu domu, sú tu aj nejaké iné veci; tento rozsah je dosť veľký. Niektorí ľudia hovoria: „Desatina, ktorú ľudia obetujú zo všetkého, čo získajú, je obeta, rovnako ako peniaze a hmotné veci obetované Bohu; nemáme námietky proti tomu, aby boli klasifikované ako obety, nie je na tom nič sporné. Ale prečo aj hmotné veci obetované cirkvi a Božiemu domu spadajú do kategórie obiet? To nedáva veľmi zmysel.“ Povedzte Mi, dáva zmysel, aby boli klasifikované ako obety? (Áno.) A prečo to hovoríte? (Cirkev existuje len preto, lebo existuje Boh, a tak všetko, čo sa obetuje cirkvi, je tiež obetou.) Dobre povedané. Cirkev a Boží dom patria Bohu a existujú len preto, lebo existuje Boh; len preto, lebo existuje cirkev, majú bratia a sestry miesto na zhromažďovanie a život, a len preto, lebo existuje Boží dom, sa majú kde vyriešiť všetky problémy bratov a sestier a bratia a sestry majú skutočný domov. Všetko toto existuje len na základe existencie Boha. Ľudia neobetujú veci cirkvi a Božiemu domu preto, lebo ľudia v cirkvi veria v Boha a sú členmi Božieho domu – to nie je správny dôvod. Je to kvôli Bohu, že ľudia obetujú veci cirkvi a Božiemu domu. Čo z toho vyplýva? Kto by len tak obetoval veci cirkvi, ak by to nebolo kvôli Bohu? Bez Boha by cirkev neexistovala. Keď majú ľudia veci, ktoré nepotrebujú alebo ktoré sú nadbytočné, mohli by ich vyhodiť alebo nechať nepoužité; niektoré veci by sa dali aj predať. S týmito vecami by sa dalo naložiť pomocou všetkých týchto metód, všakže? Prečo s nimi teda ľudia týmito spôsobmi nenakladajú – prečo ich namiesto toho obetujú cirkvi? Nie je to kvôli Bohu? (Áno.) Ľudia obetujú veci cirkvi presne preto, lebo existuje Boh. Preto by všetko, čo sa obetuje cirkvi alebo Božiemu domu, malo byť klasifikované ako obeta. Niektorí ľudia hovoria: „Túto svoju vec obetujem cirkvi.“ Obetovať tú vec cirkvi je to isté, ako ju obetovať Bohu, a cirkev a Boží dom majú plnú autoritu nad zaobchádzaním s takýmito vecami. Keď niečo obetuješ cirkvi, stráca to akékoľvek spojenie s tebou. Boží dom a cirkev tieto hmotné veci rozumne pridelia, použijú ich a naložia s nimi podľa princípov stanovených Božím domom. Takže odkiaľ pochádzajú tieto princípy? Od Boha. Princíp použitia týchto vecí spočíva v podstate v tom, že by sa mali používať pre Boží plán riadenia a pre prácu na šírení Božieho evanjelia. Nie sú na výhradné použitie zo strany žiadneho jednotlivca a už vôbec nie žiadnej skupiny ľudí, ale majú sa používať na prácu na šírení evanjelia a na rôzne práce Božieho domu. Preto nikto nemá privilégium používať tieto veci; jediný princíp a základ pre ich použitie a prideľovanie je riadiť sa princípmi, ktoré vyžaduje Boží dom. Je to rozumné a správne.

Toto sú tri časti definície obiet, pričom každá z nich je definíciou jedného aspektu obiet a jedného aspektu ich rozsahu. Teraz vám je všetkým jasné, čo sú obety, však? (Áno.) Predtým niektorí hovorili: „Táto vec nie sú peniaze a osoba, ktorá ju obetovala, nepovedala, že je pre Boha. Povedala len, že ju obetuje. Takže nemôže byť na použitie Božím domom a už vôbec nemôže byť poskytnutá Bohu.“ A tak o tom neviedli žiadny záznam a tú vec tajne používali, ako sa im zachcelo. Je to rozumné? (Nie.) To, čo povedali, je samo o sebe nerozumné. Hovorili tiež: „Obety cirkvi a Božiemu domu sú spoločným majetkom – môže ich používať ktokoľvek,“ čo je zjavne nerozumné. Je to presne preto, lebo väčšina ľudí má hmlistú a nejasnú predstavu o definícii a pojme obiet, že niektorí podlí zlosynovia a niektorí ľudia s lakomými srdcami a nevhodnými túžbami využívajú situáciu a premýšľajú o tom, ako sa tých vecí zmocniť. Teraz, keď máte jasno v presnej definícii a pojme obiet, budete vedieť rozlišovať, keď sa v budúcnosti stretnete s takýmito udalosťami a ľuďmi.