Zodpovednosti vodcov a pracovníkov vo vzťahu k opatrovaniu obiet

I. Správne opatrovanie obiet

Ďalej sa pozrieme na to, aké konkrétne zodpovednosti by mali vodcovia a pracovníci plniť, pokiaľ ide o ochranu obiet. Čo sa týka obiet, vodcovia a pracovníci musia najprv pochopiť, čo sú obety. Keď ľudia obetujú desatinu z toho, čo prijmú, je to obeta; keď jasne vyhlásia, že obetujú peniaze alebo predmety Bohu, sú to obety; keď jasne povedia, že obetujú nejaký predmet cirkvi a Božiemu domu, je to obeta. Keď vodcovia a pracovníci pochopia definíciu a koncept obiet, musia mať jasný prehľad o obetách, ktoré ľudia prinášajú, a spravovať ich a v tomto ohľade vykonávať náležité preverovanie. Najprv majú nájsť spoľahlivých ľudí, ktorých ľudská prirodzenosť je na požadovanej úrovni, aby ako správcovia systematicky viedli záznamy o obetách a ochraňovali ich. Toto je prvá úloha v práci, ktorú musia vodcovia a pracovníci vykonať. Títo správcovia obiet môžu mať priemernú kvalitu a nemusia byť schopní stať sa vodcami alebo pracovníkmi, ale budú spoľahliví a nič nespreneveria; kým budú obety v ich rukách, nestratia sa ani sa nepomiešajú a budú náležite ochraňované. Na to existujú ustanovenia v pracovných usporiadaniach. Musí to byť spoľahlivý človek, ktorého ľudská prirodzenosť je na požadovanej úrovni. Keď ľudia so zlou ľudskou prirodzenosťou vidia niečo pekné, zatúžia po tom a vždy hľadajú príležitosť, aby si to privlastnili. Bez ohľadu na to, čo sa stane, vždy sa snažia získať nejakú výhodu. Takýchto ľudí nemožno použiť. Človek, ktorého ľudská prirodzenosť je na požadovanej úrovni, musí byť prinajmenšom čestný človek, niekto, komu ľudia dôverujú. Ak sú poverení ochranou obiet alebo správou cirkevného majetku, budú to robiť dobre, svedomito, usilovne a s veľkou starostlivosťou. Majú bohabojné srdce a nebudú tieto veci zneužívať, požičiavať ich a tak ďalej. Skrátka, keď im zveríš obety do rúk, môžeš byť bez obáv, že nebude chýbať ani cent a nestratí sa ani jediný predmet. Treba nájsť takého človeka. Okrem toho má Boží dom ustanovenie, že sa nemá nájsť len jeden taký človek; najlepšie je, keď sú dvaja alebo traja – pričom niektorí vedú záznamy a iní ochraňujú obety. Keď sa títo ľudia nájdu, obety treba roztriediť podľa kategórií a systematicky zaznamenať, kto ochraňuje akú kategóriu vecí a koľko ich ochraňuje. Keď sa nájdu vhodní ľudia a veci sú chránené a zaregistrované v kategóriách, je týmto všetko hotové? (Nie.) Čo by sa teda malo robiť ďalej? Účty príjmov a výdavkov sa musia kontrolovať každé tri až päť mesiacov, aby sa zistilo, či sú správne – to znamená, či účtovník viedol záznamy presne, či sa pri registrácii niečo nevynechalo, či celková suma súhlasí s účtami príjmov a výdavkov a tak ďalej. Takáto účtovnícka práca sa musí vykonávať dôkladne. Vodcovia a pracovníci, ktorí sa v takejto práci veľmi nevyznajú, by mali poveriť jej vykonaním niekoho, kto je v nej pomerne zbehlý, a potom vykonávať pravidelné kontroly a počúvať jeho hlásenia. Skrátka, bez ohľadu na to, či sami rozumejú práci v účtovníctve a celkovom plánovaní, nemôžu nechať prácu týkajúcu sa ochrany obiet bez dozoru, ani ju nemôžu ignorovať a jednoducho sa na ňu nepýtať. Namiesto toho musia vykonávať pravidelné kontroly, pýtať sa, aké sú skontrolované účty a či sa zhodujú, a potom náhodne skontrolovať niektoré záznamy o výdavkoch, aby zistili, aká bola nedávna situácia s výdavkami, či nedošlo k nejakému plytvaniu, v akom stave je vedenie účtovníctva a či sa príjmy zhodujú s výdavkami. Vodcovia a pracovníci by mali mať o všetkých týchto okolnostiach podrobný prehľad. Toto je jedna z úloh, ktoré sú súčasťou ochrany obiet. Povedali by ste, že táto úloha je ľahká? Je to náročné? Niektorí vodcovia a pracovníci hovoria: „Nemám rád čísla; keď ich vidím, bolí ma hlava.“ Nuž, nájdi si teda vhodného človeka, ktorý ti pomôže s kontrolami a dohľadom; nech ti pomôže tieto veci preveriť. Možno sa ti táto práca nepáči alebo v nej nie si dobrý, ale ak vieš, ako použiť ľudí a robíš to správne, aj tak budeš schopný túto prácu robiť dobre. Použi na to vhodných ľudí a ty si môžeš len vypočuť ich hlásenia. Aj to je možné. Drž sa tohto princípu: Pravidelne kontroluj a sčítavaj všetok ochraňovaný majetok s osobou zodpovednou za túto prácu a potom polož niekoľko otázok o dôležitých výdavkoch – dokážeš to dosiahnuť? (Áno.) Prečo musia vodcovia a pracovníci robiť túto prácu? Pretože ide o ochranu obiet – je to tvoja zodpovednosť.

Obety, ktoré ľudia prinášajú Bohu, sú pre Boha, aby si ich užil, ale používa ich? Má Boh využitie pre tieto peniaze a predmety? Nie sú tieto obety Bohu určené na šírenie práce na evanjeliu? Nie sú určené na všetky výdavky na prácu Božieho domu? Keďže sa týkajú práce Božieho domu, správa aj výdavky obiet zahŕňajú zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Nezáleží na tom, kto tieto peniaze obetuje alebo odkiaľ tieto predmety pochádzajú, pokiaľ patria Božiemu domu, mal by si ich dobre spravovať a mal by si túto prácu sledovať, kontrolovať a starať sa o ňu. Ak sa obety prinesené Bohu nemôžu riadne minúť na šírenie práce na Božom evanjeliu, ale sa nimi namiesto toho bezohľadne mrhá a plytvá, alebo sa ich dokonca zmocnia alebo si ich privlastnia zlí ľudia, je to vhodné? Nie je to zanedbanie zodpovednosti zo strany vodcov a pracovníkov? (Je.) Je to zanedbanie zodpovednosti z ich strany. Vodcovia a pracovníci teda musia robiť túto prácu. Je to ich záväzná povinnosť. Dobré spravovanie obiet, ktoré umožní ich správne použitie na šírenie práce na evanjeliu a na akúkoľvek prácu súvisiacu s Božím riadením, je zodpovednosťou vodcov a pracovníkov a nemalo by sa prehliadať. Bratia a sestry si s námahou ušetria trochu peňazí, aby ich obetovali Bohu. Predpokladajme, že kvôli nedbanlivosti a zanedbaniu povinností zo strany vodcov a pracovníkov sa tieto peniaze dostanú do rúk zlých ľudí – zlí ľudia ich bezohľadne premrhajú a minú, alebo sa ich dokonca zmocnia. V dôsledku toho vodcovia a pracovníci nemajú dosť peňazí na cestovné ani na živobytie a nie je dosť peňazí ani vtedy, keď treba tlačiť knihy Božích slov alebo kupovať potrebné zariadenia a nástroje. Nezdržiava to prácu? Keď si peniaze, ktoré obetovali bratia a sestry, privlastnia zlí ľudia namiesto toho, aby sa riadne použili, a peniaze treba minúť na prácu Božieho domu, ale nie je ich dosť, nedochádza potom k mareniu práce? Nezlyhali vodcovia a pracovníci pri plnení svojej zodpovednosti? (Áno.) Keďže vodcovia a pracovníci si nesplnili svoju zodpovednosť a nespravovali dobre obety, neboli dobrými správcami ani nevložili svoje srdce do plnenia svojej zodpovednosti v súvislosti s touto prácou, vznikli straty na obetách a niektorá cirkevná práca sa na čas dostala do stavu paralýzy alebo sa zastavila. Nenesú za to vodcovia a pracovníci veľkú zodpovednosť? Toto je neprávosť. Možno si si tieto obety neprivlastnil, nepremárnil ich ani nimi neplytval a možno si si ich nedal do vlastného vrecka, ale táto situácia nastala pre tvoju nedbanlivosť a zanedbanie zodpovednosti. Nemal by si za to niesť zodpovednosť? (Áno.) Je to nesmierne veľká zodpovednosť!

II. Kontrola účtov

Vodcovia a pracovníci majú vo svojej práci okrem správneho vykonávania rôznych pracovných usporiadaní a schopnosti hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde na riešenie problémov aj dobre ochraňovať obety. Podľa požiadaviek Božieho domu majú nájsť vhodných ľudí na systematickú správu obiet a z času na čas majú kontrolovať účty. Niektorí sa pýtajú: „Ako ich môžem kontrolovať, keď to okolnosti nedovoľujú?“ „Okolnosti to nedovoľujú“ – je to dôvod, aby sa účty nekontrolovali? Dajú sa kontrolovať, aj keď to okolnosti nedovoľujú; ak nemôžeš ísť sám, musíš poslať spoľahlivého, vhodného človeka, aby vykonal dohľad a zistil, či správca ochraňuje obety vhodným spôsobom, či sú v účtoch nejaké nezrovnalosti, či je správca spoľahlivý, aký bol jeho stav v poslednom čase a či nebol negatívny, či sa bál, keď čelil určitým situáciám, a či je možná zrada. Predpokladajme, že sa dopočuješ, že jeho rodina na tom bola finančne zle – je možné, že by mohol zneužiť obety? Prostredníctvom duchovného spoločenstva a prešetrenia situácie môžeš zistiť, že správca je celkom spoľahlivý, že vie, že obiet sa nesmie dotknúť, a že bez ohľadu na to, aké ťažké to jeho rodina s peniazmi mala, na obety nesiahol, a dlhodobým pozorovaním sa môže dokázať, že správca je úplne spoľahlivý. Okrem toho sa musí skontrolovať, či je okolité prostredie domu, kde sa obety uchovávajú, nebezpečné, či tam veľký červený drak nezatkol nejakých bratov a sestry, či správca obiet nečelil nejakému nebezpečenstvu, či sú obety uložené na vhodnom mieste a či by sa mali alebo nemali premiestniť. Prostredie a okolnosti domovov správcov sa musia často kontrolovať, aby sa kedykoľvek mohli prijať vhodné opatrenia a plány. Pritom sa máš z času na čas pýtať, ktoré tímy si v poslednom čase zaobstarali nové zariadenia a ako tieto zariadenia získali. Ak boli kúpené, musíš sa opýtať, či niekto pred ich zakúpením preskúmal žiadosti a podpísal ich, či boli kúpené za vysokú cenu alebo za rozumnú trhovú cenu, či sa peniaze neminuli zbytočne a tak ďalej. Povedzme, že pri kontrole a revízii účtov sa nenájdu žiadne problémy s účtovnými knihami, ale zistí sa, že niektorí nákupcovia často márnotratne plytvali obetami. Bez ohľadu na to, aké drahé niečo je, kúpia to; navyše, keď veľmi dobre vedia, že výrobok bude v akcii, že jeho cena klesne, nečakajú a namiesto toho ho kúpia okamžite, a kúpia kvalitné a luxusné veci a najnovšie modely. Títo nákupcovia míňajú peniaze bez princípov a márnotratne a míňajú obety na nákup vecí pre Boží dom, akoby robili veci pre svojho nepriateľa. Nikdy nekupujú praktické veci v súlade s princípmi, len proste nájdu hocijaký obchod a kúpia veci okamžite, bez ohľadu na ich cenu a kvalitu. Keď sú veci prinesené späť, za niekoľko dní používania sa pokazia a títo nákupcovia ich nedajú opraviť, ale kúpia nové. Ako sa má postupovať v prípade, že sa pri kontrole účtov a revízii finančných výdavkov zistí, že niektorí ľudia vážne mrhali a plytvali obetami? Mali by títo ľudia dostať disciplinárne pokarhanie, alebo by mali byť prinútení zaplatiť náhradu? Oboje je, samozrejme, nevyhnutné. Ak sa zistí, že ich srdcia nie sú na správnom mieste, že sú to jednoducho neverci, pochybovači, že sú to diabli, potom sa problém nedá vyriešiť len tým, že sa im dá disciplinárne upozornenie alebo podstúpia orezávanie. Je jedno, ako sa o pravde hovorí v duchovnom spoločenstve, neprijmú to; Je jedno, ako budú orezávaní, nebudú to brať vážne. Ak sa od nich bude žiadať, aby zaplatili náhradu, urobia to, ale v budúcnosti budú konať rovnako a nezmenia sa. Určite nebudú konať v súlade s požiadavkami Božieho domu; namiesto toho budú konať svojvoľne, bezohľadne a bez zásad. Ako sa má s takýmto človekom zaobchádzať? Môže sa používať aj naďalej? Nemal by sa; ak sa tak stane, potom sú vodcovia a pracovníci totálni hlupáci – sú jednoducho príliš hlúpi! Keď sa takíto pochybovači odhalia, mali by byť okamžite prepustení, vyradení a odstránení z cirkvi. Nie sú spôsobilí ani na to, aby poskytovali službu – nehodia sa na to!

Keď vodcovia a pracovníci kontrolujú účty a výdavky, môžu nielen nájsť prípady mrhania a plytvania alebo nejaké neprimerané výdavky – môžu tiež zistiť, že niektorí ľudia, ktorí konajú túto prácu, majú nízky charakter, že sú podlí a sebeckí a že spôsobili straty na cirkevnej práci. Ak zistíte takúto situáciu, ako ju treba riešiť? Dá sa to ľahko vyriešiť: Musíte sa tomu venovať a vyriešiť to na mieste – prepustite tých ľudí a potom vyberte vhodných ľudí na túto prácu. Vhodní ľudia sú tí, ktorí majú ľudskú prirodzenosť na požadovanej úrovni, majú svedomie a rozum a sú schopní zaobchádzať s vecami podľa princípov Božieho domu. Keď nakupujú pre Boží dom, kúpia cenovo výhodné veci, ktoré sú tiež relatívne praktické a trvácne, veci, ktoré je nevyhnutné kúpiť. Nemusia byť nevyhnutne odhodlaní kúpiť lacné veci, ale necítia ani potrebu kupovať tie najdrahšie; v skupine podobných výrobkov si vyberú tie s pomerne dobrými recenziami a povesťou, ako aj s vhodnou cenou, a samozrejme, ak je ich záruka dlhšia, je to ešte lepšie. Takéhoto človeka musíte nájsť, aby nakupoval pre Boží dom. Musí mať správne srdce, musí pri svojom konaní brať ohľad na Boží dom a dôkladne premýšľať; musí tiež zaobchádzať s vecami podľa požiadaviek Božieho domu, konať a počínať si slušne, jednoznačne a jasne. Keď takého človeka nájdete, nechajte ho vybaviť niekoľko vecí pre Boží dom a pozorujte ho. Ak sa zdá byť relatívne vhodný, môže byť použitý. Po zorganizovaní úlohy sa to však nekončí – ďalej sa s týmto človekom musíte stretávať, mať s ním duchovné spoločenstvo a kontrolovať jeho prácu. Niektorí sa pýtajú: „Je to preto, že sa mu nedá dôverovať?“ Nie je to úplne pre nedostatok dôvery – niekedy sa kontroly musia vykonávať, aj keď sa mu dá dôverovať. A čo sa má kontrolovať? Zistite, či sa v jeho praktizovaní nevyskytli odchýlky v situáciách, keď nerozumel princípom, alebo či nemal skreslené chápanie. Je potrebné mu pomôcť vykonaním preverovania. Predpokladajme napríklad, že povie, že na trhu je veľmi populárny tovar, ale nevie, či ho Boží dom využije, a obáva sa, že ak ho nekúpi teraz, v budúcnosti sa už možno nebude predávať. Pýta sa ťa, ako to riešiť. Ak nevieš, mal by si mu povedať, aby sa opýtal niekoho, kto sa tou odbornou prácou zaoberá. Ten odborník potom povie, že tovar je len novinka, ktorá sa väčšinou nevyužije, a že nie je potrebné naň míňať peniaze. S prihliadnutím na názor odborníka sa rozhodne, že tovar nie je potrebné kupovať, že kúpiť ho by bolo plytvaním a nekúpiť ho teraz nie je žiadnou stratou. Vodcovia a pracovníci musia svoju prácu vykonávať v takomto rozsahu. Bez ohľadu na to, aká dôležitá alebo triviálna je nejaká vec, ak ju dokážu vidieť, myslieť na ňu alebo sa o nej niečo dozvedieť, musia vo vzťahu k nej ďalej jednotne konať a kontrolovať ju a musia to robiť predpísaným spôsobom podľa požiadaviek Božieho domu. To znamená plniť si svoju zodpovednosť.

Niektorí ľudia často žiadajú o nákup nejakých vecí a chcú, aby ich Boží dom kúpil, a po dôkladnom preskúmaní a kontrole sa zvyčajne zistí, že z piatich požadovaných vecí je potrebné kúpiť len jednu a ostatné štyri nie je potrebné kupovať. Čo robiť v takýchto prípadoch? Položky, o ktoré žiadajú, sa musia prísne preskúmať a zvážiť, nesmú sa kupovať narýchlo. Nesmú sa kupovať len preto, že tí ľudia hovoria, že si to vyžaduje práca – nesmie sa im dovoliť, aby pod zámienkou práce svojvoľne žiadali veci. Bez ohľadu na to, akú zámienku títo ľudia použijú a bez ohľadu na to, ako je to naliehavé, vodcovia a pracovníci alebo ľudia zodpovední za správu obiet musia byť úplne vyrovnaní. Musia tieto veci svedomito kontrolovať a preverovať; nesmie dôjsť k najmenšej chybe. Veci, ktoré sa bezpodmienečne musia kúpiť, musia byť preskúmané a schválené vodcami, a ak je ich kúpa voliteľná, treba ju zamietnuť, nie schváliť. Ak vodcovia a pracovníci vykonávajú túto prácu dôkladne, konkrétne a do hĺbky, zníži sa počet prípadov mrhania a plytvania obetami a, samozrejme, ešte viac sa znížia neprimerané výdavky. Vykonávanie tejto práce nie je len o dôkladnom sledovaní zaznamenaných príjmov a výdavkov v účtovných knihách a o číslach. To je druhoradé. Najdôležitejšie je, aby si mal srdce na správnom mieste a ku každému výdavku a každému záznamu pristupoval, akoby to bol záznam na tvojom vlastnom bankovom účte. Potom sa na ne pozrieš podrobne a budeš schopný si ich zapamätať a rozumieť im – a ak dôjde k nejakému pochybeniu alebo problému, budeš to vedieť rozoznať. Ak sa na ne pozeráš ako na účty niekoho iného alebo verejné účty, určite budeš slepý a nič si nevšimneš, nebudeš schopný odhaliť žiadne problémy. Niektorí ľudia si ušetria trochu peňazí v banke a každý mesiac si preštudujú výpis a pozrú sa na úroky, potom skontrolujú účty – skontrolujú, koľko každý mesiac minú, koľko výberov urobia a koľko vložia. Každý zápis majú vrytý do svojej mysle, každé číslo poznajú tak dobre ako vlastnú adresu a majú v nich úplne jasno. Ak sa niekde vyskytne problém, zistia ho na prvý pohľad a neprehliadnu ani najmenšiu chybu. Ľudia dokážu byť veľmi opatrní so svojimi vlastnými peniazmi, ale prejavujú rovnakú starostlivosť o Božie obety? Podľa Môjho názoru 99,9 % ľudí nie, takže keď sa Božie obety odovzdajú ľuďom na ochraňovanie, často dochádza k prípadom mrhania a plytvania a rôznym druhom neprimeraných výdavkov, a napriek tomu nikto nemá pocit, že je to problém, a ľudia zodpovední za túto prácu tiež nikdy necítia v srdci žiadne výčitky svedomia. Nehovoriac o strate sto jüanov – aj keď stratia tisíc, desaťtisíc, necítia v srdci žiadne výčitky, dlh ani obvinenie. Prečo sú ľudia v tejto veci takí popletení? Nenaznačuje to, že väčšina ľudí nemá srdce na správnom mieste? Ako je možné, že tak presne vieš, koľko peňazí máš ušetrených v banke? Keď sú peniaze Božieho domu dočasne uložené na tvojom účte, aby si ich ochraňoval, neberieš to vážne ani sa o ne nestaráš. Aký je to spôsob myslenia? Nie si verný ani pri ochraňovaní Božích obiet, si teda ešte stále veriacim v Boha? Postoj ľudí k obetám je dôkazom ich postoja k Bohu – ich postoj k obetám má veľkú výpovednú hodnotu. Ľudia sú k obetám ľahostajní a nestarajú sa o ne. Nesmútia, ak sa obety stratia; nepreberajú zodpovednosť a je im to jedno. Nemajú teda rovnaký postoj aj k Bohu? (Áno.) Hovorí niekto: „Božie obety sú Jeho. Pokiaľ po nich netúžim a nezmocním sa ich, všetko je v poriadku. Kto sa ich zmocní, bude potrestaný – je to jeho vec a zaslúži si to. So mnou to nemá nič spoločné. Nemám povinnosť sa o to starať?“ Je toto tvrdenie správne? Zjavne nie. V čom je teda chyba? (Jeho srdce nie je správne; nebráni dielo Božieho domu a nechráni obety.) Aká je ľudská prirodzenosť takéhoto človeka? (Je sebecká a podlá. Veľmi sa stará o svoje vlastné veci a veľmi dobre ich chráni, ale o Božie obety sa nestará ani sa na ne nepýta. Ľudská prirodzenosť takýchto ľudí má veľmi nízku kvalitu.) V prvom rade je sebecká a podlá. Nie sú ľudia tohto druhu chladnokrvní? Sú sebeckí a podlí, chladnokrvní a chýba im ľudský cit. Dokážu takíto ľudia milovať Boha? Dokážu sa Mu podriadiť? Dokážu mať bohabojné srdce? (Nie.) Prečo teda takíto ľudia nasledujú Boha? (Aby získali požehnania.) Nie je to nehanebné? To, ako človek zaobchádza s Božími obetami, najlepšie zjavuje, aká je jeho prirodzenosť. Ľudia v skutočnosti nie sú schopní urobiť pre Boha nič. Aj keď sú schopní konať nejakú povinnosť, je to veľmi obmedzené. Ak nedokážeš správne zaobchádzať ani s obetami, ktoré patria Bohu, alebo ich dobre ochraňovať, ak máš takýto názor a postoj, nie si potom človekom, ktorému najviac chýba ľudská prirodzenosť? Nie je falošné, keď hovoríš, že miluješ Boha? Nie je to klamlivé? Je to veľmi klamlivé! V takomto človeku nie je vôbec žiadna ľudská prirodzenosť – spasil by Boh takúto spodinu?

III. Sledovanie, prešetrovanie a kontrola všetkých druhov výdavkov, vykonávanie prísneho preverovania

Aby vodcovia a pracovníci boli dobrými správcami Božieho domu, prvou prácou, ktorú musia dobre vykonávať, je riadna správa obiet. Okrem náležitého ochraňovania obiet by mali prísne preverovať aj výdavky z obiet. Čo znamená vykonávať prísne preverovanie? V prvom rade to znamená úplne odstrániť neprimerané výdavky a usilovať sa o to, aby každý výdavok z obiet bol primeraný a efektívny, a aby sa obetami nemrhalo a neplytvalo. Ak sa zistia prípady plytvania alebo mrhania, vodcovia a pracovníci ich majú nielen okamžite zastaviť, ale aj za ne vyvodiť zodpovednosť a nájsť na túto prácu vhodných ľudí. Vodcovia a pracovníci by mali presne vedieť, kam smeruje každý výdavok a na čo je určený v rámci ich rozsahu spravovania – tieto veci by mali prísne preverovať. Napríklad ak v miestnosti chýba ventilátor, mali by stanoviť parametre týkajúce sa toho, kto ho má kúpiť, koľko sa naň má minúť a aké funkcie by mal mať, aby bol čo najvhodnejší. Niektorí vodcovia a pracovníci hovoria: „Sme zaneprázdnení; nemôžeme si nájsť čas, aby sme ho išli kúpiť.“ Nežiada sa od teba, aby si ho išiel kúpiť osobne. Mal by si touto úlohou poveriť dobrého človeka, človeka s kvalitou. Nedaj ho kúpiť nejakému hlupákovi alebo zlému človeku so srdcom na nesprávnom mieste. Ľudia s normálnou ľudskou prirodzenosťou vedia, že musia kupovať veci s primeranými funkciami a za primeranú cenu – nadbytočné funkcie sú zbytočné a stoja podstatne viac. Naopak, pôžitkári, ktorí nemajú srdce na správnom mieste, kupujú nepraktické veci s množstvom chaotických funkcií, čo stojí viac peňazí. Kupujúci musia mať rozum; musia chápať princípy. Kúpené veci musia byť praktické bez toho, aby stáli veľa, a všetci ich musia považovať za vhodné. Ak dáš túto kúpu na starosť nezodpovednému človeku, ktorý rád bezhlavo míňa a plytvá peniazmi, zaplatí vysokú cenu za špičkovú klimatizáciu, desaťkrát vyššiu, ako by stálo kúpiť ventilátor. Verí, že hoci to stojí o niečo viac peňazí, ľudia musia byť našou prioritou – tá klimatizácia nielen filtruje vzduch, ale dokáže aj upravovať vlhkosť a teplotu a má rôzne časovače a nastavenia. Nie je to plytvanie? Je to plytvanie a mrhanie. Ten človek si chce užívať a míňa peniaze pre zábavu, aby sa predviedol, nie aby kúpil praktické veci. Takíto ľudia majú srdce na nesprávnom mieste. Ak nakupujú pre seba, hľadajú spôsoby, ako ušetriť, hľadajú zľavnené veci a snažia sa zjednávať. Šetria peniaze, ak môžu – čím lacnejšie, tým lepšie. Keď však nakupujú pre Boží dom, je im jedno, koľko peňazí minú. Ani sa neobťažujú pozerať na lacné veci; chcú kupovať len drahé, luxusné a najmodernejšie veci. To znamená, že nemajú srdce na správnom mieste. Môžu sa používať ľudia, ktorí nemajú srdce na správnom mieste? (Nie.) Pri vybavovaní úloh pre Boží dom robia ľudia so srdcom na nesprávnom mieste len absurdné a bezcenné veci. Nemíňajú peniaze na správne veci; len plytvajú a mrhajú obetami a každý ich výdavok je neprimeraný.

Niektorí ďalší ľudia majú mentalitu chudoby a veria, že keď nakupujú pre Boží dom, musia kupovať tie najlacnejšie veci – čím lacnejšie, tým lepšie. Myslia si, že tak šetria Božiemu domu peniaze, a tak kupujú výlučne zastarané, zlacnené veci. Výsledkom je, že nakúpia najlacnejšie nekvalitné stroje, ktoré sa pokazia hneď, ako sa použijú, a nedajú sa opraviť ani používať. Potom treba kúpiť iné, ktoré majú primeranú kvalitu a dajú sa normálne používať, a tak sa minie ďalšia suma. Nie je to hlúpe? Takýchto ľudí treba nazvať lakomcami, majú mentalitu chudoby. Vždy chcú šetriť Božiemu domu peniaze, a čo vzíde z celého ich šetrenia a uskromňovania sa? Zmení sa to na plytvanie, na mrhanie peniazmi. Dokonca sa ešte vyhovárajú: „Neurobil som to naschvál. Mal som dobré úmysly – len som sa snažil ušetriť Božiemu domu peniaze – nechcel som bezhlavo míňať peniaze.“ Pomôže to nejako, že to nechceli urobiť? V skutočnosti bezhlavo míňajú peniaze a spôsobujú plytvanie, čím spotrebúvajú peniaze aj pracovnú silu. Takíto ľudia sa tiež nemôžu používať – sú to hlupáci, nie sú dosť bystrí. Stručne povedané, ľudia so srdcom na nesprávnom mieste sa nemajú používať na nakupovanie pre Boží dom, a ani hlupáci. Používať by sa mali bystrí ľudia, ktorí majú určité skúsenosti s nakupovaním a určitú kvalitu a na všetko pozerajú neskresleným spôsobom. Čokoľvek sa kupuje, musí to byť praktické, cena musí byť primeraná, a aj keď sa to pokazí, musí sa to dať ľahko opraviť a musia sa dať ľahko kúpiť náhradné diely. To je rozumné. Keď niektorí ľudia niečo kúpia, vidia, že majú mesačnú lehotu na vrátenie, a ponáhľajú sa to vyskúšať, aby do mesiaca zistili výsledky. Ak je to trochu chybné a nefunguje to dobre, hneď to vrátia a vyberú si niečo iné, čím zmiernia straty. Títo ľudia majú relatívne dobrú ľudskú prirodzenosť. Ľudia bez ľudskej prirodzenosti niečo kúpia a potom to odhodia bokom. Nevyskúšajú to, aby zistili, či s tým je niečo v neporiadku alebo či je to trvácne, ani sa nepozrú, aká dlhá je záruka alebo dokedy to môžu vrátiť – o nič z toho sa nestarajú. Keď jedného dňa o tú vec náhle prejavia záujem, vezmú ju a vyskúšajú, a až vtedy zistia, že je pokazená. Skontrolujú účtenku a zistia, že lehota na vrátenie uplynula a vec sa už nedá vrátiť. Potom povedia: „Tak kúpme inú.“ Nie je to plytvanie? „Kúpme inú“ – pri tejto vete musí Boží dom vydať ďalšiu sumu peňazí. Žiadosť o kúpu ďalšej veci sa na povrchu javí ako v záujme cirkevnej práce a ako primeraný výdavok, zatiaľ čo v skutočnosti je to vlastne spôsobené tým, že zanedbali svoje povinnosti a po kúpe vec okamžite neskontrolovali. Jedna suma z obiet sa premrhá a ďalšia sa zaplatí a stále niet nikoho dobrého, kto by túto novú vec ochraňoval, takže aj tá sa používa len krátko, kým sa nepokazí. Je prekvapujúce, že na tieto veci nikto nedohliada, nikto nerieši vzniknuté problémy – čo robia vodcovia a pracovníci? V súvislosti s touto prácou úplne zanedbali svoje povinnosti – nevykonávali svoju funkciu dohľadu, kontroly a preverovania, a tak sa obetami takto mrhá a plytvá. Ak sú kupujúci zodpovední ľudia, okamžite vrátia vec, ktorú kúpili, keď zistia, že nie je praktická. Tým sa zmierňuje strata a plytvanie. Ak sú to nezodpovední ľudia so srdcom na nesprávnom mieste, kúpia nekvalitné veci, a tak premrhajú obety. Komu presne by sa teda mala táto strata peňazí pripísať? Nenesú za to zodpovednosť kupujúci aj vodcovia a pracovníci? Keby vodcovia a pracovníci riešili túto záležitosť svedomito, konkrétne a dôkladne, vari by tieto problémy neboli odhalené? Neboli by tieto nedostatky napravené? (Boli.) Ak vodcovia a pracovníci často chodia do cirkví na rôznych miestach kontrolovať stav výdavkov z obiet, budú schopní nájsť problémy a odstrániť tento druh mrhania a plytvania. Ak sú vodcovia a pracovníci leniví a nezodpovední, tieto prípady neprimeraných výdavkov a mrhania a plytvania sa budú opakovať – budú sa naďalej množiť. Čo spôsobuje toto množenie? Nesúvisí to s tým, že vodcovia a pracovníci nekonajú skutočnú prácu, ale namiesto toho sa stavajú nad ostatných a správajú sa ako neschopní úradníci? (Áno.) Takíto vodcovia a pracovníci nemajú svedomie ani rozum a nemajú žiadnu ľudskú prirodzenosť. Pretože všetky peniaze, ktoré cirkev míňa, patria Božiemu domu a sú to všetko Božie obety a oni si myslia, že to s nimi nemá nič spoločné, tak sa o to nestarajú ani sa na to nepýtajú a ignorujú to. Väčšina ľudí si myslí, že peniaze Božieho domu by sa mali míňať, že je v poriadku míňať ich akýmkoľvek spôsobom, že pokiaľ si ich nedajú do vrecka alebo ich nespreneveria, nezáleží na tom, či sa premrhajú, a že ľudia si tak len kupujú skúsenosti a rozširujú si obzory. Vodcovia a pracovníci nad tým len privierajú oči: „Každý môže tie peniaze míňať, ako chce, a kupovať, čo chce. Nezáleží na tom, koľko sa premrhá – kto peniaze premrhá, je za to zodpovedný a v budúcnosti bude čeliť odplate a trestu – so mnou to nemá nič spoločné. Koniec koncov, nie som to ja, kto ich míňa, a nemíňajú sa moje peniaze.“ Nie je to rovnaký názor a postoj, aký majú neverci k míňaniu verejných prostriedkov? Je to, akoby míňali peniaze svojich nepriateľov. Keď neverci pracujú v továrni a vedenie je laxné, spoločné veci sa vždy kradnú a odnášajú domov alebo sa len tak ničia, a ak sa nejaká vec pokazí, požiadajú továreň, aby kúpila novú. Keď nakupujú pre továreň, kupujú výlučne dobré, drahé veci. V každom prípade sa peniaze minú ľubovoľne a bez akéhokoľvek horného limitu. Ak majú aj veriaci v Boha takýto postoj k obetám, môžu byť spasení? Bude Boh pôsobiť na takúto skupinu ľudí? (Nie.) Ak majú ľudia takýto postoj k Božím obetám, potom by si mal vedieť bez toho, aby som ti to povedal, aký postoj má Boh k takým ľuďom.

Postoj človeka k Bohu sa najpriamejšie prejavuje v jeho postoji k obetám. Aký je tvoj postoj k obetám, taký je aj tvoj postoj k Bohu. Ak sa k obetám správaš ako k záznamom na svojom vlastnom bankovom účte – dôkladne, opatrne, obozretne, prísne, zodpovedne a pozorne – potom je tvoj postoj k Bohu viac-menej rovnaký. Ak je tvoj postoj k obetám ako k verejnému majetku, ako k zelenine na trhu – nedbanlivo si kúpiš zopár vecí, ktoré potrebuješ, a na zeleninu, ktorú nemáš rád, sa ani nepozrieš, ignoruješ ju bez ohľadu na to, kde je naukladaná, je ti jedno, či si ju niekto vezme a použije, a tváriš sa, že nevidíš, keď spadne na zem a niekto na ňu stúpi, lebo veríš, že to všetko s tebou nemá nič spoločné –, potom to pre teba znamená problém. Ak máš takýto postoj k obetám, si zodpovedný človek? Dokáže človek ako ty dobre konať svoju povinnosť? Je zrejmé, akú máš ľudskú prirodzenosť. Stručne povedané, pri práci na spravovaní obiet je hlavnou zodpovednosťou vodcov a pracovníkov, okrem toho, že ich dobre ochraňujú, aj to, že musia sledovať následnú prácu – najdôležitejšie je, aby pravidelne prezerali účty, ako aj sledovali, prešetrovali a kontrolovali všetky druhy výdavkov a vykonávali prísne preverovanie. Neprimerané výdavky musia úplne odstrániť skôr, ako povedú k mrhaniu a plytvaniu; a ak k tomu už viedli, musia zodpovedných brať na zodpovednosť, dať im varovanie a nechať ich zaplatiť náhradu. Ak nedokážeš ani túto prácu robiť dobre, rýchlo odstúp – nezaberaj pozíciu vodcu alebo pracovníka, pretože túto prácu robiť nedokážeš. Ak nedokážeš prevziať zodpovednosť ani za túto prácu a nedokážeš ju robiť dobre, akú prácu dokážeš robiť? Povedz Mi systematicky: Koľko úloh celkovo musia vodcovia a pracovníci vykonať v súvislosti s obetami? (Prvou je ich ochraňovanie. Druhou je kontrola účtov. Treťou je sledovanie, prešetrovanie a kontrola všetkých druhov výdavkov a vykonávanie prísneho preverovania; neprimerané výdavky sa musia odstrániť a bez ohľadu na to, kto spôsobí plytvanie alebo mrhanie, musí byť vzatý na zodpovednosť a prinútený zaplatiť náhradu.) Je ľahké pracovať podľa týchto krokov? (Áno.) Je to jasne vymedzený spôsob práce. Ak nedokážeš urobiť ani takú jednoduchú prácu, čo potom dokážeš robiť ako vodca alebo pracovník – ako správca Božieho domu? Prípady mrhania a plytvania obetami sa vyskytujú na každom kroku, a ak si toho ako vodca alebo pracovník vôbec nie si vedomý a vôbec ti to neprekáža, je potom Boh vôbec v tvojom srdci – je tam pre Neho vôbec miesto? To je otázne. Hovoríš, že tvoje srdce milujúce Boha je veľké a že máš naozaj bohabojné srdce, no keď sa s Jeho obetami takto mrhá a plytvá, ty si toho akosi vôbec nie si vedomý a vôbec ti to neprekáža – nespochybňuje to tvoju lásku a bázeň pred Bohom? (Spochybňuje.) Dokonca aj tvoja viera je pochybná, nehovoriac o tvojej láske a bázni pred Bohom. Tvoja láska a bázeň pred Bohom jednoducho neobstoja! Dobré ochraňovanie obiet je povinnosť, ktorú by mali vodcovia a pracovníci plniť, a je to aj ich zodpovednosť, ktorej sa nemožno vyhnúť. Ak obety nie sú dobre ochránené, je to zanedbanie zodpovednosti z ich strany – dá sa povedať, že všetci, ktorí zle ochraňujú obety, sú falošnými vodcami a falošnými pracovníkmi.