IV. Pohotové zisťovanie, kde sa nachádzajú obety, ako aj rôznych okolností ich správcov

Okrem kontroly stavu výdavkov z obiet a riešenia neprimeraných výdavkov majú vodcovia a pracovníci ďalšiu, najdôležitejšiu úlohu: musia sa pohotovo informovať o tom, kde sa obety nachádzajú, ako aj o rôznych okolnostiach ich správcov. Cieľom toho je zabrániť zlým ľuďom, ľuďom, ktorí majú postranné úmysly, a ľuďom s chamtivými srdcami, aby využili nepozornosť a zmocnili sa obiet. Niektorí ľudia vidia, že Boží dom má veľa vecí a že na niektoré nikto nedohliada ani o nich nevedie záznamy, a tak neustále premýšľajú, kedy si z týchto vecí urobia svoj súkromný majetok a budú ich mať pre vlastnú potrebu. Takíto ľudia sú všade. Niektorí ľudia navonok nevyzerajú, že by využívali iných a mali veľkú túžbu po materiálnych veciach alebo peniazoch, ale je to preto, lebo situácia a podmienky nie sú vhodné – ak by sa im obety naozaj dostali do rúk a mali ich ochraňovať, mohli by sa ich zmocniť. Niektorí sa pýtajú: „Ale predtým to bol taký dobrý človek: nebol chamtivý a mal slušný charakter – tak prečo ho zjavilo len to, že sa mu do rúk dostalo zopár obiet?“ Je to preto, že si s týmito ľuďmi nestrávil veľa času, dôkladne si ich nepochopil a neprezrel si ich prirodzenosť-podstatu. Keby si si včas uvedomil, aký je to človek, obety by boli ušetrené nešťastia, že by sa dostali do vlastníctva zlých ľudí. Takže, aby obety nepadli do rúk zlých ľudí, majú vodcovia a pracovníci ďalšiu, dôležitejšiu úlohu: pohotovo sa informovať a mať prehľad o tom, kde sa obety nachádzajú, a o rôznych okolnostiach ich správcov. Povedzme, že niekto má na starosti niekoľko sto alebo niekoľko tisíc jüanov; ak má trochu svedomia, nespreneverí ich – ale ak by to boli desaťtisíce alebo státisíce, väčšine ľudí by sa nedalo dôverovať, bolo by to nebezpečné a ich srdcia by sa potom mohli zmeniť. Ako by sa mohli ich srdcia zmeniť? Niekoľko sto alebo tisíc pravdepodobne srdcom človeka nezatrasie, ale pri desiatkach alebo státisícoch sa môže ľahko zatriasť. „Toľko by som nezarobil ani za niekoľko životov a teraz to mám v rukách – o koľko lepšie by mi bolo, keby to bolo moje!“ Premýšľa o tom: „Necítim sa za tieto myšlienky vinný – tak existuje vôbec nejaký boh alebo nie? Kde je boh? Nie je to tak, že nikto nevie, že mám tieto myšlienky? Nikto to nevie a ja sa necítim vinný ani zle – znamená to, že niet žiadneho boha? Potom ak si tieto peniaze vezmem pre seba, nebudem čeliť žiadnemu trestu ani odplate? Nebudú žiadne následky?“ Nie je srdce tohto človeka v procese zmeny? Nie sú obety v jeho rukách v nebezpečenstve? (Sú.) Okrem toho, niektorí ľudia, ktorí spravujú obety, sú celkom dobrí, ich viera v Boha má základ a vo svojich činoch sú verní, a aj keď im dáte ochraňovať niekoľko desiatok alebo stoviek tisícov jüanov, dokážu to urobiť dobre a je zaručené, že ich nespreneveria. V ich rodinách je však niekoľko nevercov a keď títo ľudia vidia peniaze, zalesknú sa im oči, ako keď vlk zbadá svoju korisť. Zabudnite na desiatky alebo státisíce – strčili by si do vreciek tisíc jüanov, keby ich videli. Je im jedno, čie sú; veria, že patria tomu, komu sa podarí strčiť si ich do vrecka, tomu, kto ich uchmatne prvý. Ak sú okolo človeka, ktorý ochraňuje obety, takíto zlí vlci, nie sú potom obety v nebezpečenstve, že sa ich kdekoľvek a kedykoľvek niekto zmocní? Mohla by nastať takáto situácia? (Mohla.) Nie je nebezpečné, ak sú vodcovia a pracovníci nedbalí a bez zmyslu pre zodpovednosť a ani si nevšimnú, ani sa o to nezaujímajú a neprešetria to, keď sú obety v takej nebezpečnej situácii? Kdekoľvek a kedykoľvek sa môže niečo pokaziť. Existuje aj iná situácia: Niektorí správcovia ochraňujú peniaze aj rôzne veci doma a zároveň tam hostia bratov a sestry a vodcov a pracovníkov. Dočasne to môže byť relatívne bezpečné, ale je vhodné tam obety uchovávať dlhodobo? (Nie.) Aj keď je osoba, ktorá ich ochraňuje, vhodná, prostredie a podmienky také vôbec nie sú. Buď musia ich hostia odísť, alebo sa obety musia odniesť. Ak vodcovia a pracovníci túto prácu neprešetria ani si v súvislosti s ňou neplnia svoju zodpovednosť, môže sa kedykoľvek a kdekoľvek niečo pokaziť; obety môžu kedykoľvek a kdekoľvek utrpieť straty a padnúť do rúk zlých démonov. Existuje aj iná situácia: Niektoré cirkvi sa nachádzajú v nepriateľskom prostredí, v ktorom sú ľudia často zatýkaní, a preto je veľký predpoklad, že dôjde k vyzradeniu polohy domov, kde sa obety ochraňujú, a že ich prepadne a prehľadá veľký červený drak – obety môžu kedykoľvek ulúpiť zlí démoni. Sú takéto miesta vhodné na uchovávanie obiet? (Nie.) Čo teda treba urobiť, ak už tam boli uložené? Okamžite ich presunúť. Niektorí vodcovia a pracovníci si neplnia svoju zodpovednosť a nekonajú skutočnú prácu. Nedokážu tieto veci predvídať ani na ne myslieť, neuvedomujú si ich a až keď sa niečo pokazí a obety uchmatnú zlí démoni, pomyslia si: „Mali sme ich vtedy presunúť“ a pocítia len takúto trošku ľútosti. Ale ak sa nestane nič, môže prejsť ďalších desať rokov a oni obety stále nepresunú. Nedokážu vidieť, aké vážne následky môže tento problém spôsobiť, a nedokážu si stanoviť priority podľa dôležitosti a naliehavosti. Keď sa vodcovia a pracovníci s takouto situáciou stretnú, mali by ju jasne chápať: „Jedno z miest, kde sa uchovávajú obety, nie je vhodné. Prostredie je príliš nebezpečné a v okolí už bolo zatknutých, sledovaných alebo monitorovaných niekoľko bratov a sestier. Musíme vymyslieť spôsob, ako odtiaľ obety dostať. Presunúť ich na relatívne bezpečné miesto by bolo lepšie, ako ich nechať tam, kde sú, a čakať, kým ich niekto uchmatne.“ Keď situácia práve nastala a predvídajú, že obety sú v nebezpečenstve, mali by ich okamžite presunúť, aby sa zabránilo tomu, že sa ich zmocní a pohltí veľký červený drak, zlý diabol. Je to jediný spôsob, ako zaistiť bezpečnosť obiet a vyhnúť sa akýmkoľvek nástrahám alebo pochybeniam. Toto je práca, ktorú by mali konať vodcovia a pracovníci. Hneď ako sa objaví najmenší náznak nebezpečenstva, hneď ako je niekto zatknutý, hneď ako nastane nejaká situácia, prvou myšlienkou vodcov a pracovníkov by malo byť, či sú obety v bezpečí, či by mohli padnúť do rúk zlých ľudí, alebo či by sa ich mohli zmocniť alebo ich uchmatnúť zlí démoni, a či obety neutrpeli nejaké straty. Mali by okamžite prijať opatrenia na ich ochranu. To je zodpovednosť vodcov a pracovníkov. Niektorí vodcovia a pracovníci môžu povedať: „Robiť tieto veci si vyžaduje, aby sme riskovali. Môžeme ich nerobiť? Nie je to tak, že našou prioritou sú ľudia, čo znamená, že nie je potrebné dávať obety na prvé miesto a na prvom mieste by mali byť ľudia?“ Čo si myslíte o ich otázke? Majú títo ľudia ľudskú prirodzenosť? (Nie.) Dobre ochraňovať obety, dobre ich spravovať a dobre na ne dohliadať – to sú povinnosti, ktoré by mal plniť dobrý správca. Povedané vážnejšie, aj keby si mal obetovať svoj život, stojí to za to a je to to, čo by si mal urobiť. Je to tvoja zodpovednosť. Ľudia stále kričia: „Zomrieť pre Boha stojí za to.“ Sú ľudia naozaj ochotní zomrieť pre Boha? Teraz sa od teba nežiada, aby si zomrel pre Boha; žiada sa od teba len, aby si podstúpil malé riziko, aby si bezpečne ochraňoval obety. Si ochotný to urobiť? Mal by si s radosťou povedať: „Som!“ Prečo? Pretože toto je Božie poverenie a požiadavka na človeka, je to tvoja zodpovednosť, pred ktorou nemožno uniknúť, a nemal by si sa jej snažiť vyhnúť. Keďže tvrdíš, že by si pre Boha zomrel, prečo potom nemôžeš zaplatiť malú cenu a podstúpiť malé riziko, aby si ochraňoval obety? Nie je to to, čo by si mal urobiť? Ak nerobíš nič skutočné, ale stále kričíš o umieraní pre Boha, vari to nie sú prázdne slová? Vodcovia a pracovníci by mali dosiahnuť čisté pochopenie práce na ochraňovaní obiet a mali by niesť túto zodpovednosť. Nemali by sa jej vyhýbať ani sa jej strániť a nemali by unikať svojej zodpovednosti. Keďže si vodca alebo pracovník, táto práca je tvoje bremeno. Je to dôležitá práca – si ochotný ju robiť, aj keď podstupuješ nejaké riziko, aj keď je tvoj život v ohrození? Mal by si ju robiť? (Áno.) Mal by si byť ochotný ju robiť; nesmieš sa tejto zodpovednosti zriecť. Toto je Božia požiadavka na človeka a poverenie, ktoré mu dáva. Boh ti povedal svoju minimálnu požiadavku a poverenie – ak nie si ochotný vykonať ani to, čoho si potom schopný?

Vodcovia a pracovníci by mali prácu na ochraňovaní a používaní obiet robiť čo najdôkladnejšie a najkonkrétnejšie. Nemali by v nej byť nedbalí a už vôbec by sa k nej nemali správať ako k starosti niekoho iného a zriekať sa zodpovednosti. Vodcovia a pracovníci by mali osobne vykonávať preverovanie, zapájať sa a informovať sa o týchto veciach, a dokonca ich osobne riešiť, aby zabránili zlým ľuďom a ľuďom so zlou ľudskou prirodzenosťou využiť nepozornosť a spôsobiť skazu. Čím dôkladnejšie túto prácu konáš, tým menej príležitostí budú mať zlí ľudia na využitie nepozornosti; čím podrobnejšie bude tvoje zisťovanie a čím prísnejšie bude tvoje spravovanie, tým menej bude prípadov neprimeraných výdavkov, mrhania a plytvania. Niektorí hovoria: „Je to preto, aby sme ušetrili peniaze Božiemu domu? Chýbajú Božiemu domu financie? Ak áno, obetujem ešte viac.“ Je to tak? (Nie.) Toto je zodpovednosť vodcov a pracovníkov, je to Božia požiadavka na človeka a je to princíp, ktorého sa majú vodcovia a pracovníci pri tejto práci držať. Ako veriaci v Boha, ako niekto, kto prijal úlohu správcu v Božom dome, by si mal mať k obetám zodpovedný postoj, ktorého súčasťou by malo byť vykonávanie prísneho preverovania; inak nie si spôsobilý na túto prácu. Keby si bol obyčajný veriaci, ktorému chýba zmysel pre zodpovednosť a neusiluje sa o pravdu, nežiadalo by sa od teba, aby si robil tieto veci. Ty si vodca alebo pracovník; ak nemáš tento zmysel pre zodpovednosť, nie si spôsobilý ním byť, a aj keď slúžiš ako jeden z nich, si nezodpovedný falošný vodca alebo falošný pracovník a skôr či neskôr budeš vyradený. Všetci tí, ktorým úplne chýba zmysel pre zodpovednosť, sú ľudia, ktorí vôbec nebránia prácu Božieho domu – ani jeden nemá ani štipku svedomia a rozumu. Ako by takíto ľudia mohli vôbec konať povinnosti? Sú to všetko bezohľadní naničhodníci! Mali by okamžite opustiť Boží dom a vrátiť sa do sveta, kam patria!

Keby sme takto nehovorili v duchovnom spoločenstve o základných poznatkoch o obetách, ako aj o pravdách týkajúcich sa ich ochraňovania a o princípoch, ktoré by ľudia mali praktizovať, nemali by ste v týchto veciach nejasnosti? (Mali by sme.) Keď ľudia nemajú jasno v presných princípoch, môžu si plniť časť svojej zodpovednosti? Plnia si svoju zodpovednosť? Neriadi sa väčšina ľudí tou najplytšou teóriou a princípom: „V každom prípade netúžim po Božích obetách, nespreneverujem ich ani nezneužívam, dobre na ne dohliadam a nedovolím ľuďom, aby ich ľubovoľne míňali – to stačí“? Je to praktizovanie pravdy? Je toto plnenie si zodpovednosti? (Nie.) Ak poznanie väčšiny ľudí nepresahuje túto úroveň, potom si táto téma naozaj zaslúži duchovné spoločenstvo. Pochopili ste a porozumeli ste prostredníctvom tohto duchovného spoločenstva trochu viac o tom, ako ochraňovať obety a aký postoj a poznanie by ste mali mať pri ich ochraňovaní? (Áno.) Týmto ukončíme naše duchovné spoločenstvo o pravdách, ktoré sa dotýkajú obiet, a o princípoch, ktoré sa týkajú toho, ako s obetami zaobchádzať a ako ich spravovať.

Postoje a prejavy falošných vodcov vo vzťahu k obetám

I. Zaobchádzanie s obetami ako so spoločným majetkom

Ďalej vykonáme jednoduché odhalenie a rozbor falošných vodcov v súvislosti s jedenástym bodom povinností vodcov a pracovníkov. Pozrieme sa na to, aké prejavy majú falošní vodcovia vo svojom postoji k obetám a pri ich ochraňovaní a správe. Prvým prejavom je, že falošní vodcovia obetám presne nerozumejú. Veria, že „obety sú nominálne poskytované bohu, ale v skutočnosti sú poskytované cirkvi. Nevieme, kde je boh, a on aj tak nemôže použiť toľko vecí. Tieto obety sú bohu poskytované len podľa mena; v skutočnosti sú poskytované cirkvi a božiemu domu a nie sú výslovne obetované žiadnej konkrétnej osobe. Cirkev a boží dom sú synonymom pre všetkých ich ľudí a z toho vyplýva, že obety patria všetkým a to, čo patrí všetkým, je spoločný majetok. Takže obety sú spoločným majetkom, ktorý patrí všetkým bratom a sestrám.“ Je toto chápanie presné? Je úplne jasné, že nie je. Nemajú ľudia, ktorí to chápu takto, problém s ľudskou prirodzenosťou? Nie sú ľuďmi, ktorí bažia po obetách? Pokiaľ ide o obety, ľudia, ktorí majú chamtivé srdcia a túžbu zmocniť sa obiet, používajú túto metódu a tento názor. Je zrejmé, že si robia zálusk na obety a chceli by si ich privlastniť pre vlastné potešenie. Čo sú to za stvorenia? Nie sú z rovnakého cesta ako Judáš? Takže tento druh vodcu alebo pracovníka považuje Božie obety za spoločný majetok cirkvi. V srdci prechovávajú takýto postoj – neochraňujú obety svedomito, ani ich nespravujú primerane a zodpovedne. Namiesto toho ich používajú podľa vlastnej vôle, drzo a úplne nespútane, bez akýchkoľvek princípov. Dovoľujú ich používať komukoľvek a ten, koho „oficiálna funkcia“ je vyššia, koho postavenie je vyššie, kto má medzi bratmi a sestrami prestíž, má prednosť vo vlastníctve a používaní. Je to rovnaké ako vo firmách a továrňach v spoločnosti, kde firemné autá a dobré, luxusné veci používajú manažéri, riaditelia tovární a predsedovia. Veria, že takto by to malo byť aj s Božími obetami, že ktokoľvek je vodcom alebo pracovníkom, má prednosť v užívaní si luxusných vecí Božieho domu, v užívaní si obiet prinesených Bohu. Takže všetci tí, ktorí využívajú svoje postavenie vodcu a pracovníka ako zámienku na nákup špičkových počítačov a mobilných telefónov, ako aj všetci tí vodcovia a pracovníci, ktorí si berú obety pre seba, veria, že obety sú spoločným majetkom a že by sa mali používať a malo by sa nimi mrhať podľa ich ľubovôle. Keď niektorí bratia a sestry obetujú zlaté a strieborné šperky, kabelky, oblečenie a topánky, neuvádzajú, že ich obetujú Bohu, a tak si niektorí falošní vodcovia myslia: „Keďže neuviedli, že tieto veci sú obetované bohu, mali by byť na použitie cirkvi. Čokoľvek je dané cirkvi, je spoločným majetkom, a vodcovia a pracovníci by mali mať v užívaní spoločného majetku prednosť.“ A tak si tieto veci berú pre seba ako samozrejmosť. Veci, ktoré zostanú po tom, čo si oni vyberú, môže použiť, kto chce, a vziať si, kto chce – všetci si ich rozdelia. Títo vodcovia a pracovníci to nazývajú zdieľaním bohatstva. Keď ich ľudia nasledujú, môžu dobre jesť a piť a naozaj si užívať. Všetci sú šťastní a hovoria: „bohu vďaka – mohli by sme si užívať tieto veci, keby sme v neho neverili? Toto sú obety a my nie sme hodní si ich užívať!“ Hovoria, že nie sú hodní, no tie veci držia u seba a nepustia ich. Takíto vodcovia a pracovníci si nielen privlastňujú obety, rozdeľujú si ich a osobne si ich užívajú bez toho, aby získali súhlas kohokoľvek – popri tom sa nikto z nich bez výnimky vôbec nestará o správu, výdavky a používanie obiet, ani nevyberá vhodných ľudí na správu a evidenciu obiet, a už vôbec nekontroluje účty ani prísne nepreveruje stav výdavkov. Ľahostajnosť falošných vodcov voči správe obiet vedie k chaosu a niektoré obety sa strácajú a premárňujú. V práci falošných vodcov najviac vyniká to, že každý koná podľa vlastnej vôle. Čo povie nadriadený ktoréhokoľvek tímu, to platí, a keď niektorý tím potrebuje niečo kúpiť, môže sa rozhodnúť sám, bez toho, aby musel žiadať o schválenie. Pokiaľ je niečo potrebné pre prácu, môžu to kúpiť bez ohľadu na to, koľko to stojí, či to môžu využiť alebo či je to nevyhnutné – v každom prípade míňajú obety, nie peniaze nejakej osoby. Falošní vodcovia na to nedohliadajú ani to nepreverujú, a už vôbec nehovoria v duchovnom spoločenstve o princípoch. Keď sa niečo kúpi, falošní vodcovia sa vôbec nestarajú o to, či to má kto ochraňovať, či sa s tým môže niečo stať alebo či to stojí za vynaložené peniaze. Prečo sa o tieto veci nestarajú? Pretože tie peniaze nie sú ich – myslia si, že ich môže minúť ktokoľvek, keďže tak či onak sa nemíňajú ich peniaze. V každom aspekte správy obiet panuje chaos. Aké chaotické to je? Je to rovnaké ako vo veľkých štátnych továrňach socialistických krajín, kde každý dostane rovnaký podiel bez ohľadu na to, koľko práce odvedie. Každý si berie veci domov, konzumuje jedlo z továrne a zarába peniaze z továrne a spreneveruje veci z továrne. Je to úplný chaos. Falošní vodcovia pri nákupe zariadení ani vybavenia nestanovujú žiadne pravidlá pre výdavky. Boží dom stanovuje pravidlá, ale oni výdavky prísne neposudzujú, neprezerajú, nesledujú ani nekontrolujú. Túto prácu vôbec nerobia. Práca falošných vodcov je úplne chaotická, nič nie je v poriadku a všade sú nedostatky. Zlí ľudia a tí, ktorých srdcia sú na nesprávnom mieste, môžu na každom kroku využívať nedostatky a zneužívať situáciu. Títo ľudia nedbanlivo márnia Božie obety a plytvajú nimi, a napriek tomu nie sú nijako potrestaní ani sankcionovaní – nedostanú ani len varovanie. Čo sú to za vodcovia a pracovníci? Nehryzú ruku, ktorá ich kŕmi? Sú to správcovia Božieho domu? Sú to zlodejskí zradcovia Božieho domu!

Ako sa teda pozerať na týchto vodcov a pracovníkov, ktorí sú nezodpovední pri ochraňovaní obiet? Nie sú to ľudia nízkeho charakteru, bez svedomia a rozumu? Títo falošní vodcovia považujú veci, ktoré bratia a sestry obetovali Bohu a cirkvi, za majetok Božieho domu a hovoria, že by ich mali spravovať bratia a sestry spoločne. A tak, keď sa problémy odhalia a Zhora berie ľudí na zodpovednosť, zo všetkých síl sa bránia a nepriznávajú, aké vážne je vo svojej podstate to, že kradli a privlastňovali si Božie obety po tom, čo sa stali vodcami a získali postavenie. Nie sú to ľudia nízkeho charakteru? Sú jednoducho nehanební! Nevedia, prečo bratia a sestry obetujú peniaze a veci, ani komu ich obetujú. Keby nebolo Boha, kto by len tak obetoval veci, ktoré má rád? Je to taká jednoduchá logika, a predsa ju títo takzvaní „vodcovia“ nepoznajú ani jej nerozumejú. Títo falošní vodcovia majú obľúbenú frázu: „obety Božieho domu.“ Netreba tento výraz opraviť? Aký by mal byť správny výraz? „Obety“ alebo „Božie obety“. Ak sa má pridať prívlastok, malo by to byť slovo „Boží“ – obety patria jedine Bohu. Ak nepridáte prívlastok, sú to jednoducho len „obety“ – ľudia by aj tak mali vedieť, že vlastníkom obiet je Stvoriteľ, Boh, a nie človek. Človek nie je hoden vlastniť obety a ani kňazi nemôžu povedať, že obety sú ich – môžu si ich užívať s Božím dovolením, ale nepatria im. Prívlastkom pre „obety“ nikdy nebude žiadna osoba – môže ním byť jedine Boh a nikto iný. Je teda úplne zrejmé, že výraz „obety Božieho domu“, ktorý často používajú falošní vodcovia, je mylný a mal by sa opraviť. Nemalo by existovať žiadne také spojenie ako „obety Božieho domu“ alebo „obety cirkvi“. Niektorí ľudia dokonca hovoria „naše obety“ a „obety nášho Božieho domu“. Všetky tieto výrazy sú nesprávne. Obety prináša Bohu stvorené ľudstvo, tí, ktorí nasledujú Boha. Jedine Boh má výhradné právo byť ich vlastníkom, používateľom a užívateľom. Obety nie sú spoločným majetkom; nepatria človeku, a už vôbec nie cirkvi a Božiemu domu, namiesto toho patria Bohu. Boh dovoľuje cirkvi a Božiemu domu, aby ich používali – to je Jeho poverenie. Preto sú všetky výrazy ako „obety Božieho domu“, „obety cirkvi“ a „naše obety“ nepresné, a navyše sú to výrazy ľudí s postrannými úmyslami, majú za cieľ zavádzať ľudí a otupiť ich, a ešte viac ich zviesť z cesty. Títo ľudia zaraďujú obety do spoločného majetku patriaceho cirkvi, alebo Božiemu domu, alebo všetkým bratom a sestrám. Všetko toto je problematické a mylné a malo by sa to opraviť. Toto je prejav jedného druhu falošného vodcu. Takíto ľudia považujú obety za spoločný majetok a používajú ich, ako sa im zachce; alebo veria, že ako vodcovia majú právo tieto veci prideľovať, a tak ich prideľujú ľuďom, ktorých majú radi, alebo všetkým rovnako. Akú situáciu sa snažia vytvoriť? Takú, kde sú si všetci rovní, kde si každý môže užívať Božiu milosť a kde sa všetci o všetko delia. Chceli by si kúpiť priazeň ľudí tým, že sú štedrí, pokiaľ ide o zdroje Božieho domu. Nie je to nechutné? Je to odporné, nehanebné správanie! Ako charakterizovať takýchto ľudí? Takíto falošní vodcovia bažia po obetách a aby zabránili ľuďom, aby na nich dohliadali, odhaľovali ich a rozlišovali, prideľujú zvyšné veci, ktoré nepoužívajú, bratom a sestrám, kupujú si ich priazeň a dosahujú situáciu, kde sú si všetci rovní, a umožňujú každému profitovať zo spojenia s nimi, aby ich nikto neodhalil. Ak by ste narazili na takýto druh vodcu, ktorý by vám umožnil získať nejaké výhody a s ktorým by ste si mohli užívať nejaký „spoločný majetok“ – ak by ste mali toto právo a využili takúto výhodu, boli by ste s tým spokojní? Dokázali by ste to odmietnuť? (Dokázali.) Ak ste chamtiví, nemáte bohabojné srdce a nebojíte sa Boha, nebudeš to schopný. Ktokoľvek s trochou integrity, rozumu a bohabojného srdca to odmietne a tiež sa postaví, aby toho vodcu pokarhal, orezal ho, zastavil a povedal: „Prvá vec, ktorú by si mal ako vodca robiť, je dobre spravovať obety, nie ich spreneverovať, a už vôbec nie bez oprávnenia rozhodovať o ich prideľovaní všetkým podľa vlastnej vôle. Na to nemáš právo; to nie je tvoje Božie poverenie. Obety sú na Božie použitie a cirkev ich používa podľa princípov – nikto v tom nemá posledné slovo. Možno si vodca, ale nemáš to privilégium. Boh ti ho neudelil. Nemáš právo používať Božie veci – Boh ťa touto prácou nepoveril. Takže si rýchlo zlož zlaté a strieborné šperky, ktoré bratia a sestry obetovali Bohu, a vyzleč si šaty, ktoré Mu obetovali. Rýchlo zaplať náhradu za veci, ktoré si zjedol a nemal si. Ak si ešte stále človek a máš trochu hanby, urob to hneď. Okrem toho, bez ohľadu na to, komu si tieto obety poslal, aby si si získal jeho priazeň, alebo komu si dovolil, aby si ich privlastnil a užíval si ich, okamžite ich získaj späť. Ak to neurobíš, oznámime to všetkým bratom a sestrám a budeme s tebou zaobchádzať ako s Judášom!“ Trúfli by ste si to urobiť? (Áno.) Každý má túto zodpovednosť, pokiaľ ide o obety, a mal by k nim pristupovať s takýmto svedomím a postojom. Samozrejme, má aj záväzok dohliadať na to, ako ostatní zaobchádzajú s obetami, či ich dobre ochraňujú a či ich spravujú podľa princípov. Nemyslite si, že sa vás to netýka, a potom nezodpovedne nehovorte: „V každom prípade nie som vodca ani pracovník, toto nie je moja zodpovednosť. Aj keď na to prídem, nemusím sa tým zaoberať ani nič hovoriť – to je záležitosť vodcov a pracovníkov. Kto svojvoľne míňa peniaze a spreneveruje obety, ten je Judáš, a Boh ho potrestá, keď príde čas. Kto spôsobí nejaký následok, ten je zaň zodpovedný. Nemusím sa tým zaoberať. Načo by som sa do toho miešal?“ Čo si myslíte o takomto človeku? (Nemá svedomie.) Ak zistíš, že v niektorých oblastiach, ktoré vodcovia a pracovníci neprešetrujú, sú ľudia, ktorí mrhajú obetami a privlastňujú si ich, mal by si osobne varovať zúčastnených ľudí a tiež to okamžite nahlásiť vodcom a pracovníkom. Mal by si povedať: „Náš vedúci tímu a náš vodca si často berú obety pre seba. Tiež svojvoľne míňajú obety, nediskutujú s ostatnými a sami sa rozhodujú, že kúpia to a ono. Väčšina ich výdavkov nie je v zhode s princípmi. Môže to Boží dom riešiť?“ Je zodpovednosťou Božieho vyvoleného ľudu hlásiť problémy, ktoré zistí, a informovať o nich. Naše predchádzajúce duchovné spoločenstvo bolo o prejave jedného druhu falošného vodcu – jeho postoj k obetám je zaobchádzať s nimi ako so spoločným majetkom.