II. Nezaujímanie sa o výdavky z obiet ani pýtanie sa na ne

Ďalším prejavom falošných vodcov, pokiaľ ide o ochraňovanie obiet, je, že nevedia, ako ich spravovať. Vedia len to, že obiet sa neslobodno dotýkať, že sa nemajú svojvoľne privlastňovať ani spreneverovať, že sú posvätné, oddelené ako sväté, a že človek o nich nesmie mať nepatričné myšlienky. Ale pokiaľ ide o to, ako presne dobre spravovať obety, ako byť dobrým správcom pri ich ochraňovaní, nemajú žiadnu cestu, žiadne princípy, žiadne konkrétne plány ani kroky pre túto prácu. Takže v záležitostiach, ako je evidencia, sčítanie a ochraňovanie obiet, ako aj kontrola účtov príjmov a výdavkov a kontrola výdavkov, sú títo falošní vodcovia dosť pasívni. Keď niekto predloží niečo na schválenie, podpíšu to. Keď niekto požiada o refundáciu, dajú mu ju. Keď niekto požiada o peniaze na nejaký účel, vydajú mu ich. Nevedia, kde sú rôzne stroje a zariadenia ochraňované. Tiež nevedia, či je ich správca vhodný, ani ako to zistiť; nedokážu prezrieť srdcia ľudí a nedokážu vidieť podstatu ľudí. Takže hoci existujú záznamy o všetkých odchádzajúcich obetách v rámci spravovania týmito ľuďmi, pri pohľade na podrobnosti výdavkov v týchto účtoch sú mnohé výdavky neprimerané a zbytočné – mnohé z nich sú nadmerné a predstavujú plytvanie. Obety sa strácajú pod podpismi týchto vodcov a pracovníkov. Navonok sa zdá, že vykonávajú konkrétnu prácu, ale v skutočnosti v tom, čo robia, nie sú vôbec žiadne princípy. Nevykonávajú preverovanie – konajú mechanicky, len dodržiavajú pravidlá a predpisy, nič viac. To vôbec nespĺňa štandardy pre správu obiet, a už vôbec nie jej princípy. Takže počas obdobia, keď sú falošní vodcovia v práci, je príliš veľa neprimeraných výdavkov. Ak je tam niekto, kto na veci dohliada a spravuje ich, ako tieto neprimerané výdavky vznikajú? Je to preto, lebo títo vodcovia a pracovníci nepreberajú zodpovednosť za svoju prácu. Konajú mechanicky, zaoberajú sa vecami povrchne a nekonajú podľa princípov. Nikoho neurazia, správajú sa ako pochlebovači, a nevykonávajú riadne preverovanie. Medzi tými, ktorí spravujú obety, dokonca nemusí byť ani jedna skutočne zodpovedná osoba, ani jedna, ktorá by dokázala skutočne vykonávať preverovanie. Falošní vodcovia nedbajú na to, či sú ľudia ochraňujúci obety vhodní, ani na to, či v cirkvách týchto ľudí existujú nejaké nebezpečné situácie. Pre nich platí, že pokiaľ sú oni sami v bezpečí, všetko je v poriadku. Keď nastane nebezpečenstvo, prvé, na čo myslia, je, kam môžu utiecť a či prepadnú ich vlastné peniaze, pričom neprešetrujú ani sa nepýtajú na to, kde sa nachádzajú obety alebo či sú v nebezpečenstve. Niekoľko mesiacov alebo dokonca pol roka po incidente sa na to možno zo svedomia opýtajú, a keď sa dozvedia, že niektoré obety sa dostali do vlastníctva veľkého červeného draka, že niektoré premárnili zlí ľudia a že o niektorých sa nevie, kde sú, na chvíľu sa budú cítiť zle – trochu sa pomodlia, priznajú si chybu, a tým sa to pre nich skončí. Čo sú to za stvorenia? Nie je problém, keď sa pracuje takýmto spôsobom? Ako Boh zaobchádza s niekým, kto má takýto postoj k obetám? Bude ho považovať za pravého veriaceho? (Nie.) Za koho ho teda bude považovať? (Za neverca.) Keď Boh niekoho považuje za neverca, cíti takýto človek niečo? V duchu otupie a ťažko chápe, a keď koná, nemá Božie osvietenie ani vedenie, ani žiadne svetlo. Nemá Božiu ochranu, keď sa mu niečo stane, a často je negatívny a slabý, žije v temnote. Hoci často počúva kázne a dokáže vo svojej práci trpieť a platiť cenu, jednoducho nerobí žiadne pokroky a pôsobí úboho. To sú jeho „výsledky“. Nie je to ešte ťažšie znášať ako trest? Povedzte Mi, ak je toto výsledok viery človeka v Boha, je to dôvod na radosť a oslavu, alebo na žiaľ a nárek? Podľa Môjho názoru to nie je dobré znamenie.

Falošní vodcovia nikdy neberú prácu spravovania obiet vážne. Hoci hovoria: „Ľudia sa nesmú dotýkať Božích obiet; obety by nikto nemal spreneverovať a nemali by sa dostať do rúk zlých ľudí,“ a tieto heslá kričia celkom dobre a ich slová znejú veľmi morálne a slušne, nesprávajú sa však ako ľudia. Hoci nespreneverujú obety a nemajú o nich nepatričné myšlienky ani úmysel si ich privlastniť, a niektorí z nich dokonca nikdy nepoužívajú peniaze Božieho domu ani sa nedotýkajú Božích obiet pri žiadnych výdavkoch, ktoré môžu mať, a namiesto toho míňajú vlastné peniaze, ako vodcovia a pracovníci nevykonávajú vôbec žiadnu skutočnú prácu, pokiaľ ide o správu obiet. Nerobia ani také jednoduché veci, ako je pýtať sa na stav výdavkov z obiet alebo ich preverovať. Toto sú zjavne falošní vodcovia. Ich postoj k obetám je takýto: „Ja ich nemíňam a nespreneverujem a tiež sa nestarám o to, ako ich míňajú iní alebo či ich iní spreneverujú.“ Hovorím týmto falošným vodcom, že tento ich vlažný postoj je veľmi problematický. Nemíňať obety a nespreneverovať ich je to, čo by ľudia mali robiť, ale ako vodca alebo pracovník by si sa mal ešte viac venovať dobrej správe obiet, a predsa si to neurobil. To sa nazýva zanedbanie zodpovednosti. Toto je prejav falošného vodcu. Možno si neminul ani cent alebo nespreneveril ani jednu obetu, ale pretože nevykonávaš skutočnú prácu ani konkrétnu správu týkajúcu sa obiet, si charakterizovaný ako falošný vodca a je to oprávnené a rozumné. Niektorí vodcovia si nikdy nevezmú ani nepoužijú žiadne obety – aj keď ich všetci ostatní vodcovia a pracovníci používajú, oni nie, a keď im Boží dom niečo dá, odmietnu to. Zdajú sa byť celkom čistí a bez chamtivosti, ale keď sú poverení spravovať obety, nevykonajú vôbec žiadnu konkrétnu prácu. Bez ohľadu na to, kto míňa obety, podpíšu to – dokonca sa ani na nič nepýtajú a nepovedia o tom ani slovo navyše. Hoci títo ľudia nespreneverujú ani cent z obiet, v rámci ich správy si obety privlastňujú zlí ľudia, a kvôli ich nezodpovednosti a zanedbaniu zodpovednosti môže obety ktokoľvek premárniť a plytvať nimi. Nesúvisí toto plytvanie a mrhanie s ich zlou správou? Nie je to spôsobené ich zanedbaním zodpovednosti? (Je.) Nemajú podiel na zlých skutkoch týchto ľudí? Nenesú za ne zodpovednosť? Je to veľká zodpovednosť, ktorú treba niesť, a nemôžu sa jej vyhnúť! Len sa držia svojho: „V každom prípade ja nespreneverujem Božie obety a nemám to v úmysle ani to neplánujem. Bez ohľadu na to, kto míňa Božie obety, ja ich nemíňam; bez ohľadu na to, kto si ich berie a používa, ja nie; bez ohľadu na to, kto si ich užíva, ja nie. Toto je môj postoj k obetám – môžeš si robiť, čo chceš!“ Existujú takíto ľudia? (Áno.) Antikristi míňajú obety na luxusné oblečenie, luxusný tovar a dokonca aj autá. Povedzte Mi, dokáže tento druh falošného vodcu vnímať tento problém? Sami obety nespreneverujú, majú tento postoj, takže neveria, že je zlé ich spreneverovať? (Veria.) Takže keď antikristi páchajú také veľké zlo, prečo to ignorujú a nezastavia? Prečo to neberú vážne? (Nechcú nikoho uraziť.) Nie je to zlý skutok? (Je.) Toto nie je plnenie zodpovednosti, ktorú by mal správca plniť. Ak si počas tvojej správy obety privlastnia zlí ľudia, ak sú premárnené, plytvá sa nimi a míňajú sa neprimeraným spôsobom, ak takto unikajú, a ty aj tak nevykonávaš žiadnu prácu a nepovieš ani slovo, nie je to zanedbanie zodpovednosti? Nie je to prejav falošného vodcu? Ak nehovoríš, čo by si mal, nerobíš prácu, ktorú by si mal, neplníš zodpovednosť, ktorú by si mal, hoci rozumieš každému učeniu, len nevykonávaš skutočnú prácu, potom si určite falošný vodca. Myslíš si: „V každom prípade ja obety nespreneverujem; ak to robia iní, je to ich vec.“ Nie si potom falošný vodca? Nespreneverovať obety je tvoja osobná vec, ale ochraňoval si ich dobre? Splnil si svoju zodpovednosť, pokiaľ ide o obety? Ak nie, si falošný vodca. Nehľadaj výhovorky a nehovor: „V každom prípade obety ja nespreneverujem, takže nie som falošný vodca!“ Nespreneverovanie obiet nie je kritériom toho, či je vodca alebo pracovník na požadovanej úrovni; skutočným kritériom toho, či je na požadovanej úrovni, je, či si plní svoju zodpovednosť, vykonáva to, čo by mal človek robiť, a plní záväzok, ktorý by mal človek plniť, vo veciach, ktoré mu Boh zveril – to je to najdôležitejšie. Takže aký je tvoj záväzok a aká je tvoja zodpovednosť pri správe obiet? Vykonal si všetko? Je úplne jasné, že nie. Konáš mechanicky; bojíš sa uraziť ľudí, ale nebojíš sa uraziť Boha. Zanedbávaš obety, pretože sa bojíš uraziť ľudí, poškodiť svoj dobrý obraz v ich očiach – ak máš tento prejav, si určite falošný vodca. Týmto ťa nenálepkujem. Fakty sú tu jasne dané: Nedokážeš si splniť ani svoj záväzok a svoju zodpovednosť – si taký sebecký! Svoje vlastné veci, svoj osobný majetok, spravuješ celkom dobre, svedomito a starostlivo. Nenecháš ich vystavené poveternostným vplyvom; nedovolíš, aby ich niekto odniesol, a nedovolíš, aby ťa niekto zneužil. Ale pri obetách nemáš vôbec žiadny zmysel pre zodpovednosť – neplníš si ani desatinu zodpovednosti, ktorú máš pri správe svojich vlastných vecí. Ako môžeš byť považovaný za dobrého správcu? Ako môžeš byť považovaný za vodcu alebo pracovníka? Si zjavne falošný vodca. Toto je prejav jedného druhu falošného vodcu.

III. Obmedzovanie primeraných výdavkov

Existuje aj iný druh falošných vodcov a sú tiež dosť odporní. Keď sa takíto ľudia stanú vodcami, vidia, že osoba, ktorá ochraňovala obety, míňala peniaze príliš márnotratne, tak ju prepustia. Potom chcú nájsť človeka, ktorý dokáže dôkladne plánovať a starostlivo hospodáriť, ktorý každý cent dvakrát obráti v ruke a vie, ako hospodárne viesť domácnosť. Myslia si, že takýto človek by bol dobrým správcom, no nakoniec zistia, že nikto nie je vhodný, a tak ochraňujú obety sami. Keď bratia a sestry povedia, že na kázanie evanjelia treba vytlačiť nejaké knihy Božích slov, títo vodcovia to nedovolia, lebo si myslia, že tlačenie kníh stojí dosť veľa peňazí; nezaujíma ich, či je to pre prácu naliehavo potrebné – pre nich je dôležité len to, aby ušetrili peniaze. Jednoducho nevedia, kde by bolo použitie Božích obiet najviac v súlade s Jeho úmyslami; všetko, čo vedia robiť, je len chrániť Božie obety a nedovoliť, aby sa ich niekto čo i len dotkol. Nemíňajú to, čo by sa malo minúť – svoje preverovanie vykonávajú naozaj „dobre“! Ako môže práca takto napredovať? Majú títo vodcovia pri svojom konaní nejaké princípy? (Nie.) Nedovolia, aby sa konala práca, ktorá sa má konať, nedovolia, aby sa tlačili knihy, ktoré sa majú tlačiť, a nedovolia, aby sa míňali peniaze, ktoré sa musia minúť – nepovolia žiadne primerané výdavky. Je to spravovanie? (Nie.) Čo to je? Je to nepochopenie princípov. Ľudia, ktorí nechápu princípy, nevedia, ako pri práci spravovať obety. Veria, že musia peniaze strážiť a nesmú dovoliť, aby poklesli čo i len o jediný cent, a že bez ohľadu na výdavky sa týchto peňazí nemožno dotknúť. Je to v zhode s Božími úmyslami? (Nie, nie je.) Regulovanie vecí a vykonávanie preverovania bez princípov nie je spravovanie. Svojvoľné míňanie, plytvanie a mrhanie nie je spravovanie, ale to, keď sa kvôli preverovaniu neminie ani cent a obmedzujú sa primerané výdavky, tiež nie je spravovanie. Ani jedno nie je v zhode s princípmi. Pretože niektorí ľudia nerozumejú princípom používania, prideľovania a spravovania obiet, vznikajú najrôznejšie frašky a chaos. Navonok sa títo vodcovia zdajú byť celkom zodpovední a oddaní, ale akú prácu v skutočnosti konajú? (Je bez princípov.) A pretože je bez princípov, práca na evanjeliu v ich oblasti naráža na prekážky a obmedzenia a niektoré odborné práce sú tiež obmedzené, pretože títo vodcovia príliš prísne preverujú používanie obiet. Navonok sa pri ochraňovaní obiet javia ako veľmi svedomití a zodpovední. Keďže však nemajú duchovné porozumenie a konajú len na základe svojich predstáv a fantázií, a dokonca vykonávajú preverovanie pre Boží dom pod zámienkou šetrenia pre cirkev, v skutočnosti vážne ovplyvňujú pokrok rôznych položiek cirkevnej práce bez toho, aby si to vôbec uvedomovali. Môžu byť takíto ľudia charakterizovaní ako falošní vodcovia? (Áno.) Kvalifikuje ich to ako falošných vodcov. Do určitej miery už narušili a vyrušili prácu na evanjeliu a prácu cirkvi. Tieto narušenia a vyrušenia sú spôsobené ich nepochopením princípov, ako aj tým, že pracujú bezohľadne na základe svojich vlastných preferencií a predstáv, a nehľadajú pravdu-princípy, ani o veciach nediskutujú či nespolupracujú s ostatnými. Keď sú obety u nich, nebude sa nimi plytvať ani mrhať, nevedia ich však primerane používať podľa princípov a nedovolia ich použitie len v záujme ich ochrany. Následne sa oneskoruje práca na šírení evanjelia a je ovplyvnené normálne fungovanie práce Božieho domu. Takže na základe tohto prejavu vôbec nie je prehnané charakterizovať ich ako falošných vodcov. Prečo sú takíto ľudia tiež charakterizovaní ako falošní vodcovia? Nevedia, ako konať prácu, a ich chápanie toho, ako zaobchádzať s obetami, a spôsoby, akými to robia, sú veľmi skreslené, tak ako by mohli dobre vykonávať inú prácu? Určite nie. Nemajú títo ľudia problém s chápaním? (Majú.) Ich chápanie je skreslené, držia sa predpisov, pretvarujú sa a sú falošne duchovní. Neberú ohľad na prácu Božieho domu a nekonajú podľa princípov – nevedia nájsť princípy, podľa ktorých by mali konať, a riadia sa len svojou vlastnou malichernou chytrosťou a vlastnou vôľou a držia sa predpisov. Preto ich práca vyúsťuje do narušení a vyrušení. Ich spôsob práce je hlúpy a nemotorný – je to odporné. Takíto ľudia sú očividne falošní vodcovia. Nájde sa niekto, kto povie: „Tak dobre ochraňujem obety, tak pozorne konám túto prácu, a aj tak som charakterizovaný ako falošný vodca. Tak ich už nebudem spravovať! Nech si ich minie, kto chce; nech si ich použije, kto chce; nech si ich vezme, kto chce!“? Má niekto takúto myšlienku? Aký je teda náš účel, keď odhaľujeme rôzne stavy a prejavy rozličných druhov falošných vodcov? (Aby ľudia pochopili princípy a vyhli sa ceste falošných vodcov.) Správne. Účelom je, aby ľudia pochopili princípy, aby dokázali dobre konať svoju prácu a plniť si svoju zodpovednosť v súlade s princípmi, aby sa neriadili fantáziami a predstavami, aby v sebe neprechovávali ľudskú vôľu ani impulzívnosť, aby nedovolili, že teória, ktorú si predstavili, nahradí pravdu-princípy, aby sa nepretvarovali, že sú duchovní, a nepoužívali to, čo považujú za duchovnosť, ako imitáciu princípov alebo náhradu za ne. Takíto ľudia sa medzi vodcami a pracovníkmi naozaj vyskytujú a stojí za to brať ich ako varovanie.

IV. Zmocnenie sa obiet a ich užívanie

Existuje aj iný druh falošných vodcov a práca, ktorú vykonávajú pri spravovaní obiet, je ešte v horšom stave. Veria, že ako vodcovia a pracovníci nemôžu mať oči neustále upreté na obety, ani sa im venovať s takou pozornosťou. Myslia si, že stačí dobre konať administratívnu prácu cirkvi, dobre vykonávať prácu cirkevného života a vstupu do života Božieho vyvoleného ľudu a okrem toho zabezpečiť, aby sa dobre vykonávali aj rôzne druhy odbornej práce. Veria, že obety sú peniaze a predmety, ktoré Boh poskytuje cirkvi, a že tieto peniaze a predmety sú určené na uspokojenie potrieb vodcov a pracovníkov v ich živote a práci. Z toho vyplýva, že obety sú pripravené pre vodcov a pracovníkov a keď je niekto zvolený za vodcu alebo pracovníka, Boh mu dovoľuje užívať si tieto obety a vodcovia a pracovníci majú prednosť pri ich prideľovaní, užívaní a míňaní – a tak, keď sa človek stane vodcom alebo pracovníkom, stáva sa pánom obiet, ich správcom a vlastníkom. Keď sa takíto ľudia pri svojej práci dostanú do kontaktu s obetami, neregistrujú ich, neevidujú, ani ich neochraňujú, nekontrolujú účty prichádzajúcich a odchádzajúcich obiet, a už vôbec nie stav ich výdavkov a prideľovania. Namiesto toho zisťujú a snažia sa získať prehľad o tom, aké obety existujú a či sú nejaké, ktoré si vodcovia a pracovníci môžu užiť. Takýto postoj majú títo vodcovia a pracovníci k obetám. Podľa nich sa obety nemusia registrovať, evidovať ani ochraňovať a nemusí sa kontrolovať ich príjem, výdaj či stav ich míňania – takéto veci sa ich netýkajú – stačí, ak pridelia obety vodcom a pracovníkom a dajú im prednosť pri ich užívaní. Podľa nich je princípom to, čo povedia vodcovia a pracovníci – je na ich rozhodnutí, ako sa obety minú a pridelia. Veria, že byť zvolený za vodcu alebo pracovníka znamená, že človek už bol zdokonalený a že ako kňaz má privilégium užívať si obety, ako aj konečné slovo a právo na ich použitie a prideľovanie. V niektorých cirkvách si vodcovia a pracovníci veci, ktoré bratia a sestry obetujú, poprezerajú, roztriedia a prefiltrujú ešte predtým, ako ich príslušný personál môže zaregistrovať, zaevidovať a uskladniť, pričom si nechajú, čo môžu použiť, zjedia, čo môžu zjesť, oblečú, čo si môžu obliecť, a to, čo nepotrebujú, priamo pridelia tomu, kto to potrebuje, čím rozhodnú namiesto Boha. To je ich princíp. O čo tu ide? Naozaj si myslia, že sú kňazi? Nie je to úplne bez rozumu? (Je.) Sú aj iní vodcovia a pracovníci, ktorí vidia, že jednej rodine chýbajú dve stoličky, druhej chýba sporák a niekto je v zlom zdravotnom stave a potrebuje užívať výživové doplnky, a potom použijú peniaze Božieho domu na nákup všetkých týchto vecí. Prideľovanie, spotreba, výdavky a právo na použitie všetkých obiet patria týmto vodcom a pracovníkom – dáva to zmysel? Nie je tento prístup spôsobený tým, že niečo nie je v poriadku s ich poznaním? Na akom základe rozhodujú? Majú vodcovia a pracovníci právo mať pod kontrolou obety? (Nie.) Obety sú na to, aby ich spravovali, nie na to, aby ich kontrolovali a používali. Nemajú privilégium si ich užívať. Rovnajú sa vodcovia a pracovníci kňazom? Ľuďom, ktorí boli zdokonalení? Sú vlastníkmi obiet? (Nie.) Prečo teda bez povolenia rozhodujú o ich použití na nákup vecí pre tú či onú rodinu – prečo majú také právo? Kto im dal také právo? Hovoria pracovné opatrenia, že „prvá vec, ktorú by vodcovia a pracovníci mali urobiť po nástupe do funkcie, je prevziať úplnú kontrolu nad financiami Božieho domu“? (Nie.) Prečo si to teda časť vodcov a pracovníkov myslí? V čom je problém? Keď nejaký brat alebo sestra obetuje drahý odev a na druhý deň ho má na sebe vodca alebo pracovník, o čo ide? Prečo sa obety, ktoré prinášajú bratia a sestry, dostávajú do rúk jednotlivca? A týmto „jednotlivcom“ nie je nikto iný ako vodca alebo pracovník. Nielenže nedokážu dobre spravovať obety – namiesto toho idú príkladom v zmocňovaní sa obiet a ich osobnom užívaní. O aký problém tu ide? Ak sa na tohto vodcu alebo pracovníka pozrieme z hľadiska toho, že pri spravovaní obiet nekoná skutočnú prácu, potom ho možno charakterizovať ako falošného vodcu – ale ak sa na neho pozrieme z hľadiska toho, že sa obiet zmocňuje a osobne si ich užíva, potom ho možno na sto percent charakterizovať ako antikrista. Ako je teda rozumné charakterizovať dotyčnú osobu? (Ako antikrista.) Je to falošný vodca a zároveň antikrist. Pri spravovaní obiet si falošní vodcovia prezrú všetky obety a poveria ľudí ich riadením. Ale predtým si časť z nich uchvátia pre seba a bez povolenia rozhodnú o pridelení ďalšej časti. Zvyšné veci, ktoré nechcú alebo nepoznajú, ale nechcú ich dať preč, zatiaľ odložia bokom. Pokiaľ ide o to, kde sa tieto obety nachádzajú, či existuje vhodná osoba, ktorá by ich ochraňovala, či by sa mali pravidelne kontrolovať, či ich niekto kradne alebo si ich privlastňuje, o tieto veci sa falošní vodcovia vôbec nestarajú. Ich princíp je takýto: „Už som si zaobstaral veci, ktoré si mám užiť, a veci, ktoré potrebujem. Zvyšné veci, ktoré nepotrebujem, si môže vziať, kto chce; kto ich chce spravovať, nech ich spravuje. Patria tomu, kto si ich uchmatne prvý – komu sa dostanú do rúk, ten si prilepší.“ Aký je to princíp a logika? Takíto ľudia sú jednoducho diabli a beštie!

Raz jeden falošný vodca povedal, že v sklade je dosť veľa vecí, a ja som sa ho opýtal, či ich zaregistroval. Povedal: „Ani neviem, čo niektoré z tých vecí sú, takže sa nedajú zaregistrovať.“ Povedal som: „To je nezmysel. Ako by si ich nemohol zaregistrovať? Mali by o nich existovať záznamy z doby, keď ich sem prvýkrát priniesli!“ „Bolo to už dosť dávno, nedá sa to zistiť.“ Čo sú to za reči? Preberá zodpovednosť? (Nie.) Povedal som: „Je tam nejaké oblečenie – pozri sa, ktorí bratia a sestry ho potrebujú, a rozdaj im ho.“ „Niečo z neho je už nemoderné. Nikto o to nemá záujem.“ Povedal som: „Rozdaj to, čo bratia a sestry potrebujú, a s tým, čo nepotrebujú, nalož primerane.“ Nedokončil to. Bol svedomitý a usilovný? Keď sa od neho žiada, aby vykonal nejakú prácu, stále sa sťažuje, hovorí negatívne veci a poukazuje na ťažkosti. To, čo nepovie, je, že s týmito vecami dobre naloží podľa princípov. Nemá vôbec žiadny úmysel sa podriadiť. Je jedno, akú požiadavku na neho niekto má, stále hovorí o ťažkostiach, akoby si myslel, že ak tú osobu takýmto spôsobom umlčí, vyhrá, získa prevahu a potom bude mať svoju prácu hotovú. Čo je to za stvorenie? Nestal si sa vodcom alebo pracovníkom preto, aby si spôsoboval problémy, alebo aby si poukazoval na ťažkosti a problémy – stal si sa ním preto, aby si riešil problémy a zvládal ťažkosti. Ak si vo svojej práci skutočne schopný, potom, ako poukážeš na problémy a ťažkosti, budeš pokračovať a povieš, ako ich zvládneš a vyriešiš podľa princípov. Falošní vodcovia vedia len kričať heslá, kázať učenie, viesť silné reči, hovoriť o objektívnych odôvodneniach a výhovorkách – nemajú vôbec žiadnu skutočnú pracovnú schopnosť a pri spravovaní obiet takisto nedokážu konať podľa princípov ani si plniť svoju zodpovednosť. Takí sú slabomyseľní a neschopní, a napriek tomu majú pocit, že teraz, keď sú vodcami alebo pracovníkmi, majú privilégiá a postavenie, majú významnú identitu a sú vlastníkmi a užívateľmi obiet. Tento druh falošných vodcov vie len to, ako si užívať privilégium míňania obiet – nevidí ani neodhalí žiadne prípady neprimeraného, bezhlavého míňania obiet, a aj keď ich vidí, neurobí nič, aby ich riešil. Prečo je to tak? Je to preto, lebo vie len to, ako si užívať pocit nadradenosti, ktorý sa spája s tým, že je vodcom alebo pracovníkom – vôbec nerozumie Božím požiadavkám na vodcov a pracovníkov ani princípom konania práce Božieho domu. Je to len naničhodník, odpad a je len slabomyseľný. Nie je nechutné, že takíto popletení ľudia si ešte chcú užívať výhody postavenia? Čo ste pochopili z nášho odhalenia tohto druhu falošného vodcu? Hneď ako sa takýto človek stane vodcom alebo pracovníkom, chce spriadať plány ohľadom obiet a chamtivo sa na ne pozerá. Na prvý pohľad je vidieť, že už dlho baží po tom, aby mohol márnotratne míňať peniaze a mrhať obetami. Teraz má konečne príležitosť; môže takto svojvoľne míňať peniaze a používať Božie obety, ako sa mu zachce, a užívať si veci, pre ktoré nepracoval. Jeho chamtivá pravá tvár sa tak úplne odhalí. Vidíte takýchto ľudí medzi minulými a súčasnými vodcami a pracovníkmi? Vždy si nesprávne vysvetľujú zodpovednosti a definíciu vodcov a pracovníkov, a hneď ako sa stanú vodcami alebo pracovníkmi, považujú sa za pánov Božieho domu, zaraďujú sa medzi kňazov a myslia si, že sú významnými osobnosťami. Nie je to trochu slabomyseľné? Znamená to, že keď sa niekto stane vodcom alebo pracovníkom, už nie je skazeným človekom? Znamená to, že sa okamžite stane posvätenou osobou? Keď sa stane vodcom, už nevie, kým je, a myslí si, že by si mal užívať obety – nie sú takíto ľudia slabomyseľní? Takíto ľudia sú určite slabomyseľní, nemajú rozum normálnej ľudskej prirodzenosti. Dokonca ani po tom, ako sme o tom takto hovorili v duchovnom spoločenstve, stále nevedia, aké sú povinnosti a zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Takíto vodcovia a pracovníci určite existujú a prejavy takýchto ľudí sú dosť zjavné a výrazné.

Toto sú v podstate prejavy rôznych druhov falošných vodcov, pokiaľ ide o ochraňovanie obiet. Tí s vážnejšími problémami nespadajú do kategórie falošných vodcov – sú to antikristi. Takže tento rozsah musíte dobre pochopiť. Ak je niekto falošný vodca, tak ním je – nemôže byť charakterizovaný ako antikrist. Antikristi sú oveľa podlejší ako falošní vodcovia, pokiaľ ide o ľudskú prirodzenosť, konanie, prejavy a podstatu. Väčšina falošných vodcov má slabú kvalitu, sú slabomyseľní, chýba im pracovná schopnosť, majú skreslené chápanie a nemajú duchovné porozumenie, ich charakter je nízky, sú sebeckí a odporní a ich srdcia nie sú na správnom mieste. To spôsobuje, že nedokážu konať a nekonajú skutočnú prácu, pokiaľ ide o ochraňovanie obiet, a to ovplyvňuje primerané spravovanie a vhodné ochraňovanie obiet. Časť obiet sa dokonca dostane do rúk zlých ľudí, pretože falošní vodcovia zanedbávajú svoje zodpovednosti, nevykonávajú skutočnú prácu a nekonajú v súlade s princípmi a požiadavkami Božieho domu – aj tento druh problému sa vyskytuje pomerne často. Rôzne prejavy falošných vodcov pri ochraňovaní obiet sú v podstate odhalené takto: Ich charakter je nízky, sú sebeckí a odporní, ich chápanie je skreslené, chýba im pracovná schopnosť, ich kvalita je slabá, vôbec nehľadajú pravdu-princípy a sú ako hlúpi a slabomyseľní ľudia. Niekto môže povedať: „Uznávame všetky ostatné prejavy, ktoré si odhalil, ale ak sú hlúpi a slabomyseľní, ako sa mohli stať vodcami?“ Uznávate, že niektorí vodcovia a pracovníci sú hlúpi a slabomyseľní? Existujú takí ľudia? Niekto môže povedať: „Príliš nás podceňuješ. Všetci sme moderní ľudia, absolventi vysokých alebo stredných škôl – máme vynikajúcu schopnosť rozlišovať, pokiaľ ide o túto spoločnosť a ľudstvo. Ako by sme si mohli zvoliť za vodcu slabomyseľného človeka? To by sa nemohlo stať!“ Čo je na tom nemožné? Väčšina z vás je slabomyseľná a tiež nedostatočne inteligentná, takže je pre vás až príliš ľahké zvoliť si za vodcu slabomyseľného človeka. Prečo hovorím, že väčšina z vás je slabomyseľná? Pretože väčšina z vás, bez ohľadu na to, koľko ste toho zažili, nedokáže prekuknúť podstatu vecí a nedokáže pochopiť princípy. Dokážete celé roky len dodržiavať predpisy, opakovane používať rovnaký prístup bez zmeny a nedokážete pochopiť princípy bez ohľadu na to, ako sa vám o pravde hovorí v duchovnom spoločenstve. V čom je problém? Vaša kvalita je príliš slabá. Nedokážete prekuknúť podstatu alebo koreň problémov, nie ste schopní nájsť zákonitosti vývoja vecí a už vôbec nie dodržiavať princípy, ktoré by ste mali mať pri konaní vecí – tomu sa hovorí byť slabomyseľný. Ako dlho vám všetkým trvá, kým pochopíte princípy vecí, ktoré sa týkajú vašich povinností? Existujú ľudia, ktorí sa niekoľko rokov venujú práci s textom, ale aj teraz sú články a scenáre, ktoré píšu, stále len prázdnymi slovami, stále nedokážu pochopiť princípy a nevedia, čo je realita, ani ako povedať niečo skutočné. To znamená mať príliš slabú kvalitu a príliš nízku inteligenciu. Nebolo by s vašou inteligenciou až príliš ľahké zvoliť si za vodcu slabomyseľného človeka? A nielenže by si si ho zvolil, ale aj by si sa na neho upäl. Keď by mal byť prepustený, nechcel by si, aby sa to stalo. O dva roky neskôr, keď by si ho prezrel a pochopil, vtedy by si dokázal rozlíšiť, že je to falošný vodca. No vtedy, bez ohľadu na to, čo ti bolo povedané, by si nedovolil, aby bol prepustený. Nie si ešte slabomyseľnejší ako on? Prečo hovorím, že niektorí vodcovia a pracovníci majú nedostatočnú inteligenciu? Je to preto, lebo vedia vykonávať len tú najjednoduchšiu prácu. Pokiaľ ide o trochu zložitejšiu prácu, nevedia, ako ju vykonávať, keď narazia na malú ťažkosť, nevedia, ako ju zvládnuť, a keď dostanú ďalšiu prácu, nevedia, čo si s ňou počať. Nejde o problém s ich inteligenciou? Nevyberáte takých vodcov? A obdivne sa pred nimi klaniate: „Veria v Boha bez toho, aby si hľadali životného partnera, a Bohu sa vydávajú už viac ako dvadsať rokov. Majú odhodlanie trpieť a svoju prácu berú naozaj vážne.“ „Rozumejú však princípom vo svojej práci?“ „Ak nie oni, tak kto?“ A pri kontrole sa ukáže, že ich práca je totálny chaos – nie sú schopní vykonať žiadnu prácu. Povedia sa im princípy ich práce, ale nikdy nevedia, ako ju vykonávať. Stále sa len pýtajú a nevedia, čo robiť, pokiaľ sa im to nepovie priamo. Povedať im princípy je to isté, ako nepovedať nič; aj keď sú princípy vymenované jeden po druhom, stále nebudú vedieť, ako prácu vykonať. Existujú takíto vodcovia? Je jedno, ako sa im princípy povedia, nerozumejú im a nedokážu prácu vykonať. Hovorte s nimi v duchovnom spoločenstve alebo ich poučujte o tých istých slovách alebo veciach niekoľkokrát a aj tak nepochopia a problém zostane potom úplne nevyriešený – stále sa budú pýtať, čo robiť, a nebude prijateľné, ak sa vynechá jediná veta. Nie sú slabomyseľní? Nie sú títo slabomyseľní vodcovia zvolení vami? (Sú.) To nemôžete poprieť, však? Takíto vodcovia v každom prípade existujú.

Rôzne prejavy falošných vodcov, o ktorých sme dnes hovorili v duchovnom spoločenstve, sa týkajú hlavne práce na spravovaní obiet. Prostredníctvom nášho odhalenia rôznych prejavov falošných vodcov by ľudia mali vedieť, že spravovanie obiet je dôležitá práca pre vodcov a pracovníkov a že by ju nemali prehliadať. Hoci sa táto práca so všeobecnými záležitosťami líši od inej práce, súvisí s normálnym fungovaním ostatnej práce Božieho domu. Takže spravovanie obiet je veľmi dôležitá a kľúčová práca. V čom je dôležitá? Veci ochraňované pri práci na spravovaní obiet patria Bohu – aby som to povedal trochu nevhodne, tieto veci sú Boží osobný majetok, takže vodcovia a pracovníci by mali o to viac k tejto práci pristupovať z celého srdca, svedomite a usilovne. Ak sa na túto prácu pozrieme z hľadiska jej povahy, nemyslím si, že je prehnané zaradiť ju medzi administratívnu prácu. Dôvod, prečo ju zaraďujeme do kategórie administratívnej práce, je ten, že vykonávanie tejto práce súvisí s postojmi ľudí k Bohu a k Jeho majetku. Preto je potrebné, aby ľudia mali pri vykonávaní tejto práce správny postoj a pochopili správne princípy. Do kategórie administratívnej práce ju zaraďujeme preto, aby vodcovia a pracovníci pochopili, že je veľmi dôležité ju vykonávať a že je veľmi vážnou úlohou a veľmi ťažkým bremenom. Je to preto, aby pochopili, že by k nej nemali pristupovať ako k bežnej práci so všeobecnými záležitosťami – že musia presne a hlboko poznať jej dôležitosť a potom k nej pristupovať z celého srdca, svedomite a usilovne. Ľudia môžu byť voči iným ľuďom nepozorní – nie je veľkým problémom, ani keď sa vyskytnú chyby. Nalieham však na ľudí, aby neboli popletení, aby neboli povrchní a aby v tom, ako zaobchádzajú s Bohom, nemali len plno rečí a nekonali. Dobre konať prácu na spravovaní obiet je pre vodcov a pracovníkov dôležitým poverením od Boha.

8. mája 2021