Naše posledné duchovné spoločenstvo na zhromaždení bolo o jedenástej zodpovednosti vodcov a pracovníkov. V duchovnom spoločenstve sme hovorili o zodpovednosti, ktorú by mali vodcovia a pracovníci plniť, a práci, ktorú by mali vykonávať pri ochrane obiet. Akú prácu by mali vodcovia a pracovníci vykonávať pri ochrane obiet? (Prvou úlohou je ochraňovať ich. Druhou je kontrolovať účty. Treťou je sledovať, zisťovať a kontrolovať, či sú rôzne výdavky v súlade s princípmi. Musí sa vykonávať prísne preverovanie a nerozumné výdavky musia byť prísne obmedzené. Najlepšie je zabrániť plytvaniu a mrhaniu skôr, ako k tomu dôjde. Ak už k tomu došlo, zodpovední sa musia zodpovedať. Nielenže by sa mali udeľovať varovania, ale musí sa požadovať aj náhrada.) V podstate ide o toto. Hlavnou vecou je ochraňovať obety, potom kontrolovať účty a následne sledovať a kontrolovať výdavky a správne ich používať a míňať. Po ukončení nášho duchovného spoločenstva o jedenástej zodpovednosti majú teraz ľudia presné chápanie a poznanie obiet a tiež vedia, akú prácu musia vodcovia a pracovníci vykonávať pri ochraňovaní obiet, ako aj to, ako túto prácu vykonávajú falošní vodcovia a aké je pri tom ich konkrétne správanie. Či už je naše duchovné spoločenstvo o zodpovednostiach vodcov a pracovníkov, alebo o rôznych spôsoboch správania falošných vodcov, a či už je to duchovné spoločenstvo o pozitívach, alebo odhalení negatív, jeho hlavným účelom je, aby ľudia pochopili, ako správne vykonávať prácu ochrany obiet a ako odstrániť nerozumné praktiky pri ochraňovaní, vynakladaní a rozdeľovaní obiet. Všetci Boží vyvolení – či už sú to vodcovia a pracovníci, alebo nie – by si mali plniť svoju zodpovednosť pri ochraňovaní obiet. Aká je to teda zodpovednosť? Je to dohliadať a pohotovo hlásiť akékoľvek zistené problémy – teda plniť funkcie dohľadu a hlásenia. Nemyslite si, že „ochraňovanie obiet je zodpovednosťou vodcov a pracovníkov a nemá nič spoločné s nami, obyčajnými veriacimi“. Tento názor je nesprávny. Keďže ľudia pochopili tieto pravdy, mali by si plniť svoju zodpovednosť. V prípade problémov, ktoré vodcovia a pracovníci nedokážu identifikovať, alebo v prípade slepých miest, ktoré nie je ľahké odhaliť, ak niekto zistí akékoľvek problémy z dôvodu nerozumnosti alebo problémy porušujúce princípy pri ochraňovaní, rozdeľovaní a používaní obiet, mal by ich pohotovo nahlásiť vodcom a pracovníkom, aby sa zabezpečilo rozumné ochraňovanie, používanie a rozdeľovanie obiet. To je zodpovednosť každého z Božieho vyvoleného ľudu.

Dvanásty bod: Pohotovo a presne identifikovať rôzne osoby, udalosti a veci, ktoré narúšajú a vyrušujú Božie dielo a normálny poriadok cirkvi; zastaviť ich, obmedziť a zvrátiť situáciu; okrem toho hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby si Boží vyvolený ľud prostredníctvom takýchto vecí rozvinul schopnosť rozlišovať a poučil sa z nich (prvá časť)

Keďže sme teraz ukončili duchovné spoločenstvo o jedenástej zodpovednosti, prejdeme k dvanástej zodpovednosti vodcov a pracovníkov: „Pohotovo a presne identifikovať rôzne osoby, udalosti a veci, ktoré narúšajú a vyrušujú Božie dielo a normálny poriadok cirkvi; zastaviť a obmedziť ich a zvrátiť situáciu; okrem toho hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby si Boží vyvolený ľud prostredníctvom takýchto vecí rozvinul schopnosť rozlišovať a poučil sa z nich.“ Čo je hlavným obsahom tejto zodpovednosti? Ide v nej predovšetkým o požiadavku, aby vodcovia a pracovníci riešili rôzne osoby, udalosti a veci v cirkvi – ako aj rôzne problémy –, ktoré narúšajú, vyrušujú a poškodzujú normálny poriadok cirkvi. Čo musia vodcovia a pracovníci najprv pochopiť, aby účinne podchytili a vyriešili tieto problémy, plnili si svoje zodpovednosti a dobre vykonávali túto prácu? Táto zodpovednosť predstavuje „pohotovo a presne identifikovať rôzne osoby, udalosti a veci, ktoré narúšajú a vyrušujú Božie dielo a normálny poriadok cirkvi“; toto je rozsah tejto práce. Na základe cieľa a rozsahu je jasné, ktoré problémy treba vyriešiť a akú prácu a zodpovednosti majú vodcovia a pracovníci prevziať. Čo je v rámci dvanástej zodpovednosti hlavnou požiadavkou na vodcov a pracovníkov? Je to zastaviť a obmedziť rôzne osoby, udalosti a veci, ktoré spôsobujú narušenia a vyrušenia, a zvrátiť situáciu, pričom zároveň hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby si Boží vyvolený ľud prostredníctvom takýchto vecí rozvinul schopnosť rozlišovať a poučil sa z nich. Aké predpoklady musia byť splnené, aby sa to dalo urobiť? Ak vidíš rôzne osoby, udalosti a veci, ktoré narúšajú, vyrušujú a poškodzujú normálny poriadok cirkvi, no myslíš si, že to nie sú problémy, potom je to problém. To naznačuje, že nevieš pochopiť podstatu problému, teda nerozumieš škode, ktorú môže narúšanie a vyrušovanie cirkevného života priniesť práci cirkvi, a aké dôsledky a vplyvy to môže mať na vstup Božieho vyvoleného ľudu do života. Môžu takíto vodcovia a pracovníci ešte dobre vykonávať cirkevnú prácu? Dokážu vyriešiť problémy a zvrátiť situáciu? (Nie.) Čo je teda kľúčovým bodom, o ktorom sa tu bude hovoriť v duchovnom spoločenstve? Je to tak, že len ak vodcovia a pracovníci najprv pochopia pravdu-princípy, môžu vidieť podstatu rôznych problémov a účinne vyriešiť rôzne skutočné problémy. Aby vodcovia a pracovníci dobre vykonávali cirkevnú prácu, musia najprv vedieť, aké problémy sa v cirkevnej práci bežne vyskytujú. Potom musia presne pochopiť, rozlíšiť a posúdiť povahu vzniknutých problémov, či ovplyvňujú cirkevnú prácu a normálny poriadok cirkevného života a či majú povahu narúšania a vyrušovania cirkevnej práce. Toto je veľmi dôležitá záležitosť, ktorú by mali vodcovia a pracovníci najprv pochopiť. Až po jej pochopení je možné tieto problémy účinne riešiť a byť schopný „zastaviť ich, obmedziť a zvrátiť situáciu“, ako sa uvádza v dvanástej zodpovednosti. Stručne povedané, pred riešením problému musíš najprv pochopiť, v čom problém spočíva, aké sú s ním spojené stavy a situácie, aká je povaha problému, aký je závažný, ako ho rozobrať a rozlíšiť a ako presne praktizovať. Toto je to, čo musia vodcovia a pracovníci najprv pochopiť. Keďže vodcovia a pracovníci potrebujú týmto veciam porozumieť, poďme o nich hovoriť v duchovnom spoločenstve konkrétne z niekoľkých hľadísk, aby vodcovia, pracovníci aj Boží vyvolený ľud pochopili, ako čeliť týmto problémom, keď sa objavia, ako ich dať do súvislosti s Božími slovami a ako použiť pravdu-princípy na ich vyriešenie. Týmto spôsobom, keď sa vodcovia a pracovníci stretnú s ťažkosťami, ktoré nedokážu vyriešiť, celý Boží vyvolený ľud im môže čeliť spoločne a hľadať pravdu na ich riešenie, a keď sa stretnú s problémami narušenia a vyrušenia v cirkevnej práci, každý sa môže postaviť, aby ich zastavil a obmedzil. Zároveň môžu v prípade negatívnych osôb a záležitostí vykonať verejný rozbor, rozlišovanie a charakterizáciu, čím sa umožní, aby sa tieto problémy zastavili, obmedzili a odstránili pri koreni. Začnime teda v duchovnom spoločenstve hovoriť o tých najkonkrétnejších problémoch.

Rôzne osoby, udalosti a veci, ktoré narúšajú a vyrušujú cirkevný život

Kde by mali vodcovia a pracovníci začať, aby odhalili problémy, ktoré narúšajú a vyrušujú Božie dielo a normálny poriadok cirkvi? Mali by začať skúmaním cirkevného života, aby tieto problémy odhalili. Máte všetci aspoň nejakú predstavu o tom, ktoré problémy, čo sa bežne vyskytujú v cirkevnom živote, majú povahu narušenia a vyrušenia? Nech je v cirkvi akýkoľvek počet ľudí, určite sa nájde viac než len zopár takých, ktorí by narúšali a vyrušovali cirkevnú prácu. O akých skutkoch narušenia a vyrušenia ste sa dozvedeli? (Neustále odbočovanie od témy pri duchovnom spoločenstve o pravde na zhromaždeniach, bez zamerania sa na kľúčové otázky.) (A tiež neustále hovorenie slov a učení.) Odbočovanie od témy pri duchovnom spoločenstve o pravde. Napríklad, keď ostatní v duchovnom spoločenstve hovoria o tom, ako verne konať svoju povinnosť, oni hovoria o tom, ako sa dobre starať o manžela (alebo manželku) a deti. Keď ostatní v duchovnom spoločenstve hovoria o tom, že verné konanie povinnosti má uspokojiť Boha a podriadiť sa Mu, oni hovoria o tom, že verné konanie povinnosti má priniesť požehnanie pre rodinu a blízkych. Nie je to odbočovanie od témy? (Áno.) Ak ich neprerušíte, budú hovoriť donekonečna. Ak ich obmedzíte, nahnevajú sa a z hanby sa rozzúria, čím svoje zlé správanie ešte vystupňujú. Tento problém potom svojou povahou predstavuje narušenie a vyrušenie, čo je veľmi vážne. Hoci odbočovanie od témy pri duchovnom spoločenstve o pravde je bežný problém, objektívne povedané, môže narušiť a vyrušiť život cirkvi. Toto je prvý problém. Čo sa týka druhého bodu, „hovorenia slov a učení“, či sa to kvalifikuje ako narušenie a vyrušenie, závisí od závažnosti prípadu. Niektorí ľudia hovoria slová a učenia, pretože im chýba pravda-realita; len čo otvoria ústa, sú to samé slová a učenia, len prázdne teórie. Ich úmyslom však nie je zavádzať ostatných a získať si ich úctu. S obmedzeniami a odhováraním získajú sebauvedomenie a potom budú hovoriť menej slov a učení a už nebudú brániť bratom a sestrám vo vstupe do života. To sa nepovažuje za narušenie a vyrušenie. Avšak tí, ktorí úmyselne hovoria slová a učenia s úmyslom zavádzať ostatných, robia tak aj vtedy, keď veľmi dobre vedia, že to, čo hovoria, sú slová a učenia. Ich cieľom je získať si úctu ostatných; chcú ľudí pritiahnuť na svoju stranu, zaviesť ich a zmocniť sa postavenia. Toto je svojou povahou dosť vážne. Svojou povahou sa to líši od toho, keď niekto dokáže hovoriť len slová a učenia, pretože nerozumie pravde. Takéto správanie predstavuje narušenie a vyrušenie. Rôzne osoby, udalosti a veci, ktoré spôsobujú narušenia a vyrušenia v cirkevnom živote, sú všadeprítomné. Nie sú to len problémy ako hovorenie slov a učení alebo odbočovanie od témy. Aké sú ďalšie? (Vytváranie klik, rozsievanie nezhôd a tlmenie pozitivity ostatných.) (Je tu tiež ventilovanie negativity a vytváranie problémov a neustále obťažovanie ľudí.) (Keď majú niektorí ľudia predstavy o pracovných opatreniach Božieho domu, šíria tieto predstavy a ventilujú svoju negativitu, čím spôsobujú, že aj v ostatných vznikajú predstavy o pracovných opatreniach.) Tieto veci sa už kvalifikujú ako narušenia a vyrušenia. Vytváranie klik je jedna vec, rozsievanie nezhôd druhá, spolu s trýznením a napádaním ľudí, šírením predstáv, ventilovaním negativity, šírením nepodložených fám a bojom o postavenie – to všetko sú narušenia a vyrušenia. Tieto problémy sú svojou povahou oveľa vážnejšie ako odbočovanie od témy pri duchovnom spoločenstve o pravde. Je tu tiež záležitosť týkajúca sa volieb. Aký typ problémov, ktoré vznikajú počas volieb, súvisí s narušením a vyrušením? Napríklad manipulácia s hlasmi – sľubovanie výhod s cieľom zabezpečiť si hlasy. Toto je jeden zo spôsobov, ako podkopať voľby. A tajné operácie – ovplyvňovanie myslenia ľudí v zákulisí s cieľom získať ich na svoju stranu, zaviesť ich a presvedčiť ich, aby za vás hlasovali. Toto všetko sú problémy, ktoré vznikajú počas volieb. Predstavujú narušenia a vyrušenia? (Áno.) Tieto problémy sa súhrnne označujú ako porušovanie volebných princípov. Ďalšou záležitosťou je táranie o domácich veciach, budovanie osobných vzťahov a vybavovanie osobných záležitostí. Niekto môže na zhromaždenia chodiť kvôli tomuto – nie aby pochopil pravdu alebo v duchovnom spoločenstve hovoril o Božích slovách, ale aby si vybavoval osobné záležitosti. Je takýto problém vážneho druhu? (Áno.) Tiež to predstavuje narušenie a vyrušenie.

Teraz si zhrňme rôzne problémy narušenia a vyrušenia, ktoré sa vyskytujú v cirkevnom živote: Po prvé, časté odbočovanie od témy pri duchovnom spoločenstve o pravde; po druhé, hovorenie slov a učení s cieľom zavádzať ľudí a získať si ich úctu; po tretie, táranie o domácich veciach, budovanie osobných vzťahov a vybavovanie osobných záležitostí; po štvrté, vytváranie klik; po piate, boj o postavenie; po šieste, rozsievanie nezhôd; po siedme, napádanie a trýznenie ľudí; po ôsme, šírenie predstáv; po deviate, ventilovanie negativity; po desiate, šírenie nepodložených fám; a po jedenáste, porušovanie volebných princípov. Celkovo jedenásť. Týchto jedenásť prejavov predstavuje problémy narušenia a vyrušenia, ktoré sa často vyskytujú v cirkevnom živote. Ak sa počas cirkevného života vyskytnú tieto problémy, je potrebné, aby sa vodcovia a pracovníci postavili, zastavili ich, obmedzili ich a nedovolili im nekontrolovane sa rozvíjať. Ak ich vodcovia a pracovníci nedokážu obmedziť, potom by sa mali spojiť všetci bratia a sestry, aby ich obmedzili. Ak dotyčná osoba nemá zlú ľudskú prirodzenosť a narušenia a vyrušenia nespôsobuje úmyselne, len jej jednoducho chýba pochopenie pravdy, dá sa jej pomôcť a podporiť ju prostredníctvom duchovného spoločenstva o pravde. Ak je človek, ktorý spôsobuje narušenia a vyrušenia zlý a prípad je menej závažný, potom by sa jeho narušenia a vyrušenia mali zastaviť a obmedziť prostredníctvom duchovného spoločenstva a odhalenia. Ak je ochotný činiť pokánie a už viac nehovorí ani nekoná spôsobmi, ktoré spôsobujú narušenia a vyrušenia, je ochotný byť najmenej významným členom v cirkvi, dokáže svedomito počúvať a poslúchať a robí čokoľvek, čo cirkev zariadi, pričom prijíma obmedzenia stanovené bratmi a sestrami, potom môže dočasne zostať v cirkvi. Ale ak to neprijme a namiesto toho sa stavia proti väčšine a je voči nej nepriateľský, potom by sa mal urobiť druhý krok – jeho vyčistenie. Je tento prístup vhodný? (Áno.)

I. Časté odbočovanie od témy pri duchovnom spoločenstve o pravde

Teraz budeme v duchovnom spoločenstve hovoriť o rôznych osobách, udalostiach a veciach, ktoré sa objavujú v živote cirkvi a svojou povahou predstavujú narušenia a vyrušenia. Prvou z nich je časté odbočovanie od témy pri duchovnom spoločenstve o pravde. Ako určíme, kedy ide o odbočovanie od témy pri duchovnom spoločenstve o pravde? Ako môžeme jasne rozpoznať slová duchovného spoločenstva, ktoré odbočili od témy? Odbočujete často od témy pri svojom duchovnom spoločenstve o pravde? (Áno.) Ako ďaleko musí tento problém zájsť, aby sa jeho povaha považovala za narušenie a vyrušenie? Ak by sa každý prípad odbočenia od témy pri duchovnom spoločenstve o pravde charakterizoval ako narušenie a vyrušenie, nebáli by sa ľudia v budúcnosti v cirkevnom živote hovoriť alebo sa zúčastňovať na duchovnom spoločenstve? A ak sa ľudia boja byť v duchovnom spoločenstve, neznamená to, že tento problém jasne nepochopili? (Áno.) Takže keď sa presne určí, aký druh odbočovania od témy pri duchovnom spoločenstve o pravde predstavuje narušenie a vyrušenie, väčšina ľudí sa od svojich obmedzení oslobodí. Keďže aj pri bežnom rozhovore odbočujete od témy, pri duchovnom spoločenstve o pravde je to o to bežnejšie. Preto je nevyhnutné hovoriť o tom v duchovnom spoločenstve veľmi jasne, aby ste sa vyhli obmedzovaniu. Nedovoľte, aby vás strach z odbočenia od témy a z prípadného narušenia a vyrušenia, odradil od rozprávania a vy ste sa už neodvážili hovoriť v duchovnom spoločenstve, keď máte poznanie, alebo – keď chcete byť v duchovnom spoločenstve, aby ste najprv zvažovali: „Súvisí to, čo chcem povedať, s témou? Nie je to odbočenie od témy? Mal by som si myšlienky najprv spísať a načrtnúť, kým sa ozvem, a potom sa držať osnovy, aby som za žiadnych okolností neodbočil od témy. Ak odbočím od témy, nikomu to neprospeje a premrhám drahocenný čas zhromaždenia. Ovplyvní to pochopenie pravdy u bratov a sestier. A ak to bude vážne, mohlo by to dokonca narušiť a vyrušiť život cirkvi.“ Ako by sme sa teda mali pozerať na záležitosť odbočovania od témy? Po prvé, musíme zvážiť, či je odbočenie od témy pre bratov a sestry prospešné, a potom musíme jasne vidieť, aké dôsledky má odbočenie od témy na život cirkvi. Takto jasne uvidíme, že odbočenie od témy nie je malý problém; vo vážnych prípadoch môže dokonca predstavovať narušenie a vyrušenie života a práce cirkvi. Povedzme, že si k nejakej téme vyhľadáte úryvok z Božích slov, aby ste sa v duchovnom spoločenstve podelili o svoje poznanie a pochopenie; alebo predpokladajme, že k nejakej téme hovoríte v duchovnom spoločenstve o poznaní, ktoré ste získali, o pravdách, ktoré ste pochopili, a o Božích úmysloch, ktoré ste pochopili z niečoho, čo ste zažili; alebo povedzme, že vaše duchovné spoločenstvo o určitej téme je trochu zdĺhavé a nevyjadrujete sa o nej veľmi jasne, pričom sa niekoľkokrát opakujete – odbočujete v týchto situáciách od témy? Nič z toho sa za odbočenie od témy nepovažuje. Čo je teda odbočenie od témy? O odbočenie od témy ide vtedy, keď vaše slová majú len malý alebo nemajú žiadny vzťah k téme duchovného spoločenstva. Keď ide len o táranie o vonkajších záležitostiach a pre ľudí vôbec nie je poučné. To je úplné odbočenie od témy. Teraz si povieme, čo znamená spôsobovať narušenie a vyrušenie. Pokiaľ ide o odbočovanie od témy pri duchovnom spoločenstve o pravde, aké slová a správanie predstavujú narušenie a vyrušenie? V čom je tu podstata problému? Ako predstavuje odbočenie od témy svojou povahou narušenie a vyrušenie? Nestojí za to o tom hovoriť v duchovnom spoločenstve? Keď o tom budeme hovoriť, pochopíte, čo znamená odbočiť od témy? (Áno.) Odpovedzte teda na túto otázku. (Keď niekto v duchovnom spoločenstve hovorí o témach, ktoré nesúvisia s pravdou – napríklad prázdne reči a rozprávanie o domácich záležitostiach, diskusia o veciach týkajúcich sa spoločenských trendov, ktoré vyrušujú srdcia ľudí, bránia im stíšiť sa pred Bohom a rozjímať o Jeho slovách – také duchovné spoločenstvo odbočilo od témy.) Koľkých hlavných bodov sa to týka? (Jedným je, že témy nesúvisia s pravdou.) To je veľmi dôležitý bod: nesúvis s pravdou. Jedným bodom sú prázdne reči a táranie o domácich záležitostiach. Ďalším je rozprávanie o tradičnej kultúre, o ľudskom morálnom myslení a o veciach, ktoré ľudia považujú za vznešené, akoby boli pravdou. V tom spočíva problém skresleného chápania; žiadna z týchto vecí nesúvisí s pravdou. Božie slová napríklad hovoria: „Mladí ľudia by nemali byť bez ašpirácií.“ Niekto v duchovnom spoločenstve povie: „Od dávnych čias sa hrdinovia objavovali už v mladom veku,“ alebo: „Ambície nie sú obmedzené vekom.“ Alebo keď hovoríš o tom, ako sa báť Boha, oni v duchovnom spoločenstve povedia: „Boh je ti priamo nad hlavou“; „Keď človek koná, Nebo sa díva“; „Ak máš čisté svedomie, nemusíš sa báť, že ti na dvere zaklopú duchovia“; alebo „Srdce človeka sa musí prikláňať k dobru“. Nie je to odbočenie od témy? Nie sú tieto slová v nesúlade s pravdou? Čo sú to za slová? (Satanské filozofie.) Sú to satanské filozofie a patria tiež do tradičnej kultúry určitého etnika. Prvým prejavom odbočenia od témy je, keď preberaná téma nesúvisí s pravdou. Je to vtedy, keď niekto hovorí o filozofiách a teóriách, ktoré neverci považujú za správne a vznešené, a násilne ich spája s pravdou. To je odbočenie od témy. Téma nesúvisí s pravdou – tento prejav by mal byť ľahko pochopiteľný. Druhým prejavom je, keď diskutované témy vyrušujú myseľ ľudí. Keď sa v duchovnom spoločenstve nehovorí o pravde, ale o poznaní, učenosti, filozofii a práve, alebo o spoločenských javoch a rôznych zložitých medziľudských vzťahoch, vyrušuje to myseľ ľudí. Deje sa to vtedy, keď niekto vydáva za pravdu otázky, ktoré sa v podstate pravdy netýkajú a nemajú s ňou vôbec nič spoločné. To spôsobuje zmätok v mysliach ostatných a ako počúvajú, ich myslenie prechádza od duchovného spoločenstva o pravde k vonkajším záležitostiam. Ako sa títo ľudia potom správajú? Začnú sa zameriavať na poznanie a učenosť. Vyrušovanie mysle ľudí je vo svojej podstate vážna vec. Tretím prejavom je, keď ľudia kvôli diskutovaným témam nesprávne chápu Boha, čo vedie k nejasnosti vo víziách. Niektorí ľudia sami nemajú v pravde jasno, no chcú sa tváriť, že jasno majú a rozumejú. Takže keď v duchovnom spoločenstve hovoria o pravde, pridávajú do svojich slov nejaké hlboké učenia, miešajú dokopy náboženské učenia, ktoré počuli a pochopili, a hovoria nepodložene a prehnane. Keď si ich ľudia vypočujú, strácajú jasnosť vo víziách; nevedia, o akej pravde presne chcel ten človek hovoriť. Čím viac počúvajú, tým sú viac zmätení a tým menšia je ich viera v Boha. Môžu dokonca nesprávne pochopiť Boha. Ľudia z tohto rozhovoru nielenže neodchádzajú s pochopením pravdy – ich myseľ sa stáva zmätenou. Má to negatívny účinok. Taký je dôsledok odbočenia od témy.

Odbočovanie od témy pri duchovnom spoločenstve o pravde sa prejavuje niekoľkými spôsobmi a každý z nich svojou povahou predstavuje vyrušenie vstupu ľudí do života. Keď si ľudia vypočujú takéto duchovné spoločenstvo, nechýba im len jasné pochopenie pravdy a cesta praktizovania. Namiesto toho je ich myseľ zmätená, pravda sa im čoraz viac zahmlieva a osvoja si aj nesprávne výklady a mylné chápania. To je vplyv a nepriaznivý dôsledok, ktorý má na ľudí odbočovanie od témy pri duchovnom spoločenstve o pravde. Každý z týchto troch prejavov je vo svojej podstate dosť vážny. Napríklad prvý je, že „hovorená téma nesúvisí s pravdou“. Hovorenie vecí, ktoré sa zdajú byť správne, ale nie sú, a prinášanie satanských vecí, ako je ľudské poznanie, filozofia, teórie, tradičná kultúra a slávne výroky známych osobností do cirkvi, aby ich kázali a analyzovali, využívanie príležitosti hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby zavádzali ľudí – to pre nich predstavuje vyrušenie. To je vo svojej podstate veľmi vážne. Ak by také duchovné spoločenstvo počúval človek so schopnosťou rozlišovať, povedal by: „To, čo hovoríš, nie je správne; nie je to pravda. To, o čom hovoríš, je morálne správanie a výroky, ktoré si neverci myslia, že sú dobré. Sú to zásady nevercov, ako si počínať a zaobchádzať so svetom, ktoré v podstate nesúvisia s pravdou.“ Niektorí ľudia však nemajú schopnosť rozlišovať, a keď si vypočujú tieto bludy, dokonca s nimi súhlasia a dodržiavajú ich ako pravdu. Ak to vodcovia a pracovníci v takýchto chvíľach nezastavia a neobmedzia, ak o tom nehovoria v duchovnom spoločenstve a nerozoberajú to, aby ľudia získali schopnosť rozlišovať, potom by niektorí z Božích vyvolených mohli byť zavedení. Aké sú dôsledky toho, že je niekto zavedený? Uveria, že veci, ktoré hlásajú slávni ľudia z neveriaceho sveta a ktoré ľudia považujú za správne, dobré a hlboké, ako sú ľudové príslovia a maximy a teórie slávnych ľudí o svojom počínaní, sú všetky správne a že sú pravdou, rovnako ako Božie slová. Neboli zavedení? Navonok sa zdá, že hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde, ale v skutočnosti je to zmiešané s niektorými ľudskými myšlienkami a niektorými satanovými zavádzajúcimi filozofiami, a to pre ľudí očividne predstavuje vyrušenie. Ak niekto zavádza ľudí tým, že vydáva satanovu filozofiu a ľudské poznanie za pravdu, potom by vodcovia a pracovníci mali túto záležitosť odhaliť a rozobrať, aby bratia a sestry rástli v schopnosti rozlišovať a pochopili, čo je skutočná pravda. Toto je práca, ktorú by mali robiť vodcovia a pracovníci. Druhým prejavom je „vyrušovanie mysle ľudí“. Niektorí ľudia sa vždy chopia príležitostí na duchovné spoločenstvo o pravde, aby hovorili o veciach, ktoré sa zdajú byť správne, ale nie sú, a vyzdvihujú ľudské poznanie, učenosť, dary a talenty. Hovoria tiež o morálnych normách, tradičnej kultúre a podobne. Tieto veci, ktoré pochádzajú od satana, vydávajú za pozitívne veci, za pravdu, čo vedie ľudí k mylnej domnienke, že tieto veci treba obhajovať, šíriť a velebiť v cirkvi a že by sa ich mal každý držať; v mysliach ľudí to spôsobuje nárast mylných názorov a bludov, ktoré sa zdajú byť správne, ale nie sú; a mätie to myseľ ľudí a spôsobuje, že sa cítia stratení, nevedia, čo je skutočná pravda, ani ako správne praktizovať, keď čelia problémom, ani ktorá cesta je správna. To uvrhne ich srdcia do temnoty. To je dôsledok šírenia bludov a mylných názorov na zavádzanie ľudí. O treťom prejave už nebudeme v duchovnom spoločenstve hovoriť podrobnejšie. Stručne povedané, niektoré diskusie mimo témy sa týkajú poznania, niektoré ľudských predstáv, niektoré morálne dobrého správania a podobne. Ale žiadna z týchto vecí nesúvisí s pravdou – všetky sú s ňou v rozpore. Preto keď sa tieto problémy objavia, vodcovia a pracovníci by ich mali zastaviť a obmedziť. Ak si ľudia niekoho vypočujú v duchovnom spoločenstve a potom nielenže nemajú vo svojich srdciach jasno o pravde, ale sú aj vyrušení a ich kedysi jasná myseľ je zmätená, a nevedia, ako správne praktizovať, potom treba duchovné spoločenstvo takejto osoby zastaviť a obmedziť. Napríklad keď v duchovnom spoločenstve hovoria o pravdách normálnej ľudskej prirodzenosti, niektorí ľudia povedia: „To, čo sa Bohu najviac páči na normálnej ľudskej prirodzenosti, je schopnosť znášať útrapy, netúžiť po telesnom pôžitku alebo pohodlí, vzdať sa chutného jedla, neužívať si to, čo by si človek mal užívať, alebo čo Boh pripravil, byť schopný vzdorovať týmto telesným túžbam, obmedziť všetky túžby tela, podrobiť si svoje telo a nedovoliť, aby sa telo presadilo. Takže keď chceš v noci spať, musíš vzdorovať telu. Ak to nedokážeš, musíš nájsť spôsoby, ako ho obmedziť. Čím väčšie je tvoje odhodlanie vzdorovať telu a čím viac vzdoruješ telu, tým viac prejavov praktizovania pravdy a tým viac vernosti Bohu preukazuješ. Myslím si, že najvýraznejším prejavom normálnej ľudskej prirodzenosti – a tým, ktorý by sa mal najviac obhajovať – je podrobenie si svojho tela, vzdorovanie túžbam tela, netúženie po telesnom pohodlí a skromnosť v materiálnom pôžitku. Čím si skromnejší, tým väčšie požehnania si nazhromaždíš v nebeskom kráľovstve.“ Neznejú tieto slová celkom pozitívne? Je v nich nejaká chyba? Podľa ľudskej logiky, zásad a predstáv by tieto slová prešli v akejkoľvek náboženskej alebo spoločenskej skupine. Každý by im dal palec hore, aby vyjadril svoj súhlas, a povedal by, že to, čo hovoria, je správne, že ich viera je dobrá a čistá. Nie sú v cirkvi aj takí ľudia, ktorí by tomu verili? Merané ľudskými predstavami sú všetky tieto slová správne – v čom sú správne? Niekto môže povedať: „Boh má takýchto ľudí rád. Aj On žije takým skromným spôsobom.“ Nie je to ľudská predstava? Ľudia prechovávajú tento druh predstavy, takže ak by niekto skutočne mal takéto duchovné spoločenstvo, neprispôsobilo by sa to predstavám väčšiny? (Áno.) Keď ľudia prijmú tento druh predstavy, nesúhlasia s názorom tej osoby? Keď si súhlasil s názorom tej osoby a prijal ho, nesúhlasíš potom aj s jej konaním? Nebudeš sa ju potom snažiť napodobňovať? A keď sa ti to podarí, nebude potom tvoja cesta nasledovania a praktizovania pevne daná? Čo znamená byť pevne daný? Znamená to, že si odhodlaný konať a praktizovať takýmto spôsobom. Keďže vo svojom srdci veríš, že Boh miluje takýchto ľudí a páči sa mu, keď takto konáš, a že len tak môžeš byť niekým, koho Boh prijíma, niekým, kto môže vstúpiť do nebeského kráľovstva a byť požehnaný v nebi, kto má dobrý konečný osud, potom sa rozhodneš takto konať. Keď sa takto rozhodneš, nebola už tvoja myseľ vyrušená a zavedená týmto druhom myšlienky a názoru? To je fakt; to je dôsledok. Tvoja myseľ je vyrušená a ty si to ani neuvedomuješ. Je tu aj ďalší problém: keď je tvoja myseľ paralyzovaná a vyrušená takýmito myšlienkami a názormi, nestrácaš potom jasnosť o Božích úmysloch a požiadavkách? Nevytváraš si potom nesprávne predstavy o Bohu a nevzďaľuješ sa od Neho? Nenasvedčuje to tomu, že nemáš jasno vo víziách? Dôkladne o tom popremýšľaj: keď si zavedený nejakou myšlienkou alebo názorom, ktorý ľudia považujú za správny, ale je mylný, nie je potom tvoja myseľ vyrušená? Môžu byť vízie v tvojom srdci ešte stále jasné? (Nie.) Takže je tvoje poznanie Boha presné alebo je to nepochopenie? Je to zjavne nepochopenie. Takže to, čo chápeš a čo považuješ za správne, je skutočne pravdou? Nie, nie je – je to v rozpore s Božími slovami, s pravdou, ide to proti nim. Preto tento druh odbočenia od témy pri duchovnom spoločenstve o pravde skutočne predstavuje vyrušenie mysle ľudí. Vzhľadom na to, že toto odbočenie od témy predstavuje také veľké vyrušenie mysle ľudí, dá sa povedať, že to predstavuje narušenie Božieho diela? Vedie ľudí do predstáv a do satanovej filozofie a logiky, neodťahuje to teda ľudí od Božej prítomnosti? Keď ľudia nesprávne chápu Boha, nerozumejú Jeho úmyslom a nemôžu praktizovať podľa Jeho úmyslov a požiadaviek, ale namiesto toho praktizujú podľa satanovej logiky a ľudských predstáv, sú potom bližšie k Bohu alebo ďalej od Neho? (Sú od Neho ďalej.) Sú ďalej od Neho. Takže nemalo by sa duchovné spoločenstvo o tomto druhu témy počas zhromaždení obmedziť? (Áno.) Povaha tohto druhu odbočenia od témy je povahou vyrušenia pre ľudí, takže sa musí skutočne obmedziť. Ak sa to nezastaví a neobmedzí, niektorí popletení ľudia, ktorí sú slabej kvality a otupení – najmä tí bez duchovného porozumenia – budú napodobňovať a nasledovať osobu, ktorá odbočuje od témy. Vtedy by mali vodcovia a pracovníci pohotovo vstať a zastaviť to. Nesmú dovoliť, aby tá osoba pokračovala v odbočovaní od témy; nesmú dovoliť, aby téma jej duchovného spoločenstva zaviedla viac ľudí a vyrušila myseľ viacerých ľudí. Toto je zodpovednosť, ktorú by mali vodcovia a pracovníci plniť a funkcia, ktorej by mali slúžiť.

To je asi všetko k téme odbočovania pri duchovnom spoločenstve o pravde. Teraz si zhrnieme, kedy odbočenie od témy pri duchovnom spoločenstve o pravde dosiahne takú úroveň, že sa to už považuje za narušenie a vyrušenie. Niektoré druhy odbočovania od témy sú zjavné: keď je niekto úplne mimo témy, keď sa začne venovať prázdnym rečiam alebo diskutovať o domácich záležitostiach, to sa dá ľahko rozpoznať. Napríklad, keď všetci v duchovnom spoločenstve hovoria o tom, ako si plniť svoju povinnosť, niekto môže hovoriť o svojej „slávnej“ minulosti, o dobrých veciach, ktoré vykonal, alebo o tom, ako pomohol bratom a sestrám, a podobne. Nikto to nechce počúvať, a čím viac to počúvajú, tým väčší odpor k tomu majú, až kým tú osobu neignorujú. Potom jej to bude trápne. Pokiaľ väčšina dokáže túto osobu rozlíšiť, nebude môcť pokračovať. Na rozpoznanie tohto druhu odbočenia od témy nie je potrebné veľké pochopenie pravdy. Prázdne reči, táranie o domácich záležitostiach, vyvyšovanie sa, predvádzanie sa a využívanie témy duchovného spoločenstva na rozprávanie o vlastnej „slávnej“ minulosti – tento druh odbočenia od témy sa dá ľahko rozpoznať. V podstate to nepredstavuje veľké vyrušenie, pretože väčšina ľudí má k takýmto veciam odpor a nechce ich počúvať, a vedia, že sa predvádzajú a nehovoria v duchovnom spoločenstve o pravde, že odbočili od témy. Skupina sa možno snaží ich neuviesť do rozpakov hneď, ako začnú hovoriť, ale ako hovoria dlhšie, ľudia začnú mať odpor a nechcú ďalej počúvať, a cítia, že by bolo lepšie si namiesto toho čítať Božie slová sami. Ak by tá osoba pokračovala, postavili by sa a odišli. Keď tá osoba vidí, že sa veci zvrtli a že sa strápňuje, nebude ďalej hovoriť. Aký druh odbočenia od témy už mal na ľudí nepriaznivý vplyv, ale ľudia to stále nedokážu prekuknúť ako niečo negatívne, a namiesto toho berú obsah mimo témy ako pravdu a pozorne ho počúvajú? Tento druh odbočenia od témy môže pre ľudí predstavovať vyrušenie a človek by mal byť v takýchto prípadoch schopný rozlišovať. Uveďte príklad tohto druhu odbočenia od témy. (Keď niekto po orezaní nad sebou neuvažuje, ale zameriava svoju reč len na správnosť a nesprávnosť problému, mätie to myseľ všetkých. Nielenže to ľuďom neumožňuje rozvinúť schopnosť rozlišovať; namiesto toho ľudia cítia, že to, čo táto osoba hovorí, je v súlade s pravdou a že má pravdu. To vedie k tomu, že sa všetci postavia na jej stranu.) Pod zámienkou duchovného spoločenstva o tom, ako prijať orezanie, sa obhajujú a vykresľujú sa ako nevinní, čím v ľuďoch vyvolávajú dojem, že boli neprávom orezaní, získavajú si ich na svoju stranu, aby s nimi súcitili, a navyše ich vedú k tomu, aby obdivovali ich schopnosť podriadiť sa a prijať orezanie za takýchto okolností. To ľudí zavádza; je to úmyselný, zámerný prípad odbočenia od témy, ktorý nielenže znemožňuje poslucháčom podriadiť sa, keď čelia orezaniu, a znemožňuje im prijať orezanie a zamyslieť sa nad sebou a spoznať sa, ale namiesto toho ich zanecháva v ostražitosti a odolávaniu voči orezaniu. Takéto duchovné spoločenstvo nepomáha ľuďom pochopiť význam orezania, ako by mali ľudia zaujať správny postoj, keď čelia orezaniu, ako ho prijať a ako praktizovať. Namiesto toho vedie ľudí k tomu, aby si zvolili iný spôsob, ako sa vysporiadať s orezaním, spôsob, ktorý nie je praktizovaním pravdy a nie je konaním v súlade s pravdou-princípmi, ale spôsob, ktorý robí ľudí prefíkanejšími. Takéto duchovné spoločenstvo slúži na zavádzanie ľudí. Odbočovanie od témy pri duchovnom spoločenstve o pravde je jedným z typov problémov, ktoré sa vyskytujú v živote cirkvi. Ak tento typ problému dosiahne úroveň narušenia a vyrušenia, vodcovia a pracovníci by mali zasiahnuť, aby ho zastavili a obmedzili, hovorili o ňom v duchovnom spoločenstve a rozoberali ho, aby väčšina rástla v schopnosti rozlišovať, učila sa zo skúseností a zobrala si ponaučenie.