II. Hovorenie slov a učení s cieľom zavádzať ľudí a získať si ich úctu

Druhým prejavom osôb, udalostí a vecí, ktoré spôsobujú narušenia a vyrušenia v cirkevnom živote je, keď ľudia hovoria slová a učenia, aby zavádzali ľudí a získali si ich úctu. Zvyčajne väčšina ľudí hovorí nejaké slová a učenia. Väčšina ľudí to už robila. Typický výskyt toho, keď niekto hovorí slová a učenia, by sme mali považovať za dôsledok jeho malého duchovného postavenia a nepochopenia pravdy. Pokiaľ nezaberá príliš veľa času, nerobí to úmyselne, pustí k slovu aj iných, nežiada od všetkých zhovievavosť, aby mohol hovoriť, ako sa mu zachce, nevyžaduje, aby ho všetci počúvali, a nezavádza ostatných a nesnaží sa získať si ich úctu, potom to nepredstavuje narušenie ani vyrušenie. Keďže väčšina ľudí nemá pravdu-realitu, hovorenie slov a učení je častým javom. Povedané trochu nevhodne, je to ospravedlniteľné; dá sa to odpustiť a netreba to brať príliš vážne. Existuje však jedna výnimka, a to, keď človek, ktorý hovorí slová a učenia, koná úmyselne. Čo robí úmyselne? Nie je to úmyselné hovorenie slov a učení, pretože jemu chýba aj pravda-realita. Jeho konanie, ako je hovorenie slov a učení, vykrikovanie hesiel a rozprávanie o teóriách, je rovnaké ako u všetkých ostatných. Je tu však jeden rozdiel: keď hovorí slová a učenia, vždy chce, aby si ho ostatní vážili a aby sa porovnával s vodcami a pracovníkmi a s tými, ktorí sa usilujú o pravdu. Ešte nerozumnejšie je, že bez ohľadu na to, čo a ako hovorí, jeho cieľom je pritiahnuť si ľudí na svoju stranu, zavádzať ich srdcia, a to všetko v záujme toho, aby si ho vážili. Aký je účel hľadania úcty? Túži mať v srdciach ľudí postavenie a prestíž, stať sa výnimočným jednotlivcom alebo vodcom v dave, stať sa niekým mimoriadnym alebo neobyčajným, stať sa osobitnou postavou, niekým, koho slová majú autoritu. Táto situácia sa líši od bežných prípadov, keď ľudia hovoria slová a učenia, a predstavuje narušenie a vyrušenie. Čím sa títo ľudia líšia od tých, ktorí hovoria slová a učenia bežnejším spôsobom? Je to ich neustála túžba hovoriť; pri akejkoľvek príležitosti budú hovoriť. Pokiaľ sa zhromaždia ľudia alebo skupina ľudí – pokiaľ majú publikum –, budú hovoriť, pretože majú mimoriadne silnú túžbu to robiť. Ich cieľom pri hovorení nie je podeliť sa s bratmi a sestrami o svoje vnútorné myšlienky, o to, čo získali, o skúsenosti, poznania alebo postrehy, aby podporili pochopenie pravdy alebo cestu k jej praktizovaniu. Namiesto toho je ich cieľom využiť príležitosť hovoriť o učeniach, aby sa predviedli, aby ostatní vedeli, akí sú sčítaní, aby ukázali, že majú rozum, vedomosti a vzdelanie a stoja nad priemerným človekom. Chcú byť známi ako schopní jednotlivci, nielen ako obyčajní ľudia. Chcú, aby sa v akejkoľvek záležitosti všetci obracali na nich a radili sa s nimi. Pri akomkoľvek probléme v cirkvi alebo akejkoľvek ťažkosti, ktorej čelia bratia a sestry, chcú byť prvou osobou, na ktorú si ostatní spomenú; chcú, aby bez nich ostatní nemohli nič urobiť, aby sa bez nich neodvážili riešiť žiadnu záležitosť a aby všetci čakali na ich príkaz. To je účinok, po ktorom túžia. Ich cieľom pri hovorení slov a učení je dostať ľudí do osídel a ovládať ich. Hovorenie slov a učení je pre nich len metódou, prístupom; nie je to preto, lebo nerozumejú pravde, že hovoria slová a učenia, ale skôr sa týmto spôsobom snažia dosiahnuť, aby ich ľudia zo srdca obdivovali, vzhliadali k nim a dokonca sa ich báli, a tak boli nimi obmedzovaní a ovládaní. Tento typ hovorenia slov a učení teda predstavuje narušenie a vyrušenie. V cirkevnom živote by takíto jednotlivci mali byť obmedzení a toto správanie, teda hovorenie slov a učení, by sa malo tiež zastaviť a nemalo by sa im dovoliť nekontrolovane pokračovať. Niekto by mohol povedať: „Takíto ľudia by mali byť obmedzení; mali by teda naďalej dostávať príležitosť hovoriť?“ Pokiaľ ide o spravodlivosť, môžu dostať príležitosť hovoriť, ale len čo sa vrátia k svojim starým spôsobom predvádzania sa a ich ambícia bude opäť na pokraji výbuchu, mali by byť okamžite prerušení, aby sa spamätali a upokojili. Čo robiť, ak sa často takto predvádzajú, ich ambícia sa stále často prejavuje a ich túžby je ťažké obmedziť? Mali by byť úplne obmedzení a nemalo by sa im dovoliť hovoriť. Ak ich nikto nechce počúvať, keď hovoria, a ich tón a správanie, pohľad v očiach a gestá sú pre všetkých odpudzujúce na počúvanie aj na pohľad, potom je to vážny problém. Dostáva sa to do bodu, keď k nim majú všetci odpor. Nemali by takíto ľudia, ktorí v cirkvi zohrávajú úlohu protipólu, potom odísť zo scény? Je čas, aby ich úloha skončila. Neznamená to, že skončili s poskytovaním svojej služby? Čo treba urobiť, keď poskytli poslednú zo svojich služieb? Mali by byť odstránení. Len čo začnú hovoriť, je to stále tá istá stará pesnička, ktorú nedokáže zastaviť ani obmedzenie. Všetci sú už z toho unavení. Ich ohavná tvár, tá tvár satana, zlého diabla, sa stáva zjavnou. Akí sú to ľudia? Sú to antikristi. Ak sú vyčistení príliš skoro, väčšina ľudí bude mať predstavy a v srdci nebudú presvedčení a povedia: „Božiemu domu chýba láska, vyčistí niekoho bez toho, aby ho vôbec podrobil obdobiu pozorovania, a nenecháva mu žiadnu šancu na pokánie. Povedali len pár slov ako laici, prejavili trochu skazenej povahy a boli trochu arogantní, ale ich úmysly neboli zlé. Je nespravodlivé takto s nimi zaobchádzať.“ Avšak, keď väčšina dokáže rozlíšiť a vidieť podstatu zlých ľudí, je potom vhodné dovoliť takýmto zlým ľuďom pokračovať v ich bezohľadnom zlom konaní, narušeniach a vyrušeniach v cirkvi? (Nie.) Je to nespravodlivé voči všetkým bratom a sestrám. V takýchto prípadoch ich vyčistenie problém vyrieši. Keď poskytnú poslednú zo svojich služieb a väčšina ich dokáže rozlíšiť, väčšina ľudí nebude mať námietky, keď ich potom vyčistíš – nebudú sa sťažovať ani nesprávne chápať Boha. Ak sa ešte nájdu ľudia, ktorí ich obhajujú, môžeš povedať: „Ten človek spáchal v cirkvi mnoho zla. Bol charakterizovaný ako antikrist a vyčistený. A ty s ním stále tak veľmi súcitíš; stále myslíš na láskavosť, ktorú ti preukázal, a obhajuješ ho. Si príliš sentimentálny a úplne ti chýbajú princípy. Aké to má dôsledky? Trochu ti pomohol a ty na to nedokážeš zabudnúť; čokoľvek povie, ty ho úprimne poslúchaš a vždy sa mu chceš odvďačiť. Teraz bol vyčistený. Chceš ho sprevádzať? Ak si želáš byť tiež vyčistený, tak nech sa tak stane.“ Je to vhodný spôsob, ako situáciu riešiť? V tomto bode áno. Ak takíto ľudia neustále hovoria slová a učenia, aby zavádzali ostatných, a vyrušujú ľudí tak neznesiteľne, že už viac nechcú chodiť na zhromaždenia, nie je to preto, lebo vodcovia a pracovníci sú otupení a nechápaví, chýba im schopnosť rozlišovať a nedokážu s týmito ľuďmi včas zaobchádzať? Je to neschopnosť vykonávať svoju prácu, zlyhanie pri plnení si svojich zodpovedností.

Dnes už má väčšina ľudí určitú schopnosť rozlíšiť tých antikristov, ktorí hovoria slová a učenia. Pokiaľ sa držia v úzadí, je to jedna vec, ale len čo sa prejavia, ich konanie je v rôznych ohľadoch dostatočne konkrétne a ich rôzne prejavy stačia na to, aby ich ľudia identifikovali ako antikristov, potom by sa už nemalo ďalej otáľať ani váhať. Mali by byť pohotovo obmedzení a izolovaní. Ak ich služba už nemá žiadnu hodnotu, potom by mali byť okamžite vyčistení. Je ľahké rozlíšiť takýchto pokryteckých antikristov, ktorí hovoria slová a učenia, pretože takíto ľudia sú zjavne antikristi. Ide len o to, že tento typ antikrista chce vždy využiť príležitosť hovoriť slová a učenia, aby zavádzal ľudí a dosiahol svoj cieľ ujať sa moci. Je to jeden zo spôsobov, akým sa antikristi prejavujú, a je ľahké ho rozlíšiť. O tejto téme sa už predtým hovorilo dosť, takže ju nebudeme rozvádzať. Stručne povedané, vodcovia a pracovníci by mali takýmto ľuďom venovať veľkú pozornosť, pohotovo a presne chápať a získavať prehľad o ich ťahoch, myšlienkach a názoroch, ako aj o ich plánoch a činoch a o mylných výrokoch, ktoré šíria, a pohotovo ich primerane vyriešiť. To je zodpovednosť vodcov a pracovníkov. Takže vodcovia a pracovníci by pri tejto úlohe mali mať prinajmenšom bystrého ducha a precíznu myseľ a nemali by byť otupení a nechápaví. Ak antikrist počas zhromaždení zavádza mnoho ľudí hovorením slov a učení a cirkevní vodcovia ho stále nerozpoznajú ako antikrista a nedokážu ho odhaliť a pohotovo sa ním zaoberať, je to zlyhanie pri plnení si svojich zodpovedností. Ak už bolo antikristami zavedených mnoho ľudí a tí považujú zhromaždenia za nezmyselné, keď tam nepočujú antikristov hovoriť slová a učenia, a preto nie sú ochotní zúčastňovať sa na zhromaždeniach, alebo dokonca nie sú ochotní jesť a piť Božie slová a počúvať kázne, a radšej počúvajú kázať antikristov – ak si cirkevní vodcovia uvedomia vážnosť situácie a začnú konať a zvrátia situáciu až vtedy, keď sú ľudia zavedení a ovládaní antikristami do takejto miery – to by spôsobilo značné zdržania! Vstup do života mnohých z Božieho vyvoleného ľudu by utrpel v dôsledku otupenosti a tuposti takýchto falošných vodcov. Keď sú antikristi rozobratí, rozlíšení a vyčistení, niektorí ľudia môžu byť zavedení a nasledovať ich. Niektorí môžu dokonca povedať: „Ak ich vyčistíš, už nebudeme veriť v Boha. Ak ich prinútiš odísť, všetci odídeme!“ V tomto bode sa stáva úplne zjavným, že cirkevní vodcovia nevykonávajú absolútne žiadnu praktickú prácu, čo je závažné zlyhanie pri plnení si svojich zodpovedností.

V cirkevnom živote musia vodcovia a pracovníci ako prvé pochopiť stav rôznych jednotlivcov. Prostredníctvom vzájomného kontaktu musia pozorne sledovať a chápať, akou cestou sa vydal každý člen cirkvi a aká je jeho povaha-podstata, a pohotovo a presne objaviť a identifikovať, kto kráča cestou antikrista a kto má podstatu antikrista. Potom by sa mali zamerať na týchto jednotlivcov, venovať im veľkú pozornosť a pohotovo pochopiť a mať prehľad o názoroch a tvrdeniach, ktoré šíria, a o tom, aké kroky sa práve chystajú podniknúť. Keď chcú zavádzať ľudí, dostať ich do osídel a ovládať ich, vodcovia a pracovníci by sa mali rýchlo postaviť a zastaviť ich, a nie pasívne čakať. Ak budete čakať, kým ich Boh odhalí, alebo kým budú bratia a sestry zavedení, alebo kým im bratia a sestry porozumejú a budú ich vedieť rozlíšiť, a až potom odhalíte antikristov, to už bude znamenať zdržanie. Preto by pri ochrane pred antikristami mali vodcovia a pracovníci prevziať iniciatívu udrieť ako prví a vopred sa pripraviť. Prvým krokom je povýšiť a rozvíjať tých, ktorí sú pomerne čestní a dokážu sa usilovať o pravdu; to znamená správne polievať a zaopatrovať tých, ktorí zohrávajú vedúcu úlohu v rôznych pracovných činnostiach, a rozvíjať ich, aby sa stali piliermi v cirkvi. Len tak môžu rôzne oblasti cirkevnej práce prebiehať hladko a bez prekážok a práca na evanjeliu sa môže ďalej šíriť. Bez ohľadu na to, o čo ide, ak akejkoľvek práci chýba dobrý vodca, potom je veľmi ťažké ju vykonať. Hlavným prejavom vzdoru antikristov voči Bohu je zavádzanie Božieho vyvoleného ľudu, aby ich nasledoval, s cieľom narušiť a vyrušiť každú oblasť práce v Božom dome. V cirkvi sa antikristi najprv snažia ublížiť tým, ktorí majú zmysel pre spravodlivosť, a tým, ktorí zohrávajú vedúcu úlohu v rôznych pracovných činnostiach. Tých, ktorých dokážu zaviesť a ovládať, si pritiahnu na svoju stranu, a tých, ktorých nedokážu zaviesť ani ovládať, falošne obvinia, chytia do pasce a zvrhnú a nakoniec vyčistia. To dláždi cestu antikristom k ovládnutiu cirkvi. Najprv zvrhnú niekoľko kľúčových jednotlivcov, ktorí sa dokážu usilovať o pravdu; väčšina ostatných sú tí, ktorí idú tam, kam vietor fúka. Potom je pre nich oveľa ľahšie porátať sa konkrétne s vodcami a pracovníkmi. Bez spolupráce a pomoci tých, ktorí sa usilujú o pravdu, vodcovia a pracovníci v podstate bojujú sami bez pomoci. Ty si na svetle, zatiaľ čo antikristi číhajú v tme, kedykoľvek pripravení na zákerné útoky, nastražiť ti pascu, falošne ťa obviniť a ohovárať, a zraziť ťa na zem, aby si nemohol vstať. Potom antikristi nájdu ľudí, aby do teba kopali, kým si na dne, a zanechajú ťa úplne skľúčeného a zúfalého. Preto je veľmi ťažké dôkladne vyriešiť problém antikristov, ak tí, ktorí sa usilujú o pravdu, nespoja proti nim sily. V cirkevnom živote je prvá vec, ktorú musia vodcovia a pracovníci urobiť, udržiavať normálny poriadok v cirkvi. Za prítomnosti týchto zlých ľudí, ktorí kráčajú cestou antikristov, neprinesie cirkevný život žiadne dobré výsledky, nedostane sa ľahko na správnu cestu a väčšina ľudí bude často vyrušovaná a ovplyvňovaná. Preto je objavovanie, chápanie, uchopenie a presné určenie zlých ľudí, antikristov a tých, ktorí kráčajú cestou antikristov, prvou a najdôležitejšou úlohou, ktorú musia vodcovia a pracovníci v cirkevnom živote vykonať. Len obmedzením alebo vyčistením týchto ľudí sa dá udržať normálny poriadok v cirkevnom živote. Ak nebudú obmedzení a bude im dovolené konať s úmyselnou bezohľadnosťou a spôsobovať vyrušenia, rôzne oblasti cirkevnej práce sa zastavia. Keďže väčšina ľudí voči nim nemá schopnosť rozlišovať a nedokáže vidieť ich podstatu, a dokonca sú vyrušovaní a zavádzaní ich rôznymi mylnými myšlienkami a názormi, pre Boží vyvolený ľud je ťažké dostať sa v cirkevnom živote na správnu cestu a vstúpiť do pravdy-reality. Ak je počas tohto obdobia cirkevný život úplne normálny, Boží vyvolený ľud niečo získava a dosahuje pokrok v jedení a pití Božích slov a v duchovnom spoločenstve o pravde a konečne má nejaký vstup do života a trochu pravdy-reality, ale potom sú zavedení a vyrušení antikristami, ktorí hovoria slová a učenia, potom nielenže stratia to málo čistého pochopenia a skutočného poznania, ktoré práve získali, ale prijmú aj mnoho zdanlivo pravdivých heréz a bludov – rýchlo sa opäť popletú, ako veslári, ktorých prúd ťahá späť v momente, keď prestanú veslovať, čo je veľmi problematické. Pre ľudí nie je ľahké dosiahnuť rast v živote; môže trvať roky, kým uvidia malý pokrok, ktorý je mimoriadne pomalý. Pre ľudí je ťažké získať to málo duchovného postavenia, ktoré majú – nezískava sa ľahko. Prostredníctvom zavádzania a vyrušovania antikristov sa stráca aj to málo čistého pochopenia, ktoré ľudia majú. Ešte vážnejšie je, že po vyrušení satanom a antikristami sú ľudia naplnení množstvom satanovej filozofie, satanových intríg a úskokov a jedu, ktorý do nich satan zasial. Tieto veci nielenže neumožňujú ľuďom poznať Boha a podriadiť sa Mu, ale naopak, spôsobujú, že si ľudia vytvárajú predstavy a nesprávne porozumenia o Bohu a vzďaľujú sa od Neho, čo robí skazenú povahu ľudí ešte závažnejšou a ďalej im umožňuje zradiť Boha. Dôsledky toho sú veľmi vážne. Povedzte Mi, je vzhľadom na takéto vážne dôsledky potrebné zastaviť a obmedziť tých, ktorí zavádzajú ľudí slovami a učeniami? Nie je to dôležitá úloha, ktorú by mali vykonávať cirkevní vodcovia? (Áno.) Preto je obmedzovanie zlých ľudí a pochybovačov dôležitou úlohou pre cirkev. Niektorí ľudia hovoria: „Nemám schopnosť rozlišovať. Neviem, ako to urobiť.“ V skutočnosti, pokiaľ máš vôľu, pozorne sleduješ a vždy skúmaš úmysly a pohnútky ľudí, postupne si rozvinieš schopnosť rozlišovať. Len čo sa títo pochybovači a zlí ľudia prejavia, majú svoje vlastné úmysly a pohnútky, všetky zamerané na to, aby si ich ľudia ctili a zbožňovali ich a aby počúvali, čo hovoria. Ak dokážeš vnímať ich úmysly a pohnútky, to už znamená, že máš určitú schopnosť rozlišovať. Ak si nie si istý, môžeš o tejto záležitosti hovoriť v duchovnom spoločenstve s určitými ľuďmi, ktorí relatívne rozumejú pravde. Počas duchovného spoločenstva môžeš na jednej strane urobiť rozhodnutie prostredníctvom pravdy, ktorej všetci rozumejú, a rôznych pochopených faktických dôkazov. Na druhej strane môžeš – prostredníctvom Božieho osvietenia a vedenia a svetla, ktoré Boh dáva počas duchovného spoločenstva – získať potvrdenie o tejto záležitosti, potvrdenie, či dotyčná osoba je skutočne antikrist a či je skutočne niekto, kto by mal byť obmedzený. Ak prostredníctvom duchovného spoločenstva všetci získajú potvrdenie a jednomyseľne sa zhodnú, že táto osoba je skutočne antikrist, ktorý by mal byť obmedzený – po dosiahnutí vzájomnej zhody s bratmi a sestrami a po tom, čo všetci dospejú k spoločnému názoru –, je ďalším krokom pre vodcov a pracovníkov rýchlo sa s touto osobou porátať a vyčistiť ju podľa pravdy-princípov. To je princíp. Keď ľudia pochopia tento princíp, mali by vykonávať skutočnú prácu, čo znamená plniť si svoju zodpovednosť a byť verní. Pochopenie princípov nie je na to, aby si o nich kázal alebo si nimi plnil hlavu, ale aby si ich uplatňoval v skutočnej práci svojej povinnosti. V skutočnej práci ti pochopenie princípov umožňuje lepšie a dôkladnejšie plniť si svoje zodpovednosti a záväzky. Preto je to tiež súčasťou práce vodcov a pracovníkov. Aby sa udržal normálny poriadok v cirkevnom živote a aby bratia a sestry mohli normálne žiť cirkevný život a vstupovať do všetkých právd, ktoré Boh vyžaduje, keď sa objavia antikristi, ktorí hovoria slová a učenia, vodcovia a pracovníci by mali byť prví, ktorí sa postavia, aby ich zastavili a obmedzili. Pokiaľ ide o tých antikristov, ktorí hovoria slová a učenia, nejde o to, aby boli obmedzení len preto, že povedali pár nesprávnych vecí. Ak dlhodobé pozorovanie alebo spätná väzba väčšiny a ich konkrétne prejavy stačia na to, aby sa určilo, že sú skutočne typom antikrista, potom by mali vodcovia a pracovníci vystúpiť, aby ich zastavili a obmedzili, a nemali by im dovoliť pokračovať bez kontroly. Byť k nim zhovievavý sa rovná tomu, že sa v cirkvi nechajú vyčíňať diabli, satani, nečistí duchovia a zlí duchovia, čo znamená, že takíto vodcovia a pracovníci zanedbávajú svoje zodpovednosti a v podstate pracujú pre satana. Duchovné spoločenstvo o druhom type problému týkajúceho sa narušení a vyrušení v cirkevnom živote je teraz ukončené.