III. Táranie o domácich záležitostiach, budovanie osobných vzťahov a vybavovanie osobných záležitostí

Ďalej si v duchovnom spoločenstve pohovorme o treťom bode: táranie o domácich záležitostiach, budovanie osobných vzťahov a vybavovanie osobných záležitostí. Tieto problémy, ktoré zahŕňa tretí bod a ktorým sa budeme venovať v našom duchovnom spoločenstve, by sa v cirkevnom živote očividne nemali vyskytovať. Keď ľudia žijú cirkevným životom, prichádzajú, aby jedli a pili Božie slová, zdieľali ich, hovorili v duchovnom spoločenstve o pravde a o svojich osobných skúsenostných svedectvách a zároveň hľadali Božie úmysly a porozumenie pravde. Mali by sa teda problémy ako táranie o domácich záležitostiach, budovanie osobných vzťahov a vybavovanie osobných záležitostí v cirkevnom živote zastaviť a obmedziť? (Áno.) Niektorí ľudia hovoria: „Nie je v poriadku ani to, keď sa navzájom pozdravíme? Ak majú dvaja ľudia k sebe pomerne blízko, už sa poznajú a stretnú sa počas cirkevného života a chvíľu sa porozprávajú, je aj to táranie o domácich záležitostiach? Malo by sa aj toto obmedziť?“ Týka sa tretí bod týchto problémov? (Nie.) Samozrejme, že nie. Ak by sa mali obmedziť čo i len jednoduché, zdvorilé pozdravy, potom by sa ľudia v budúcnosti pri stretnutí báli prehovoriť. Tretí bod – táranie o domácich záležitostiach, budovanie osobných vzťahov a vybavovanie osobných záležitostí – pozostáva síce len z týchto troch výrazov, ale problémy, ktoré tieto výrazy označujú, nie sú jednoduché, zdvorilé pozdravy či rozhovory. Sú to zlé skutky, ktoré môžu narušiť, vyrušiť a poškodiť cirkevný život. Keďže predstavujú narušenia a vyrušenia, stojí za to o nich hovoriť v duchovnom spoločenstve. O čom by sa malo hovoriť v duchovnom spoločenstve? Presne o tom, ktoré problémy, ktoré slová ľudia hovoria, ktoré veci robia a ktoré prejavy, správanie a vystupovanie ľudí môžu dosiahnuť úroveň narušenia a vyrušenia práce cirkvi. Preberme si niekoľko konkrétnych príkladov, aby sme videli, či sú tieto problémy vážne, či predstavujú narušenia a vyrušenia a či by sa mali zastaviť a obmedziť.

V cirkevnom živote niektorí ľudia často hovoria o malicherných rodinných záležitostiach a svojich vlastných predstavách a nápadoch, akoby to boli hlavné témy na diskusiu. Hovorí: „Spoločnosť je teraz taká temná; je také únavné stýkať sa s nevercami a žiť medzi nimi. Neverci sú schopní všetkého; je to naozaj neznesiteľné!“ Potom niektorí bratia a sestry hovoria: „Veríme v Boha; bez ohľadu na to, akým situáciám čelíme, musíme byť schopní rozlišovať, hľadať pravdu a cesty praktizovania. Ak takto žiješ, nebudeš sa cítiť vyčerpaná.“ Ona však hovorí: „Božie slovo je pravda, ale nie je to všeliek. Obávala som sa, že môj manžel má pomer, a ukázalo sa, že je to pravda – našiel si niekoho mladšieho a krajšieho ako ja. Ako mám teraz žiť?“ Ako takto tára, začne smutne plakať. Tým, ako hovorí, vzbudzuje smútok u niektorých ostatných. Niektorí, ktorí sú v podobne ťažkej situácii, si s ňou okamžite porozumejú a hneď sa tam pustia do debaty. Počas dvojhodinového zhromaždenia podrobne rozoberá, ako sa s manželom hádali po jeho nevere, ako sa snažila vymyslieť spôsoby, ako previesť ich spoločný majetok, ako sa radila s právnikom, aby po rozvode neutrpela straty, a tak ďalej, a tak ďalej. Je toto téma, o ktorej by sa malo diskutovať v cirkevnom živote? (Nie.) Ak tvoje rodinné záležitosti nie sú vyriešené a na zhromaždeniach sa nedokážeš sústrediť, je lepšie, aby si nechodila. Miesto cirkevného zhromaždenia nie je miestom, kde si môžeš ventilovať svoje osobné krivdy, ani miestom na táranie o domácich záležitostiach. Ak čelíš ťažkostiam doma a nechceš byť týmito problémami zapletená, zväzovaná alebo obmedzená, a chceš hľadať pravdu, aby si pochopila Boží úmysel, a chceš sa toho všetkého zbaviť, potom môžeš počas zhromaždenia stručne hovoriť v duchovnom spoločenstve o svojich problémoch, aby s tebou bratia a sestry mohli hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde a tak ti pomôcť. To ti môže pomôcť pochopiť Boží úmysel a stať sa silnou, nebyť obmedzená týmito problémami, vystúpiť z negativity a slabosti a zvoliť si cestu, ktorá je pre teba správna a najvhodnejšia. O tomto by si mala hovoriť v duchovnom spoločenstve. Ak však prinášaš tieto otravné banality z domu do cirkevného života, aby si ich zo seba dostala von a kázala o nich, a väčšina ľudí ťa z rozpakov nezastaví ani nepreruší, ale len pozbiera trpezlivosť a prinúti sa počúvať, ako hovoríš o týchto otravných banalitách, je to vhodné? Je to prejav lásky? Je to prejav tolerancie a trpezlivosti? Toto tvoje správanie už spôsobilo vyrušenia v cirkevnom živote. Kto tým trpí? Boží vyvolený ľud. Najmä v prostredí pevninskej Číny, kde zhromažďovanie nie je ľahké a veriaci sa musia všade skrývať, dokonca si musia veci vopred dohodnúť – ak niekto na mieste zhromaždenia vybalí všetky tieto otravné rodinné záležitosti, aby si ich všetci vypočuli a vyjadrili sa k nim, je to vhodné? Väčšina ľudí prichádza na zhromaždenia, aby pochopili pravdu a Božie úmysly, nie aby počúvali tieto otravné banality, nie aby počúvali, ako táraš o domácich záležitostiach. Niektorí ľudia hovoria: „Nemám nikoho iného blízkeho, tak čo je zlé na tom, keď sa o tom porozprávam s bratmi a sestrami?“ Môžeš o nich hovoriť, ale dôležité je načasovanie. Mimo času zhromaždení, pokiaľ je druhá strana ochotná počúvať, môžeš o nich hovoriť; to je tvoja sloboda a Boží dom ťa nebude obmedzovať. Avšak miesto a čas, ktoré si teraz vyberáš na rozhovor o takýchto záležitostiach, nie sú správne. Toto je v cirkevnom živote, počas zhromaždenia, a tvoje nekonečné táranie o rodinných záležitostiach neustále vyrušuje bratov a sestry a malo by byť obmedzené. Nie je to pravidlo? Je to naozaj pravidlo. Nepochopenie pravidiel je neprijateľné, pretože môže viesť k nerozumnému konaniu a k vyrušovaniu ostatných. Správanie, reč a vystupovanie, ktoré spôsobujú vyrušenia, by mali byť obmedzené; je to zodpovednosť vodcov a pracovníkov, ako aj zodpovednosť všetkých bratov a sestier. Niektorí ľudia zvyčajne nemajú na zhromaždeniach veľmi o čom hovoriť v duchovnom spoločenstve, ale kedykoľvek sa v ich rodinnom živote objavia problémy, vychrlia tieto otravné banality na ostatných, aby ich počúvali. Sú ostatní povinní počúvať? Sú povinní za teba posudzovať, čo je správne a čo nesprávne? Nemajú také povinnosti. Sú to tvoje osobné záležitosti a mala by si si ich vybaviť sama; nemala by si hovoriť o svojich osobných záležitostiach počas zhromaždenia. Je to proti pravidlám a nerozumné a takéto správanie by sa malo obmedziť.

Deti niektorých ľudí idú na univerzitu a oni si začnú robiť starosti o vyhliadky svojich detí, hľadajú pre ne známosti a neustále premýšľajú: „V našej rodine nie sú žiadni vládni úradníci; akú prácu si môj syn nájde po skončení univerzity? Aká bude jeho budúcnosť? Bude sa o mňa vedieť v starobe postarať? Musím nájsť spôsob, ako mu po skončení štúdia zabezpečiť dobrú prácu.“ Keď sa zúčastňujú na zhromaždeniach, hovoria: „Môj syn je veľmi poslušný. Nielenže podporuje moju vieru v Boha, ale po skončení univerzity chce aj on veriť. Avšak jedna vec je, že aj keď veríme v Boha, stále musíme z niečoho žiť, však? Neviem, akú prácu si bude môcť nájsť po skončení školy. Aké práce sú teraz dobre platené? Sestra tá a tá, počula som, že tvoj manžel je manažér. Nevedel by nejako pomôcť? Môj syn je vzdelaný, má rozhľad, má lepšiu kvalitu ako ja a vyzná sa v počítačoch; v budúcnosti môže konať povinnosti v Božom dome. Ale teraz treba najprv vyriešiť otázku získania práce; mal by to ťažké, ak by si prácu nenašiel.“ Vždy, keď prídu na zhromaždenie, nadnesú tieto záležitosti a reč nemá konca. Rozhliadnu sa, kto by s nimi mohol súcitiť, a potom sa s týmito ľuďmi snažia nadviazať osobné vzťahy. Počas zhromaždení sa k nim snažia priblížiť, snažia sa im zapáčiť a dokonca im dávajú darčeky, niekedy im prinesú chutné jedlo alebo im kúpia nejaké drobnosti. Nie je to budovanie osobných vzťahov a príprava pôdy? Aký je účel prípravy pôdy? Je to využívanie iných na vybavovanie si osobných záležitostí, na dosiahnutie vlastných cieľov. Počas zhromaždení nie sú ochotní počúvať, ako sa bratia a sestry delia o svoje skúsenostné svedectvá, ignorujú akúkoľvek prácu, ktorú im Boží dom zariaďuje, a nie sú ochotní počúvať bratov a sestry, ktorí sa im snažia pomôcť a poradiť im ohľadom ich stavu. Sú len mimoriadne nadšení z toho, že ich syn si hľadá prácu, a donekonečna o tom hovoria. Nielenže sa rozprávajú s každým, koho vidia, ale aj počas zhromaždení. Skrátka, tejto záležitosti venujú mimoriadnu pozornosť a vynakladajú na ňu veľa úsilia. Na každom zhromaždení musia bratom a sestrám uberať určitý čas, aby o tejto záležitosti hovorili. Dokonca aj keď hovoria v duchovnom spoločenstve o svojich vlastných skúsenostiach, nezabudnú to spomenúť, hovoria, až kým nie sú všetci netrpezliví a znechutení, pričom väčšina ľudí sa cíti príliš v rozpakoch, aby ich zastavila. V tomto bode by vodcovia a pracovníci mali splniť svoju zodpovednosť a obmedziť ich slovami: „Všetci si uvedomujú tvoju situáciu. Ak sú niektorí bratia a sestry ochotní pomôcť, je to váš osobný vzťah. Ak ostatní nie sú ochotní pomôcť, nemala by si ich nútiť. Pomáhať tvojmu synovi nájsť si prácu nie je povinnosťou ani zodpovednosťou bratov a sestier; je to tvoja osobná záležitosť a nemala by uberať bratom a sestrám drahocenný čas, ktorý je určený na jedenie a pitie Božích slov a na duchovné spoločenstvo o pravde. Nevyrušuj ostatných pri ich jedení a pití Božích slov tým, že hovoríš v duchovnom spoločenstve o svojich osobných záležitostiach. Po zhromaždení sa môžeš rozprávať s kýmkoľvek chceš, hľadať pomoc u kohokoľvek chceš, ale nevyužívaj na to čas zhromaždenia. Využívanie času zhromaždenia na vybavovanie osobných záležitostí je bez rozumu a hanebné; je to prejav vyrušovania cirkevného života. Táto záležitosť by sa tu mala skončiť.“ Toto by mali robiť vodcovia a pracovníci.

Počas zhromaždení si niektoré staršie ženy všimnú, že mladé sestry v hostiteľských rodinách dobre vyzerajú, sú čestné a úprimne veria v Boha a usilujú sa o pravdu, tak sa im zapáčia a chcú, aby sa tieto mladé sestry stali ich nevestami. Nielenže to neustále spomínajú počas zhromaždení, ale zakaždým, keď prídu na zhromaždenie, robia mladým sestrám aj drobné láskavosti a venujú im mimoriadnu starostlivosť. Aj keď mladé sestry nesúhlasia, sú neodbytné a nenechajú ich na pokoji. Čo sú to za ľudia? Nemajú nízky charakter? Keďže sú všetky sestry vo viere, väčšina môže na riešenie týchto problémov len hovoriť v duchovnom spoločenstve o Božích úmysloch a Jeho slovách. Avšak niektorým ľuďom chýba svedomie, rozum a sebauvedomenie, majú obrovské osobné túžby a bez akéhokoľvek pocitu hanby chcú uskutočniť akékoľvek svoje sebecké túžby. Tak sa niektorí ľudia stávajú obeťami a počas zhromaždení sa cítia nepríjemne. Nespôsobuje to ostatným vyrušenia? Čo by sa malo v takýchto situáciách robiť? Cirkevní vodcovia musia zakročiť, aby takéto záležitosti v cirkevnom živote a medzi bratmi a sestrami obmedzili a odstránili. Okrem toho niektorí ľudia prichádzajú na zhromaždenia so všelijakými náladami – ich syn si ich nectí, ich nevesta neustále nosí veci do domu svojich rodičov, konflikty medzi svokrou a nevestou... Na každom zhromaždení hovoria o týchto otravných banalitách a svoje sťažnosti začínajú slovami: „Všetko, čo Boh hovorí, je pravda; ľudstvo je teraz také skazené! Len sa pozrite na môjho syna a nevestu, chýba im svedomie, chýba im rozum – to je ten nedostatok ľudskej prirodzenosti, o ktorom hovorí Boh, sú ešte horší ako zvieratá. Aj jahňatá vedia pri cicaní kľačať, ale môj syn, len čo si našiel ženu, zabudol na matku!“ Takto sa sťažujú vždy, keď sa zúčastnia na zhromaždeniach. Sú aj ľudia, ktorí po príchode na zhromaždenia hovoria o záležitostiach vo svojich firmách – kto má v práci vysoký výkon a dostáva vyššie prémie; kto bude budúci mesiac povýšený, zatiaľ čo oni nemajú nádej; kto sa najlepšie oblieka a kupuje najviac značkového tovaru; kto sa vydal za bohatého manžela... Tí, ktorí veria v Boha dlhšie a majú nejaký základ, nechcú takéto reči počúvať a sú nimi znechutení. Avšak niektorí noví veriaci, ktorí si ešte nevybudovali základ alebo sa ešte nezaujímajú o Božie slová, považujú takéto témy za pútavé, a veria, že si našli miesto na rozhovor a budovanie osobných vzťahov. Počas zhromaždení sa medzi sebou rozprávajú a postupne si tí dvaja ľudia sadnú, nadviažu spojenie a vznikne tak medzi nimi súkromný vzťah. Miesto zhromaždenia sa stalo trhoviskom, miestom na táranie, budovanie osobných vzťahov, vybavovanie obchodov a podnikanie. Tieto problémy by mali vodcovia a pracovníci pohotovo identifikovať a zastaviť.

Niektorí ľudia sa zúčastňujú na zhromaždeniach s cieľom nájsť si dobrú prácu, niektorí, aby pomohli svojim manželom získať povýšenie, iní, aby našli dobrú prácu pre svoje deti, a ďalší, aby si kúpili zľavnený tovar. Iní prichádzajú, aby našli dobrého primára pre chorých v rodine bez toho, aby museli dávať toľko darov. Skrátka, títo pochybovači, ktorí sa neusilujú o pravdu a majú postranné úmysly, považujú čas cirkevných zhromaždení za najlepší čas na budovanie osobných vzťahov a vybavovanie osobných záležitostí. Často pod zámienkou duchovného spoločenstva o Božích slovách alebo poznania tohto podlého sveta a podstaty tohto skazeného ľudstva nadnesú svoje vlastné ťažkosti a záležitosti, o ktorých chcú diskutovať, a nakoniec postupne odhalia svoje skryté sebecké pohnútky a osobné záležitosti, ktoré si chcú vybaviť. Odhalia svoje vlastné úmysly a dosiahnu, že ostatní si mylne myslia, že čelia ťažkostiam, a naznačujú, že by všetci mali prejaviť lásku a pomôcť im bezpodmienečne a bez toho, aby za to niečo očakávali. Vystupujú pod zástavou viery v Boha, aby využili rôzne medzery, a na miestach zhromaždení hľadajú priateľov, ktorých chcú získať, a tých, ktorí im vedia veci vybaviť. Niektorí, ktorí si chcú kúpiť auto za výhodnejšiu cenu, pátrajú medzi bratmi a sestrami po niekom, kto pracuje v predajni áut alebo má známosti s majiteľom predajne áut. Keď si určia svoj cieľ, pustia sa do toho, zblížia sa s nimi a budujú si vzťahy. Ak ten človek rád číta Božie slová, často navštevujú jeho dom, aby spolu čítali Božie slová, a na zhromaždeniach sedia vedľa neho a vymieňajú si kontaktné informácie. Potom začnú svoju ofenzívu, odhodlaní nevzdať sa, kým nedosiahnu svoj cieľ. Všetky tieto problémy sa v cirkvi a medzi ľuďmi vyskytujú často. Ak sa tieto problémy vyskytujú na miestach zhromaždení a počas zhromaždení, v podstate spôsobujú narušenia a vyrušenia cirkevného života a ovplyvňujú ho. Ak v cirkvi dlhodobo neexistuje cirkevný život, potom sa táto cirkev stáva spoločenskou skupinou, miestom na uskutočňovanie transakcií, miestom na budovanie osobných vzťahov, hľadanie láskavostí cez zadné dvierka, a vybavovanie osobných záležitostí. Povaha tohto miesta sa mení a aké sú dôsledky? Prinajmenšom to vedie k strate cirkevného života, čo znamená stratu drahocenného času stráveného čítaním a modlením sa Božích slov s bratmi a sestrami a chápaním pravdy. Okrem toho, a to je najdôležitejšie, vedie to k strate drahocennej príležitosti, aby Duch Svätý pôsobil a osvecoval ľudí, aby pochopili pravdu. To všetko poškodzuje vstup ľudí do života. Preto je v záujme a pre vstup Božieho vyvoleného ľudu do života a pre zodpovednosť za život každého človeka nevyhnutné takýchto jednotlivcov zastaviť a obmedziť; to je práca, ktorú by mali robiť vodcovia a pracovníci. Samozrejme, ak obyčajní bratia a sestry dokážu prekuknúť týchto ľudí a ich konanie, mali by sa tiež postaviť, odmietnuť ich a povedať im „nie“. Najmä počas prežívania cirkevného života, ktorý je pre ľudí najdôležitejším časom, ak niekto zaberá čas zhromaždení na rozprávanie a vybavovanie si týchto záležitostí, bratia a sestry majú právo ich ignorovať a ešte viac právo takéto veci zastaviť a odmietnuť. Je správne takto konať? (Áno.) Niektorí ľudia si myslia, že keď Boží dom takto koná, prejavuje nedostatok ľudského tepla. Je ľudské teplo normálnou ľudskou prirodzenosťou? Je ľudské teplo v súlade s pravdou? Ak prejavuješ ľudské teplo a zaberáš čas zhromaždenia na svoje osobné záležitosti, dokonca docieliš, že väčšina ľudí ťa sprevádza a podporuje, dosahuješ svoj cieľ vybavovania si osobných záležitostí a narúšaš normálny poriadok Božieho vyvoleného ľudu pri čítaní Božích slov a duchovnom spoločenstve o pravde a spôsobuješ, že strácajú tento drahocenný čas, je to voči nim spravodlivé? Je to v súlade s prejavovaním ľudského tepla? Je to najneľudskejší a najnemorálnejší prístup a ľudia by sa mali postaviť a odsúdiť ho. Ak sú vodcovia a pracovníci neschopné padavky, sú zbytoční a nedokážu pohotovo zastaviť a obmedziť takéto správanie a nevykonávajú skutočnú prácu, potom by sa bratia a sestry so zmyslom pre spravodlivosť mali zjednotiť, aby zabránili šíreniu takého správania a tejto atmosféry v cirkvi. Ak nechceš stratiť drahocenný čas na čítanie Božích slov a duchovné spoločenstvo o pravde, nechceš, aby bol tvoj vstup do života vyrušovaný a aby si utrpel straty, a zničil si tak šancu na spásu, potom sa postav, odmietni, zastav a obmedz takéto konanie. Takéto konanie je vhodné a je v súlade s Božími úmyslami. Niektorí z vás sa hanbia takto konať; ty sa možno hanbíš, ale podlí ľudia nie. Majú tú drzosť zaberať tvoj drahocenný čas zhromaždenia: čas, kedy má pôsobiť Duch Svätý a kedy ťa má Boh osvecovať. Ak sa hanbíš ich odmietnuť, potom si stratu vo svojom živote zaslúžiš! Ak chceš prejavovať lásku satanom, diablom a pochybovačom, ponúkať im pomoc, obetovať sa pre druhých a ignorovať princípy, koho môžeš viniť za stratu vo svojom živote? Preto musia byť všetky prípady budovania osobných vzťahov a vybavovania osobných záležitostí z cirkevného života úplne odstránené. Ak niekto trvá na svojom a počas zhromaždení trvá na táraní o svojich domácich záležitostiach, zapájaní sa do planých rečí, vybavovaní osobných záležitostí alebo hľadaní práce a ľúbostných partnerov pre iných, a tak si nachádza rôzne výhovorky, ako stráviť tento čas, ako by sa s takým človekom malo zaobchádzať? Najprv by sa mal zastaviť; ak stále nepočúva, potom by sa mala uplatniť izolácia a obmedzenia. Ak naďalej spôsobuje vyrušenia v zákulisí, zbližuje sa s kýmkoľvek môže a všade obťažuje normálny život bratov a sestier, potom by mal byť vyčistený a nemal by byť považovaný za brata alebo sestru. Nie je spôsobilý žiť cirkevným životom a nie je hoden zúčastňovať sa na zhromaždeniach. Takíto ľudia by mali byť obmedzení a odmietnutí. Táto práca je, samozrejme, tiež dôležitou úlohou, ktorú by mali robiť vodcovia a pracovníci na všetkých úrovniach. Keď sa takéto záležitosti a situácie vyskytnú, vodcovia a pracovníci by mali byť prví, ktorí sa postavia a zastavia ich. Ako by ste ich mali zastaviť? Mali by ste im povedať: „Vieš, že toto tvoje správanie už spôsobilo narušenia a vyrušenia v cirkevnom živote? Je to niečo, čo všetci bratia a sestry považujú za odpudzujúce a odporné a Boh to tiež odsudzuje. Mal by si prestať s týmto správaním. Ak neposlúchneš presviedčanie a budeš trvať na svojom, potom sa tvoj cirkevný život zastaví, odoberú ti tvoje knihy Božích slov a cirkev ťa už viac neuzná!“ Samozrejme, sú niektorí ľudia, ktorí pre svoje malé duchovné postavenie a nedostatok porozumenia pravdy môžu občas tárať o domácich záležitostiach, nadviazať s niekým vzťah alebo vybaviť nejakú drobnú záležitosť a situácia nie je príliš vážna. Je to v poriadku? (Áno.) Za okolností, ktoré nespôsobujú nikomu žiadne vyrušenie, je prijateľné, aby si bratia a sestry navzájom pomáhali a prejavovali si trochu lásky. Ale o čom teraz v duchovnom spoločenstve hovoríme? Ide o také situácie, keď takéto správanie a konanie už spôsobilo narušenia a vyrušenia v normálnom cirkevnom živote; v takýchto prípadoch by sa mali dotknutí zastaviť a obmedziť. Nemali by sme im dovoliť, aby naďalej narúšali a vyrušovali cirkevný život. Ak takto zakročíme, je to prospešné pre vstup bratov a sestier do života. Niektorí ľudia prejavujú podobné správanie, ale situácia nie je vážna a nepredstavuje narušenia a vyrušenia; je to len normálna interakcia medzi bratmi a sestrami, ktorí si navzájom pomáhajú a normálne sa radia o informáciách alebo sa pýtajú na bežné veci, ktorým nerozumejú. Pokiaľ to nezaberá čas zhromaždení a pokiaľ obe strany súhlasia a sú ochotné bez toho, aby na seba navzájom tlačili, a je to interakcia, ktorá spadá do rámca normálnej ľudskej prirodzenosti, potom je to prípustné a cirkev to nebude obmedzovať. Je tu však jedna vec: ak niekoho nerozvážna reč a konanie v cirkevnom živote spôsobujú obťažovanie alebo vyrušovanie bratov a sestier a niektorých ľudí to odpudzuje a vyjadria svoje námietky, potom by mali vodcovia a pracovníci zakročiť, aby tento problém vyriešili. Alebo ak už iní niekoho nahlásili s tým, že táto osoba počas zhromaždení nehovorí v duchovnom spoločenstve o Božích slovách, ale namiesto toho tára o svojich domácich záležitostiach a buduje si osobné vzťahy, pričom miesto zhromaždenia považuje za miesto na budovanie osobných vzťahov a vybavovanie osobných záležitostí, žiada od ostatných láskavosti a využíva kohokoľvek môže; a s tým, že táto osoba má nízky charakter, je sebecká, opovrhnutiahodná a podlá a neusiluje sa o pravdu, ale všade hľadá výhody a vyhľadáva rôzne príležitosti pre svoj vlastný prospech, potom by takáto osoba mala byť izolovaná.

Niektorí jednotlivci využívajú niektorých bohatých a vplyvných bratov a sestry, aby im vybavili veci, a ak im nevyhovejú, často ich za chrbtom súdia a tvrdia, že títo ľudia nemajú lásku a nie sú praví veriaci, a dokonca ich chcú nahlásiť. Stretli ste sa s takými jednotlivcami? Nemali by sa takíto ľudia riešiť? Čo by sa malo robiť, keď čelíme takýmto situáciám? Vodcovia a pracovníci by mali zasiahnuť, aby problém vyriešili a konali podľa princípov, aby zabezpečili, že bratia a sestry nebudú vyrušovaní. Je nesprávne, ak im niekto odmietne niečo urobiť? Znamená odmietnutie pomoci, že nepraktizujú pravdu alebo nemajú lásku k Bohu? (Nie.) Či niekomu pomôcť, je ich vlastná sloboda; majú právo si vybrať. Boží dom nestanovuje, že bratia a sestry si musia navzájom pomáhať riešiť rodinné ťažkosti v rámci cirkevného života. Cirkevný život nie je miestom na riešenie rodinných problémov, ale miestom zhromaždenia na jedenie a pitie Božích slov a na rast v živote. Niektorí ľudia využívajú cirkevný život na riešenie svojich vlastných problémov – aké dôsledky to môže priniesť? Nemá to vplyv na to, ako Boží vyvolený ľud je a pije Božie slová a vyzbrojuje sa pravdou? Osobné životné problémy sa dajú riešiť súkromne s bratmi a sestrami; nie je potrebné ich vnášať do cirkevného života. Každý by mal vedieť, aké dôsledky vznikajú, keď vybavovanie osobných záležitostí zasahuje do toho, ako Boží vyvolený ľud žije cirkevným životom. Len čo vodcovia a pracovníci takéto záležitosti odhalia, mali by zasiahnuť a vyriešiť ich. Mali by chrániť tých v cirkvi, ktorí dokážu konať svoje povinnosti normálne, chrániť tých, ktorí sa skutočne usilujú o pravdu, obmedziť zlých ľudí a zabrániť im v dosiahnutí ich cieľov. To je zodpovednosť vodcov a pracovníkov. Malo by sa jasne rozlišovať, ako sa zaobchádza s bežnými prípadmi tretieho bodu, ktoré prejavy sú svojou povahou alebo okolnosťami vážne a ktoré typy a prejavy predstavujú narušenia a vyrušenia. Keď je závažnosť okolností jasne rozlíšená, malo by sa to riešiť podľa povahy daného prípadu. To je niečo, čomu musia vodcovia a pracovníci porozumieť, a je to tiež niečo, čo by mal chápať každý.