Ako dlho už hovoríme v duchovnom spoločenstve o zodpovednostiach vodcov a pracovníkov? (Štyri a pol mesiaca.) Po takom dlhom duchovnom spoločenstve na túto tému, máte teraz o niečo jasnejšiu predstavu o konkrétnej práci, ktorú by mali vodcovia a pracovníci vykonávať? (Áno, je to o niečo jasnejšie.) Malo by to byť jasnejšie ako predtým. Moje duchovné spoločenstvo je také konkrétne a jasné, že ak by to niekto stále nechápal, znamenalo by to, že je mentálne zaostalý, však? (Áno.) Keď sa na to teraz pozriete, myslíte si, že je ľahké byť dobrým vodcom alebo pracovníkom? (Nie je to ľahké.) Aké vlastnosti sú potrebné? (Človek musí mať kvalitu a ľudskú prirodzenosť potrebnú pre vodcov a pracovníkov, ako aj pravdu-realitu a zmysel pre zodpovednosť.) Prinajmenšom treba mať svedomie, rozum a vernosť a následne na to kvalitu a pracovnú schopnosť. Keď má človek všetky tieto vlastnosti, môže byť dobrým vodcom alebo pracovníkom a plniť si svoje zodpovednosti.

Dvanásty bod: Pohotovo a presne identifikovať rôzne osoby, udalosti a veci, ktoré narušujú a vyrušujú Božie dielo a normálny poriadok cirkvi; zastaviť ich, obmedziť a zvrátiť situáciu; okrem toho hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby si Boží vyvolený národ prostredníctvom takýchto vecí rozvinuli schopnosť rozlišovať a poučil sa z nich (druhá časť)

Na poslednom stretnutí sme hovorili v duchovnom spoločenstve o dvanástom bode zodpovedností vodcov a pracovníkov: „Pohotovo a presne identifikovať rôzne osoby, udalosti a veci, ktoré narušujú a vyrušujú Božie dielo a normálny poriadok cirkvi; zastaviť ich, obmedziť a zvrátiť situáciu; okrem toho hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby si Boží vyvolený národ prostredníctvom takýchto vecí rozvinul schopnosť rozlišovať a poučil sa z nich.“ V rámci tohto bodu sme v duchovnom spoločenstve predovšetkým hovorili najskôr o tom, aké osoby, udalosti a veci narušujú a vyrušujú Božie dielo a normálny poriadok cirkvi. Ak chcú vodcovia a pracovníci zastaviť a obmedziť rôzne osoby, udalosti a veci, ktoré spôsobujú narušenia a vyrušenia v cirkvi, a chcú túto prácu vykonávať dobre, musia najprv poznať a zistiť, ktoré osoby, udalosti a veci narušujú a vyrušujú Božie dielo a normálny poriadok cirkvi. Potom ich musia priradiť k osobám, udalostiam a veciam v skutočnej cirkevnej práci a cirkevnom živote a následne vykonávať rôzne úlohy, ako je ich zastavenie a obmedzenie. Toto je požiadavka na vodcov a pracovníkov. Na našom poslednom zhromaždení sme hovorili v duchovnom spoločenstve o niektorých rôznych osobách, udalostiach a veciach, ktoré narušujú a vyrušujú prácu cirkvi a cirkevný život, pričom sme začali tými, ktoré sa týkajú života cirkvi. Tiež sme kategorizovali osoby, udalosti a veci v cirkevnom živote, ktoré majú povahu spôsobovať narušenia a vyrušenia. Koľko bodov tam bolo celkovo? (Jedenásť. Po prvé, časté odbočovanie od témy pri duchovnom spoločenstve o pravde; po druhé, hovorenie slov a učení s cieľom zavádzať ľudí a získať si ich úctu; po tretie, táranie o domácich záležitostiach, budovanie osobných vzťahov a vybavovanie osobných záležitostí; po štvrté, vytváranie klík; po piate, súperenie o postavenie; po šieste, rozsievanie nezhôd; po siedme, útočenie na ľudí a ich trýznenie; po ôsme, šírenie predstáv; po deviate, ventilovanie negativity; po desiate, šírenie nepodložených fám; a po jedenáste, porušovanie volebných princípov.) Šiesty bod je rozsievanie nezhôd, ktoré svojou povahou spôsobuje narušenia a vyrušenia, ale v porovnaní s ostatnými zlými skutkami je to menej závažný problém. Keď sa to zmení na „zapájanie sa do nevhodných vzťahov“, bude to vážnejšie ako povaha rozsievania nezhôd. Siedmy bod je útočenie na ľudí a ich trýznenie. Ak sa to zmení na „vzájomné útoky a slovné potýčky“ – nie je to svojou povahou vážnejšie a konkrétnejšie a vhodnejšie? (Áno.) Vzájomné útoky a slovné potýčky sú bežne sa vyskytujúcim druhom problému v cirkevnom živote, ktorý súvisí s narušeniami a vyrušeniami. Takáto úprava týchto dvoch bodov ich robí vhodnejšími a bližšími k problémom, ktoré vznikajú v cirkevnom živote. Jedenásty bod je porušovanie volebných princípov. Zmeňte to na „manipulovanie a narušovanie volieb“. Pôjde len o zmenu v znení; povaha zostáva rovnaká, len stupeň je zintenzívnený – viac sa to teraz týka povahy spôsobovania narušení a vyrušení.

Rôzne osoby, udalosti a veci, ktoré narušujú a vyrušujú cirkevný život

V. Súperenie o postavenie

Naposledy sme v duchovnom spoločenstve hovorili až po štvrtý bod – vytváranie klík. Tentoraz prejdeme k duchovnému spoločenstvu o piatom bode – súperení o postavenie. Súperenie o postavenie je problém, ktorý sa v cirkevnom živote často vyskytuje, a je to bežný jav. Aké stavy, správanie a prejavy patria k súpereniu o postavenie? Ktoré prejavy súperenia o postavenie patria k problému narušenia a vyrušenia Božieho diela a normálneho poriadku cirkvi? Nech už v duchovnom spoločenstve hovoríme o ktoromkoľvek bode alebo kategórii, musí sa to týkať toho, o čom sa hovorí v dvanástom bode, o „rôznych osobách, udalostiach a veciach, ktoré narušujú a vyrušujú Božie dielo a normálny poriadok cirkvi“. Musí to dosiahnuť úroveň narušenia a vyrušenia a musí sa to týkať tejto povahy – len vtedy to stojí za duchovné spoločenstvo a dôkladný rozbor. Aké prejavy súperenia o postavenie sú spojené s touto povahou narúšania a vyrušovania diela Božieho domu? Najčastejšie sa stáva, že ľudia súperia s cirkevnými vodcami o postavenie, čo sa prejavuje hlavne tým, že sa chytajú určitých vecí týkajúcich sa vodcov a ich chýb, aby ich mohli znevažovať a odsudzovať, a zámerne odhaľujú ich prejavy skazenosti a nedostatky a slabiny v ich ľudskej prirodzenosti a kvalite, najmä pokiaľ ide o odchýlky a chyby, ktoré urobili vo svojej práci alebo pri zaobchádzaní s ľuďmi. To je najčastejšie pozorovaný a najzjavnejší prejav súperenia s vodcami cirkvi o postavenie. Navyše, týmto ľuďom nezáleží na tom, ako dobre vodcovia cirkvi robia svoju prácu, či konajú podľa princípov alebo nie a či majú alebo nemajú problémy so svojou ľudskou prirodzenosťou, a sú voči týmto vodcom jednoducho vzdorovití. Prečo sú vzdorovití? Pretože aj oni chcú byť vodcami cirkvi – to je ich ambícia a túžba, a tak sú vzdorovití. Bez ohľadu na to, ako vodcovia cirkvi pracujú alebo riešia problémy, títo ľudia sa vždy chytajú vecí, ktoré sa ich týkajú, súdia a odsudzujú ich, a dokonca zachádzajú tak ďaleko, že robia z komára somára, prekrúcajú fakty a preháňajú veci do najväčšej možnej miery. Nepoužívajú štandardy, ktoré Boží dom vyžaduje od vodcov a pracovníkov na zhodnotenie, či títo vodcovia konajú podľa princípov, či sú správni ľudia, či sú to ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu, a či majú svedomie a rozum. Nehodnotia vodcov podľa týchto princípov. Namiesto toho na základe svojich vlastných úmyslov a cieľov neustále hľadajú chyby a vymýšľajú sťažnosti, nachádzajú veci, ktoré môžu vodcom alebo pracovníkom vyčítať, za ich chrbtom o nich šíria fámy o tom, že robia veci, ktoré nie sú v zhode s pravdou, alebo odhaľujú ich nedostatky. Môžu napríklad povedať: „Ten a ten vodca raz urobil chybu a bol orezaný Zhora a nikto z vás o tom nevedel. Pozrite sa, ako dobre sa vie pretvarovať!“ Neberú do úvahy a nestarajú sa o to, či je tento vodca alebo pracovník predmetom rozvíjania v Božom dome, alebo či je ako vodca alebo pracovník na požadovanej úrovni, len ho neustále posudzujú, prekrúcajú fakty a za jeho chrbtom robia proti nemu drobné intrigy. A za akým účelom to robia? Je to preto, aby súperili o postavenie, však? Všetko, čo hovoria a robia, má svoj cieľ. Neberú ohľad na prácu cirkvi a ich hodnotenie vodcov a pracovníkov nie je založené na Božích slovách alebo pravde, a už vôbec nie na pracovných opatreniach Božieho domu alebo princípoch, ktoré Boh od človeka vyžaduje, ale na ich vlastných úmysloch a cieľoch. Protirečia všetkému, čo vodcovia alebo pracovníci povedia, a potom ponúkajú svoje vlastné „postrehy“. Bez ohľadu na to, do akej miery sú vyjadrenia vodcov a pracovníkov v súlade s pravdou, ani v najmenšom to neprijímajú. Odmietajú všetko, čo vodcovia a pracovníci povedia, a predkladajú svoje vlastné odlišné názory. Najmä keď sa vodca alebo pracovník otvorí a odhalí a hovorí o svojom sebapoznaní, cítia sa ešte spokojnejší a myslia si, že našli svoju príležitosť. Akú príležitosť? Príležitosť očierniť tohto vodcu alebo pracovníka, dať všetkým vedieť, že tento vodca alebo pracovník má slabú kvalitu, že môže byť slabý, že je tiež skazený človek, pri svojej práci tiež často robí chyby a že nie je o nič lepší než ktokoľvek iný. Toto je ich šanca nájsť niečo, čo by mohli použiť proti tomuto vodcovi alebo pracovníkovi, ich príležitosť podnietiť všetkých, aby tohto vodcu alebo pracovníka odsúdili, zvrhli a zosadili. A motiváciou pre všetko toto správanie a konanie nie je nič iné ako súperenie o postavenie. Ak sa dodržiavajú princípy volieb a princípy rozvíjania a používania ľudí v Božom dome, za normálnych okolností takíto jednotlivci nikdy nebudú zvolení za vodcov alebo pracovníkov. Toto je niečo, čo prezreli a jasne pochopili, a tak sa uchyľujú k akýmkoľvek prostriedkom, aby útočili na vodcov a pracovníkov a odsudzovali ich. Bez ohľadu na to, kto sa stane vodcom alebo pracovníkom, sú voči nim jednoducho vzdorovití a vždy do nich vŕtajú a vznášajú voči nim nezodpovedné, kritické pripomienky. Aj keď na konaní alebo slovách týchto vodcov a pracovníkov nie je nič zlé, vždy sa im podarí nájsť nejakú chybu – v skutočnosti problémy, ktoré si vyberajú, nie sú otázkou princípu, ale sú to čisto triviálne záležitosti. Prečo sa teda zaoberajú týmito triviálnymi záležitosťami? Prečo sú schopní tak otvorene súdiť a odsudzovať vodcov a pracovníkov za takéto veci? Majú len jeden cieľ, a to súperiť o moc a postavenie. Bez ohľadu na to, ako Boží dom hovorí v duchovnom spoločenstve o rôznych prejavoch falošných vodcov a antikristov, nikdy tieto prejavy nespájajú so sebou, ale výlučne ich spájajú s vodcami a pracovníkmi na všetkých úrovniach. Keď nájdu zhodu, myslia si: „Teraz mám dôkaz; konečne som našiel niečo, čo môžem použiť ako páku proti nim, a dostal som dobrú príležitosť.“ Potom sa stávajú ešte neviazanejšími v odhaľovaní, súdení, kritickom hodnotení a odsudzovaní všetkého, čo títo vodcovia a pracovníci robia. Niektoré z otázok, ktoré vznášajú, sa na povrchu môžu zdať trochu problematické, ale keď sa posudzujú podľa princípov, nie sú významné. Prečo ich teda vyťahujú? Nie je to zo žiadneho iného dôvodu, než aby odhalili vodcov a pracovníkov s cieľom odsúdiť ich a poraziť. Ak sú vodcovia a pracovníci zrazení do negativity, prosia o milosť a sklonia sa pred nimi, ak bratia a sestry vidia, že títo vodcovia sú vždy negatívni a slabí a že pri svojom konaní často robia chyby, a už ich nevolia za vodcov, ak bratia a sestry už nepočúvajú tak pozorne, keď títo vodcovia hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde, a ak ľudia už nespolupracujú tak aktívne a svedomito, keď títo vodcovia vykonávajú prácu, potom tí, ktorí súperia o postavenie, budú spokojní a budú mať príležitosť, ktorú môžu zneužiť. Toto je scenár, ktorý si najviac želajú vidieť, a to, v čo najviac dúfajú, že sa stane. Aký majú pri tom všetkom cieľ? Nejde im o to, aby pomohli ľuďom pochopiť pravdu a rozlíšiť falošných vodcov a antikristov ani aby priviedli ľudí pred Boha. Namiesto toho je ich cieľom poraziť a zvrhnúť vodcov a pracovníkov, aby všetci videli ako najvhodnejšieho kandidáta na službu vodcu práve ich. V tomto bode bude dosiahnutý ich cieľ a budú musieť len čakať, kým ich bratia a sestry nominujú za vodcu. Sú v cirkvi takíto ľudia? Aké majú povahy? Títo jednotlivci majú surovú povahu, vôbec nemilujú pravdu ani ju nepraktizujú; túžia len po moci. A čo tí, ktorí chápu nejakú pravdu a majú určitú schopnosť rozlišovať – boli by ochotní nechať takýchto ľudí pri moci? Boli by ochotní podriadiť sa ich moci? (Nie.) Prečo nie? Ak by väčšina ľudí jasne videla prirodzenosť-podstatu takýchto jednotlivcov, stále by ich zvolili za vodcov? (Nie.) Nezvolili by ich, pokiaľ sa všetci práve nestretli a veľmi sa nepoznajú. Ale hneď ako sa spoznajú a jasne uvidia, ktorí jednotlivci majú slabú kvalitu a sú popletení, ktorí sú zlí ľudia so surovými a nečestnými povahami, ktorí dychtia po súperení o postavenie a kráčajú cestou antikristov, ktorí sa dokážu usilovať o pravdu a verne si konať svoje povinnosti, a tak ďalej, len čo pochopia prirodzenosť-podstatu a kategórie rôznych ľudí, potom budú voľby vodcov relatívne presné a v súlade s princípmi.

Uprednostnila by väčšina ľudí zvoliť za vodcu niekoho, kto neustále súperí o postavenie, alebo by si vybrali niekoho, koho kvalita a pracovná schopnosť sú relatívne priemerné, ale kto je usilovný a spoľahlivý? Keď nie je jasné, aký je charakter týchto dvoch jednotlivcov, aká je ich prirodzenosť-podstata alebo na akej ceste sú, koho by si väčšina ľudí radšej zvolila za vodcu? (Toho druhého, toho, kto je spoľahlivý.) Väčšina ľudí by si vybrala toho druhého. Prejavy tých, ktorí neustále súperia o postavenie, sú dôkazom ich ľudskej prirodzenosti a podstaty. Nedokáže väčšina ľudí prezrieť a rozlíšiť ich prejavy? Ľudia povedia: „Tento človek dáva neustále cirkevnej vodkyni zabrať; jeho ambície sú zamerané na dosiahnutie postavenia cirkevného vodcu, chce ju nahradiť ako vodca. Odkedy bola tá osoba zvolená za cirkevného vodcu, neustále na ňu útočí a je mu proti srsti. Vždy jej odvráva a na všetkom, čo robí, hľadá chyby, chytá sa všetkého, čoho môže, a tiež ju za jej chrbtom súdi a odhaľuje jej nedostatky. Najmä počas zhromaždení alebo pri duchovnom spoločenstve o práci, ak sa na chvíľu nevyjadrí jasne, preruší ju a dá najavo veľkú netrpezlivosť. Dokonca ňou pohŕda, posmieva sa jej, vysmieva a smeje sa jej; na každom kroku jej robí problémy a dostáva ju do trápnych situácií.“ Keď je toto správanie odhalené pred všetkými, nebude väčšina ľudí schopná tohto jednotlivca rozlíšiť? (Áno.) Nahráva to teda jeho uchopeniu pozície vodcu? Určite nie. Sú títo ľudia, ktorí súperia o postavenie, múdri alebo hlúpi? Je zrejmé, že sú to idioti, hlupáci. Je tu ďalší vážny problém: Títo jednotlivci sú diabli a ich prirodzenosť je nezmeniteľná! Ich túžba po moci a postavení je nekontrolovateľná, dokonca až do tej miery, že strácajú rozum, čo nie je niečo, čo je dané normálnej ľudskej prirodzenosti. Táto túžba presahuje hranice rozumnosti a svedomia normálnej ľudskej prirodzenosti a dosahuje úroveň bezohľadnosti. Títo ľudia sa takto budú správať bez ohľadu na čas, miesto alebo kontext, bez toho, aby zvažovali dôsledky, nehovoriac o vplyve svojho konania. Toto sú najtypickejšie prejavy a prístupy tých, ktorí súperia o postavenie. Pri každom zhromaždení alebo duchovnom spoločenstve o práci, len čo sa všetci zídu, títo jednotlivci vyrušujú ako otravné muchy, kazia cirkevný život a normálny poriadok duchovného spoločenstva o pravde. Takéto správanie a prístupy majú povahu spôsobovať narušenia a vyrušenia. Nemali by byť takíto jednotlivci obmedzení? V závažných prípadoch by nemali byť vyčistení alebo vypudení? (Áno.) Niekedy môže byť spoliehanie sa výlučne na silu cirkevných vodcov pri obmedzovaní zlých ľudí trochu slabým, osamoteným úsilím – ak sa bratia a sestry po jasnom uzretí závažnosti narušení a vyrušení spôsobených zlými ľuďmi a dôkladnom rozlíšení ich podstaty dokážu zjednotiť s cirkevnými vodcami a spolu zastaviť a obmedziť takýchto zlých jednotlivcov, nebude to účinnejšie? (Áno.) Ak niekto povie: „Obmedzovanie zlých ľudí je zodpovednosťou vodcov a pracovníkov, s nami, obyčajnými veriacimi, to nemá nič spoločné. Nebudeme sa tým zaoberať! Zlí ľudia súperia o postavenie s cirkevnými vodcami; súperia o postavenie s tými, ktorí ho majú. My postavenie nemáme; nesnažia sa nám nič vziať. V každom prípade nás to neovplyvňuje. Nech si súperia, ako chcú. Ak majú cirkevní vodcovia takú schopnosť, mali by ich obmedziť; ak nie, mali by ich nechať tak. Čo to má spoločné s nami?“ Je tento názor dobrý? (Nie.) Prečo nie je dobrý? (Nedodržiavajú normálny poriadok cirkvi.) Presnejšie povedané, na čo sa vzťahuje normálny poriadok cirkvi? Nevzťahuje sa na normálny cirkevný život? (Áno.) Týka sa to normálneho a usporiadaného cirkevného života – týka sa to usporiadaného jedenia a pitia Božích slov, čo znamená, že ľudia môžu v cirkevnom živote, kde Duch Svätý koná dielo, je prítomný Boh a Boh vedie, čítať a modliť sa Božie slovo, hovoriť o ňom v duchovnom spoločenstve a zdieľať osobné skúsenosti, a zároveň prijímať osvietenie a vedenie od Ducha Svätého a získavať svetlo. Toto je to, čo by si mal Boží vyvolený národ v cirkevnom živote užívať. Ak niektorí ľudia ničia tento normálny poriadok, potom by mali byť zastavení a obmedzení podľa princípov a nemali by byť tolerovaní. To nie je len zodpovednosť a povinnosť vodcov a pracovníkov, ale aj zodpovednosť a povinnosť všetkých, ktorí chápu pravdu a majú schopnosť rozlišovať. Samozrejme, najlepšie by bolo, keby cirkevní vodcovia mohli viesť túto prácu, hovoriť v duchovnom spoločenstve s bratmi a sestrami o povahe konania týchto jednotlivcov, o tom, akým typom ľudí sú na základe svojich prejavov a ako by bratia a sestry mali takýchto jednotlivcov rozlíšiť a prezrieť. Ak títo zlí ľudia nie sú obmedzení a vyrušujú, zavádzajú a klamú všetkých bratov a sestry, a namiesto týchto zlých ľudí sa do izolácie dostanú vodcovia cirkvi, potom bude táto cirkev paralyzovaná a nevyhnutne upadne do chaosu. Môže za takýchto okolností pokračovať normálny cirkevný život? Ak nemôže pokračovať, budú zhromaždenia cirkvi stále plodné? Získa Boží vyvolený národ z takýchto zhromaždení ešte niečo? Ak z nich Boží vyvolený národ nič nezíska, sú potom takéto zhromaždenia Bohom požehnané alebo ich Boh nenávidí? Samozrejme, že ich Boh nenávidí. Zhromaždenia bez diela Ducha Svätého a bez Božieho požehnania sa už nemôžu považovať za cirkevný život, ale stávajú sa skôr stretnutiami spoločenskej skupiny. Má niekto rád neusporiadaný cirkevný život? Je to pre niekoho poučné alebo prospešné? (Nie.) Ak si počas tohto obdobia na žiadnom zhromaždení nič nezískal, pokiaľ ide o tvoj vstup do života, potom tento čas pre teba nemal žiadnu hodnotu ani význam; premárnil si tento čas. Neznamená to, že tvoj vstup do života utrpel stratu? (Áno.) Ak počas zhromaždenia súperia zlí ľudia o postavenie a hádajú sa a dohadujú s cirkevným vodcom a ľudia sa následne cítia úzkostlivo, celé zhromaždenie je presiaknuté odpornou atmosférou a naplnené satanskou podlou energiou, a ak okrem debát o témach, ako kto má pravdu a kto sa mýli, nikto neprichádza pred Boha, aby sa modlil a hľadal pravdu, a nikto nekoná podľa princípov, potom sa po takomto zhromaždení tvoja viera v Boha zväčšila alebo zmenšila? Pochopil si a získal viac, pokiaľ ide o pravdu, alebo bola tvoja myseľ rozrušená spormi bez toho, aby si vôbec niečo získal? Niekedy si môžeš myslieť: „Nechápem, prečo ľudia veria v Boha. Aký je zmysel viery v Boha? Ako sa títo ľudia môžu takto správať? Sú to ešte veriaci v Boha?“ Pre jediné vyrušenie satanmi, zlými diablami, sa srdcia ľudí rozrušia a zakalia; cítia, že viera v Boha je zbytočná, a nepoznajú hodnotu viery v Boha a ich mysle sa rozptýlia. Ak môžu byť všetci ostražití a obzvlášť citliví a bystrí, pokiaľ ide o takéto záležitosti, namiesto toho, aby boli otupení a pomalí, potom keď zlí ľudia v cirkevnom živote často hovoria alebo robia veci v záujme súperenia o postavenie, väčšina ľudí si rýchlo uvedomí, že je tu problém, ktorý treba vyriešiť. Budú schopní rýchlo rozlíšiť, kto manipuluje tieto situácie a aká je ich povaha-podstata, rýchlo si uvedomia vážnosť problému a budú schopní v krátkom čase zastaviť a obmedziť zlých, odstrániť ich z cirkvi a zabrániť im, aby naďalej vyrušovali a obmedzovali ľudí v cirkvi. Nebolo by to pre väčšinu ľudí prospešné a povznášajúce? (Áno.)

Ak sa stretnete so situáciami, kde zlí ľudia súperia o postavenie, ako ich budete riešiť? Aký je názor väčšiny? (Zastavíme toto správanie.) Stačí ho len zastaviť? Ako ho zastavíte? Zakážete im hovoriť, alebo poviete: „Nepáči sa nám, čo hovoríš, tak na budúcich zhromaždeniach hovor menej!“ Bude to fungovať? Budú ťa počúvať? (Nie.) Čo by si teda mal robiť? Musíš dôkladne odhaliť a rozobrať ich úmysly, motivácie a prirodzenosť-podstatu podľa Božieho slova, aby bratia a sestry mohli takýchto ľudí rozlíšiť a byť voči nim ostražití, ako aj voči povahe ich konania, namiesto toho, aby si bol pochlebovačom a len čakal, kým vodcovia a pracovníci cirkvi odhalia zlých ľudí, skôr než zaujmeš postoj a povieš: „Už by nemali mať povolený vstup na zhromaždenia.“ Je dobré byť pochlebovačom? (Nie, nie je.) V takýchto situáciách, neuprednostňuje väčšina ľudí držať sa bokom od týchto záležitostí, namiesto toho, aby sa dostali do konfliktu s tými zlými ľuďmi, aby ich neurazili a aby neskoršie stretnutia s nimi neboli trápne? Nedrží sa väčšina ľudí princípu pre svetské záležitosti, ktorým je byť pochlebovačom? (Áno.) Potom je to problém. Predpokladajme, že osemdesiat percent ľudí v cirkvi sú pochlebovači, a keď vidia takýchto zlých jednotlivcov v cirkevnom živote súperiť o postavenie, nadradenosť a pozície vodcov, nikto sa nepostaví, aby ich zastavil alebo obmedzil, a väčšina zastáva nasledujúci názor: „Čím menej problémov, tým lepšie. Nemôžem si dovoliť ich provokovať, nemôžem sa im teda jednoducho vyhnúť? Budem sa im len vyhýbať a tým sa to skončí. Nech si súperia; keď príde čas, Boh ich potrestá. Čo to má spoločné so mnou!“ Môže byť za týchto okolností cirkevný život stále plodný? Väčšina ľudí je lenivá a závislá; len čo sú zvolení vodcovia cirkvi, považujú svoju prácu za skončenú a len čakajú, kým cirkevní vodcovia urobia všetko. Ak sa ich opýtaš, či boli v ich cirkvi distribuované knihy Božích slov, či došlo k nejakým narušeniam alebo vyrušeniam v cirkevnom živote, alebo či niekto neustále hlása slová a učenia alebo súperí s vodcami o postavenie, povedia: „Vodcovia cirkvi o všetkých týchto veciach vedia. Ja o nich neviem a nemusím sa nimi zaoberať. Vodcovia sa o ne postarajú, keď príde čas.“ Nezaujímajú sa o nič ani sa na nič nepýtajú, o ničom nie sú informovaní a nevedia ani sa nestarajú o žiadne osoby, udalosti alebo veci, ktoré sú súčasťou života cirkvi a o ktorých by mali vedieť. Pokiaľ ide o to, čo títo zlí ľudia, ktorí sa objavujú v cirkvi, hovoria a robia, keď súperia o postavenie, ako aj o vyrušenia a vplyvy, ktoré spôsobujú v cirkevnom živote, sú voči tomu úplne ľahostajní a nepýtajú sa na tieto veci ani ich neskúmajú. Keď je po všetkom, ak sa ich opýtaš, či získali nejakú schopnosť rozlišovať, či dokážu rozlíšiť zlých ľudí a aké sú prejavy zlých ľudí, nedokážu povedať nič iné, len: „Opýtajte sa vodcov cirkvi; oni vedia všetko.“ Nie je taký človek otrokom? Je to otrok, je zbabelý a naničhodný a žije odporným životom. Situácie, v ktorých zlí ľudia súperia o postavenie, si vyžadujú rozlíšenie, riešenie a vyriešenie. Toto nie je výlučne zodpovednosťou cirkevných vodcov; Boží vyvolený národ má túto zodpovednosť spoločne. Väčšina vodcov chápe o niečo viac právd ako priemerný človek, je ostražitá voči týmto problémom a dokáže vidieť ciele a podstatu konania týchto ľudí. Zároveň by sa väčšina ľudí mala tiež prakticky poučiť a rásť v schopnosti rozlišovať a zjednotiť sa v zhode s tými v cirkvi, ktorí majú zmysel pre spravodlivosť a chápu a usilujú sa o pravdu, aby prijali primerané opatrenia proti týmto zlým jednotlivcom, ktorí vyrušujú a narúšajú cirkevný život. Mali by ich izolovať alebo vyčistiť, a nie nečinne stáť bokom a len si vypočuť trochu duchovného spoločenstva, trochu si rozšíriť obzory a vnútorne si tú vec uvedomovať, a potom považovať svoju prácu za skončenú. Je to preto, lebo cirkevný život nie je niečo, čo sa týka len cirkevných vodcov, a žiť dobrý cirkevný život a udržiavať normálny poriadok života cirkvi nie je len zodpovednosťou cirkevných vodcov – vyžaduje si to spoločné úsilie všetkých, ktorí sa postavia na jeho udržanie.

Ľudia, ktorí súperia o postavenie – typ spomínaný v piatom bode – sa často objavujú v cirkevnom živote. Ich najzjavnejším prejavom je súperenie o postavenie s cirkevnými vodcami a potom súperenie o postavenie s tými bratmi a sestrami, ktorí majú dobrú kvalitu a chápu pravdu s relatívnou čistotou, s tými, ktorí majú duchovné porozumenie, a s tými, ktorí chápu pravdu-princípy; často týmto jednotlivcom oponujú. Títo ľudia často hovoria v duchovnom spoločenstve o určitom čistom chápaní a svetle v cirkevnom živote, zdieľajú určité cenné osobné skúsenosti, ktoré prinášajú praktické poznanie; to bratom a sestrám veľmi pomáha a povznáša ich to. Po vypočutí ich duchovného spoločenstva majú bratia a sestry cestu, vedia, ako praktizovať a zažívať Božie slovo a ako riešiť svoje vlastné problémy. Cítia veľkú vďačnosť za Božie vedenie a zároveň obdivujú a vážia si tých, ktorí majú čisté chápanie pravdy a praktické skúsenosti. Preto majú tendenciu si týchto jednotlivcov vysoko vážiť a približovať sa k nim. Vznik týchto pozitívnych vecí v cirkevnom živote, ktoré tešia Boha, je to, čo tí, ktorí súperia o postavenie, chcú vidieť najmenej. Kedykoľvek vidia niekoho hovoriť v duchovnom spoločenstve o praktických skúsenostiach, cítia sa nepokojne a žiarlia a sú obzvlášť rozpačití. Vo svojej rozpačitosti prejavujú postoj vzdoru, pohŕdania a nespokojnosti a v srdci často kalkulujú, ako by mohli zosmiešniť tých, ktorí majú praktické skúsenosti a chápu pravdu, a ako by mohli dosiahnuť, aby bratia a sestry videli ich chyby a nedostatky, a tak si ich prestali vysoko vážiť a približovať sa k nim. Preto tí, ktorí súperia o postavenie, nevyhnutne povedia nejaké veci a vykonajú nejaké činy. Útočia a vylučujú tých, ktorí zdieľajú skúsenostné svedectvá, a tých, ktorých časté duchovné spoločenstvo o pravde zaopatruje a pomáha pri vstupe bratov a sestier do života. Často hľadajú páky na pozitívnych jednotlivcov a odhaľujú ich nedostatky s cieľom vzdialiť Boží vyvolený národ od všetkých, ktorí často hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde a zdieľajú skúsenostné svedectvá. Stručne povedané, tí, ktorí súperia o postavenie, sú negatívni jednotlivci, ktorí sa infiltrujú do cirkvi a hrajú úlohu služobníkov satana.

Jedna sestra, ktorá skôr než uverila v Boha urobila chyby v intímnych vzťahoch, po tom, čo sa stala veriacou, činila pokánie a už nikdy sa takých chýb nedopustila. Cítila mimoriadnu ľútosť nad svojimi minulými priestupkami, a tak sa otvorila a hovorila o tom v duchovnom spoločenstve s bratmi a sestrami. Aký je účel a princíp otvorenia sa a duchovného spoločenstva? Je to na podporu vzájomného porozumenia a odstránenie vnútorných bariér medzi bratmi a sestrami. Väčšina bratov a sestier sa po pochopení pravdy dokáže otvoriť a hovoriť v duchovnom spoločenstve o svojich vlastných odhaleniach skazenosti a minulých priestupkoch, a zároveň vyjadriť vďačnosť a chválu za Božiu spásu. Je takéto otvorenie sa a duchovné spoločenstvo vhodné? (Áno.) Po pochopení pravdy je väčšina bratov a sestier schopná sa takto otvoriť a hovoriť v duchovnom spoločenstve; predstavuje to problém? (Nie.) Je veľmi normálne, že sa ľudia pred vierou v Boha dopustili nejakých chýb v intímnych vzťahoch alebo v iných ohľadoch. Niektorí ľudia o týchto chybách dokážu hovoriť, zatiaľ čo iní sa skrývajú a pretvarujú, a bez ohľadu na to, ako sa ostatní otvárajú a odhaľujú, sami nepovedia nič. Veria, že tieto chyby sú ich temným tajomstvom, o ktorom nemôžu nikomu povedať, aby nestratili svoju povesť, tvár a postavenie. Avšak, niektorí ľudia chápu veci inak; veria, že keďže uverili v Boha a prijali Božiu spásu, mali by sa teraz otvoriť a hovoriť v duchovnom spoločenstve o svojich minulých zlých skutkoch a chybných cestách, ktorými kráčali, a vyniesť ich na svetlo na rozbor, a že sú to len veci, ktorými prešli ako satanom skazení ľudia. Teraz sú schopní sa otvoriť, obnažiť a hovoriť v duchovnom spoločenstve. Či už ide o vyhodnotenie minulosti alebo skoncovanie s ňou, skutočnosť, že títo ľudia to dokážu, dokazuje, aký je ich postoj k praktizovaniu pravdy: sú ochotní praktizovať pravdu a majú na to odhodlanie. Ako presne človek praktizuje, závisí od jeho chápania a odhodlania. Avšak, otvorenie sa a obnaženie určite nie je chybou, a už vôbec nie hriechom. Nemalo by sa to používať ako páka proti niekomu, a už vôbec by sa to nemalo stať dôkazom, ktorý iná osoba použije na útok proti nemu. Väčšina ľudí dokáže k tejto záležitosti správne pristupovať, to znamená, že ich chápanie je čisté a v súlade s pravdou-princípmi. Zlí jednotlivci majú však nesprávne úmysly; trvajú na tom, aby sa chytali vecí týkajúcich sa ľudí, aby sa im vysmievali, zahrávali sa s nimi a súdili ich. Takéto zlé skutky sú celkom zjavné. Tí, ktorí sú schopní sa obnažiť, otvoriť a hovoriť v duchovnom spoločenstve o svojej skazenosti a nesprávnych cestách, ktorými kráčali, majú srdcia, ktoré hladujú a bažia po spravodlivosti vo svojom prístupe k pravde a k Božím slovám. V dôsledku toho, keď čítajú Božie slová, nevedomky získavajú určité praktické poznanie a náhľady. Tieto praktické poznania a náhľady im pomáhajú nájsť cestu k praktizovaniu tvárou v tvár ťažkostiam a nespočetným situáciám, ktoré sa vyskytujú v ich životoch, čo vedie k určitému skutočnému skúsenostnému poznaniu pravdy. Hovorenie v duchovnom spoločenstve o týchto skutočných skúsenostných poznaniach je pre ostatných povznášajúce a nápomocné; bratia a sestry budú na týchto jednotlivcov pozerať s obdivom a úctou a povedia: „Tvoje praktické skúsenosti sú skutočne úžasné. Po tom, čo som o nich počul, dokážem sa do nich hlboko vcítiť. Vidím, že tvoj spôsob praktizovania je správny a Bohom požehnaný. Aj ja som ochotný vzdať sa svojich vlastných predstáv a predsudkov a zhodiť svoje ťažoby; chcem praktizovať pravdu jednoduchým spôsobom a prijímať Božie osvietenie a vedenie ako ty. Táto cesta je správna.“ Nie sú tieto prejavy celkom normálne? Nie je veľmi správne, aby takýto vzťah vznikol medzi bratmi a sestrami? Je to typ medziľudského vzťahu, ktorý sa líši od typu, ktorý sa nachádza medzi tými, ktorí neveria v Boha; je to vzťah, ktorý Boh uznáva a ktorý si želá vidieť. Len keď takýto normálny vzťah existuje medzi bratmi a sestrami, môže byť cirkevný život normálny. Vždy sa však nájdu nejakí zlí ľudia alebo ľudia so zlomyseľnými úmyslami, ktorí sa postavia, aby útočili, očierňovali a vylučovali tých s praktickými skúsenosťami, tých, ktorí bažia a hladujú po pravde, a tých, ktorí obdivujú a vážia si ľudí so skúsenosťami. Prečo útočia na týchto jednotlivcov? Ich účelom nie je nič iné, ako súperiť o určité postavenie v cirkvi. Keďže nemilujú pravdu ani sa o ňu neusilujú, predstierajú, že sú tí, ktorí sa usilujú o pravdu tým, že si vymýšľajú falošné skúsenosti, aby zavádzali všetkých a získali si ich vysokú mienku. Toto je používanie satanových metód zavádzania a ovládania ľudí na dosiahnutie želaného postavenia a moci. Takéto incidenty sa často vyskytujú všade v cirkvách a všetci ich vidia. Ak zistíte, že niektorí bratia a sestry majú nejakú pravdu-realitu, dokážu na zhromaždeniach hovoriť v duchovnom spoločenstve o skutočnom skúsenostnom poznaní Božích slov a od mnohých si získali chválu, no z nejakého dôvodu ich iní napádajú, mstia sa im a vrhajú ich do utrpenia, potom by ste mali byť ostražití a rozlíšiť, akí ľudia sa takto správajú. Prečo sú tí, ktorí sa usilujú o pravdu, často napádaní a vylučovaní? Čo sa tu vlastne deje? Toto určite naznačuje problém.

V cirkevnom živote by sa mala venovať veľká pozornosť tým, ktorí často hľadajú chyby na vodcoch a pracovníkoch. Okrem toho sa niektorí ľudia často vysmievajú, zosmiešňujú alebo útočia na tých, ktorí sa pomerne dosť usilujú o pravdu a túžia po Božích slovách. Títo negatívni jedinci by sa tiež mali pozorne sledovať, aby sa zistilo, aké budú ich ďalšie kroky. Ak niekto v cirkevnom živote dokáže bez akejkoľvek oprávnenej príčiny odhaľovať nedostatky cirkevných vodcov alebo útočiť na jednotlivcov, ktorí majú pravdu-realitu, určite je za tým nejaký problém a dôvod; rozhodne to nie je bez príčiny. Bratia a sestry by mali takýmto jednotlivcom venovať vážnu pozornosť, pretože to nie je žiadna maličkosť. Niekedy môže byť človek hneď po vypočutí svedectva o praktickej skúsenosti a zacítení plného potešenia v srdci alebo získaní trochy svetla a porozumenia napriek tomu uvrhnutý do zmätku niekoľkými zavádzajúcimi slovami, ktoré vyslovia zlí ľudia, a tak stratí všetko, čo práve získal. Len čo si človek začne budovať trochu viery, vyrušia ho zlí ľudia a vráti sa do pôvodného stavu; len čo začne pociťovať trochu smädu po pravde a Božom slove, spolu s trochou odhodlania praktizovať pravdu, je vyrušený zlými ľuďmi, stratí srdce a motiváciu a potom chce rýchlo opustiť toto miesto konfliktu. Sú tieto následky vážne? Sú veľmi vážne. Preto ak v cirkvi existuje niekto, kto vždy vyvoláva spory o niečo, čo nie je v súlade s jeho želaniami, háda sa o to, kto má pravdu, diskutuje o tom, čo je správne a čo nesprávne, a dokonca súperí o to, kto je nadradený alebo podradený, potom by takíto jednotlivci mali byť varovným signálom. Sledujte, akú úlohu hrajú v cirkvi, aké následky prinášajú, a prostredníctvom toho môžete prekuknúť, aká je ich prirodzenosť-podstata.