Dvanásty bod: Pohotovo a presne identifikovať rôzne osoby, udalosti a veci, ktoré narušujú a vyrušujú Božie dielo a normálny poriadok cirkvi; zastaviť ich, obmedziť a zvrátiť situáciu; okrem toho hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby si Boží vyvolený národ prostredníctvom takýchto vecí rozvinul schopnosť rozlišovať a poučil sa z nich (tretia časť)

Rôzne osoby, udalosti a veci, ktoré narušujú a vyrušujú cirkevný život

Na poslednom zhromaždení sme hovorili v duchovnom spoločenstve o dvanástej zodpovednosti vodcov a pracovníkov: „Pohotovo a presne identifikovať rôzne osoby, udalosti a veci, ktoré narúšajú a vyrušujú Božie dielo a normálny poriadok cirkvi; zastaviť ich, obmedziť a zvrátiť situáciu; okrem toho hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby si Boží vyvolený národ prostredníctvom takýchto vecí rozvinul schopnosť rozlišovať a poučil sa z nich.“ Pokiaľ ide o túto zodpovednosť, hovorili sme v duchovnom spoločenstve hlavne o rôznych problémoch súvisiacich s cirkevným životom, ktoré sme rozdelili do jedenástich bodov. Prečítajte ich. (Po prvé, časté odbočovanie od témy pri duchovnom spoločenstve o pravde; po druhé, hovorenie slov a učení s cieľom zavádzať ľudí a získať si ich úctu; po tretie, táranie o domácich záležitostiach, budovanie osobných vzťahov a vybavovanie osobných záležitostí; po štvrté, vytváranie klík; po piate, súperenie o postavenie; po šieste, zapájanie sa do nevhodných vzťahov; po siedme, vzájomné útoky a slovné potýčky; po ôsme, šírenie predstáv; po deviate, ventilovanie negativity; po desiate, šírenie nepodložených fám; a po jedenáste, manipulovanie a narušovanie volieb.) Naposledy sme hovorili v duchovnom spoločenstve o piatom bode, ktorým je súperenie o postavenie, a o šiestom bode, ktorý sa zaoberá zapájaním sa do nevhodných vzťahov. Tieto dva typy problémov, podobne ako predchádzajúce štyri body, tiež spôsobujú vyrušenia a narušenia pre cirkevný život a normálny poriadok cirkvi. Ak sa pozrieme na povahu týchto dvoch typov problémov, na škodu, ktorú spôsobujú cirkevnému životu, a na ich vplyv na vstup ľudí do života, oba môžu predstavovať ľudí, udalosti a veci, ktoré narušujú a vyrušujú Božie dielo a normálny poriadok cirkvi.

VII. Zapájanie sa do vzájomných útokov a slovných potýčok

Dnes budeme hovoriť v duchovnom spoločenstve o siedmom bode – zapájanie sa do vzájomných útokov a slovných potýčok. Takéto problémy sú v cirkevnom živote bežné a každý ich vidí. Keď sa ľudia zhromaždia, aby jedli a pili Božie slovo, hovorili v duchovnom spoločenstve o svojich osobných skúsenostiach alebo diskutovali o nejakých skutočných problémoch, rozdielne názory alebo debaty o tom, čo je správne a čo nie často vedú k hádkam a sporom medzi ľuďmi. Ak ľudia nesúhlasia a majú rôzne názory, ale nevyrušuje to cirkevný život, dá sa to považovať za vzájomné útoky a slovné potýčky? Nie, nedá; patrí to k normálnemu duchovnému spoločenstvu. Preto sa na povrchu môže zdať, že mnohé problémy súvisia so siedmym bodom, ale v skutočnosti pod tento bod patria len tie, ktoré sú závažnejšie z hľadiska okolností a povahy, a teda predstavujú narušenia a vyrušenia. Hovorme teda teraz v duchovnom spoločenstve o tom, ktoré problémy svojou povahou spadajú pod tento bod.

Po prvé, ak sa pozrieme na prejavy vzájomných útokov, určite nejde o normálne duchovné spoločenstvo o pravde alebo hľadanie pravdy, ani o rôzne chápania či osvietenie na základe duchovného spoločenstva o pravde, ani o hľadanie, duchovné spoločenstvo, diskusiu o pravde-princípoch a hľadanie cesty praktizovania v súvislosti s určitou pravdou, ale skôr o hádanie sa a spory o to, čo je správne a čo nie. V podstate sa to prejavuje takto. Vyskytuje sa tento druh problému niekedy v cirkevnom živote? (Áno.) Už len na základe vonkajšieho vzhľadu je zrejmé, že čin ako zapájanie sa do vzájomných útokov určite nie je o hľadaní pravdy, ani o duchovnom spoločenstve o pravde pod vedením Ducha Svätého, ani o harmonickej spolupráci, ale skôr vychádza z horkokrvnosti a jazyk, ktorý sa v ňom používa, obsahuje súd a odsúdenie, ba dokonca aj kliatby – tento druh prejavu je skutočným odhalením satanskej skazenej povahy. Keď na seba ľudia útočia, bez ohľadu na to, či je ich jazyk ostrý alebo taktný, nesie v sebe horkokrvnosť, zlomyseľnosť a nenávisť a je bez lásky, tolerancie a zhovievavosti, a prirodzene je v ňom ešte menej harmonickej spolupráce. Metódy, ktoré ľudia používajú na vzájomné útoky, sú rôzne. Keď sa napríklad dvaja ľudia rozprávajú o nejakej záležitosti, osoba A povie osobe B: „Niektorí ľudia majú zlú ľudskú prirodzenosť a arogantnú povahu; predvádzajú sa, kedykoľvek niečo urobia, a nikoho nepočúvajú. Sú presne takí, ako sa hovorí v Božích slovách o tých, ktorí sú barbarskí a bez ľudskej prirodzenosti ako zvieratá.“ Keď to osoba B počuje, pomyslí si: „Nebolo to, čo si práve povedal, namierené proti mne? Dokonca si použil Božie slová, aby si ma odhalil! Keďže si o mne hovoril, ani ja sa nebudem držať späť. Bol si ku mne zlý, tak aj ja ti ublížim!“ A tak osoba B povie: „Niektorí ľudia sa navonok môžu zdať veľmi zbožní, ale v skutočnosti sú v hĺbke duše zákernejší ako ktokoľvek iný. Dokonca sa zapájajú do nevhodných vzťahov s opačným pohlavím, presne ako smilnice a prostitútky, o ktorých sa hovorí v Božích slovách – Boh je takými ľuďmi úplne znechutený, cíti voči nim odpor. Načo je dobré vyzerať zbožne? To všetko je len pretvárka. Boh najviac nemá rád pretvarujúcich sa ľudí; všetci pretvarovači sú farizeji!“ Keď to počuje osoba A, pomyslí si: „Toto je protiútok na mňa! Dobre, bol si ku mne neláskavý, tak mi nevyčítaj, že sa nezdržím!“ A tak sa tí dvaja začnú hádať. Je toto duchovné spoločenstvo o Božích slovách? (Nie.) Čo robia? (Útočia na seba a bojujú.) Dokonca si nájdu nejakú páku a „podklad“ pre svoje útoky, pričom ako podklad používajú Božie slová – to sú vzájomné útoky a zároveň slovné potýčky. Je táto forma duchovného spoločenstva niekedy viditeľná v cirkevnom živote? Je to normálne duchovné spoločenstvo? Je to duchovné spoločenstvo v rámci normálnej ľudskej prirodzenosti? (Nie.) Spôsobuje teda táto forma duchovného spoločenstva narušenia a vyrušenia v cirkevnom živote? Aký druh narušení a vyrušení spôsobuje? (Normálny cirkevný život je vyrušený, ľudia sa dostávajú do sporov o tom, čo je správne a čo nesprávne, a následne nie sú schopní v tichosti premýšľať a hovoriť v duchovnom spoločenstve o Božích slovách.) Keď sa ľudia takto zapájajú do hádok a vedú spory o tom, čo je správne a čo nesprávne, a počas cirkevného života osobne na seba útočia, koná ešte Duch Svätý dielo? Duch Svätý nekoná dielo; tento druh duchovného spoločenstva vrhá srdcia ľudí do zmätku. V Biblii sú niektoré slová, pamätáte si ich? („Opäť vám hovorím, že ak sa dvaja z vás na zemi zhodnú na akejkoľvek veci, o ktorú budú prosiť, urobí to pre nich Môj Otec, ktorý je v nebesiach. Lebo tam, kde sa dvaja alebo traja schádzajú v Mojom mene, som Ja medzi nimi“ (Mt 18, 19 – 20).) Čo tieto slová znamenajú? Keď sa ľudia zhromaždia pred Bohom, musia byť jedného srdca a jednej mysle a zjednotení pred Bohom; Boh im udelí požehnanie a Duch Svätý bude konať dielo len vtedy, keď budú ľudia jedného srdca a jednej mysle. Ale boli tí dvaja hádajúci sa ľudia, ktorých som práve spomenul, jedného srdca a jednej mysle? (Nie.) Do čoho sa zapájali? Vzájomné útoky, boj, a dokonca súd a odsúdenie. Hoci navonok nepoužívali vulgárne nadávky ani nemenovali mená, ich slová neboli motivované duchovným spoločenstvom o pravde alebo hľadaním pravdy a nehovorili so svedomím a rozumom normálnej ľudskej prirodzenosti. Každé slovo, ktoré povedali, bolo nezodpovedné a nieslo v sebe agresivitu a zlomyseľnosť; každé slovo nezodpovedalo skutočnosti, ani nemalo žiadny základ. Žiadne slovo nebolo o posudzovaní záležitosti podľa Božích slov a Božích požiadaviek, ale o osobných útokoch, súdoch a odsúdeniach na základe vlastných preferencií a vôle voči osobe, ktorú nenávidia a ktorou pohŕdajú. Nič z toho nie sú prejavy bytia jedného srdca a jednej mysle; skôr sú to slová a prejavy, ktoré pochádzajú z horkokrvnosti a satanskej skazenej povahy a nepáčia sa Bohu; preto tam nie je žiadne pôsobenie Ducha Svätého. Toto je prejav vzájomných útokov.

V cirkevnom živote často vznikajú medzi ľuďmi spory a konflikty pre malichernosti alebo protichodné názory a záujmy. Spory často vznikajú aj z dôvodu nezlučiteľných osobností, ambícií a preferencií. Rôzne druhy nezhôd a nesúladu vznikajú medzi jednotlivcami aj pre rozdiely v spoločenskom postavení a úrovni vzdelania, alebo rozdiely v ich ľudskej prirodzenosti a prirodzenosti, a dokonca aj pre rozdiely v spôsobe reči a riešenia záležitostí, a z ďalších dôvodov. Ak ľudia nehľadajú riešenie týchto problémov pomocou Božieho slova, ak si navzájom nerozumejú, nie sú tolerantní, nepodporujú sa a nepomáhajú si, a ak namiesto toho vo svojich srdciach prechovávajú predsudky a nenávisť a vo svojej skazenej povahe sa k sebe správajú horkokrvne, potom to pravdepodobne povedie k vzájomným útokom a súdom. Niektorí ľudia majú trochu svedomia a rozumu, a keď vzniknú spory, dokážu byť trpezliví, konať rozumne a pomôcť druhej strane s láskou. Niektorí ľudia to však nedokážu, chýba im aj tá najzákladnejšia tolerancia, trpezlivosť, ľudská prirodzenosť a rozum. Často si voči ostatným vytvárajú rôzne predsudky, podozrenia a nedorozumenia pre malichernosti, jediné slovo alebo výraz tváre, čo vedie k tomu, že vo svojich srdciach voči nim prechovávajú rôzne myšlienky, pochybnosti, súdy a odsúdenia. Tieto javy sa v cirkvi často vyskytujú a často ovplyvňujú normálne vzťahy medzi jednotlivcami, harmonické spolunažívanie medzi bratmi a sestrami a dokonca aj ich duchovné spoločenstvo o Božích slovách. Je bežné, že pri vzájomnom kontakte medzi ľuďmi vznikajú spory, ale ak sa takéto problémy v cirkevnom živote vyskytujú často, môžu ovplyvniť, narušiť a dokonca zničiť normálny cirkevný život. Napríklad, ak niekto na zhromaždení vyvolá hádku, to zhromaždenie bude vyrušené, cirkevný život neprinesie ovocie a účastníci nič nezískajú. V podstate sa len zídu nadarmo a premrhajú čas. V dôsledku toho už tieto problémy ovplyvnili normálny poriadok cirkevného života.

A. Niekoľko druhov prejavov zapájania sa do vzájomných útokov a slovných potýčok

1. Vzájomné odhaľovanie nedostatkov

Niektorí ľudia na zhromaždeniach vždy radi tárajú o domácich záležitostiach a vedú bezvýznamné reči. Kedykoľvek sa stretnú s bratmi a sestrami, rozprávajú o triviálnych domácich záležitostiach a len tak vedú prázdne reči, z čoho sú bratia a sestry dosť bezradní. Niekto sa môže postaviť a prerušiť ich, ale čo sa stane potom? Ak ich neustále niekto prerušuje, znepáči sa im to, a keď sa im to znepáči, je zle. Pomyslia si: „Stále ma prerušuješ a nenecháš ma hovoriť. Dobre teda. Aj ja budem prerušovať teba, keď budeš hovoriť! Keď budeš hovoriť v duchovnom spoločenstve o Božích slovách, ja do toho vstúpim s iným úryvkom Božích slov. Keď budeš hovoriť v duchovnom spoločenstve o poznaní seba samého, ja budem hovoriť v duchovnom spoločenstve o Božích slovách, ktoré súdia ľudí. Keď budeš hovoriť v duchovnom spoločenstve o porozumení svojej arogantnej povahe, ja budem hovoriť v duchovnom spoločenstve o Božích slovách, ktoré určujú výsledky a konečné osudy ľudí. Čokoľvek povieš, ja poviem niečo iné!“ A nielen to, ak sa k prerušovaniu pridajú aj ostatní, tento jednotlivec sa postaví a zaútočí na nich. Keďže vo svojom srdci prechováva nevraživosť a nenávisť, tak zároveň počas zhromaždení často odhaľuje nedostatky osoby, ktorá ho prerušila, hovorí o tom, ako táto osoba pred uverením v Boha podvádzala ostatných v podnikaní, aká bezohľadná bola v jednaní s ostatnými a tak ďalej – o týchto veciach hovorí vždy, keď táto osoba prehovorí. Spočiatku tá osoba dokáže byť trpezlivá, ale časom si začne myslieť: „Stále ti pomáham, stále ti prejavujem toleranciu a trpezlivosť, ale ty voči mne nie si vôbec tolerantný. Ak sa ku mne takto správaš, neobviňuj ma, že sa nezdržím! Tak dlho žijeme v tej istej dedine – dobre sa poznáme. Zaútočil si na mňa, tak aj ja zaútočím na teba; odhalil si moje nedostatky, ale aj ty ich máš dosť.“ A tak povie: „Keď si bol mladý, dokonca si kradol; tie drobné krádeže, ktoré si robil, sú ešte hanebnejšie! Ja som aspoň robil obchody, všetko to bolo kvôli živobytiu. Kto na tomto svete neurobí pár chýb? A čo ty? Ty sa správaš ako zlodej, ako lupič!“ Nie je toto zapájanie sa do vzájomných útokov? Aká je metóda týchto útokov? Je to vzájomné odhaľovanie nedostatkov, však? (Áno.) Dokonca si v duchu pomyslia: „Stále odhaľuješ moje nedostatky, dávaš o nich a o mojej nečestnej minulosti vedieť všetkým, takže si ma ostatní už nebudú vážiť – no dobre, ani ja sa nezdržím. Viem všetko o tom, koľko partnerov si mal, s koľkými osobami opačného pohlavia si bol; mám v rukách všetky tieto páky. Ak znova odhalíš moje nedostatky a vyprovokuješ ma, vynesiem na svetlo všetky tvoje prehrešky!“ Vzájomné odhaľovanie nedostatkov je bežným problémom medzi tými, ktorí sa vzájomne dobre poznajú a vedia o sebe. Možno pre nezhody alebo konflikty či nevraživosti, ktoré medzi nimi vznikli, dvaja ľudia na zhromaždeniach vyťahujú staré a bezvýznamné záležitosti, aby ich použili ako zbrane na vzájomný útok. Títo dvaja ľudia si navzájom odhaľujú nedostatky, útočia na seba a odsudzujú sa, čím oberajú všetkých o čas na jedenie a pitie Božieho slova a ovplyvňujú normálny cirkevný život. Môžu takéto zhromaždenia priniesť ovocie? Majú ľudia okolo nich ešte chuť sa stretávať? Niektorí bratia a sestry si začnú myslieť: „Títo dvaja sú naozaj problémoví, načo vyťahovať tie minulé záležitosti! Obaja teraz veria v Boha, mali by tie veci nechať tak. Kto nemá problémy? Či teraz obaja neprišli pred Boha? Všetky tieto problémy sa dajú vyriešiť Božím slovom. Odhaľovanie nedostatkov nie je praktizovanie pravdy, ani učenie sa zo silných stránok jedného na nápravu slabostí druhého; sú to vzájomné útoky, je to satanské správanie.“ Ich vzájomné útoky vyrušujú a ničia normálny cirkevný život. Nikto ich nedokáže zastaviť a nepočúvajú nikoho, kto s nimi hovorí o pravde v duchovnom spoločenstve. Niektorí ľudia im radia: „Prestaňte navzájom odhaľovať svoje nedostatky. V skutočnosti to nie je až taká veľká vec; nie je to len krátka slovná nezhoda? Medzi vami dvoma nie je žiadna hlboká nenávisť. Ak by ste sa obaja dokázali otvoriť, odhaliť sa, zbaviť sa svojich predsudkov, zášti a nenávisti, aby ste sa modlili a hľadali pravdu pred Bohom, všetky tieto problémy by sa dali vyriešiť.“ Ale tí dvaja sú stále na mŕtvom bode. Jeden z nich hovorí: „Ak by sa mi on prvý ospravedlnil a ak by sa prvý otvoril a odhalil, potom by som urobil to isté. Ale ak rovnako ako predtým túto vec nenechá tak, ani ja sa voči nemu nezdržím! Žiadaš ma, aby som praktizoval pravdu – prečo ju nepraktizuje on? Žiadaš ma, aby som to nechal tak – prečo to on neurobí ako prvý?“ Nie je to nerozumné? (Áno.) Začínajú sa správať nerozumne. Nikto ich nedokáže ovplyvniť radami a nepočúvajú ani duchovné spoločenstvo o pravde. Len čo sa uvidia, hádajú sa, navzájom si odhaľujú svoje nedostatky a útočia na seba. Okrem toho, že sa nepobili, vo všetkom, čo si navzájom robia, je nenávisť a každé slovo, ktoré povedia, obsahuje náznaky útoku a nadávok. Ak sú v cirkevnom živote dvaja takíto ľudia, ktorí na seba útočia a zapájajú sa do slovných potýčok, len čo sa uvidia, môže takýto cirkevný život prinášať ovocie? Môžu z neho ľudia získať niečo pozitívne? (Nie.) Keď nastanú takéto situácie, väčšina ľudí si začne robiť starosti a hovorí: „Vždy, keď sa zídeme, tí dvaja sa stále hádajú a nepočúvajú rady od nikoho. Čo máme robiť?“ Pokiaľ sú tam oni, zhromaždenia nie sú pokojné a všetkých vyrušujú. V takýchto prípadoch by mali cirkevní vodcovia zasiahnuť a problém vyriešiť; nesmú dovoliť takýmto jednotlivcom, aby naďalej vyrušovali cirkevný život. Ak po opakovaných radách, duchovnom spoločenstve a pozitívnom vedení nedôjde k žiadnym výsledkom a obe strany sa naďalej držia svojich predsudkov, odmietajú si navzájom odpustiť a naďalej na seba útočia a vyrušujú cirkevný život, potom je potrebné záležitosť riešiť podľa princípov. Malo by sa im povedať: „Vy dvaja ste v tomto stave už dlho a spôsobilo to vážne vyrušenia cirkevného života a všetkých bratov a sestier. Väčšina ľudí sa hnevá na toto vaše správanie, ale bojí sa o tom niečo povedať. Vzhľadom na váš súčasný postoj a prejavy musí cirkev v súlade s princípmi pozastaviť vašu účasť na cirkevnom živote a poslať vás do izolácie, aby ste nad sebou uvažovali. Keď budete schopní harmonicky vychádzať, hovoriť normálne v duchovnom spoločenstve a mať normálne medziľudské vzťahy, potom sa môžete vrátiť do cirkevného života.“ Bez ohľadu na to, či s tým súhlasia alebo nie, cirkev by mala urobiť toto rozhodnutie; to je riešenie záležitosti na základe princípov. Tieto záležitosti by sa mali riešiť takýmto spôsobom. Na jednej strane je to prospešné pre týchto dvoch jednotlivcov; môže ich to podnietiť k zamysleniu sa a poznaniu seba samých. Na druhej strane to predovšetkým chráni viac bratov a sestier pred vyrušovaním zlými ľuďmi. Niektorí ľudia hovoria: „Neurobili nič zlé; z pohľadu svojej podstaty tiež nie sú zlými ľuďmi. Majú len menšie chyby vo svojej ľudskej prirodzenosti, sú len svojvoľní, náchylní k nerozumnosti a náchylní k žiarlivosti a sporom. Prečo ich izolovať len pre toto?“ Bez ohľadu na to, aká je ich ľudská prirodzenosť, pokiaľ spôsobujú vyrušenie cirkevného života, cirkevní vodcovia by mali zasiahnuť, aby problém riešili a vyriešili. Ak sú títo dvaja jednotlivci zlí, potom by hneď po tomto rozlíšení nemalo dôjsť k takej jednoduchej reakcii ako je ich izolácia; musí sa okamžite rozhodnúť o ich priamom vyčistení. Ak sa ich konanie obmedzuje na vzájomné útoky a hádky o tom, čo je správne a čo nie, bez toho, aby spôsobovali ujmu ostatným alebo páchali iné zlé skutky, ktoré by spôsobili straty na záujmoch Božieho domu, a nie sú zlí, potom ich netreba vyčistiť. Namiesto toho by sa mal pozastaviť ich cirkevný život a mali by byť izolovaní, aby nad sebou uvažovali. Tento prístup je najvhodnejší. Účelom takého riešenia záležitosti je zabezpečiť normálny poriadok cirkevného života a zaručiť, aby mohla cirkevná práca normálne napredovať.