Dvanásty bod: Pohotovo a presne identifikovať rôzne osoby, udalosti a veci, ktoré narušujú a vyrušujú Božie dielo a normálny poriadok cirkvi; zastaviť ich, obmedziť a zvrátiť situáciu; okrem toho hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby si Boží vyvolený národ prostredníctvom takýchto vecí rozvinul schopnosť rozlišovať a poučil sa z nich (štvrtá časť)

Rôzne osoby, udalosti a veci, ktoré narušujú a vyrušujú cirkevný život

VIII. Šírenie predstáv

A. Prejavy šírenia predstáv

Dnes budeme pokračovať v duchovnom spoločenstve o dvanástej zodpovednosti vodcov a pracovníkov: „Pohotovo a presne identifikovať rôzne osoby, udalosti a veci, ktoré narušujú a vyrušujú Božie dielo a normálny poriadok cirkvi; zastaviť ich, obmedziť a zvrátiť situáciu; okrem toho hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby si Boží vyvolený národ prostredníctvom takýchto vecí rozvinul schopnosť rozlišovať a poučil sa z nich.“ Pokiaľ ide o rôzne problémy s narušeniami a vyrušeniami, ktoré vznikajú v cirkevnom živote, uviedli sme ich jedenásť. Minule sme v duchovnom spoločenstve hovorili o siedmom bode: vzájomné útoky a slovné potýčky. A dnes v ňom budeme hovoriť o ôsmom bode: šírenie predstáv. Aj šírenie predstáv sa v cirkevnom živote vyskytuje často. Niektorí ľudia, ktorí vôbec neprijímajú pravdu, veria v Boha na základe svojich predstáv a domnienok a často šíria nejaké predstavy, aby vyrušovali cirkevný život. Cirkev musí toto správanie obmedziť a vyriešiť prostredníctvom duchovného spoločenstva o pravde v cirkevnom živote. Z doslovného hľadiska každý vidí, že šírenie predstáv nie je správne správanie a že to nie je pozitívna vec, ale negatívna. Preto by sa v cirkevnom živote malo zastaviť a obmedziť. Bez ohľadu na to, akí ľudia šíria predstavy, bez ohľadu na ich pohnútky, a bez ohľadu na to, či tieto predstavy šíria úmyselne alebo neúmyselne, pokiaľ ich šíria, bude to narúšať a vyrušovať cirkevný život a mať škodlivý vplyv. Preto sa táto záležitosť musí na sto percent obmedziť. Šírenie predstáv nemôže zo žiadneho hľadiska zohrávať pozitívnu úlohu v ľudskom úsilí o pravdu a úsilí o poznanie Boha ani v ich vstupovaní do pravdy-reality; môže mať na tieto veci len vyrušujúci a škodlivý účinok. Takže keď niekto v cirkevnom živote šíri predstavy, všetci – cirkevní vodcovia, ako aj bratia a sestry – by mali túto záležitosť rozlíšiť a pohotovo zakročiť, aby ho zastavili a obmedzili, a nie len slepo tolerovať jeho šírenie predstáv s cieľom zavádzať a vyrušovať ostatných. Najprv si v duchovnom spoločenstve budeme hovoriť o tom, aké slová predstavujú šírenie predstáv. S týmto rozlíšením budú ľudia schopní presne definovať, čo je šírenie predstáv, a tiež ho presne zastaviť a obmedziť namiesto toho, aby ho ignorovali a správali sa k nemu ľahostajne.

1. Šírenie predstáv o Bohu

Predstavy, ktoré sa šíria, sú cielené. Najprv musíme zistiť, na koho sú zamerané a aké predstavy sa šíria. Porozumenie týmto veciam vám pomôže zistiť, ktoré výroky ľudí a názory, ktoré šíria, predstavujú predstavy. Vedomosť o tom, ktoré slová sú predstavami ľudí a ktoré činy predstavujú šírenie predstáv, umožní ľuďom toto šírenie predstáv presnejšie a cielenejšie obmedziť. Najzávažnejšie šírenie predstáv v prvom rade zahŕňa myšlienky a nedorozumenia ľudí o Bohu. To je hlavná kategória. Všetko šírenie fakticky nepodložených názorov a vyhlásení o Božej identite, Božej podstate, Božej povahe, Božích slovách, Božom diele a Božej existencii predstavuje šírenie predstáv. To je všeobecné tvrdenie, no aké konkrétne druhy vyhlásení predstavujú šírenie predstáv? Šírenie nedorozumení a súdov o Bohu, šírenie odsudzovania Boha a dokonca aj šírenie rúhania sa Mu je všetko šírenie predstáv. Jednoducho povedané, všetko šírenie porozumenia Bohu, ktoré nezodpovedá realite, a šírenie vyhlásení a nesprávnych výkladov, ktoré nezodpovedajú Božej identite a podstate, predstavuje šírenie predstáv. Niektorí ľudia napríklad v cirkevnom živote často hovoria o Božej identite a podstate. Nemajú pravé porozumenie Božej identity a podstaty. Často v srdci pochybujú o Bohu, mylne Mu rozumejú a nedokážu sa podriadiť prostrediu na život, prostrediu, ktoré im Boh usporadúva na konanie ich povinností, a ďalším veciam. Potom šíria svoje nedorozumenia o Bohu a svoje myšlienky o tom, že Mu nerozumejú. Stručne povedané, tieto myšlienky nie sú o prijímaní a podriaďovaní sa Božej zvrchovanosti a usporiadaniam z pohľadu stvorenej bytosti, ale sú namiesto toho plné osobných predsudkov, nedorozumení a dokonca aj súdov a odsúdenia. Keď si to ostatní vypočujú, vytvoria si o Bohu nedorozumenia a začnú sa pred Ním mať na pozore, čím stratia svoju pravú vieru v Boha, nehovoriac o skutočnej podriadenosti.

Niektorí ľudia si myslia, že viera v Boha by im mala priniesť pokoj a radosť, a že ak sa ocitnú v nejakej situácii, stačí, aby sa modlili k Bohu, a Boh ich vypočuje, udelí im milosť a požehnania a zabezpečí, aby im všetko išlo pokojne a hladko. Cieľom ich viery v Boha je hľadať milosť, získať požehnania a tešiť sa z pokoja a šťastia. Práve pre tieto názory zanechávajú svoju rodinu alebo odchádzajú zo zamestnania, aby sa vydávali Bohu, a dokážu znášať útrapy a platiť cenu. Veria, že pokiaľ zanechávajú veci, vydávajú sa Bohu, znášajú útrapy a usilovne pracujú, prejavujúc výnimočné správanie, získajú Božie požehnania a priazeň, a že bez ohľadu na to, s akými ťažkosťami sa stretnú, pokiaľ sa budú modliť k Bohu, On ich vyrieši a vo všetkom im otvorí cestu. Takýto názor zastáva väčšina ľudí, ktorí veria v Boha. Ľudia majú pocit, že tento názor je legitímny a správny. Schopnosť mnohých ľudí udržať si vieru v Boha celé roky bez toho, aby sa vzdali svojej viery, priamo súvisí s týmto názorom. Myslia si: „Tak veľmi som sa vydal Bohu, moje správanie bolo také dobré a nespáchal som žiadne zlé skutky, Boh ma určite požehná. Keďže som veľa trpel, zaplatil veľkú cenu za každú úlohu a robil som všetko podľa Božích slov a požiadaviek bez toho, aby som urobil nejakú chybu, Boh by ma mal požehnať; mal by zabezpečiť, aby mi všetko išlo hladko a aby som mal často pokoj a radosť v srdci a tešil sa z Božej prítomnosti.“ Nie je to ľudská predstava a výmysel? Z ľudského pohľadu sa ľudia tešia z Božej milosti a dostávajú výhody, takže má zmysel, že pre to musia trochu trpieť, a oplatí sa vymeniť toto utrpenie za Božie požehnania. To je mentalita uzatvárania obchodov s Bohom. Z pohľadu pravdy a z Božej perspektívy to však zásadne nezodpovedá princípom Božieho diela ani štandardom, ktoré Boh od ľudí vyžaduje. Je to celkom zbožné želanie, čisto ľudská predstava a výmysel o viere v Boha. Či už to zahŕňa uzatváranie obchodov s Bohom alebo požadovanie vecí od Boha, alebo to obsahuje ľudské predstavy a výmysly, v každom prípade nič z toho nie je v súlade s Božími požiadavkami ani to nezodpovedá Božím princípom a štandardom pre požehnávanie ľudí. Toto transakčné myslenie a pohľad na vec predovšetkým uráža Božiu povahu, ale ľudia si to neuvedomujú. Keď to, čo Boh robí, nie je v súlade s predstavami ľudí, rýchlo sa v ich srdci objavia sťažnosti a nedorozumenia voči Nemu. Dokonca sa cítia ukrivdení a potom sa začnú s Bohom hádať a môžu Ho dokonca súdiť a odsudzovať. Bez ohľadu na to, aké predstavy a nedorozumenia si ľudia vytvoria, Boh zo svojej perspektívy nikdy nekoná a s nikým nezaobchádza podľa ľudských predstáv a želaní. Boh vždy robí to, čo chce, podľa vlastného uváženia a na základe svojej povahy-podstaty. Boh má princípy v tom, ako zaobchádza s každým človekom; nič, čo robí každému človeku, nie je založené na ľudských predstavách, výmysloch alebo preferenciách – to je aspekt Božieho diela, ktorý je najviac v rozpore s ľudskými predstavami. Keď Boh pre ľudí pripraví prostredie, ktoré je v úplnom rozpore s ich predstavami a výmyslami, vytvoria si v srdci predstavy, súdy a odsúdenia voči Bohu a môžu Ho dokonca zaprieť. Môže potom Boh uspokojiť ich potreby? Rozhodne nie. Boh nikdy nezmení spôsob, akým koná dielo, a svoje túžby podľa ľudských predstáv. Kto sa teda musí zmeniť? Sú to ľudia. Ľudia musia upustiť od svojich predstáv, prijať a zažiť prostredie, ktoré pripravil Boh, a podriadiť sa mu a hľadať pravdu, aby vyriešili svoje vlastné predstavy, namiesto toho, aby merali to, čo Boh robí, na základe svojich predstáv, aby videli, či je to správne. Keď ľudia trvajú na tom, že sa budú držať svojich predstáv, vyvinie sa u nich odolávanie voči Bohu – deje sa to prirodzene. V čom spočíva koreň odolávania? Spočíva v skutočnosti, že to, čo ľudia zvyčajne majú v srdci, sú bezpochyby ich predstavy a výmysly, a nie pravda. Preto keď sa stretnú s tým, že Božie dielo nie je v súlade s ľudskými predstavami, ľudia sa môžu vzoprieť Bohu a vynášať proti Nemu súdy. To dokazuje, že ľuďom v zásade chýba srdce podriadené Bohu, ich skazená povaha nie je ani zďaleka očistená a v podstate žijú podľa svojej skazenej povahy. K dosiahnutiu spásy majú ešte stále neuveriteľne ďaleko.

Keď si ľudia v srdci vytvoria predstavy o Bohu a začnú Mu odporovať, tí, ktorí majú nejaké svedomie, neochotne prijmú to, čo Boh robí, a pokúsia sa začleniť do prostredia, ktoré Boh pripravil, a prijať Jeho zvrchovanosť nad ľuďmi. To, koľkých predstáv sa ľudia dokážu vzdať a do akej miery, čiastočne závisí od ich kvality a sčasti od toho, či prijímajú pravdu a sú ľuďmi, ktorí milujú pravdu. Niektorí ľudia aktívne čelia prostrediam, ktoré Boh pripravuje, prostredníctvom čítania Božích slov, hľadania, duchovného spoločenstva a uvažovania. Postupne získavajú určité porozumenie Božej zvrchovanosti nad všetkým a tým sa zväčšuje ich podriadenosť a viera. Niektorí ľudia však bez ohľadu na prostredie, s ktorým sa stretávajú, nehľadajú pravdu. Namiesto toho hodnotia všetky prostredia, ktoré Boh ovláda, na základe svojich predstáv, výmyslov a toho, či im to prináša alebo neprináša úžitok. Ich úvahy sa vždy točia okolo ich vlastných záujmov; vždy im záleží na tom, aký veľký úžitok môžu získať, ako veľmi môžu byť uspokojené ich záujmy, pokiaľ ide o materiálne veci, peniaze a telesné pôžitky; a vždy sa rozhodujú a zaobchádzajú so všetkým, čo Boh usporadúva, na základe týchto faktorov. A nakoniec sa po lámaní si hlavy rozhodnú nepodriadiť sa prostrediu, ktoré Boh pripravil, ale uniknúť a vyhnúť sa mu. Pre svoje odolávanie, odmietanie a vyhýbanie sa sa vzďaľujú od Božích slov, prichádzajú o životné skúsenosti a trpia stratami, čo im vnáša do srdca bolesť a trápenie. Čím viac sa takémuto prostrediu bránia, tým väčšie a silnejšie utrpenie znášajú. Keď nastane takáto situácia, tá trocha viery, ktorú majú v Boha, je nakoniec rozdrvená. V tejto chvíli všetky predstavy, ktoré dominujú ich srdcu, naraz vzbĺknu: „Tak dlho som sa vydával bohu, a predsa som nečakal, že so mnou bude boh takto zaobchádzať. Boh je nespravodlivý, nemiluje ľudí! Boh povedal, že tí, ktorí sa Mu úprimne vydávajú, budú určite veľmi požehnaní. Úprimne som sa vydal bohu, zanechal som svoju rodinu a kariéru, znášal som útrapy a tvrdo som pracoval – prečo ma boh veľmi nepožehnal? Kde sú božie požehnania? Prečo ich nemôžem cítiť ani vidieť? Prečo boh zaobchádza s ľuďmi nespravodlivo? Prečo boh nedrží svoje slovo? Ľudia hovoria, že boh je verný, ale prečo to nemôžem cítiť? Ak odhliadneme od všetkého ostatného, len v tomto prostredí som vôbec nepocítil, že boh je verný!“ Keďže ľudia majú predstavy, ľahko sa nimi dajú oklamať a zviesť. Aj keď Boh pripravuje prostredia pre zmenu povahy ľudí a pre ich životný rast, ľudia to ťažko prijímajú a zle Ho chápu. Myslia si, že to nie je Božie požehnanie a že Boh ich nemá rád. Domnievajú sa, že sa úprimne vydali Bohu, ale Boh nesplnil svoje sľuby. Títo ľudia, ktorí sa neusilujú o pravdu, sú tak ľahko zjavení prostredníctvom jedinej skúšky nejakého drobného prostredia. Keď sú zjavení, konečne povedia to, čo si najviac želali povedať: „Boh nie je spravodlivý nie je to verný boh. Božie slová sa napĺňajú zriedka. Boh povedal: ‚Boh svoje slová myslí vážne, to, čo povie, sa stane, a to, čo urobí, bude trvať naveky.‘ Kde je naplnenie týchto slov? Prečo to nevidím ani necítim? Pozrite sa na tú a tú: odkedy verí v boha, nezanechala ani sa nevydala bohu tak veľmi ako ja, ani neobetovala toľko ako ja. Ale jej deti sa dostali na prestížne univerzity, jej manžela povýšili, ich podnikanie prekvitá a dokonca majú aj väčšiu úrodu než ostatní. A čo som získal ja? Už nikdy viac nebudem veriť v boha!“ Tieto slová sú pravými myšlienkami týchto ľudí a ich mottom. Sú plní týchto predstáv, plní týchto absurdných myšlienok a názorov a plní úvah o výhodách a transakciách. Takto rozumejú Božiemu dielu a Jeho úporným úmyslom, takto ich vnímajú a takto k týmto veciam pristupujú. Preto v prostrediach, ktoré Boh znovu a znovu úporne pripravuje, opakovane merajú Boha svojimi predstavami, mylne Mu rozumejú a neustále zlyhávajú a potkýnajú sa. Okrem toho sa neustále snažia overiť si, či sú ich predstavy správne. Keď veria, že sa tieto predstavy potvrdili a sú dostatočným dôkazom na to, aby mohli Boha svojvoľne hodnotiť, súdiť a odsudzovať, začnú ich šíriť, pretože ich srdcia sú plné predstáv o Bohu. Čo je do týchto predstáv primiešané? Sú to sťažnosti, nespokojnosť a krivdy. Keď sú týchto vecí plní, hľadajú príležitosti na ventilovanie. Dúfajú, že nájdu dav, ktorý si vypočuje „nespravodlivosti“, s ktorými sa stretli; chcú si u týchto ľudí tieto veci ventilovať a vyrozprávať im takzvané nespravodlivé zaobchádzanie, ktorým si prešli. Takto sa v cirkevnom živote objavujú predstavy, ktoré títo ľudia šíria. Takto takéto predstavy vznikajú. Srdcia týchto ľudí sú plné krívd, vzdoru a nespokojnosti, ako aj nedorozumení a sťažností na Boha a dokonca aj súdov o Ňom a Jeho odsúdenia, čo nakoniec vedie k tomu, že ich srdcia sú plné rúhania. Boja sa, že nezískajú požehnania, takže nie sú ochotní odísť, a tak medzi ľuďmi šíria svoje nedorozumenia o Bohu, svoju nespokojnosť s Ním a predovšetkým svoje odsúdenie Boha, svoje súdy o Ňom a svoje rúhanie sa Mu. Čomu sa rúhajú? Rúhajú sa Bohu a hovoria, že je k nim nespravodlivý a nedáva im primeranú a zodpovedajúcu odmenu za to, čo urobili. Súdia Boha za to, že im po ich daroch a obetách neudelil milosť a veľké požehnania. Nedostali od Boha tie telesné potreby – materiálne veci, peniaze a podobne –, v ktoré dúfali, a tak sú ich srdcia plné sťažností a krívd. Ich cieľom pri šírení predstáv je na jednej strane ventilovať a hľadať pomstu, čím dosiahnu pocit psychickej rovnováhy; a na druhej strane podnietiť viac ľudí, aby si o Bohu vytvorili nedorozumenia a predstavy a aby sa tak pred Ním mali na pozore rovnako ako oni. Ak viac ľudí povie: „Už nikdy nebudeme veriť v boha,“ budú vnútorne spokojní. Toto je cieľ a skrytý dôvod ich šírenia predstáv.

Aké je motto ľudí, ktorí šíria predstavy? Aký je výrok, ktorý často opakujú? Po tom, čo zažili určité veci a nezískali výhody, po ktorých túžili, si neustále hovoria: „Už nikdy nebudem veriť v boha.“ Ani po vyslovení týchto slov nemajú pocit, že by sa zbavili svojej nenávisti alebo dosiahli svoj cieľ. Keď sa zúčastňujú na zhromaždeniach, bez ohľadu na to, o čom ostatní hovoria v duchovnom spoločenstve, to nedokážu prijať. Musia túto vetu zopakovať niekoľkokrát, dokonca aj viac ako desaťkrát. „Už nikdy nebudem veriť v boha“ – nie je táto veta plná významu? Je za ňou príbeh. Čo je ich „viera“? Verili predtým v Boha? Bola ich predchádzajúca viera skutočnou vierou? Zahŕňala podriadenosť, ktorú by mala mať stvorená bytosť? (Nie.) Vôbec nie. Sú plní predstáv a domnienok o Bohu. A čo je dôležitejšie, bez akejkoľvek podriadenosti sú voči Nemu plní požiadaviek a nárokov. Čo znamená ich „viera“? „Verím, že boh je ten, kto je zvrchovaný nad nebom, zemou a všetkým. Verím, že boh ma môže ochrániť pred šikanovaním zo strany ostatných. Verím, že boh mi môže dopriať telesné pohodlie, umožniť žiť dobrý, prosperujúci život a zariadiť, aby všetko prebiehalo pokojne a príjemne. Verím, že boh ma môže nechať vstúpiť do nebeského kráľovstva, získať veľké požehnania a získať stonásobok v tomto živote a večný život vo svete, ktorý príde!“ Je toto viera? V týchto „vierach“ nie je ani stopa po podriadenosti a ani jedna z nich nezodpovedá Božím požiadavkám na ľudí. Tieto viery vychádzajú čisto z perspektívy osobného zisku. Boh vyjadruje pravdu a koná na ľuďoch dielo. Kedy Boh vôbec povedal, že umožní ľuďom žiť šťastný život, byť nad ostatnými alebo prosperovať a mať úspech a neobmedzené vyhliadky? (Nikdy.) Prečo teda považujú svoju vlastnú „vieru“ za takú cennú? Dokonca hovoria, že už nikdy nebudú veriť v Boha. Má ich viera nejakú hodnotu? Prijíma ju Boh? Nemajú ani stopu po pravde-realite či po podriadenosti Bohu, chcú od Neho len získať požehnania, výhody a úžitok a nazývajú to vierou v Boha. Nie je to rúhaním sa Bohu? Ľudia tohto druhu sú plní predstáv a posadnutí úmyslom získať požehnania. Vôbec nezažívajú Božie dielo a nepraktizujú Božie slová. Úplným cieľom a pohnútkou všetkého, čo robia, je prospech ich vlastného tela. Cítia sa dobre a považujú svoju takzvanú vieru v Boha za obzvlášť cennú. Ak je tvoja viera v Boha taká cenná a vznešená, prečo keď ti Boh pripraví nejaké menšie prostredie, nedokážeš z neho porozumieť pravde alebo si pevne stáť za svojím svedectvom? Čo sa tu deje? Keď Boh skúša tvoju vieru, čo Bohu vraciaš? Je možné, že nedorozumenia, sťažnosti a odolávanie, ktoré Mu vraciaš, sú tým, čo chce? Sú v zhode s pravdou? Je zrejmé, že nie sú. Skutočnosť, že títo ľudia môžu v cirkvi otvorene šíriť predstavy, teda dokazuje jednu vec: nepoznajú Boha, a už vôbec neveria, že Boh je zvrchovaný nad všetkým – boh, v ktorého veria, jednoducho neexistuje. Keď títo ľudia otvorene šíria predstavy, aby zavádzali a priťahovali viac ľudí k účasti na ich odporovaní, odsudzovaní a rúhaní sa Bohu, nevedomky verejne oznamujú, že už nie sú nasledovníkmi Boha ani veriacimi a už nie sú stvorenými bytosťami pod nadvládou Stvoriteľa. Predstavy, ktoré šíria, nie sú jednoduché myšlienky alebo vyhlásenia; skôr si už vo svojich srdciach vybudovali neprekonateľnú bariéru voči Bohu a rozhodli sa, že používanie ľudských predstáv a domnienok na zaobchádzanie s Bohom, riešenie svojho vzťahu s Ním a na zaobchádzanie s Božími slovami a Božím dielom je správne a je to spôsob, akým by mali praktizovať. Keď takíto ľudia v cirkevnom živote otvorene šíria predstavy, mali by byť obmedzení, alebo by im vzhľadom na ich malé duchovné postavenie a plytký základ mala byť daná sloboda vyjadrovať svoje názory a dostatok času a priestoru na pokánie? Aký je vhodný postup? (Je vhodné ich zastaviť a obmedziť ich.) Prečo je zastavenie a obmedzenie vhodné? Niektorí ľudia hovoria: „Ak ich obmedzíš, nedovolíš im slobodne hovoriť a oni prestanú veriť aj chodiť na zhromaždenia, neublížiš im tým? To by bola taká škoda! Nechcel by Boh radšej spasiť všetkých ľudí, než aby jediný človek utrpel záhubu? Aj jediná stratená ovečka sa musí nájsť – mohol by po všetkom tom úsilí nájsť ju dovoliť, aby sa znova stratila?“ Sú tieto slová správne? (Nie.) Prečo nie sú správne? (Pretože takíto ľudia neveria v Boha úprimne; veria v Boha len v nádeji, že získajú požehnania, a ich viera je zmiešaná s nečistotami.) Kto nemá vo viere v Boha primiešané žiadne nečistoty? Nemáš ich aj ty? Je to platný dôvod? Zvážte výrok takýchto ľudí: „Už nikdy nebudem veriť v boha.“ Aké sú to slová? Je nejaký rozdiel medzi týmto a rúhaním sa nevercov, diablov a satana? (Nie.) Aký je podtext tohto vyhlásenia? „Už nemám vieru v boha. V minulosti som z celého srdca veril v boha a nasledoval ho, ale on ma nepožehnal. Namiesto toho mi nastavil také prostredia, aby mi sťažil život a spôsobil, že som sa potkol. To, čo boh hovorí, sa vôbec nezhoduje s tým, čo robí, takže sa už neodvažujem veriť v boha! Predtým som bol taký hlúpy. Všeličo som zanechal, vydával som sa a pretrpel som pre boha toľko útrap, ale nevidel som od neho žiadnu ochranu, keď ma zatkol a prenasledoval veľký červený drak. Ani podnikanie mojej rodiny nešlo tak dobre ako u ostatných, nezarobil som toľko peňazí ako ostatní a moji rodičia zostali chorí. Z viery v boha som za toľko rokov nič nezískal. Nepovedal boh, že veľmi požehná ľudí? Aké požehnania som od boha dostal? Božie slová sa vôbec nenaplnili, takže už nikdy nebudem veriť v boha!“ Vyhlásenie „Už nikdy nebudem veriť v boha!“ obsahuje tak veľa. Je plný sťažností, nespokojnosti a nedorozumení vo vzťahu k Bohu. Stručne povedané, po tom, čo pretrpeli útrapy a vydali sa s myšlienkou zbožného želania, im Boh neudelil požehnania podľa ich požiadaviek ani sa im neodplatil ani ich neodmenil podľa ich predstáv a domnienok, a tak sa stali nespokojnými a plnými nevôle voči Bohu. Práve za takýchto okolností vyslovili túto vetu. Táto veta nevznikla z ničoho nič; v čase, keď ju vyslovili, už prejavili mnoho foriem správania a prejavov a boli zjavení. Aký je problém so vzťahom takýchto ľudí k Bohu? Čo je najväčším problémom v ich vzťahu s Bohom? Je to to, že sa vôbec nikdy nepovažovali za stvorenú bytosť a Boha ani v najmenšom nepovažovali za Stvoriteľa, ktorého by mali uctievať. Od začiatku svojej viery v Boha sa k Nemu správali ako k dojnej krave, k truhlici s pokladom; považovali Ho za bódhisattvu, ktorý ich má vyslobodiť z utrpenia a nešťastia, a sami seba považovali za nasledovníkov tohto bódhisattvu, tejto modly. Mysleli si, že veriť v Boha je ako veriť v Budhu, kde stačí jesť vegetariánsku stravu, recitovať sväté písmo, často páliť kadidlo a klaňať sa, aby dostali, čo chcú. A tak sa všetky príbehy, ktoré sa vytvorili po tom, čo uverili v Boha, odohrali vo sfére ich predstáv a výmyslov. Nevykazovali žiadny z prejavov stvorenej bytosti, ktorá prijíma pravdu od Stvoriteľa, ani žiadnu podriadenosť, ktorú by stvorená bytosť mala mať voči Stvoriteľovi; bolo tam iba neustále vyžadovanie, neustále kalkulovanie a ustavičné žiadanie. To všetko nakoniec viedlo k rozpadu ich vzťahu s Bohom. Takýto vzťah je transakčný a nikdy nemôže obstáť; je len otázkou času, kedy budú takíto ľudia zjavení. Aj keď sa zúčastňujú na cirkevnom živote, nešíria predstavy a občas hovoria v duchovnom spoločenstve o tom, ako ich Boh viedol, ako ich Boh požehnal, z čoho sa tešili a podobne, väčšina toho, o čom hovoria, sa týka milosti, pôžitku a telesných výhod, ktoré od Boha dostali. Tieto rozhovory nemajú absolútne nič spoločné s pravdou a s podriadením sa Bohu a úplne im chýba akákoľvek pravda-realita. Keď sú okolnosti priaznivé, prejavujú vieru v Boha, lásku voči Nemu a zhovievavosť a trpezlivosť voči ostatným ľuďom, a to všetko s cieľom dosiahnuť jeden zámer: získať všetky Božie požehnania. Keď im Boh vezme milosť, výhody a materiálne statky, ktoré si užívali, ich predstavy sú zjavené. Títo ľudia, ktorí sú poháňaní sebectvom a uprednostňujú osobný zisk, sa rozzúria, len čo nedostanú to, po čom túžia; začnú šíriť predstavy, aby si vyliali svoju nespokojnosť s Bohom, a zároveň sa snažia pritiahnuť viac ľudí, aby s nimi súcitili a prijali ich predstavy o Ňom. Mali by byť takíto ľudia zastavení a obmedzení? (Áno.) Témy, myšlienky a názory, o ktorých hovoria v duchovnom spoločenstve, neodrážajú čisté chápanie pravdy ani nepomáhajú ľuďom podriadiť sa Bohu a mať v Neho pravú vieru. Namiesto toho odvádzajú ľudí od Boha, vyvolávajú nedorozumenia, ostražitosť a dokonca odmietnutie Boha a spôsobujú, že tí, ktorí počúvajú predstavy, ktoré títo ľudia šíria, sami seba v tichosti varujú a hovoria si: „Už nikdy nebudem veriť v boha,“ rovnako ako oni. Toto je vyrušenie, ktoré predstavy šírené takýmito ľuďmi spôsobujú ostatným.