2. Šírenie predstáv o Božích slovách a Božom diele

Ľudia, ktorí šíria predstavy, používajú svoje vlastné predstavy na meranie Božích slov, meranie Božieho diela aj meranie Božej podstaty a povahy. Veria v Boha v rámci svojich predstáv, vnímajú Ho v rámci svojich predstáv a v rámci svojich predstáv aj pozorujú a podrobne skúmajú každé slovo, ktoré Boh povie, každú časť diela, ktorú vykoná, a každé prostredie, ktoré pripraví. Keď je to, čo Boh robí, v súlade s ich predstavami, nahlas Ho chvália a hovoria, že je spravodlivý, verný a svätý. Keď však to, čo Boh robí, nie je v súlade s ich predstavami, ich záujmy utrpia vážne straty a oni znášajú veľkú bolesť, vystúpia, aby popreli slová, ktoré Boh hovorí, a dielo, ktoré koná. Dokonca šíria predstavy, aby podnietili viac ľudí k nepochopeniu Boha a ostražitosti pred Ním, pričom hovoria: „Neverte tak ľahko božím slovám ani ich ľahko nepraktizujte; inak za to v prípade, že vás zneužijú a utrpíte straty, nikto neprevezme zodpovednosť,“ a tak ďalej. Boh napríklad hovorí: „Tých z vás, ktorí sa Mi úprimne vydajú, určite veľmi požehnám.“ Nie sú tieto slová pravdivé? Tieto slová sú stopercentná pravda. Nie je v nich žiadna impulzívnosť ani klamstvo. Nie sú to lži ani veľkolepo znejúce myšlienky, a už vôbec nie nejaký druh duchovnej teórie – sú pravda. Čo je podstatou týchto slov pravdy? Ide o to, že musíš byť úprimný, keď sa vydávaš Bohu. Čo znamená „úprimný“? Ochotný a bez nečistôt; nie motivovaný peniazmi alebo slávou a určite nie pre svoje vlastné úmysly, túžby a ciele. Vydávaš sa Bohu nie preto, lebo si k tomu nútený, alebo preto, lebo si podnecovaný, nahováraný či zatiahnutý, ale skôr to vychádza z tvojho vnútra, dobrovoľne; rodí sa to zo svedomia a z rozumu. To je to, čo znamená byť úprimný. Z hľadiska ochoty vydávať sa Bohu je to to, čo znamená byť úprimný. Ako sa potom úprimnosť prejavuje v praxi, keď sa vydávaš Bohu? Nedopúšťaš sa klamstva ani podvádzania, neuchyľuješ sa k úskokom, aby si sa vyhol práci, a nerobíš veci povrchne; venuješ celé svoje srdce a myseľ, robíš všetko, čo môžeš, a tak ďalej – je príliš veľa podrobností, aby sa tu dali spomenúť! Stručne povedané, byť úprimným zahŕňa pravdu-princípy. Božie požiadavky na človeka majú istý štandard a princíp. Niektorí ľudia hovoria: „Ak pri viere v boha obetujem svoju úprimnosť a všetky svoje skromné úspory, získam viac? Ak môžem získať viac, obetovať všetko sa oplatí!“ Keď po obetovaní vidia, že ich Boh nepožehnal, premýšľajú o tom a myslia si: „Možno som neobetoval dosť, tak obetujem viac. Pôjdem von kázať evanjelium.“ Keď sa pri kázaní evanjelia stretnú s ťažkosťami, modlia sa. A keď občas nemajú čo jesť a dobre nespia, stále sa modlia. Myslia si: „Boh povedal, že tí, ktorí sa Mu úprimne vydávajú, budú určite veľmi požehnaní. Možno ešte moja úprimnosť nestačí, takže sa budem viac modliť.“ Prostredníctvom modlitby získajú vieru a nevadí im znášať trochu útrap. Naozaj začnú vidieť nejaké výsledky z kázania evanjelia a myslia si: „Už mám nejakú úprimnosť. Poponáhľam sa domov, aby som videl, či sa mojej rodine zlepšil život, či môjmu dieťaťu ustupuje choroba a či rodinný podnik beží hladko – teda či tu sú alebo nie sú požehnania od boha.“ Je toto úprimné vydávanie sa Bohu? (Nie.) Čo je to? (Transakcia.) Je to uzatváranie obchodu s Bohom. Používajú svoje vlastné metódy a to, čo na základe svojich predstáv považujú za „úprimnosť“, aby si robili, čo chcú, a aby vďaka tomu získali, po čom túžia. Neustále používajú „úprimnosť“, ako ju chápu, na overovanie slov, ktoré Boh povedal, neustále sliedia, čo presne Boh zamýšľa urobiť, čo urobil a čo neurobil, a neustále špekulujú o tom, či ich Boh požehná alebo nie a či ich zamýšľa značne požehnať. Neustále kalkulujú, čo obetovali a koľko by mali získať, či im to Boh dal a či sa Jeho slová naplnili, a neustále hľadajú fakty, ktorými môžu otestovať Boží výrok. Kým sa vydávajú Bohu, vždy si chcú overiť, či sú Božie slová pravdivé. Ich cieľom je zistiť, či si vydávaním sa Bohu môžu zaslúžiť Božie požehnania. Neustále Boha skúšajú a vždy chcú na sebe vidieť Božie požehnania, aby si potvrdili Jeho slová. Keď zistia, že sa Božie slová nenapĺňajú tak ľahko, ako si predstavovali, a že je ťažké potvrdiť ich pravdivosť, ich predstavy o Bohu sa stávajú ešte závažnejšími a oni zároveň začnú pevne veriť, že nie každé slovo, ktoré Boh povie, je nevyhnutne pravda. S týmito skrytými vecami v srdci začnú pochybovať o Bohu a spochybňovať Ho a často si o Ňom vytvárajú predstavy. Z času na čas títo ľudia, ktorých srdcia sú plné predstáv, odhalia niektoré zo svojich predstáv o Bohu, kým žijú cirkevný život a stretávajú sa s bratmi a sestrami. Vytvárajú si predstavy o Božích slovách a používajú ich aj na meranie Božieho diela. Keď Božie dielo dôsledne nezodpovedá ich predstavám a je úplne v rozpore s ich očakávaniami, šíria svoje predstavy, aby si ventilovali svoju nespokojnosť s Bohom. Boh napríklad hovorí, že Jeho dielo sa blíži ku koncu a ľudia by mali všetko zanechať, aby Ho nasledovali, vydávali sa Mu, spolupracovali s Božím dielom a už sa ďalej neusilovali o svetské vyhliadky, harmonickú domácnosť a podobné veci. Po tom, čo Boh povie tieto slová, ďalej veľa koná dielo. Uplynú tri, päť, sedem alebo osem rokov a niektorí ľudia vidia, že Božie dielo stále stabilne pokračuje a nejaví známky toho, že by sa končilo alebo že by bezprostredne hrozili veľké kataklizmy a všetci veriaci sa uchýlili do bezpečia. Tí, ktorí používajú svoje predstavy na meranie Božieho diela, sa nevedia dočkať, až sa Božie dielo rýchlo skončí, aby sa veriaci mohli podieľať na úžasných Božích požehnaniach. Boh však takto nekoná; neuskutočňuje túto záležitosť podľa ľudských predstáv a domnienok. Tí, ktorí sa nevedia dočkať, sa stanú netrpezlivými, začnú mať pochybnosti a hovoria: „Nie je už božie dielo blízko konca? Nemá sa čoskoro skončiť? Nepovedal boh, že bezprostredne hrozia veľké kataklizmy? Prečo boží dom stále robí toľko práce? Kedy presne sa božie dielo skončí? Kedy sa to skončí?“ Títo ľudia sa ani najmenej nezaujímajú o pravdu ani o Božie požiadavky. Nemajú záujem praktizovať pravdu, podriaďovať sa Bohu ani uniknúť vplyvu satana, aby dosiahli spásu. Zaujímajú sa len a obzvlášť o také veci, ako kedy sa Božie dielo skončí, či bude ich výsledkom život alebo smrť, kedy môžu vstúpiť do kráľovstva, aby si užívali požehnania, a aké nádherné budú scenérie v ňom. To sú ich najväčšie starosti. Preto po tom, čo nejaký čas vydržia a vidia, že nebesá a zem zostávajú nezmenené a krajiny sveta pokračujú normálne, hovoria: „Kedy sa tieto božie slová naplnia? Čakám už niekoľko rokov – prečo sa ešte nenaplnili? Môžu sa božie slová naozaj naplniť? Dodržiava boh svoje slovo alebo nie?“ A tak títo ľudia strácajú trpezlivosť, stávajú sa nepokojnými a začínajú chcieť hľadať príležitosti vrátiť sa do sveta, aby žili svoje vlastné životy.

Božie dielo a pravdy, ktoré Boh vyjadruje, vždy prevyšujú ľudské domnienky a vždy presahujú ľudské predstavy. Nech sa ľudia snažia akokoľvek, nedokážu ich pochopiť ani zmerať. Nevedia presne, aké sú metódy, ktoré Božie dielo používa, alebo aké ciele zamýšľa dosiahnuť, a tak nakoniec niektorí začnú pochybovať: „Existuje boh naozaj? Kde presne je? Boh stále vyjadruje pravdy, ale nevyjadruje ich príliš veľa? Nepovedal boh, že nás privedie do svojho kráľovstva? Kedy môžeme vstúpiť do nebeského kráľovstva? Ako to, že sa tieto veci ešte nenaplnili alebo neuskutočnili? Koľko presne rokov to ešte potrvá? Stále sa hovorí, že boží deň je na dosah, ale toto ‚na dosah‘ sa spomína už roky – prečo je to tak ďaleko a zdanlivo nekonečné?“ Nielenže takto premýšľajú, ale tieto pochybnosti aj všade šíria. Aký problém to naznačuje? Prečo ani po vypočutí toľkých kázní stále vôbec nerozumejú pravde? Prečo vždy používajú ľudské predstavy a domnienky na vymedzenie Božieho diela? Prečo sa na tieto veci nepozerajú podľa Božích slov? Môžu potvrdiť Božiu existenciu a stanoviť cestu k spáse prostredníctvom Jeho slov? Rozumejú, že cieľom všetkých týchto slov, ktoré Boh hovorí, a všetkého, čo robí, je spasiť ľudí? Rozumejú, že len získaním pravdy a dosiahnutím spásy môžu ľudia získať všetky požehnania, ktoré Boh sľúbil ľudstvu? Z toho, čo hovoria, a z predstáv, ktoré šíria, je zrejmé, že vôbec nerozumejú, čo presne Boh robí ani aký je účel toho, že koná všetko toto dielo a hovorí všetky tieto slová. Sú to jednoducho pochybovači! Čo po toľkých rokoch počúvania kázní a pretĺkania sa v Božom dome získali? Ani si nepotvrdili, či Boh existuje, a nemajú na to jednoznačnú odpoveď. Akú úlohu zohrávajú v cirkvi? Po tom, čo chvíľu pracujú bez toho, aby získali požehnania, bezohľadne šíria predstavy, aby zavádzali a vyrušovali ostatných. Veci, ktoré len tak mimochodom povedia, sú súdením Boha a Jeho diela. Niektorí z nich hovoria: „Kedysi som si myslel, že božie dielo bude hotové za tri až päť rokov; nečakal som, že ani po desiatich rokoch ešte nebude hotové. Kedy sa toto dielo skončí? Neustále sa píšu skúsenostné svedectvá, neustále sa vyrábajú videá s chválospevmi a filmy a neustále sa káže evanjelium – kedy sa to skončí?“ Dokonca sa pýtajú ostatných: „Nemyslíte si to isté? Ja si to však myslím bez ohľadu na to, čo si myslíte vy. Som čestný človek; poviem, čo mám na mysli, na rozdiel od niektorých ľudí, ktorí to nepovedia a všetko si nechávajú pre seba.“ Akí sú „čestní“. Odvážia sa povedať čokoľvek! A čo je ešte horšie, hovoria: „Ak sa božie dielo čoskoro neskončí, pôjdem si nájsť prácu, zarobím nejaké peniaze a budem si žiť svoj život. Za všetky tie roky viery v boha som prišiel o toľko dobrých jedál, príjemných miest a materiálneho pôžitku! Ak by som neveril v boha, už by som býval vo vile, vlastnil auto a možno by som za posledné roky niekoľkokrát obišiel svet. Keď sa tak zamyslím, život bez viery v boha bol celkom dobrý a ja som bol celkom šťastný. Hoci bol trochu prázdny, mohol som si užívať telesné pôžitky, dobre jesť a piť a robiť si, čo som chcel, bez akýchkoľvek obmedzení. Počas týchto rokov viery v boha som toľko trpel a bol som na seba príliš tvrdý! Hoci som získal trochu pravdy a cítim sa v srdci trochu istejšie, tieto pravdy nemôžu nahradiť telesné pôžitky! Okrem toho sa božie dielo nikdy nekončí a boh sa ľuďom nikdy nezjavuje, takže sa nikdy necítim skutočne bezpečne. Hovorí sa, že porozumenie pravde a jej získanie prináša pokoj a radosť, ale na čo je dobré mať pokoj a radosť? Stále nemám telesný pôžitok!“ Tieto myšlienky im prebehli mysľou nespočetnekrát a mnohokrát si ich opakovali. Keď veria, že ich predstavy majú dostatočné opodstatnenie, aby obstáli, a cítia, že nastal ten správny čas a oni sú dostatočne spôsobilí na to, aby kritizovali Božie dielo, nemôžu si pomôcť a šíria vyššie uvedené poznámky a predstavy. Šíria svoju nespokojnosť s Bohom a svoje predstavy a nedorozumenia o Božom diele a snažia sa zaviesť viac ľudí, aby nerozumeli Bohu a Jeho dielu. Samozrejme, sú aj takí, ktorí majú postranné úmysly a chcú zabrániť viacerým ľuďom, aby sa vydávali Bohu. Chcú, aby opustili svoje súčasné povinnosti a odmietli Boha; a ak by sa cirkev rozpadla, bolo by to pre nich to najlepšie. Aký je ich cieľ? „Ak nemôžem získať požehnania, nemal by v ich získanie dúfať ani nikto z vás. Všetko vám skazím, aby nikto z vás nemohol dúfať, že získa pravdu alebo požehnania, ktoré boh sľúbil!“ Keďže nevidia nádej na získanie požehnaní, strácajú trpezlivosť ďalej čakať. Sami požehnania nezískavajú a nechcú, aby ich získali ostatní. Preto si pri šírení predstáv v istom zmysle ventilujú svoju nespokojnosť a sťažujú sa, že nič na Božom diele nezodpovedá ľudským predstavám a domnienkam a že spôsob Božieho konania nie je ohľaduplný voči pocitom ľudí. Zároveň chcú zaviesť a prilákať viac ľudí, aby nerozumeli Bohu, sťažovali sa na Neho, vytvárali si o Ňom predstavy a strácali vieru. Chcú, aby viac ľudí rovnako ako oni opustilo Boha pre svoje nedorozumenia a predstavy, ktoré o Ňom majú.