B. Ako zaobchádzať s ľuďmi, ktorí šíria predstavy

Aké následky vzniknú, keď niekto v cirkvi šíri predstavy a nespokojnosť s Bohom? Má to priamy vplyv na výsledky cirkevného života? Vyrušuje to normálny cirkevný život a prácu cirkvi? (Áno.) Má to vplyv na vieru ľudí v Boha a ovplyvňuje to aj ich schopnosť normálne konať svoje povinnosti. Preto treba obmedziť tých, ktorí šíria predstavy. Aj keď takéto veci spomínajú len príležitostne, treba ich obmedziť a rozlíšiť; pozrieť sa, akú majú ľudskú prirodzenosť a či je ich šírenie predstáv spôsobené dočasnou negativitou a slabosťou alebo problémom s ich prirodzenosťou-podstatou – či sa dôsledne neusilujú o pravdu a úmyselne šíria predstavy, aby zviedli viac ľudí a vyrušovali a poškodzovali cirkevný život. Ak je za tým len príležitostná negativita a slabosť, stačí ich podporiť a pomôcť im prostredníctvom duchovného spoločenstva o pravde. Ak ale neposlúchnu radu a pokračujú v šírení predstáv a vyrušovaní cirkevného života a dokonca spôsobujú, že ostatní sa stávajú negatívnymi a slabými, čo ovplyvňuje ich schopnosť normálne konať svoje povinnosti, znamená to, že sú služobníkmi satana a mali by byť vyčistení podľa princípov. Prečo im nedať ďalšiu šancu? Myslíte si, že takíto ľudia sú pochybovačmi? (Áno.) Bez ohľadu na to, aká je ich ľudská prirodzenosť, sú takíto ľudia pochybovačmi. Pochybovači sú ako kúkoľ medzi pšenicou – mali by byť vytrhnutí. Ak dávajú najavo len niektoré prejavy pochybovačov, nespôsobili v cirkevnom živote vyrušenia a stále môžu byť priateľmi cirkvi a poskytovať službu, možno ich ponechať na pokoji. Tí, ktorí však neustále šíria predstavy, vždy vyjadrujú názory a poznámky pochybovačov. Nehovoria to len tak náhodou; ich cieľom je podnecovať, zavádzať a pritiahnuť viac ľudí, aby sa vzdialili od Boha. Ich úmyslom je: „Ak nemôžem získať požehnania, nebudem viac veriť. Nikto z vás by nemal dúfať, že získa požehnania, a nemali by ste ani veriť! Ak budete ďalej veriť, čo ak vytrváte a jedného dňa nakoniec požehnania získate – nedostane ma to do nepríjemnej situácie? Ako by som sa potom mohol cítiť vnútorne vyrovnaný? To nepôjde. Aby som sa v budúcnosti vyhol ľútosti, budem vás vyrušovať a narúšať vašu vieru, prinútim vás, aby ste sa vzdialili od boha, zradili ho a opustili cirkev so mnou – to by bolo najlepšie.“ Toto je ich cieľ. Netreba takýchto pochybovačov vyčistiť? (Áno.) Treba ich vyčistiť. Ak niektorí pochybovači prestanú veriť, cirkev im jednoducho vezme knihy Božích slov a vyčiarkne ich. Sú však aj iní pochybovači, ktorí voči viere v Boha a voči veriacim prechovávajú nejaké pozitívne pocity. V cirkvi nehrajú pozitívnu úlohu; len občas pomôžu ako priatelia cirkvi. A hoci sa takíto ľudia neusilujú o pravdu ani nehovoria v duchovnom spoločenstve o pravde, nešíria predstavy ani nevyrušujú cirkevný život. Pokiaľ môžu trochu poslúžiť, mali by mať dovolené zostať v cirkvi a netreba ich vyčistiť. Lenže pochybovačom, ktorí neustále šíria predstavy, by sa nemalo prejavovať žiadne milosrdenstvo. Šíria svoje predstavy a nepochopenia o Bohu, vyrušujú cirkevný život a spôsobujú narušenia a vyrušenia v práci cirkvi. Títo pochybovači sú služobníkmi satana. Majú predstavy, no nielenže nehľadajú pravdu, aby ich vyriešili, ale dokonca svoje predstavy šíria, aby zavádzali Boží vyvolený ľud. Zrádzajú Boha a chcú so sebou strhnúť do záhuby aj niekoľkých ďalších. S týmito úmyslami vyrušujú prácu cirkvi. Môže im Boh odpustiť? Nie, nesmú byť ušetrení. Toto nie je otázka ich obmedzenia alebo izolácie; musia byť odstránení a bez akejkoľvek zhovievavosti navždy vyčiarknutí!

Niektorí ľudia v cirkvi sa nikdy neusilujú o pravdu a nikdy nerozumejú, ako Boh koná, aby spasil ľudí. Po prežití určitých vecí si voči Bohu vytvoria nedorozumenia, odpor a sťažnosti a niektoré veci, ktoré hovoria a robia, slúžia na šírenie predstáv. Predstavy, ktoré šíria, nie sú len odchýlkami v chápaní Božích slov a Jeho diela alebo nepochopeniami o Bohu. Niektoré sú vážnejšie a priamo popierajú, že Božie slová sú pravda, čím úplne súdia a odsudzujú Boha. A iné predstavy, ktoré šíria, dokonca otvorene útočia na Boha a rúhajú sa Mu. Nerozoberajú svoju vlastnú skazenosť a vzburu, nesnažia sa ju spoznať so srdcom podriadenosti a z pohľadu stvorenej bytosti alebo nasledovníka Boha ani neprijímajú pravdu a nehovoria v duchovnom spoločenstve o svojom chápaní Božieho diela a pochopení Jeho úmyslov. Predstavy, ktoré vyjadrujú, sú presným opakom týchto pozitívnych chápaní. Keď si iní vypočujú ich predstavy, nezískajú poznanie Boha ani si nevypestujú skutočnú vieru a ich viera v Boha, samozrejme, tiež nerastie. Namiesto toho sa ich viera v Boha stáva hmlistou, slabne alebo sa dokonca úplne stráca. Vízia Božieho diela sa im zároveň stáva nejasnou. Čím viac ľudia počúvajú predstavy, ktoré šíria, tým viac sú ich srdcia zmätené, a to až do bodu, že si nie sú istí, prečo by mali veriť v Boha, a začnú pochybovať, či Boh existuje. Či sú Božie slová pravdou, či môžu Božie slová a dielo očistiť a spasiť ľudí a iné takéto záležitosti – to všetko sa pre nich stáva nejasným a pochybným. Keď ľudia počujú predstavy a nepochopenia, ktoré šíria takíto jednotlivci, začnú pochybovať o Bohu a mať sa pred Ním na pozore; začnú Ho vo svojich srdciach vymedzovať, vytvoria si voči Nemu nedorozumenia a sťažnosti a dokonca sa od Neho vnútorne vzdialia. To je veľmi problematické. Keď majú tieto negatívne myšlienky, názory, plány a zámery, je zrejmé, že informácie a poznámky, ktoré prijali, nie sú v súlade s potrebami normálnej ľudskej prirodzenosti, nehovoriac už o pravde – je stopercentne isté, že pochádzajú od satana. Nech už majú šíritelia predstáv akékoľvek úmysly alebo pohnútky a či už svoje bludy a nepodložené fámy šíria úmyselne alebo neúmyselne, pokiaľ majú na cirkev škodlivý vplyv, mali by byť obmedzení. Samozrejme, ak sú takíto ľudia objavení a rozlíšení mimo cirkevného života, tiež by mali byť okamžite zastavení a obmedzení. Ak môže niekto, kto rozumie pravde, použiť Božie slová alebo svoje vlastné porozumenie na vyvrátenie a odhalenie tých, ktorí šíria takéto veci, a pomôcť tak bratom a sestrám, aby ich rozlíšili, je to ešte lepšie. Toto je boj proti satanovi. Ak nemáš duchovné postavenie, mal by si sa ich naučiť rozlišovať a držať sa od nich ďalej. A ak duchovné postavenie máš, mal by si ich odhaliť. Trúfate si to urobiť? Viete, ako to urobiť? Práve toto najviac odhaľuje, či niekto má pravdu-realitu. Keď niektorí noví veriaci počujú predstavy a nepochopenia, ktoré takíto ľudia šíria o Bohu, sú šokovaní a hovoria: „Ako môže niekto, kto verí v Boha, takto hovoriť?“ Ak si ľudia bez základu vypočujú tieto predstavy a bludy, stanú sa negatívnymi a slabými? Prijmú tieto bludy? Nechajú sa zaviesť a opustia cirkev? To všetko je možné. Keď niekto, kto šíri predstavy, povie: „Už nikdy nebudem veriť v boha,“ bez ohľadu na to, v akom stave sa vtedy nachádza, naznačuje to, že úplne stratil vieru v Boha a je pochybovačom. Nech už je jeho zámer pri šírení takýchto slov akýkoľvek, ich vypočutie ťa môže duchovne budovať? (Nie.) Keď si slabý a počuješ tieto slová, môžeš mať pocit: „Tento človek zdieľa moju bolesť; keď hovorí o svojich predstavách, je to, akoby dával hlas mojim najvnútornejším myšlienkam.“ Ak by si však tieto slová vypočul niekto s vierou, pomyslel by si: „Toto je nehorázne vzdorovité! Ako možno vysloviť takéto slová? Nie je to rúhanie sa Bohu? Ja by som sa neodvážil povedať také veci, pretože to uráža Božiu povahu!“ Skutočnosť, že môžu šíriť tieto predstavy, naznačuje, že sa v nich tieto myšlienky vyvinuli už dávno a že sa už zakorenili v ich srdci. Ak sa takéto myšlienky ešte len začali formovať, sú stále v štádiu klíčenia a ešte sa úplne nevyvinuli do predstáv a pokiaľ ich človek nevysloví a nezavedie alebo nevyruší iných, ukazuje to, že má trochu rozumu; dokáže si strážiť jazyk, a tak sa vyhne následku vyčistenia. Ale ak prehovorí a vyruší cirkevný život, potom sa mu už nemôže prejavovať ďalšia zdvorilosť; mal by byť odhalený a vyčistený. Ľudia, ktorí nemilujú pravdu a ktorým chýba schopnosť chápať ju, sú náchylní na časté vytváranie predstáv. No tí, ktorí často čítajú Božie slová a majú schopnosť chápania, budú hľadať pravdu, aby svoje predstavy vyriešili, aj keby vznikli. Tí, ktorí často šíria predstavy, sú odhalení a vyradení Božím dielom; sú to ľudia, ktorí vôbec nemilujú pravdu a nedokážu ju prijať, majú k nej všetci odpor a nenávidia ju. O tom niet najmenších pochybností.

Problém šírenia predstáv v cirkevnom živote v rôznych krajinách a na rôznych miestach určite existuje, pretože ľudia, ktorí nemilujú pravdu, sú všadeprítomní. Tí, ktorí sa neusilujú o pravdu, tí, ktorí k nej majú odpor, tí, ktorí hľadajú telesné potešenie, ako aj pochybovači, zlí ľudia a iní vždy prechovávajú predstavy o Božích slovách a o vtelenom Bohu, pretože sa neusilujú o pravdu. Ich srdcia sú plné predstáv, výmyslov o Bohu a požiadaviek, ktoré voči Nemu majú, a nedokážu čisto pochopiť a porozumieť všetkým slovám, ktoré Boh hovorí; rozumejú im len na základe vlastných predstáv, preferencií a dokonca aj svojich osobných ziskov a strát. Ich srdcia sú plné rôznych predstáv, výmyslov a nerozumných požiadaviek voči Bohu spolu s rôznymi nedorozumeniami, súdmi o Bohu a tak ďalej. Preto je pre týchto ľudí prirodzené šíriť predstavy – nie je to nič nové. Pokiaľ takíto ľudia existujú, šírenie predstáv sa z času na čas vyskytne a môže sa stať kedykoľvek. Keď niečo, čo Boh povie alebo urobí, nie je v súlade s ich predstavami a želaniami a keď to poškodzuje ich záujmy, rozzúria sa, začnú sa vyjadrovať v záujme vlastných záujmov a začnú sa sporiť s Bohom a Jeho dielom. Títo ľudia vždy stoja v opozícii voči pravde a Bohu a analyzujú a podrobne skúmajú Božie slová, Božiu povahu a Božie dielo. Neustále podrobne skúmajú a preverujú správnosť Božích slov a Jeho diela a chcú si tiež overiť, či sa Božie vtelené telo zhoduje s Jeho identitou a postavením. Počas ich procesu overovania je pre nich veľmi ťažké získať presné odpovede a v ich očiach je dokonca veľmi ťažké, aby sa Božie slová naplnili a stali skutočnosťou. Preto majú veľa čo povedať, keď šíria predstavy. Šíria svoje predstavy bez ohľadu na čas, miesto alebo kontext. Kedykoľvek sa cítia akýmkoľvek spôsobom nespokojní s Bohom, merajú veci pomocou svojich predstáv. Ak Božie slová a dielo nie sú v súlade s ich predstavami, rýchlo tieto predstavy vyjadria. Tento druh vyjadrovania charakterizujeme ako šírenie. Prečo sa to nazýva „šírením“? Pretože veci, ktoré vyjadrujú, nemajú pozitívny vplyv na Boží vyvolený ľud, cirkevný život ani na prácu Božieho domu. Namiesto toho spôsobujú len vyrušenia, narušenia a škody. Preto je presné označovať vyslovovanie takýchto poznámok ako „šírenie“.

Keď sa do istej základnej miery naučíš rozlišovať problém šírenia predstáv, mal by si na základe pravdy rozobrať a rozlíšiť rôzne chybné predstavy a poznámky ľudí a potom ich riešiť a vyriešiť podľa predpisov Božieho domu. Samozrejme, neodškriepiteľnú zodpovednosť za riešenie takýchto problémov majú vodcovia a pracovníci. No aj všetci Boží vyvolení majú po vypočutí tohto duchovného spoločenstva povinnosť a zodpovednosť odhaliť a rozobrať ľudí, ktorí šíria predstavy, a ich slová a správanie. Ak nemáš odvahu, aby si ich zastavil alebo obmedzil, môžeš s nimi hovoriť v duchovnom spoločenstve a diskutovať na základe Božích slov a pravdy, ktorú chápeš. Aký je účel takejto diskusie? Jej účelom je umožniť tým, ktorí majú malé duchovné postavenie a nerozumejú pravde, aby po vypočutí diskusie pochopili, koho slová sú v súlade s pravdou, a neboli zmätene zavedení predstavami a mylnými názormi, ktoré šíria niektorí ľudia. To je prospešné pre Boží vyvolený ľud a pre cirkevný život. Keď sa zistí, že niekto hovorí slová, ktoré nie sú v súlade s pravdou, a to či už ľudské predstavy, alebo bludy, mala by sa uskutočniť diskusia. Takéto diskusie ľudí budujú. Prinajmenšom môžu prihliadajúci po vypočutí týchto diskusií jasne vidieť, že slová tých, ktorí šíria predstavy, sú skutočne predstavami, a môžu pochopiť, ktoré aspekty týchto predstáv nie sú v súlade s pravdou, aká je podstata predstáv, prečo nie sú v súlade s pravdou, prečo sú charakterizované ako predstavy, prečo by ľudia, ktorí ich šíria, mali byť obmedzení a tak ďalej – sú schopní presne preniknúť do týchto záležitostí namiesto toho, aby boli zmätene zavádzaní a aby sa s nimi zahrávalo. Hoci predstavy, ktoré ľudia šíria, môžu spôsobiť nejaké vyrušenie a uškodiť vstupu Božieho vyvoleného ľudu do života aj cirkevnému životu, zažívanie týchto vecí v skutočnosti pre ľudí nie je zlá vec. Prinajmenšom im to umožňuje rásť v schopnosti rozlišovať, vidieť, aká je pravá tvár tých, ktorí šíria predstavy, vidieť, aké povahy pri tom odhaľujú, a vidieť rozdiel medzi predstavami, ktoré šíria, a pravdou. Na jednej strane budú ľudia schopní rozlíšiť tieto poznámky a budú voči nim imúnni. A na druhej strane budú mať aj istú schopnosť rozlíšiť takýchto ľudí. Budú vedieť, aké druhy slov hovoria pochybovači a tí, ktorí nemajú žiadnu pravdu a často o Bohu prechovávajú predstavy, a budú vedieť, že ich viera nie je skutočná – prinajmenšom takto sa ľudia môžu naučiť rozlišovať. Samozrejme, ak si sa s týmito problémami ešte nestretol, nemodli sa bezhlavo s tým, že povieš: „Ó, Bože, prosím, usporiadaj pre mňa isté prostredie, aby som mohol vidieť, čo sa myslí pod ‚predstavami, ktoré ľudia šíria‘.“ Byť svedkom šírenia predstáv nie je hra a môže ťa to ľahko zaviesť. A keď sa tieto veci stanú, mal by si s nimi zaobchádzať správne. Nedovoľ, aby ti unikli, ani sa im nevyhýbaj; postav sa im správne a pristupuj ku každému prostrediu, ktoré pre teba Boh pripravil, s vážnym a dôsledným postojom. Toto je postoj, ktorý by mal mať človek, ktorý sa usiluje o pravdu, na to, aby ju získal. Keď sa stretneš s niekým, kto šíri predstavy, mal by si sa naučiť modliť k Bohu: „Ó, Bože, prosím, buď so mnou, osvieť ma a veď ma, aby som mohol rozlíšiť tieto slová a tento typ človeka, a tiež mi umožni rozpoznať, či v sebe mám nejaké predstavy týchto ľudí.“ Potom, po modlitbe, choď a zaži túto záležitosť. Samozrejme, bude to tiež čas, keď budeš skúšaný, pokiaľ ide o to, koľko pravdy skutočne chápeš a aké veľké je tvoje duchovné postavenie. Keď niekto šíri predstavy, nie je veľmi problematické, ak ich počuješ, no nemáš v sebe žiadnu vnútornú reakciu ani myšlienky a namiesto toho si len ako rádio, čo prijíma akékoľvek predstavy, ktoré tento človek vyjadruje a šíri, bez akéhokoľvek odolávania, bez schopnosti odmietnuť ich a ešte viac bez akejkoľvek schopnosti rozlíšiť ich? Keď niektorí ľudia počujú, ako niekto vyjadruje predstavy, cítia vo svojich srdciach, že to, čo sa hovorí, je nesprávne, a chcú s touto osobou hovoriť v duchovnom spoločenstve a diskutovať, no nevedia, ako sa vhodne vyjadriť alebo ako by tú osobu mali odhaliť a rozobrať. Tiež sa boja, že ak sa im nepodarí účinne argumentovať, celí sčervenajú a potom stratia tvár a ocitnú sa v trápnej situácii, keď budú nakoniec porazení. No cítia sa aj neochotní nechať to tak bez diskusie a myslia si: „Počúval som veľa kázní a dosť som pochopil, tak prečo mi chýbajú slová na to, aby som im to vyvrátil? Nemám žiadne predstavy o Bohu a mám v Neho skutočnú vieru, tak prečo teraz nedokážem jasne vysvetliť veci, keď je čas vyvrátiť ich bludy?“ Sledujú, ako osoba šíriaca predstavy hovorí stále viac a ako sa jej slová stávajú čoraz poburujúcejšími a odpornejšími, ale jednoducho ich nedokážu vyvrátiť ani rozobrať, nie sú schopní vstať a odhaliť ich, a už vôbec ich nedokážu zastaviť, čo ich vnútorne veľmi znepokojuje a trápi. Až v tomto momente si uvedomia, že ich duchovné postavenie je príliš malé, a vidia, že ich chápanie pravdy sa ešte nesformovalo do úplného a správneho názoru, no sú to len nejaké útržkovité frázy, roztrúsené kúsky svetla a myšlienok a vôbec žiadne skutočné poznanie pravdy. Veľmi dobre vedia, že táto osoba šíri predstavy, zavádza ľudí a je pochybovačom, a chcú ju odhaliť a vyvrátiť jej názory. Akurát im chýba vhodný a silný jazyk na to, aby to urobili. Dokážu len povedať: „Všetko, čo Boh robí, je dobré; musíš to prijať. Boh je svätý a dokonalý; vôbec nie je taký, ako hovoríš. Boh je nad všetkým zvrchovaný a ľudia sú stvorené bytosti. Mali by sa podriadiť Bohu. Ľudia podriadením sa Bohu nič nestratia.“ Dokážu vysloviť len tieto povrchné teórie, ktoré vôbec netrafia do čierneho. Po zažití tejto zvláštnej udalosti si uvedomia, že ich duchovné postavenie je príliš malé, a myslia si: „Prečo som taký neschopný? Zvyčajne dokážem donekonečna hovoriť o vznešených učeniach a hovorím celkom výrečne. Na zhromaždení dokážem bez problémov hovoriť hodinu a bez mihnutia oka napísať tri až päť strán poznámok ku kázni. Cítim sa v tom veľmi sebaisto. Ale prečo nie som ostražitý a nijak nereagujem, keď čelím niekomu, kto takto šíri predstavy, súdi Boha a rúha sa Mu? Prečo nedokážem podať silné odhalenie a protiargumenty?“ Čo z toho zistia? Nejde tu o to, že si uvedomia, že nerozumejú pravde? Je toto uvedomenie dobrá alebo zlá vec? (Dobrá vec.) Konečne objavia svoje skutočné duchovné postavenie. Keby sa nestretli s niekým, kto šíri predstavy, možno by si stále mysleli, že majú duchovné postavenie, rozumejú pravde, majú schopnosť rozlišovať, vidia všetko jasne, dokážu kázať rôzne duchovné učenia a dokážu s veľkou znalosťou hovoriť v duchovnom spoločenstve o každej pravde. Lenže keď čelia niekomu, kto šíri predstavy, napriek vedomiu, že je to nesprávne, sa ocitnú bezmocní, neschopní čokoľvek urobiť a nakoniec porazení. Je to trápne? Je to veľkolepá záležitosť? (Nie.) Ako by sa to teda malo vyriešiť? Ak nemáš správne slová na to, aby si sa s nimi hádal, a tiež sa chceš vyhnúť trápnosti a pevne si stáť za svojím svedectvom, aby si úplne zahanbil a porazil satana, čo by si mal urobiť? Poviem vám účinnú metódu: Ak vidíš, že donekonečna šíria predstavy a väčšina ľudí nemá schopnosť rozlišovať a je nimi ovplyvnená, ale nedokážeš ich premôcť argumentmi, potom je čas zložiť rukavičky; buchni do stola a povedz: „Buď ticho! O čom to hovoríš? Možno ťa nedokážem premôcť argumentmi, ale viem, že si pochybovač! Pozri sa, čo hovoríš; obsahuje to jediné slovo, ktoré je v súlade s pravdou? Toľko rokov si si užíval Božiu milosť – povedal si niekedy slovo chvály pre Boha alebo svedectva o Ňom? Máš voči Bohu sťažnosti, tak ak na to máš, choď priamo do tretieho neba a povedz Mu to priamo. Prestaň tu spôsobovať vyrušenia. Teraz ti formálne nariaďujem: ‚Prac sa!‘“ Trúfli by ste si to povedať? Ide tu o impulzívnosť? (Nie, nejde.) Toto je vyhlásenie satanovi. Len to urobte. Povedzte im: „Prac sa, ty pochybovač! Toľko Božej milosti si si užíval nadarmo, ty nesvedomitý darebák; nie si hodný byť človekom!“ Len dve slová: „Prac sa!“ Ako to znie? Je to silné, ale nemôže sa to používať bezhlavo. Nemali by ste to hovoriť novým bratom a sestrám vo viere, ktorí ešte nerozumejú pravde, ale pochybovačom a satanovým služobníkom môžete bez milosti dávať takéto príkazy: „Toto je Boží dom, domov pravých bratov a sestier a domov tých, ktorí nasledujú Boha. Nie je to domov diablov a satanov. Diabli a satani tu nie sú potrební. Si diabol a satan, tak sa prac!“ Je to vhodné? (Áno.) Nie je to tá najlepšia metóda; túto metódu vás učím len preto, že je vaše duchovné postavenie malé a nemáte ho dostatočné na boj so satanom. V skutočnosti to nie je ideálne. Ideálna metóda, ak rozumiete mnohým pravdám a máte skutočnú vieru v Boha aj skutočné poznanie Boha, je, že im to dokážete vyvrátiť a vyvrátite im to tak dôkladne, že sú úplne zahanbení, takže nakoniec všetkým povedia: „Nemôžem si udržať vieru; príliš sa hanbím, aby som sa vám všetkým pozrel do očí. Som diabol a satan; sám opustím cirkev.“ Keďže teraz túto schopnosť nemáte, mali by ste sa k tým, ktorí často šíria predstavy, správať podľa metódy, ktorú som vás naučil.

Viete teraz, ako zaobchádzať s tými, ktorí v cirkvi často šíria predstavy? Dokážete teraz rozlíšiť tých, ktorí šíria predstavy, aby zavádzali ľudí? (Áno.) Aké sú hlavné typy rečí, ktoré šíria predstavy? Jeden typ sa zameriava na Božie slová, ďalší na Božie dielo a ešte ďalší na Božiu povahu a podstatu. Tieto typy rečí siahajú od miernych, ako sú predstavy a nesprávne interpretácie Boha, až po vážne, ako je súdenie, odsudzovanie a rúhanie sa Bohu. Okrem toho existujú aj negatívne a vzdorovité poznámky ľudí, vyjadrujúce veci ako ich sťažnosti, vzdor a nespokojnosť voči Bohu. Stručne povedané, slová, ktorými sa šíria predstavy, majú všetky povahu vzdorovania, súdenia, odsudzovania a rúhania sa Bohu a následkom, ktorý spôsobujú, je, že ľudia sa stávajú voči Bohu podozrievaví a ostražití, zle Ho chápu, vzďaľujú sa od Neho a dokonca Ho odmietajú. Tieto by sa mali dať ľahko rozlíšiť.