C. Princípy a cesty na vyriešenie predstáv

Pokiaľ ide o šírenie predstáv, je tu ešte niekoľko vecí, o ktorých treba hovoriť v duchovnom spoločenstve. Niektorí ľudia hovoria: „Pokiaľ ide o šírenie predstáv, v cirkevnom živote musíme praktizovať odhaľovanie a rozbor a obmedziť to. Lenže v priebehu viery v Boha mávame sklon vytvárať si rôzne predstavy, čo je niečo, čo nemôžeme ovplyvniť. Akú cestu praktizovania by sme teda mali nasledovať, pokiaľ ide o predstavy, aby sme mohli praktizovať presne, nespôsobovali v cirkevnom živote vyrušenia a narušenia, nemali negatívny vplyv na ostatných ani nespôsobovali straty v životoch druhých? Ako by sa malo správne konať?“ Nie je fakt, že ľudia majú predstavy? Nie je to nevyhnutné? (Áno.) Niektorí ľudia hovoria: „Len tí, ktorí sa neusilujú o pravdu, si vytvárajú predstavy.“ Je toto tvrdenie správne? Je správne len čiastočne. Aj tí, ktorí sa usilujú o pravdu, si občas môžu vytvoriť predstavy o Bohu, keď sa stretnú s mimoriadnymi situáciami, pretože si vytvoria nejaké predstavy o Božích slovách a Jeho diele ešte predtým, ako pochopia pravdu a Božie úmysly, a predtým, ako spoznajú Boha. Tieto predstavy sú nejaké mylné ľudské myšlienky, ktoré nie sú v súlade s pravdou. Niektoré predstavy môžu byť v súlade s morálkou, filozofiou, tradičnou kultúrou, etickými teóriami a podobne a na povrchu sa tieto myšlienky môžu zdať správne. Lenže jednoducho nie sú v súlade s pravdou a sú s ňou v rozpore. To je fakt. Ako by mali ľudia čeliť týmto predstavám? Predtým, ako sa ľudia začnú usilovať o pravdu, už so sebou nesú mnoho predstáv, čo sú vrodené predstavy. A v priebehu toho, ako sa usilujú o pravdu, v nich vznikne pomerne veľa nových predstáv v dôsledku meniacich sa prostredí a rôznych kontextov, čo sú získané predstavy. Oba typy predstáv sú veci, ktorým ľudia musia čeliť na svojej ceste viery v Boha. Existuje teda riešenie na vyriešenie predstáv? Existuje cesta praktizovania? Niektorí hovoria: „To sa dá zvládnuť ľahko. Môžeme našim vrodeným predstavám vzdorovať a nemusíme im venovať žiadnu pozornosť. Sme si istí, že keď v procese usilovania sa o pravdu pochopíme pravdu, tieto predstavy budú postupne vyriešené a odstránené. A pokiaľ ide o získané predstavy, spoliehame sa na Boha, že ich vyrieši, a ani nimi nie sme obmedzovaní. Preto sme si dodnes v srdci nevypestovali predstavy, ktoré by mohli viesť k veciam ako odolávanie, rúhanie sa Bohu alebo Jeho odsúdenie.“ Aká je táto metóda praktizovania – tento spôsob čelenia predstavám a zaobchádzania s nimi? Dokáže ich vyriešiť? Má nejaké nevýhody? Je tento postoj k predstavám proaktívny a pozitívny? (Nie.) Má vôbec tento postoj na ľudí nejaký pozitívny vplyv? Ak používaš pasívnu metódu, pri ktorej tieto predstavy ignoruješ, ukladáš ich do najskrytejších častí svojho srdca, potláčaš ich a modlíš sa, kedykoľvek sa objavia, a potom ich považuješ za vyriešené, riešiš ich rovnako vždy, keď sa znova vynoria, a potom na ne nemyslíš a tváriš sa, že nie sú problém, v presvedčení: „Boh, v ktorého verím, je každopádne stále môj Boh, ja som stále Božia stvorená bytosť a Boh je stále môj Stvoriteľ; to sa nezmenilo“ – je to ten najefektívnejší spôsob, ako vyriešiť predstavy? Dosahuje sa tým pozitívny výsledok? Rieši tento druh praktizovania predstavy dôkladne od koreňa? Zjavne nie. Bez ohľadu na to, aké veľké či malé tieto predstavy sú, alebo koľko veľa či málo ich je, pokiaľ existujú v srdciach ľudí, budú mať nejaký negatívny vplyv na ich vstup do života a na ich vzťah s Bohom a budú spôsobovať vyrušenia. Najmä keď sú ľudia slabí; keď sa stretnú s prostredím, ktoré nedokážu prekonať; keď nerozumejú Božím úmyslom, nemajú cestu praktizovania a nevedia, ako Boha uspokojiť; a keď majú pocit, že nemajú nádej na spásu, tieto predstavy sa v nich rýchlo objavia, ovládnu ich myšlienky, zaujmú ich srdcia a môžu dokonca ovplyvniť ich zotrvanie alebo odchod a cestu, ktorú si zvolia. Môže sa stať, že existuje predstava, o ktorú si sa nikdy nestaral a ktorá ťa nikdy neovplyvnila ani nezlomila – vždy si veril, že si jej pánom a že ju dokážeš ovládať –, ale keď zažiješ určité zlyhanie, prepustenie, vyradenie či prísne Božie disciplinovanie a karhanie alebo máš dokonca pocit, akoby si padol do bezodnej jamy, tá predstava už pre teba nie je len obyčajným doplnkom. Aj keď ju ignoruješ, môže stále vyrušovať a zavádzať tvoje myšlienky a môže dokonca ovládať tvoje myšlienky a názory, tvoj postoj k Bohu a tvoju vieru v Boha. Ak nemáš vhodnú metódu alebo princíp praktizovania, aby si tieto predstavy vyriešil, alebo ak im jasne nerozumieš, tieto predstavy budú miestami ovplyvňovať tvoj vstup do života alebo tvoje okamžité voľby. Môžu dokonca ovplyvniť tvoj vzťah s Bohom a tvoj postoj k Nemu. Aký postoj a metódu by teda mali ľudia prijať, keď čelia rôznym predstavám vznikajúcim v akomkoľvek kontexte, aby sa vyhli ujme a dosiahli pozitívny výsledok? Toto je otázka, o ktorej by sa malo jasne hovoriť v duchovnom spoločenstve.

Ľudia, ktorí žijú v tele, majú slobodnú vôľu a slobodné myšlienky. A pokiaľ majú ľudia myšlienky, bez ohľadu na to, či sú vzdelaní, akú majú kvalitu alebo akého sú pohlavia, si vytvárajú predstavy. Ak nejaká predstava ovládne tvoju skazenú povahu, budeš v dôsledku nej vzdorovať Bohu. Preto sa tento problém, že ľudia majú predstavy, musí vyriešiť. Nie sú to len tí, ktorí šíria predstavy, čo si nejaké vytvárajú; ide len o to, že oni svoje predstavy šíria, bezohľadne stoja v odpore voči Bohu a šíria o Ňom rôzne názory a súdy. Ale je pravda, že tí, ktorí nešíria predstavy, žiadne nemajú? Každý má predstavy; to je fakt. Rozdiel je v tom, že tí, ktorí úmyselne šíria predstavy, majú prirodzenosť-podstatu s vrodeným odporom k pravde. Keďže neprijímajú pravdu a dokonca veria, že ich predstavy sú správne a úplne jej zodpovedajú, ak sú ich predstavy v rozpore s pravdou, rozhodnú sa radšej prijať svoje predstavy než pravdu. V tomto zlyhávajú a preto sú obmedzovaní a odsúdení. Prečo teda nie sú odsúdení obyčajní, normálni ľudia, keď si vytvárajú predstavy? Je to preto, lebo väčšina z nich hovorí a koná rozumne a v srdci vedia, že ľudské predstavy nie sú v súlade s pravdou a sú nesprávne. Hoci svoje predstavy nedokážu okamžite vyriešiť, sú ochotní ich zanechať. Keď sa rozhodnú prijať pravdu, ich vnútorné predstavy sa ňou nahradia a vyriešia; vzdajú sa svojich predstáv a už nimi nie sú ovplyvňovaní, obmedzovaní ani ovládaní. Hoci teda títo ľudia majú predstavy, nešíria ich. Stále môžu normálne konať svoje povinnosti, normálne nasledovať Boha, prijímať Božie slová a Jeho dielo, podriaďovať sa Božej zvrchovanosti a opatreniam a podriaďovať sa Božej spáse. Vždy uznávajú, že sú stvorené bytosti a Boh je Stvoriteľ. Bez ohľadu na to, aké predstavy prechovávajú vo svojich srdciach, si dokážu udržať normálny vzťah s Bohom aj vzťah medzi stvorenou bytosťou a Stvoriteľom, dokážu sa nevzdávať svojich povinností a neopúšťať Božie meno a ich viera v Boha zostáva nezmenená. Hoci je to tak, ak sa predstavy nikdy nevyriešia, stále môžu ľudí zničiť a priviesť ich do záhuby. Preto stále potrebujeme hovoriť v duchovnom spoločenstve o tom, ako najlepšie čeliť predstavám a riešiť ich.

Čo myslíte, čo sa rieši ľahšie: vrodené predstavy, ktoré majú ľudia predtým, ako uveria v Boha, alebo predstavy, ktoré si ľudia vytvárajú v osobitných prostrediach a kontextoch po tom, čo v Neho uveria? (Vrodené predstavy sa riešia ľahšie.) Predstavy a fantázie, ktoré majú ľudia o Bohu, keď v Neho začnú veriť, sa riešia ľahšie, zatiaľ čo predstavy, ktoré si vytvárajú, keď zažívajú Božie dielo po tom, čo v Neho uverili, sa už neriešia tak ľahko – je to teoretické tvrdenie, ale nakoniec sa nezhoduje so skutočnosťou. Čo znamená „teoretické“? Znamená to, že ľudia odvodzujú tieto druhy záverov na základe filozofie a logiky. Po tom, čo ľudia začnú veriť v Boha a pochopia pravdu o víziách, sa vzdajú niektorých zo svojich predstáv a vyriešia ich. V skutočnosti sa toto vyriešenie dosahuje len na úrovni učenia; zdá sa, akoby tieto predstavy boli vyriešené, ale mnohé predstavy, ktoré si ľudia vytvárajú pri nasledovaní Boha, súvisia s ich vrodenými predstavami. Vrodené predstavy sa spomedzi týchto dvoch typov predstáv teoreticky riešia ľahšie, ale pokiaľ ľudia dokážu prijať pravdu a milovať pozitívne veci a pokiaľ dosiahnu pochopenie pravdy, v skutočnosti sa dajú ľahko vyriešiť oba typy predstáv. Napríklad niektorí z vás hovoria, že vrodené predstavy sa riešia ľahšie, ale môžete sa stretnúť s určitými ľuďmi so skresleným chápaním, ktorí sú veľmi tvrdohlaví, lipnú na nepodstatných detailoch a vŕtajú sa v Biblii, duchovných klasikách a výkladoch vykladačov Biblie; títo ľudia ti opakujú veci, ktoré nájdu, a bez ohľadu na to, ako s nimi hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde, ju neprijímajú. Nedokážu prijať čisté kázne, pravdu ani tie správne slová; neprijímajú tieto veci, keď ich počúvajú. Na jednej strane je problém s ich schopnosťou chápania a na druhej strane nemilujú pozitívne veci ani pravdu a namiesto toho milujú byť tvrdohlaví, lipnúť na nepodstatných detailoch a hrať sa s jazykom. Majú radi teórie a teológiu. Môžu takíto ľudia zanechať svoje predstavy? (Nie.) Súdiac podľa faktov a povahy a preferencií takýchto ľudí, nedokážu prijať pravdu. Počiatočné predstavy ľudí sú v skutočnosti veľmi plytké a povrchné a dajú sa veľmi ľahko vyriešiť. Ak má človek normálne myslenie a normálnu schopnosť chápania, môže byť pre neho ľahké zanechať svoje predstavy, keď s ním hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde týkajúcej sa vízií, pokiaľ to pochopí. Ale existuje jeden typ ľudí, ktorí nemajú normálne myslenie, nedokážu pochopiť pravdu a neprijímajú ju. Môžu takíto ľudia zanechať svoje predstavy? (Nie.) Preto sa predstavy takýchto ľudí riešia ťažko. Ak má človek normálny rozum a dokáže prijať pravdu, bez ohľadu na to, aké predstavy o Bohu si vytvorí po tom, čo v Neho uverí, a v akom prostredí alebo kontexte tieto predstavy vzniknú, sa s Bohom neháda. Hovorí: „Som človek, mám skazené povahy a moje myslenie a konanie môžu byť nesprávne. Boh je pravda a nikdy sa nemýli. Bez ohľadu na to, aké rozumné sú moje myšlienky, sú to stále ľudské myšlienky, pochádzajú od človeka a nie sú pravdou. Ak sú tieto myšlienky v rozpore s Božími slovami alebo pravdou, nezáleží na tom, aké sú rozumné – sú nesprávne.“ Možno práve teraz nevedia, v čom presne sú tieto predstavy nesprávne, tak ako teda praktizujú? Praktizujú podriadenosť, nie sú tvrdohlaví, nelipnú na určitých detailoch a nechajú túto záležitosť tak v presvedčení, že jedného dňa ju Boh zjaví. Niekto sa ich opýta: „Čo ak ju Boh nezjaví?“ Odpovedia: „Tak sa budem podriaďovať navždy. Boh sa nikdy nemýli a to, čo robí, nikdy nie je nesprávne. Ak to, čo Boh robí, nie je v súlade s ľudskými predstavami, neznamená to, že sa mýli, ale že to ľudia nedokážu pochopiť ani tomu porozumieť. To, čo by teda ľudia mali robiť najviac, nie je podrobne skúmať svoje predstavy, stále sa k nim vracať, používať ich na hľadanie chýb u Boha a používať ich ako dôvod a výhovorku, aby sa nepodriadili Bohu a vzdorovali Mu.“ Takto pristupujú k svojim predstavám. Je tento druh praktizovania praktizovaním pravdy? Toto je skutočne praktizovanie pravdy. Keď si vytvárajú predstavy, neporovnávajú s nimi Boha ani ich nepoužívajú na to, aby Ho podrobne skúmali a overili si, či je Boh pravdivý alebo existuje. Namiesto toho zanechajú svoje predstavy a usilujú sa prijať pravdu a spoznať Boha. No aj keď sa zo všetkých síl snažia spoznať Boha, stále Ho spoznať nedokážu. Čo robia potom? Stále sa podriaďujú a hovoria: „Boh sa nikdy nemýli. Boh je vždy Boh. Boh je Ten, kto vyjadruje pravdu. Boh je zdrojom pravdy.“ Pri riešení týchto predstáv najprv postavia Boha na miesto Boha a seba na miesto stvorených bytostí. Hoci teda svoje predstavy nezanechali alebo ich nevyriešili, ich postoj podriadenosti voči Bohu sa nemení. Tento postoj ich chráni a umožňuje im, aby pred Bohom zostali Bohom uznanými stvorenými bytosťami. Dajú sa teda predstavy takýchto ľudí ľahko vyriešiť? (Áno.) Ako sa to dosiahne? Predpokladajme, že by po stretnutí s nejakou situáciou hovorili takto: „Povedať, že všetko, čo boh robí, je pravda, že je to správne a že boh je všemohúci a nemôže robiť chyby – nie je to nesprávne? Hoci sa hovorí, že boh nemôže robiť chyby, je to len teoretické tvrdenie. V skutočnosti boh robí niektoré veci, ktoré sú neohľaduplné a nie sú v súlade s ľudskými pocitmi. Myslím si, že táto záležitosť nie je celkom v poriadku. A veciam, ktoré nie sú celkom v poriadku, sa nemusím podriaďovať ani ich prijímať, však? Aj keď nepopieram božie meno ani jeho identitu, predstavy, ktoré som si teraz vypestoval, mi teraz umožnili viac a lepšie porozumieť bohu a pochopiť ho – aj boh robí niektoré veci nesprávne a má chvíle, keď robí chyby. Takže odteraz nebudem veriť, keď budú ľudia hovoriť, že boh je spravodlivý, dokonalý a svätý. K týmto tvrdeniam pripojím malý otáznik. Hoci je boh stvoriteľ a ja môžem prijať jeho zvrchovanosť, v budúcnosti musím prijímať selektívne a nemôžem sa zmätene a slepo podriaďovať. Čo ak sa podriadim nesprávne? Neutrpel by som stratu? Nemôžem byť človekom, ktorý sa nerozumne podriaďuje.“ Ak zaobchádzajú s predstavami a s Bohom s týmto postojom, môžu ľahko zanechať svoje predstavy? Je tento druh praktizovania praktizovaním pravdy? (Nie.) Nestal sa vzťah medzi nimi a Bohom problematickým? Nesnažia sa Ho neustále podrobne skúmať? Boh sa stal predmetom ich podrobného skúmania, a nie Zvrchovaným, ktorý vládne nad ich osudom. Hoci uznávajú, že sú stvorenou bytosťou pod nadvládou Stvoriteľa, to, čo robia, nie je plnením si povinností a záväzkov stvorenej bytosti. Nepristupujú ku Stvoriteľovi zo svojej pôvodnej pozície stvorenej bytosti, ale namiesto toho sa Stvoriteľovi stavajú na odpor, podrobne Stvoriteľa skúmajú a analyzujú Jeho činy a správanie, pričom si podľa vlastného uváženia vyberajú, či sa podriadia a prijmú. Patrí tento postoj a spôsob praktizovania medzi prejavy, ktoré by mal mať niekto, kto prijíma pravdu? Dajú sa ich predstavy vyriešiť? (Nie, nedajú sa vyriešiť.) Nikdy sa nedajú vyriešiť. Je to preto, lebo ich vzťah s Bohom je prekrútený; nie je to normálny vzťah a nie je to vzťah medzi stvorenou bytosťou a Stvoriteľom. Pristupujú k Bohu ako k predmetu podrobného skúmania a neustále Ho podrobne skúmajú. Prijímajú to, čo považujú za správne a dobré, ale vnútorne Bohu odolávajú, bojujú s Ním proti tomu, čo nie je v súlade s ľudskými predstavami, fantáziami alebo preferenciami, a odcudzujú sa Mu. Je takýto človek niekým, kto prijíma pravdu? Na povrchu, v neprítomnosti akýchkoľvek incidentov a bez akýchkoľvek predstáv o Bohu, sa dokážu podriadiť slovám, ktoré Boh hovorí. No len čo si vypestujú predstavy, ich podriadenosť zmizne; nie je ju nikde vidieť a nedá sa uviesť do praxe. Čo sa tu deje? Je zrejmé, že to nie sú ľudia, ktorí praktizujú pravdu. Neprijímajú Boha ako zdroj pravdy ani ako pravdu samotnú. Pre ľudí, ktorí neprijímajú pravdu, je ťažké zanechať alebo vyriešiť svoje predstavy, a to bez ohľadu na to, kedy vzniknú.

Súdiac podľa obsahu vyššie uvedeného duchovného spoločenstva, ktorý typ predstavy sa podľa vás rieši ľahšie? Závisí to od situácie. U tých, ktorí dokážu prijať pravdu, majú rozum a sú správnymi ľuďmi, sa predstavy dajú vyriešiť ľahko bez ohľadu na to, kedy vzniknú. A predstavy tých, ktorí nedokážu prijať pravdu, sa riešia ťažko bez ohľadu na to, kedy vzniknú. Niektorí ľudia veria v Boha dvadsať alebo tridsať rokov a ani teraz nič, čo povedia, nie je v súlade s pravdou; sú to všetko len slová, učenia a ľudské predstavy. Vôbec nerozumejú žiadnej pravde – môžu zanechať svoje predstavy, keď vzniknú? Ťažko povedať. Ak neprijmú pravdu, nebudú schopní zanechať svoje predstavy. Ľudia sa nemôžu vyhnúť predstavám. Myseľ každého človeka si kedykoľvek môže vytvárať rôzne predstavy, a to či už sú vrodené alebo získané. V srdci každého človeka sú predstavy bez ohľadu na to, koľko rokov verí v Boha. Čo by sa teda malo robiť? Je tento problém jednoducho neriešiteľný? Dá sa vyriešiť a existuje niekoľko princípov, ktoré si treba zapamätať. Tieto princípy sú veľmi dôležité. Keď sa stretnete s takýmito situáciami, praktizujte podľa týchto princípov. Po chvíli praktizovania uvidíš výsledky a vstúpiš do pravdy-reality. Keď sa objavia predstavy, bez ohľadu na to, o akú predstavu ide, najprv vo svojom srdci pouvažuj a zanalyzuj, či je toto myslenie správne. Ak jasne cítiš, že je toto myslenie nesprávne a skreslené a že sa rúha Bohu, okamžite sa modli, pros Boha, aby ťa osvietil a viedol k poznaniu podstaty tohto problému, a potom na zhromaždení diskutuj o svojom pochopení. Pri získavaní pochopenia a zažívaní vecí sa zameraj na riešenie svojich predstáv. Ak tento spôsob praktizovania neprináša zjavné výsledky, mal by si o tomto aspekte pravdy hovoriť v duchovnom spoločenstve s niekým, kto chápe pravdu, a snažiť sa získať pomoc od iných a riešenia z Božích slov. Prostredníctvom Božích slov a svojich skúseností si postupne overíš, že Božie slová sú správne, a dosiahneš veľké výsledky v otázke riešenia svojich vlastných predstáv. Prijatím a zažívaním takýchto Božích slov a Jeho diela konečne pochopíš Božie úmysly a získaš nejaké poznanie o Jeho povahe, čo ti umožní vzdať sa svojich predstáv a vyriešiť ich. Už Boha nebudeš nesprávne chápať, mať sa pred Ním na pozore ani mať nerozumné požiadavky. Toto platí pre ľahko riešiteľné predstavy. Ale existuje aj iný typ predstáv, ktoré ľudia len ťažko chápu a riešia. Pri predstavách, ktoré sa riešia ťažko, existuje jeden princíp, ktorého sa musíš držať: Nevyjadruj ich ani ich nešír, pretože vyjadrovanie takýchto predstáv neprináša ostatným nič dobré a je to vlastne vzdorovanie Bohu. Ak rozumieš povahe a dôsledkom šírenia predstáv, mal by si to sám dobre zvážiť a nehovoriť nerozvážne. Ak povieš: „Je hrozné držať v sebe slová v cirkvi; mám pocit, že by som mohol prasknúť,“ mal by si stále zvážiť, či je šírenie týchto predstáv skutočne prospešné pre Boží vyvolený ľud. Ak to nie je prospešné a môže to viesť ostatných k tomu, aby mali predstavy o Bohu alebo Mu dokonca vzdorovali a súdili Ho, neškodíš tým Božiemu vyvolenému ľudu? Škodíš ľuďom; nie je to nijak odlišné od šírenia moru. Ak by si mal skutočne rozum, radšej by si znášal bolesť sám, ako by si šíril predstavy a škodil ostatným. Ak ti je však mučivé držať svoje slová v sebe, mal by si sa modliť k Bohu. Ak sa problém vyrieši, nie je to dobrá vec? Ak so svojimi predstavami súdiš a nesprávne chápeš Boha, aj keď sa k Nemu modlíš, len si tým privolávaš problémy. Mal by si sa modliť k Bohu takto: „Bože, mám tieto myšlienky a chcem sa ich vzdať, ale nedokážem to. Prosím, disciplinuj ma, zjav ma prostredníctvom rôznych situácií a dovoľ mi spoznať, že moje predstavy sú nesprávne. Bez ohľadu na to, ako ma disciplinuješ, som ochotný to prijať.“ Tento postoj je správny. Keď sa pomodlíš k Bohu s týmto postojom, nebudeš sa cítiť menej stiesnene? Ak sa budeš naďalej modliť, hľadať a prijímať od Boha osvietenie a osvetlenie, pochopíš Božie úmysly, tvoje srdce sa rozjasní a už sa nebudeš cítiť utláčaný. Nebude potom problém vyriešený? Tvoje predstavy, odolávanie a vzdorovitosť voči Bohu väčšinou zmiznú a prinajmenšom nebudeš cítiť potrebu ich vyjadrovať. A ak to stále nefunguje a problém nie je úplne vyriešený, nájdi si niekoho so skúsenosťami, aby ti tvoje predstavy pomohol vyriešiť. Nechaj ho nájsť niekoľko úryvkov Božích slov, ktoré súvisia s riešením tvojich predstáv, a prečítaj si ich desiatky alebo stovky ráz. Možno sa tvoje predstavy úplne vyriešia. Niekto by mohol povedať: „Ak vyjadrím predstavy počas zhromaždenia s bratmi a sestrami, pôjde o šírenie predstáv, takže to nemôžem urobiť. Ale je hrozné držať ich v sebe. Môžem o nich hovoriť so svojou rodinou?“ Ak sú členovia tvojej rodiny aj bratmi a sestrami vo viere, vyjadrenie týchto predstáv v ich prítomnosti by vyrušilo aj ich. Je to vhodné? (Nie.) Ak by to, čo povieš, malo negatívny vplyv na ostatných, škodilo im to a zavádzalo ich to, rozhodne to nesmieš povedať. Namiesto toho sa modli k Bohu, aby problém vyriešil. Pokiaľ sa modlíš a ješ a piješ Božie slová so zbožným srdcom, ktoré hladuje a smädí po spravodlivosti, tvoje predstavy sa dajú vyriešiť. Božie slová obsahujú úplnú pravdu a dokážu vyriešiť akýkoľvek problém. Záleží len na tom, či dokážeš prijať pravdu, si ochotný praktizovať Božie slová a dokážeš sa vzdať svojich vlastných predstáv. Ak veríš, že Božie slová obsahujú úplnú pravdu, mal by si sa modliť k Bohu a hľadať pravdu na vyriešenie problémov, keď vzniknú. Ak ani po istom čase modlenia sa stále necítiš Božie osvietenie a nedostal si od Neho jasné slová k tomu, čo robiť, ale tvoje predstavy už na teba nevedomky vnútorne nepôsobia, nerušia tvoj život, postupne slabnú, neovplyvňujú tvoj normálny vzťah s Bohom a neovplyvňujú, samozrejme, ani tvoje plnenie povinnosti, nebola potom táto predstava v podstate vyriešená? (Áno.) Toto je cesta praktizovania.