2. Ventilovanie negativity pri odmietaní prijať orezávanie

Existuje aj ďalšia situácia, v ktorej ľudia pravdepodobne ventilujú negativitu: Keď čelia orezávaniu a nedokážu prijať niektoré slová orezávania, budú vo svojich srdciach prechovávať neposlušnosť, nespokojnosť a sťažnosti a niekedy sa dokonca budú cítiť ukrivdení. Veria, že nastala nespravodlivosť: „Prečo mi nie je dovolené vysvetliť alebo objasniť svoje stanovisko? Prečo som neustále orezávaný?“ Aké druhy negativity títo ľudia zvyčajne ventilujú? Navyše hľadajú dôvody, aby sa ospravedlnili a obhájili. Namiesto toho, aby rozoberali, naprávali alebo odčiňovali svoje chyby, sa obhajujú a hovoria veci ako: prečo niečo neurobili dobre, aké to malo príčiny, aké boli objektívne faktory a podmienky a že to neurobili úmyselne; tieto výhovorky používajú na to, aby sa ospravedlnili a obhájili a aby tak dosiahli svoj cieľ odmietnuť orezávanie. Títo ľudia neuznávajú, že orezávanie je správne, a analyzujú prípady orezávania s mnohými ďalšími ľuďmi, pričom sa snažia záležitosť pred všetkými jasne vysvetliť. Dokonca šíria myšlienky ako: „Tento druh orezávania odradí ľudí od konania ich povinností. Nikto už nebude ochotný konať svoje povinnosti. Ľudia nebudú vedieť, ako postupovať, a poznať cestu, ako praktizovať.“ Sú dokonca aj takí, ktorí na povrchu hovoria v duchovnom spoločenstve o tom, ako orezávanie prijímajú, ale v skutočnosti toto duchovné spoločenstvo používajú na to, aby sa ospravedlnili a obhájili. Dovádzajú tak viac ľudí k viere, že Boží dom pri svojom zaobchádzaní s ľuďmi vôbec neberie ohľad na ich pocity a že aj malá chyba môže viesť k orezávaniu. Tí, ktorí majú sklon ventilovať negativitu, o sebe nikdy neuvažujú. Dokonca ani tvárou v tvár orezávaniu neuvažujú o povahe svojich chýb alebo o tom, čo ich spôsobilo. Tieto problémy nerozoberajú, no namiesto toho sa neustále hádajú, ospravedlňujú a obhajujú. Niektorí ľudia dokonca hovoria: „Predtým, ako som bol orezaný, som cítil, že existuje cesta, ktorou sa dá ísť. Ale keď ma orezali, bol som zmätený. Už neviem, ako praktizovať alebo veriť v Boha, a nevidím cestu vpred.“ Iným tiež hovoria: „Musíte si dávať veľký pozor, aby vás nikto neorezal; je to také bolestivé, ako keby vás sťahovali z kože. Nenasledujte moju starú cestu. Pozrite sa, čo sa so mnou po orezaní stalo. Som zaseknutý, neschopný pohnúť sa dopredu ani dozadu, a nič, čo urobím, nie je správne!“ Sú tieto slová správne? Je s nimi nejaký problém? (Áno. Odôvodňujú svoje konanie, argumentujú a hovoria, že neurobili nič zlé.) Aký je odkaz tohto ospravedlnenia a tejto argumentácie? (Hovoria, že Boží dom sa pri orezávaní ľudí mýli.) Niektorí ľudia vravia: „Pred orezaním som mal pocit, že mám cestu, ktorú mám nasledovať, ale po orezaní neviem, čo mám robiť.“ Čím to je, že po orezaní nevedia, čo majú robiť? Aký to má dôvod? (Keď čelia orezávaniu, neprijímajú pravdu ani sa nepokúšajú spoznať samých seba. Prechovávajú nejaké predstavy a nehľadajú pravdu, aby ich vyriešili. Zostávajú preto bez cesty. Namiesto toho, aby našli príčinu v sebe, tvrdia opak – že práve orezávanie spôsobilo, že stratili cestu). Nie je to prenášanie viny? Je to ako povedať: „To, čo som urobil, bolo v súlade s princípmi, ale to, že si ma orezal, mi dáva jasne najavo, že mi nedovoľuješ riešiť veci v súlade s princípmi. Tak ako mám v budúcnosti praktizovať?“ Takto to myslia ľudia, ktorí hovoria takéto veci. Prijímajú orezávanie? Prijímajú skutočnosť, že urobili chyby? (Nie.) Neznamená vlastne toto tvrdenie, že vedia bezohľadne páchať prehrešky, ale keď sú orezaní a požiadaní, aby konali podľa princípov, nevedia, čo majú robiť, a zostanú zmätení? (Áno.) Ako teda robili veci predtým? Keď niekto čelí orezávaniu, nie je to preto, lebo nekonal podľa princípov? (Áno.) Ľahkovážne páchajú zlé skutky, nehľadajú pravdu a nerobia veci podľa princípov alebo pravidiel Božieho domu, takže sa im dostane orezania. Účelom orezávania je umožniť ľuďom, aby hľadali pravdu a konali podľa princípov, a zabrániť im, aby sa opäť ľahkomyseľne dopúšťali zlých skutkov. Keď však títo ľudia čelia orezávaniu, hovoria, že už nevedia, ako majú konať alebo ako majú praktizovať – obsahujú tieto slová nejaký prvok sebapoznania? (Nie.) Nemajú v úmysle poznať samých seba ani hľadať pravdu. Namiesto toho naznačujú: „Kedysi som konal svoje povinnosti veľmi dobre, ale odkedy si ma orezal, uvrhol si moje myšlienky do zmätku a zmiatol si môj prístup k povinnostiam. Teraz moje myslenie nie je normálne a nie som taký rozhodný a odvážny ako predtým, nie som taký smelý, a to všetko preto, lebo som bol orezaný. Odkedy som bol orezaný, moje srdce je hlboko zranené. Preto musím ostatným povedať, aby boli pri konaní svojich povinností veľmi opatrní. Nesmú odhaliť svoje nedostatky ani sa pošmyknúť; ak sa pošmyknú, budú orezaní a potom sa stanú bojazlivými a stratia tú dravosť, ktorú kedysi mali. Ich odvážny duch sa výrazne otupí a ich mladícka odvaha a túžba dať do toho všetko sa vytratí, takže zostanú odovzdane slabošskí, budú sa báť vlastného tieňa a budú mať pocit, že nič, čo robia, nie je správne. Už nebudú cítiť Božiu prítomnosť vo svojom srdci a budú sa cítiť od Neho čoraz vzdialenejší. Dokonca aj modlitby a volania k Bohu sa im budú zdať nezodpovedané. Budú mať pocit, že nemajú tú istú vitalitu, bujarosť a roztomilosť, a dokonca začnú pohŕdať sami sebou.“ Sú toto otvorené slová, ktoré hovorí v duchovnom spoločenstve niekto so skúsenosťami? Sú úprimné? Budujú ľudí alebo im prinášajú úžitok? Nie je to len prekrúcanie faktov? (Áno, tieto slová sú celkom nezmyselné.) Hovoria: „Nechoďte v mojich stopách ani neopakujte moju starú cestu! Teraz ma vidíte ako celkom krotkého, ale v skutočnosti som sa len zľakol po tom orezaní a nebol som taký slobodný a uvoľnený ako predtým.“ Aký vplyv majú tieto slová na poslucháčov? (Spôsobujú, že ľudia sú ostražitejší voči Bohu a konajú opatrne zo strachu, že budú orezaní.) Takýto negatívny vplyv majú. Keď to ľudia počujú, pomyslia si: „To mi hovor! Jedno malé nedopatrenie a skončíte orezaní – nedá sa tomu zabrániť! Prečo musí byť konanie povinností v Božom dome také ťažké? Stále len omieľajú niečo o pravde-princípoch – je to naozaj náročné! Nestačí len žiť jednoduchý stabilný život? To nie je veľká požiadavka ani prehnaná nádej, ale prečo je to také ťažké dosiahnuť? Naozaj dúfam, že ja orezaný nebudem. Som veľmi bojazlivý človek, a keď na mňa ľudia zazerajú a hovoria nahlas, zvyčajne mi začne búšiť srdce. Ak by som naozaj čelil orezávaniu a tie slová by boli takéto prísne a takto rozoberali fakty, ako by som to zvládol? Nemal by som z toho nočné mory? Všetci hovoria, že orezávanie je dobré, ale ja nevidím, v čom. Nebol z toho ten človek vystrašený? Keby orezali mňa, tiež by som sa bál.“ Nejde o vplyv spôsobený slovami tých, ktorí ventilujú negativitu? Je tento vplyv pozitívny alebo negatívny? (Negatívny.) Tieto negatívne vyjadrenia môžu spôsobiť obrovskú škodu tým, ktorí sú ochotní usilovať sa o pravdu! Takže Mi povedzte, sú tí, ktorí často ventilujú negativitu a šíria smrť, služobníkmi satana? Sú to ľudia, ktorí narúšajú prácu cirkvi? (Áno.)

Niektorí ľudia konajú podľa vlastných predstáv a idú proti princípom. Keď sú orezaní, majú pocit, že ich orezali napriek tomu, že tak tvrdo pracovali a zaplatili cenu, a ich srdcia sa preto naplnia neposlušnosťou. Neprijímajú odhalenie ani rozbor a veria, že Boh je nespravodlivý a Boží dom k nim nie je férový, lebo taký užitočný a talentovaný človek ako oni, ktorý znáša toľko utrpenia a platí takú vysokú cenu, nedostáva pochvaly od Božieho domu a dokonca je orezaný. Z ich neposlušnosti pramenia sťažnosti a oni potom ventilujú svoju negativitu: „Podľa mňa nie je nič ťažšie ako veriť v boha; je naozaj ťažké dostať nejaké požehnania a tešiť sa z trochy milosti. Zaplatil som takú vysokú cenu, ale za jednu zle urobenú vec ma orezali. Ak na túto úlohu nestačí niekto ako ja, kto by mohol? Vari boh nie je spravodlivý? Prečo nedokážem uznať jeho spravodlivosť? Ako to, že je božia spravodlivosť v takom rozpore s predstavami ľudí?“ Nerozoberajú, v čom ich činy idú proti princípom ani aké skazené povahy odhalili. Nielenže im chýba čo i len náznak výčitiek svedomia alebo podriadenosti – dokonca otvorene súdia a vzdorujú. Keď väčšina ľudí počuje takéto ich reči, začne s nimi trochu súcitiť a nechá sa nimi ovplyvniť: „Je to pravda, však? Verili v Boha dvadsať rokov a predsa čelili takémuto orezávaniu. Ak človek, ktorý veril dvadsať rokov, nemusí byť nevyhnutne spasený, ľudia ako my majú ešte menšiu nádej.“ Neboli otrávení? Len čo sa negativita vyventiluje, jed už je v srdciach ľudí zasiaty ako semienko, ktoré sa v ich mysliach zakorení, vyklíči, rozkvitne a prinesie ovocie. Skôr ako si to ľudia uvedomia, sú otrávení, začínajú odolávať a objavujú sa u nich sťažnosti na Boha. Keď sú títo ľudia orezaní, stávajú sa neposlušnými voči Bohu a nespokojnými s tým, ako s nimi Boží dom zaobchádzal. No namiesto toho, aby zaujali postoj pokánia a vyznania, sa hádajú, ospravedlňujú a obhajujú. Všade rozširujú, koľko útrap si vytrpeli, akú prácu vykonali, aké povinnosti konali počas svojich mnohých rokov viery a že namiesto toho, aby teraz dostali odmenu, čelia orezávaniu. Nielenže pri orezávaní nedokážu spoznať svoju vlastnú skazenosť a chyby, ktoré urobili, ale ešte aj šíria myšlienku, že s nimi Boží dom zaobchádzal nespravodlivo a nerozumne, že by sa s nimi takto nemalo zaobchádzať, a že ak sa tak deje, tak Boh nie je spravodlivý. Dôvodom, prečo ventilujú túto negativitu, je, že nedokážu prijať orezávanie ani skutočnosť, že urobili chyby, a už vôbec neprijímajú ani neuznávajú fakt, že uškodili vstupu bratov a sestier do života či práci cirkvi. Veria, že konali správne a Boží dom sa pri ich orezaní mýlil. Ventilovaním negativity chcú ľuďom povedať, že Boží dom nespravodlivo zaobchádza s ľuďmi: „Len čo niekto urobí chybu, Boží dom to proti nemu použije ako zbraň, chytí sa tohto problému a nemilosrdne ho orezáva. Robí to až do bodu, v ktorom sa tento človek stane poslušným a pomyslí si, že nemá žiadne zásluhy, v ktorom ho všetci prestanú zbožňovať a v ktorom sa sám prestane oceňovať a neodváži sa od Boha žiadať odmenu. Až vtedy Boží dom dosiahne svoj cieľ.“ Ich cieľom pri ventilovaní tejto negativity je doviesť viac ľudí k tomu, aby sa ich zastali, aby pochopili „aká je pravda“ a aby videli, koľko utrpenia zažili počas ich mnohých rokov viery v Boha, ako významne prispeli, akí sú spôsobilí a akými skúsenými veriacimi sú. Chcú tým dosiahnuť, aby sa ostatní postavili na ich stranu v spoločnom odpore proti predpisom Božieho domu a orezávaniu, ktorému ich Boží dom podrobil. Nie je to v podstate priťahovanie ľudí na svoju stranu? (Áno.) Ich cieľom pri takomto ventilovaní negativity je pritiahnuť ľudí na svoju stranu a zavádzať ich, pričom vyrušujú prácu cirkvi, aby si vyliali svoje roztrpčenie. Bez ohľadu na to, ako to nakoniec na ľudí zapôsobí, keď ventilujú svoju negativitu, je účinok a dôsledok ten, že to ľudí zavádza, vyrušuje a škodí im. Nebuduje ich to. Je to negatívny účinok.

Keď ľudia čelia orezávaniu, v podstate ventilujú tieto druhy negativity. Nedokážu prijať orezávanie, sú vo svojich srdciach nespokojní a neposlušní a nie sú to od Boha schopní prijať. Ich prvou reakciou nie je hľadať pravdu ohľadom orezávania, uvažovať o sebe a spoznávať a rozoberať sa, aby zistili, čo presne urobili zle, či ich konanie bolo v súlade s princípmi, prečo ich Boží dom orezal a či toto zaobchádzanie s nimi spôsobilo osobné roztrpčenie, alebo bolo spravodlivé a rozumné. Ich prvou reakciou nie je hľadať tieto veci a radšej sa spoliehajú na svoje zásluhy, prežité útrapy a vynaložené úsilie, aby sa proti orezávaniu postavili. Týmto spôsobom musí byť všetko, čo vzniká v ich srdciach, negatívne a bez štipky pozitivity. Takže keď hovoria v duchovnom spoločenstve o svojich pocitoch a pochopení po orezaní, určite ventilujú negativitu a šíria predstavy. Ventilovanie negativity a šírenie predstáv by sa malo okamžite zastaviť a obmedziť, nie tolerovať a ignorovať. Tieto negatívne veci budú u každého človeka brzdiť, vyrušovať a poškodzovať jeho vstup do života. Nemôžu zohrávať pozitívnu úlohu, a už vôbec nemôžu inšpirovať ľudí k vernosti Bohu alebo k vernému konaniu ich povinností. Keď teda takíto ľudia ventilujú negativitu, vyrušujú cirkevný život a malo by sa im v tom zamedziť.

3. Ventilovanie negativity, keď sú poškodené povesť, postavenie a záujmy človeka

Mimo ventilovania negativity po prepustení alebo orezaní, v akých ďalších situáciách ľudia ventilujú negativitu? (Keď sú poškodené ich záujmy a majú pocit, že utrpeli stratu.) (Niektorí ľudia konali svoje povinnosti mnoho rokov, ale keď ochorejú alebo keď ich rodiny postihne nešťastie, hovoria: „Čo som získal z toľkých rokov viery v Boha?“) Bežná „fráza“ negatívnych ľudí je: „Čo som získal?“ Aké sú ďalšie situácie? (Niektorí ľudia nielenže nedosahujú výsledky vo svojich povinnostiach, ale aj často robia chyby, a tak hovoria: „Prečo Boh osvecuje iných, ale mňa nie? Prečo im Boh dal takú dobrú kvalitu, keď moja je taká slabá?“ Namiesto toho, aby uvažovali o svojich vlastných problémoch, zvaľujú zodpovednosť na Boha, hovoria, že ich neosvietil ani neviedol, a potom sa na Neho neustále sťažujú.) Tvrdia, že Boh je nespravodlivý, pýtajú sa, prečo osvecuje iných a udeľuje milosť iným, ale nie im, a hromžia, prečo nedosahujú výsledky vo svojich povinnostiach – sťažujú sa. Príklady, ktoré ste uviedli, sú dobré. Máte ešte nejaké? (Niektorých ľudí naplní zlosť, keď im niekto upraví pridelenie povinnosti, pýtajú sa, prečo sa to stalo, a majú podozrenie, že sa na nich vodcovia a pracovníci zamerali a robia im ťažkosti.) Majú pocit, že Boží dom sa na nich pozerá zvrchu? (Áno.) Niektorí ľudia, ktorí nevykonávajú skutočnú prácu, sú prepustení a vyradení a majú pocit, že im to poškodilo povesť a postavenie. Aby si vyliali svoju nespokojnosť, vždy v súkromí šomrú: „Verím v boha krátko, nemám dobrú schopnosť chápania a mám slabú kvalitu. Nevyrovnám sa ostatným. Ak hovoria, že nie som schopný, tak asi nie som!“ Navonok síce uznávajú svoje nedostatky, ale v skutočnosti sa snažia znovu získať výhody, o ktoré prišli, neustále šomrú a hovoria veci, aby si získali súcit ľudí a vyvolali v nich pocit, že Boží dom je nespravodlivý. Len čo sú ich záujmy poškodené, stávajú sa neochotnými a stále dúfajú, že svoje straty nahradia a dostanú odškodnenie. A ak sa tak nestane, strácajú vieru v Boha, nevedia, ako v Neho ďalej veriť, a hovoria veci ako: „Kedysi som si myslel, že veriť v boha je skvelé a pôsobenie v úlohe vodcu či pracovníka v cirkvi mi určite prinesie veľké požehnania. Nikdy som nečakal, že budem prepustený a vyradený a že ma ostatní odmietnu. Kto by si len pomyslel, že by sa niečo také mohlo stať v božom dome! Nie každý, kto verí v boha, je nevyhnutne dobrý človek a nie všetko, čo boží dom robí, predstavuje boha alebo spravodlivosť.“ Akej povahy sú takéto vyhlásenia? Ich slová v sebe priamo aj nepriamo nesú útok. Nesú v sebe súd a odolávanie. Navonok sa zdá, že sa zameriavajú na určitého vodcu alebo cirkev, ale v skutočnosti vo svojich srdciach mieria tieto slová proti Bohu, Jeho slovám a správnym ustanoveniam a pravidlám Jeho domu. Je to čisté ventilovanie osobnej zlosti. Prečo si ventilujú zlosť? Cítia, že utrpeli stratu; cítia v srdciach nespravodlivosť a nespokojnosť a chcú si niečo vyžiadať a dostať odškodnenie. Hoci negativita, ktorú takíto ľudia ventilujú, pre väčšinu nepredstavuje významnú hrozbu, tieto odporné slová sú ako otravné muchy alebo ploštice, ktoré mierne vyrušujú mysle ľudí. Väčšina ľudí cíti odpor a averziu, keď tieto slová počuje, ale nevyhnutne sa nájdu aj ľudia rovnakého druhu s rovnakými povahami, podstatami a sklonmi, ktorí sú z toho istého skazeného cesta a ktorí nimi budú ovplyvnení a vyrušení. Je to nevyhnutné. Ba čo viac, niektorých ľudí malého duchovného postavenia, ktorým chýba schopnosť rozlišovať, môžu tieto negatívne poznámky vyrušiť a môže to ovplyvniť ich vieru v Boha. Títo ľudia už aj tak nevedia, na čo presne je viera v Boha, nemajú jasno v pravdách o víziách a aj ich schopnosť chápať pravdu je slabá. Keď začujú tieto negatívne vyhlásenia, je veľmi pravdepodobné, že ich mimovoľne prijmú a doplatia tým na ich vplyv. Tieto slová sú jed. Ľahko ich možno zasadiť do sŕdc ľudí. Len čo ľudia prijmú tieto negatívne poznámky, reagujú ľahostajne, keď od nich Boží dom žiada, aby konali povinnosť. Keď Boží dom žiada o ich spoluprácu na nejakej úlohe, sú vlažní. Prijmú ju, len ak sa im chce; inak nie, a vždy na to majú všelijaké dôvody a výhovorky. Predtým, ako počuli tieto negatívne poznámky, bolo v ich viere v Boha trocha úprimnosti a pri konaní svojich povinností mali istý pozitívny, aktívny postoj. No po vypočutí týchto negatívnych poznámok sa stávajú ľahostajnými a sú chladní aj voči svojim bratom a sestrám. Sú voči nim ostražití. Keď cirkev zariadi, aby konali istú povinnosť, stále sa jej vyhýbajú, opakovane ju odkladajú a prejavujú veľkú pasivitu. Predtým sa zhromaždení zúčastňovali načas, ale po vypočutí týchto poznámok sa ich účasť stáva sporadickou – prídu, keď majú dobrú náladu, a neprídu, keď ju nemajú. Ak sa doma stane niečo nepríjemné, obávajú sa, že by sa mohlo prihodiť nejaké nešťastie, takže sa zúčastňujú viacerých zhromaždení a čítajú viac Božích slov. A ak sú po čítaní Božích slov nadšení, šťastní a dojatí, dokonca obetujú nejaké peniaze. Ale len čo je doma pokoj, opäť prestanú chodiť na zhromaždenia. Keď sa s nimi bratia a sestry pokúsia hovoriť v duchovnom spoločenstve v nádeji, že ich podporia, nájdu si výhovorky, aby odmietli; a keď ich bratia a sestry idú navštíviť, neotvoria dvere, aj keď sú zjavne doma. Čo sa tu deje? Boli ovplyvnení tými negatívnymi poznámkami – boli otrávení a veria, že veriaci v Boha sú nespoľahliví. Spočiatku týmto ľuďom dosť dôverovali a pri čítaní Božích slov si mysleli: „Toto sú Božie slová, títo ľudia sú moji bratia a sestry a toto je Boží dom – aké úžasné!“ Keď však počuli negatívne poznámky šírené určitými ľuďmi, zmenili sa. Neboli ovplyvnení? Nebol poškodený ich vstup do života? (Áno.) Kto ich ovplyvnil? Boli to ľudia, ktorí ventilujú negativitu a ktorí vyslovili tieto poznámky. Ak si ešte niekto nevytvoril pevný základ na pravej ceste alebo nejedol a nepil Božie slová do tej miery, že by rozumel pravde, môžu ho ľahko ovplyvniť negatívne veci. A obzvlášť tí, ktorí nemajú schopnosť chápať pravdu, ale len sledujú trendy, pozorujú situáciu a pozerajú sa na povrchné javy, sú ešte ľahšie ovplyvnení negatívnymi slovami. Zvlášť keď ľudí počujú hovoriť bludy ako: „Boží dom nie je nevyhnutne spravodlivý a nie všetko, čo boží dom robí, je pozitívne,“ ich ostražitosť ešte vzrastie. Vyjadrenie, ktoré je v súlade s pravdou, sa nie vždy prijíma ľahko, ale negatívne vyjadrenie, absurdné vyjadrenie a vyjadrenie, ktoré je v rozpore s pravdou, sa môže príliš ľahko zakoreniť v srdciach ľudí a nedá sa ľahko odstrániť. Pre ľudí je tak ťažké prijať pravdu a také ľahké prijať bludy!

Niektorí ľudia so zlou ľudskou prirodzenosťou prikladajú veľkú dôležitosť vlastnej prestíži, sláve, telesnému pôžitku a osobným majetkom a záujmom. Keď ich povesť, postavenie a priame záujmy utrpia straty, neprijímajú to od Boha, neprijímajú ani prostredie, ktoré pre nich Boh pripravil, a nedokážu sa týchto vecí vzdať a nedbať na svoj osobný zisk a stratu. Namiesto toho využívajú rôzne príležitosti na ventilovanie svojej nespokojnosti a neposlušnosti a ventilujú svoje negatívne emócie, v dôsledku čoho niektorí ľudia veľmi trpia. Preto keď takíto ľudia ventilujú negativitu, cirkevní vodcovia musia najprv pohotovo dostať situáciu pod kontrolu a včas ich zastaviť a obmedziť. Samozrejme, cirkevní vodcovia by týchto ľudí mali aj iniciatívne odhaliť a hovoriť s bratmi a sestrami v duchovnom spoločenstve o tom, ako ich rozlíšiť, prečo hovoria tieto negatívne a absurdné veci a tiež to, ako k týmto slovám pristupovať a rozlíšiť ich, aby sa predišlo tomu, že nimi budú zavedení a že im tie slová vážne ublížia. Je nevyhnutné vedieť takýchto ľudí rozlíšiť, rozobrať, a tým sa im vyhnúť, odmietnuť ich a už sa nimi nenechať zavádzať. Toto je práca, ktorú by mali cirkevní vodcovia robiť. Samozrejme, ak bežní bratia a sestry objavia takýchto ľudí a rozlíšia podstatu ich ľudskej prirodzenosti, tiež by sa od nich mali držať ďalej. Ak nemáš dostatočnú schopnosť odolávať alebo dostatočné duchovné postavenie na to, aby si ich podporil, pomohol im a zmenil ich, a cítiš, že nedokážeš zniesť ich negatívne poznámky a slová nespokojnosti a neposlušnosti, najlepším prístupom je držať sa ďalej. A ak cítiš, že si veľmi silný, máš nejaké duchovné postavenie a dokážeš rozlišovať a zostať neovplyvnený bez ohľadu na to, čo kto povie; že to bez ohľadu na závažnosť negativity, ktorú ventilujú, nezmení tvoju vieru v Boha, že takýchto ľudí dokážeš rozlíšiť a že ich pri ich ventilovaní negativity dokážeš aj odhaliť a zastaviť – potom sa takýmto ľuďom nemusíš vyhýbať ani sa pred nimi mať na pozore. Ale ak cítiš, že takéto duchovné postavenie nemáš, spôsob a princíp, ako sa s takýmito ľuďmi vysporiadať, je držať sa od nich ďalej. Dá sa to dosiahnuť ľahko? (Áno.) Niektorí ľudia hovoria: „Môžem ich tolerovať, znášať a odpustiť im?“ Aj to je v poriadku a nie je to zlé, ale nie je to tá najdôležitejšia ani najlepšia prax. Povedzme, že ich znášaš, toleruješ a si voči nim zhovievavý, no nakoniec ťa zavedú a pritiahnu na svoju stranu. A predpokladajme, že bez ohľadu na to, ako ťa Boží dom zaopatruje a podporuje, to necítiš alebo že pri čítaní Božích slov bývaš často ovplyvnený ich myšlienkami a poznámkami, a len čo si spomenieš na niečo, čo povedali, ovplyvní to tvoju myseľ a nedokážeš pokračovať v čítaní. A keď bratia a sestry hovoria v duchovnom spoločenstve o svojom chápaní pravdy – najmä keď hovoria v duchovnom spoločenstve o rozlišovaní poznámok takýchto ľudí –, si opäť ovplyvnený ich slovami, čo spôsobuje, že je v tvojej mysli chaos. Ak je to tak, mal by si sa od takýchto ľudí držať ďalej. Tvoja tolerancia a trpezlivosť budú neúčinné a nie sú najlepším spôsobom, ako sa brániť proti takýmto ľuďom. Povedzme, že tvoja tolerancia a trpezlivosť nie sú predstieraným vonkajším správaním, ale že máš naozaj dostatočné duchovné postavenie na to, aby si takýmto ľuďom čelil. Nezáleží na tom, čo hovoria – a aj keď nič nepovieš, v srdci ich stále dokážeš rozlíšiť; dokážeš im preukázať zhovievavosť a ignorovať ich, ale akékoľvek negatívne slová alebo slová nepochopenia a sťažností na Boha, ktoré povedia, ani v najmenšom neovplyvnia tvoju vieru v Boha a neovplyvnia tvoju vernosť pri konaní tvojej povinnosti ani tvoju podriadenosť Bohu. V takom prípade ich môžeš tolerovať a znášať. Aký je princíp praktizovania tolerancie a trpezlivosti? Vyhnúť sa ujme. Ignoruj ich, nech si hovoria, čo chcú – napokon, takíto ľudia sú len nerozumní ľudia, čo robia problémy, a sú nehanebne tvrdohlaví. Bez ohľadu na to, ako s nimi hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde, ju neprijmú; sú od diablov a satana a hovoriť s nimi v duchovnom spoločenstve je zbytočné. Ak ti teda nechýba duchovné postavenie na to, aby si ich toleroval znášal bez vlastnej ujmy, bude najlepšie, ak tak budeš robiť, dokým ich Boží dom neodstráni a nevyrieši. Zvyknete prijímať tento princíp tolerancie a trpezlivosti? Znášaš všelijakých ľudí, ale niekedy nie si opatrný a trochu sa necháš zaviesť, no potom si to uvedomíš, cítiš, že máš voči Bohu dlh, pár dní sa modlíš, tvoj stav sa napraví a ty si bližšie k Bohu. Väčšinou jasne vidíš, že takíto ľudia nie sú dobrí a že sú od diablov. Hoci s nimi dokážeš normálne komunikovať, vnútorne si od nich vzdialený a odpudzujú ťa. Bez ohľadu na to, čo hovoria alebo aké negatívne poznámky a názory vyjadrujú, to prepočuješ, ignoruješ a myslíš si: „Hovor si, čo chceš. Dokážem ťa rozlíšiť. Jednoducho sa s ľuďmi ako ty nestýkam.“ Je toto princíp, ktorým sa väčšinou riadite pri riešení takýchto záležitostí? Dosiahnuť to tiež nie je zlé; nie je to ľahké a vyžaduje si to pochopenie niektorých právd a určité duchovné postavenie. Ak nemáš ani takúto úroveň duchovného postavenia, nedokážeš pevne stáť a nebudeš dobre konať svoju povinnosť.