Ľudia počas konania svojich povinností často zažívajú negatívne a vzdorovité stavy. Ak dokážu hľadať pravdu a používať pravdu-princípy, aby tieto problémy vyriešili, ich negatívne emócie sa nezmenia na sťažnosti, odolávanie, vzdor, hlasné vykrikovanie alebo dokonca rúhanie. Ak sa však ľudia pri riešení týchto vecí spoliehajú len na svoju vlastnú malichernú chytrosť, ľudské sebaovládanie a úsilie, usilovnosť, disciplinovanie svojho tela a iné podobné prístupy, tieto ľudské predstavy, úsudky a dohady sa skôr či neskôr zmenia na sťažnosti, vzdor, odolávanie, hlasné vykrikovanie a dokonca rúhanie sa Bohu. Keď sú ľudia chytení v pasci takýchto negatívnych emócií, majú sklon k neposlušnosti, nespokojnosti, sťažnostiam voči Bohu a iným podobným pocitom alebo myšlienkam. A keď sa v nich tieto myšlienky časom nahromadia a oni stále nehľadajú pravdu alebo ju nepoužívajú, aby svoje myšlienky vyriešili, ich neposlušnosť, nespokojnosť a sťažnosti sa zmenia na vzdor a začne sa u nich objavovať vzdorovité správanie, ako je povrchné konanie svojich povinností, úmyselné vyrušovanie a sabotovanie práce cirkvi a iné negatívne správanie, aby vyjadrili svoju neposlušnosť a nespokojnosť a dosiahli tak svoj cieľ vzdorovať Bohu. Niektorí ľudia maria ostatných vykonávanie povinnosti a vyrušujú ho. Zmysel ich konania je: „Ak si nemôžem konať svoju povinnosť alebo ak ma v nej Boh nepožehná, postarám sa o to, aby sa nikomu z vás v konaní vašich povinností nedarilo!“ a potom začnú spôsobovať vyrušenia. Niektorí ľudia to robia slovami, zatiaľ čo iní používajú isté činy. Čo môžu urobiť tí, ktorí ostatných vyrušujú svojimi činmi? Napríklad môžu úmyselne vymazať súbory z počítača niekoho iného, aby ovplyvnili výsledky jeho povinnosti, alebo môžu úmyselne vyrušovať online zhromaždenia. Sú to diabli a satani, ktorí vyrušujú ľudí, a ľudia nechápu: „Ako môže niekto v takom veku robiť také ohavné veci? Veď to nie je tínedžer; ako môže ešte stále robiť také zlomyseľné kúsky?“ V skutočnosti môžu tieto veci robiť aj ľudia po tridsiatke, štyridsiatke, päťdesiatke či šesťdesiatke. Tieto rôzne spôsoby správania sú nepochopiteľné; nie sú to činy človeka so svedomím a rozumom, ale činy diablov a satanov. Keď takýto človek vidí, že neovplyvnil ostatných a nedosiahol svoje ciele, ventiluje negativitu a spôsobuje vyrušenia v čase, keď je v prítomnosti viacerých ľudí, alebo počas zhromaždení. Keď si svoju nespokojnosť začne vylievať činmi, situáciu možno ovládať už len ťažko; je veľmi ťažké udržať ho na uzde, a ak sa situácia bude vyvíjať ďalej, môže sa len stupňovať a stávať čoraz vážnejšou. Tento človek nielenže spôsobuje vyrušenia svojimi činmi, ale aj používa rôzne prostriedky a metódy a využíva agresívne a odsudzujúce reči, aby ostatných vyrušil pri ich konaní povinností. Bez ohľadu na to, či dosiahne svoje ciele, potom v srdci odoláva Bohu; nečíta Božie slová ani sa neučí chválospevy a odmieta čítať akékoľvek knihy súvisiace s Božími slovami alebo pravdou. A čo robí doma? Číta romány, pozerá televízne seriály, učí sa kuchárske postupy, študuje líčenie a úpravu vlasov a tak ďalej. Počas zhromaždení nemá duchovné spoločenstvo o svojom chápaní Božích slov ani o tom, ako riešiť skazené povahy a odhalenia skazenosti, a pri duchovnom spoločenstve ostatných úmyselne strháva konverzáciu na seba, prerušuje toho, kto hovorí, zámerne mení tému a tak ďalej. Vždy hovorí veci, ktoré podkopávajú a vyrušujú. Prečo sa takto správa? Dôvod spočíva v jeho presvedčení, že nemá nádej na spásu, čo ho vedie k tomu, že sa vzdá a začne konať bezohľadne; hľadá si niekoľko spoločníkov, než bude z cirkvi vyčistený alebo vypudený, lebo ak nemôže byť požehnaný, postará sa o to, aby nemohli byť ani ostatní. Prečo takto zmýšľa? Verí, že Boh, v ktorého verí, nie je taký ako boh, ktorého si pôvodne predstavoval; nemiluje ľudí tak veľmi, ako si predstavoval, nie je ani taký spravodlivý a určite k ľuďom nie je taký úprimne láskavý, ako si predstavoval. Boh miluje ostatných, no nie jeho, a spasí ostatných, no nie jeho. Keď pre seba teraz nevidí žiadnu nádej a cíti, že nemôže byť spasený, vzdá sa a začne konať bezohľadne. Ale to nie je všetko; chce tiež, aby ostatní videli, že keďže pre neho neexistuje nádej, neexistuje ani pre ostatných, a uspokojí sa až vtedy, keď všetkých privedie k tomu, že sa vzdajú viery v Boha a odstúpia od nej. Cieľom jeho konania je: „Ak nemôžem získať požehnania nebeského kráľovstva, vy o tom ani nesnívajte!“ Čo je to za úbožiaka? Nie je to diabol? Je to diabol, ktorý mieri do pekla a ešte aj bráni ostatným veriť v Boha a vstúpiť do nebeského kráľovstva; kráča priamo do slepej uličky! Ktokoľvek, kto má aspoň trochu svedomia a bázne pred Bohom, by takto nekonal; ak naozaj cíti, že už nemá nádej, lebo spáchal veľké zlo a bol zjavený, stále sa bude usilovať o to, aby sa ostatným darilo, a nechá ich úprimne veriť v Boha a nenasledovať jeho príklad. Mohol by povedať: „Som príliš slabý, mám silné telesné túžby a príliš milujem svet. Je to moja vlastná chyba a zaslúžim si to! No vy len úprimne verte ďalej; nenechajte sa mnou ovplyvniť. Počas zhromaždení budem dávať pozor, a ak do dediny vstúpi polícia veľkého červeného draka, upozorním vás.“ Ktokoľvek, kto má čo i len kúsok ľudskej prirodzenosti, by mal urobiť aspoň toto a nemal by vyrušovať ostatných v ich úsilí o pravdu. Keď sa však ľuďom, ktorí nemajú ľudskú prirodzenosť, nedarí alebo vidia, že sa na nich bratia a sestry pozerajú zvrchu a dištancujú sa od nich, cítia, že ich Boh zjavil a vyradil a nemajú nádej na spásu. A keď v sebe prechovávajú takéto myšlienky, vzdajú sa, začnú konať bezohľadne a bez zábran ventilujú negativitu a vyrušujú cirkevný život. Čo sú to za ľudia? Nie sú to diabli? (Áno.) Mal by sa človek k ľuďom, ktorí sú diabli, správať zdvorilo? (Nie.) Ako by sa to teda malo riešiť? Povieš: „Prichádzaš na zhromaždenia, no nečítaš Božie slová ani neprijímaš pravdu. Načo si tu teda? Na to, aby si vyrušoval, však? Myslíš si, že nemáš nádej na spásu; v skutočnosti ani my nemáme pocit, že by sme mali veľkú nádej, ale usilujeme sa. Veríme, že Boh nie je zaujatý, že je dôveryhodný a že Jeho srdce je pri spáse ľudí úprimné a nemení sa. Pokiaľ existuje čo i len iskierka nádeje, nevzdáme sa. Nebudeme neustále negatívni ani mylne chápať Boha ako ty. Ani nesnívaj o tom, že nás môžeš vyrušovať alebo brzdiť! Ak budeš tvrdohlavo zotrvávať, naďalej takto veriť a zlomyseľne nás chcieť vyrušovať, nečuduj sa, ak už k tebe nebudeme zdvorilí. Od dnešného dňa si vyčistený a v cirkvi už pre teba nemáme miesto. A teraz vypadni!“ Nie je tým problém vyriešený? Je to jednoduché. Stačí len pár slov a ten človek je odstránený. Je to taká ľahká vec! Prečo to riešiť takto? Pretože prirodzenosť-podstata takýchto ľudí sa nemôže zmeniť; neprijmú pravdu. Myslia si, že nemajú nádej na spásu, a hoci to Boh ani bratia a sestry nepovedali, oni takto páchajú zlo a spôsobujú vyrušenia. Čo urobia, ak jedného dňa budú naozaj vypudení za páchanie zla a vyrušovanie práce cirkvi alebo ak ich Boh bude disciplinovať, pretože sa neusilujú o pravdu? Mohli by sa stať Božími nepriateľmi a chcieť sa pomstiť? Je to veľmi pravdepodobné! Je dobré, že takíto ľudia bývajú odhalení ešte predtým, ako stihnú vykonať nejaké zlé skutky alebo spáchať nejaké veľké zlo. Spravil to Boh; to Boh ich zjavil. Najlepší čas na ich odstránenie je práve teraz, keď ešte ostatní ľudia neutrpeli žiadnu stratu. Riešiť to takto je včasné a vhodné; každý získa schopnosť rozlišovať a so zlými ľuďmi je naložené. Ich úloha protipólu sa primerane naplnila.

Toto sú v podstate rôzne stavy a prejavy ľudí, ktorí ventilujú negativitu. Keď sa nenaplní ich túžba usilovať sa o postavenie, slávu a zisk, keď Boh robí veci, ktoré sú v rozpore s ich predstavami a domnienkami, veci, ktoré sa týkajú ich záujmov, dostávajú sa do pasce pocitov neposlušnosti a nespokojnosti. A keď majú tieto pocity, ich myseľ začne vymýšľať výhovorky, zámienky, ospravedlnenia, obhajoby a iné myšlienky na sťažnosti. Vtedy nechvália Boha ani sa Mu nepodriaďujú, a už vôbec nehľadajú pravdu, aby poznali samých seba; namiesto toho bojujú proti Bohu pomocou svojich predstáv, domnienok, myšlienok a pohľadov alebo impulzívnosti. A ako bojujú proti Bohu? Šíria svoje pocity neposlušnosti a nespokojnosti a využívajú ich na to, aby dali Bohu najavo svoje myšlienky a pohľady, snažia sa prinútiť Ho, aby konal podľa ich vôle a požiadaviek, aby uspokojil ich želania; až potom sa ich pocity upokoja. Boh vyjadruje mnohé pravdy najmä preto, aby ľudí súdil a napomínal, aby očistil ich skazené povahy, aby ich spasil spod vplyvu satana, a ktovie, koľkým ľuďom tieto pravdy zničili ich sny o požehnaní a zmarili ich fantáziu o pozdvihnutí do nebeského kráľovstva, v čo dúfali dňom i nocou. Chcú urobiť všetko, čo je v ich silách, aby veci zvrátili, no sú bezmocní a vo svojej negativite a roztrpčení môžu byť len uvrhnutí do pohromy. Sú neposlušní voči všetkému, čo Boh zariadil, pretože to, čo Boh robí, je v rozpore s ich predstavami, záujmami a myslením. Najmä keď cirkev pracuje na odstraňovaní a vyraďovaní mnohých ľudí, títo ľudia si myslia, že Boh ich nespasí, že ich zavrhol, že sa s nimi zaobchádza nespravodlivo, a tak sa zjednotia, aby Boha porazili; poprú, že Boh je pravda, poprú Božiu identitu a podstatu a spravodlivú Božiu povahu. Samozrejme, poprú aj skutočnosť Božej zvrchovanosti nad všetkými vecami. A akým spôsobom to všetko popierajú? Prostredníctvom vzdoru a odolávania. Z toho vyplýva: „To, čo boh robí, je v rozpore s mojimi predstavami, a preto sa nepodriaďujem a neverím, že ty si pravda. Budem proti tebe hlasno namietať a budem tieto veci šíriť v cirkvi a medzi ľuďmi! Budem hovoriť, čo chcem, a je mi jedno, aké to bude mať následky. Mám slobodu slova, nemôžeš ma umlčať – poviem, čo chcem. Čo môžeš urobiť?“ Keď títo ľudia trvajú na vyjadrovaní svojich nesprávnych myšlienok a pohľadov, hovoria o svojom vlastnom porozumení? Hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde? Rozhodne nie. Šíria negativitu a dávajú hlas kacírskym myšlienkam a bludom. Nesnažia sa spoznať ani odhaliť svoju vlastnú skazenosť; neodhaľujú veci, ktoré urobili a sú v rozpore s pravdou, ani chyby, ktorých sa dopustili. Namiesto toho robia všetko pre to, aby svoje chyby odôvodňovali a obhajovali, aby dokázali, že majú pravdu, a zároveň tiež robia absurdné závery a vyjadrujú negatívne a skreslené názory, ako aj prekrútené argumenty a kacírske myšlienky. Na Boží vyvolený ľud v cirkvi to pôsobí zavádzajúco a rušivo; niektorých ľudí to dokonca môže uvrhnúť do stavu negativity a zmätku. Toto všetko sú nepriaznivé účinky a vyrušenia, ktoré spôsobujú ľudia, čo ventilujú negativitu. Tí, ktorí ventilujú negativitu, by teda mali byť obmedzení – a to aj v reči a správaní. Nemalo by sa im ustupovať a povoľovať im to. Cirkev by mala mať vhodné metódy a princípy, ako si s týmito ľuďmi poradiť. Na jednej strane by bratia a sestry mali týchto ľudí aj ich negatívne poznámky rozlišovať. A na druhej strane platí, že keď bude mať Boží vyvolený ľud schopnosť rozlišovať, cirkev by týchto jednotlivcov mala pohotovo odstrániť alebo vypudiť podľa pravdy-princípov, aby neovplyvnili a nevyrušili ďalších ľudí. Týmto sa končí naše duchovné spoločenstvo o rôznych aspektoch ventilovania negativity.

C. Princípy a cesty na vyriešenie negativity

Ľudia majú satanskú prirodzenosť; keď žijú podľa satanskej povahy, je ťažké sa vyhnúť negatívnym stavom. Negativita sa stáva bežnou záležitosťou, najmä keď človek nerozumie pravde. Každý má chvíle negativity; niektorí ich mávajú častejšie, iní menej často, a kým u niekoho trvajú dlhšie, u iného bývajú kratšie. Duchovné postavenie ľudí sa líši a líšia sa aj ich negatívne stavy. Tí s väčším duchovným postavením začnú byť trochu negatívni len vtedy, keď čelia skúškam, zatiaľ čo tí s menším duchovným postavením, ktorí ešte nerozumejú pravde, nedokážu rozlíšiť, keď ostatní šíria isté predstavy alebo hovoria nezmysly, takže môžu byť vyrušení, ovplyvnení a upadnúť do negativity. Môže ich do nej priviesť akýkoľvek problém, ktorý sa vyskytne, a dokonca aj triviálne záležitosti, ktoré nestoja za reč. Ako by sa mal tento problém častej negativity riešiť? Ak niekto nevie, ako hľadať pravdu ani ako jesť a piť Božie slová alebo sa modliť k Bohu, tak je to veľký problém; môže sa spoliehať len na podporu a pomoc bratov a sestier. Ak mu nikto nedokáže pomôcť alebo ak neprijíma pomoc, môže zostať taký negatívny, že sa nedokáže zotaviť, a dokonca môže aj prestať veriť. Pozrite, je veľmi nebezpečné, keď má niekto stále isté predstavy a ľahko upadne do negativity. Akokoľvek niekto takýmto ľuďom hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, neprijímajú ju a neustále trvajú na tom, že ich vlastné predstavy a výmysly sú správne; sú to nesmierne problematickí ľudia. Nech už si akokoľvek negatívny, mal by si v srdci chápať, že mať predstavy neznamená, že sú v súlade s pravdou; znamená to, že máš problém s chápaním. Ak máš nejaký rozum, nemal by si tieto predstavy šíriť; to je to najmenej, čoho by sa mal človek držať. Ak máš aspoň trochu bohabojné srdce a dokážeš priznať, že si nasledovníkom Boha, mal by si hľadať pravdu, aby si svoje predstavy vyriešil a aby si sa podriadil pravde a nespôsoboval narušenia a vyrušenia. A ak to nedokážeš a trváš na šírení predstáv, stratil si rozum a nie si mentálne normálny. Si posadnutý démonmi a neovládaš sa. A takto ovládaný démonmi za každú cenu hovoríš a šíriš tieto predstavy – nedá sa tomu pomôcť, je to dielo zlých duchov. Ak máš nejaké svedomie a rozum, mal by si byť schopný urobiť toto: nešíriť predstavy a nevyrušovať bratov a sestry. Ani po upadnutí do negativity by si nemal robiť veci, ktoré ubližujú bratom a sestrám; mal by si jednoducho dobre konať svoju povinnosť, robiť poriadne to, čo máš, a zabezpečiť, že si nebudeš mať čo vyčítať – to je minimálny štandard slušného počínania si. Aj keď si niekedy negatívny, ale neurobil si nič, čím by si prekročil hranice, Boh ti tvoju negativitu nebude vyčítať. Pokiaľ máš svedomie a rozum a dokážeš sa modliť k Bohu, spoliehať sa na Neho a hľadať pravdu, nakoniec porozumieš pravde a napravíš sa. Ak čelíš významným udalostiam – napríklad ak ťa prepustia a vyradia, pretože si ako vodca nekonal skutočnú prácu –, a ty cítiš, že nemáš nádej na spásu, upadneš do takej negativity, že sa nedokážeš zotaviť, cítiš sa, akoby si bol odsúdený a prekliaty, a vypestuješ si nedorozumenia a sťažnosti voči Bohu, čo by si mal urobiť? Toto sa dá zvládnuť veľmi ľahko: Nájdi si ľudí, ktorí rozumejú pravde, aby si s nimi bol v duchovnom spoločenstve a hľadal, a povedz im, čo máš na srdci. No hlavne príď pred Boha a pravdivo sa postupne modli o svojej negativite a slabosti, ako aj o niektorých veciach, ktorým nerozumieš a nedokážeš ich prekonať – buď v duchovnom spoločenstve s Bohom a nič neskrývaj. Ak existujú nevysloviteľné veci, ktoré nemôžeš povedať ostatným, je ešte nevyhnutnejšie, aby si prišiel pred Boha a modlil sa. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Nevedie rozhovor s Bohom o týchto veciach k odsúdeniu?“ Neurobil si už veľa vecí, ktoré sa protivia Bohu a zaslúžia si Jeho odsúdenie? Prečo sa trápiť nad touto jednou ďalšou vecou? Myslíš si, že ak o tom nebudeš hovoriť, Boh to nebude vedieť? Boh pozná všetko, čo si myslíš. Mal by si s Ním otvorene hovoriť v duchovnom spoločenstve, hovoriť Mu, čo máš na srdci, a pravdivo Mu predkladať svoje problémy a stavy. Môžeš Mu povedať o svojej slabosti, vzdorovitosti a dokonca aj svojich sťažnostiach; a aj keď sa potrebuješ vyventilovať, je to v poriadku – Boh to neodsúdi. Prečo to neodsúdi? Boh pozná duchovné postavenie človeka; aj keď s Ním nehovoríš, On tvoje duchovné postavenie pozná. Tým, že s Ním hovoríš, je to na jednej strane tvoja príležitosť odhaliť sa a byť k Nemu otvorený. A na druhej strane to tiež ukazuje tvoj postoj podriadenosti Bohu. Prinajmenšom Ho nechávaš vidieť, že voči Nemu nemáš uzavreté srdce a že si len slabý a nemáš dostatočné duchovné postavenie na to, aby si túto záležitosť prekonal – to je všetko. Nemáš v úmysle vzdorovať; máš postoj podriadenosti a ide len o to, že máš príliš malé duchovné postavenie a nedokážeš to uniesť. Keď sa v srdci úplne otvoríš Bohu a dokážeš sa s Ním podeliť o svoje najhlbšie myšlienky, hoci tvoje slová môžu obsahovať slabosť, sťažnosti a najmä veľa negatívnych vecí, je v tom jedna vec, ktorá je správna: Uznávaš, že máš skazenú povahu, uznávaš, že si stvorená bytosť, nepopieraš identitu Boha ako Stvoriteľa a nepopieraš ani to, že vzťah medzi tebou a Bohom je vzťahom stvorenej bytosti a Stvoriteľa. Zveríš Bohu veci, ktoré sa ti prekonávajú najťažšie a ktoré ťa robia najslabším, a povieš Mu všetky svoje najvnútornejšie pocity – to ukazuje tvoj postoj. Niektorí ľudia hovoria: „Raz som sa modlil k Bohu a moju negativitu to nevyriešilo. Stále to nedokážem prekonať.“ To nevadí; stačí, ak budeš úprimne hľadať pravdu. Bez ohľadu na to, ako veľmi rozumieš, ťa Boh postupne posilní a ty už nebudeš taký slabý ako na začiatku. Bez ohľadu na to, koľko máš slabosti a negativity alebo koľko sťažností a negatívnych emócií, hovor s Bohom; nesprávaj sa k Nemu ako k cudzincovi. Veci môžeš skrývať pred kýmkoľvek, no pred Bohom nič neskrývaj, pretože je tvojou jedinou oporou a tiež tvojou jedinou spásou. Len príchodom pred Boha možno tieto problémy vyriešiť; spoliehať sa na ľudí je zbytočné. Preto tí, ktorí zoči-voči negativite a slabosti prichádzajú pred Boha a spoliehajú sa na Neho, sú najmúdrejší. Len hlúpi a tvrdohlaví ľudia sa ešte viac vzďaľujú od Boha, vyhýbajú sa Mu a spriadajú v mysli plány, keď si pred Ním zoči-voči významným a kritickým udalostiam potrebujú vyliať srdce. A aký je výsledok všetkého tohto plánovania? Ich negativita a sťažnosti sa zmenia na vzdor a vzdor sa zas zmení na odolávanie a hlasné vykrikovanie proti Bohu; títo ľudia sa vo vzťahu k Bohu stanú úplne nezmieriteľnými a vzťah, ktorý s Bohom majú, sa úplne rozbije. Keď si však tvárou v tvár takejto negativite a slabosti a ak si vtedy dokážeš zvoliť, že stále prídeš pred Boha hľadať pravdu, dokážeš si zvoliť podriadiť sa Jeho ovládaniu a opatreniam a zaujmeš skutočne podriadený postoj, Boh bude vidieť, že sa Mu napriek negativite a slabosti stále chceš úprimne podriadiť, a bude tak vedieť, ako ťa viesť a vyviesť z tvojej negativity a slabosti. Po týchto skúsenostiach získaš pravú vieru v Boha. Budeš cítiť, že pokiaľ stále hľadáš Boha a čakáš na Neho, nech už čelíš akýmkoľvek ťažkostiam, On ti bez toho, aby si o tom vedel, zariadi východisko. Umožní ti vidieť, že ani si si to nevšimol, a situácia sa zmenila, vďaka čomu už nie si slabý, ale silný, a tvoja viera v Boha sa posilní. Keď o týchto udalostiach budeš uvažovať, budeš cítiť, aká detinská bola vtedy tvoja slabosť. V skutočnosti sú ľudia presne takíto detinskí a bez Božej podpory by zo svojej detinskosti a nevedomosti nikdy nedospeli. Len postupným prijímaním a podriaďovaním sa Božej zvrchovanosti pri zažívaní týchto vecí, pozitívnym a aktívnym stavaním sa týmto skutočnostiam, hľadaním princípov a Božích úmyslov a tým, že sa už človek nevyhýba Bohu, nevzďaľuje sa od Neho a nie je voči Nemu vzdorovitý, no stáva sa čoraz podriadenejším, čoraz menej vzdorovitým, čoraz bližším k Bohu a čoraz schopnejším podriadiť sa Mu – len takýmto zažívaním život človeka postupne rastie a dospieva, až kým nedosiahne plnú duchovnú dospelosť.

Ako by mal človek zaobchádzať s negatívnymi stavmi a riešiť ich? Negativity sa netreba báť; kľúčové je mať rozum. Vari nie je ľahké konať hlúpo, keď je človek neustále negatívny? Keď je človek negatívny, buď sa len sťažuje, alebo nad sebou láme palicu, a hovorí a koná bez akéhokoľvek rozumu – neovplyvňuje to jeho plnenie povinnosti? Ak sa človek dokáže poddať zúfalstvu a v negativite sa flákať, nie je to zrada Boha? Vážna negativita je ako duševná choroba. Je trochu podobná posadnutosti démonmi a poukazuje na nedostatok rozumu. Nehľadať pravdu, aby sa našli riešenia, je naozaj nebezpečné. Keď sú ľudia negatívni a celkom im chýba bohabojné srdce, ľahko stratia rozum a budú všade šíriť svoju negativitu, nespokojnosť a predstavy. Ide o úmyselné odporovanie Bohu a môže to príliš ľahko narušiť a vyrušiť prácu cirkvi a mať nepredstaviteľné následky. Je veľmi pravdepodobné, že ich Boh zavrhne. Ak je však človek vo svojej negativite schopný hľadať pravdu, zachováva si bohabojné srdce, nehovorí negatívne ani svoju negativitu a predstavy nešíri, zachováva si vieru v Boha a prechováva k Nemu podriadený postoj, môže sa z negativity ľahko dostať. Každý má chvíle negativity; líšia sa len intenzitou, trvaním a dôvodmi. Niektorí ľudia vo všeobecnosti nie sú negatívni, ale stanú sa takými, keď čelia zlyhaniu alebo pádu; iní môžu upadnúť do negativity pre triviálne záležitosti, hoci je to len niečo, čo niekto povie a čo im zraní hrdosť; a ďalší do nej upadnú pre mierne nepriaznivé okolnosti. Rozumejú takíto ľudia, ako žiť život? Majú o tom prehľad? Majú veľkorysosť a nadhľad normálneho človeka? Nie. Pokiaľ človek žije vo svojej skazenej povahe, bude bez ohľadu na okolnosti často upadať do istých negatívnych stavov. Samozrejme, ak človek rozumie pravde a dokáže vidieť do vecí, jeho negatívne stavy budú čoraz zriedkavejšie a jeho negativita bude zarovno s rastom jeho duchovného postavenia postupne miznúť, až nakoniec zmizne úplne. Tí, ktorí nemilujú pravdu a ktorí ju vôbec neprijímajú, budú mať čoraz viac negatívnych emócií, negatívnych stavov a negatívnych myšlienok a postojov. Čím viac sa tieto veci budú hromadiť, tým budú vážnejšie, a keď už ich raz premôžu, nebudú sa môcť zotaviť, čo je veľmi nebezpečné. Preto je kľúčové riešiť negativitu pohotovo. Na vyriešenie negativity musí človek proaktívne hľadať pravdu; stíšenie sa a čítanie a premýšľanie o Božích slovách v Jeho prítomnosti povedie k získaniu osvietenia a osvetlenia, čo človeku umožní porozumieť pravde, prekuknúť podstatu negativity a vyriešiť tak problém, ktorý predstavuje. Ak sa stále držíš svojich vlastných predstáv a dôvodov, si mimoriadne hlúpy a na svoju hlúposť a nevedomosť aj zomrieš. V každom prípade by riešenie negativity malo byť aktívne, a nie pasívne. Niektorí ľudia si myslia, že keď sa u nich objaví negativita, mali by ju jednoducho ignorovať, a keď sa opäť budú cítiť šťastní, ich negativita sa prirodzene zmení na radosť. To je fantázia; bez hľadania alebo prijímania pravdy sa negativita sama od seba neodstráni. Aj keď na ňu zabudneš a v srdci nič necítiš, neznamená to, že príčina tvojej negativity sa už vyriešila. Keď nastanú správne okolnosti, negativita znovu prepukne, čo je bežná záležitosť. Ak je človek múdry a má rozum, mal by hľadať pravdu, len čo sa negativita objaví, použiť metódu prijatia pravdy na jej vyriešenie a vyriešiť tak problém negativity od koreňa. Všetci, ktorí sú často negatívni, sú takí, pretože nedokážu prijať pravdu. Ak neprijmeš pravdu, negativita sa ťa bude držať ako diabol, spraví ťa trvale negatívnym a spôsobí, že voči Bohu budeš pociťovať neposlušnosť, nespokojnosť a krivdu, až kým sa nepristihneš pri tom, že Mu odolávaš, bojuješ s Ním a hlasne proti Nemu vykrikuješ – vtedy už budeš na konci a odhalí sa tvoja škaredá tvár. Ľudia ťa začnú odhaľovať, rozoberať a určovať, čo si zač, a až vtedy, tvárou v tvár tvrdej realite, ti začnú tiecť slzy, zrútiš sa a začneš sa biť do pŕs v zúfalstve – len počkaj na Boží trest! Negativita ľudí nielenže oslabuje, ale aj spôsobuje, že sa sťažujú na Boha, súdia Ho, popierajú Ho a dokonca proti Nemu priamo bojujú a hlasno vykrikujú. Ak teda niekto odkladá riešenie svojej negativity, stihnú ho veľmi závažné následky, len čo odhalí rúhavé slová a urazí Božiu povahu. Ak upadneš do negativity a prechovávaš sťažnosti pre jedinú udalosť, frázu alebo myšlienku či názor, ukazuje to, že tej veci rozumieš skreslene a máš o nej predstavy a domnienky; tvoje názory na túto vec určite nie sú v súlade s pravdou. V tomto bode musíš hľadať pravdu a postaviť sa k tej situácii správne, usilovať sa čo najskôr napraviť tieto mylné predstavy a myšlienky a nedovoliť, aby ťa tvoje predstavy zviazali a zviedli do stavu neposlušnosti, nespokojnosti a pocitu krivdy voči Bohu. Pohotové riešenie negativity je kľúčové a aj jej úplné vyriešenie je veľmi dôležité. Samozrejme, najlepší spôsob, ako vyriešiť negativitu, je hľadať pravdu, viac čítať Božie slová a prichádzať pred Boha, aby sme hľadali Jeho osvietenie. Niekedy možno dočasne nedokážeš zvrátiť svoje myšlienky a názory, no mal by si aspoň vedieť, že sa mýliš a tieto tvoje myšlienky sú skreslené. Výsledok bude prinajmenšom ten, že tieto mylné myšlienky a názory neovplyvnia tvoju vernosť pri konaní povinnosti, tvoj vzťah s Bohom ani to, že pred Neho prichádzaš, aby si Mu otvoril srdce a modlil sa. Prinajmenšom toto je výsledok, ktorý sa musí dosiahnuť. Keď si pohltený negativitou, si neposlušný a nespokojný a prechovávaš voči Bohu sťažnosti, ale nechceš hľadať pravdu, aby si to vyriešil, a pokladáš svoj vzťah s Bohom za normálny, hoci je tvoje srdce vlastne ďaleko od Boha a ty už nechceš čítať Jeho slová ani sa modliť, nestal sa problém vážnym? Povieš: „Bez ohľadu na to, aký som negatívny, nezanedbal som svoju povinnosť a nezanechal svoju prácu. Som verný!“ Obstojí to? Ak si často negatívny, nejde len o skazenú povahu; sú tu aj vážnejšie problémy: Máš predstavy o Bohu, mylne Ho chápeš a vytvoril si medzi sebou a Ním bariéry. Ak to nebudeš riešiť hľadaním pravdy, je to veľmi nebezpečné. Ako môže niekto zaručiť, že si svoju povinnosť až do konca bude konať verne a bez povrchnosti, ak je často negatívny? Môže negativita jednoducho ustúpiť alebo zmiznúť sama od seba, ak sa nerieši? Ak človek včas nehľadá pravdu, aby ju vyriešil, negativita sa bude ďalej vyvíjať, bude sa len zhoršovať a následky, ktoré spôsobí, sa stanú iba škodlivejšími. Rozhodne sa nebudú vyvíjať pozitívnym smerom, ale len nepriaznivým smerom. Keď sa teda objaví negativita, musíš rýchlo hľadať pravdu, aby si ju vyriešil; len to zaručí, že budeš schopný dobre konať svoje povinnosti. Riešenie negativity je kľúčové a nedá sa odkladať!

26. júna 2021