C. Ako zaobchádzať s nepodloženými fámami vlády Čínskej komunistickej strany a náboženského sveta, ktoré očierňujú Boha a útočia na Neho

Čínska komunistická vláda a náboženský svet si vymysleli o Božom dome mnoho nepodložených fám, v ktorých falošne tvrdia, že bratia a sestry nútia ľudí prijať evanjelium a tak ďalej. Ako sa cítite, keď počujete tieto fámy? (Nahnevaní, rozhorčení.) Sú to fámy o vás a vy sa cítite rozhorčení. Do akej miery ste rozhorčení? Chcete si nájsť ľudí, ktorí si fámy vymýšľajú, hádať sa s nimi a dokonca im dať príučku? (Áno.) Tieto fámy sa navonok zameriavajú na cirkev, ale v skutočnosti sa týkajú každého člena cirkvi, povesti a integrity každého z členov. Keď ich počujete, cítite sa rozhorčení a hovoríte: „My sme to neurobili! Kážeme evanjelium podľa pravdy-princípov. Tých, ktorí nechcú veriť v Boha, nikdy nenútime. Viera je dobrovoľná. Nikdy na nikoho nevyvíjame nátlak, a už vôbec neubližujeme ľuďom ani sa im nemstíme. Naopak, tých z nás, ktorí kážu evanjelium, brutálne zbili nábožní ľudia a tí ich aj nahlásili na polícii a odovzdali veľkému červenému drakovi, aby ich trýznil. Mnohí z nás boli uväznení a dosť veľa z nás dokonca držali v súkromných väzeniach, ktoré zriadili nábožní ľudia. My sme tí ukrivdení!“ Po vypočutí týchto fám sa cítite rozhorčení a vždy sa s nimi chcete hádať. Reagujete takto, pretože tieto fámy priamo útočia na cirkev a Boží vyvolený ľud, aby ho očierňovali. Ako sa cítite, keď počujete fámy, ktoré očierňujú a súdia Boha? Tie sa netýkajú vašich osobných záujmov ani vašej integrity a dôstojnosti; ide o fámy týkajúce sa Boha. Napríklad, keď si predtým veril v Ježiša, niektorí ľudia tvrdili, že Ježiš sa narodil z panny a nemal otca. Ako si sa cítil, keď si to počul? Chcel si sa s nimi hádať? „My veríme v Boha!“ Potom si o tom premýšľal: „Mária bola panna a Ježiš sa narodil z panny, počatý z Ducha Svätého. To je fakt, ale neverci o tom hovoria hrubo a ja to nerád počúvam!“ Mohol si mať prinajlepšom takéto pocity, ale v srdci si stále cítil, že počatie z Ducha Svätého silne protirečí ľudským predstavám. Nemohol si uveriť v túto záležitosť, pretože veríš vo vedu; neveríš zo srdca v Božiu všemohúcnosť ani neveríš, že všetko, čo Boh hovorí a robí, je pravda. Preto nepôjdeš vyvracať diabolské slová pochybovačov. Pretože nevlastníš pravdu a nerozumieš pravde, prinajlepšom sa ti fámy, o ktorých ľudia hovoria, nepríjemne počúvajú a myslíš si, že by nemali takto hovoriť, pretože tieto fámy sa týkajú tvojej povesti. Myslíš si: „Neverci sú takí nechutní a odporní! Majú tú drzosť použiť akékoľvek špinavé slová; sú to skutočne pochybovači! Sú to skutočne diabli!“ To je všetko, a je to maximum, čoho si schopný. Prečo sa cítiš dotknutý a považuješ nevercov za podlých a nechutných, keď od nich počuješ takéto fámy? Pretože sa týkajú tvojej povesti; tieto fámy provokujú tvoje srdce, zahanbujú ťa, a tak podnecujú tvoj hnev. Ty sa potom postavíš, aby si to vyvrátil nejakými pozitívnymi slovami. Znamená takéto vyvrátenie, že sa úplne postavíš na Božiu stranu? Brániš tak Božie svedectvo? Nie, je to čisto na obranu tvojej vlastnej tváre a dôstojnosti. Prečo to hovorím? Pretože si neprenikol k podstate problému; a čo viac, nerozumieš Božím úmyslom ani tomu, čo od teba Boh vyžaduje. To, čo chápeš a cítiš, nie je v súlade s Božími úmyslami; je to len ľudská impulzívnosť a dobré ľudské správanie. Dobré ľudské správanie nepredstavuje svedectvo, ktoré podávaš pre Boha. Nestál si si pevne za svojím svedectvom; iba si brániš svoju tvár a dôstojnosť, vyvraciaš fámy, aby si si trochu uľavil na svedomí – nestojíš na Božej strane, aby si sa Ho zastal, ani nepoužívaš pravdu alebo fakty, aby si vyvrátil fámy a svedčil pre Boha. Nezastávaš sa Boha. To, čo hovoríš, určite nie je v súlade s pravdou; je to len v súlade s tvojimi telesnými záujmami – je to len preto, aby sa tvoje srdce cítilo menej rozrušené a aby si nemal pocit, že viera v Pána Ježiša je trápna. To je všetko. Preto, keď počujete niekoho útočiť na Boha a odsudzovať Ho, očierňovať a súdiť Božiu cirkev alebo dokonca odsudzovať vás, cítite sa obzvlášť rozhorčení a chcete sa s nimi hádať a debatovať. Chcete si tak napraviť povesť a objasniť tieto záležitosti. Znamená to však, že ste si stáli pevne za svojím svedectvom? To nestačí; bez pochopenia pravdy niet svedectva!

Ako sa cítite, keď počujete fámy, ktoré sa šíria vo vonkajšom svete, očierňujú a útočia na Boha, či už na Boha v nebi alebo na vteleného Boha na zemi? Ste ľahostajní alebo pociťujete miernu bolesť? Nedokážete to zniesť a zmieriť sa s tým alebo ste bezmocní? Niektorí ľudia si po vypočutí týchto fám myslia: „Boh je nevinný. Boh tieto veci neurobil. Prečo na Neho útočí svet aj náboženský svet a očierňujú Ho? Musíme sa usilovne vydať a konať svoje povinnosti, obhájiť Božie meno. Keď sa veľké Božie dielo zavŕši, pravda o všetkom vyjde najavo a všetky národy sveta uvidia, že vtelený Boh, v ktorého veríme, je jediný pravý Boh, Boh v nebi, a že to vôbec nie je nesprávne!“ Iní si pomyslia: „Boh vyjadril toľko právd a títo neveriaci zlí ľudia a diabli veľmi dobre vedia, že Božie slová sú pravda. Napriek tomu Boha očierňujú a útočia na Neho. Ako dlho musí Boh trpieť?“ A ďalší hovoria: „Ľudia si môžu hovoriť, čo chcú; my si ich nevšímame. Boh nikdy nevyvrátil fámy, ktoré Ho očierňujú; On na ne nereaguje. Čo potom môžeme urobiť my, nepatrné ľudské bytosti? Nebol Boh vždy takto nepochopený, napádaný, znevažovaný a odmietaný ľudstvom? Boh sa vôbec nesťažuje a napriek tomu dáva ľuďom spásu. Nech všetko odhalí čas. Boh vydá Svoje vlastné svedectvo!“ Aký je váš názor? Práve teraz som spomenul neochotu podvoliť sa a zmieriť sa, rozhorčenie a bezmocnosť – čo z toho cítite? Ktorý pocit je najsprávnejší? Ako by sa malo k týmto záležitostiam pristupovať v súlade s pravdou-princípmi? Ako sa cítite, keď počujete tieto fámy? (Rozhorčene.) Rozhorčene, a potom chcete napísať odsúdenie, aby ste sa ostro ohradili proti týmto tvorcom fám, týmto náboženským podvodníkom a zlým ľuďom z náboženstva. Máte také myšlienky? Nestačí vám len zaťať päste v hneve, však? Cítite nutkanie niečo s tým urobiť? Alebo je to len prázdne rozhorčenie? (Je tam aj nenávisť a odmietnutie.) Rozhorčenie, nenávisť, odmietnutie – to sú emócie, ktoré vznikajú z duševnej činnosti, bez konkrétnych slov, správania alebo činov; sú to len emócie a, samozrejme, predstavujú aj určité postoje. (Okrem rozhorčenia niekedy píšeme články alebo tvoríme programy, aby sme objasnili fakty a odhalili, že podstatou ich konania je nenávisť voči pravde a Bohu, aby ľudia mohli vidieť skutočné fakty.) Keď títo ľudia uvidia skutočné fakty, prijmú to? Aj keby prijali, že to, čo hovoríte, je správne, a potom by spravodlivo poznamenali: „Vaša viera je správna; verte ďalej, podporujeme vás!“ a náboženskí podvodníci by sa zahanbili a povedali: „Prepáčte, mýlili sme sa, to, čo sme tvrdili, nebolo založené na faktoch; odteraz si verte po svojom a my si budeme veriť po našom,“ uľavilo by sa vám? Je toto jediný cieľ, o ktorý sa usilujete? (Chceme tiež svedčiť o Bohu, aby tí, ktorí skúmajú pravú cestu a smädia po pravde, mohli jasne rozlíšiť dobro od zla a prijať pravú cestu.) To je jedna možná cesta; je to pozitívna cesta praktizovania. Je užitočné len sa hnevať a nenávidieť? Aký je dôvod vášho hnevu a nenávisti? Prečo byť nahnevaný a nenávistný? (Boh sa stal telom, aby spasil ľudí, čo je nanajvýš spravodlivé, ale oni šíria fámy, aby Boha súdili a očierňovali. Cítime sa veľmi rozhorčení, myslíme si, že naozaj prevracajú, čo je správne a čo nesprávne, a hovoria nezmysly.) Myslíte si, že ľudstvo a svet odmieta Boha a má k nemu takýto postoj len počas tohto obdobia vtelenia Boha? Postoj ľudstva a sveta k Bohu bol od začiatku do konca vždy rovnaký: vždy Ho odsudzovali, očierňovali, napádali a rúhali sa Mu. Odkedy Boh začal Svoje dielo až doteraz, postoj ľudstva ku všetkému, čo Boh urobil, ani k vtelenému Bohu sa nezmenil. Ľudstvo nezačalo útočiť a rúhať sa Bohu a vymýšľať rôzne fámy o vtelenom Bohu až po prvom Božom vtelení – toto všetko sa deje, odkedy Boh začal Svoje dielo, odkedy ľudstvo prvýkrát prišlo do kontaktu s Bohom a Jeho dielom, a pokračuje až dodnes. A tí, ktorí nasledujú Boha, museli vždy znášať očierňovanie, útoky, súdy, rúhanie, rôzne fámy a podobne od satanských režimov a náboženských síl antikrista proti Bohu a cirkvi. Je snáď možné, že nasledovníci Boha musia tieto veci znášať? Niektorí hovoria: „Tieto fámy sa nám tak hnusia, pretože úplne prekrúcajú fakty a prevracajú, čo je správne a čo nesprávne. Keď ich počujeme, zúrime a v hĺbke srdca nenávidíme tých, ktorí si fámy vymýšľajú a šíria ich. Bez ohľadu na to, či tieto fámy pochádzajú z náboženského sveta alebo od diabolskej vlády ČKS, zastávame jediný postoj, a to nenávisť a hnev. Následne ich chceme vyvrátiť a všetko objasniť.“ Niektorí dokonca hovoria: „Chceme viesť s týmito zlými diablami, antikristami debatu, aby sme mohli zahanbiť satana a ponížiť ho!“ Je to názor väčšiny ľudí? Je tento názor správny? Ak sa na to pozrieme z pohľadu normálnej ľudskej prirodzenosti, je to rozumné. Ľudia by mali byť do určitej miery charakterní a pociťovať normálnu škálu emócií. Mali by jasne milovať a nenávidieť, milovať to, čo treba milovať, a nenávidieť to, čo treba nenávidieť. Ľudia s normálnou ľudskou prirodzenosťou by mali mať tieto vlastnosti. Stačí však vychádzať len z pohľadu normálnej ľudskej prirodzenosti, aby to bolo v súlade s pravdou-princípmi? Aby som to povedal jasnejšie, je tento prístup v súlade s Božími úmyslami? Alebo inak povedané, je to postoj a prístup, ktorý sa Bohu páči? Keď to hovorím, väčšina ľudí si možno niečo uvedomí a pomyslí si: „Povedal si, že toto je pohľad na veci len z perspektívy normálnej ľudskej prirodzenosti. Súdiac podľa toho, čo si naznačil, je zrejmé, že tento prístup je impulzívny, nie je v súlade s pravdou-princípmi a nie je v súlade s Božími úmyslami.“ Čo to znamená, nebyť v súlade s Božími úmyslami? Znamená to, že Boh si neželá, aby ľudia takto konali. Božie priania a Jeho požadované štandardy pre ľudí nie sú takéto. Ak konáš takto, Boh to síce neodsudzuje, ale z Jeho pohľadu to neznamená, že nasleduješ Jeho vôľu a On to nerozoznáva. Na povrchu sa zdá, že pri týchto veciach konáš s rozumom, máš v sebe nenávisť aj lásku, chceš pre Boha objasniť tieto fakty, aby celý svet vedel, že Boh je Boh, že Boh je Bohom celého ľudstva a že každý by mal uctievať Boha a prijať Božiu spásu. Na povrchu sa zdá, že konáš bezchybne, rozumne, v súlade so zákonom, s ľudskou prirodzenosťou, s morálkou a ešte viac v súlade s tým, čo sa páči všetkým ľuďom. Ale pýtal si sa na to Boha? Hľadal si Boha? Našiel si v Jeho slovách princípy konania, ktoré Boh od ľudí vyžaduje? Aké sú presne Božie úmysly? Niektorí ľudia hovoria: „Božích slov je tak veľa. Nie je ľahké nájsť v každej záležitosti konkrétne Božie požiadavky na ľudí.“ Keďže si nenašiel presné Božie slová, môžeš hľadať v Božom postoji indície k takýmto fámam. Nemôžeš potom na základe Božieho postoja k tejto záležitosti určiť, aký by mal byť postoj ľudí k tejto veci a podľa akých princípov by mali praktizovať? (Áno.) Tak sa pozrime, aký je presne Boží postoj k tejto záležitosti.

Odkedy ľudstvo prvýkrát prišlo do kontaktu s Božím dielom, ľudia sa na Boha sťažovali a boli s Ním nespokojní. Dokonca voči Bohu tajne vyslovovali mnohé odporné slová podozrievania, pochybností, odmietnutia a iné. Sú tu aj rôzne fámy od vládnucej strany a náboženského sveta, ktoré sa absolútne nezhodujú s faktami ani nie sú v súlade s pravdou. Čím sú tieto slová pre Boha? Či už ide o podozrenia, nepochopenia alebo sťažnosti, sú plné útokov, očierňovania a rúhania sa Bohu a neodrážajú ani najmenšiu stopu bohabojného srdca. Tak to bolo od samého počiatku. V cirkvi sa vždy nájdu takí, ktorí nemilujú pravdu. Sú to pochybovači, ktorí pochybujú o Božích slovách a pravde, a prejavujú k Bohu takýto postoj. O to viac to platí pre nevercov a ateistické vládnuce strany, pre ľudí, ktorí majú odpor k pravde – ich postoj k Bohu netreba vysvetľovať. Bezohľadne útočia a súdia, hovoria si, čo chcú. Najmä farizeji v náboženskom svete využívajú príležitosť aby svojvoľne súdili a odsudzovali. Žiadne z týchto komentárov nie sú pozitívne a určite nie sú objektívne ani presné. Aká je teda podstata týchto komentárov? Pre Boha tieto slová nie sú len vyhláseniami alebo názormi. Ide skôr o znevažovanie, útoky, očierňovanie a rúhanie sa Mu. Prečo hovorím „pre Boha“? Pretože Boh toto všetko posudzuje najpresnejšie, my môžeme pridať len predponu. V priebehu dejín bol postoj ľudstva k Bohu takýto; ľudia hovorili príliš veľa slov, ktoré útočia na Boha a urážajú Ho, a ani jedno nebolo mienené v dobrom. Aj dnes je to, čo vaše uši počujú a vaše oči vidia, rovnaké. Od začiatku sa postoj celého ľudstva k Bohu nezmenil. Ako Boh rieši tieto záležitosti? Má Boh podmienky alebo schopnosť zvolať celosvetový náboženský kongres, aby sa obhájil, objasnil skutočné fakty Svojho diela a obhájil sa pred ľudstvom? Urobil to Boh? Nie, Boh mlčí, neobjasňuje celú situáciu, ani sa nikdy nebráni a neobhajuje. Avšak tých, ktorí na Boha útočia obzvlášť podlým spôsobom, Boh udelil trest a dopustil, aby ich postihli určité skutočné dôsledky. Aký je Boží postoj k útokom, očierňovaniu a rúhaniu sa zo strany verejnosti? Ako to Boh rieši? Ignoruje to. Robí, čo treba, robí to tak, ako sa to má robiť, vyberá si, koho si má vybrať, vedie, koho má viesť. V Božích rukách je celý svet usporiadaný. On nikdy nenarušil ani nezmenil Svoje plány kvôli ľudským útokom, očierňovaniu či rúhaniu. Keď zlé satanove sily potláčajú a zatýkajú Boží vyvolený ľud, bez ohľadu na to, aké sú zúrivé, Boh nikdy Svoje plány ani Svoj názor nemenil. Jeho myšlienky a úmysly zostávajú úplne nezmenené. Ako vždy, len pokračuje vo vykonávaní diela, ktoré zamýšľa vykonať, a v riadení Svojho ľudstva. Pre Boha tieto útoky, očierňovanie a rúhanie sa nikdy nepredstavovali žiadne vyrušenie. Boh si ich nevšíma. Prečo sa Boh neobhajuje ani nebráni? Pre Boha sú tieto veci úplne normálne. Ľudstvo je ľudstvo a satan je satan. Je úplne normálne, že ľudia, ktorí nerozumejú pravde ani skutočným faktom, robia takéto veci. Ovplyvňuje to kroky Božieho diela? Neovplyvňuje. Boh má veľkú moc; má zvrchovanosť nad všetkým. Všetky veci a všetko funguje metodicky v rámci Božích slov, v rámci Božích myšlienok a pod Božou zvrchovanosťou. Bez ohľadu na to, čo ľudstvo hovorí alebo robí, nemôže to nijako ovplyvniť Božie dielo – toho je schopný Boh, ktorý má Božskú podstatu. Boh koná, keď príde čas, plní Svoje plány bez najmenšej odchýlky a nikto na tom nemôže nič zmeniť. Ľudské poznámky a akékoľvek ľudské útoky na Boha alebo Jeho očierňovanie, či už ide o úmyselné pokusy prekaziť a zničiť Božie dielo, alebo neúmyselné vyrušovanie a rozvracanie Božieho diela, nikdy nedosiahli zamýšľané ciele. Prečo? Je to Božia autorita; potvrdzuje to, že Božia autorita je jedinečná, nenahraditeľná a neprekonateľná žiadnou silou. To je fakt. Boh má túto autoritu a túto moc, Boh má Svoju pravú identitu a žiadna sila nemôže nič zmeniť. Prečo by sa Boh mal zaoberať malichernými útokmi a očierňovaním ľudí? Pre Boha, bez ohľadu na to, koľko dôležitých osobností alebo aké mocné sily sa medzi ľudstvom snažia zasahovať, ohovárať, útočiť alebo sa Mu rúhať, to nemôže ani v najmenšom vyrušiť Božie dielo. Tieto činy skôr slúžia na zdôraznenie Božej spravodlivej povahy a všemohúcnosti. Vyrušovanie satanovými zlými silami je len drobnou epizódou v priebehu ľudských dejín. Len Božie dielo, Boží plán a Božia veľká moc a autorita môžu mať zvrchovanosť nad celým ľudstvom, ovplyvňovať celé ľudstvo a premieňať celé ľudstvo. Taká je skutočnosť. Naopak, potrebuje sa Boh zaoberať tým, že ho ľudia znevažujú, útočia na Neho, očierňujú Ho a rúhajú sa Mu? Nie. Pretože Boh má autoritu, pre Boha sa vždy naplní Jeho výrok: „Myslím vážne to, čo hovorím, čo hovorím sa stane a to, čo vykonám, bude trvať večne.“ Napĺňa sa a uskutočňuje každý deň. Taká je Božia autorita. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Je to Božia sebaistota, Jeho viera?“ Mýliš sa! Ľudia majú sebaistotu, ľudia potrebujú vieru, ale Boh nie. Prečo? Pretože Boh má autoritu a moc. Bez ohľadu na to, ako Ho ľudstvo očierňuje alebo odsudzuje, bez ohľadu na to, ako satanove nepriateľské sily vyrušujú a sabotujú, nič sa nezmení. Preto Boh nepotrebuje pred vykonaním Svojho diela vyradiť spomedzi skazeného ľudstva nepriateľské sily, ktoré na Neho útočia, očierňujú Ho a rúhajú sa Mu. Za akých okolností Boh koná? Za akých okolností dosahuje víťazstvo? Za akých okolností završuje Svoje dielo? Deje sa to uprostred kakofónie útokov, očierňovania a rúhania sa celého ľudstva, ako aj všetkých nepriateľských síl. V takomto prostredí a kontexte završuje Svoje dielo. Nie je to prejav Božej veľkej moci? Nie je to Božia autorita? (Je.) Kto môže tento fakt poprieť? Trúfaš si poprieť, že je to skutočnosť?