Zhrnutie rôznych osôb, udalostí a vecí, ktoré spôsobujú narušenia a vyrušenia

Dvanásta zodpovednosť vodcov a pracovníkov sa týka rôznych osôb, udalostí a vecí, ktoré narúšajú a vyrušujú Božie dielo a normálny poriadok cirkvi. Rozdelili sme si ich pre duchovné spoločenstvo na jedenásť bodov. Problémy alebo incidenty narušení a vyrušení uvedené v každom bode sa týkajú toho, ako si ľudia konajú povinnosti a ich skutočnej viery v Boha. Prečo sú rozdelené tak podrobne? Prečo každý bod predkladám na duchovné spoločenstvo a rozbor? Súdiac podľa názvu každého bodu, ľudská prirodzenosť ľudí, ktorí robia tieto veci, nie je dobrá. Okrem prvého bodu – časté odbočovanie od témy pri duchovnom spoločenstve o pravde, čo sa nepovažuje za závažné – všetky ostatné sú svojou povahou dosť závažné. Všetky tieto prejavy majú povahu, ktorá spôsobuje narušenia a vyrušenia. Všetky predstavujú narušenia a vyrušenia práce cirkvi, preto ich predkladáme na duchovné spoločenstvo a rozbor jeden po druhom. Keď sa tieto problémy objavia v cirkevnom živote alebo v procese konania povinnosti, ľudia by mali byť obzvlášť ostražití, rozlišovať ich a vidieť do nich. Keď ľudia vidia, že sa dejú udalosti, ktoré spôsobujú narušenie a vyrušenie, mali by sa ozvať, aby ich zastavili a obmedzili. Pokiaľ ide o prvý bod, „časté odbočovanie od témy pri duchovnom spoločenstve o pravde“, ľudia to niekedy robia neúmyselne. Hoci okolnosti a povaha nie sú príliš vážne, ak často odbočujú od témy a hovoria nesúvisle, čo poslucháčov obťažuje, v cirkevnom živote sa nedosahujú dobré výsledky. Vedie to k následkom narušenia a vyrušenia práce cirkvi. Ostatné body ani netreba spomínať; každý z nich osamote stačí na to, aby predstavoval narušenie a vyrušenie práce cirkvi a poriadok cirkevného života. Preto je potrebné hovoriť o každom z týchto problémov v duchovnom spoločenstve podrobne, analyzovať a rozobrať ich. Keď dôjde k zlomyseľným incidentom, ak máš schopnosť rozlišovať a poznáš zlé skutky, ktoré vyrušujú cirkev, mal by si sa ozvať, aby si ich zastavil a obmedzil. V širšom zmysle ide o konanie povinnosti stvorenej bytosti; v užšom zmysle je to prinajmenšom plnenie si povinnosti a zodpovednosti člena cirkvi. Nie je to presne to, čo by si mal dokázať urobiť? (Áno.) Ak to nedokážeš urobiť, aké sú následky? Ako by sme mali charakterizovať, ak to nedokážeš urobiť? Prinajmenšom to znamená, že si popletený; ďalej, si naničhodný zbabelec, bojíš sa satana. Okrem toho, keď sa objavia satani a diabli, aby vyrušovali Božie dielo a normálny poriadok cirkvi, zostávaš ľahostajný a bezmocný, bez akejkoľvek reakcie a chýba ti viera a odvaha postaviť sa do boja proti satanovi a stáť si pevne za svojím svedectvom pre Boha. V takom prípade si zbytočný človek, nehodný byť nasledovníkom Boha.

Dvanásta zodpovednosť vodcov a pracovníkov uvádza rôzne druhy incidentov v cirkvi, ktoré narúšajú a vyrušujú Božie dielo. Každý incident sa týka postojov vodcov a pracovníkov, ako aj obyčajných bratov a sestier, voči Bohu. Týka sa tiež postoja každého človeka k jeho povinnosti a zodpovednosti, ako aj jeho postoja a názoru na negatívne udalosti a veci, ktoré vyrušujú prácu Božieho domu. Samozrejme, týka sa aj toho, či človek, ktorý verí v Boha mnoho rokov a počúva kázne, má dostatočné duchovné postavenie a vieru na boj proti satanovi a svedectvo o Bohu, keď sa negatívne udalosti a veci objavia. Ide tu o kľúčové otázky? Ide tu o postoj človeka a cestu, ktorou kráča, ako aj o jeho postoj k Bohu, k pravde a k svojej povinnosti. Preto by ste po vypočutí týchto slov mali pochopiť, že takéto sú Božie požiadavky na ľudí. Nezaobchádzajte s nimi ako s učeniami, pravidlami alebo predpismi, ktoré treba vykonávať a uplatňovať. Radšej o nich viac uvažujte, aby ste pochopili pravdu, a potom ich praktizujte a vstupujte do nich. Tak budete spĺňať Božie požiadavky. Keď zlí ľudia narúšajú a vyrušujú prácu cirkvi, nestoj nečinne bokom, nevyhýbaj sa svojim zodpovednostiam s rôznymi výhovorkami, hovoriac, že veríš v Boha len krátko, máš nízke duchovné postavenie alebo si ešte mladý atď. Keď Boh skúma dielo, keď pripravuje prostredia, aby videl tvoj postoj, nepozerá sa na tvoj vek, koľko rokov v Neho veríš, ani na to, akú cenu si kedysi zaplatil a aké zásluhy si dosiahol. Boh chce tvoj postoj v danom okamihu. Ak si o týchto záležitostiach bežne nikdy neuvažoval ani si ich nehľadal a každou z nich prechádzaš zmätený bez toho, aby si si niečo ponechal, nehľadáš pravdu, nepoučíš sa, alebo neberieš vážne rôzne prostredia, ktoré Boh pripravil, a utekáš, keď vidíš zlých ľudí vyrušovať a narušovať, a nikdy to neoznámiš Božiemu domu ani neukážeš svoj postoj, potom, aj keď si sa na zlom skutku nezúčastnil, svojím správaním v tejto záležitosti odhaľuješ svoj postoj a názor – si pozorovateľ, ktorý stojí na strane satana. Boh podrobne skúma všetko a nemôžeš Ho oklamať. Takže keď sa tieto negatívne záležitosti dejú, keď objavíš rôzne osoby, udalosti a veci, ktoré narúšajú a vyrušujú prácu cirkvi a normálny poriadok cirkevného života, jasne to odhalí tvoj postoj k Bohu. Možno veríš v Boha len krátko, si dosť mladý a tvoje duchovné postavenie je nízke. Ak však máš takéto srdce, a keď sa tieto veci stanú, konáš podľa princípov a snažíš sa zastaviť, obmedziť alebo dokonca odhaliť zlých ľudí, riskuješ a nedbáš na vlastnú bezpečnosť, aby si sa postavil na ochranu záujmov Božieho domu, tvoj postoj k Bohu, ako aj tvoje odhodlanie svedčiť o Bohu a bojovať proti satanovi, sa stane svedectvom, ktoré vidia ľudia aj Boh. Zlé skutky ľudí, ich klamstvá a zatajovanie pred Bohom, vyhýbanie sa zodpovednosti, podvolenie sa a kompromis so satanom, keď koná zlo – Boh to všetko uvidí a jedného dňa tieto zlé skutky zúčtuje a vynesie nad nimi rozsudok. Ale to isté platí, ak v čase, keď satan narušuje a vyrušuje, niekto sa dokáže postaviť, aby hovoril za Boží dom a za bratov a sestry, a bojovať proti satanovi, aby chránil záujmy Božieho domu, hľadajúc pravdu s odhodlaním podať svedectvo pre Boha – aj keď niekedy môže mať pocit, že je bezmocný a osamelý, že mu chýba múdrosť, že má len plytké porozumenie pravdy, a napriek tomu, že chce v duchovnom spoločenstve hovoriť o pravde, nedokáže sa jasne vyjadriť, takže sa mu niektorí vysmievajú a pozerajú sa na neho zvrchu – v Božích očiach On vidí jeho úprimnosť a považuje tieto činy a správanie za dobré skutky. Zlé skutky jedného dňa dostanú pred Bohom rozsudok a konečný výsledok, a takisto aj dobré skutky – ale konečný výsledok každého z týchto dvoch druhov správania bude úplne odlišný. Zlé skutky dostanú zaslúženú odplatu a dobré skutky budú odmenené dobrom. Boh to už dávno pre každého človeka určil, len čaká, kým sa rôzne prejavy ľudí počas obdobia Božieho diela stanú hotovými skutočnosťami. Potom odmení dobro a potrestá zlo.

Dvanásta zodpovednosť vodcov a pracovníkov uvádza jedenásť bodov týkajúcich sa osôb, udalostí a vecí, ktoré narúšajú a vyrušujú prácu cirkvi. Je týchto jedenásť bodov dôležitých? Odhaľujú ľudí jasne? Keď budete v duchovnom spoločenstve hovoriť o jednotlivých bodoch, mali by ste vynaložiť viac úsilia, aby ste pravdu jasne pochopili. Ide o to, ako sa ľudia zastávajú spravodlivosti a pozitívnych vecí a ako podporujú Božie svedectvo. Ďalej ide o to, ako sa ľudia postavia do boja proti satanovi, ako odhalia a odkryjú jeho tvár, zastavia a obmedzia jeho zlé skutky – to sú dva aspekty, o ktoré ide. Keď satan narúša a vyrušuje prácu cirkvi, zohrávaš nejakú úlohu? Akú úlohu zohrávaš? Urobil si, čo od teba Boh vyžaduje? Splnil si povinnosti a zodpovednosti, ktoré by mal nasledovník Boha plniť? Keď sa tieto problémy objavia, robíš kompromisy, uhládzaš veci a volíš strednú cestu ako pochlebovač? Alebo povstaneš, aby si satanove zlé skutky zastavil a obmedzil, a pracuješ v zhode s viacerými skutočnými bratmi a sestrami na ochranu záujmov Božieho domu? Čo chrániš? Chrániš záujmy zlých ľudí, záujmy satana, alebo chrániš záujmy Božieho domu? Ak sa stane čokoľvek, čo narúša alebo vyrušuje prácu cirkvi, a ty nič nerobíš, konáš ako pochlebovač a chrániš sám seba, aby si si zachoval so všetkými dobré vzťahy a zostal bez ujmy, nikdy sa netrápiš ani neznepokojuješ vyrušením práce cirkvi, bez akejkoľvek nenávisti alebo hnevu voči zlým skutkom zlých ľudí, bez akéhokoľvek bremena za záujmy Božieho domu a všetkých bratov a sestier, bez pocitu dlhu voči Bohu a bez akýchkoľvek výčitiek svedomia, potom si v nebezpečenstve. Ak si v Božích očiach skrz-naskrz pochlebovač, všetko okolo seba pozoruješ pasívne, so založenými rukami, vyhýbaš sa tomu a vôbec si neplníš svoje zodpovednosti ani povinnosti, potom si skutočne v nebezpečenstve a hrozí ti, že ťa Boh vyradí. Ak Boh usúdi, že už nemá v úmysle nechať ťa ani len pre Neho pracovať a je tebou znechutený, vtedy si predurčený na vyradenie, čo je neuveriteľne nebezpečné! Keď Boh povie, že už nechce vidieť ľudí ako ty a neváži si, keď ľudia ako ty konajú akúkoľvek povinnosť alebo prácu v Božom dome, potom ťa môže cirkev jedného dňa, v istej chvíli v blízkej budúcnosti vyradiť, a to ti zmení osud. Je to preto, lebo tvoj vzťah s Bohom už nie je normálny, alebo si sa od Boha vzdialil a zradil si Ho, čo vyústilo do tohto výsledku. Vidíš túto skutočnosť? Keď si ju uvedomíš, bez ohľadu na to, či ju dokážeš prijať, všetky krásne nádeje v tvojom srdci v okamihu zmiznú.

V začiatkoch svojej viery v Boha majú všetci ľudia horlivé srdce. Hoci nevidia svoj budúci konečný osud ani vyhliadky, stále sa určitým spôsobom na Boha spoliehajú. Stále túžia po krásnych a pozitívnych veciach. Odkiaľ pochádza táto sila? Ľudia to nevedia, nedokážu na to prísť: „Ľudia sú všetci rovnakí, všetci dýchajú rovnaký vzduch a žijú pod rovnakým slnkom. Prečo teda nevercom chýbajú v srdci tieto veci, zatiaľ čo my ich máme?“ Nie je to tajomstvo? Táto sila pochádza od Boha. Je to nesmierne vzácna vec; ľudia sa s tým nerodia. Keby ju mal každý od narodenia, boli by všetci rovnakí. Neboli by rozdiely medzi ľuďmi s vysokým a nízkym postavením, medzi vznešenými a podlými ľuďmi a nebol by rozdiel medzi tými, ktorí v Boha veria, a tými, ktorí v Neho neveria. Ty môžeš vlastniť to, čo oni nemajú; môžeš mať tú najvzácnejšiu vec, aká medzi ľuďmi existuje. Prečo sa to nazýva najvzácnejšou vecou? Práve vďaka tejto nádeji a očakávaniu sa môžeš sústrediť na konanie povinností v Božom dome. V tom spočíva najzákladnejšia podmienka, aby človek mohol dosiahnuť spásu. Práve vďaka tomuto očakávaniu máš príležitosť a trochu odhodlania vydať sa Bohu, konať svoju povinnosť stvorenej bytosti a byť dobrým človekom – spaseným človekom. Výhody, ktoré to prináša, sú jednoducho obrovské. Odkiaľ to teda pochádza? Pochádza to od Boha; je to dané Bohom. Keď však Boh už niekoho nechce, odoberie mu to. Už netúži po krásnych veciach ani ich neočakáva; už do nich nevkladá svoje nádeje. Jeho srdce potemnie a začne klesať. Stratí nadšenie usilovať sa o čokoľvek krásne alebo pozitívne, ako aj o Božie prísľuby. Stane sa presne takým ako neverec. Keď sa to stratí, môže zostať v Božom dome, naďalej veriť v Boha a nasledovať Ho? Neskončila sa jeho cesta viery v Boha? Keď stratíš predpoklad odhodlania usilovať sa, zmeníš sa na chodiacu mŕtvolu. Čo znamená byť „chodiacou mŕtvolou“? Znamená to, že už nedokážeš rozumieť Božím slovám. Keď splníš tento predpoklad, dokážeš rozumieť Božím slovám, máš nádej a môže to v tebe prebudiť vieru. Tento predpoklad ti zároveň môže dať motiváciu k usilovaniu sa o pravdu. Keď však tento základný predpoklad stratíš, motivácia zmizne. Chýba ti nadšenie aj záujem počúvať Božie slová. Už ťa nezaujímajú ani nemotivujú prísľuby a očakávania. Božie slová sa pre teba stali teóriou na vysokej úrovni. Neusiluješ sa o ne a Boh ťa už neosvecuje. Z Božích slov nemôžeš získať žiadnu pravdu. Neskončila sa vari pre teba táto cesta viery v Boha? Keď to dospeje do tohto bodu, Boh ťa už zavrhol. Dokážeš ho ešte pohnúť k tomu, aby zmenil Svoj názor? Nebude to ľahké. Keď Boh rozhodne, že už určitého človeka nechce, cíti sa vo svojom vnútri presne takto. Keď o toto prídeš, tvoj postoj k rôznym záležitostiam, ako je viera v Boha, konanie povinností a dosiahnutie spásy, sa úplne zmení. Keď sa nad svojím kedysi vášnivým úsilím zamyslíš, bude sa ti zdať nevysvetliteľné, nepochopiteľné a neuveriteľné. Keď sa ti to bude zdať neuveriteľné a porovnáš aký si teraz s tým, aký si bol predtým, tvoj vnútorný stav prejde kvalitatívnou zmenou; budeš úplne iným človekom. Nebudeš viac tým istým človekom, akým si bol predtým. Prečo sa to stane? Nebude to zmenou prostredia; nebude to preto, že si starší a stal si sa vypočítavejším; nebude to preto, že si získal viac skúseností a životných poznatkov, ktoré ti zmenili myšlienky a názory. Bude to práve preto, že Boh zmenil svoj názor, zmenili sa Jeho myšlienky, ako aj Jeho postoj a očakávania voči tebe. Takže si sa stal iným človekom napriek sebe samému. Keď sa na to pozrieme teraz, ak človek stratí to, čo mu Boh dáva – hoci to sám považuje za tú najmenšiu, najbezvýznamnejšiu vec – v tej chvíli upadne do utrpenia bez akéhokoľvek šťastia. Takže sa snaž, aby si sa do tohto bodu nikdy nedostal. Ak sa tam dostaneš, možno budeš mať pocit, akoby ti z pliec spadla ťarcha, budeš sa cítiť oslobodený, uvoľnený. Budeš mať pocit, že už nemusíš veriť v Boha ani konať svoje povinnosti, môžeš žiť slobodne a bezuzdne ako neverci, ako vták vypustený z klietky. Ale to je len dočasná útecha, radosť a pôžitkárstvo. Keď budeš pokračovať vpred, pozri sa na cestu pred sebou – budeš stále taký šťastný? Nebudeš. Čakajú ťa ťažké časy! Keď žiješ pod nadvládou Stvoriteľa, bez ohľadu na to, ako pre teba Stvoriteľ veci ovláda, čo ti robí a ako to robí, koľko skúšok a súžení prináša, koľko utrpenia znášaš, alebo aj v prípade nepochopenia, nedorozumenia a podobne, prinajmenšom cítiš, že si v Božích rukách. Boh je tvoja opora a máš pokoj v srdci. Ale keď ťa Boh už nechce, nedokážeš už vnímať, ako s tebou Boh zaobchádza, a stratíš túto oporu, akoby sa okolo teba zrútil celý svet. Je to ako keď si bol dieťa a myslel si si: „Mama je najmilšia, mama sa o mňa stará a ľúbi ma najviac, mama nemôže zomrieť.“ Nevedel si zniesť, keď si sa dozvedel, že mama je chorá. Myslel si si, že keby tvoja mama naozaj zomrela, zrútil by sa ti celý svet už by si viac nemohol ďalej žiť. Rovnaká úvaha platí aj pre vieru v Boha. Najväčší pokoj a radosť vo viere človeka v Boha pochádzajú zo spoliehania sa na Boha, z viery, že osud človeka je v rukách Stvoriteľa. Z tejto skutočnej dôvery a spoliehania sa pochádza pocit stability človeka. Keď cítiš, že táto dôvera a spoliehanie sa sú preč a tvoje srdce je prázdne ako čerstvo vykopaná jama, nezrúti sa ti celý svet? Máš silu žiť ďalej, keď stratíš svoju oporu? Takíto ľudia sú ako chodiace mŕtvoly, len sa napchávajú, kým čakajú na svoj koniec.

Niektorí ľudia sa neustále správajú zle, pri konaní svojich povinností nepretržite konajú zlo, narúšajú, vyrušujú a poškodzujú prácu cirkvi, a dokonca spôsobujú veľké straty záujmom Božieho domu. Nikdy nepreukázali Bohu úprimnosť ani vernosť, nieto ešte nejakú podriadenosť. Preto ich Boh nikdy neuznal. Sú to zlí ľudia, ktorí sa infiltrovali do Božieho domu s úmyslom získať požehnania. Boh im dovoľuje vstúpiť, aby sa Boží vyvolený ľud mohol poučiť a rozvíjať schopnosť rozlišovať. Hoci môžu patriť k povolaným, neboli vyvolení kvôli správaniu, ktoré neustále vykazujú. V akej situácii sú? Môžete sa opýtať; nikomu z nich sa nedarí dobre. Kvalita života tých, ktorí sa spoliehajú na Boha a prijímajú Jeho zaopatrenie kedykoľvek a kdekoľvek, sa radikálne líši od tých, ktorí Božie zaopatrenie a pomoc nedostávajú a keď čelia akýmkoľvek situáciám, vždy padajú do bezodnej jamy. Tí, ktorí neprijímajú Božie zaopatrenie, nemajú žiadny pokoj ani radosť. Celý deň prežívajú strach, nepokoj, úzkosť a starosti. Ako vyzerajú ich dni? Je ľahké tráviť dni v bezodnej jame? Nie, nie je to ľahké. Aj keby nešlo o bezodnú jamu, už ak stráviš čo len niekoľko dní negativity za sebou, budeš nesmierne trpieť. Preto si váž prítomnosť a nepremeškaj túto skvelú príležitosť. Konanie tvojej povinnosti v Božom šesťtisícročnom diele riadenia je cťou. Je to česť pre každého človeka. Nejde o poníženie; kľúčové je, ako sa k tejto pocte, ktorú si dostal od Boha, staviaš a ako ju splácaš. Boh ťa povýšil; neber Jeho láskavosti ako samozrejmosť. Mal by si vedieť oplácať Božiu milosť. Ako by si ju mal oplácať? Boh nechce tvoje peniaze ani tvoj život a netúži po žiadnych zdedených pokladoch, ktoré sa odovzdávajú v tvojej rodine. Čo chce Boh? Boh túži po tvojej úprimnosti a vernosti. Ako sa táto úprimnosť a vernosť prejavuje? Prejavuje sa tak, že bez ohľadu na to, čo Boh hovorí, mal by si urobiť všetko, čo je v tvojich silách, aby si prejavil úprimné srdce a konal podľa Božích slov. Čo sú Božie slová? Sú pravdou. Keď uznáš a prijmeš pravdu, ako by si ju mal uplatniť? Mal by si praktizovať podľa pravdy-princípov. Rob presne tak, ako hovorí Boh. Nemôžeš hovoriť len prázdne slová o praktizovaní pravdy, a potom, tvárou v tvár situáciám, konať podľa vlastnej vôle a neskôr sa vyhovárať a hovoriť falošné a klamlivé slová – to je nedostatok úprimnosti a vernosti a Boh to nechce vidieť. Najvzácnejšia vec na človeku je úprimnosť. Ako by sa mal správať úprimný človek? Mal by si robiť presne tak, ako Boh vyžaduje a vytrvalo nasledovať Božie slová. Aj keď to preženieš a konáš ako keby si dodržiaval predpisy – a ostatní ťa považujú za trochu bláznivého – nezáleží ti na tom a naďalej konáš podľa Božích slov. Takú úprimnosť Boh od ľudí chce. Ak stále intriguješ, si úlisný a nikdy nechceš byť v očiach ostatných za blázna, nechceš utrpieť ani len najmenšiu stratu svojich vlastných záujmov, potom nie si schopný praktizovať pravdu, pretože ti chýba úprimnosť. Ľudia, ktorým chýba úprimnosť a stále sa snažia používať klamlivé triky, sú príliš prefíkaní a Boh ich nemá rád. Keď praktizujú Božie slová, vyberajú si. Praktizujú len to, čo im prospieva, a vyhýbajú sa tomu, čo nie. Zvyčajne hovoria príjemne a chrlia len veľkolepo znejúce myšlienky, ale keď sa objavia problémy, skryjú sa, zmiznú bez stopy a objavia sa až potom, čo ostatní problémy vyriešia. Čo je to za ničomníka? Keď je pre nich niečo výhodné, prevezmú iniciatívu a povstanú, sú proaktívnejší ako ktokoľvek iný. Keď sú však v stávke ich osobné záujmy, ustúpia a začnú byť negatívni. Stratia všetky príjemne znejúce slová, svoj postoj a názory. Boh nemá rád tento typ ľudí. Má radšej niekoho, kto sa v očiach ostatných javí ako hlúpy, než niekoho, kto je takýto ľstivý.

XII. Diskutovanie o politike

Skončili sme duchovné spoločenstvo o jedenástich bodoch, ktoré obsahuje dvanásta zodpovednosť vodcov a pracovníkov. K týmto jedenástim bodom pridáme ešte jeden. Hoci sa v cirkevnom živote bežne nevyskytuje, je potrebné ho tu spomenúť, a stane sa tak dvanástym bodom – diskutovanie o politike. Je v cirkevnom živote diskutovanie o politických témach vhodné? (Nie.) Cirkevný život je určený na čítanie Božieho slova, uctievanie Boha, zdieľanie svojho chápania Boha a skúsenostného poznania Božích slov. V takom čase však niektorí ľudia obšírne hovoria o politike, napríklad o politickej situácii, politických osobnostiach, politickej scéne, politických názoroch a politických postojoch. Je to vhodné? Pri diskusii na tému, že Boh má zvrchovanosť nad všetkým a nad ľudstvom, niektorí ľudia mechanicky uplatňujú myšlienku, že aj politické osobnosti sú v Božích rukách. Hovoria, že niektoré politické osobnosti tiež veria v Boha a nasledujú Ho, dokonca si píšu duchovné poznámky a podobne. Nemätie to ostatných? Sú dokonca aj takí, ktorí hovoria: „My kresťania by sme mali podporovať tohto politika, pretože je nielen veriaci, ale zároveň chráni záujmy nás veriacich. Je s nami zajedno a mali by sme ho podporovať a voliť.“ V cirkevnom živote dokonca vo veľkej miere túto politickú osobnosť propagujú. Je to vhodné? Zúčastňujú sa kresťania na politike? (Nie.) Čo môžeš urobiť, aby si sa tomu vyhol? Po prvé, bez ohľadu na to, ktorú stranu podporuješ alebo aké máš politické názory, nevnášaj ich do cirkevného života na diskusiu. Samozrejme, ešte dôležitejšie je, aby sa v cirkevnom živote neobjavovali debaty medzi ľuďmi s odlišnými politickými názormi. Napríklad, ak máte ty a niekto iný odlišné názory a podporujete rôzne politické osobnosti, možno si o tom budete chcieť pohovoriť, keď sa stretnete. To je prípustné, ale absolútne to nesmiete robiť na zhromaždeniach. Vy dvaja si môžete posielať súkromné správy, môžete sa stretnúť a porozprávať, alebo sa dokonca hádať, až očerveniete v tvári. Nikto vám do toho nebude zasahovať. Je to právo občana v demokratickom systéme. Ale počas cirkevného života nie si len občanom krajiny; dôležitejšie je, že si členom Cirkvi Všemohúceho Boha. To je tvoja identita v tomto prostredí. Nevnášaj do cirkvi politické témy ani témy týkajúce sa politických osobností. To, o čom diskutuješ, predstavuje len tvoj osobný postoj a názory, nie postoj cirkvi. Cirkev sa nezaujíma o politiku ani o žiadne politické systémy, osobnosti, vodcov či skupiny, pretože tieto záležitosti sa netýkajú pravdy a nesúvisia s vierou v Boha. Žiadne témy týkajúce sa politiky by sa nemali vnášať do cirkevného života. Niektorí hovoria: „Je teda v poriadku, aby sa všetci stretli a diskutovali o tom mimo cirkevného života?“ Radšej nie. Ak sa chceš zapojiť do diskusie medzi nevercami s odlišnými politickými názormi, je to na tebe; je to tvoja sloboda a Boží dom do toho nebude zasahovať. Ale keď sa stretnú členovia cirkvi, alebo počas formálnych zhromaždení, nepredkladaj tieto politické názory alebo argumenty ako hlavné témy a nepredstieraj, že tvoje politické názory majú niečo spoločné s Božími slovami, pravdou alebo Božou zvrchovanosťou. Tvoje politické názory s pravdou vôbec nesúvisia, nie je medzi nimi ani najmenšie spojenie, tak sa netvár, že je to inak!

Niektorí ľudia chcú hovoriť o politike, ale doma nemajú s kým, takže sa k tomu nedostanú. Keď vidia, že bratia a sestry sú všetci dospelí, veria, že našli priestor na diskusiu o politike a ventilovanie svojich politických názorov. Sú nadšení, že našli dobrú príležitosť, a chcú hovoriť o politických názoroch, aktuálnych udalostiach a medzinárodnej situácii. Diskusiu začínajú slovami: „Toto všetko je pod Božou zvrchovanosťou. Aj politika ľudstva a títo politici sú pod Božou zvrchovanosťou. Sú ustanovení Bohom.“ Po tomto úvode začnú obšírne diskutovať o politike a aktuálnych udalostiach a na záver dodajú: „Politika sa nemôže vyhnúť Božej zvrchovanosti; vo všetkom sú Božie dobré úmysly.“ Ak ľudia týmto záležitostiam nerozumejú, nemali by o nich nedbalo hovoriť. Hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde znamená hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde. Nediskutujte o politike ani o politických osobnostiach. Diskutovanie o politike nie je duchovným spoločenstvom o pravde, je to zavádzanie ľudí. Ak chceš hovoriť o politike, nájdi si skupinu ľudí, ktorí majú radi politiku, a choď sa s nimi porozprávať. Tam sa môžeš vyrozprávať do sýtosti. Čo sleduješ tým, že v cirkvi neustále otváraš tieto témy? Snažíš sa úmyselne priviesť ľudí k tomu, aby ťa obdivovali a zvolili si ťa za vodcu? To sú postranné úmysly! Ľudia, ktorí radi hovoria o politike, sa nevenujú svojim riadnym úlohám a určite sa neusilujú o pravdu. Na cirkevných zhromaždeniach nikdy nediskutujte o politických témach. Niektorí ľudia hovoria: „Ak nemôžeme hovoriť o demokratických voľbách, politických systémoch a politických opatreniach slobodných krajín, čo potom politika a škandály vysokých predstaviteľov v krajine veľkého červeného draka, napríklad koľko zlata si vzal skorumpovaný úradník a koľko mileniek si vydržiava? Môžeme diskutovať o týchto veciach?“ Nehnusia sa ti tieto témy? Prečo sa tak veľmi zaujímaš o tieto nechutnosti? Prečo mám pocit, že zaujímať sa o tieto veci a čítať o nich je nechutné? Niektorí ľudia sa o tieto veci mimoriadne zaujímajú a vôbec sa im nehnusia. Sú ochotní čítať o týchto veciach na internete, a robia to v každej voľnej chvíli. Ich srdce je vtedy spokojné, cíti istotu a naplnenie. Prečo sa necítia takto naplnení pri čítaní Božieho slova? Nie je to trochu podlé? Nie je to zanedbávanie riadnych úloh? V takýchto skvelých časoch by ti zlepšila náladu aj prechádzka po dvore, nadýchnutie sa čerstvého vzduchu či krásny výhľad. Ale niektorí to odmietajú robiť; namiesto toho, vždy, keď majú voľnú chvíľku, zízajú do počítača, hľadajú správy, zbierajú klebety – ktorý skorumpovaný úradník si vydržiaval koľko mileniek a prišlo sa na to, koľko majetku zhabali ktorému skorumpovanému úradníkovi z domu, ktorý vysokopostavený predstaviteľ veľkého červeného draka koho zosadil alebo kto koho zavraždil. Takýmito vecami sa zvyčajne zaoberajú. Keď si zhromaždia tieto informácie, majú pocit, že sú plní vedomostí, ktoré potom na zhromaždeniach na každého chrlia. Nie je to šírenie jedu? Nie je úplne normálne, že zlí diabli páchajú zlé skutky? Niektorí ľudia hovoria: „Je normálne, že páchajú zlé skutky, ale niektoré hrozné veci si ani nedokážeš predstaviť.“ Načo si ich predstavovať? Dostal si mozog na to, aby si si predstavoval, aké podlé veci robia? Nie je to zanedbávanie tvojich riadnych úloh? Myslíš si, že keď vieš o nejakej nepredstaviteľnej podlosti, si niečo viac? Čo tým môžeš získať? Nezvýši ti to len pocit znechutenia? Ľudia, ktorí zanedbávajú svoje riadne úlohy, sa vždy zaujímajú o oplzlé, podlé záležitosti politickej scény. Nie sú snáď prostoduchí? Prečo sa stále starať o ich záležitosti namiesto toho, aby si žil svoj vlastný život? Nie je to hlúposť? Nemáš nič lepšie na práci? Niektorí ľudia hovoria: „Veriacich prenasleduje veľký červený drak. Musia veľkého červeného draka nenávidieť. Veriaci sa určite zaujímajú o škandály, korupciu, zneužívanie a promiskuitu vysokých predstaviteľov veľkého červeného draka, ako aj o ich pochybné skutky. Nemali by veriaci tlieskať od radosti, keď sa tieto škandály odhalia?“ Veríš v Boha a nasleduješ Ho, aby si získal tieto veci? Hovoriť o politických záležitostiach v cirkvi, najmä o odhalených škandáloch vysokých predstaviteľov veľkého červeného draka, je najnechutnejšie. Absolútne o tom nesmieš diskutovať! A nehovor o tom ani Mne; Mne sa to hnusí! Hovorím ti, nehovor o tom, ani o tom nečítaj, inak skôr či neskôr príde deň, keď oľutuješ, že si to čítal. Keď to budeš ľutovať, budeš vedieť, aký je to pocit; nechutnosť týchto vecí nemá konca. Príliš veľa počúvania a čítania o týchto veciach neprináša žiadny úžitok. Prečo hovorím, že to neprináša žiadny úžitok? Pretože keď si zaplavíš myseľ týmito nechutnými záležitosťami, nezostane ti žiadna túžba počúvať Božie slová. Hoci sa tieto témy týkajú politiky, tieto záležitosti sú ešte nechutnejšie. Ak chceš o týchto veciach hovoriť, choď sa porozprávať do sýtosti s nejakými nevercami, povedz im, čo len chceš, ale za žiadnych okolností o tom nehovor v cirkevnom živote alebo medzi bratmi a sestrami. Niektorí ľudia hovoria: „Rozprávanie o špinavých a podlých skutkoch vysokých predstaviteľov veľkého červeného draka pomáha bratom a sestrám rásť v schopnosti rozlišovať a umožňuje im ventilovať si hnev.“ Načo je dobré ventilovanie? Je ventilovanie svedectvom? Je to tvoj záväzok alebo povinnosť? Hovoriť o týchto veciach je zbytočné, nemá to vôbec žiadnu hodnotu. Bez ohľadu na to, koľko podlých skutkov veľkého červeného draka odhalíš, Boh si to nebude pamätať. Naopak, ak hovoríš o tom, ako si v krajine veľkého červeného draka zažil jeho prenasledovanie a oslobodil si sa od jeho zastrašovania a hrozieb a prekonal ich, ako si sa v takomto prostredí spoliehal na Boha a pevne si stál za svojím svedectvom, Boh to prijíma. Ale rozprávanie o politike nemá so vstupom do života nič spoločné a Boh to neprijíma. Niektorí ľudia hovoria: „Odhaľujem korupciu úradníkov veľkého červeného draka, ako míňajú desiatky tisíc jüanov na jedno jedlo alebo koľko míňajú na luxusné hotely; je to v poriadku?“ Čo to má s tebou spoločné? Nie sú tento svet a spoločnosť jednoducho také? Koho sa zastávaš? Toto nie je svedectvo o Bohu, ani odhaľovanie jadra veľkého červeného draka, ani prejav vzdorovania veľkému červenému drakovi. Nemýľ ľudí a nebuď pokrytecký; nič z toho nie je praktizovanie pravdy. Podvody skorumpovaných úradníkov a politikov sa nás netýkajú, ani ich nemusíme odhaľovať. Nezaoberaj sa týmito záležitosťami. Tieto veci v satanovom režime existovali po celé dejiny a ich konanie nemá absolútne nič spoločné s naším zažívaním Božieho diela alebo podávaním svedectva o Bohu. Takže za žiadnych okolností nemiešaj tieto otázky do témy „vzdorovania veľkému červenému drakovi a jeho odhaľovania za účelom podávania svedectva o Bohu“. Nevnášaj tieto podivné, nechutné a podlé záležitosti do cirkevného života alebo medzi bratov a sestry na diskusiu. Ak chceš naozaj diskutovať o politike, rob tak s nevercami. Akokoľvek o tom diskutuješ súkromne s tými, ktorí majú takéto záľuby a záujmy, je to v poriadku. Je to tvoja osobná záľuba a záujem; je to tvoja sloboda a právo, a nikto do toho nezasahuje. Ale počas zhromaždení a pred bratmi a sestrami o týchto záležitostiach nediskutuj. Aj keď je niekto ochotný počúvať, nehovor o nich, pretože to ovplyvňuje cirkevný život a chápanie pravdy Božieho vyvoleného ľudu.

Bez ohľadu na to, či ide o politiku alebo škandály zo súkromného života politikov, nevnášaj tieto témy na diskusiu do cirkevného života. Čo by mali bratia a sestry urobiť, ak sa niekto nezaujíma o obsah zhromaždení v cirkevnom živote, ale vždy rád diskutuje o týchto záležitostiach a na každom zhromaždení o nich hovorí? Mali by takých ľudí obmedziť a povedať im: „Toto je čas zhromaždenia, nenos sem tento odpad. Ak o tom chceš hovoriť, choď domov a hovor si tam!“ Čo ak sa nedajú obmedziť a stále o nich hovoria? Vyhoďte ich a povedzte im, aby sa vrátili, keď prestanú. Existuje aj ďalší, ešte účinnejší spôsob: Hneď ako otvoria ústa, aby hovorili o politike, bratia a sestry vstanú a odídu do inej miestnosti a nechajú ich hovoriť samých. Skrátka, ľudia, ktorí radi hovoria o politike, určite existujú. Takíto ľudia zanedbávajú riadne úlohy, neusilujú sa o pravdu, neuvažujú o tom, ako dobre konať svoje povinnosti, neuvažujú o ťažkostiach v práci cirkvi alebo tých, ktorým čelia bratia a sestry. Neuvažujú o tom, aké vlastné skutočné problémy potrebujú vyriešiť – o týchto riadnych záležitostiach neuvažujú. Namiesto toho uvažujú len o podlých, nečestných záležitostiach a sú nimi obzvlášť fascinovaní. Najmä teraz, keď sú informácie rozšírené a dostupné zo všetkých možných kanálov – umožňuje to týmto ľuďom uspokojiť ich záľuby a záujmy. Nezasahujeme síce do ich záľub a záujmov, ale podľa predpisov Božieho domu sa diskutovanie o politických témach na zhromaždeniach zaraďuje pod problém narúšania a vyrušovania práce cirkvi. Preto sú tieto témy počas cirkevného života a na stretnutiach bratov a sestier prísne zakázané. Niektorí ľudia hovoria: „Tieto témy sú zakázané, ale čo naše rôzne politické názory, ktorú stranu podporujeme alebo nepodporujeme, koho volíme alebo nevolíme – zasahuje do toho cirkev?“ Povedzme si to jasne: voľ, koho chceš, podporuj, koho chceš – cirkev do týchto záležitostí nezasahuje, je to tvoja sloboda. Nie je už toto nezasahovanie dosť zhovievavé? Plne si užívaš svoje povinnosti a ľudské práva ako občan; nie je to dostatočný rešpekt? Je to dostatočne dobré; a ty ešte chceš rozprávať slobodne a do sýtosti v cirkvi? To je proti pravidlám. Ak stretnete takýchto ľudí, nájdite spôsob, ako ich obmedziť. Najprv s nimi jasne hovorte v duchovnom spoločenstve a povedzte: „Si vo viere nový? Je to tvoje prvé zhromaždenie a nepoznáš pravidlá Božieho domu? Potom ti musím povedať: Toto je miesto na zhromaždenie a tento čas je venovaný zhromaždeniu. Nech máš akékoľvek politické názory alebo myšlienky, absolútne ich nesmieš šíriť v cirkvi a nediskutuj o nich na zhromaždeniach. Nechceme to počuť, ani nie sme povinní počúvať ťa, keď o týchto veciach hovoríš. Zvolil si si zlé miesto. Po zhromaždení, keď toto miesto opustíš, môžeš hovoriť, čo len chceš; nikto do toho nezasahuje. Je to tvoja sloboda.“ Ak to pochopia a zapamätajú si, čo ste povedali, a nabudúce o tom nebudú hovoriť, je to v poriadku a ukázali, že majú nejaký rozum. Ale ak po duchovnom spoločenstve budú takto hovoriť naďalej a na každom zhromaždení budú vždy zdieľať politické názory, treba ich v hovorení obmedziť? (Áno.) Či už sú do politiky zapojení alebo nie, pokiaľ niekto hovorí o politických témach, treba to zaradiť spolu s vytváraním skupiniek, súperením o postavenie, ventilovaním negativity a podobným správaním medzi osoby, udalosti a veci, ktoré narúšajú a vyrušujú prácu Božieho domu. K takýmto ľuďom nemožno prejavovať žiadnu zdvorilosť; treba ich zastaviť a obmedziť. Samozrejme, ľudia, ktorí hovoria o politike, nie sú nevyhnutne zlí ani dobrí; možno ich tieto záležitosti a témy jednoducho bavia. Ale môžeme si byť istí, že sa naozaj neusilujú o pravdu. Skrátka, o princípe zaobchádzania s týmito ľuďmi sa už v duchovnom spoločenstve jasne hovorilo: povedzte im predpisy Božieho domu. Ak po jasnom vysvetlení naďalej o politických témach hovoria a nedbajú na varovania, potom ich izolujte. Môžu pokračovať v cirkevnom živote až keď budú činiť pokánie. Ak nikdy nečinia pokánie, nenechajte ich chodiť na zhromaždenia. Riešenie tejto záležitosti by malo byť takéto jednoduché. Nerobte z jednoduchej veci zložitú, nikomu to neprospeje.

24. júla 2021