Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (2) Prvý oddiel
Najprv si zopakujme hlavný obsah nášho duchovného spoločenstva z posledného stretnutia. (Minule si vymenoval pätnásť zodpovedností vodcov a pracovníkov a hovoril si v duchovnom spoločenstve hlavne o prvých dvoch – prvý bod: viesť ľudí, aby jedli a pili Božie slová, rozumeli im a vstupovali do reality Božích slov; druhý bod: poznať stavy rôznych typov ľudí a riešiť rôzne ťažkosti týkajúce sa vstupu do života, s ktorými sa stretávajú vo svojom reálnom živote. Na základe týchto dvoch bodov si rozobral príslušné prejavy falošných vodcov.) Uvažovali ste niekedy nad tým, ktorú z týchto dvoch zodpovedností by ste dokázali vykonávať, keby ste boli vodcom? Mnohí ľudia majú stále pocit, že majú určitú kvalitu, inteligenciu a zmysel pre bremeno, a preto chcú súperiť, aby sa stali vodcami a nechcú byť obyčajnými nasledovníkmi. Tak sa najprv pozri, či dokážeš plniť tieto dve zodpovednosti a ktorú z nich si schopnejší vykonávať a dokážeš ju na seba vziať. Zatiaľ nehovorme o tom, či máš kvalitu na to, aby si sa stal vodcom, alebo či máš túto pracovnú schopnosť alebo zmysel pre bremeno, a najprv sa pozrime, či dokážeš tieto dve zodpovednosti dobre vykonávať. Uvažovali ste niekedy nad touto otázkou? Niektorí môžu povedať: „Neplánujem byť vodcom, tak prečo by som mal nad tým uvažovať? Stačí, ak budem dobre robiť svoju prácu – táto otázka sa ma netýka. V tomto živote nikdy nechcem byť vodcom a nikdy nechcem na seba vziať zodpovednosti vodcu alebo pracovníka, takže nad takýmito otázkami nemusím nikdy uvažovať.“ Je toto tvrdenie správne? (Nie.) Aj keď nechceš byť vodcom, nepotrebuješ vari vedieť, ako dobre človek, ktorý ťa vedie, vykonáva tieto dve zodpovednosti, či svoje zodpovednosti splnil, či má požadovanú kvalitu, schopnosti a zmysel pre bremeno a či spĺňa tieto dve požiadavky? Ak týmto veciam nerozumieš alebo ich nedokážeš prekuknúť a takýto človek ťa zavedie do jamy, budeš si toho vedomý? Ak ho len zmätene nasleduješ a si len hlupák, ak nevieš, že je falošným vodcom, alebo že ťa zvádza z cesty, alebo kam ťa vedie, potom budeš v nebezpečenstve. Keďže nerozumieš rozsahu zodpovedností vodcov a pracovníkov a chýba ti schopnosť rozlišovať falošných vodcov, budeš ich zmätene nasledovať a urobíš všetko, o čo ťa požiadajú, bez toho, aby si vedel, či to, o čom s tebou hovoria v duchovnom spoločenstve, je v súlade s pravdou v Božích slovách, alebo či je to realita. Budeš si myslieť, že keďže sú nadšení, od svitu do mrku sa náhlia a tvrdo pracujú a sú schopní zaplatiť cenu, a keď sa niekto ocitne v ťažkostiach, podajú mu pomocnú ruku, aby mu pomohli, a neignorujú ho, sú ako vodcovia na požadovanej úrovni. Nevieš, že falošní vodcovia nemajú schopnosť chápať Božie slová, že bez ohľadu na to, ako dlho pracujú, nepochopia Božie úmysly ani nebudú vedieť, aké sú Božie požiadavky, nebudú dokonca schopní rozlíšiť, čo sú učenia a čo sú pravda-reality, nebudú vedieť, ako čisto chápať Božie slová a pravdu, ani nebudú vedieť, ako jesť a piť Božie slová – z toho je zrejmé, že sú to falošní vodcovia. Falošní vodcovia nedosahujú pri práci, ktorú robia, žiadne výsledky. Budú s tebou viesť duchovné spoločenstvo a konať len naoko, ale nebudú mať jasno v tom, v akom si stave, akým ťažkostiam čelíš a či sa skutočne vyriešili, a ani ty sám nebudeš tieto veci vedieť. Navonok ti prečítajú Božie slová a budú s tebou hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, ale ty budeš stále žiť v chybnom stave bez akejkoľvek nápravy. Bez ohľadu na to, s akými ťažkosťami sa stretneš, budú sa zdať, že si plnia svoje zodpovednosti, ale žiadna z tvojich ťažkostí sa nevyrieši prostredníctvom ich duchovného spoločenstva alebo pomoci a problémy budú pretrvávať. Je takýto vodca na požadovanej úrovni? (Nie.) Aké pravdy teda potrebuješ pochopiť, aby si tieto záležitosti rozlíšil? Potrebuješ pochopiť, či vodcovia a pracovníci vykonávajú každú úlohu a riešia každý problém v súlade s požiadavkami Božích slov, či každé slovo, ktoré povedia, je praktické a zodpovedá pravde v Božích slovách. Okrem toho potrebuješ pochopiť, či ťa ich prístup k riešeniu problémov pri rôznych ťažkostiach, ktorým čelíš, vedie k pochopeniu Božích slov a získaniu cesty pre praktizovanie, alebo či len hovoria nejaké slová a učenia, kričia heslá alebo ťa napomínajú. Niektorí vodcovia a pracovníci radi pomáhajú ľuďom prostredníctvom nabádania, niektorí prostredníctvom motivácie a iní prostredníctvom odhaľovania, obviňovania a orezávania. Bez ohľadu na metódu, ktorú používajú, ak ťa táto metóda dokáže skutočne priviesť k vstupu do pravdy-reality, vyriešiť tvoje skutočné ťažkosti, a tak ti umožniť pochopiť, aké sú Božie úmysly, a tým aj spoznať samého seba a nájsť cestu pre praktizovanie, potom keď budeš v budúcnosti čeliť podobným situáciám, budeš mať cestu, ktorou sa môžeš vydať. Preto najzákladnejším štandardom na posúdenie, či je vodca alebo pracovník na požadovanej úrovni, je to, či dokáže použiť pravdu na riešenie problémov a ťažkostí ľudí, a tak im umožniť pochopiť pravdu a získať cestu praktizovania.
Minule sme v duchovnom spoločenstve viac-menej hovorili o prvej a druhej zodpovednosti vodcov a pracovníkov a v súvislosti s nimi sme rozobrali niektoré prejavy falošných vodcov. Ich hlavnými prejavmi sú plytké a povrchné chápanie Božích slov a neschopnosť pochopiť pravdu. Je zrejmé, že následne nedokážu viesť ostatných k pochopeniu Božích slov a Jeho úmyslov. Keď ľudia čelia ťažkostiam, falošní vodcovia nedokážu čerpať z vlastného skúsenostného poznania, aby viedli týchto ľudí k pochopeniu pravdy a vstupu do reality, aby mali cestu, ktorou sa môžu vydať, ani ich nedokážu priviesť k tomu, aby nad sebou uprostred rôznych ťažkostí uvažovali, spoznali samých seba a zároveň tieto ťažkosti vyriešili. Takže dnes sa najprv v duchovnom spoločenstve pozrime na to, čo sú ťažkosti vstupu do života a aké sú rôzne bežné ťažkosti súvisiace so vstupom do života, s ktorými sa ľudia často stretávajú vo svojom každodennom živote. Urobme si o tom konkrétne zhrnutie. Treba o tom hovoriť v duchovnom spoločenstve? (Áno.) Teraz vás už trochu zaujímajú tieto témy súvisiace so vstupom do života, však? Keď som sa s vami prvýkrát stretol a rozprával, bez ohľadu na to, čo sa povedalo, boli ste otupení, mdlí, malátni a s pomalými reakciami. Zdalo sa, že ničomu nerozumiete a nemáte žiadne duchovné postavenie, nieto ešte vstup do života. Teraz, keď hovoríme o záležitostiach týkajúcich sa zmeny života-povahy, väčšinu z vás táto téma celkom zaujíma a máte na ňu nejaké reakcie. Toto je pozitívny jav. Keby ste nevykonávali svoje povinnosti, mohli by ste tieto veci dosiahnuť? (Nie, nemohli.) Toto je Božia milosť; všetko je to vďaka Jeho priazni.
Druhý bod: Poznať stavy rôznych typov ľudí a riešiť rôzne ťažkosti týkajúce sa vstupu do života, s ktorými sa stretávajú vo svojom skutočnom živote (druhá časť)
Osem typov ťažkostí pri vstupe do života
I. Ťažkosti súvisiace s konaním svojej povinnosti
Pokiaľ ide o ťažkosti pri vstupe do života, pozrime sa najprv v širšom zmysle na ťažkosti súvisiace s vykonávaním povinností. Keď pri vykonávaní svojich povinností čelíš problémom, ktoré zahŕňajú praktizovanie pravdy, a nedokážeš konať podľa princípov, nie je to ťažkosť pri vstupe do života? (Áno, je.) Jednoducho povedané, sú to rôzne stavy, nápady, názory a určité nesprávne spôsoby myslenia, ktoré vznikajú pri vykonávaní povinností. Aké konkrétne ťažkosti v tomto smere teda existujú? Napríklad neustála snaha robiť veci povrchne, vyhýbavo a lajdácky – nie je to vari stav, ktorý sa bežne prejavuje a odhaľuje pri vykonávaní povinností? Alebo nevenovanie sa svojej riadnej práci a neustále porovnávanie sa s ostatnými pri výkone svojej povinnosti, považovanie miesta, kde človek vykonáva svoju povinnosť, za ihrisko alebo bojisko a pri každom vykonávaní svojej povinnosti premýšľanie o nájdení si akéhosi „súpera na porovnanie“ a reči v duchu typu: „Uvidím, kto je lepší ako ja a kto dokáže podnietiť môjho bojovného ducha, potom s ním budem súťažiť, súperiť a porovnávať sa, aby som videl, kto dosiahne lepšie výsledky a vyššiu efektivitu pri vykonávaní povinnosti a kto si lepšie získa srdcia ľudí.“ Potom je tu pochopenie princípov pre vykonávanie povinnosti, ale neochota dodržiavať ich alebo konať v súlade s pravdou v Božích slovách alebo požiadavkami Božieho domu a vždy uprednostňovať primiešavanie osobných preferencií do vykonávania svojej povinnosti a hovoriť: „Rád to robím takto, rád to robím onak; som ochotný to robiť takto, chcem to robiť onak.“ Toto je svojvôľa, vždy chcieť nasledovať vlastnú vôľu a konať, ako sa komu zachce podľa vlastných preferencií, byť hluchý voči všetkým požiadavkám Božieho domu a uprednostňovať odbočenie zo správnej cesty. Nie sú to skutočné prejavy, ktoré väčšina ľudí ukazuje pri vykonávaní svojich povinností? Je zrejmé, že všetky tieto problémy zahŕňajú ťažkosti pri výkone povinnosti. Prosím, doplňte k nim ďalšie. (Neschopnosť harmonicky spolupracovať s ostatnými pri vykonávaní povinnosti a vždy sa riadiť len vlastnými zákonmi.) Aj to sa počíta ako ťažkosť. Neschopnosť harmonicky spolupracovať s ostatnými pri vykonávaní povinnosti a vždy sa riadiť len vlastnými zákonmi a mať posledné slovo; chcieť sa pokoriť, hľadať radu a vypočuť si názory ostatných, keď človek čelí problémom, ale nedokázať to praktizovať a cítiť sa nepohodlne, keď sa o to pokúša – to je problém. (Vždy si pri vykonávaní povinnosti chrániť vlastné záujmy, byť sebecký a odporný a v skutočnosti síce vedieť, ako problém vyriešiť, keď sa objaví, no cítiť, že sa ho to netýka, báť sa prevziať zodpovednosť, ak by sa to pokazilo, a následne sa neodvážiť zakročiť.) Neriešiť problém, keď ho človek vidí, považovať ho za niečo, čo sa ho netýka, a ignorovať ho – to sa tiež počíta ako vykonávanie povinnosti bez oddanosti. Bez ohľadu na to, či si za úlohu zodpovedný alebo nie, ak dokážeš problém rozpoznať a vyriešiť, mal by si túto zodpovednosť vykonávať. Je to tvoja povinnosť a práca, ktorá ti patrí. Ak to dokáže vyriešiť nadriadený, môžeš to nechať tak, ale ak to nedokáže, mal by si zasiahnuť a vyriešiť to. Nerozdeľuj problémy podľa toho, do koho rozsahu zodpovednosti spadajú – to je nevernosť voči Bohu. Ešte niečo? (Spoliehať sa pri vykonávaní povinnosti na svoju inteligenciu a dary a nehľadať pravdu.) Takýchto ľudí je veľa. Vždy si myslia, že majú inteligenciu a kvalitu, a sú ľahostajní voči všetkému, čo ich postretne; vôbec nehľadajú pravdu a konajú výlučne podľa vlastnej vôle, a v dôsledku toho nedokážu riadne vykonávať žiadnu povinnosť. Toto všetko sú ťažkosti, ktorým ľudia čelia pri vykonávaní svojich povinností.
II. Problémy súvisiace s tým, ako človek zaobchádza so svojimi vyhliadkami a osudom
To, ako človek zaobchádza so svojimi vyhliadkami a osudom, je tiež závažná záležitosť súvisiaca so vstupom do života. Niektorí ľudia sú ochotní zaplatiť cenu, ak veria, že majú nádej na spásu, a stávajú sa negatívnymi, ak si myslia, že nádeje niet. Ak ich Boží dom nepovýši a nerozvíja, nie sú ochotní zaplatiť cenu a svoje povinnosti konajú len naoko, bez toho, aby prevzali zodpovednosť. Bez ohľadu na to, čo robia, vždy zvažujú svoje vyhliadky a osud a pýtajú sa sami seba: „Budem mať naozaj dobrý konečný osud? Spomínajú Božie zasľúbenia, aké budú vyhliadky a konečný osud niekoho ako som ja?“ Ak nenájdu presnú odpoveď, chýba im nadšenie pre čokoľvek. Ak ich Boží dom povýši a rozvíja, sú plní energie a vo všetkom, čo robia, sú mimoriadne proaktívni. Ak však nedokážu dobre konať svoju povinnosť a sú prepustení, okamžite sa stávajú negatívnymi, vzdávajú sa svojej povinnosti a strácajú všetku nádej. Keď čelia orezávaniu, myslia si: „Azda ma už Boh nemá rád? Ak áno, mal to povedať skôr, a nie mi brániť v mojom úsilí o svet!“ Ak sú prepustení, myslia si: „Nepozerajú sa na mňa zvrchu? Kto ma nahlásil? Som vyradený? Ak je to tak, mali to povedať skôr!“ Navyše, ich srdcia sú plné obchodov, požiadaviek a nerozumných žiadostí voči Bohu. Bez ohľadu na to, akú úlohu im cirkev zverí, prijmú ju len vtedy, ak im prinesie dobré vyhliadky a dobrý osud, ako aj Božie požehnania. Prinajmenšom sú ochotní ju prijať a podriadiť sa len vtedy, ak sa k nim bude pristupovať s prívetivým výrazom a postojom a ak získajú uznanie. Nie sú to vari prejavy toho, ako zaobchádzajú so svojimi vyhliadkami a osudom? Doplňte k nim ďalšie. (Ak sa pri konaní povinností vyskytnú odchýlky alebo problémy a sú orezávaní, sťažujú sa na Boha a majú sa pred Ním na pozore; boja sa, že budú odhalení a vyradení, a vždy si nechávajú únikovú cestu.) Báť sa odhalenia a vyradenia a vždy si nechávať únikovú cestu – to sú tiež prejavy toho, ako zaobchádzajú so svojimi vyhliadkami a osudom. (Keď človek vidí, že Božie slová odhalenia a charakterizácie sa na neho vzťahujú, alebo keď čelí orezávaniu a cíti sa zahanbený, usúdi, že je popletený, diabol a satan, a že nie je schopný prijať pravdu. Usúdi, že nemá nádej na spásu a stáva sa negatívnym.) Pokiaľ ide o ich vyhliadky a osud, ľudia sa nedokážu úplne vzdať svojich vlastných úmyslov a túžob. Ustavične ich považujú za najdôležitejšie veci a podľa toho sa o ne usilujú, pokladajú ich za hnaciu silu a podmienku pre všetko, o čo sa usilujú. Keď čelia súdu, napomínaniu, skúškam, zušľachťovaniu alebo zjaveniu, alebo keď sa stretnú s nebezpečnými okolnosťami, okamžite si pomyslia: „Azda ma už Boh nechce? Zavrhuje ma? Tón, ktorým ku mne prehovára, je taký prísny; nechce ma spasiť? Chce ma vyradiť? Ak ma chce vyradiť, mal by to povedať čo najskôr, kým som ešte mladý, aby mi nebránil v mojom úsilí o svet.“ To v nich vyvoláva negativitu, odolávanie, vzdor a lajdáckosť. Toto sú niektoré stavy a prejavy týkajúce sa toho, ako ľudia zaobchádzajú so svojimi vyhliadkami a osudom. Je to závažná ťažkosť, ktorá súvisí so vstupom do života.
III. Ťažkosti súvisiace s medziľudskými vzťahmi
Pozrime sa na ďalší aspekt – medziľudské vzťahy. To je tiež významná ťažkosť súvisiaca so vstupom do života. Ako zaobchádzaš s ľuďmi, ktorých nemáš rád, s ľuďmi, ktorých názory sa líšia od tvojich, s ľuďmi, ktorí sú ti známi, s ľuďmi, s ktorými máš rodinný vzťah alebo ktorí ti preukázali láskavosť, a s ľuďmi, ktorí ťa vždy včas varujú, hovoria ti pravdivé slová a pomáhajú ti; či dokážeš s každým zaobchádzať spravodlivo; ako praktizuješ, keď vzniknú spory s inými ľuďmi; ako aj žiarlivosť a konflikty, ktoré medzi vami vznikajú, a tvoja neschopnosť harmonicky vychádzať alebo dokonca harmonicky spolupracovať pri vykonávaní svojich povinností – toto sú niektoré stavy a prejavy súvisiace s medziľudskými vzťahmi. Ešte niečo? (Byť pochlebovačom a neodvážiť sa ozvať, keď človek objaví problémy inej osoby, zo strachu, že ju urazí.) To je stav, ktorý vzniká, keď sa človek bojí, že urazí ostatných. (Tiež ako človek zaobchádza s vodcami a pracovníkmi a s tými, ktorí majú moc a postavenie.) Ako zaobchádzaš s vodcami a pracovníkmi, alebo s ľuďmi s mocou a postavením – či s lichôtkami a podlizovaním, alebo tým, že s nimi zaobchádzaš správne – to je špecifický prejav toho, ako sa správaš k tým, ktorí majú moc a vplyv. Toto sú viac-menej ťažkosti medziľudských vzťahov.
IV. Problémy súvisiace s ľudskými pocitmi
Pohovorme si trochu o ľudských pocitoch. Aké otázky súvisia s pocitmi? Prvou je, ako hodnotíte svojich vlastných rodinných príslušníkov a ako pristupujete k veciam, ktoré robia. Medzi „veci, ktoré robia“ tu prirodzene patrí, keď narúšajú a vyrušujú prácu cirkvi, keď vynášajú súdy nad ľuďmi za ich chrbtom, keď sa zapájajú do niektorých praktík pochybovačov a tak ďalej. Dokážete k týmto veciam pristupovať nestranne? Keď je potrebné, aby si napísal hodnotenie na svojich rodinných príslušníkov, dokážeš to urobiť objektívne a nestranne a odložiť svoje vlastné pocity bokom? Súvisí to s tým, ako pristupujete k členom svojej rodiny. Okrem toho, prechovávaš city k tým, s ktorými vychádzaš alebo ktorí ti predtým pomohli? Dokážeš vidieť ich konanie a počínanie objektívnym, nestranným a presným spôsobom? Ak narúšajú a vyrušujú prácu cirkvi, dokážeš ich hneď nahlásiť alebo odhaliť, keď sa o tom dozvieš? Prechovávaš tiež city k tým, ktorí sú ti relatívne blízki alebo s ktorými máš podobné záujmy? Sú tvoje hodnotenie, definícia a prístup k ich konaniu a správaniu nestranné a objektívne? Predpokladajme, že cirkev sa s týmito ľuďmi, s ktorými máš citovú väzbu, vysporiada podľa princípov a výsledok nie je v súlade s tvojimi vlastnými predstavami – ako by si k tomu pristupoval? Dokázal by si poslúchnuť? Naďalej by si sa s nimi tajne zaplietal, nechal by si sa nimi zavádzať a dokonca podnecovať, aby si sa za nich vyhováral, ospravedlňoval ich a obhajoval? Prišiel by si na pomoc tým, ktorí ti pomohli, a strčil by si za nich ruku do ohňa, pričom by si nedbal na pravdu-princípy a ignoroval záujmy Božieho domu? Nie sú toto všetko rôzne problémy súvisiace s pocitmi? Niektorí ľudia hovoria: „Netýkajú sa pocity len príbuzných a členov rodiny? Nie je rozsah pocitov obmedzený len na tvojich rodičov, bratov a sestry a ostatných členov rodiny?“ Nie, pocity zahŕňajú široký okruh ľudí. Zabudni na nestranné hodnotenie vlastných rodinných príslušníkov – niektorí ľudia nedokážu nestranne hodnotiť ani svojich dobrých priateľov a kamarátov a prekrúcajú fakty, keď o nich hovoria. Napríklad ak sa ich kamarát nevenuje svojej riadnej práci a pri plnení svojej povinnosti sa vždy uchyľuje k nepoctivým a podlým praktikám, opíšu ho ako dosť hravého a povedia, že jeho ľudská prirodzenosť je nezrelá a ešte nestabilná. Nie sú v týchto slovách pocity? Toto sú slová presýtené pocitmi. Ak sa niekto, kto s nimi nemá žiadne spojenie, nevenuje svojej riadnej práci a uchyľuje sa k nepoctivým a podlým praktikám, budú o ňom hovoriť tvrdšie a môžu ho dokonca odsúdiť. Nie je to vari prejav hovorenia a konania na základe pocitov? Sú ľudia, ktorí žijú podľa svojich pocitov, nestranní? Sú čestní? (Nie.) Čo je zlé na ľuďoch, ktorí hovoria podľa svojich pocitov? Prečo nedokážu zaobchádzať s ostatnými spravodlivo? Prečo nedokážu hovoriť na základe pravda-princípov? Ľudia, ktorí hovoria dvojako a nikdy nezakladajú svoje slová na faktoch, sú podlí. Zaujato sa vyjadrovať, vždy hovoriť podľa svojich pocitov a vo svoj vlastný prospech, a nie podľa pravda-princípov, nemyslieť na dielo Božieho domu a len si chrániť svoje osobné city, slávu, zisk a postavenie – to je charakter antikristov. Tak hovoria antikristi; všetko, čo povedia, je podlé, vyrušujúce a narušujúce. Ľudia, ktorí žijú v uprednostňovaní a záujmoch tela, žijú vo svojich pocitoch. Ľudia, ktorí žijú podľa svojich pocitov, sú tí, ktorí vôbec neprijímajú ani nepraktizujú pravdu. Tí, ktorí hovoria a konajú na základe svojich pocitov, nemajú vôbec žiadnu pravda-realitu. Ak sa takíto ľudia stanú vodcami, nepochybne z nich budú falošní vodcovia alebo antikristi. Nielenže nie sú schopní konať skutočnú prácu, ale môžu sa dopúšťať aj rôznych zlých skutkov. Určite budú vyradení a potrestaní.