V. Problémy súvisiace s túžbou po telesnom pohodlí

Túženie po telesnom pohodlí je tiež vážny problém. Povedzte, aké sú podľa vás prejavy túženia po telesnom pohodlí? Aké príklady môžete uviesť z toho, čo ste videli vo svojich vlastných skúsenostiach? Počíta sa k tomu aj užívanie si výhod postavenia? (Áno.) Ešte niečo? (Uprednostňovanie ľahkých úloh pred ťažkými pri konaní povinností a neustála snaha vyberať si ľahkú prácu.) Keď ľudia konajú povinnosť, vždy si vyberajú ľahkú prácu, takú, ktorá nie je namáhavá a ktorá si nevyžaduje čeliť vonkajším živlom. Je to vyberanie si ľahkých prác a vyhýbanie sa tým ťažkým a je to prejav baženia po telesnom pohodlí. Čo ešte? (Sústavné sťažovanie, keď je ich povinnosť trochu ťažká, trochu únavná, keď za to treba zaplatiť.) (Zaoberanie sa jedlom, oblečením a telesnými pôžitkami.) To všetko sú prejavy baženia po telesnom pohodlí. Keď takí ľudia vidia, že úloha je príliš namáhavá alebo riskantná, podstrčia ju niekomu inému; oni sami robia len nenáročnú prácu a vyhovárajú sa, že sú slabej kvality, že im chýba pracovná schopnosť a nemôžu túto úlohu na seba vziať – hoci v skutočnosti je to preto, lebo túžia po telesnom pohodlí. Nechcú trpieť bez ohľadu na to, akú prácu robia alebo akú povinnosť vykonávajú. Ak im niekto povie, že keď dokončia prácu, bude sa podávať dusené bravčové mäso, urobia to veľmi rýchlo a efektívne a nemusíte ich naháňať, tlačiť ani na nich dozerať; ale ak nemajú vidinu takejto hostiny a svoju povinnosť musia konať nadčas, otáľajú a hľadajú všemožné dôvody a výhovorky, ako to odložiť, a po chvíli práce povedia: „Krúti sa mi hlava, stŕpla mi noha, som vyčerpaný! Všetko ma bolí, môžem si na chvíľu oddýchnuť?“ Čo je tu za problém? Túžia po telesnom pohodlí. Taktiež sa pri konaní povinnosti stále sťažujú na ťažkosti a nechcú vynakladať žiadne úsilie a len čo majú chvíľu voľna, hneď odpočívajú, tárajú o nedôležitých veciach alebo sa venujú oddychu a zábave. A keď objem práce narastie a naruší im rytmus a stereotyp ich života, sú s touto situáciou nespokojní a nešťastní. Šomrú a sťažujú sa a stávajú sa v konaní svojich povinností povrchnými. Je to túžba po telesnom pohodlí, však? Napríklad niektoré ženy každý deň v stanovenom čase cvičia, aby si udržali postavu a doprajú si spánok pre krásu. Akonáhle však začne byť ich práca náročná a tieto rutiny sa narušia, začnú byť nespokojné a hovoria: „Toto nie je dobré; táto práca príliš zdržiava. Nemôžem dovoliť, aby to ovplyvnilo moje osobné záležitosti. Nebudem venovať pozornosť nikomu, kto sa ma snaží naháňať; budem sa držať svojho vlastného tempa. Keď je čas na jogu, budem cvičiť jogu. Keď je čas na môj spánok pre krásu, doprajem si ho. Budem tieto veci robiť tak, ako predtým. Nie som taká hlúpa a pracovitá ako vy všetci. O pár rokov sa z vás všetkých stanú staré, obyčajne vyzerajúce ženy, vaše telá schátrajú a už nebudete štíhle. Nikto sa na vás nebude chcieť pozerať a nebudete mať v živote žiadne sebavedomie.“ V záujme uspokojenia svojho telesného pôžitku, v záujme krásy, toho, aby sa páčili ostatným, a aby žili s väčším sebavedomím, sa odmietajú vzdať pôžitkov a preferencií svojho tela, bez ohľadu na to, ako sú zaneprázdnené vykonávaním povinností. Toto je oddávanie sa telesnému pohodliu. Niektorí hovoria: „Boh je znepokojený a mali by sme brať ohľad na Jeho úmysly.“ Ale tieto ženy hovoria: „Nevidela som, že by bol Boh znepokojený; mne je dobre, pokiaľ nie som znepokojená ja sama. Ak ja prejavím ohľaduplnosť voči Božím úmyslom, kto prejaví ohľaduplnosť voči tým mojim?“ Majú takéto ženy nejakú ľudskú prirodzenosť? Nie sú to diabli? Sú aj takí ľudia, ktorí bez ohľadu na to, aká časovo náročná a naliehavá je ich práca, nedovolia, aby to ovplyvnilo ich obliekanie a výzor. Trávia hodiny denne líčením a pamätajú si úplne presne a do detailov, aké oblečenie si každý deň obliecť k určitým topánkam a kedy si robiť kozmetické ošetrenia a masáže, bez toho, aby sa v týchto veciach vôbec pomýlili. Avšak, pokiaľ ide o to, koľko pravdy chápu, aké pravdy ešte nechápu alebo do nich nevstúpili, aké veci stále riešia povrchne a bez oddanosti, aké skazené povahy odhalili a ďalšie podobné problémy súvisiace s pravdou, ktoré zahŕňajú vstup do života, o týchto veciach nevedia vôbec nič. Keď sa ich na ne niekto opýta, sú úplne neznalé. Pokiaľ však ide o témy súvisiace s pôžitkami tela – jedlom, pitím a zábavou – dokážu tárať bez prestania, je nemožné ich zastaviť. Nezávisle od toho, koľko je v cirkvi práce alebo ako sú zaneprázdnení svojimi povinnosťami, rutina a zvyčajný stav ich života nie sú nikdy narušené. Pokiaľ ide o akýkoľvek drobný detail ich telesného života, nikdy nie sú ľahkovážni, dokonale si tieto veci usporadúvajú a sú v tomto ohľade veľmi prísni a vážni. Keď však príde na prácu Božieho domu, bez ohľadu na to, o akú veľkú záležitosť ide, a dokonca aj vtedy, keď sa to týka bezpečnosti bratov a sestier, zaoberajú sa ňou ľahkomyseľne. Nezaujímajú sa dokonca ani o veci, ktoré sa týkajú Božieho poverenia alebo povinnosti, ktorú by mali konať. Nepreberajú na seba vôbec žiadnu zodpovednosť. Je to oddávanie sa telesnému pohodliu, však? Sú ľudia, ktorí sa oddávajú telesnému pohodliu, vhodní na konanie povinnosti? Len čo niekto nadhodí tému konania povinnosti alebo hovorí o platení ceny a znášaní utrpenia, stále krútia hlavou. Majú príliš veľa ťažkostí, sú plní sťažností a sú plní negativity. Takíto ľudia sú zbytoční, nie sú spôsobilí na konanie svojich povinností a mali by byť vyradení. Pokiaľ ide o túžbu po telesnom pohodlí, týmto to uzavrieme.

VI. Ťažkosti súvisiace s poznaním samého seba

Poznanie samého seba je najdôležitejším aspektom vstupu do života. Keďže však väčšina ľudí nemiluje pravdu ani sa o ňu neusiluje, poznanie samých seba sa pre nich stáva najväčšou ťažkosťou. Preto je isté, že tí, ktorí nemilujú pravdu, nemôžu skutočne poznať samých seba. Aké aspekty zahŕňa sebapoznanie? Prvým je poznanie, aké skazené povahy sa odhaľujú v reči a konaní človeka. Niekedy je to arogancia, inokedy nečestnosť, alebo možno podlosť, neoblomnosť alebo zrada a tak ďalej. Okrem toho, keď človeka niečo postretne, mal by sa preskúmať, aby zistil, či má nejaké úmysly alebo pohnútky, ktoré nie sú v súlade s pravdou. Mal by tiež preskúmať, či je v jeho reči alebo konaní niečo, čo Bohu odoláva alebo vzdoruje. Najmä by mal preskúmať, či cíti bremeno svojej povinnosti a či je v nej verný, či sa úprimne vydáva Bohu a či je vypočítavý alebo povrchný. Sebapoznanie tiež znamená vedieť, či má človek predstavy a domnienky, prehnané požiadavky alebo mylné chápanie a sťažnosti voči Bohu a či je ochotný sa podriadiť. Znamená to vedieť, či človek dokáže hľadať pravdu, prijímať od Boha a mať srdce podriadené Bohu, keď pristupuje k situáciám, ľuďom, udalostiam a veciam, ktoré On ovláda. Znamená to vedieť, či má človek svedomie a rozum a či je milovníkom pravdy. Znamená to vedieť, či sa človek podriaďuje alebo sa snaží dohadovať, keď ho niečo postretne, a či sa pri svojom prístupe k týmto záležitostiam spolieha na predstavy a domnienky alebo na hľadanie pravdy. To všetko je rozsah sebapoznania. Človek by mal uvažovať nad tým, či miluje pravdu a má pravú vieru v Boha vo svetle svojho postoja k rôznym situáciám a ľuďom, udalostiam a veciam. Ak dokáže spoznať svoju skazenú povahu a vidieť, aká veľká je jeho vzbura proti Bohu, potom urobí pokrok. Okrem toho, pokiaľ ide o záležitosti, ktoré sa týkajú jeho zaobchádzania s Bohom, človek by mal uvažovať o tom, či má predstavy, bázeň alebo podriadenosť vo svojom zaobchádzaní s Božím menom a vtelením, a najmä aký je jeho postoj vo vzťahu k pravde. Človek by mal tiež poznať svoje nedostatky, svoje duchovné postavenie a či má pravdu-realitu, ako aj to, či sú jeho úsilie a cesta, ktorou kráča, správne a v súlade s Božími úmyslami. To všetko sú veci, ktoré by ľudia mali poznať. Stručne povedané, rôzne aspekty sebapoznania v podstate pozostávajú z nasledujúceho: poznanie, či je kvalita človeka vysoká alebo nízka, poznanie jeho charakteru, poznanie úmyslov a pohnútok, ktoré má vo svojom konaní, poznanie skazenej povahy a prirodzenosti-podstaty, ktorú človek odhaľuje, poznanie svojich preferencií a úsilia, poznanie cesty, ktorou kráča, poznanie svojich názorov na veci, poznanie svojho pohľadu na život a hodnoty a poznanie svojho postoja k Bohu a pravde. Sebapoznanie sa skladá hlavne z týchto aspektov.

VII. Rôzne prejavy ľudí v ich zaobchádzaní s Bohom

Ďalší obsah týkajúci sa vstupu do života sa zaoberá rôznymi prejavmi ľudí v ich zaobchádzaní s Bohom. Napríklad mať predstavy o Bohu, vytvárať si o Ňom nedorozumenia a mať sa pred Ním na pozore, klásť Mu nerozumné požiadavky, vždy sa Mu chcieť vyhýbať, nemať rád Jeho slová a neustále sa snažiť Ho podrobne skúmať. Patrí sem aj neschopnosť prekuknúť alebo rozpoznať Božiu všemohúcnosť, ako aj neustále prechovávanie pochybností voči Božej zvrchovanosti, opatreniam a autorite a úplný nedostatok poznania týchto vecí. Okrem toho, nejde len o to, že sa človek nevyhýba ohováraniu a rúhaniu, ktoré voči Bohu vznášajú neverci a svet, alebo, že ich nepopiera, ale naopak, chce sa pýtať, či je to pravda alebo skutočnosť. Nie je to vari pochybovanie o Bohu? Aké ďalšie prejavy okrem týchto existujú? (Byť podozrievavý voči Bohu a skúšať Ho.) (Snažiť sa Bohu zalíškať.) (Nechcieť prijať Božie podrobné skúmanie.) Patrí sem nechcieť prijať Božie podrobné skúmanie a zároveň pochybovať o tom, že Boh dokáže podrobne skúmať najvnútornejšie zákutia ľudských sŕdc. (Je tu aj odpor voči Bohu.) Aj to je prejav – odpor voči Bohu a búrlivé reptanie proti Nemu. Patrí sem používanie pohŕdavého a opovržlivého postoja pri zaobchádzaní s Bohom, pri rozhovore s Ním a vo vzťahu s Ním. Ešte niečo? (Byť povrchný voči Bohu a klamať Ho.) (Sťažovať sa na Boha.) Patrí sem nikdy sa nepodriadiť alebo nehľadať pravdu, keď čelíme záležitostiam, a vždy argumentovať vo svoj prospech a sťažovať sa. (Je tu aj vynášanie súdu nad Bohom a rúhanie sa Mu.) (Súperiť s Bohom o postavenie.) (Vyjednávať s Bohom a zneužívať Ho.) (Popierať Boha, odmietať Boha a zrádzať Boha.) Toto všetko sú podstatné problémy; sú to rôzne stavy a skazené povahy, ktoré vznikajú pri zaobchádzaní ľudí s Bohom. Sú to v podstate rôzne prejavy zaobchádzania ľudí s Bohom.

VIII. Postoje a rôzne prejavy ľudí v ich zaobchádzaní s pravdou

Ďalším aspektom obsahu o vstupe do života je, ako ľudia zaobchádzajú s pravdou. Aké prejavy sa v tomto aspekte vyskytujú? Je to zaobchádzanie s pravdou ako s teóriou alebo heslom, ako s predpisom alebo ako s kapitálom na žitie z cirkvi a užívanie si výhod postavenia. Prosím, doplňte k tomu ďalšie. (Zaobchádzanie s pravdou ako s duchovnou potravou.) Máme tu zaobchádzanie s pravdou ako s duchovnou potravou na uspokojenie vlastných duchovných potrieb. (Neprijímanie pravdy a odpor k nej.) Toto je postoj k pravde. (Myslieť si, že Božie slová majú odhaľovať druhých, že sa netýkajú nás samých, a považovať sa za pána pravdy.) Tento prejav ste opísali veľmi výstižne. Ľudia s týmto prejavom veria, že rozumejú všetkým pravdám, ktoré Boh vyslovil, a že skazené povahy a podstaty človeka, ktoré Boh odhaľuje, sa týkajú druhých, a nie ich. Považujú sa za pánov pravdy, často používajú Božie slová na poučovanie druhých, akoby im samým chýbali skazené povahy, akoby už boli stelesnením pravdy a hovorcami pravdy. Čo sú to za odpad? Chcú byť stelesnením pravdy – nie sú presne ako Pavol? Pavol popieral, že Pán Ježiš bol Kristus a Boh; on sám chcel byť Kristom a Božím Synom. Títo ľudia sú ako Pavol, sú rovnakého druhu ako on, sú to antikristi. Ešte niečo? (Zaobchádzanie s Božími slovami ako so slovami obyčajného človeka, nie ako s pravdou, ktorú treba praktizovať, a mať k Božím slovám ľahostajný a povrchný postoj.) Nezaobchádzať s Božími slovami ako s pravdou, ktorú treba prijať a praktizovať, ale zaobchádzať s nimi ako s ľudskými slovami – to je jeden prejav. (Spájanie Božích slov s filozofiami a teóriami nevercov.) Máme tu spájanie Božích slov s filozofiami, zaobchádzanie ľudí s Božími slovami ako s ozdobami alebo prázdnymi slovami, zatiaľ čo známe výroky slávnych a veľkých ľudí považujú za pravdu a zaobchádzajú s poznaním, tradičnou kultúrou a zvykmi ako s pravdou a nahrádzajú nimi Božie slová. Ľudia, ktorí sa takto prejavujú, neustále hovoria o tom, že chcú praktizovať pravdu a svedčiť o Božích slovách a hlásať ich, keď čelia situáciám, ale vo svojich srdciach obdivujú slávnych a veľkých ľudí zo svetského sveta a dokonca sa klaňajú Bao Gongovi zo starovekej dynastie Song, hovoriac: „Bol to naozaj prísny a nestranný sudca. Nikdy nevyniesol nespravodlivý rozsudok, z jeho rúk nikdy nevzišiel justičný omyl a jeho katova sekera nikdy neukrivdila žiadnej duši!“ Nie je to klaňanie sa a obdivovanie slávnej osobnosti a mudrca? Snaha vydávať slová a skutky slávnych ľudí za pravdu je ohováraním a rúhaním sa pravde! V cirkvi takíto ľudia veľa hovoria o tom, že chcú praktizovať pravdu a hlásať Božie slová, ale to, čo si myslia vo svojej mysli a zvyčajne hovoria, sú len ľudové porekadlá a príslovia, ktoré vyjadrujú veľmi nacvičeným a plynulým spôsobom. Tieto veci majú stále na perách a ľahko im idú z úst. Nikdy nepovedali ani slovo o svojom skúsenostnom porozumení Božích slov, a ešte menej povedali, ktoré z Božích slov sú kritériom alebo základom pre ich konanie a počínanie. Všetko, čo vyslovia, sú bludy ako napríklad: „Človek zanecháva svoje meno všade, kde sa zdržiava, tak ako vták zanecháva svoje volanie všade, kde lieta,“ „Poprava neprináša nič iné, len padanie hláv,“ „Na úbohých ľuďoch je vždy niečo opovrhnutiahodné,“ „Vždy si nechaj otvorené zadné dvierka,“ „Aj keď som nič nedosiahol, znášal som útrapy; ak nie útrapy, tak únavu,“ „Nepáľ most, keď si prešiel cez rieku; nezabíjaj osla, keď si zložil mlynský kameň,“ „Potrestaj jedného prísne, aby si dal príklad ostatným, urob z neho varovanie pre ostatných,“ a „Noví úradníci sa túžia predviesť,“ okrem iného – nič z toho, čo hovoria, nie je pravda. Niektorí ľudia sa naučia naspamäť slová súčasných básnikov a dokonca ich uverejnia v sekcii komentárov k videám Božieho domu. Nie je to vari prejav nedostatku duchovného porozumenia? Sú tieto slová pravdou? Súvisia s pravdou? Niektorí ľudia často hovoria veci ako „Božie oko všetko vidí“, a „Dobro a zlo budú nakoniec odplatené; je to len otázka času“. Sú tieto výroky pravdou? (Nie.) Odkiaľ pochádzajú? Nachádzajú sa v Božích slovách? Pochádzajú z budhistickej kultúry a nemajú nič spoločné s vierou v Boha. Napriek tomu sa ich ľudia často snažia povýšiť na úroveň pravdy; to je prejav nedostatku duchovného porozumenia. Niektorí ľudia majú trochu odhodlania vydať sa Bohu a hovoria: „Boží dom ma povýšil, Boh ma pozdvihol, takže musím naplniť príslovie: ‚Ušľachtilý muž obetuje svoj život za tých, ktorí mu rozumejú.‘“ Ty nie si ušľachtilý muž a Boh od teba nežiadal, aby si obetoval svoj život. Je potrebné mať taký vysoký zmysel pre hrdinstvo pri konaní povinností? Svoje povinnosti si nedokážeš plniť ani teraz, keď si nažive, je nejaká nádej, že to dokážeš po smrti? Ako budeš potom konať svoje povinnosti? Iní hovoria: „Som prirodzene verný, som statočný a vášnivý človek. Pre svojich priateľov všetko rád zariskujem. To isté platí aj pre Boha: Keďže si ma Boh vyvolil, povýšil a pozdvihol, musím splatiť Božiu milosť. Rozhodne pre Boha všetko zariskujem, aj vlastný život!“ Je to pravda? (Nie.) Boh povedal toľko slov, tak prečo si nezapamätali ani jedno z nich? Vždy, keď sú v duchovnom spoločenstve, hovoria len: „Netreba hovoriť nič iné. Ušľachtilý muž obetuje svoj život za tých, ktorí mu rozumejú, a človek musí zariskovať všetko pre svojich priateľov a byť verný.“ Nedokážu ani vysloviť frázu „splatiť Božiu lásku“. Po toľkých rokoch počúvania kázní a čítania Božích slov nepoznajú ani jedinú pravdu a nedokážu povedať ani pár duchovných výrazov – to je ich vnútorné chápanie a definícia pravdy. Povedzte mi, nie je to úbohé? Nie je to smiešne? Nie je to prejav nedostatku duchovného porozumenia? Po vypočutí toľkých kázní nerozumejú pravde a nevedia, čo je pravda, no drzo používajú tie diabolské, komické, absurdné a nanajvýš smiešne slová na nahradenie pravdy. Nielenže je ich vnútorné myslenie a chápanie takéto, ale neustále to šíria ďalej a učia druhých, aby mali rovnaké chápanie ako oni. Nemá to tak trochu prirodzenosť spôsobujúcu narušenia a vyrušenia? Zdá sa, že títo ľudia, ktorí nerozumejú pravde a nemajú duchovné porozumenie, sú nebezpeční; sú schopní kedykoľvek a kdekoľvek spôsobiť narušenia a vyrušenia a robiť komické a absurdné veci. Aké sú ďalšie prejavy toho, ako ľudia zaobchádzajú s pravdou? (Pohŕdanie pravdou, prijímanie len toho, čo je v súlade s vlastnými predstavami, a zavrhovanie a odmietanie praktizovať to, čo nie je.) Prijímanie a praktizovanie len toho, čo je v súlade s vlastnými predstavami, a jednotné odolávanie a odsudzovanie toho, čo nie je – to je postoj. (Neveriť, že pravda môže vyriešiť vlastné skazené povahy človeka alebo ho zmeniť.) Neuznávanie alebo neverenie v pravdu je tiež postoj. Ďalším prejavom je, že postoj a názor človeka na pravdu sa mení podľa jeho nálady, prostredia a emócií. Keď sa títo ľudia jedného dňa cítia dobre a majú dobrú náladu, myslia si: „Pravda je vynikajúca! Pravda je realitou všetkých pozitívnych vecí, najhodnotnejšou vecou, ktorú by ľudia mali praktizovať a hlásať.“ Keď majú zlú náladu, myslia si: „Čo je pravda? Aké sú výhody praktizovania pravdy? Môže ti zarobiť peniaze? Čo môže pravda zmeniť? Čo sa môže stať, ak budeš praktizovať pravdu? Ja ju praktizovať nebudem – čo to zmení?“ Prejaví sa ich démonická prirodzenosť. Tieto prejavy sú povahy a rôzne stavy, ktoré ľudia odhaľujú v tom, ako zaobchádzajú s pravdou. Aké sú ďalšie konkrétne prejavy? (Nezaobchádzať s Božími slovami ako s pravdou alebo životom, ale analyzovať a podrobne ich skúmať.) Máme tu pristupovanie k Božím slovám s akademickým postojom, neustále analyzovanie a podrobné skúmanie pravdy na základe vlastného poznania, bez akéhokoľvek postoja prijatia a podriadenosti. To sú viac-menej ťažkosti v tom, ako ľudia zaobchádzajú s pravdou, ktoré možno definovať a zhrnúť pod niekoľko bodov.

Obsah o ťažkostiach vstupu do života má celkovo osem aspektov a sú to hlavné ťažkosti spojené so vstupom do života a dosiahnutím spásy. Stavy a povahy, ktoré ľudia v rámci týchto ôsmich aspektov odhaľujú, sú všetky odhalené v Božích slovách; Boh stanovil ľuďom požiadavky a ukázal im cestu praktizovania. Ak ľudia dokážu vynakladať úsilie na Božie slová, zaujmú vážny postoj, postoj túžby, a ponesú bremeno za svoj vlastný vstup do života, potom v Božích slovách dokážu nájsť príslušné pravdy na vyriešenie týchto ôsmich druhov problémov a pre každý z nich existujú cesty praktizovania. Nič z toho nie sú neriešiteľné výzvy ani žiadna záhada. Ak však za svoj vlastný vstup do života nenesiete vôbec žiadne bremeno a ani trochu sa nezaujímate o pravdu či o zmenu svojej povahy, potom bez ohľadu na to, aké jasné a presné sú Božie slová, zostanú pre teba len textami a učeniami. Ak sa neusiluješ o pravdu alebo ju nepraktizuješ, potom bez ohľadu na to, aké problémy máš, nedokážeš nájsť riešenie a bude pre teba veľmi ťažké dosiahnuť spásu. Možno navždy zostaneš v štádiu robotníka; možno navždy zostaneš v štádiu, že nebudeš môcť dosiahnuť spásu a Boh ťa zavrhne a vyradí.