Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (2) Štvrtý oddiel
Tretia položka: Hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde-princípoch, ktoré treba pochopiť, aby sa každá povinnosť konala náležite (prvá časť)
Falošní vodcovia dokážu hovoriť len slová a učenia, aby nabádali ľudí
Ďalej budeme hovoriť v duchovnom spoločenstve o tretej zodpovednosti vodcov a pracovníkov – hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde-princípoch, ktoré treba pochopiť, aby sa každá povinnosť konala náležite. To je dôležitá a základná práca vodcov a pracovníkov a na základe tejto zodpovednosti budeme v duchovnom spoločenstve rozoberať prejavy falošných vodcov. Schopnosť vodcu alebo pracovníka jasne hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde-princípoch, ktoré by ľudia mali pochopiť, aby dobre konali svoje povinnosti, je najlepším ukazovateľom, či vlastnia pravdu-realitu, a je to kľúč k určeniu toho, či dokážu dobre konať skutočnú prácu. Teraz sa pozrime, ako falošní vodcovia zvládajú túto prácu. Jednou z charakteristických čŕt falošných vodcov je ich neschopnosť dôkladne vysvetliť alebo objasniť akékoľvek otázky zahŕňajúce pravdu-princípy. Ak u nich niekto hľadá, dokážu mu povedať len nejaké prázdne slová a učenia. Keď čelia problémom, ktoré treba vyriešiť, často reagujú vyhlásením typu: „Všetci ste odborníci na konanie tejto povinnosti. Ak máte problémy, mali by ste ich vyriešiť sami. Mňa sa nepýtajte; nie som odborník a nerozumiem tomu. Riešte to na vlastnú päsť.“ Niektorí ľudia by mohli namietať: „Pýtame sa ťa, pretože ten problém nedokážeme vyriešiť; nepýtali by sme sa, keby sme to vedeli. Tomuto problému, ktorý zahŕňa pravdu-princípy, nerozumieme.“ Falošní vodcovia odpovedajú: „Vari som ti tie princípy už nepovedal? Konaj dobre svoje vlastné povinnosti a nespôsobuj vyrušenia ani narušenia. Čo sa ešte pýtaš? Vyriešte to, ako uznáte za vhodné! Božie slová už boli povedané: Uprednostňujte záujmy Božieho domu.“ Tí ľudia zostanú úplne zmätení a myslia si: „Toto nie je riešenie problému!“ Takto falošní vodcovia pristupujú k práci; iba ju kontrolujú, robia to len povrchne a nikdy neriešia problémy. Bez ohľadu na to, aké problémy ľudia nastolia, falošní vodcovia im hovoria, aby hľadali pravdu sami. Často sa ľudí pýtajú: „Máte nejaké problémy? Aký je váš vstup do života? Konáte svoje povinnosti povrchne?“ Tí ľudia odpovedajú: „Občas sa prichytím v povrchnom stave a modlitbou to vyriešim a napravím sa, ale stále nerozumiem pravde-princípom konania svojej povinnosti.“ Falošní vodcovia odvetia: „Či som s tebou nehovoril v duchovnom spoločenstve o konkrétnych princípoch na poslednom zhromaždení? Dokonca som ti poskytol niekoľko úryvkov Božích slov. Nemal by si to už chápať?“ V skutočnosti rozumejú celému učeniu, ale stále nedokážu vyriešiť svoje problémy. Falošní vodcovia dokonca chrlia pompézne slová: „Prečo to nedokážeš vyriešiť? Len si si dôkladne neprečítal Božie slová. Ak sa budeš viac modliť a viac čítať Božie slová, potom sa všetky tvoje problémy vyriešia. Musíte sa naučiť diskutovať a spoločne hľadať spôsob, potom sa vaše problémy nakoniec vyriešia. Pokiaľ ide o odborné záležitosti, nepýtajte sa ma; mojou zodpovednosťou je kontrolovať prácu. Svoju úlohu som splnil a zvyšok zahŕňa odborné záležitosti, ktorým nerozumiem.“ Falošní vodcovia často používajú zdôvodnenia a výhovorky ako „nerozumiem tomu, nikdy som sa to neučil, nie som odborník“, aby ľudí odbili a vyhli sa otázkam. Môžu vyzerať celkom skromne; to však odhaľuje vážny problém falošných vodcov – vôbec nechápu problémy zahŕňajúce odborné znalosti v určitých úlohách, cítia sa bezmocní a pôsobia nesmierne bezradne a rozpačito. Čo potom robia? Dokážu iba zozbierať niekoľko úryvkov Božích slov, aby počas zhromaždení mohli byť so všetkými v duchovnom spoločenstve a hovoriť o niektorých učeniach s cieľom povzbudiť ľudí. Vodcovia, ktorí sú trochu láskaví, môžu prejavovať záujem o ľudí a z času na čas sa ich opýtať: „Stretli ste sa v poslednom čase s nejakými ťažkosťami vo svojom živote? Máte na seba dostatok oblečenia? Je medzi vami niekto, kto sa správa zle?“ Ak každý povie, že tieto problémy nemá, odpovedia: „Potom nie je žiadny problém. Pokračujte vo svojej práci; ja sa musím starať o iné záležitosti“, a náhlivo odídu, v strachu, že by niekto mohol klásť otázky a žiadať ich, aby sa nimi zaoberali, čím by sa dostali do nepríjemnej situácie. Takto fungujú falošní vodcovia – nedokážu vyriešiť žiadne skutočné problémy. Ako môžu efektívne vykonávať cirkevnú prácu? Výsledkom je, že hromadenie nevyriešených problémov nakoniec brzdí prácu cirkvi. To je výrazná charakteristika a prejav toho, ako pracujú falošní vodcovia.
Falošní vodcovia sa vo svojej práci s nadšením venujú len kázaniu a najradšej hovoria slová a učenia a slovne ľudí nabádajú a utešujú, pričom si myslia, že pokiaľ dosiahnu, aby ľudia boli pri konaní svojich povinností plní energie a zaneprázdnení, znamená to, že urobili dobrú prácu. Okrem toho sa falošní vodcovia vášnivo starajú o stav každodenného života každého človeka. Často sa ľudí pýtajú, či v tomto ohľade narážajú na nejaké ťažkosti, a ak niekto naozaj nejaké má, sú ochotní pomôcť mu ich vyriešiť. Skutočne sa týmito všeobecnými záležitosťami zamestnávajú, niekedy si dokonca odsúvajú jedlo na neskôr, často ponocujú a zavčasu vstávajú. Keď uvážime ich zaneprázdnenosť a tvrdú prácu, prečo potom zostávajú problémy v práci cirkvi a ťažkosti, ktorým čelí Boží vyvolený národ pri konaní svojich povinností, nevyriešené? Je to preto, lebo falošní vodcovia nikdy nedokážu jasne vysvetliť pravdu-princípy súvisiace s konaním povinností. Slová a učenia a nabádania, ktoré hovoria, sú úplne neúčinné a vôbec nedokážu vyriešiť skutočné problémy. Bez ohľadu na to, koľko toho povedia alebo akí sú zaneprázdnení či vyčerpaní, práca cirkvi nikdy nenapreduje. Hoci sa navonok zdá, že všetci konajú svoje povinnosti, nedosahujú veľa skutočných výsledkov, pretože falošní vodcovia nedokážu hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde-princípoch spojených s konaním povinností, ani použiť pravdu na vyriešenie skutočných problémov – preto nedokážu vyriešiť mnohé problémy, ktoré existujú pri konaní povinností. Napríklad Boží dom raz potreboval vytlačiť knihy Božích slov a vodca musel vybrať dvoch jednotlivcov, ktorí by boli za túto úlohu zodpovední. Aké sú štandardy pre výber ľudí? Ich ľudská prirodzenosť by mala byť relatívne dobrá, mali by byť spoľahliví a schopní podstúpiť riziko. Po výbere jednotlivcov im tento vodca povedal: „Dnes som vás dvoch zavolal, aby som vám zveril jednu záležitosť: Boží dom má knihu, ktorú treba vytlačiť, a ja potrebujem, aby ste našli tlačiarenskú firmu a po vytlačení všetkých výtlačkov ich musíte bezodkladne doručiť do rúk Božieho vyvoleného národa, aby mohli bez meškania jesť a piť Božie slová. Ste odhodlaní vykonať túto úlohu? Ste ochotní vziať na seba toto bremeno a riziko?“ Tí dvaja jednotlivci verili, že ich Boh týmto pozdvihuje, a tak súhlasili. Vodca sa ich potom opýtal: „Máte odhodlanie splniť Božie poverenie? Ste ochotní zložiť prísahu?“ Tí dvaja jednotlivci potom zložili prísahu a povedali: „Ak nedokážeme splniť Božie poverenie a pokazíme túto úlohu, čím spôsobíme straty práci Božieho domu, nech nás zasiahne blesk a hrom z neba. Amen!“ Vodca povedal: „Tiež musíme hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde. Keď teraz konáte túto prácu, obchodujete? Žiada sa od vás, aby ste pracovali ako zamestnanci?“ Tí dvaja jednotlivci odpovedali: „Nie, toto je naša povinnosť.“ Vodca povedal: „Keďže je to vaša povinnosť, musíte odplatiť Božiu lásku. Nemôžete Boha rozrušiť ani Mu robiť starosti. Byť ochotný podstúpiť riziko nestačí; musíte konať svoju povinnosť s vernosťou. Keď narazíte na problémy, mali by ste sa viac modliť a navzájom sa radiť. Nebuďte svojvoľní ani nekonajte sami od seba. Prečo som vás dvoch nechal spolupracovať? Je to preto, aby ste mohli diskutovať o veciach, keď sa vyskytnú, čo vám uľahčí konanie. Ak sa nedokážete dohodnúť, potom sa modlite. Každý by sa mal vzdať svojich vlastných názorov a konať až vtedy, keď dosiahnete zhodu. Dúfam, že vy dvaja dokážete túto prácu úspešne dokončiť!“ Nakoniec tento vodca našiel úryvok Božích slov o tom, ako dobre konať svoju povinnosť, a všetci traja si ho niekoľkokrát čítali a modlili sa ho. Tým sa záležitosť považovala za zverenú a zodpovednosť vodcu za splnenú. Ako vodca vykonával túto prácu? Vodca sa cítil celkom spokojný, rovnako ako tí dvaja jednotlivci. Okolostojaci poznamenali: „Tento vodca sa naozaj vyzná v organizovaní práce; jeho reč je dobre usporiadaná a podložená a robí veci krok za krokom. Najprv pridelil úlohu tým dvom, potom vyriešil ich problémy týkajúce sa myšlienok a názorov a nakoniec povedal niekoľko prísnych slov a požiadal ich zložiť prísahu a sľub. Túto prácu naozaj vykonal metodicky a naozaj si zaslúži titul vodcu – je skúsený a nesie bremeno.“ Nakoniec im vodca povedal: „Pamätajte si toto: Tlačenie kníh nie je ľahká úloha, nie je to niečo, čoho by sa mohol zhostiť obyčajný človek. Túto prácu som vám nezveril ja ani Boží dom; je to poverenie od Boha. Nesmiete Ho sklamať. Pokiaľ túto prácu dobre dokončíte, váš život pokročí a získate realitu.“ Teoreticky v týchto slovách neboli žiadne problémy s princípmi; viac-menej by sa dali považovať za správne. Takže, rozanalyzujme túto záležitosť a pozrime sa, kde sa prejavilo to „falošné“ v tomto falošnom vodcovi. Poskytol vodca nejaké pokyny k rôznym podrobným otázkam, ako sú odborné a technické aspekty súvisiace s touto úlohou? Hovoril v duchovnom spoločenstve o nejakých konkrétnych pravde-princípoch alebo požadovaných štandardoch? (Nie.) Povedal len akési prázdne a bezvýznamné slová – slová, ktoré väčšina ľudí hovorí často, slová, ktoré nemajú žiadnu váhu. Keďže vodca hovoril a dával návody osobne, ľudia vnímali tieto slová ako slová s väčšou váhou než zvyčajne, ale v skutočnosti to boli nejaké bezvýznamné reči a vôbec nemali žiadny vplyv na vyriešenie akýchkoľvek skutočných problémov súvisiacich s tlačou kníh. Aké sú teda niektoré konkrétne problémy spojené s tlačou kníh? Mali by sme o nich diskutovať a zistiť, či práca, ktorú tento vodca vykonal, bola prácou falošného vodcu.
Tlač kníh najprv zahŕňa sadzbu, potom korektúru textu, formátovanie obsahu a hlavného textu, ako aj gramáž, farbu a kvalitu papiera. Je tu tiež materiál na obálku, či má byť mäkká alebo tvrdá, a dizajn, farba, vzor a písmo na obálke. Nakoniec tu patrí aj väzba – či použiť lepidlo alebo šitie. To všetko sú problémy, ktoré spadajú do rozsahu tlače kníh. Hovoril o niečom z toho ten vodca? (Nie.) Ďalšou otázkou je hľadanie tlačiarenskej firmy: či sú tlačiarenské a viazacie stroje moderné, aká je kvalita tlače a väzby a aká je cena – nemal by dať pokyny ku všetkým týmto veciam, ako aj stanoviť princípy a rámce? Ak by vodca povedal: „Týmto veciam nerozumiem; len si niečo nájdite,“ bol by to užitočný vodca? Môžu tie nepodstatné slová, ktoré povedal, nahradiť rôzne podrobné otázky spojené s tlačou kníh? (Nie.) A predsa tento falošný vodca veril, že môžu. Myslel si: „Už som hovoril v duchovnom spoločenstve o toľkých pravdách a povedal som im všetky princípy. Mali by tieto veci chápať!“ Toto „mali by“ je logika a metóda riešenia problémov tohto falošného vodcu. Nakoniec, keď boli knihy vytlačené, papier bol tak nekvalitný a príliš tenký, že text presvital z jednej strany na druhú, čo starším jednotlivcom a tým so slabým zrakom veľmi sťažovalo a namáhalo čítanie kníh. Bol tu tiež problém s posledným krokom, procesom väzby – to, či je väzba na požadovanej úrovni alebo nie, ovplyvňuje celkovú kvalitu a životnosť knihy. Keďže vodca neposkytol pokyny a tí, ktorí túto prácu vykonávali, nemali princípy ani skúsenosti a nezodpovedne zjednávali cenu, tlačiarenská firma urobila nekvalitnú prácu a použila podradné materiály, aby nebola v strate, a nakoniec, keď boli knihy doručené bratom a sestrám, začali sa do dvoch mesiacov rozpadať. Obálky a strany vypadli a celá tlač bola márna. Koho to bola zodpovednosť? Ak by mal byť niekto braný na zodpovednosť, priama zodpovednosť by ležala na dvoch jednotlivcoch zodpovedných za tlač kníh a nepriama zodpovednosť by pripadla falošnému vodcovi. Falošný vodca mal dokonca výhovorku a povedal: „Nemôžete ma obviňovať za to, že táto práca dopadla zle; ani ja tomu nerozumiem! Nikdy som netlačil knihy a nevlastním tlačiarenskú firmu. Ako mám o týchto veciach vedieť?“ Obstojí táto výhovorka? Keďže si vodca, táto práca spadá do rozsahu tvojich zodpovedností. Bez ohľadu na to, či ide o prácu, ktorá sa týka profesie, zručnosti, druhu vedomostí alebo pravdy, nemusíš rozumieť každej jej časti, ale snažil si sa naučiť o tom, čo nevieš? Splnil si svoje zodpovednosti vážne a svedomito? Niektorí ľudia by mohli povedať: „Chcem si splniť svoje zodpovednosti, ale ani ja tomu nerozumiem. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažím učiť, jednoducho to nedokážem pochopiť!“ To znamená, že ako vodca nie si na požadovanej úrovni; si falošný vodca skrz-naskrz. Bratia a sestry boli rozhorčení pre zlú kvalitu kníh a hovorili: „Hoci nás tieto knihy nestoja peniaze, kvalita je príliš zlá! Ako tento vodca konal svoju úlohu? Ako vykonal túto prácu?“ Keď to vodca počul, odpovedal: „Môžete ma za to obviňovať? Nevlastním tlačiareň a nemám posledné slovo. Navyše, nie je to šetrenie peňazí pre Boží dom? Je zlé šetriť peniaze pre Boží dom?“ Slová vodcu boli správne, nemýlili sa; vodca nemusel niesť právnu zodpovednosť. Bol tu však jeden problém, a to, že peniaze vynaložené na tlač kníh vyšli nazmar. Knihy doručené bratom a sestrám sa začali do dvoch mesiacov rozpadať a strácať strany. Kto by mal niesť následky? Nebola to zodpovednosť vodcu? Stalo sa to v rámci tvojej práce, počas obdobia, keď si slúžil ako vodca – nemal by si preto niesť zodpovednosť? Musíš niesť vinu; nemôžeš poprieť svoju zodpovednosť! Niektorí ľudia by mohli dokonca hovoriť nerozumne a povedať: „Túto prácu som nikdy predtým nerobil. Nemám právo robiť chyby v práci, ktorú som nikdy nerobil?“ Len na základe tohto vyhlásenia si nespôsobilý pre svoju prácu a mal by si byť prepustený. Nemáš na to, aby si bol vodcom; si pravý falošný vodca. Hovoriť množstvo príjemne znejúcich slov, ale nekonať žiadnu skutočnú prácu – to je najzjavnejší prejav falošného vodcu.
Niektorí falošní vodcovia nedokážu ani každý bod skutočnej práce vykonať náležite a konkrétne, s nohami pevne na zemi. Dokážu zvládať len nejaké všeobecné záležitosti a potom si myslia, že sú ako vodcovia na požadovanej úrovni, že sú úžasní, a často sa takto vystatujú: „Musím sa starať o všetko v cirkvi a musím riešiť každý problém. Zaobíde sa cirkev bezo mňa? Keby som pre vás neusporadúval zhromaždenia, neboli by ste ako hromada sypkého piesku? Keby som nedohliadal na filmovú produkciu a nepomáhal ju udržiavať, neboli by tam neustále ľudia, ktorí by ju vyrušovali? Mohla by azda filmová produkcia prebiehať hladko? Hoci som v práci na chválospevoch laik, keby som často nechodil kontrolovať vašu prácu, nepodporoval vás a neorganizoval pre vás zhromaždenia, dokázali by ste tie chválospevy vytvoriť? Ako dlho by vám trvalo, kým by ste na to prišli?“ Tieto vyhlásenia sa môžu zdať rozumné a správne, ale ak sa prizrieš zblízka, ako napredujú rôzne časti odbornej práce, na ktoré títo falošní vodcovia dohliadajú? Dokážu jasne hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde-princípoch? (Nie.) Raz jeden tím pre filmovú produkciu hľadal radu v otázke farieb kostýmov. Urobili niekoľko fotografií z natáčania a pozadia a ľudia na záberoch boli rôzni, ale farby kostýmov boli v podstate v jednej farebnej schéme – všetky boli zemitej sivej a žltej. Spýtal som sa: „Čo sa deje? Prečo majú na sebe tieto farby?“ Povedali, že tieto farby boli vybrané zámerne, že ich s veľkou námahou a úsilím vyhrabali na trhu. Povedal som: „Prečo ste si vybrali tieto farby? Dali vám k tomu pokyny Zhora? Nenariadili vám Zhora, aby ste použili rôzne farby a aby boli dôstojné a slušné? Ako došlo k tomuto výsledku?“ Nakoniec, po zisťovaní, niektorí ľudia povedali: „Iné farby nevyzerajú dostatočne dôstojne a slušne, ani ako tie, ktoré nosia veriaci v Boha alebo svätí. Len táto farebná schéma vyzerá viac ako to, čo by mali nosiť veriaci. Takže všetci zdieľali názor, že nosenie oblečenia v týchto farbách najviac oslavuje Boha a najlepšie reprezentuje obraz Božieho domu.“ Povedal som: „Nikdy som nikomu z vás nepovedal, aby ste nosili oblečenie v týchto farbách. Existuje množstvo dôstojných a slušných farieb. Pomyslite na to, aká krásna je dúha, ktorú Boh ustanovil ako znamenie svojej zmluvy s ľudstvom. Je tam červená, oranžová, žltá, zelená, modrá, indigová, fialová – každá farba je zastúpená, okrem tých, ktoré máte na sebe. Prečo ste si vybrali práve tie farby?“ Vykonal ich vodca konkrétnu prácu a preveril tieto záležitosti? Trúfam si povedať, že absolútne nie. Ak by mal vodca čisté chápanie a skutočne by rozumel pravde a Božím požiadavkám, členovia tímu pre filmovú produkciu by si nevybrali také kostýmy a nekonzultovali by ich so Zhora. Problém s kostýmami sa mohol vyriešiť na nižšej úrovni, ale falošný vodca ho nebol schopný riešiť. Namiesto toho sa bez hanby dopytoval odpovede Zhora. Nemal by byť takýto človek orezaný? Tento falošný vodca nedokázal vyriešiť ani tento najjednoduchší problém – na čo je vlastne dobrý? Si jednoducho kus odpadu! Mal si oslavovať Boha a svedčiť o Ňom, ale nakoniec si Boha zhanobil. Nerozumieš tomu už celkom dosť? Nedokážeš vyjadriť bohatstvo poznania a učení? Prečo teda všetky tie učenia a všetko to poznanie v tejto situácii neboli účinné? Ako si mohol zlyhať dokonca aj pri vyriešení a preverovaní problému s kostýmami? Mal si taký účinok, aký by mal vodca mať? Splnil si zodpovednosti, ktoré si má vodca plniť? Toto je prejav falošného vodcu. Falošní vodcovia nerozumejú princípom ani pri jednej konkrétnej úlohe. Nedokážu poskytnúť včasnú nápravu ani vyriešiť akékoľvek problémy skresleného chápania pravdy a umožniť ľuďom, aby v tom našli smer a cestu. Falošní vodcovia len hovoria slová a učenia a kričia heslá; nedokážu konať žiadnu konkrétnu prácu.