Ako rozlišovať medzi antikristami a ľuďmi, ktorí majú povahu antikristov

Rozlišovanie takýchto ľudí na základe ich postojov k pravde

Dnes budeme v duchovnom spoločenstve ďalej hovoriť o zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Skôr než duchovné spoločenstvo formálne otvoríme, zopakujme si jednu z tém o antikristoch, o ktorej sme už v duchovnom spoločenstve hovorili: ako rozlíšiť ľudí s povahou antikristov od tých s podstatou antikristov a aké sú medzi týmito dvomi typmi ľudí rozdiely. Najprv si v duchovnom spoločenstve povieme o tom, ako antikristov rozoznať; nie je to nič ťažké. V prvom rade by si mal jasne vidieť, aké majú ľudia, ktorí sú antikristami, zjavné charakteristické prejavy. Tak dokážeš v krátkom čase identifikovať pravého antikrista a určiť, že to rozhodne nie je niekto, kto má len povahu antikristov alebo kto kráča po ceste antikristov. Takto budeš mať o antikristoch jasno a už ťa nebudú zavádzať, chytať do osídel ani ovládať. Teraz je najdôležitejšie vedieť rozlíšiť zjavné rozdiely medzi ľuďmi s prirodzenosťou-podstatou antikristov a tými s povahou antikristov. Ak chceš tieto dva typy ľudí rozoznať, musíš najprv pochopiť ich hlavné charakteristiky. Niektorí ľudia chápu len odhalenia skazenosti antikristov v každodennom živote, napríklad ich sklony presadzovať svoje postavenie a poučovať ostatných, ale prirodzenosť-podstatu antikristov rozoznať nedokážu. Je to v poriadku? (Nie.) Sú aj takí, ktorí hovoria, že najvýraznejšími prejavmi antikristov sú ich arogancia a namyslenosť, a charakterizujú ako antikristov všetkých arogantných a namyslených ľudí. Je to správne? (Nie.) Prečo to nie je správne? Pretože arogancia a namyslenosť nie sú najvýraznejšími prejavmi antikristov; ide o skazené povahy, ktoré majú spoločné všetci skazení ľudia. Každý z nich má arogantnú a namyslenú povahu, takže charakterizovať všetkých arogantných a namyslených ľudí ako antikristov je závažná chyba. Aké prejavy sú teda u antikristov podstatnými prejavmi, ktoré dokážu na prvý pohľad objasniť podstatné rozdiely medzi antikristami a ľuďmi s povahou antikristov? Čo nám umožní rozoznať, že podstaty týchto dvoch typov ľudí sú odlišné a že s takými ľuďmi by sa malo odlišne zaobchádzať? Majú tieto dva typy ľudí v určitých aspektoch, ako sú skutky, správanie a povahy, nejaké podobnosti? (Áno.) Ak nepozoruješ dôsledne, nerozlišuješ s vážnosťou alebo nemáš v srdci presné pochopenie a rozlíšenie povahy a podstaty týchto dvoch typov ľudí, je veľmi ľahké zaobchádzať s nimi, akoby boli rovnakého typu. Môžeš si dokonca pomýliť antikrista s človekom s povahou antikristov a naopak. To znamená, že ľahko dospeješ k mylnému úsudku. Aké sú teda hlavné charakteristiky a rozdiely medzi týmito dvomi typmi ľudí, podľa ktorých môžeme na základe pevných dôkazov rozlíšiť, kto je antikrist a kto je človek s povahou antikristov? Táto téma by vám nemala byť neznáma, takže si vypočujme vaše názory. (Jeden zo spôsobov, ako rozlíšiť medzi antikristami a ľuďmi s povahou antikristov, je podľa ich postoja k pravde; ďalší je podľa ich ľudskej prirodzenosti. Pokiaľ ide o ich postoj k pravde, antikristi nenávidia pravdu a vôbec ju neprijímajú. Bez ohľadu na to, koľko spáchajú zlých skutkov, ktoré spôsobujú narušenia a vyrušenia, a bez ohľadu na to, ako s nimi hovoríte v duchovnom spoločenstve alebo ich orezávate, nepriznajú si to a zaryto sa odmietajú kajať. Ľudia s povahou antikristov môžu tiež robiť zlé veci, pokiaľ pravde nerozumejú alebo nechápu princípy, ale keď sú orezávaní, dokážu pravdu prijať, uvažovať o sebe a spoznať samých seba. Sú schopní cítiť výčitky svedomia a kajať sa. Podstatou antikristov je z hľadiska ich postoja k pravde fakt, že nenávidia pravdu, zatiaľ čo ľudia s povahou antikristov dokážu pravdu prijať. Z hľadiska ľudskej prirodzenosti sú antikristi zlí ľudia bez svedomia alebo pocitu hanby, zatiaľ čo ľudia s povahou antikristov svedomie a pocit hanby majú.) Spomenuli ste dve charakteristiky; hovorilo sa o nich v duchovnom spoločenstve už predtým? Považujú sa za zjavné charakteristiky? (Áno.) Postoje antikristov a ľudí s povahou antikristov k pravde sú úplne odlišné. Je to veľmi dôležitý bod a ide o prejav so zjavnými charakteristikami. Antikristi majú odpor k pravde a vôbec ju neprijímajú. Radšej by zomreli, ako by mali uznať Božie slová za pravdu. Bez ohľadu na to, ako v duchovnom spoločenstve hovoríš o pravde, vnútorne jej odolávajú a majú k nej odpor. Môžu ťa dokonca vnútorne preklínať, vysmievať sa ti a opovrhovať tebou, správať sa k tebe pohŕdavo. Antikristi sú voči pravde nepriateľskí; to je zjavná charakteristika. A aké sú charakteristiky ľudí s povahou antikristov? Aby sme boli presní a objektívni, ľudia s povahou antikristov, ktorí však majú určité svedomie a rozum, môžu svoje predstavy zmeniť a prijať pravdu, pokiaľ s nimi iní o pravde hovoria v duchovnom spoločenstve. Ak sú orezávaní, tiež sa dokážu podriadiť. To znamená, že pokiaľ ľudia s povahou antikristov úprimne veria v Boha, väčšina z nich dokáže v rôznej miere prijať pravdu. Stručne povedané, ľudia s povahou antikristov dokážu prijať pravdu a podriadiť sa prostredníctvom prostriedkov, ako je vlastné čítanie Božích slov, prijímanie Božieho disciplinovania a osvietenia, prípadne orezávanie, pomoc a podpora bratov a sestier. To je zjavná charakteristika. Antikristi sú však iní. Bez ohľadu na to, kto hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, ani nepočúvajú, ani sa nepodriaďujú. Majú len jediný postoj: radšej zomrú, ako by mali prijať pravdu. Bez ohľadu na to, ako ich orezávaš, je to zbytočné. Aj keď hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde čo najjasnejšie, neprijmú ju; dokonca jej vnútorne odolávajú a cítia k nej odpor. Môže sa podriadiť Bohu niekto s povahou, ktorá nenávidí pravdu? Rozhodne nie. Preto sú antikristi Božími nepriateľmi, pre ktorých niet vykúpenia.

Rozlišovanie takýchto ľudí na základe ich ľudskej prirodzenosti

Práve ste spomenuli aj ďalšiu charakteristiku na rozlíšenie antikristov od ľudí s povahou antikristov, a to z hľadiska ľudskej prirodzenosti. Kto by chcel o tejto charakteristike hovoriť v duchovnom spoločenstve viac? (Antikristi majú obzvlášť zlomyseľnú ľudskú prirodzenosť; dokážu utláčať a trýzniť ľudí a bez ohľadu na to, koľko zla spáchajú, nevedia sa kajať.) Presne tak, hlavnou charakteristikou antikristov je ich zlomyseľná ľudská prirodzenosť, ich nehanebnosť a nedostatok svedomia a rozumu. Bez ohľadu na to, koľko zlých skutkov v cirkvi spáchajú alebo akú škodu spôsobia práci cirkvi, nepovažujú to za hanebné, ani sa nepovažujú za hriešnikov. Či už ich Boží dom odhalí, alebo ich bratia a sestry orezávajú, nepohne to nimi a necítia žiadne výčitky ani znepokojenie. To je prejav antikristov z hľadiska ľudskej prirodzenosti. Ich hlavnými charakteristikami sú nedostatok svedomia a rozumu, nedostatok hanby a mimoriadne surová povaha. Každého, kto sa dotkne ich záujmov, súdia a trýznia. Majú obzvlášť silnú túžbu po pomste, pričom nešetria nikoho, dokonca ani vlastných príbuzných. Takí suroví sú antikristi. Na druhej strane, ľudia s povahou antikristov, bez ohľadu na to, koľko skazenosti sa u nich odhalí, nie sú nevyhnutne zlí ľudia. Bez ohľadu na to, aké nedostatky alebo chyby majú vo svojej ľudskej prirodzenosti, akých chýb sa dopustia alebo v čom môžu zlyhať a potknúť sa, dokážu o sebe neskôr uvažovať a poučiť sa. Keď čelia orezávaniu, dokážu si priznať svoje chyby a cítia výčitky svedomia. Keď ich bratia a sestry kritizujú alebo odhaľujú – hoci sa v tej chvíli môžu trochu brániť a nechcú si to priznať – v skutočnosti si už v srdci svoju chybu priznali a podriadili sa. To dokazuje, že ešte stále dokážu prijať pravdu a môžu byť napravení. Keď robia chyby alebo narážajú na akékoľvek problémy, ich svedomie a rozum môžu stále fungovať. Sú si vedomí, nie sú otupení a bezcitní ani neoblomní a neodmietajú si veci priznať. Okrem toho, hoci tento typ ľudí má povahu antikristov, sú relatívne empatickí a o niečo láskavejší. Pri stretnutí s rôznymi záležitosťami by sa dali ich charakteristiky z hľadiska ľudskej prirodzenosti opísať – najvýstižnejšie a najjednoduchšie – ako relatívne rozumné. Pri prísnom orezávaní sa nanajvýš môžu v srdci cítiť trochu znechutene. Z pohľadu prejavu ich ľudskej prirodzenosti je však vidieť, že ešte stále poznajú hanbu, že svedomie ich dokáže obviňovať a ich rozum môže mať určitý obmedzujúci účinok. Ak poškodia záujmy Božieho domu alebo ublížia ktorémukoľvek bratovi a sestre, vždy sa vo vnútri cítia nesvoji a majú pocit, že zlyhali pred Bohom. Tieto prejavy sa u ľudí s povahou antikristov odhaľujú v rôznej miere. Aj keď sa nesnažia chybu okamžite napraviť alebo neurobia správne rozhodnutia a správne nepraktizujú, vo svojom srdci si to stále uvedomujú. Ich svedomie ich obviňuje; vedia, že urobili zle a nemali by tak konať znova. Tak isto cítia, že nie sú dobrí ľudia – môžu pociťovať jemný náznak týchto pocitov. Navyše, časom sa ich stav zmení a začnú sa skutočne kajať. Budú cítiť hlboké výčitky a ľutovať, že sa na začiatku nerozhodli správne alebo správne nepraktizovali. Presne tieto prejavy sú tými najbežnejšími a najobyčajnejšími prejavmi skazených ľudí. Tí, ktorí sú antikristami, sú však špeciálni; nie sú to ľudia, ale diabli. Bez ohľadu na to, koľko času uplynie odkedy spáchajú zlo alebo zhrešia, nemajú vôbec žiadne výčitky svedomia; zostávajú tvrdohlaví a vytrvalí až do konca. Ľudia s povahou antikristov sa dokážu podriadiť pri stretnutí s bežným orezávaním. Keď čelia prísnemu orezávaniu, môžu sa v tej chvíli hádať, popierať veci a odmietať to prijať, ale neskôr sú schopní o sebe uvažovať a spoznať sa, cítiť výčitky svedomia a kajať sa. Aj keď sa im niekto vysmieva a súdi ich, že nemajú žiadnu ľudskosť, môžu v srdci cítiť bolesť, ale nebudú sa brániť ani sa k tej osobe správať ako k nepriateľovi. Dokážu tiež pochopiť druhú osobu a pomyslia si: „Za tú chybu si môžem len sám; ostatní sa ku mne správajú len tak, ako si zaslúžim.“ Tieto prejavy sa u rôznych ľudí odhaľujú v rôznej miere. Stručne povedané, tieto odhalenia sú normálnymi a prirodzenými prejavmi ľudí s povahou antikristov, ľudí so skazenými povahami. V tom sa jasne líšia od antikristov. Prostredníctvom rôznych prejavov týchto dvoch stavov sa okamžite ukáže, ktorí jednotlivci sú zlí ľudia a antikristi a ktorí sú len ľudia s povahou antikristov, ale nie sú zlými ľuďmi.

Rozlišovanie takýchto ľudí na základe toho, či skutočne činia pokánie alebo nie

Práve boli spomenuté dva aspekty rozdielov medzi antikristami a ľuďmi s povahou antikristov: prvým aspektom je ich postoj k pravde; postoj ľudí k pravde predstavuje ich postoj k Bohu. V tomto aspekte sa tieto dva typy ľudí jasne líšia. Po druhé, tieto dva typy ľudí sa jednoznačne podstatne líšia aj z hľadiska ľudskej prirodzenosti. Tieto dve charakteristiky sú veľmi zjavné; ide o úplne odlišné typy ľudí. Okrem týchto dvoch rozdielov je ďalším aspektom to, či sa po spáchaní zla prejaví nejaké pokánie. V prípade antikristov, bez ohľadu na to, aké zlé skutky spáchajú – či už trýznia ľudí, zakladajú nezávislé kráľovstvá, súperia s Bohom o postavenie, kradnú obetné dary alebo čokoľvek iné – nepriznajú sa k svojim skutkom ani pri priamom odhalení. Ak sa k nim nepriznajú, môžu sa kajať? Radšej by zomreli, ako by sa mali kajať. Fakty o svojich zlých skutkoch neprijímajú. Aj keď si uvedomia, že odhalenie je úplne presné, odolávajú a stavajú sa proti nemu. V žiadnom prípade nebudú uvažovať o tom, či sú na zlej ceste, ani si nepovedia: „Som charakterizovaný ako antikrist. Je to veľmi nebezpečné a musím sa kajať.“ Takéto myšlienky sa im v mysli absolútne neobjavia. Ich ľudská prirodzenosť nemá tieto vlastnosti. Preto majú antikristi jednu zjavnú charakteristiku: Bez ohľadu na to, koľko rokov veria v Boha, vôbec neprijímajú pravdu a neprejavujú žiadnu skutočnú zmenu. Keď začnú veriť v Boha, radi v dave vynikajú, súperia o moc a zisk, trýznia ľudí a vytvárajú skupinky a rozdeľujú cirkev. Ich cieľom v snahe udržať si moc je žiť z cirkvi a založiť si nezávislé kráľovstvo. Keď ich znova uvidíš, po troch až piatich rokoch viery, stále vykazujú tie isté prejavy a charakteristiky bez akejkoľvek zmeny. Aj po ôsmich či desiatich rokoch zostávajú rovnakí. Niektorí ľudia hovoria: „Možno sa zmenia po 20 rokoch viery!“ Môžu sa zmeniť? (Nie.) Nezmenia sa. Tieto isté prejavy vykazujú, či už sú v kontakte s niekoľkými jednotlivcami alebo s väčšinou, či konajú bežné povinnosti alebo pôsobia ako vodcovia a pracovníci. Nikdy sa nekajajú ani sa neobrátia, vytrvajú na tej istej ceste až do konca. V žiadnom prípade sa nebudú kajať. Takí sú antikristi. Pokiaľ ide o ľudí s povahou antikristov, niektorí síce nie sú zlí ľudia, ale majú tiež skazené povahy. Odhaľujú aroganciu, nečestnosť, sebectvo, podlosť a iné druhy skazenosti. Prejavujú tiež slabú ľudskú prirodzenosť. Keď začnú veriť v Boha, tak isto chcú súperiť o slávu a zisk, vyniknúť, aby si získali obdiv ľudí. Majú ambície a túžby byť vodcami a držať v rukách moc. Tieto prejavy sú v rôznej miere prítomné u skazených ľudí a veľmi sa nelíšia od prejavov antikristov. V procese viery v Boha však pochopia niektoré pravdy cez prežívanie súdu a odhalenie Božích slov a svoje skazené povahy odhaľujú čoraz menej. Prečo sa tieto skazené povahy odhaľujú čoraz menej? Pretože po pochopení pravdy si uvedomia, že toto správanie a prejavy sú odhalením skazených pováh. Až vtedy si to ich svedomie uvedomí, uvidia, že sú hlboko skazení a skutočne im chýba ľudská podoba. Potom začnú byť ochotní usilovať sa o pravdu a premýšľať o tom, ako odvrhnúť svoje skazené povahy, ako sa môžu oslobodiť z ich pút a stať sa niekým, kto sa usiluje o pravdu a praktizuje ju. Čo je to za prejav? Nie je to postupné pokánie? (Áno.) V procese prežívania Božieho diela objavujú svoje vlastné problémy, spoznávajú svoje skazené povahy a chápu rôzne svoje stavy. Zároveň spoznávajú svoju ľudskú prirodzenosť-podstatu a ich svedomie je čoraz uvedomelejšie. Čoraz viac cítia, že sú hlboko skazení a nevhodní, aby ich Boh použil, vyslúžili si Božie zhnusenie a majú k sebe vnútorný odpor. Nevedome sa postupne kajajú hlboko vo svojich srdciach a s týmto pokáním prichádzajú drobné zmeny. Tieto drobné zmeny možno vidieť v ich správaní. Napríklad, keď niekto predtým odhalil ich problémy, cítili sa znechutene, od hanby sa rozzúrili a snažili sa vysvetľovať a ospravedlňovať, pričom sa všemožne snažili nájsť rôzne výhovorky a dôvody na svoju obranu. Postupom času si však na základe skúseností uvedomia, že toto správanie je nesprávne, a začnú svoj stav a správanie naprávať, usilovne sa snažia prijímať správne názory a usilujú sa o harmonickú spoluprácu s ostatnými. Keď ich postretnú nejaké záležitosti, naučia sa vyhľadávať ostatných a hovoriť s nimi v duchovnom spoločenstve. Naučia sa komunikovať od srdca a vychádzať s ostatnými v mieri. Sú to prejavy pokánia? (Áno.) Keď uveria v Boha, postupne získavajú pravé pochopenie niektorých pováh, správaní a prejavov antikristov, ktoré v sebe odhaľujú. Potom postupne odvrhujú svoje skazené povahy, dokážu opustiť svoje predchádzajúce nesprávne spôsoby života, vzdávajú sa úsilia o slávu a postavenie a dokážu konať, počínať si a plniť si svoju povinnosť podľa pravdy-princípov. Ako je možné dosiahnuť takúto zmenu? Je to možné prijatím pravdy, nepretržitým obracaním sa a pokáním? (Áno.) Všetky tieto veci je možné dosiahnuť v procese neustáleho pokánia. Následne sa ich stav určite zlepší, rastie aj ich duchovné postavenie s prehlbovaním skúseností, a keď ich postretnú nejaké záležitosti, dokážu o sebe uvažovať. Či už sa stretnú s neúspechmi alebo zlyhaniami, alebo sú orezávaní, predkladajú tieto záležitosti pred Boha a modlia sa k Nemu. Pri čítaní Božích slov ich dokážu dávať do súvislosti so svojím skazeným stavom, rozoberať ho a spoznávať. Hoci pri stretnutí s určitými vecami môžu stále odhaľovať skazenosť a mať chybné myšlienky, dokážu o sebe uvažovať a vzdorovať si. Pokiaľ si tieto problémy uvedomujú, môžu neustále hľadať pravdu, aby ich vyriešili, a praktizovať pokánie. Hoci tento pokrok je veľmi pomalý a výsledky sú nepatrné, v najhlbšom vnútri svojich sŕdc sa neustále menia. Ľudia tohto typu si vždy zachovávajú aktívny, pozitívny a iniciatívny postoj, stav obrátenia sa a pokánia. Hoci niekedy súperia s ostatnými o slávu a postavenie, pričom v rôznej miere odhaľujú niektoré prejavy a konania antikristov, po zažití určitých orezávaní, súdov a napomínaní alebo Božieho disciplinovania tieto skazené povahy v rôznej miere odvrhnú a zmenia. Hlavným dôvodom dosiahnutia týchto výsledkov je, že tento typ ľudí dokáže v hĺbke svojho srdca uvažovať o svojich skazených povahách a nesprávnych cestách, ktorými sa vydali, pochopiť ich a dokáže sa obrátiť. Hoci zmeny, rast a zisky z obrátenia sú veľmi malé a pokrok veľmi pomalý, dokonca si sami ani nemusia všimnúť, po troch až piatich rokoch skúseností môžu v sebe pocítiť určité zmeny a vidí to aj ich okolie. V každom prípade je rozdiel medzi ľuďmi, ktorí majú povahu antikristov, a tými, ktorí antikristami sú. Aká je v tomto ohľade hlavná charakteristika? (Ľudia s povahou antikristov sa dokážu kajať.) Keď urobia niečo zlé, spáchajú priestupok alebo sa stretnú s orezávaním, súdom a napomínaním, karhaním alebo disciplinovaním, dokážu sa kajať. Dokonca aj keď si uvedomia, že urobili zle alebo sa dopustili chyby, dokážu o sebe uvažovať a vo svojich srdciach majú postoj obrátenia sa a pokánia. V tom je charakteristický rozdiel, ktorý úplne odlišuje ľudí s povahou antikristov od antikristov.

Zhrnutie rozdielov medzi antikristami a ľuďmi, ktorí majú povahu antikristov

Ľudia, ktorí sú antikristami, sú živí satani. Dá sa povedať, že žijú ako satani; sú to diabli a satani, ktorých ľudia môžu vidieť. Zhrňme si teda podstatné rozdiely medzi antikristami a ľuďmi s povahou antikristov. Jedným z aspektov je ich postoj k pravde. Antikristi pravdu absolútne neprijímajú. Hoci dokážu slovne uznať, že Božie slová sú pravda, že sú to pozitívne veci, prospešné pre ľudí, sú kritériom všetkých pozitívnych vecí, ľudia by ich mali prijať, podriadiť sa im a praktizovať ich – hoci toto všetko dokážu povedať – absolútne nedokážu Božie slová uviesť do praxe. Prečo ich nepraktizujú? Pretože vo svojich srdciach pravdu neprijímajú. Ústami síce hovoria, že Božie slová sú pravda, ale z úplne iného motívu: hovoria to, aby zakryli skutočnosť, že neprijímajú pravdu, a aby zavádzali ľudí. Fakt, že antikristi dokážu hovoriť slová a učenia, neznamená, že vo svojich srdciach uznávajú Božie slová ako pravdu. Nedokážu uviesť pravdu do praxe, pretože vo svojich srdciach v podstate pravdu Božích slov neprijímajú; nie sú ochotní pravdu prijať a praktizovať ju, aby vstúpili do pravdy-reality. Na druhej strane, ľudia s povahou antikristov nie sú nevyhnutne antikristi. Niektorí z nich dokážu v rôznej miere prijať pravdu, pozitívne veci, správne slová a podriadiť sa im – to je jeden z rozdielov. Ľudia s podstatou antikristov sú voči pravde nepriateľskí a obracajú sa jej chrbtom, ale niektorí ľudia s povahou antikristov dokážu pravdu prijať a praktizovať. Prostredníctvom čítania Božích slov a niekoľkoročného zažívania Božieho diela sa ich postoj k pravde môže trochu zmeniť. Hlboko vo svojom srdci cítia, že hoci ju nedokážu uviesť do praxe, pravda je dobrá a správna. Ide len o to, že nemilujú pravdu alebo sa o ňu až tak nezaujímajú, takže jej praktizovanie si vyžaduje určité úsilie a zápas. Ľudia s povahou antikristov, ktorí však majú určité svedomie a rozum, teda dokážu v rôznej miere pravdu prijať. Prinajmenšom hlboko vo svojom srdci pravde neodolávajú, nie je im proti srsti a nemajú k nej odpor. V takomto stave je väčšina ľudí a takto sa prejavuje vo vzťahu k pravde. Tento opis týchto ľudí ani neprikrášľuje ani nehaní. Je to celkom objektívne, však? (Áno.) Ďalším aspektom je rozlišovanie z hľadiska ľudskej prirodzenosti, teda rozlišovanie na základe svedomia, rozumu a dobra či zla v ľudskej prirodzenosti. Ak má niekto zlú ľudskú prirodzenosť, neprijíma pravdu a má k nej obzvlášť veľký odpor, je to určite pochybovač alebo antikrist. Niektorí ľudia pravdu obzvlášť nemilujú a nezaujímajú sa o ňu. Keď iní v duchovnom spoločenstve hovoria o pravde, začnú byť ospanliví a malátni. Avšak ľudia tohto typu nemajú zlú ľudskú prirodzenosť a netrýznia ostatných. Ak hovoríš v duchovnom spoločenstve o Božích úmysloch, pravde-princípoch alebo pravidlách Božieho domu, dokážu počúvať, sú ochotní prijať pravdu a usilovať sa o ňu. Nemusia však byť nevyhnutne schopní uviesť ju do praxe. Ak sa stanú vodcom, možno ťa nebudú vedieť priviesť k pochopeniu pravdy alebo pred Boha, ale rozhodne ťa nebudú trýzniť. Taká je ľudská prirodzenosť ľudí s povahou antikristov. V každom prípade, ľudská prirodzenosť ľudí s povahou antikristov nie je až taká zlá; dokážu v rôznej miere prijať pravdu. Naproti tomu antikristom nielenže chýba svedomie a rozum, ale majú aj mimoriadne surovú ľudskú prirodzenosť. Ľudia s povahou antikristov majú svedomie, určitý rozum a dokážu niektoré záležitosti riešiť rozumne. Napríklad, pokiaľ si majú vybrať a postaviť sa na niektorú stranu vo vzťahu k požiadavkám Božieho domu, vo vzťahu k rôznym ľuďom v cirkvi a vo vzťahu k pozitívnym a negatívnym veciam, dokážu tieto a podobné záležitosti rozlíšiť a nakoniec sú schopní urobiť na základe svojho svedomia správne rozhodnutia. Ľudia tohto typu nemajú až takú zlú ľudskú prirodzenosť a sú relatívne dobrosrdeční. Existuje ešte jeden rozdiel, o ktorom sme v duchovnom spoločenstve práve hovorili, a to, že niektorí ľudia s povahou antikristov dokážu prijať pravdu. Keď urobia niečo zlé, dokážu o tom uvažovať a majú kajúcne srdce. Naproti tomu antikristi tieto dva prejavy absolútne nevykazujú. Sú tvrdohlaví a nemenní, pretože majú odpor k pravde, neprijímajú ju a majú mimoriadne surovú ľudskú prirodzenosť. Pre ľudí tohto typu je nemožné obrátiť sa a činiť pokánie. To, či niekto dokáže skutočne činiť pokánie, závisí hlavne od toho, či má svedomie a rozum, a od jeho postoja k pravde. Keďže ľudia s povahou antikristov nemajú zlú ľudskú prirodzenosť, majú určité svedomie a rozum, a dokážu v rôznej miere prijať niektoré pravdy, majú potenciál sa obrátiť. Keď robia chyby alebo sa dopúšťajú priestupkov, dokážu sa po orezaní kajať. To určuje, že ľudia s povahou antikristov majú nádej na spásu, zatiaľ čo antikristi sú nenapraviteľní; sú z rovnakého cesta ako diabli a satan. V týchto niekoľkých charakteristikách spočívajú podstatné rozdiely medzi antikristami a ľuďmi s povahou antikristov. Je toto zhrnutie dosť objektívne? (Áno.) Pokiaľ ide o týchto niekoľko charakteristík antikristov, podrobné prejavy, o ktorých sme hovorili v duchovnom spoločenstve, sú objektívne a v súlade s faktami, bez akéhokoľvek hanobenia. Všetci Boží vyvolení sa s tým stretávajú a sú toho svedkami; presne takí sú antikristi. Čo sa týka ľudí s povahou antikristov, tak isto sme odhalili rôzne prejavy, ktoré sú pre ľudí viditeľné a zodpovedajú faktom, bez akéhokoľvek prikrášľovania.

Ľudia s povahou antikristov majú vo svojej ľudskej prirodzenosti mnoho chýb a nedostatkov. Tiež v rôznej miere odhaľujú rôzne skazené povahy. Tieto skazené povahy majú v každom človeku niekoľko zjavných charakteristických prejavov. Napríklad niektorí ľudia sú obzvlášť arogantní, iní sú obzvlášť vypočítaví a nečestní, ďalší mimoriadne neoblomní, či veľmi leniví a tak ďalej. Tieto prejavy sú prejavmi ľudí s povahou antikristov a sú to charakteristiky ich ľudskej prirodzenosti. Títo ľudia majú síce v srdci určitú dobrotu – jednoducho povedané, sú do istej miery dobrosrdeční – keď sa stretnú s istou záležitosťou, jasne vidia, že sú poškodzované záujmy Božieho domu. Boja sa však uraziť ostatných, preto sa stiahnu ako korytnačka do panciera, žijú podľa satanovej filozofie a nie sú ochotní zastávať sa pravdy-princípov. Hoci hlboko vnútri cítia, že by takto konať nemali a že takýmto konaním krivdia Bohu, stále si nemôžu pomôcť a rozhodnú sa byť pochlebovačmi. Prečo je to tak? Pretože veria, že ak chcú žiť a prežiť, musia sa spoliehať na satanovu filozofiu a len tak sa môžu ochrániť. Preto sa rozhodnú byť pochlebovačmi a nepraktizujú pravdu. V srdci cítia, že pri takomto konaní im chýba svedomie a ľudská prirodzenosť; nie sú ľuďmi a sú horší ako strážny pes. Keď si to však vyčítajú, ani pri ďalšej situácii nečinia pokánie a konajú rovnako. Sú neustále slabí a vždy majú pocit viny. Čo to dokazuje? Dokazuje to, že hoci ľudia s povahou antikristov nie sú sami antikristami, ich ľudská prirodzenosť má problémy a nedostatky, takže rozhodne odhaľujú veľa skazenosti. Pri pohľade na celkové prejavy takejto osoby, ide v plnej miere o niekoho, kto zostáva vo svojej hlbokej skazenosti satanom nezmenený; je presne tým, čo Boh nazýva satanovým potomstvom. V čom sú ľudia s povahou antikristov lepší ako antikristi? Presnejšie, hoci ľudia s povahou, ale nie podstatou antikristov odhaľujú rôzne skazené satanove povahy, rozhodne nie sú zlými ľuďmi. Ich situácia je podobná tomu, čo sa zvyčajne hovorí, ak niekto nie je ani zákerný a zlý, ani dobrý človek. Oni úprimne veria v Boha, sú ochotní činiť pokánie a po orezaní dokážu prijať pravdu aj s určitou podriadenosťou. Hoci nie sú zlými ľuďmi a stále majú nádej na spásu od Boha, sú ďaleko od štandardu, o ktorom Boh hovorí, teda báť sa Boha a vyhýbať sa zlu! Niektorí ľudia veria v Boha tri až päť rokov a dosiahnu určité zmeny a pokrok. Ďalší veria v Boha osem až desať rokov a nedosiahnu vôbec žiadny pokrok. Iní dokonca veria v Boha 20 rokov bez akýchkoľvek významných zmien; sú stále rovnakí ako predtým. Tvrdohlavo sa držia svojich predstáv. Lenže vďaka tomu, že počuli Božie slová a obmedzujú ich rôzne pravidlá a nariadenia Božieho domu, neurobili veľké chyby, nespáchali zlé skutky, ktoré by Božiemu domu spôsobili vážne straty a nespôsobili veľké pohromy. Ľudia s povahou antikristov určite nemôžu byť nakoniec všetci spasení Bohom. Väčšina z nich sú zrejme robotníci a niektorí z nich budú určite vyradení. V každom prípade, hoci nie sú zlými ľuďmi, sú to ľudia so slabou ľudskou prirodzenosťou. Ich výsledky a konečné osudy určite nebudú rovnaké. Všetko závisí od toho, či dokážu prijať pravdu a ako si zvolia svoju cestu. Niektorí hovoria: „Tvoje slová si protirečia. Nepovedal si, že títo ľudia sa dokážu obrátiť a činiť pokánie?“ Myslím to tak, že títo ľudia v určitých kontextoch a v rôznych prostrediach dokážu prijať pravdu v rôznej miere. Čo znamená „v rôznej miere“? Znamená to, že niektorí ľudia sa po troch až piatich rokoch viery v Boha trochu zmenia a po 10 až 20 rokoch sa zmenia výrazne. Niektorí ľudia veria v Boha 10 až 20 rokov a sú stále rovnakí, ako keď začali veriť, stále kričia: „Musím činiť pokánie, musím splatiť Božiu lásku!“, ale v skutočnosti sa nemenia. Túto túžbu v srdci a ochotu obrátiť sa a činiť pokánie cítia len preto, lebo majú svedomie. Ochota však neznamená schopnosť praktizovať pravdu, ani vstup do reality. Ochota znamená len neodolávať pravde, nemať k nej odpor, otvorene ju neohovárať, otvorene nesúdiť, neodsudzovať ani sa nerúhať Bohu – ide len o tieto prejavy. Neznamená to však schopnosť skutočne sa podriadiť, prijať a praktizovať pravdu, ani to neznamená schopnosť vzdorovať telu a vlastným túžbam. Je to objektívny fakt? (Áno.) Presne tak to je. Mať vo svojej ľudskej prirodzenosti určité svedomie, rozum a trochu kajúcneho srdca ešte neznamená, že človek nemá skazenú povahu. Ľudia s povahou antikristov sa vo svojej podstate líšia od antikristov, ale neznamená to, že dokážu prijať pravdu a podriadiť sa jej. Ani to neznamená, že ide o ľudí s pravdou-realitou, alebo o ľudí, ktorých Boh miluje. Medzi týmito dvomi aspektmi sú podstatné rozdiely; sú totálne odlišné. Ľudia s povahou antikristov sú v porovnaní s antikristami určite oveľa lepší, pokiaľ ide o ľudskú prirodzenosť, postoj k pravde a mieru pokánia. Avšak štandard, podľa ktorého Boh meria ľudí, nie je založený na tom, ako sa líšia od antikristov; v tom nespočíva štandard. Boh meria ľudskú prirodzenosť človeka podľa toho, či má svedomie a rozum, či miluje a prijíma pravdu, či verne koná svoje povinnosti, či sa podriaďuje Bohu a či dokáže získať pravdu a dosiahnuť spásu. Toto sú štandardy, podľa ktorých Boh meria ľudí. Boh predložil tým, ktorí majú povahu antikristov, rôzne požiadavky. Boh pomocou nich meria ľudí s povahou antikristov s cieľom spasiť ich. Keď to počuješ takto vyjadrené, tak to chápeš, však? Po prvé, musíš mať jasno v tom, že bez ohľadu na to, aký podiel povahy antikristov máš, pokiaľ dokážeš prijať pravdu, nie si antikrist. Hoci nie si antikrist, neznamená to, že si človek, ktorý sa podriaďuje Bohu. To, že ti pravda nie je proti srsti alebo k nej nemáš odpor, neznamená, že si človek, ktorý praktizuje pravdu a podriaďuje sa jej. Mať určité svedomie a rozum, byť relatívne dobrosrdečný a mať lepšiu ľudskú prirodzenosť ako antikristi nemusí nevyhnutne znamenať, že si dobrý človek. Štandard na meranie toho, či je človek dobrý alebo zlý, nevychádza z ľudskej prirodzenosti antikristov. Bez ohľadu na to, koľko zlých vecí antikristi urobia, nikdy si ich nepriznajú ani nečinia pokánie, naďalej konajú rovnako. Nikdy sa neobrátia a odporujú Bohu až do konca. Hoci sa niektorí ľudia s povahou antikristov úprimne chcú obrátiť a činiť pokánie, drobné obrátenie ešte neznamená pravé pokánie. Mať odhodlanie činiť pokánie neznamená byť schopný pochopiť pravdu, dosiahnuť ju a získať život.

Niektorí ľudia hovoria: „Nie som antikrist, takže som lepší ako antikristi a menej hlboko skazený ako oni.“ Sú tieto slová správne? Je takéto chápanie skreslené? (Áno, je.) Ľudia s povahou antikristov sú rovnakí ako antikristi vo svojej skazenej povahe, odlišná je však ich prirodzenosť-podstata. Zamyslite sa nad tým – je toto tvrdenie správne? (Áno.) Tak ho vysvetlite. (Ľudia s povahou antikristov majú skazené povahy rovnako ako antikristi. Oba typy majú arogantné a podlé povahy a oba sa usilujú o postavenie. Ich ľudská prirodzenosť-podstata je však odlišná. Ľudia s povahou antikristov majú určité svedomie a dokážu v rôznej miere prijať pravdu. Nemajú k pravde odpor, ani voči nej necítia nenávisť. Na druhej strane, ľudia s podstatou antikristov majú zlomyseľnú ľudskú prirodzenosť-podstatu. Nemajú svedomie, majú odpor k pravde a nenávidia ju. Nebudú činiť pokánie.) Skazené povahy majú všetci, tak prečo Boh charakterizuje ľudí s podstatou antikristov ako antikristov a svojich nepriateľov? (Ide najmä o ich postoj k pravde. Antikristi majú k pravde odpor a nenávidia ju. A nenávidieť pravdu v skutočnosti znamená nenávidieť Boha.) Ešte niečo? (Podstata antikristov je podstatou diablov.) Majú ľudia, ktorých podstata je podstatou diablov, nejakú nádej na spásu? (Nie.) Títo ľudia vôbec neprijímajú pravdu a nemôžu byť spasení. Keďže oba typy ľudí majú skazené povahy, aký je rozdiel medzi tými, ktorí môžu byť spasení, a tými, ktorí spasení byť nemôžu? Čisto z hľadiska ich skazených pováh sú tieto dva druhy ľudí rovnaké, tak prečo antikristi nemôžu byť spasení, zatiaľ čo ľudia s povahou antikristov, ale bez podstaty antikristov, majú drobnú nádej na spásu? (Ľudia s povahou antikristov nie sú ako antikristi, ktorí sú takí nepriateľskí voči pravde a pozitívnym veciam. Hoci pravdu obzvlášť nemilujú, nie je im proti srsti a dokážu ju v rôznej miere prijať a postupne sa meniť. Navyše, ich ľudská prirodzenosť má určité svedomie, na rozdiel od antikristov, ktorí nemajú žiadny pocit hanby.) Práve v tom spočíva nádej na spásu; v tom je ten podstatný rozdiel. Súdiac podľa podstaty antikristov, tento typ človeka je nenapraviteľný a nemá žiadnu nádej na spásu. Aj keby si ich chcel spasiť, nemôžeš; nedokážu sa zmeniť. Nie sú obyčajným typom človeka so skazenou satanovou povahou, ale typom človeka so životom-podstatou diablov a satana. Tento typ človeka absolútne nemôže byť spasený. Aká je v porovnaní s tým podstata obyčajných ľudí so skazenými povahami? Majú len skazené povahy; avšak určitú mieru svedomia a rozumu a dokážu prijať niektoré pravdy. To znamená, že na nich pravda môže mať určitý účinok, čo im dáva nádej na spásu. Práve tento typ človeka Boh spasí. Antikristi absolútne nemôžu byť spasení, ale môžu byť spasení ľudia s povahou antikristov? (Áno.) Ak povieme, že môžu byť spasení, nie je to objektívne tvrdenie. Môžeme len povedať, že majú nádej na spásu – to je relatívne objektívne. Či človek môže byť spasený totiž závisí od jednotlivca. Závisí to od toho, či dokáže skutočne prijať pravdu, praktizovať ju a podriadiť sa jej. Preto sa dá povedať jedine, že tento typ človeka má nádej na spásu. Prečo teda nemajú žiadnu nádej na spásu antikristi? Práve preto, že sú antikristi; ich prirodzenosť je prirodzenosťou satana. Sú nepriateľskí voči pravde, nenávidia Boha a vôbec neprijímajú pravdu. Môže ich Boh ešte spasiť? (Nie.) Boh spasí skazených ľudí, nie satana a diablov. Boh spasí tých, ktorí prijímajú pravdu, nie spodinu, ktorá pravdu nenávidí. Je to takto jasné? (Áno.) V duchovnom spoločenstve o tom hovoríme takto, aby sme sa vyhli skreslenému chápaniu u niektorých ľudí. Po uvedení rozdielov medzi antikristami a ľuďmi s povahou antikristov si niektorí myslia, že keďže nie sú antikristi, sú v bezpečnej zóne, že si skutočne zaistili útočisko a v budúcnosti určite nebudú vyčistení, vypudení ani vyradení. Ide o skreslené chápanie? Mať nádej na spásu neznamená, že človek bude spasený. Túto nádej ešte ľudia musia uchopiť. Tvoj postoj k pravde je odlišný od postoja antikristov. Nemáš odpor k pravde alebo je tvoja ľudskosť o niečo lepšia ako ľudskosť antikristov; máš určité svedomie, si relatívne dobrosrdečný, neubližuješ druhým, keď urobíš niečo zlé, vieš činiť pokánie a dokážeš sa obrátiť. Len týchto pár vlastností znamená, že máš základné podmienky na to, aby si mohol prijať pravdu, praktizovať ju a byť spasený. Ale to, že nie si antikrist, neznamená, že budeš spasený. Nie si antikrist, ale stále si skazená ľudská bytosť. Môžu byť všetci skazení ľudia spasení? Nie nevyhnutne. Aj keď niekto nie je antikrist alebo zlý človek, pokiaľ sa neusiluje o pravdu, stále nemôže byť spasený. Božia spása u ľudí sa dosahuje prostredníctvom prijatia a snahy o pravdu. Skazené povahy ľudí sú v protiklade s Bohom. Pokiaľ má niekto skazenú povahu, stále môže vzdorovať Bohu, vzoprieť sa Mu, zradiť Ho a tak ďalej. Preto potrebuje prijať súd, napomínanie, skúšky a zušľachtenia Božích slov; potrebuje zaopatrenie a vedenie Božích slov, Božie orezávanie, disciplinovanie, trest a tak ďalej – nič z tohto diela, ktoré Boh koná, nemôže chýbať. Preto, na dosiahnutie spásy je na jednej strane potrebné Božie dielo a navyše človek musí mať odhodlanie spolupracovať. Musí byť schopný znášať útrapy a zaplatiť cenu, vstúpiť do pravdy-reality po pochopení pravdy a tak ďalej. To je jediný spôsob, ako na základe pochopenia pravdy dosiahnuť Božiu spásu posledných dní a prijať neuveriteľne vzácne požehnanie byť zdokonalený vteleným Bohom. Je to také jednoduché. Dobre, tu ukončíme duchovné spoločenstvo na túto tému.