III. Definícia cirkvi

Po duchovnom spoločenstve na tému čo je cirkev, teraz do istej miery rozumiete jej vzniku, práci, ktorú koná, a výsledkom, ktoré dosahuje. Tiež dokážete pochopiť niečo z hodnoty a významu existencie cirkvi. Takže môžeme teraz stanoviť presnú definíciu toho, čo presne je cirkev? Cirkev v prvom rade nie je miestom, kde sa ľuďom poskytuje duševná útecha, ani miestom, ktoré by im zaistilo jedlo, odev či útočisko. Cirkev nie je miestom na zabezpečovanie telesných práv a záujmov ľudí ani na riešenie ich životných ťažkostí. Nie je to miesto na vypĺňanie duchovnej prázdnoty ľudí a poskytovanie duchovnej posily. Keďže cirkvi nie sú tým, čo si ľudia podľa svojich predstáv a domnienok myslia, aká je teda jej konkrétna definícia? Čo presne je cirkev? V Biblii Pán Ježiš podal základný opis pojmu cirkev. Ako to presne povedal? („Lebo tam, kde sa dvaja alebo traja schádzajú v Mojom mene, som Ja medzi nimi.“ (Mt 18, 20)) Tieto slová znamenajú, že bez ohľadu na to, koľko ľudí sa zhromaždí, pokiaľ majú dielo Ducha Svätého a cítia, že Boh je tam s nimi, to miesto je cirkvou – presne tak. V posledných dňoch sa Boh zjavil, aby konal dielo a vyjadril pravdu. Keď sa ľudia zhromaždia, aby jedli a pili, čítali a modlili sa a mali duchovné spoločenstvo o Božích slovách, Boh je tam prítomný a takisto aj osvietenie Ducha Svätého, čo znamená, že Boh to uznáva za cirkev. Ak sa ľudia zhromaždia, ale nejedia a nepijú Božie slová, ak len papagájujú prázdne duchovné učenia a nedokážu cítiť dielo Ducha Svätého, potom to nie je cirkev, lebo ju Boh neuznáva, a tak nemá dielo Ducha Svätého. Zhromaždenia, na ktorých je prítomný Boh, sú Ním požehnané a vedené, a keď sa ľudia na takýchto zhromaždeniach zídu, bez ohľadu na to, či jedia a pijú Božie slová, hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde alebo používajú pravdu na riešenie problémov, všetko to súvisí s Božími požiadavkami a vedením, a preto je to všetko Ním požehnané. Preto, pokiaľ má nejaké zhromaždenie Božie vedenie, vodcovstvo a prítomnosť, môže sa nazývať cirkvou. Toto je najjednoduchšia, najzákladnejšia definícia cirkvi a bola to definícia cirkvi počas Veku milosti. Vznikla v kontexte Božieho diela v tom čase, a preto je presná a platná. Ale keďže Boh počas tejto etapy diela súdu v posledných dňoch povedal viac slov a vykonal väčšie dielo, definícia cirkvi musí ísť hlbšie než základná definícia z Veku milosti. Božie dielo pokročilo ďalej. Cirkev už nie je len miestom s dielom Ducha Svätého a prítomnosťou Boha. Teraz Boh osobne koná vo svojich cirkvách, vedie ich a pasie; Boží vyvolený ľud môže jesť a piť Jeho súčasné slová a nasledovať Krista a svedčiť o Ňom. Preto je definícia cirkvi v posledných dňoch pokročilejšia ako vo Veku milosti; je to hlbší, presnejší a konkrétnejší opis ako predtým a je, samozrejme, neoddeliteľný od pravdy a Božích slov. Aký je teda najpresnejší a najvhodnejší spôsob definovania cirkvi? Po prvé, základnou definíciou by mala byť skupina ľudí, ktorí úprimne nasledujú Boha. Konkrétnejšie, cirkev je skupina ľudí, ktorí úprimne nasledujú Boha, ktorým vládnu Jeho slová, usilujú sa o pravdu, praktizujú a zažívajú Jeho slová a dokážu sa podriadiť Bohu a uctievať Ho, nasledovať Jeho vôľu a dosiahnuť Jeho spásu. Kľúčovou časťou tejto definície je „skupina ľudí“. Cirkev nie je miesto, kolektív ani spoločenstvo, a už vôbec nie je len zhromaždením veriacich ľudí. „Skupinu“ môže tvoriť tucet ľudí, tridsať až päťdesiat ľudí alebo, samozrejme, aj väčší počet. Môžu sa zhromažďovať spolu alebo sa na zhromaždenia môžu rozdeliť do menších skupín; je to flexibilné a premenlivé. Stručne povedané, keď títo nasledovníci Boha vyvyšujú, svedčia o Ňom a uctievajú Ho a nasledujú Jeho vôľu, sú cirkvou. Bez ohľadu na to, koľko sa ich zhromaždí, stále sú cirkvou. Napríklad 50 ľudí sa nazýva malou cirkvou a 100 ľudí sa nazýva veľkou cirkvou – veľkosť cirkvi sa určuje podľa počtu členov. Existujú veľké, stredné a malé cirkvi, počet ľudí v cirkvi nie je pevne stanovený. Pozrime sa ešte raz na definíciu cirkvi: skupina ľudí, ktorí úprimne nasledujú Boha, riadia sa Jeho slovami, usilujú sa o pravdu, praktizujú a prežívajú Jeho slová a dokážu sa Bohu podriadiť a uctievať Ho, nasledujú Jeho vôľu a dosahujú Jeho spásu. Prečo je cirkev definovaná práve takto? Pretože Boh chce pôsobiť v cirkvách a Boh chce túto skupinu ľudí zachrániť. Iba takúto skupinu ľudí možno nazvať cirkvou. A len keď sa takáto skupina ľudí zíde, môže normálne jesť a piť Božie slová a praktizovať ich a sa skutočne modliť k Bohu, podriadiť sa Mu a uctievať Ho. Táto skupina ľudí sa riadi a vedie Božími slovami; prostredníctvom takejto skupiny ľudí vzniká definícia cirkvi. Keďže ľudia v náboženstvách neprijímajú pravdu a neprijímajú Božie dielo a Boh ich nespasí, nie sú cirkvou, patria k náboženskému spoločenstvu. Toto je najzjavnejší rozdiel medzi cirkvou a náboženstvom. Len v cirkvi vládnu Božie slová a len v cirkvi, ktorú osobne pasie Kristus, vládnu Božie slová. Čo to znamená, že vládnu Božie slová? Potrebujeme tu spomenúť dielo Ducha Svätého, alebo vedenie, osvietenie a osvetlenie Ducha Svätého? (Nie.) Povedzte Mi, čo je praktickejšie: keď vládnu Božie slová, alebo keď je prítomné dielo Ducha Svätého? (Keď vládnu Božie slová.) Keď vládnu Božie slová, je to praktickejšie a konkrétnejšie. Dielo Ducha Svätého ľuďom len poskytuje nejaké osvietenie a osvetlenie, aby im pomohlo pochopiť pravdu a viedlo ich k nájdeniu praktických princípov v Božích slovách. Výsledkom je, že im vládnu Božie slová. Keby Duch Svätý nekonal dielo, mohli by si ľudia stále plniť svoje povinnosti tým, že by chápali Božie slová a pochopili princípy? (Áno.) Boh už povedal toľko slov; ľudia často počúvajú kázne a dokážu Božím slovám porozumieť. Aj bez diela Ducha Svätého vedia, čo majú robiť. Tí, ktorí milujú pravdu, dokážu praktizovať Božie slová a podriadiť sa Božiemu dielu, pokiaľ rozumejú pravde. Tí, ktorí nemilujú pravdu, neporozumejú Božím slovám, aj keď ich počujú, a aj keď trochu rozumejú, nebudú ochotní praktizovať, a tak môžu byť len vyradení. V posledných dňoch Boh priamo vyjadruje pravdu, aby osobne viedol a pásol ľudí. Dielo Ducha Svätého je len pomocné. Je to ako keď sa dieťa ešte len učí chodiť; dospelý mu občas podá pomocnú ruku. Keď už dieťa dokáže chodiť stabilne a behať, nepotrebuje, aby ho niekto podopieral. Preto dielo Ducha Svätého nie je absolútne ani kľúčové. Keď ľuďom vládnu Božie slová, znamená to, že im rozumejú, rozumejú pravde a vedia, čo Božie slová znamenajú a aké sú princípy a normy, ktoré Boh od ľudí vyžaduje, a dokážu tieto princípy a normy chápať a uplatňovať. To znamená, že srdciam ľudí vládnu Božie slová. Boh už tieto veci vysvetlil dostatočne jasne a zrozumiteľne, takže tu nie je potrebné spomínať dielo Ducha Svätého. V posledných dňoch Boh vyjadril toľko právd a každú pravdu ľuďom objasnil a vysvetlil. Preto dielo Ducha Svätého nie je také dôležité a je len pomocné. Len vtedy, keď ľudia nerozumejú pravde alebo keď Boh nepovedal toľko slov s takou dôkladnosťou a jasnosťou, Duch Svätý koná nejakú pomocnú prácu, ktorá ľudí nabáda, poskytuje im nejaké jednoduché svetlo a slúži na to, aby na ľudí trochu naliehala, pomáha im robiť správne rozhodnutia a kráčať po správnej ceste v živote a rôznych prostrediach. Teraz je éra Božích slov, kde Boh osobne hovorí, aby viedol ľudstvo, a Božie slová dominujú všetkému. Dielo Ducha Svätého je len pomocné. Keď ľudia rozumejú pravde, dokážu praktizovať Božie slová a žiť podľa Božích slov, Božie úmysly sú uspokojené.

Poďme sa pozrieť na prvú vetu v základnej definícii cirkvi: „Úprimne nasledovať Boha.“ Toto „úprimne“ má špecifický význam. Nevzťahuje sa na tých, ktorí len tak prežívajú; tých, ktorí sú tam len do počtu a len podľa mena; tých, ktorí si chcú len naplniť vrecká; tých, ktorí sa spoliehajú na milosť, aby boli spasení, alebo na tých, ktorí majú nejaké postranné úmysly a ciele. Čo teda znamená „úprimne“? Najzákladnejšie a najjednoduchšie vysvetlenie je toto: Pokiaľ niekto počuje o Bohu, pravde alebo Stvoriteľovi, pocíti vo svojom srdci túžbu, ochotne zanecháva veci, ochotne sa odovzdáva, ochotne znáša útrapy a je ochotný prísť pred Boha, aby prijal Božie volanie a opustil všetko, aby nasledoval Boha. Pokiaľ majú úprimné srdce, to stačí. Niektorí ľudia hovoria: „Prečo nepovieš, že je to skupina ľudí plných viery, ktorí nasledujú Boha?“ Ľudia nedokážu dosiahnuť túto úroveň. Niektorí z tých, ktorí teraz konajú svoju povinnosť, veria asi desať rokov a niektorí dvadsať alebo tridsať rokov; mať túto úprimnosť v podstate stačí. Definovať to ako byť plný viery nie je presné. Naša definícia cirkvi je založená na základnej a špecifickej situácii, bez slovíčkarenia alebo príliš vysokého nastavenia definície a štandardu, keďže by to bolo nepraktické. Niektorí ľudia hovoria: „Povedať ‚úprimne‘ a ‚plný viery‘ nestačí. Mala by sa nazývať skupinou spravodlivých ľudí, ktorí sa boja Boha a vyhýbajú sa zlu – to by bolo skvelé!“ Ak by sme nastavili štandard takto vysoko, potom by nasledujúce frázy „usilovať sa o pravdu, praktizovať a zažívať Jeho slová“, boli všetky zbytočné. Podstatné je, že všetci členovia cirkvi sú tí, ktorých Boh chce spasiť. Táto skupina ľudí je naplnená satanovými skazenými povahami a plná predstáv a domnienok o Bohu. Realistickejšie povedané, sú plní vzdorovitosti, chýba im podriadenosť, nerozumejú pravde a nemajú o Bohu vôbec žiadne poznanie – to je najreálnejšia situácia. Preto sú v Božích očiach členovia cirkvi v takejto reálnej situácii a skutočnom stave. Boží výber ľudí je založený na tejto základnej podmienke: či dokážu úprimne nasledovať Boha a skutočne sa vydať a zanechať. Niektorí ľudia hovoria: „Ak sú úprimní, prečo potom majú stále prehnané túžby? Ak sú úprimní, prečo stále chcú získať požehnania?“ Tieto veci sa budú postupne meniť, keď ľudia budú zažívať Božie dielo. Práve teraz definujeme základný koncept cirkvi. Tento základný koncept je minimálnou požiadavkou a najnižším štandardom pre Boží výber ľudí. Tieto štandardy nie sú vôbec prázdne ani prehnané; sú obzvlášť v zhode s vašou reálnou situáciou. Inými slovami, keď si vás Boh vyberá a rozhodne sa spasiť kohokoľvek z vás, toto sú kritériá, na ktoré sa Boh pozerá. Ak spĺňaš tieto požiadavky, Boh ťa privedie do Božieho domu a staneš sa členom cirkvi. Toto je skutočná situácia. Preto prvá veta v definícii cirkvi je „úprimne nasledovať Boha“; toto je pomerne presné. Táto skupina ľudí sa ani zďaleka nebojí Boha a nevyhýba zlu, ani zďaleka nie je schopná vymaniť sa z temného vplyvu a ani zďaleka úplne nevzdoruje svetu a veľkému červenému drakovi. Nič z toho ani zďaleka nedosahujú. Prečo? Pretože definícia ďalej spomína schopnosť usilovať sa o praktizovanie Božích slov. Keďže ľudia majú srdce, ktoré miluje pravdu a túži po nej, môžu v procese usilovania sa zažívať a praktizovať Božie slová a nakoniec môžu uctievať Boha. Uctievanie Boha zahŕňa podriadenie sa Bohu, počúvanie Božích slov, prijímanie Božieho ovládania a prijímanie Božej zvrchovanosti a opatrení. Nakoniec táto skupina ľudí môže dosiahnuť spásu. Toto je skutočný stav členov cirkvi v Božích očiach. Nie je to tá najzákladnejšia podmienka? (Áno.) Niektorí ľudia hovoria: „Nespomenul si odvrhnutie satanových skazených pováh a dosiahnutie očistenia. Táto definícia cirkvi to nezahŕňa.“ Sú v tejto definícii zahrnuté? (Áno.) Ktorá časť ich zahŕňa? Usilovanie sa o praktizovanie Božích slov. Ak sa dokážeš usilovať o praktizovanie Božích slov, nie sú tvoje skazené povahy postupne vyriešené? Nie si schopný odvrhnúť satanove skazené povahy a dosiahnuť zmenu v povahe? (Áno.) Počas obdobia dosahovania zmeny v povahe postupne rozumieš Božím slovám a riešiš svoje vlastné skazené povahy. Keď vyriešiš časť svojich skazených pováh, nezväčšuje sa tvoja viera v Boha a podriadenosť Bohu? Je medzi tým spojenie? (Áno.) Čím viac uctievaš Boha, tým viac podriadenosti Bohu budeš mať. Keď sa tvoja podriadenosť Bohu zväčšuje, nepribližuješ sa k dosiahnutiu spásy? (Áno.) Akí ľudia teda tvoria túto skupinu? Sú to tí, ktorí môžu dosiahnuť spásu. Toto je skutočná situácia členov cirkvi. Niektorí hovoria: „Táto definícia cirkvi nespomína prácu, ktorú cirkev vykonáva.“ Je tu nejaká časť, ktorá súvisí s podstatnou prácou, ktorú cirkev vykonáva? (Usilovanie sa o dosiahnutie spásy.) Táto časť s tým úzko súvisí. Práca, ktorú cirkev koná, či už je to hlásanie Božích slov alebo vedenie ľudí k jedeniu a pitiu Božích slov, pomáhanie ľuďom, aby spoznali sami seba a odvrhli satanove skazené povahy, má v konečnom dôsledku za cieľ pomôcť ľuďom dosiahnuť spásu. Takže, môžete teraz prijať tento najzákladnejší a najjednoduchší koncept cirkvi? (Áno.) Táto definícia nie je prehnaná ani prázdna a nepoužíva vznešene znejúce pojmy a frázy, ale zahŕňa najzákladnejšie potreby pre formovanie alebo definíciu cirkvi.

Teraz, keď som vám vysvetlil pôvod definície konceptu cirkvi, rozumiete tomu? (Áno.) Keby som to takto nevysvetlil, mysleli by ste si, že podstatná práca cirkvi a definícia cirkvi sú veľmi hlboké. Teraz, keď rozumiete definícii cirkvi, cítite, že cirkev chápete veľmi povrchne. Definícia cirkvi je teraz jasná – je presne taká praktická. Čím sú veci praktickejšie, tým častejšie majú ľudia pocit, že sú povrchné. Ak sa na to pozrieš pozorne, v skutočnosti je každé slovo tejto definície spojené a úzko súvisí s praktickými a špecifickými situáciami a vôbec nie je povrchné. Prvá veta v definícii cirkvi je „úprimne nasledovať Boha“. Toto „úprimne“ je to, čo Boh chce. Koľko ľudí má takúto úprimnosť? Je pre ľudí ľahké mať túto úprimnosť? Nie je to ľahké. A čo sa týka „vlády Jeho slov“? Už si to dosiahol? Myslíš si, že táto fráza je povrchná a ľahko dosiahnuteľná. Ak Boh povie: „Vstaň, nasleduj Ma a konaj svoju povinnosť,“ a ľudia poslúchnu, znamená to, že im vládnu Božie slová? To len znamená, že sú ochotní veriť v Boha a nasledovať Boha, ale nedostali sa do bodu, v ktorom by ich riadili Jeho slová – od toho sú ešte ďaleko! Čo musíš mať, aby ti vládli Božie slová? Minimálnou požiadavkou je, že musíš rozumieť Božím slovám; musíš vedieť, na čo sa vzťahujú požiadavky v Božích slovách, aké princípy vyžadujú Božie slová, a keď čelíš rôznym osobám, udalostiam a veciam, ako uplatniť Božie slová a ako premeniť Božie slová na svoju prax, aby si uspokojil Boha. To nie je ľahké. Vyžaduje si to dlhé obdobie jedenia a pitia, čítania a modlenia sa, zažívania a chápania Božích slov a porozumenie Božím úmyslom a Božej povahe, aby si postupne dospel do stavu, kedy ti do istej miery vládnu Božie slová. Preto sa veta o „vláde Jeho slov“ zdá na povrchu jednoduchá, akoby väčšine ľudí vládli Božie slová, ale v skutočnosti to tak nie je. Súdiac podľa skutočnej situácie ľudí je jasné, že táto časť vety je len Božou požiadavkou na ľudí, ktorú ešte vôbec nedosiahli. Ďalšia veta, „usilovať sa o praktizovanie Jeho slov“, je Božia požiadavka na ľudí. Ešte si nedosiahol praktizovanie Božích slov; iba sa ich usiluješ praktizovať. Ako by si sa mal usilovať? Keď narazíš na nejakú situáciu, praktizuj podľa Božích požiadaviek. Neklam; buď čestným človekom. Dokážeš to? Nie je to ľahké. Keď si orezávaný, mal by si byť schopný podriadiť sa, uvažovať o sebe a spoznať sa a praktizovať podľa pravdy. Dokážeš to dosiahnuť? Ak sa ti to zdá namáhavé alebo ak je tvoja vlastná vôľa príliš silná a vždy chceš, aby sa prejavila tvoja horkokrvnosť, potom musíš hľadať, aby si konal podľa princípov a neodhaľoval svoju horkokrvnosť ani nekonal svojvoľne a ľubovoľne; musíš konať tak, ako hovoria Božie slová, prijať orezávanie, spoznať svoje priestupky a pochopiť, v čom si pochybil. Tomu sa hovorí usilovať sa o praktizovanie Božích slov. Znamená to, že keď človek začne praktizovať Božie slová, zmenil sa? Nie je to také jednoduché. Ak si vybraný za vodcu alebo pracovníka, dokážeš sa zdržať svojvoľného a ľubovoľného konania? Nie je to ľahké; vyžaduje si to, aby si rozumel pravde, bol schopný praktizovať Božie slová a nejaký čas ich zažíval; len potom to môžeš dosiahnuť. Ak povieš, že chceš praktizovať Božie slová, ale máš len túto slovnú ochotu a v srdci žiadnu motiváciu, nepôjde to. Keď je tvoje srdce ochotné a naozaj chceš praktizovať pravdu, môžeš uviesť pravdu do praxe. Keď si vo svojom srdci neochotný praktizovať pravdu, nepomôže ti, ani keby si prisahal alebo ťa ostatní podporovali. Musíš mať odhodlanie, to znamená, musíš mať srdce s obrovskou túžbou po Bohu. Musíš vedieť, ako Boh definuje danú záležitosť a čo v nej vyžaduje, musíš nájsť a zhromaždiť všetky Božie slová, ktoré sa týkajú tohto aspektu, a potom ich musíš čítať a modliť sa a rozumieť im. Zapíš si ich do zošita alebo si ich umiestni tam, kde ich ľahko uvidíš. Počas prestávok v práci si ich pozri, prečítaj si ich a časom si tieto Božie slová zapamätáš a uchováš vo svojom srdci. Každý deň uvažuj o pravom význame Božích slov a premýšľaj, aký spôsob reči a konania sa považuje za praktizovanie Božích slov. Tomu sa hovorí usilovať sa o praktizovanie Božích slov. Je to ľahké dosiahnuť? Nie je to ľahké; nie je to niečo, čo sa dá dosiahnuť za noc alebo jedinou snahou. Niektorí ľudia hovoria: „prisahám na svoju krv,“ ale je to zbytočné. Povieš: „budem sa postiť a modliť bez jedla a pitia,“ ale je to zbytočné. Povieš: „budem bdieť celú noc a trpieť,“ ale aj to je zbytočné. Musíš sa usilovať o pravdu; musíš mať prejavy usilovania sa o pravdu a musíš mať cestu pre usilovanie sa o pravdu; musíš mať správne prostriedky a metódy. Bez ohľadu na to, aké prostriedky alebo metódy máš, nemôžeš sa odchýliť od Božích slov; musíš na ne vynaložiť úsilie, všetko s nimi porovnávať, používať Božie slová na riešenie problémov v každej situácii a klásť Božie slová na prvé miesto. Tomu sa hovorí usilovať sa o pravdu. Napríklad, pokiaľ ide o vzťahy s ostatnými, musíš sa pozrieť, čo o tom hovoria Božie slová, a nájsť Božie slová, ktoré sa týkajú vzťahov s ostatnými. Pre harmonickú spoluprácu tiež nájdi Božie slová týkajúce sa tohto aspektu. Pokiaľ ide o verné konanie povinnosti, nájdi Božie slová o tom, ako konať povinnosti tak, aby to bolo na požadovanej úrovni, a zapamätaj si esenciálne Božie slová a uchovaj si ich v srdci. Pokiaľ ide o to, čo je falošný vodca, aké prejavy majú falošní vodcovia, či majú svedomie a rozum a ako ich Boh charakterizuje, nájdi tieto kľúčové Božie slová, zapíš si ich do zošita, umiestni ich tam, kde ich ľahko uvidíš, a čítaj a modli sa ich, kedykoľvek budeš mať čas. Pri každej záležitosti, ktorá sa týka tvojho vstupu do života a zmeny povahy, praktizuj a vynakladaj úsilie týmto spôsobom. Tomu sa hovorí usilovať sa o pravdu. Ak tvoje úsilie nedosiahne túto úroveň, nenazýva sa to usilovaním sa o pravdu; hovorí sa tomu robiť niečo len naoko, kĺzať po povrchu a nejako sa pretĺkať dňami.

Poďme sa pozrieť na „uctievať Boha“. Uctievanie Boha zahŕňa skutočný strach, bázeň, úctu a úprimnosť, ako aj považovať Boha za Boha, mať miesto pre Boha vo svojom srdci, rozumne zaobchádzať s prostrediami, ktoré Boh pripravil, a s povereniami, ktoré dal, a vážne a zodpovedne zaobchádzať s každým slovom, ktoré Boh povedal, atď. Všetky tieto prejavy sa nazývajú uctievanie. Či už sú to slová, ktoré ti Boh povedal zoči-voči, alebo všetky slová, ktoré kedy vyjadril, pokiaľ ich poznáš a pamätáš si ich a pokiaľ im vo svojom srdci rozumieš a potvrdzuješ si ich, mal by si ich považovať za kritériá pre to, ako sa správaš, počínaš si atď. – toto je prejav uctievania Boha. Keď čelíš nejakým záležitostiam, bez ohľadu na to, či zodpovedajú tvojmu vlastnému vkusu, túžbam alebo predstavám, mal by si byť schopný upokojiť svoje srdce a zvážiť: „Urobil to Boh? Pochádza to od Boha? Prečo to Boh urobil? Čo vo mne chce Boh zušľachtiť, čo vo mne chce premeniť? Aký je presne Boží úmysel? Ako by som sa mal podriadiť Božím usporiadaniam? Ako by som mal uspokojiť Boží úmysel? Ako by som si mal plniť svoju zodpovednosť ako ľudská bytosť?“ Všetky tieto prejavy, okrem iných podobných, sú prejavmi uctievania Boha. Aj keď nerozumieš viacerým pravdám, toto je postoj, ktorý by si mal prinajmenšom mať voči Bohu ako normálny človek, ako niekto, kto verí v existenciu Boha, ako niekto, kto úprimne nasleduje Boha. Všetko, čo sa týka Boha, všetko, čo sa týka Božích slov, všetko o Božom poverení pre teba, tvoju povinnosť a tvoju zodpovednosť, so všetkým tým by si mal zaobchádzať opatrne a obozretne, nie nedbalo, nie lajdácky, nie pohŕdavo – tomu sa hovorí uctievanie Boha. Zaoberať sa všetkým, čo súvisí s Bohom, s opatrným, obozretným, bohabojným srdcom a so srdcom plným strachu – tomu sa hovorí uctievanie Boha. Je to ľahké dosiahnuť? Nie je to ľahké. Bez skutočnej skúsenosti je ťažké čo i len pochopiť dve slová „uctievať Boha“, nieto ešte praktizovať uctievanie Boha. Posledná veta definície cirkvi je „dosiahnuť Jeho spásu“. Ako by sa to malo chápať? Cesta k dosiahnutiu spásy je dlhá a tu sa vyžaduje ešte viac. Po prvé, cesta, po ktorej kráčaš, musí byť správna; musíš byť schopný prijať všetky pravdy v Božích slovách a byť niekým, kto sa usiluje praktizovať Božie slová a podriaďuje sa Bohu. Tvojmu životu musia vládnuť Božie slová. Musíš nielen uznávať existenciu Boha, ale aj milovať pravdu a konať podľa pravdy; musíš mať skutočnú bázeň pred Bohom a podriadenosť Bohu, často sa v srdci modliť k Bohu a postupne prejsť k uctievaniu Boha. Potom si niekto, kto miluje pravdu a podriaďuje sa Bohu; si presne ten typ človeka, ktorého chce Boh spasiť. Človek, ktorý úprimne verí v Boha, musí byť správnym človekom. Akú výhodu má byť správnym človekom? Výhodou je, že dosiahnutie spásy pre teba nebude príliš ťažké; budeš mať nádej, že ju dosiahneš. Toľko k nášmu duchovnému spoločenstvu o konkrétnych detailoch definície cirkvi.

IV. Predstavy a názory, ktoré ľudia prechovávajú voči cirkvi

Práve teraz sme hovorili v duchovnom spoločenstve o tom, čo je cirkev, o esenciálnej práci, ktorú cirkev koná, a o tom, čo si ľudia vo svojich predstavách o cirkvi predstavujú a čo od nej vyžadujú. Nakoniec sme poskytli definíciu pojmu cirkev. Teraz, keď je to definované, by ste mali presne rozumieť označeniu „cirkev“; mali by ste mať základné porozumenie o práci, ktorú by cirkev mala konať, o úlohe, ktorú cirkev zohráva pri pomoci ľuďom získať pravdu a dosiahnuť spásu, a o význame cirkvi pre každého, kto nasleduje Boha. Stručne sme tiež vykonali reprezentatívny rozbor a odhalenie toho, čo ľudia vo svojich predstavách považujú za hodnotu existencie cirkvi a za prácu, ktorú by cirkev mala konať. Je niečo, čo na tých porozumeniach a výkladoch, ktoré majú ľudia o cirkvách vo svojich predstavách, nedokážete prezrieť alebo pochopiť? Niektorí ľudia si myslia, že by sa cirkev mala zapájať do nejakej práce v spoločnosti alebo mať nejakú úlohu v spoločnosti, ako je napríklad presadzovanie spravodlivosti. Cirkev má v predstavách ľudí pozitívny obraz, tak prečo nemôže presadzovať spravodlivosť? Má presadzovanie spravodlivosti niečo spoločné s prácou cirkvi alebo s Božími požiadavkami? (Nie.) Na čo sa vzťahuje toto „presadzovanie spravodlivosti“, o ktorom ľudia hovoria? (To, čo ľudia nazývajú presadzovaním spravodlivosti, nie je pravá spravodlivosť. Je to len ochrana záujmov tela a nie je to v súlade s pravdou.) Má táto spravodlivosť niečo spoločné s pravdou? (Nie.) Toto je to, čo ľudstvo nazýva spravodlivosťou. Napríklad potlačenie niektorých zlých síl, náprava niektorých nespravodlivostí a prípadov, keď sa ľuďom krivdí a sú ponižovaní, alebo udelenie zaslúženého trestu zlým ľuďom a obnovenie a ochrana záujmov zraniteľných skupín a tak ďalej – to je to, čo ľudia nazývajú presadzovaním spravodlivosti. Aký je hlavný účel tohto presadzovania spravodlivosti? Má to niečo spoločné s tým, že sa ľudia usilujú o pravdu? Má to niečo spoločné s tým, že sú ľudia spasení? (Nie.) Je to len pojem, ktorý vzniká na základe morálnej spravodlivosti a etiky; s pravdou to nemá absolútne nič spoločné. Môžeme povedať, že to nedosahuje úroveň pravdy? (Áno.) Môžeme? (Nie, tieto dve veci spolu nesúvisia.) Správne, vôbec spolu nesúvisia; sú to dve odlišné veci. Aký druh spravodlivosti presadzuje ľudstvo? Je to ten druh, kde po tom, čo je obyčajný človek s o niečo nižším spoločenským postavením utláčaný alebo zbavený akýchkoľvek práv alebo záujmov zlými ľuďmi, sú zlí ľudia náležite potrestaní a obyčajný človek už viac netrpí zlým zaobchádzaním. Ide o obnovenie a zaručenie telesných záujmov ľudí, dosiahnutie relatívnej rovnosti medzi ľuďmi, odstránenie rozdielov medzi spoločenskými vrstvami a zabezpečenie toho, aby zlí ľudia neuspeli vo svojich zlých skutkoch a aby krivdy ukrivdených boli napravené. To ľudstvo nazýva presadzovaním spravodlivosti, a s pravdou to nemá absolútne nič spoločné. Ako ešte môžete hovoriť, že to nedosahuje úroveň pravdy? Súvisí to s pravdou? Nie, nesúvisí. Povedzte Mi, sú tí obyčajní a bežní ľudia, ktorí utrpeli krivdy, nevyhnutne dobrí ľudia? (Nie nevyhnutne.) Zabrániť im v tom, aby trpeli krivdami – je to spravodlivosť? Je to v súlade s pravdou? Môžu byť potom títo ľudia spasení? Sú to zjavne dve odlišné záležitosti – ako sa môžu spájať? Tu nejde o to, že by to dosahovalo úroveň pravdy; jednoducho to nie je to isté ako pravda. Ak máte vo vzťahu k tejto otázke nejaké spory, potom možno väčšina z vás nedokáže prezrieť záležitosť presadzovania spravodlivosti, stále ste k nej trochu pripútaní a myslíte si: „Ako to môže byť nesprávne? Ako to nemôže byť práca, ktorú by mala cirkev konať?“ V skutočnosti to nemá nič spoločné s prácou cirkvi. Sú aj ľudia, ktorí si myslia, že cirkev by mala byť miestom, kde sa trestá zlo a podporuje dobro, že by mala slúžiť tejto funkcii, trestať zlé skutky a zlé, temné sily a zároveň podporovať dobré a cnostné veci. Je to tak? Môže trestanie zla a podpora dobra dosiahnuť úroveň pravdy? Pokiaľ ide o to, čo je zlé a čo dobré, ľudia nedokážu tieto veci jasne rozlíšiť. Čo ľudia myslia pod trestaním zla a podporou dobra? Súvisí to s trestaním zla, odmeňovaním dobra a triedením všetkých podľa svojho druhu, o ktorom hovorí Boh? (Nie.) Nesúvisí. Aký je štandard ľudstva na definovanie zla a dobra? Čo je zlé a čo dobré podľa definície Číňanov? Aký je základ pre ich definíciu zla a dobra? Je to budhistická kultúra. Budhizmus hovorí o pojmoch ako pomáhať svetu a zachraňovať ľudí, zdržiavať sa zabíjania a tak ďalej – to sa považuje za dobré, zatiaľ čo jedenie kurčiat, rýb, hovädzieho alebo jahňacieho mäsa sa považuje za zlé a ľudia, ktorí to robia, by mali byť potrestaní. Nemalo by sa jesť žiadne mäso a nemali by sa zabíjať žiadne živé tvory. Zabíjanie sa považuje za zlé a tí, ktorí zabíjajú, by sa mali spovedať a prosiť o odpustenie pred Budhom. Toto je budhistická definícia zla; je rovnaká ako zlo, o ktorom hovorí Boh? (Nie.) Sú to dve odlišné veci, takže táto definícia zla nemá absolútne nič spoločné s pravdou a určite nemôže dosiahnuť úroveň pravdy. Čo teda budhizmus myslí pod pojmom dobro? Je to ešte absurdnejšie, povrchnejšie a pokryteckejšie. Budhisti veria, že nezabíjanie žiadnych živých tvorov je dobré a oslobodzovanie zajatých zvierat je dobré. Bez ohľadu na to, koľko ľudí zlý človek zabil alebo koľko hriechov spáchal, ak odloží mäsiarsky nôž, môže sa okamžite stať Budhom – to sa považuje za dobré. Existuje aj príslovie: „Záchrana jedného života je lepšia ako postavenie sedemposchodovej pagody,“ čo znamená, že slepé zachraňovanie ľudí bezpodmienečne a bez princípov – dokonca aj zachraňovanie diablov, zlých ľudí, zločincov, chuligánov a kohokoľvek iného – sa považuje za dobré. Aký druh dobra je to? Takí ľudia sú hlupáci, bez akéhokoľvek rozlišovania, postoja alebo princípov. Zachraňovať kohokoľvek a odpúšťať komukoľvek – môže sa to považovať za dobré? Nie je to ani hodné toho slova; je to predstieranie satana a diablov. Nezabíjajú zvieratá, ale pohltili nespočetné duše. Toto je ich takzvané dobro, ktoré je v skutočnosti len predstieraním. Obstojí teda ľudská predstava, že by cirkev mala zohrávať úlohu trestania zla a podpory dobra? (Nie.) Bez ohľadu na kultúrne pozadie akejkoľvek rasy alebo náboženstva, trestanie zla a podpora dobra nemá nič spoločné s prácou cirkvi ani s jej svedectvom. Nemyslite si, že preto, že sa tieto pojmy zdajú spravodlivé a chvályhodné, mali by súvisieť s prácou cirkvi alebo že toto je úloha, ktorú by cirkev mala zohrávať v spoločnosti. To je ľudská predstava a domnienka. Okrem „presadzovania spravodlivosti“ a „trestania zla a podpory dobra“, ďalšie dobré pojmy podľa ľudských predstáv, ako „boj za práva a záujmy ľudí“ a „zmierňovanie obáv a riešenie ťažkostí“, tiež nemajú žiadnu súvislosť s prácou cirkvi ani s jej svedectvom. Toto by ste všetci mali byť schopní pochopiť. O definícii cirkvi, práci, ktorú by cirkev mala konať, a hodnote a význame existencie cirkvi sa viac-menej jasne hovorilo v duchovnom spoločenstve.