Štandardy a základy na rozlíšenie rôznych druhov zlých ľudí

Vráťme sa k štrnástej zodpovednosti vodcov a pracovníkov: „Pohotovo rozlíšiť a potom vyčistiť alebo vypudiť všetky druhy zlých ľudí a antikristov.“ Pozrime sa, či táto práca, ktorú musia vodcovia a pracovníci konať, súvisí s každým detailom o cirkvách, o ktorom som práve hovoril v duchovnom spoločenstve. Prečo potrebujeme hovoriť v duchovnom spoločenstve o týchto konkrétnych detailoch? Aký je vzťah medzi týmito detailmi a touto prácou, ktorú musia vodcovia a pracovníci konať? (Títo zlí ľudia a antikristi nie sú členmi cirkvi a treba ich odstrániť. Okrem toho, ich existencia prekáža a vyrušuje prácu, ktorú cirkvi konajú.) Takže tu je spojenie; toto duchovné spoločenstvo nie je zbytočné. Po pochopení každého detailu o označení alebo definícii cirkvi preskúmajme, ako by mali vodcovia a pracovníci zaobchádzať s členmi cirkvi, ako by mali zaobchádzať s rôznymi ľuďmi, ktorých treba z cirkvi vyčistiť alebo vypudiť, ako môžu túto prácu dobre konať a ako by si mali plniť svoju zodpovednosť a udržiavať prácu cirkvi. Po prvé, vodcovia a pracovníci musia pochopiť, aká je definícia cirkvi, prečo cirkev musí existovať a akú prácu by mala cirkev konať. Po pochopení týchto vecí by sa potom mali pozrieť na to, ktorí súčasní členovia cirkvi nezohrávajú pozitívnu úlohu, pokiaľ ide o hodnotu existencie cirkvi alebo prácu, ktorú cirkev koná, alebo ktorí môžu spôsobovať narušenia, vyrušenia a negatívne vplyvy na podstatnú prácu cirkvi, alebo dokonca vážne ovplyvniť povesť cirkvi a znevážiť Božie meno. Jasne rozlíšiť a včas vyčistiť alebo vypudiť týchto ľudí – nie je to práca, ktorú by mali vodcovia a pracovníci konať? (Áno.) Čo teda zahŕňa dobré vykonávanie tejto práce? Aby sa vyčistili alebo vypudili všetky druhy zlých ľudí a očistila sa cirkev, aby sa prejavila hodnota existencie cirkvi a aby cirkev plnila úlohu, ktorú by mala, a zároveň aby práca cirkvi mohla hladko napredovať, musia vodcovia a pracovníci najprv rozlíšiť, presne ktorí ľudia v cirkvi sú zlí ľudia a antikristi. Toto sú informácie alebo skutočná situácia, ktoré musia vodcovia a pracovníci najprv pochopiť pri vykonávaní tejto práce. Prvá záležitosť, ktorej vodcovia a pracovníci v tejto práci čelia, je rozlišovanie rôznych druhov ľudí. Aký je účel rozlišovania rôznych druhov ľudí? Je ním roztriediť ich podľa svojho vlastného druhu a chrániť tých, ktorí sú skutočnými členmi cirkvi. Avšak len ochrana týchto ľudí neznamená, že sa práca načrtnutá v štrnástej zodpovednosti úspešne vykonáva. Čo je teda najdôležitejším aspektom úspešného vykonávania tejto práce? Je to vyčistenie alebo vypudenie všetkých druhov pochybovačov a zlých ľudí, ktorí nepatria do cirkvi. Bez ohľadu na to, či sú títo ľudia charakterizovaní ako zlí ľudia alebo antikristi, ak spĺňajú podmienky na vyčistenie alebo vypudenie, potom vzniká potreba tejto práce a je čas, aby si vodcovia a pracovníci splnili svoju zodpovednosť. Najprv si pohovorme v duchovnom spoločenstve o tom, ako rozlišovať rôzne druhy ľudí.

I. Na základe účelu, pre ktorý človek verí v Boha

Ako by sme mali rozlišovať rôzne druhy ľudí? Prvé kritérium je rozlíšiť ich podľa ich účelu viery v Boha. Druhé je podľa ich ľudskej prirodzenosti. A tretie je podľa ich postoja k svojej povinnosti. Ak by sme mali použiť nejaké jednoduché, krátke nadpisy, boli by to: po prvé, ich účel viery v Boha; po druhé, ich ľudská prirodzenosť; a po tretie, ich postoj k svojej povinnosti. Teraz, keď máme tieto tri nadpisy, ako chápete každý z nich? O účele, pre ktorý ľudia veria v Boha, sme predtým veľa nehovorili. Viac sme hovorili o ľudskej prirodzenosti ľudí a ich postoji k povinnosti, takže s týmito vecami ste viac oboznámení. Účel, pre ktorý ľudia veria v Boha, vám v skutočnosti tiež nie je úplne neznámy, pretože vy sami ste začali veriť v Boha s nejakým účelom. Niektorí ľudia veria v Boha, pretože nechcú ísť do pekla, niektorí, pretože chcú ísť do neba, niektorí, pretože nechcú zomrieť, niektorí, aby sa vyhli pohromám, niektorí len preto, že chcú byť dobrými ľuďmi, niektorí, pretože sa chcú vyhnúť zlému zaobchádzaniu, a tak ďalej. Táto téma by vám nemala byť neznáma; len detaily, o ktorých budem hovoriť, vám môžu byť trochu neznáme – môžete sa cítiť neisto, neviete, čo o nich poviem alebo kde začnem. Tak si o tom stručne pohovorme. Povedzte Mi, aké typy úmyslov a účelov vo viere v Boha prechovávajú ľudia, ktorých by bolo treba vyčistiť alebo vypudiť? (Tí, ktorí sa usilujú len o slávu a postavenie a chcú len moc a ktorí bezohľadne vyrušujú cirkev kvôli svojmu postaveniu.) Toto je jeden typ človeka. Sú aj ďalšie? (Pochybovači, ktorí sa usilujú len o požehnania a usilujú sa nasýtiť chlebom.) Pochybovači, to je ďalší typ. Sú ešte nejakí? Možno myslíte na prejavy niektorých ľudí, ale nedokážete jasne rozlíšiť, či títo ľudia len odhaľujú skazené povahy, alebo či sú to v skutočnosti ľudia s nečistými úmyslami vo viere v Boha, ktorých by bolo treba vyčistiť alebo vypudiť. Neviete na to prísť a zdá sa vám to trochu nejasné, takže to nedokážete vyjadriť. Téma účelu, pre ktorý ľudia veria v Boha, je dosť široká. Každý má vo viere v Boha nejaké úmysly a účely. Avšak typy ľudí s nečistými úmyslami vo viere v Boha, o ktorých tu hovoríme, nespĺňajú podmienky pre Božiu spásu. Nemôžu dosiahnuť spásu a nemôžu dosiahnuť ani minimálny štandard toho, aby boli robotníkmi. Bez ohľadu na to, aký účel majú títo ľudia vo viere v Boha, v každom prípade, keď dostanú príležitosť, títo ľudia, ktorí prichádzajú veriť v Boha s nejakým účelom, sa pokúsia dosiahnuť svoje ciele, a ak nemajú príležitosť, budú páchať zlo a spôsobovať vyrušenia. To prinesie nepredstaviteľné následky pre prácu cirkvi alebo pre vstup do života Božieho vyvoleného ľudu a títo ľudia by mali byť tí, ktorých treba vyčistiť alebo vypudiť. Nateraz odhliadneme od ľudskej prirodzenosti týchto ľudí alebo od toho, aké postoje prechovávajú k svojim povinnostiam, a hovoríme len z hľadiska účelu ich viery v Boha, ktorým absolútne nie je prijať pravdu a dosiahnuť spásu, a už vôbec nie podriadiť sa Bohu a uctievať Ho. Preto ich viera v Boha prirodzene nebude mať za následok spásu. Namiesto toho, aby sme týmto ľuďom dovolili zostať v cirkvi a neustále vyrušovať Boží vyvolený ľud – skutočných bratov a sestry – je lepšie ich čo najskôr presne rozlíšiť a charakterizovať a potom ich pohotovo vyčistiť z cirkvi. Nemalo by sa s nimi zaobchádzať ako s členmi cirkvi alebo ako s bratmi a sestrami. Kto sú teda tieto typy ľudí? Práve ste hovorili všeobecne o niektorých pojmoch. Uvediem niekoľko konkrétnych príkladov a keď si ich vypočujete, pochopíte.

A. Uspokojiť túžbu byť funkcionárom

Najprv si pohovorme o prvom type človeka, ktorého treba z cirkvi vyčistiť alebo vypudiť. Niektorí ľudia sa v spoločnosti vždy chcú stať funkcionármi a priniesť slávu svojim predkom, ale ich kariérne cesty sú neúspešné. Ich túžba po funkcii však vôbec neklesá. Spoločenské postavenie ich rodiny nie je vysoké, takže majú zo života beznádejný pocit, svet vidia ako príliš nespravodlivý, keďže si nedokážu splniť ani túto malú túžbu. Cítia, že majú určité vedomosti a schopnosti, ale nikto ich neoceňuje. Nemôžu si nájsť podporovateľa a vyhliadka stať sa funkcionárom sa im zdá veľmi vzdialená. V tejto zúfalej situácii našli cirkev. Majú pocit, že ak by sa stali vodcom v cirkvi, bolo by to podobné ako byť funkcionárom a uspokojilo by to ich túžbu. Preto prichádzajú do Božieho domu s túžbou dokázať veľké veci. Myslia si, že ich zručnosti a schopnosti sú ako stvorené na využitie v Božom dome. Môže sa im naplniť nádej stať sa funkcionárom a váženou osobou, čím si splnia celoživotné prianie. Ich pohľad na vieru v Boha možno zhrnúť prísloviami ako „Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva“, „Pravé zlato vždy nakoniec zažiari“ a „Múdry vták si múdro vyberá svoje bidlo“ – na základe toho si zvolili cestu viery v Boha. Súdiac podľa podstaty takýchto ľudí je jasné, že neveria v existenciu pravdy vo svete a ešte menej v existenciu Spasiteľa. Stručne povedané, neverí v jediného pravého Boha a ešte menej v existenciu Stvoriteľa. Či už to, čo sa píše v Biblii, alebo to, čo sa káže v náboženskom svete – že Boh stvoril svet a ľudstvo, že Boh je zvrchovaný nad ľudstvom a vedie ho – všetky tieto výroky sú pre nich len historické záznamy. Nikto ich neskúma a nikto ich nemôže overiť. Ide len o legendy a príbehy, druh náboženskej kultúry. Také je jeho najzákladnejšie chápanie viery. S týmto chápaním prichádza veriť v Boha. Myslí si, že kráča správnou cestou, opúšťa temnotu a vstupuje do svetla. On je tým „múdrym vtákom“, ktorý si múdro vyberá svoje bidlo. Samozrejme, nevzdal sa rozhodnutia a túžby stať sa funkcionárom a váženou osobou. Verí, že nezapadá do tohto obrovského sveta s toľkými ľuďmi a len Boží dom im môže priniesť nádej. Len žitie v cirkvi mu môže dať príležitosť uplatniť svoj talent a realizovať svoju túžbu stať sa váženou osobou. Podľa jeho pohľadu na súčasnú situáciu sa vonkajší svet totiž stáva čoraz podlejším a temnejším – len cirkev je v tomto svete čistou zemou; cirkev je jediným miestom na svete, ktoré môže ľuďom poskytnúť duchovnú potravu, a len cirkev stále viac a viac prekvitá. S takými želaniami a cieľmi prichádza veriť v Boha. Po prijatí viery nerozumie ničomu o viere v Boha, o usilovaní sa o pravdu ani o záležitostiach týkajúcich sa pravdy, Božej povahy a Božieho diela. Neusiluje sa o tieto záležitosti ani im nevenuje pozornosť. Vo svojom srdci sa vôbec nevzdal túžby po postavení a kariére funkcionára; namiesto toho sa naďalej drží týchto predstáv a názorov, zatiaľ čo sa potuluje v cirkvi. Cirkev vníma ako spoločenskú organizáciu, náboženskú komunitu. Božie dielo a Božie slová vidí ako ilúzie vytvorené veriacimi z dôvodu poverčivosti. Preto vždy, keď ide o usilovanie sa o pravdu, keď ide o Božie slová a Božie dielo, cíti odpor a odoláva. Ak niekto povie, že niečo je Božie konanie, Božia zvrchovanosť či Božie ovládanie, cíti odpor. Avšak bez ohľadu na to, aký odpor cíti, a bez ohľadu na to, či uznáva alebo prijíma pravdu, jeho túžba získať v cirkvi postavenie a uspokojiť tak svoju túžbu po autorite, nikdy neklesla a nevzdal sa jej. Keďže majú takúto ambíciu a túžbu, prirodzene odhaľujú rôzne prejavy. Napríklad podnecuje ľudí slovami ako: „Nezakladajte všetko na božích slovách, ani to všetko nespájajte s ním a jeho slovami. V skutočnosti je mnoho ľudských myšlienok a výrokov správnych; ľudia by mali mať svoje vlastné názory a postoje.“ Šíri tieto vyhlásenia, aby zavádzal ľudí. Zároveň energicky predvádza svoje schopnosti, dary a rôzne taktiky a triky, ktoré vie vo svete použiť, v snahe upútať ľudí a získať si ich pozornosť a vysokú mienku. Aký je účel jeho energického predvádzania? Chce, aby si ho ľudia vysoko vážili a vzhliadali k nemu; chce mať medzi ľuďmi postavenie a tým uspokojiť svoju túžbu po kariére funkcionára a sláve pre svojich predkov. Je spokojný, keď ho ľudia rešpektujú, chvália, nasledujú, podporujú, zbožňujú a obdivujú, a dokonca aj vtedy, keď mu pochlebujú. Navyše, o tieto veci sa neúnavne usiluje a užíva si ich. Hoci Boží dom neustále odhaľuje antikristov, zlých ľudí a rôzne skazené povahy ľudí, vo svojom srdci tým pohŕda a cíti voči tomu mimoriadny odpor. Tvrdošijne sa usiluje o postavenie, aby ho ostatní obdivovali a vzhliadali k nemu, aby si splnili priania, ktoré nemohli dosiahnuť vo svete a v spoločnosti. Aký je teda ich účel viery v Boha? Nejde im o to, aby získali stonásobok v tomto živote a večný život vo svete, ktorý príde, a určite nemajú záujem prijať pravdu a byť spasení. Účelom ich viery v Boha nie je konať ako stvorená bytosť, ale byť funkcionárom a pánom, užívať si výhody postavenia. V cirkvi sa určite nájdu takíto ľudia; sú to zlosynovia, ktorí sa infiltrujú do cirkvi. Cirkev vôbec takýmto ľuďom nedovoľuje miešať sa medzi Boží vyvolený ľud, takže týchto ľudí treba vyčistiť. Je ľahké rozlíšiť účel ich viery v Boha? (Áno.) Vzhľadom na ich úmysly a ciele vo viere v Boha, v spojení s ich prejavmi v cirkvi, aký druh ľudí to je? (Pochybovači.) Áno, sú to pochybovači. Okrem toho, že sú pochybovačmi, chcú sa v Božom dome usilovať aj o postavenie a vyhliadky, aby uspokojili svoju túžbu po autorite. Účelom ich viery v Boha je stať sa funkcionárom. Prečo teda treba týchto ľudí odstrániť? Niekto by mohol povedať: „Ak pochybovači pracujú v Božom dome a môžu trochu pomôcť ako priatelia cirkvi, nie je v poriadku nechať si ich?“ Platí toto tvrdenie? (Nie.) Prečo neplatí? (Kvôli svojej túžbe po funkcii určite budú robiť veci, ktoré vyrušujú ostatných, neprinesú žiadny úžitok práci Božieho domu a ovplyvnia úsilie bratov a sestier o pravdu.) Bez ohľadu na to, ako sa na to pozeráte, pochybovači odolávajú pravde a popierajú Boha, takže Boží dom si ich nemôže nechať. Nebudú hrať pozitívnu úlohu. Bez ohľadu na to, či sa usilujú stať sa funkcionármi, už len ich poznámky, prejavy a činy ako pochybovačov môžu spôsobiť vyrušenia a nebudú mať pozitívny účinok. Keď niektorí bratia a sestry zažívajú určité situácie, hovoria: „Toto je Božia zvrchovanosť a musíme sa podriadiť.“ Môžu sa pochybovači podriadiť? Dosť dobré je už to, ak sa nepostavia, aby vyrušovali a odporovali. Vo svojich srdciach si dokonca hovoria: „Nehovorte, že všetko je božia zvrchovanosť. Ľudia by mali mať nejaké vlastné názory a určitú nezávislosť; nepripisujte všetko božej zvrchovanosti!“ Nielenže tým ostatných sťahujú nadol, ale hovoria nejednoznačné, zdanlivo pravdivé, no v skutočnosti mylné tvrdenia, aby zavádzali ľudí. Nie je to nehanebné? Možno medzi nevercami dokážu použiť šikovné manévre a triky, ale Boží dom nie je správne miesto na ich testovanie! Niektorí ľudia prevádzkujú kliniky, kam všetci radi chodia, pretože tam vraj injekcie nebolia. Prečo injekcie nebolia? Lebo hrot ihly je namočený v anestetiku, takže to určite nebolí. Je to šikovný trik? (Nie, je to zhubný trik.) Napriek tomu to považujú za šikovné a chvália sa tým. Myslia si, že to poukazuje na ich schopnosti a zručnosti, a hovoria: „Stále hovoríš o podriadení sa bohu, božom ovládaní a božej zvrchovanosti. Dokážete však to, čo ja?“ Nie je to nehanebné? (Áno.) Dokonca sa takýmito zhubnými trikmi chvália! Ľudí, ktorí sa infiltrujú do cirkvi s motívmi pochybovačov, treba z cirkvi vyčistiť. Prečo? Títo ľudia v srdci odolávajú pravde a majú k nej odpor. Bez ohľadu na účel ich viery v Boha, či už to dokážu otvorene priznať alebo nie, cirkev by ich mala na základe ich podstaty pochybovačov vyčistiť alebo vypudiť. Títo pochybovači sa infiltrujú do cirkvi s určitým cieľom, chcú v cirkvi predviesť svoje schopnosti, realizovať svoje ambície a uspokojiť svoje želania. Vzácne miesto, akým je cirkev, chcú použiť ako prostriedok na dosiahnutie svojho cieľa mať v rukách moc, predvádzať sa, zavádzať a ovládať ľudí. Vzhľadom na účel ich viery v Boha sú schopní vyrušovať a narúšať Boží vyvolený ľud a prácu cirkvi. Preto je nutné týchto ľudí z Božieho domu vyčistiť alebo vypudiť. Vodcovia a pracovníci musia prezrieť ich podstatu pochybovačov. Či už vychádzaš z ich prejavov alebo dôsledných vyhlásení o viere v Boha, keď si už situáciu pochopil a jasne rozlišuješ, že ide o pochybovačov, mal by si ich rozhodne a bez váhania odmietnuť. Bez ohľadu na to, akú metódu alebo múdrosť použiješ, nájdi akýkoľvek spôsob, ako ich odstrániť – to je práca, ktorú by mali vodcovia a pracovníci robiť; je to práca, ktorú by mali vziať na svoje plecia. Toto je jeden z typov človeka, aký treba vyčistiť alebo vypudiť.

B. Vyhľadávať opačné pohlavie

Aké sú teda prejavy druhého typu ľudí, ktorých treba vyčistiť alebo vypudiť? Niektorí ľudia sa nikdy nezapojili do viery v Boha; majú z nej len priaznivý dojem. Nezaujíma ich, o čo by sa mal človek usilovať alebo čo by mal získať vierou v Boha. Počuli, že ľudia, ktorí veria v Boha, sú celkom svedomití a nevinní, preto si chcú v cirkvi nájsť romantického partnera, potom uzavrieť manželstvo a žiť stabilný život. To je ich úmysel a cieľ, preto prichádzajú do cirkvi, aby si našli svojho ideálneho partnera. Títo pochybovači nemajú absolútne žiadny záujem o vieru v Boha; vôbec sa nestarajú o Stvoriteľa, pravdu, spásu, poznanie Boha, konanie povinnosti ani o žiadne takéto záležitosti. Aj keď po vypočutí Božích slov a kázní dokážu porozumieť, nechcú si to vziať k srdcu. Chcú si len nájsť ideálneho partnera a, samozrejme, dúfajú, že stretnú viac ľudí a rozšíria si sieť kontaktov. Prichádzajú veriť v Boha s cieľom nájsť si ideálneho partnera. Niektorí ľudia by mohli povedať: „Ako vieš, že majú tento cieľ? Nič nepovedali ani ti to nespomenuli!“ Prejavujú to svojím správaním. Pozrite sa, ako vždy vyhľadávajú opačné pohlavie, keď konajú svoje povinnosti alebo s niekým nadväzujú kontakt. Keď sa im niekto zapáči, neustále s tou osobou hovoria v duchovnom spoločenstve a približujú sa k nej, vždy sa pýtajú na informácie o nej a spoznávajú ju. Tieto nezvyčajné činy a prejavy by mali upútať dostatočnú pozornosť vodcov a pracovníkov, ktorí by mali pozorovať, aké sú ich úmysly a aký cieľ sa snažia dosiahnuť; mali by zistiť, kto im kázal evanjelium, prečo vyhľadávajú kontakt najmä s opačným pohlavím, prečo majú vždy čo povedať opačnému pohlaviu a prečo majú zvláštnu záľubu v opačnom pohlaví, najmä prejavujú zvláštnu zvedavosť a záujem o ľudí, ktorí sa im páčia. Takíto jedinci majú priaznivý dojem z tých, ktorí veria v Boha. Aj keď ich veľmi nezaujímajú zhromaždenia, počúvanie kázní, duchovné spoločenstvo o Božích slovách, spievanie chválospevov, duchovné spoločenstvo o osobných skúsenostiach a iné podobné záležitosti, vo všeobecnosti nehovoria nič, čo by spôsobovalo vyrušenia a narušenia. Sústreďujú sa výlučne na nájdenie romantického partnera, s ktorým by mohli žiť dobrý život. Ak si nájdu partnera, môžu ho nasledovať vo viere v Boha; aj keď sa sami neusilujú, môžu svojho partnera podporovať vo viere v Boha. Niektorí ľudia majú relatívne prijateľnú ľudskú prirodzenosť, sú nápomocní a robia, čo môžu, aby boli priateľskí a láskaví. Napríklad dokážu tolerovať ostatných, vymyslia všetko, čo môžu, aby pomohli tým, ktorí majú ťažkosti, vyriešiť ich, alebo poskytnú nejakú radu a podobne. Sú relatívne láskaví k ostatným a neprechovávajú žiadnu zlomyseľnosť, ale ich cieľ a zámer vo viere v Boha nie sú veľmi čestné. Neusilujú sa o pravdu a neprijímajú ju bez ohľadu na to, kto s nimi o nej hovorí v duchovnom spoločenstve. Po pol roku alebo jednom či dvoch rokoch nasledovania sa v nich nič nezmení. Hoci nehovoria nič o tom, že by neverili, a nespôsobujú žiadne vyrušenia ani narušenia, nevznikne v nich žiadny záujem o záležitosti viery v Boha. Je vhodné, aby takíto ľudia zostali v cirkvi? (Nie.) Mali by byť takíto ľudia odstránení? (Mali by byť tiež odstránení.) Aký je dôvod? (Pretože sa nezaujímajú o pravdu a nie sú cieľmi spásy. Ak zostanú v cirkvi a budú si stále hľadať partnera, bude to vyrušovať ostatných a privádzať ich do pokušenia; nebudú hrať pozitívnu úlohu.) Presne tak to je. Napríklad niektorí ľudia obzvlášť radi jedia mäso. Keď jedia mäso, zabúdajú na svoju prácu. Ak mäso nie je, stále sa dokážu venovať nejakým riadnym úlohám, ale keď je mäso k dispozícii, ich práca sa zdrží. Čím je pre nich mäso? (Pokušením.) Presne tak, je to pokušenie. Takže, dajú sa tí, ktorí si stále hľadajú partnera, nazvať zdrojom pokušenia? (Áno.) Sú skutočne zdrojom pokušenia. Takýmto ľuďom treba jasne povedať: „Nemáš úprimnosť vo viere v Boha ani v konaní svojej povinnosti. Nikdy si sa nedokázal začleniť do cirkvi a nikdy si nebol považovaný za pravého veriaceho. Počas týchto dvoch rokov kontaktu sme videli tvoj cieľ: Chceš si v cirkvi len nájsť partnera. Neškodí to dobrým ľuďom? Ľudia v cirkvi nie sú pre teba vhodní. Medzi nevercami je pre teba veľa vhodných. Choď a nájdi si niekoho medzi nevercami.“ Pointou je povedať im: „Prekukli sme ťa. Nie si z Božieho vyvoleného ľudu. Nie si človek z Božieho domu. Nemôžeš byť považovaný za nášho brata alebo sestru.“ Takíto ľudia by mali byť z cirkvi vyčistení podľa princípov Božieho domu. Týmto spôsobom budú títo ľudia, ktorí si bezohľadne hľadajú partnera a zvádzajú ostatných, odstránení. Nie je ľahké takýchto ľudí rozlíšiť? (Áno.) Títo ľudia sú tiež pochybovači. Majú slabú náklonnosť k cirkvi, v náboženskej viere a v tých, ktorí veria v Boha. Chcú len využiť príležitosť viery v Boha, aby si medzi veriacimi našli partnera, s ktorým by žili a ktorý by im oddane slúžil. Povedzte Mi, je niečo také možné? Mali by sme ich uspokojiť? Mala by cirkev zariaďovať takéto záležitosti? (Nie.) Cirkev nemá žiadnu povinnosť uspokojovať ich osobné preferencie. Bez ohľadu na to, ako veľmi si myslia, že veriaci sú dobrí ľudia, že by s týmito veriacimi mohli žiť svoj život správnym spôsobom alebo že veriaci môžu kráčať správnou cestou, je to zbytočné – na ich názore nezáleží. Takíto pochybovači sa nachádzajú aj vo väčšine cirkví. Spôsob, ako s týmito ľuďmi zaobchádzať, je použiť metódu, o ktorej sme práve hovorili v duchovnom spoločenstve, alebo môžete použiť lepšie metódy, ak nejaké máte, pokiaľ sa s týmito ľuďmi zaobchádza podľa princípov. Títo pochybovači sú zaradení medzi rôzne typy zlých ľudí – je to prehnané? (Nie.) Presne takto zaobchádzame s pochybovačmi.

C. Vyhnúť sa pohromám

Aké ďalšie typy ľudí by mali byť z cirkvi vyčistené alebo vypudené? (Ďalším typom sú tí, ktorí veria v Boha len preto, aby sa vyhli pohromám.) Viera v Boha len preto, aby sa človek vyhol pohromám, je tiež jedným z cieľov, ktoré ľudia majú pre svoju vieru. Nemá väčšina ľudí, ktorí veria v Boha, aj tento druh nečistoty? (Áno.) Ako teda rozlíšiť, ktorí ľudia by mali byť kvôli tomu vyčistení alebo vypudení a ktorí len prejavujú normálne odhalenie skazenosti a nemali by byť vyčistení alebo vypudení? Pre väčšinu ľudí je ich viera zmiešaná s motívom viery v Boha, aby sa vyhli pohromám – to je fakt. Medzi tými, ktorí veria v Boha, aby sa vyhli pohromám, musíte rozlíšiť pochybovačov, ktorí spĺňajú kritériá na vyčistenie alebo vypudenie. Keď napríklad takíto ľudia vidia, že pohromy sa začínajú zhoršovať, začnú častejšie navštevovať zhromaždenia a rýchlo si vezmú späť knihy Božích slov, ktoré predtým vrátili cirkvi, so slovami, že teraz chcú veriť v Boha vážne. Keď sa však pohromy pominú alebo ustúpia, vrátia sa k podnikaniu a zarábaniu peňazí, zablokujú všetky spôsoby kontaktu, takže ich bratia a sestry nemôžu nájsť ani zastihnúť kvôli zhromaždeniam. Keď udrú pohromy, aktívne vyhľadávajú bratov a sestry, ale keď pohromy skončia, je pre bratov a sestry veľmi ťažké ich nájsť a len veľmi zriedka sa s nimi niekto dokáže spojiť. Nie sú tieto prejavy celkom zrejmé? (Áno.) Keď niet pohromy, hovoria: „Ľudia potrebujú mať normálny život. Musíme žiť svoje dni. Musím každý deň doma variť a musím brať deti do školy a zo školy, takže niekedy sa na zhromaždenia nedostanem. Okrem toho, život si vyžaduje peniaze; všetky životné náklady treba zaplatiť. Bez zarábania peňazí neprežijeme. V tomto svete sa nikto nezaobíde bez peňazí. Viera v boha musí byť praktická!“ Hovoria vierohodne a poskytujú dostatočné dôvody, sú úplne sústredení na zarábanie peňazí a žitie svojich dní, len občas sa zúčastnia zhromaždenia a zriedka čítajú Božie slová. Ich postoj k viere v Boha je vlažný, ani studený, ani horúci. Keď udrie pohroma, hovoria: „Och, nemôžem byť bez boha; potrebujem boha! Musím sa každý deň modliť k bohu a vzývať ho! Nesnažím sa vyhnúť pohromám; hlavné je, že nemôžem byť bez boha vo svojom srdci. Žiť dobrý život bez boha v srdci je stále prázdne!“ Nedokážu povedať jediné slovo, ktoré by preukazovalo akékoľvek poznanie Boha; všetko, čo hovoria, sú slová na ospravedlnenie svojich činov a správania. Nevedia, koľko kníh Boží dom každému rozdáva; nevedia, k akej téme sa dostali kázne; nevedia, o ktorých pravdách sa v súčasnosti hovorí v duchovnom spoločenstve v cirkevnom živote. Zúčastňujú sa zhromaždenia raz za šesť mesiacov alebo raz za rok. Keď sa zúčastnia, hovoria: „Neverci sú jednoducho hrozní. Spoločnosť je nespravodlivá. Tento svet je zlý. Snažiť sa zarobiť peniaze je také ťažké! Božie bremeno na ľuďoch je ľahké…“ Stále hovoria o týchto zbytočných veciach, ktoré nemajú nič spoločné s témami a obsahom duchovného spoločenstva na zhromaždení. Povedia pár prázdnych slov vo svojej modlitbe a pár povrchných slov o viere v Boha a potom sa považujú za veriacich, cítia sa v srdci pokojní a v mieri. Je toto viera v Boha? Akí úbožiaci sú takíto ľudia? Ak sa ich spýtate: „Prečo sa pravidelne nezúčastňuješ zhromaždení?“, povedia: „Moje podmienky mi to nedovoľujú. Toto je prostredie, ktoré mi boh pripravil, a musím sa podriadiť.“ Ako pekne tieto slová znejú! Hovoria tiež: „Pozrite, boh mi pripravil toto prostredie. Celá moja rodina závisí odo mňa, pokiaľ ide o jedlo, takže musím zarábať peniaze, aby sme sa uživili! V súčasnosti je zarábanie peňazí úloha, ktorú mi dal boh.“ Vôbec nespomínajú konanie svojej povinnosti, ako aj svoje zodpovednosti a záväzky ako stvorenej bytosti, nehovoriac o tom, aby spomínali, ako praktizovať Božie slová; len občas sa zúčastnia zhromaždenia a prinesú obetu niekoľkých jüanov, mysliac si, že prispeli do Božieho domu. Sú aj iní, ktorí sa modlia k Bohu, keď ich deti ochorejú, a o pár dní neskôr, keď sa ich deťom polepší, rýchlo do cirkvi prinesú obetu nejakých peňazí a potom znova zmiznú. Keď sa stretnú s bratmi a sestrami, nikdy nehovoria v duchovnom spoločenstve o pravde, ani nečítajú Božie slová. Keď niet pohrôm ani nešťastí, nikdy sa nemodlia k Bohu. Ich každodenné rozhovory sú vždy o triviálnych domácich záležitostiach, sporoch o správne a nesprávne, telesnom živote, rôznych spoločenských javoch a rôznych veciach, ktoré vidia a počujú; zriedka hovoria v duchovnom spoločenstve o Božích slovách a nikdy nevyslovia úprimné slovo súvisiace s vierou v Boha. Len si držia svoje miesto v cirkvi, aby hľadali Božiu starostlivosť a ochranu. Toto je jednoducho ich spôsob viery v Boha; hľadajú len pokoj a požehnania bez toho, aby sa vôbec usilovali o pravdu. O pravdu nemajú absolútne žiadny záujem. Z viery v Boha chcú len získať výhody, milosť a požehnania. Nezaujíma ich budúci život, pretože ho nevidia a vôbec v neho neveria. Chcú si len užívať Božiu milosť v tomto živote a vyhnúť sa všetkým pohromám. Keďže Boh a cirkev sú ich útočiskom, zhromaždení sa zúčastnia vždy len vtedy, keď sa stretli s ťažkosťami alebo pohromami. Sú takíto ľudia úprimnými veriacimi v Boha? (Nie.) Akí ľudia to sú? (Oportunisti a pochybovači.) Sú to pochybovači, ktorí chcú využiť cirkev na to, aby sa vyhli pohromám. Malo by sa takýmto ľuďom povoliť zostať v cirkvi? (Nie.) Keď prídu na zhromaždenia, vyrušujú ostatných a vnútorne ich znepokojujú. Väčšina ľudí je príliš slušná a hanbila by sa ich obmedziť, takže ich nechajú tárať a vyrušovať všetkých pri jedení a pití Božích slov. Čo by mali v tejto chvíli robiť vodcovia a pracovníci? Nemali by prevziať zodpovednosť za obmedzenie takýchto ľudí, ochranu záujmov väčšiny a udržiavanie normálneho cirkevného života? (Áno.) Môžeš si vziať späť ich knihy Božích slov a poradiť im, aby opustili cirkev. Existujú rôzne spôsoby, ako niekoho presvedčiť, aby opustil cirkev – môžete si vymyslieť vlastné. Len sa postarajte o to, aby sa už nemohli spojiť s bratmi a sestrami. Predpokladajme, že niekto povie: „Tento človek je dobrý. V cirkvi len hovorí o nejakých triviálnych domácich záležitostiach, ale nevyrušuje prácu cirkvi ani neovplyvňuje naše vykonávanie povinnosti, takže by sme mali byť tolerantní! Nemali by sme vo viere v Boha tolerovať a znášať všetky druhy ľudí? Boh chce, aby bol každý človek spasený, a nechce, aby sa niekto dostal do záhuby!“ Potom musíš zvážiť, či sú cieľom spásy. Ak nie sú, nemali by sme ich rozlíšiť a vyčistiť? (Áno.) Niektorí ľudia hovoria: „Som príliš slušný; hanbil by som sa ich presviedčať, aby opustili cirkev.“ Tento problém sa dá ľahko vyriešiť. Ak sa s nimi jednoducho neskontaktuješ, nebudú ťa vyrušovať ani obmedzovať. Aj keď ich stretneš, nemusíš sa s nimi baviť. Nie je potrebné s nimi hovoriť o záležitostiach viery v Boha; jednoducho ich považuj za nevercov. Niektorí ľudia hovoria: „Nemôžeme im pomôcť s láskou a hovoriť s nimi v duchovnom spoločenstve o pravde, ktorej rozumieme?“ Ak máš naozaj lásku, môžeš to pri takýchto pochybovačoch skúsiť. Ak ich dokážeš skutočne zmeniť, potom ich netreba vyčistiť z cirkvi ani vypudiť. Niektorí ľudia hovoria: „Nebudem márniť svoje úsilie. Pomáhať im je zbytočné, ako kúpať prasa; bez ohľadu na to, ako čisto ho umyješ, stále sa pôjde váľať v blate. Presne taká je to bytosť; nezmení sa!“ Ak to dokážeš pochopiť, potom máš pravdu. Budeš s takýmito pochybovačmi ešte hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby si im pomohol? Budete ešte robiť túto zbytočnú prácu? (Nie.) V tomto bode si uvedomíte, že ste boli hlúpi a neprekukli ste ľudí. Pochybovači sa nemôžu zmeniť. Títo ľudia tiež vedia, že tí, ktorí veria v Boha, konajú dobré veci a vyhýbajú sa zlým veciam, že nešikanujú ostatných ani ich nepodvádzajú. Majú dobrý dojem z tých, ktorí veria v Boha, preto sa ukrývajú pod zástavou „veriť, že existuje Boh“ a „veriť v Boha je dobré“ a votrú sa do cirkvi, aby si ľudia o nich mysleli, že sú bratia alebo sestry. Niektorí ľudia sa tým naozaj nechajú oklamať, skutočne ich považujú za bratov alebo sestry, často ich navštevujú a pomáhajú im. Až po dlhom čase si uvedomia: „Tento človek prichádza do cirkvi len vtedy, keď čelí pohromám alebo ťažkostiam, a hovorí zbytočné, nezmyselné veci. Keď sa mu darí a všetko je v poriadku, keď je jeho život dobrý, všetkých ignoruje. Keby sme vedeli skôr, že je taký darebák, nepomohli by sme mu ani by sme nevynaložili toľko úsilia!“ Má teraz nejaký zmysel to ľutovať? Na ľútosť je už neskoro – už si toľko hovoril nadarmo! Stručne povedané, takýchto pochybovačov treba čo najskôr rozlíšiť, porátať sa s nimi a vyčistiť ich z cirkvi. Nepovažujte ich za bratov a sestry; nie sú to bratia a sestry. Len ľudia, ktorých si Boh vyvolil, sú bratia a sestry; len tí, ktorí môžu byť spasení a ktorí sa usilujú uctievať Boha, sú bratia a sestry. Tí, ktorí sa zdržiavajú v Božom dome, aby sa vyhli pohromám a chamtivo si užívali Božiu milosť bez toho, aby prijali pravdu, sú pochybovači. Nie sú to bratia a sestry a určite nie sú Boží vyvolený ľud. Rozumiete? S takýmito pochybovačmi sa musí zaobchádzať podľa princípov; mali by byť odstránení tak, ako sa patrí. Toto je zodpovednosť vodcov a pracovníkov a je to tiež princíp, ktorý by mal byť jasný každému z Božieho vyvoleného ľudu.

23. októbra 2021