Štrnásty bod: Pohotovo rozlíšiť a potom vyčistiť alebo vypudiť všetky druhy zlých ľudí a antikristov (druhá časť)

Na poslednom zhromaždení sme mali duchovné spoločenstvo o štrnástej zodpovednosti vodcov a pracovníkov: „Pohotovo rozlíšiť a potom vyčistiť alebo vypudiť všetky druhy zlých ľudí a antikristov.“ Duchovné spoločenstvo sa zaoberalo jedným jej aspektom: čo je cirkev. Je vám po duchovnom spoločenstve o definícii cirkvi jasný vzťah medzi týmto a štrnástou zodpovednosťou vodcov a pracovníkov? (Keď Boh hovoril v duchovnom spoločenstve o definícii cirkvi, pochopili sme, prečo cirkvi existujú, akú úlohu cirkev zohráva a akú prácu koná. Na základe toho dokážeme rozlíšiť, ktorí ľudia v cirkvi spôsobujú narušenia a vyrušenia a nezohrávajú pozitívnu úlohu, a potom týchto ľudí vyčistiť alebo vypudiť.) Po pochopení toho, čo je cirkev, by vodcovia a pracovníci mali vedieť, prečo Boh zakladá cirkvi, aký účinok má formovanie cirkví na ľudí, akú prácu by mali konať, aké typy ľudí tvoria cirkev a ktorí ľudia sú praví bratia a sestry. Po pochopení a spoznaní týchto vecí máte základný pojem a definíciu, ako aj základ princípov práce načrtnutej v štrnástej zodpovednosti: „Pohotovo rozlíšiť a potom vyčistiť alebo vypudiť všetky druhy zlých ľudí a antikristov.“ V tomto by ste mali mať jasno a mali by ste tomu z hľadiska teórie a vízie rozumieť. Keď to vodcovia a pracovníci pochopia, prvá práca, ktorú by mali vykonať, je rozlíšiť všetky druhy zlých ľudí. Aké sú na to štandardy a princípy? Rozlišovanie všetkých druhov zlých ľudí by sa malo zakladať na definícii cirkvi, význame a hodnote jej existencie a na práci, na ktorú Boh zakladá cirkvi. Minule boli štandardy a základy rozlišovania rôznych druhov zlých ľudí rozdelené do troch hlavných kategórií. Aké sú to tri kategórie? (Účel viery človeka v Boha, jeho ľudská prirodzenosť a jeho postoj k povinnosti.) Sú tieto tri hlavné kategórie dostatočne konkrétne a komplexné? Niektorí ľudia hovoria: „Prečo sa rozlišovanie všetkých druhov ľudí nezakladá na miere, do akej milujú pravdu a do akej sa podriaďujú Bohu a majú pred Ním bázeň, ale na účele ich viery v Boha, na ich ľudskej prirodzenosti a na ich postoji k povinnosti? Nie sú tie to štandardy príliš nízke? Inými slovami, súdiac podľa konkrétneho obsahu týchto troch kategórií, prečo sa hlbšie nehovorí o postoji ľudí k Bohu a k pravde? Prečo sa nespomína, či sú ľudia ochotní prijať orezávanie, súd a napomínanie, či majú srdce, ktoré sa podriaďuje Bohu a má pred Ním bázeň, a ďalší hlbší obsah súvisiaci s pravdou?“ Zamysleli ste sa niekedy nad touto otázkou? Zatiaľ sa touto otázkou nezaoberajme. Pozrime sa najprv na tieto tri kritériá: účel viery ľudí v Boha, ich ľudská prirodzenosť a ich postoj k povinnosti. Súdiac podľa ich názvov, sú tieto tri kritériá povrchné alebo nie? Ak človek nie je na požadovanej úrovni v zmysle týchto troch najzákladnejších kritérií, možno ho nazvať bratom alebo sestrou? (Nie.) Možno ho považovať za člena cirkvi? Môže ho Boh uznať za súčasť cirkvi? (Nie.) Nič z toho nie je pre nich možné. Takže ak človek nie je na požadovanej úrovni v žiadnom z týchto troch kritérií, potom by takíto jednotlivci mali byť rozlíšení; patria medzi rôzne druhy zlých ľudí a mali by byť vyčistení alebo vypudení. To, či je človek bratom alebo sestrou, či ho Boh uznáva alebo či je členom, ktorého by cirkev mala prijať, závisí prinajmenšom od toho, či je na požadovanej úrovni a obstál v týchto troch kritériách. Ak nespĺňa ani tieto tri kritériá, potom určite nie je bratom ani sestrou. Prirodzene, Boh ho neuznáva a ani cirkev by ho nemala prijať. Ako by sa teda k nemu mala cirkev správať a ako by s ním mala zaobchádzať? (Mal by byť vyčistený alebo vypudený.) Len čo je rozlíšený, mal by byť vyčistený alebo vypudený. Presne tak to je.

Štandardy a základy na rozlíšenie rôznych druhov zlých ľudí

I. Na základe účelu viery v Boha

D. Zapájať sa do oportunizmu

Na poslednom zhromaždení sme hovorili v duchovnom spoločenstve a vymenovali sme tri účely viery v Boha. Ak ich uvádzame ako nadpisy, prvým je uspokojiť túžbu byť funkcionárom, druhým je vyhľadávať opačné pohlavie a tretím je vyhnúť sa pohromám. O týchto troch účeloch sme už v duchovnom spoločenstve hovorili. Ďalej budeme hovoriť v duchovnom spoločenstve o štvrtom účele: niektorí ľudia veria v Boha čisto z oportunistických dôvodov, takže nadpisom tohto účelu je „zapájať sa do oportunizmu“. Niektorí ľudia vidia, že všetky náboženstvá a denominácie v náboženskom svete sú pusté a nemajú dielo Ducha Svätého – že viera a láska ľudí ochladli, že ľudia samotní sa stali čoraz viac skazenými a nevidia nádej na spásu, a že po mnohých rokoch viery v Pána nič nezískali. Keď vidia, že náboženský svet sa úplne zmenil na pustatinu, hľadajú si cestu vpred. Uvažujú: „Ktorá cirkev má teraz viac ľudí, prosperuje a má vyhliadky na rozvoj?“ Zistia, že Cirkev Všemohúceho Boha, ktorej náboženský svet odporuje a odsudzuje ju, prosperuje, má dielo Ducha Svätého a dobre sa rozvíja doma aj v zahraničí. Myslia si: „Počul som, že tejto cirkvi rastie počet členov, dobre sa rozvíja, má hojné ľudské, materiálne a finančné zdroje a má vyhliadky na rozvoj. Ak túto dobrú príležitosť využijem a pripojím sa k ich cirkvi, nezískam nejaké výhody? Nezabezpečím si dobré vyhliadky?“ S takýmto úmyslom a cieľom a s trochou zvedavosti sa infiltrujú do cirkvi. Keď sa títo ľudia infiltrujú do cirkvi, nezaujíma ich pravda, viera v Boha ani premena ich života-povahy. Ich cieľom pri vstupe do cirkvi je len nájsť si podporovateľa alebo miesto na pobyt a získať vyhliadky, po ktorých túžia. V skutočnosti ich v srdci nezaujíma viera v Boha, pravdy, ktoré Boh vyjadruje, ani dielo spásy, ktoré Boh koná, a nechcú o týchto veciach počuť ani ich hľadať. Najmä ich vôbec nezaujíma Božie dielo a dielo Ducha Svätého. Títo ľudia sú ako oportunisti v spoločnosti, ktorí do každého odvetvia, do ktorého vstúpia, vstupujú len preto, aby našli príležitosti na získanie slávy, zisku a postavenia, a len investujú a platia cenu za svoje vlastné vyhliadky a osud. Len čo zistia, že v oblasti alebo odvetví, na ktoré sa vrhli, momentálne nie sú žiadne zjavné vyhliadky alebo že im toto odvetvie neumožňuje prejaviť svoje silné stránky a presadiť sa vo svete, často v mysli kalkulujú, či zmeniť prácu alebo odvetvie. Nech robia čokoľvek, takíto ľudia vždy čakajú na príležitosť konať; majú úmysel a cieľ, prečo vstupujú do cirkvi. Keď cirkev prosperuje, dokáže pevne stáť a má vyhliadky na rozvoj v spoločnosti alebo v akejkoľvek krajine, aktívne a nadšene sa vrhajú do jej práce. Ale len čo je cirkev utláčaná a obmedzovaná alebo nedokáže uspokojiť ich osobné túžby a požiadavky, uvažujú, či ju opustiť a nájsť si inú cestu vpred. Je zrejmé, že skutočným účelom vstupu týchto ľudí do cirkvi nie je záujem o pravdu; nevstúpili do cirkvi na základe uznania existencie Boha a Jeho nového diela spásy ľudí. Dokonca aj keď si vyberajú cirkev, volia si známu, rozsiahlu cirkev s mnohými členmi, najmä ktorá má určitú povesť doma aj v zahraničí. Pre nich len takáto cirkev spĺňa ich štandardy a úplne sa zhoduje s cieľmi, na ktoré ašpirujú alebo o ktoré sa usilujú. Ale bez ohľadu na to nikdy skutočne neverili v pravdu ani skutočne neuznali existenciu Boha či Božie dielo. Aj keď sa zdá, že niekedy niečo pre cirkev urobia alebo sa zapoja do nejakej časti cirkevnej práce, v hĺbke ich sŕdc zostáva ich postoj k pravde a k Bohu nezmenený. Aký je ich postoj? Ich stálym postojom je zatiaľ len tak nasledovať, aby videli, čo presne môžu z tejto cirkvi získať, koľko z Božích vyslovených slov sa môže naplniť a do akej miery, kedy možno získať požehnania, ktoré Boh sľúbil človeku, a či človek môže byť svedkom ich naplnenia v krátkom čase. Ich postoj je vždy takýto. Prichádzajú do Božieho domu so zvedavosťou a túžbou vyskúšať si to a s postojom, že ak sa Božie slová naplnia a uskutočnia, dostanú požehnania a neprerobia. Takíto ľudia prichádzajú do Božieho domu, a aj keď sa zdajú priateľskí k ostatným, zdanlivo dodržiavajú pravidlá, nespôsobujú narušenia ani vyrušenia a nerobia žiadne zlomyseľnosti, na základe ich postoja k Bohu a k pravde ich možno identifikovať ako zjavných pochybovačov.

Ako teda môžeme rozlíšiť taký typ pochybovačov, ktorí veria v Boha len preto, aby oportunisticky získali požehnania, a netúžia získať pravdu? Bez ohľadu na to, koľko kázní počujú, bez ohľadu na to, ako sa s nimi hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, ich myšlienky a názory na ľudí a veci, ich pohľad na život a hodnoty sa nikdy nemenia. Prečo je to tak? Pretože nikdy vážne nepremýšľajú o Božích slovách a vôbec neprijímajú pravdy vyjadrené Bohom ani to, čo Boh hovorí o rôznych otázkach. Len sa držia svojich vlastných názorov a satanových filozofií. Vo svojich srdciach stále veria, že satanove filozofie a logika sú správne a pravdivé. Napríklad: „Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert,“ „Úradníci nesťažujú veci tým, ktorí im nosia dary,“ alebo „Dobrý človek má pokojný život“. Sú dokonca aj takí, ktorí hovoria: „Keď ľudia veria v boha, musia byť dobrí, a to znamená nikdy nevziať život; vziať život je hriech a boh to neodpúšťa!“ Aký je to názor? Je to budhistický názor. Hoci budhistický názor môže zodpovedať predstavám a domnienkam ľudí, je bez akejkoľvek pravdy. Viera v Boha sa musí zakladať na Božích slovách; len slová Boha sú pravdou. Niektorí ľudia vo svojej viere v Boha dokonca prijímajú absurdné názory nevercov a mylné teórie náboženského sveta ako pravdu, vážia si ich a držia sa ich. Sú to ľudia, ktorí prijímajú pravdu? Nedokážu rozlíšiť medzi slovami človeka a slovami Boha, ani medzi diablami a satanom a jediným pravým Bohom, Stvoriteľom. Nemodlia sa k Bohu, nehľadajú pravdu, ani neprijímajú žiadne z právd vyjadrených Bohom. Ich myšlienky a názory na ľudí, vonkajší svet a všetky ostatné záležitosti sa nikdy nemenia. Držia sa len názorov, ktoré vždy mali a ktoré pochádzajú z tradičnej kultúry. Je jedno, aké sú tieto názory smiešne, nedokážu si to uvedomiť a stále sa týchto mylných názorov držia a nevzdávajú sa ich. Toto je jeden prejav pochybovača. Aký je ďalší? Je to to, že ich horlivosť, nálady a viera sa menia s rastom cirkvi a s neustálym rastom jej postavenia v spoločnosti. Napríklad, keď sa práca cirkvi rozšírila do zahraničia a zväčšila svoj rozsah, keď sa práca na evanjeliu plne rozšírila, videli to a okamžite sa cítili povzbudení. Cítili, že cirkev sa stáva čoraz vplyvnejšou a už nebude trpieť útlakom a prenasledovaním zo strany vlády, verili, že pre ich vieru v Boha existuje nádej, že môžu mať vztýčenú hlavu; a tak cítili, že vierou v Boha stavili na správnu kartu, že ich hazard sa konečne vyplatí. Cítili, že ich nádeje na získanie požehnaní sú čoraz väčšie a konečne sa začali tešiť. V predchádzajúcich rokoch sa cítili utláčaní, zarmútení a úzkostliví, pretože často videli, ako veľký červený drak zatýka a potláča kresťanov. Prečo cítili úzkosť? Pretože cirkev bola vo veľmi ťažkých podmienkach a oni sa obávali, či urobili správnu voľbu, keď uverili v Boha, a navyše ich trápilo a znepokojovalo, či majú zostať alebo z cirkvi odísť. V tých rokoch, bez ohľadu na to, akým nepriaznivým okolnostiam cirkev čelila, malo to vplyv na ich emócie; akúkoľvek prácu cirkev konala a akokoľvek kolísala jej povesť a postavenie v spoločnosti, ovplyvňovalo to ich emócie a náladu. V mysli im neustále vírila otázka, či zostať alebo odísť. Takíto ľudia sú pochybovači, však? Keď je cirkev odsudzovaná a potláčaná vládou štátu alebo keď sú veriaci zatýkaní alebo súdení, odsudzovaní, ohováraní a odmietaní náboženským svetom, cítia sa hlboko zahanbení a dokonca pociťujú veľké zahanbenie a poníženie za to, že vstúpili do cirkvi; ich srdcia váhajú a ľutujú, že uverili v Boha a vstúpili do cirkvi. Nikdy nemajú v úmysle zdieľať s cirkvou radosti aj útrapy alebo trpieť spolu s Kristom. Namiesto toho, keď cirkev prekvitá, zdajú sa byť plní viery, ale keď je cirkev prenasledovaná, odmietaná, potláčaná a odsudzovaná, chcú utiecť, odísť. Keď nevidia žiadnu nádej na prijatie požehnaní ani žiadnu nádej na šírenie evanjelia o kráľovstve, chcú odísť ešte viac. Keď nevidia naplnenie Božích slov a nevedia, kedy zostúpia veľké kataklizmy a kedy sa skončia, alebo kedy sa uskutoční kráľovstvo Krista, neisto váhajú a nedokážu konať svoju povinnosť s pokojom v duši. Vždy, keď sa to stane, chcú opustiť Boha, opustiť cirkev a nájsť si cestu von. Takíto ľudia sú pochybovači, však? Každý ich krok je pre ich vlastné telesné záujmy. Ich myšlienky a názory sa nikdy postupne nezmenia prostredníctvom zažívania Božieho diela alebo čítania Jeho slov, duchovným spoločenstvom o pravde a tým, že žijú cirkevným životom. Keď sa im niečo stane, nikdy nehľadajú pravdu ani neskúmajú, čo o tom hovoria Božie slová, aké sú Božie úmysly, ako Boh vedie ľudí alebo čo od nich žiada. Ich jediným cieľom pri vstupe do cirkvi je čakať na deň, keď cirkev bude môcť „mať vztýčenú hlavu“, aby si mohli uchmatnúť výhody, po ktorých vždy túžili. Samozrejme, do cirkvi vstúpili aj preto, lebo videli, že Božie slová sú pravdou – pravdu však vôbec neprijímajú a neveria, že všetky slová Boha sa naplnia. Tak čo poviete, sú takíto ľudia pochybovači? (Áno.) Bez ohľadu na to, čo sa deje v cirkvi alebo vo vonkajšom svete, posudzujú, ako veľmi budú ovplyvnené ich záujmy a aký veľký vplyv to bude mať na ciele, ktoré sledujú. Pri najmenšom náznaku problémov okamžite bystro rozmýšľajú o svojich vlastných vyhliadkach, záujmoch a o tom, či by mali v cirkvi zostať alebo z nej odísť. Sú dokonca ľudia, ktorí sa neustále pýtajú: „Minulý rok sa hovorilo, že božie dielo sa skončí – tak prečo stále pokračuje? V ktorom roku sa presne skončí božie dielo? Nemám právo to vedieť? Vydržal som už dosť dlho, môj čas je drahocenný, moja mladosť je drahocenná – predsa ma nemôžete nechať takto ďalej čakať, však?“ Sú obzvlášť citliví na to, či sa Božie slová naplnili, na situáciu cirkvi a na jej postavenie a povesť. Nezaujíma ich, či sú schopní získať pravdu alebo či môžu byť spasení, ale sú veľmi citliví na to, či budú schopní prežiť a či môžu získať výhody a požehnania tým, že zostanú v Božom dome. Takíto ľudia sú oportunisti vo svojej túžbe byť požehnaní. Aj keď veria až do samého konca, stále nepochopia pravdu a nebudú mať žiadne skúsenostné svedectvo, o ktorom by mohli hovoriť. Stretli ste sa s takýmito ľuďmi? V skutočnosti takíto ľudia existujú v každej cirkvi. Musíte si dávať pozor, aby ste ich rozlíšili. Takíto jednotlivci sú všetci pochybovači, sú pohromou v dome Božom, prinesú cirkvi veľkú škodu a žiadny úžitok a musia z nej byť vyčistení.