Poďme si zhrnúť charakteristiky oportunistov. Ich prvou charakteristikou je, že otázku, či Boh existuje, neberú veľmi vážne. Ak sa ich opýtaš, či Boh existuje, povedia: „Asi áno. Ale nevadí, ak neexistuje. Som tu len preto, aby som videl, či sa proroctvá, ktoré boh vyslovil, skutočne naplnia alebo nie, a či prídu veľké kataklizmy alebo nie.“ V ich myšlienkach a názoroch je ich postoj taký, že nezáleží na tom, či Boh existuje alebo nie. Nie je potom vtip, že veria v Boha a vstupujú do cirkvi? (Áno.) Ich viera v Boha je jednoduchá viera, je to ako hra a nesúvisí s pravdou ani s ich životnou cestou. V skutočnosti im je jedno, či Boh existuje alebo nie; je v poriadku, ak existuje, a je v poriadku, ak neexistuje. Niektorí ľudia im oponujú a hovoria, že Boh neexistuje, a oni sa nerozčuľujú ani takých ľudí nenenávidia. Ak ľudia hovoria, že Boh existuje, povedia: „Ak existuje, tak existuje. Každopádne, ak veríš, tak existuje; ak neveríš, tak neexistuje.“ Toto je ich názor. Sú takíto ľudia praví veriaci? Sú to pochybovači, však? (Áno.) Či Boh existuje alebo nie, je pre nich bezvýznamné, takže je v ich viere v Boha úprimnosť? Je nemožné, aby boli úprimní. Aká je prvá charakteristika oportunistických ľudí? (Otázku, či Boh existuje, neberú veľmi vážne.) Toto je prvá charakteristika.

Aká je druhá charakteristika oportunistických ľudí? Je to to, že neberú veľmi vážne rozlišovanie medzi pozitívnymi a negatívnymi vecami. Nerozlišujú, ktoré výroky, ľudia, udalosti a veci sú pozitívne a ktoré negatívne, a neberú to vážne. Pre nich sa dobré veci môžu stať zlými a zlé veci sa môžu stať dobrými, presne ako hovorí výrok nevercov: „Lož vyslovená tisíckrát sa stáva pravdou“; tento výrok je pre nich platný. Ak sa ich opýtaš, čo je pravda, určite nepovedia, že Božie slová sú pravdou, pretože to neuznávajú. Čo povedia? Ich skutočný názor je, že lož vyslovená tisíc alebo desaťtisíckrát sa stane pravdou, čo znamená, že ak niečo hovorí veľa ľudí, uveria, že je to pravda. Je to ako keď neverci hovoria: „Pôvodne na svete neexistovala žiadna cesta, ale keď po nej kráčalo viac ľudí, vytvorila sa.“ Nezaujíma ich, čo je správne alebo nesprávne, spravodlivé alebo podlé; veria, že kto má veľké schopnosti, má pravdu, a kto je nanič a neschopný, je negatívny. Vôbec neuznajú, že všetko, čo Boh hovorí a robí, sú pozitívne veci, ani neuznajú, že to, čo Boh vyžaduje od ľudí, aby žili, sú reality pozitívnych vecí. Títo ľudia dokonca vyslovia také bludy ako: „Hovoríš, že boh je pravda a božie slová sú realitou všetkých pozitívnych vecí. Znamená to, že na svete nie sú žiadne pozitívne veci? Nie sú na svete aj pozitívne veci a pravdy?“ Nie je to nezmysel? Nie je to blud? (Áno.) Títo ľudia neberú Božie slová ako kritérium pre svoje slová alebo činy. Napríklad, keď vyslovia blud a ty im oponuješ, povedia: „Ty si myslíš, že máš pravdu, a ja si myslím, že mám pravdu, tak sa navzájom nepresviedčajme. Čo si kto myslí, že je dobré, to je správne.“ Aký je to názor? Nie je to len snaha veci uhladiť? (Áno.) Je to hlúpy a zmätený názor; títo ľudia neberú vážne rozlišovanie medzi pozitívnymi a negatívnymi vecami. Čo to znamená nebrať to vážne? Znamená to, že nedokážu zo srdca uznať, že všetky pozitívne veci, o ktorých Boh hovorí, súvisia s pravdou, sú v súlade s pravdou a pochádzajú od Boha, a že negatívne veci, o ktorých Boh hovorí, sú v rozpore s pravdou a pochádzajú od satana. Neprijímajú túto skutočnosť a vždy chcú pojmy zahmlievať. Aby sa vyhli tomu, že ich ostatní rozlíšia a odsúdia, nikdy neberú vážne rozlišovanie medzi pozitívnymi a negatívnymi vecami, nikdy neodhaľujú svoje pravé názory a vždy hovoria nejednoznačne, nikdy ľuďom nepovedia, čo si naozaj myslia. Hovoria rôzne veci podľa toho, s kým sa rozprávajú, a prispôsobujú sa situácii, ako vietor fúka. Títo ľudia sa v žiadnom ohľade nezaujímajú o pravdu ani o existenciu Boha. Toto je druhý prejav oportunistických ľudí: neberú veľmi vážne rozlišovanie medzi pozitívnymi a negatívnymi vecami.

Aké ďalšie charakteristiky majú títo oportunistickí ľudia? Títo ľudia sa vždy rozhodujú, či zostanú alebo odídu, podľa toho, ako sa veci vyvíjajú, a sú obzvlášť zdatní v prispôsobovaní sa okolnostiam. Keď sa pridajú k cirkvi, už majú dôkladne pripravenú únikovú stratégiu a svoje vyhliadky a naplánovaný každý krok. V duchu kalkulujú a plánujú, čo urobia, ak sa Božie slová naplnia, a čo urobia, ak sa po určitom počte rokov nenaplnia. Tento typ človeka sa po vstupe do cirkvi nikdy naplno nevenuje cirkevnej práci. Namiesto toho neustále pozoruje vývoj cirkvi, jej postoj voči nemu a spôsob, akým s ním zaobchádza, a ďalšie faktory, aby sa rozhodol o svojich ďalších krokoch. Nie sú myšlienky týchto ľudí dosť zložité? (Áno.) Hoci sa pridali k cirkvi, vždy si zachovávajú dočasný postoj, ako zmluvný pracovník, a navždy zostávajú v stave „telom tu, ale duchom inde“, pričom v mysli majú svoje intrigy a plány. Ich rozhodnutie veriť v Boha a pridať sa k cirkvi je len neochotným kompromisom, nie duchovnou potrebou ani túžbou nasledovať Boha a kráčať správnou cestou ľudského života na základe uznania existencie Boha. Na to im chýba viera. Títo ľudia veria v Boha s vyčkávacím postojom, pričom v srdci kalkulujú: „Ak mi viera v boha prinesie stonásobok v tomto živote, večný život vo svete, ktorý príde, a šancu byť spasený a vstúpiť do nebeského kráľovstva, potom budem nasledovať a veriť. Ak toto nemôžem dostať, kedykoľvek a za akejkoľvek situácie cirkev opustím a prestanem veriť.“ Veriť v Boha začnú výlučne preto, lebo oportunisticky dúfajú, že získajú požehnania. Ak nemôžu získať požehnania, môžu kedykoľvek a za akejkoľvek situácie zanechať svoje povinnosti a naplánovať si pre seba inú cestu, pretože ich srdcia nikdy neboli zakorenené v cirkvi, ani si skutočne nevybrali cestu viery v Boha a nasledovania Boha.

Hlavné charakteristiky týchto oportunistických ľudí sú tieto tri: Neberú vážne, či Boh existuje, vážne nerozlišujú medzi pozitívnymi a negatívnymi vecami a môžu kedykoľvek a za akejkoľvek situácie opustiť cirkev. Bez ohľadu na to, ako dobre sa k nim bratia a sestry správajú, pokiaľ to nie je v súlade s ich záujmami alebo to nespĺňa ich súčasné potreby, dokážu cirkev opustiť. Ale keď nemajú kam ísť, rozhodnú sa vrátiť. Po návrate sa stále neusilujú o pravdu a môžu cirkev kedykoľvek znova opustiť. Čo sú to za úbožiaci? Ich príchod a odchod sa zdá taký nezáväzný; neveria v Boha úprimne. Toto sú charakteristiky oportunistických ľudí; čo sa týka ich podstaty, sú to pochybovači. Niektorí ľudia dokážu vytrvať vo viere tri až päť rokov, niektorí osem alebo desať rokov, ale ich cieľom je len oportunisticky hľadať požehnania. Takíto ľudia nie sú jednoduchí. Dokonca aj v drsnom prostredí pevninskej Číny plnom prenasledovania vydržali až doteraz – nie je to tak trochu ako prehltnúť horkosť a vytrvať? Niektorí ľudia po desiatich rokoch viery už nedokážu vytrvať, a tak sa sťažujú: „Je to už desať rokov. Svoju mladosť som premárnil v cirkvi. Keby som týchto desať rokov tvrdo pracoval vo svete, koľko peňazí by som mohol zarobiť? Možno by som sa stal manažérom a pravdepodobne by som mal veľa majetku.“ Potom sa stanú nepokojnými. Desať rokov verili v Boha len preto, aby uspokojili svoju mizivú zvedavosť a túžbu po požehnaniach, ale nikdy sa neusilovali o pravdu. V dôsledku toho nič nezískali. Ľutujú, že verili v Boha, a dokonca si nadávajú: „Ty blázon, ty idiot! Nevydal si sa širokou, ľahkou cestou, ale trval si na tom, že pôjdeš touto tŕnistou cestou. Nikto ťa nenútil; bola to tvoja vlastná voľba!“ Niektorí ľudia dokážu odísť aj po desiatich rokoch viery, odídu bez mihnutia oka. Keď sa potom dva alebo tri roky len tak pretĺkajú v spoločnosti, zistia, že spoločnosť nie je taká bezproblémová ani sa v nej nedá tak ľahko orientovať, ako si predstavovali, a neveriaci svet nie je taký pestrý a ideálny, ako sa zdalo; nikde vo svete sa im nedarí ľahko. Po zvážení zistia, že v cirkvi je to stále lepšie, a tak sa drzo vrátia. Keď sa vrátia, hovoria: „Viera v boha je dobrá; neverci sú zlí, stále šikanujú ľudí. Vo svete je príliš veľa utrpenia. V tých rokoch bez čítania božích slov, bez života v cirkvi, som upadol do temnoty, každý deň som plakal a škrípal zubami; zničilo ma to až do bodu, že sa už nepodobám na človeka. Je lepšie veriť v boha!“ Ohlasujú, že je lepšie veriť v Boha, ale v skutočnosti je to preto, lebo počuli, že na tomto svete je príliš veľa pohrôm a ľudstvo má čoskoro zažiť veľkú kataklizmu. Mať peniaze, pôdu, autá a domy je zbytočné; len tí, čo majú vieru, môžu byť spasení. A tak sa znova vrátia k viere v Boha. Nie je to oportunista? (Áno.) Oportunistickí ľudia môžu kedykoľvek opustiť cirkev. Ak vidia, že existuje nádej na získanie požehnaní návratom do cirkvi, môžu sa kedykoľvek aj vrátiť. Po návrate môžu povedať pár slov ľútosti a vyjadriť, že už nikdy neopustia Boha, ale keď uvidia, že vo svete je pokoj a mier a že si ešte môžu užiť pár dobrých dní, môžu cirkev kedykoľvek znova opustiť. Za čo považujú Boží dom a cirkev? Považujú ich za voľný trh, prichádzajú a odchádzajú, ako sa im zachce. Povedzte Mi, ak sú takíto ľudia vyčistení alebo odídu sami, mala by ich cirkev prijať späť, ak sa chcú vrátiť? (Nie.) Nemali by byť prijatí späť. Prijať ich späť je chyba a porušuje to princípy. Títo ľudia nespĺňajú štandardy pre členov cirkvi. Môžu kedykoľvek opustiť cirkev a aby získali požehnania, môžu sa do nej kedykoľvek votrieť späť, ale počas toho nikdy neprijímajú pravdu. To dokazuje, že nie sú pravými veriacimi. Takíto ľudia budú navždy cieľom vyčistenia a vypudenia. Cirkev by ich mala vyčistiť a povedať im: „Neľutuj. Keď raz odídeš, nemôžeš sa vrátiť. Cirkev ti druhýkrát dvere neotvorí. To je princíp.“ Niektorí ľudia hovoria: „Vtedy boli hlúpi, ale teraz sa správajú veľmi dobre. Sú poslušní ako jahniatko, žalostní ako tulák bez domova. Kedykoľvek vidia bratov a sestry, vyjadrujú svoju ľútosť a pocit viny, oči majú červené od plaču a kajania. Vyzerajú veľmi zúbožene a ich postoj k pokániu je veľmi dobrý. Nechajme ich vrátiť sa.“ Je tu nejaká veta, ktorá je v súlade s princípmi? (Nie.) Aj po troch alebo dokonca desiatich rokoch viery dokážu stále odhodlane a bez váhania opustiť cirkev. Čo sú to za úbožiaci? Sú to praví veriaci? (Nie.) Mali nejakú úprimnosť, keď si pôvodne vybrali nasledovať Boha? Nie. Ak by mali čo i len trochu úprimnosti, neboli by takí odhodlaní opustiť cirkev. Vo všeobecnosti môže mať človek nanajvýš takéto myšlienky, keď je slabý, skormútený alebo keď sa mu nedarí, ale nikdy by sa odhodlane nerozhodol opustiť cirkev a hľadať si inú cestu po troch, piatich alebo dokonca desiatich rokoch viery v Boha. Ak dokáže opustiť cirkev podľa svojej vôle, ukazuje to, že nebol úprimný, keď na začiatku prijal pravú cestu a pridal sa k cirkvi; mal postranné úmysly a ciele – inak sa to povedať nedá. Takýchto ľudí treba jasne rozlíšiť. Nie sú to praví veriaci. Ich viera v Boha a nasledovanie Boha sú len oportunistickou nádejou na získanie požehnaní. Takíto ľudia sú označení za oportunistov a keď sú raz rozpoznaní, mali by byť z cirkvi vyčistení. Ak neopustia cirkev a pokračujú v tom, že v cirkvi zneužívajú situáciu vo svoj prospech, je to preto, lebo nikto nedokáže rozlíšiť, čo sú zač. Avšak prostredníctvom dnešného duchovného spoločenstva o rôznych prejavoch týchto oportunistov by mali vodcovia a pracovníci a Boží vyvolený ľud mať o takýchto ľuďoch jasné porozumenie a schopnosť ich rozlišovať. Len čo sa zistí, že nikdy nečítajú Božie slová ani sa nemodlia k Bohu, nezaujímajú sa o Božie dielo ani o pravdy, ktoré Boh vyjadruje, nezaujímajú sa o pozitívne veci a neberú ich vážne, potom by sme sa mali mať pred nimi na pozore. Je potrebné pozorovať ich pohnútky a účel viery v Boha a zistiť ich postoj k cirkvi, postoj k pravde a postoj k Bohu. Ak je zrejmé, že nemajú správny postoj, sú obzvlášť ľahostajní k usilovaniu sa o pravdu a konaniu povinnosti, neprejavujú absolútne žiadny záujem a k Božím slovám vždy zaujímajú skeptický postoj, potom sa dá potvrdiť, že títo ľudia sú oportunisti a pochybovači. V takom prípade by nemali byť považovaní za bratov alebo sestry; nie sú súčasťou cirkvi. Namiesto toho by mali byť z cirkvi vyčistení. Verili roky a stále neprijímajú pravdu; mohlo by byť užitočné pokračovať s nimi v duchovnom spoločenstve o pravde? Bolo by reálne ďalej čakať na ich pokánie? Na takýchto ľuďoch už nepracujte a nečakajte na ich pokánie. Ak nie sú ochotní konať svoju povinnosť a stále chcú zbytočne predlžovať svoj pobyt v cirkvi bez toho, aby odišli, potom by cirkevní vodcovia mali nájsť spôsob, ako ich múdro izolovať. Je to primerané? (Áno.) Len čo sú títo ľudia rozpoznaní ako oportunisti, sú už zaradení medzi rôznych zlých ľudí a pochybovačov. Keďže sú to zlí ľudia a pochybovači, spĺňajú princípy a podmienky na vyčistenie alebo vypudenie z cirkvi. Je určite lepšie ich vyčistiť skôr ako neskôr. Včasné vyčistenie predchádza mnohým problémom a oni sa už nemusia cítiť ukrivdení. Takýmto ľuďom by ste mali jasne povedať: „Nemusíš v srdci stále kalkulovať, kedy alebo ako odísť, a nemusíš stále kalkulovať, či zostaneš alebo odídeš. Boží dom a Boh ľudí nenútia; ak chceš odísť, cirkev ťa nebude prehovárať, aby si zostal. Ale jednu vec ti treba objasniť: Ak si si istý, že nie si človekom z Božieho domu a nie si ochotný byť členom cirkvi, potom odíď čo najskôr; neodkladaj to. Je to pre dobro všetkých. Ak veríš v existenciu Boha, dokážeš prijať Božie slová ako pravdu a si úprimne ochotný pridať sa k cirkvi, potom si oprávnene členom cirkvi. Ale teraz ním nie si. Prišiel si z oportunizmu a možno to sám nevieš, ale my sme na základe Božích slov, pravdy a princípov cirkvi pri zaobchádzaní so všetkými druhmi ľudí rozlíšili, že si oportunista. Stále kalkuluješ, kedy je ten správny čas na odchod z cirkvi; to je taká oštara. Nemusíš hľadať správny čas; môžeš odísť teraz. Ak si si stále neistý ohľadom zjavenia a diela Boha, potom ti teraz jasne hovorím: Nemusíš už nad tým premýšľať ani to podrobne skúmať, nemusíš si to už sťažovať – môžeš teraz opustiť cirkev, dvere Božieho domu sú otvorené a Boží dom si ťa neponechá, nenúti ľudí.“ Je primerané takto konať? (Áno.) Dajte im únikovú cestu; nenechajte ich tu každý deň trpieť muky a byť nepokojnýmí ako na ihlách, neustále trýznených svojimi pocitmi, svojím telom, svojimi vyhliadkami a otázkou, či zostať alebo odísť. Bez ohľadu na to, ako veľmi ich tieto veci trýznia, nikdy to k ničomu nevedie. Stále v srdci premýšľajú, kedy odísť, ako odísť, či utrpia straty a nešťastie, ak odídu skôr, a či môžu získať požehnania, ak zostanú dlhšie. Čo ak odídu a potom sa Božie slová naplnia? Čo ak neodídu a Božie slová zostanú nenaplnené? Nie je potrebné, aby sa neustále trápili a znepokojovali týmito vecami. Keďže neveria v Boha s úprimnou ochotou, mali by odísť čo najskôr. Nemali by tu zostávať a snažiť sa zneužívať situáciu vo svoj prospech a tváriť sa, že sú niekým, kým nie sú. Povedzte Mi, je dobré im takto poradiť a takto to riešiť? (Áno.) Je prehnané zaradiť oportunistov medzi rôznych zlých ľudí, ktorí majú byť vyčistení alebo vypudení? (Nie.) Niektorí ľudia hovoria: „Ako môžu byť takíto ľudia považovaní za zlých?“ Koľko dobrých je medzi pochybovačmi? V Božích očiach je povaha-podstata tých, ktorí veria v Boha a uznávajú Jeho existenciu, považovaná za zlú, nieto ešte tých, ktorí v Boha vôbec neveria a neuznávajú Jeho existenciu. Je teda prehnané zaradiť ich medzi zlých ľudí? (Nie.) V každom prípade sú stále aspoň nazývaní ľuďmi – zlými ľuďmi. Už to, že nie sú zaradení medzi zlých démonov, je dobré. Zaradiť ich medzi zlých ľudí je úplne vhodné a primerané; nie je to vôbec prehnané. Takíto zlí ľudia sú tiež jedným z rôznych typov ľudí, ktorých má Boží dom vyčistiť alebo vypudiť. Toto je štvrtý typ pochybovača, ktorého účelom viery v Boha je oportunizmus.

Aké sú hlavné charakteristiky oportunistov? Aké hlavné charakteristiky ste zistili prostredníctvom svojich kontaktov s týmito ľuďmi a pozorovaním pováh, názorov, postojov alebo ľudskej prirodzenosti, ktoré zjavujú? Zhrňte ich. (Oportunisti nezačínajú veriť v Boha, aby sa usilovali o pravdu. Počujú, že Cirkev Všemohúceho Boha prekvitá, a tak prichádzajú veriť v Boha len s nádejou, že z Božieho domu získajú nejaké výhody a požehnania, hľadajúc zisk. A ak tieto veci po nejakom čase nedostanú, chcú odísť. Títo ľudia neveria v Boha úprimne a vôbec nemajú záujem veriť v Boha.) Aký je najväčší problém s oportunistami? Hlavným problémom je, že sa nezaujímajú o pravdu, ale najviac sa zaujímajú o získanie požehnaní, a preto je pre nich najťažšie prijať pravdu. Niektorí ľudia hovoria: „Nemôžeš ich predsa vyčistiť alebo vypudiť len preto, že sa nezaujímajú o pravdu, však?“ To, že sa títo ľudia nezaujímajú o pravdu, sa prejavuje hlavne tým, že nikdy nečítajú Božie slová ani nemajú duchovné spoločenstvo o pravde. Ak počujú niekoho hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde a o poznaní samého seba, alebo hľadať pravdu na riešenie problémov, cítia v srdci výnimočný odpor, sú úplne bez záujmu a začnú driemať. Majú voči týmto veciam extrémny odpor a dokonca používajú plané reči, rozprávajú o pohromách a diskutujú o tom, ako Boh ukazuje znamenia a zázraky, aby vyrušovali ostatných v duchovnom spoločenstve o pravde. V dôsledku toho sa niektorí, ktorí sa neusilujú o pravdu, nadchnú, keď počujú tieto témy, a zapoja sa do diskusie. Nie je to očividné vyrušovanie cirkevného života? Vo svojom každodennom živote len zriedka čítajú Božie slová, a keď to občas urobia, je to pravdepodobne preto, že ich niečo vnútri trápi. Nezaujímajú sa o zhromaždenia, o jedenie a pitie Božích slov, ani o duchovné spoločenstvo o Božích slovách. Zaujímajú sa len o to: „Kedy príde boží deň? Kedy sa skončia veľké kataklizmy? Kedy si budeme môcť užívať požehnania nebeského kráľovstva?“ Stále premýšľajú o týchto veciach. Ak nikto nediskutuje o týchto témach, idú hľadať na internet, a po hľadaní začnú tieto veci šíriť počas zhromaždení. Ich srdcia sú zaplavené týmito vecami. Pokiaľ počujú ostatných hovoriť v duchovnom spoločenstve o témach, ktoré ich zaujímajú, môžu sa pridať a zapojiť do duchovného spoločenstva. Ale len čo započujú obsah súvisiaci s pravdou alebo Božími slovami, nechcú počúvať. Začnú driemať a niektorí dokonca odídu, zatiaľ čo iní sa začnú vrtieť – prejavujú všelijaké nepekné formy správania. Ty povieš: „Hovorme v duchovnom spoločenstve o Božích slovách.“ Oni povedia: „Som smädný, musím sa napiť vody.“ Ty povieš: „Hovorme v duchovnom spoločenstve o poznaní samého seba,“ alebo „Hovorme v duchovnom spoločenstve o detailoch konania povinností; pozrime sa, čo o tom hovoria Božie slová a aké sú pravda-princípy“. Oni povedia: „Mám niečo na práci. Už musím ísť. Dobre sa porozprávajte.“ Nachádzajú si všelijaké výhovorky, aby odmietli a odopreli duchovné spoločenstvo o Božích slovách a pravde. To jasne odhaľuje skutočnosť, že nielenže nemilujú pravdu, ale z hĺbky svojho srdca majú voči pravde aj odpor a odporujú jej. Kedykoľvek sa spomenú Božie slová, pravda, otvorene sa nepostavia proti ani neargumentujú, ale nachádzajú si rôzne výhovorky, aby ich odmietli a vyhli sa im. Nemôžu tieto prejavy jasne ukázať, že sú to oportunisti? Neukazuje to jasne, že sú to pochybovači, ktorí veria v Boha s určitým účelom, z oportunizmu? (Áno.) Niektorí ľudia hovoria: „Ty hovoríš, že sú to pochybovači a nenasledujú Boha úprimne, tak prečo dokážu veriť až doteraz a stále sa namáhať a znášať útrapy pre prácu cirkvi?“ Nie sú formy správania, ktoré sme práve spomenuli, dostatočnou odpoveďou na túto otázku? Tieto formy správania stačia na to, aby dokázali, že sme ich presne rozlíšili a posúdili. Preto, aby ste posúdili, či je účel viery človeka v Boha oportunistický, mali by ste to posudzovať a rozlišovať na základe jeho postoja k Bohu, Božiemu dielu, pravde a k pozitívnym a negatívnym veciam. Toto je najpresnejšie. Nie je presné a objektívne posudzovať to podľa jeho vonkajšieho správania a konania. Len jeho pravé vnútorné myšlienky a jeho postoj k Bohu a pravde odkrývajú problémy; len toto sú najpresnejšie kritériá na charakterizovanie toho, akým typom človeka je. Teraz už v zásade jasne chápete podstatu tých, ktorých účelom viery v Boha je oportunizmus? Stretli ste sa všetci s takýmito ľuďmi? (Áno.) Pre takýchto ľudí je lepšie odísť čo najskôr. Ak sú úprimne ochotní poskytovať službu, potom si ich možno s nevôľou ponechať. Ak však nekonajú svoje povinnosti a nedokážu poskytnúť žiadnu službu, ale spôsobujú vyrušenia a majú negatívny vplyv na prácu cirkvi a cirkevný život, potom by mali byť prinútení odísť čo najskôr. Toto je princíp pre vyčistenie pochybovačov. Boží dom potrebuje ľudí, ktorí úprimne veria v Boha a milujú pravdu; potrebuje verných vykonávateľov služby. Absolútne nepotrebuje pochybovačov alebo tých, ktorí váhavo pozorujú, aby len dopĺňali počty. Cirkev tiež nepotrebuje nikoho, kto by len dopĺňal počty. Týmto ukončíme naše duchovné spoločenstvo na túto tému.