E. Žiť z cirkvi

Ďalej budeme v duchovnom spoločenstve hovoriť o piatom cieli: veriť v Boha, s cieľom žiť z cirkvi. Téma života z cirkvi vám je všetkým známa, však? (Áno.) Aké sú prejavy ľudí, ktorí žijú z cirkvi? Prostredníctvom akých prejavov môžeme určiť, že ich cieľ viery v Boha je nečistý, že nenasledujú Boha úprimne ani sa nesnažia dosiahnuť spásu a že sa neprišli usilovať o pravdu, prijať ju a praktizovať Božie slová na základe viery v Božiu existenciu a ochoty prijať Božiu spásu, aby tak dosiahli cieľ získania spásy, ale namiesto toho prišli žiť z cirkvi? Čo znamená žiť z cirkvi? Vonkajší význam je veľmi jasný. Znamená to pripojiť sa k denominácii prostredníctvom náboženskej viery s cieľom vyriešiť problémy súvisiace s každodenným životom a problém zabezpečenia jedla. Toto je najstručnejšia a najvýstižnejšia definícia žitia z cirkvi a je to aj najjasnejšia definícia. Aké prejavy teda títo ľudia vykazujú, ktoré potvrdzujú, že nie sú pravými veriacimi, ale namiesto toho prišli žiť z cirkvi? Niektorí ľudia majú zručnosť v určitej oblasti a schopnosť pracovať ako normálny človek, ale vidia, že táto spoločnosť je nespravodlivá a že nie je ľahké uživiť sa v nej prácou. Zarábať si prácou na živobytie, aby človek uživil všetkých členov svojej rodiny, si vyžaduje vstávať skoro a zostávať hore do neskorej noci, znášať veľa útrap a strpieť veľa krivdy – človek musí byť aj taktný a flexibilný, ale aj dostatočne bezohľadný a zlý a musí mať stratégie a schopnosti – len vtedy si môže zabezpečiť stabilné živobytie a presadiť sa v spoločnosti. Keď sa pozrieme na tých, ktorí pracujú, bez ohľadu na odvetvie a bez ohľadu na to, či patria do vyššej, strednej alebo nižšej spoločenskej triedy, uživiť sa nie je ľahké. Títo úradníci si navonok zachovávajú zdanie ľudskej podoby, so svojím očarujúcim vzhľadom, vysokými titulmi, vysokým vzdelaním a skvelými platmi a výhodami, a všetci im závidia, ale každá prekážka, s ktorou sa na pracovisku stretnú, je utrpením. Pracovať v žiadnej oblasti nie je ľahké. Byť roľníkom a obrábať pôdu je ešte ťažšie. Roľníci sa veľmi namáhajú, a predsa získajú len toľko jedla, aby uživili svoje rodiny, nemajú peniaze na nákup oblečenia a iných potrieb ani na opravu svojich domov, a keď chcú minúť nejaké peniaze, musia sa spoliehať na predaj zeleniny alebo chov dobytka, aby to mohli urobiť – byť roľníkom je ešte mizernejšie! Ako hovoria neverci: „Peniaze sa ťažko zarábajú – narodiť sa je ľahké, ale žiť je ťažké“ – uživiť sa je veľmi ťažké. Niektorí ľudia nemajú prostriedky, ako si zarobiť na živobytie, vidia, že neverci sú veľmi zlí, a myslia si, že tí s náboženskou vierou sú nevinní a že uživiť sa v cirkvi by mohlo byť o niečo ľahšie, a tak využijú príležitosť, keď Boží dom káže evanjelium, aby sa infiltrovali do cirkvi. A keď počujú, že tým, ktorí konajú povinnosti, sa poskytuje jedlo, prídu konať povinnosť. Niektorí ľudia, ktorí chcú konať povinnosť, si myslia: „Som živiteľom rodiny. Pokiaľ sú doma ľudia, ktorí obrábajú pôdu, a životné náklady mojej rodiny sú zabezpečené, budem konať svoju povinnosť.“ Ich hlavným cieľom viery v Boha a konania povinnosti je získať dostatok jedla a teplého oblečenia na prežitie – mať tri jedlá denne a už sa viac nespoliehať na prácu a zarábanie peňazí, aby sa uživili; všetko je pre nich v poriadku, pokiaľ majú pomoc cirkvi a bratov a sestier. Aby dosiahli tento cieľ, robia všetko, čo im cirkev zariadi. Sú aj takí ľudia, ktorí sa po vstupe do cirkvi začnú učiť, ako byť vodcami a kázať. Veľa čítajú Božie slová, veľa si ich odpisujú a učia sa ich naspamäť a po naučení sa ich učia kázať iným a pomáhať ľuďom riešiť problémy. Všetkými možnými spôsobmi sa snažia pomôcť každému a dúfajú, že ľudia im po prijatí ich pomoci podajú pomocnú ruku a že po vypočutí ich kázní a Božích slov, ktoré kážu, budú voči nim cítiť vďačnosť a tak im poskytnú milodary a pomoc. Napríklad, ak nemajú peniaze na zaplatenie účtov za vodu a elektrinu doma, bratia a sestry im ich môžu pomôcť zaplatiť, a ak nemajú peniaze na zaplatenie školného pre svoje deti alebo na pokrytie liečebných nákladov pre svojich chorých rodičov, cirkev alebo bratia a sestry im môžu tieto prostriedky poskytnúť, pretože konajú povinnosť. Takto sa cítia pri viere v Boha pohodlne a majú pocit, že ich viera v Boha stojí za to, že im nespôsobila žiadne straty a že dosiahli svoj cieľ. V srdci neustále ďakujú Bohu a hovoria: „Toto všetko je božia milosť, božia priazeň. Bohu vďaka!“ Aby „splatili“ Božiu lásku, „dodržia“ opatrenia cirkvi, a pokiaľ im je poskytnuté jedlo a životné náklady, urobia akúkoľvek úlohu – ich cieľom je jednoducho zabezpečiť si za to stabilné živobytie. Keď cirkev prehliadne ich životné potreby a nevyrieši ich ťažkosti včas, stanú sa nespokojnými. Ich postoj k práci cirkvi a k povinnostiam, ktoré im pridelil Boží dom, sa okamžite zmení. Povedia: „Toto nepôjde, musím ísť von a zarobiť si peniaze. V minulosti som nemal príležitosť zarábať peniaze, pretože som konal prácu cirkvi. Dokonca som často riskoval zatknutie veľkým červeným drakom, pretože som tú prácu vykonával osobne, a všade ma poznajú. Teraz nie je pre mňa jednoduché zarábať peniaze. Čo mám robiť?“ V takejto situácii aktívne predstavia svoje ťažkosti a požiadavky bratom a sestrám, dokonca sa obrátia na Boží dom a budú od neho žiadať. Niektorí ľudia nemajú peniaze na svoje životné náklady alebo na starobu, ale neriešia tieto problémy sami. Namiesto toho sa chcú spoliehať na to, že sa budú namáhať v Božom dome, aby si zarobili peniaze na svoje životné náklady. Niektorí ľudia to ešte stupňujú – nielenže žiadajú Boží dom, aby im zabezpečil životné náklady a náklady na výchovu detí a podporu rodičov, ale žiadajú aj peniaze na svoje liečebné náklady. Niektorí ľudia dokonca žiadajú od Božieho domu peniaze na splácanie svojich pôžičiek – ich požiadavky sa stávajú čoraz prehnanejšími a naozaj sa nehanbia o takéto veci žiadať. Keď niektorí ľudia uveria v Boha a pripoja sa k cirkvi, peniaze, ktoré im Boží dom vypláca na pokrytie nákladov, a ďalšie prostriedky, ktoré si aktívne žiadajú, prevyšujú peniaze, ktoré si zarobia prácou. Pokiaľ sú tieto podmienky splnené, navonok sa zdá, že prácu, ktorú im pridelil Boží dom, vykonávajú s oddanosťou a veľkou vernosťou. Len čo sa však tieto výhody znížia alebo zmiznú, ich postoj sa zmení. Ich postoj k práci, ktorú im pridelila cirkev, sa mení podľa postoja bratov a sestier k nim a podľa výšky finančnej pomoci, ktorú im poskytuje Boží dom. Len čo je milosť, ktorej sa tešia, odňatá alebo sa pominie, už ich pri konaní povinností viac nevidno. Títo ľudia od chvíle, keď začnú veriť v Boha, kalkulujú, ako si podvodom získať miesto v Božom dome a po tom, čo sa tu uchytia, sa „právom“ tešiť z milodarov a pomoci bratov a sestier, ako aj z pomoci Božieho domu a jeho zaopatrenia pre ich každodenný život. Vôbec sa úprimne nevydávajú Bohu, vôbec neprichádzajú, aby sa bezpodmienečne vydali – namiesto toho sa pripájajú k cirkvi s jediným cieľom, a to žiť z nej a zabezpečiť si živobytie. Len čo sa tento cieľ nedá dosiahnuť tak, ako si to želajú, rýchlo sa stanú nepriateľskými a rýchlo odhalia svoju pravú tvár, tvár pochybovača. Od chvíle, keď začnú veriť v Boha, neprichádzajú s úprimnosťou; nenasledujú Boha úprimne, ani dobrovoľne nezanechávajú veci a nevydávajú sa Bohu bez toho, aby žiadali odmenu a bez toho, aby za to niečo požadovali. Namiesto toho prichádzajú veriť v Boha s vlastnými požiadavkami, úmyslami a cieľom – s cieľom odhodlane žiť z cirkvi a spoliehať sa na cirkev a bratov a sestry, aby sa uživili, keďže veria v Boha. Len čo sa tento cieľ nedá dosiahnuť alebo splniť tak, ako si želajú, nájdu si inú cestu vpred, buď pôjdu do práce, alebo budú podnikať. Nie sú aj takíto ľudia? (Áno.) V cirkvi je niekoľko ľudí tohto typu. Na začiatku, keď im Boží dom alebo bratia a sestry dajú nejaké veci ako milodary, napríklad oblečenie, veci dennej potreby alebo peniaze, navonok sa zdajú byť v rozpakoch, ale v skutočnosti vnútri žiaria radosťou. Povedzme napríklad, že hostia jedného alebo dvoch bratov a sestry alebo konajú svoju povinnosť na plný úväzok, a tak Boží dom alebo bratia a sestry poskytnú ich rodinám nejaké milodary a finančnú pomoc. Cítia sa z toho celkom šťastní a spokojní, myslia si, že viera v Boha sa oplatí a je zisková a že nič nestratili. Postupom času sa ich srdcia stávajú čoraz chamtivejšími, ruky naťahujú stále viac a sú čoraz nehanebnejší – bez ohľadu na to, koľko dostanú, nikdy nie sú spokojní. Spočiatku sa hanbia veci prijímať, ale časom majú pocit, že je to trochu oprávnené, a potom sa začnú rozhorčovať, že to nestačí. Neskôr priamo požadujú, že im Boží dom musí dať určitú sumu; inak nebudú schopní prežiť, a tak nebudú môcť konať svoje povinnosti. Nie je ich chamtivosť čoraz väčšia? (Áno.) Napriek tomu, že sa tešia toľkej milosti, nielenže nerozmýšľajú o jej splatení, ale od Božieho domu žiadajú čoraz viac. Veria, že je to Boží dom, kto im dlhuje, že sú to bratia a sestry, kto im dlhuje, a že je len správne, aby dostávali milodary a finančnú pomoc. Ak dostanú menej alebo ak to dostanú neskôr, nie sú spokojní. Prijmú akúkoľvek sumu peňazí a akékoľvek veci, ktoré im dajú, s pocitom, že je to len správne. Keď pokračujú v konaní svojej povinnosti dlhší čas, ešte viac cítia, že na to majú nárok, a začnú požadovať, aby im Boží dom poskytol špičkové mobilné telefóny a počítače. Požadujú tiež, aby im Boží dom nainštaloval do domov klimatizáciu a poskytol spotrebiče ako mikrovlnky a umývačky riadu. Dokonca požadujú, aby im Boží dom kúpil dom a poskytol auto, a niektorí žiadajú slúžku. Ich požiadavky rastú, ich chamtivosť sa zvyšuje a nakoniec začnú mať absurdne prehnané požiadavky a odvážia sa žiadať čokoľvek. Veria: „Vo svojej viere v boha som sa vydal bohu a namáhal pre boží dom. Som súčasťou božieho domu. Vy dávate Bohu toľko obiet – čo je na tom zlé, ak mi dáte podiel? Navyše, ak mi dáte podiel, nebude to zadarmo; aj ja sa v božom dome namáham a riskujem, aj ja znášam útrapy a platím cenu. Nie je len správne, že sa môžem tešiť z týchto vecí? Preto musí boží dom bezpodmienečne splniť moje požiadavky, mal by mi dať všetko, čo potrebujem, a nemal by byť skúpy.“ Povedzte mi, nie sú toto prejavy žitia z cirkvi? Nie sú takíto ľudia pochybovači? (Áno.) Presnou charakteristikou tohto správania je žitie z cirkvi. Čo znamená žiť z cirkvi? Znamená to vynucovať si od Božieho domu peniaze a majetok pod zámienkou viery v Boha a žiadať odmenu od Božieho domu pod zámienkou namáhania sa pre Boží dom a konania povinnosti. Toto znamená žiť z cirkvi. Môžu sa takíto ľudia usilovať o pravdu? (Nie.) Prečo zanechávajú veci, namáhajú sa a znášajú útrapy? Je to preto, aby konali povinnosť? Praktizujú pravdu? (Nie.) Namáhajú sa a znášajú útrapy vôbec nie s cieľom konať svoju povinnosť, ale výlučne preto, aby si zabezpečili živobytie, a vôbec nedovolia, aby ich niekto kritizoval – chcú len oprávnene žiť z cirkvi. Toto sú ľudia, ktorí žijú z cirkvi.

Tí, ktorí žijú z cirkvi, neveria v Boha z iného dôvodu, než aby si zabezpečili živobytie, aby si zaistili obživu. Sú okolo vás ľudia, ktorí žijú z cirkvi? Hovorte o ich prejavoch. (Stretol som sa s takým človekom. Spočiatku sa zdal trochu inteligentný a nadšený, tak ho cirkev poverila kázaním evanjelia. V tom čase sa jeho rodine žilo ťažko, tak mu cirkev poskytla nejakú pomoc. Neskôr sa však zistilo, že míňal peniaze bez princípov, míňal ich na veci, na ktoré nemal, a nešetril tam, kde mohol. Keď s ním bratia a sestry hovorili v duchovnom spoločenstve o pravde-princípoch, bol nespokojný a vnútorne veľmi odolával. Pretože zneužíval peniaze Božieho domu, cirkev urobila rozumné úpravy podľa usporiadania a ustanovení Božieho domu a znížila mu finančnú pomoc. V dôsledku toho stratil predchádzajúcu energiu, ktorú mal na konanie svojej povinnosti, a stával sa čoraz povrchnejším. Neskôr mu cirkev prestala pomáhať a do konania povinnosti už nevkladal svoje srdce. Celý čas premýšľal o tom, ako pracovať a zarábať peniaze. Dokonca si požičiaval peniaze od bratov a sestier s tvrdením, že si potrebuje kúpiť auto a investovať do založenia firmy, a hovoril, že tak bude kázanie evanjelia pohodlnejšie a získa viac ľudí. Svojimi slovami očividne ľudí klamal a zavádzal; používal zámienku kázania evanjelia na vylákanie peňazí od bratov a sestier.) Ako sa s ním zaobchádzalo? (Bol priamo vypudený.) To bolo správne. Toto je žitie z cirkvi. Keď ľudia, ktorí žijú z cirkvi, prvýkrát uveria v Boha, zdajú sa byť trochu nadšení a trochu sa vydávajú a v tom čase nie sú ich požiadavky vysoké – stačí im, že dostanú jedlo. Postupom času však už nie sú spokojní s tým, čo dostávajú, a začnú mať stále vyššie a vyššie požiadavky, a ak sa ich požiadavky nesplnia, začnú sa správať vyhýbavo a prestanú byť ochotní poskytovať službu. Keď konajú kúsok svojej povinnosti, dokonca ich treba strážiť, inak to robia povrchne. Nakoniec, keď sa zistí, že služba, ktorú poskytujú, prináša viac škody ako úžitku, sú vyradení. Niektorí hovoria: „Prečo im Boží dom neprejavuje lásku?“ Aj prejavovanie lásky má svoje princípy. Títo ľudia sú pochybovači, nečítajú Božie slová ani neprijímajú pravdu, pri konaní svojich povinností sa neustále správajú vyhýbavo a povrchne a nepočúvajú, keď sa hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, ani neprijímajú žiadne orezávanie, a dá sa povedať, že sú nenapraviteľní. V dôsledku toho sa s nimi dá zaobchádzať len tak, že budú vyčistení a vyradení. Ak vodcovia a pracovníci objavia takúto osobu, mali by ju pohotovo vyriešiť, a ak takúto osobu objavia bratia a sestry, mali by to pohotovo nahlásiť vodcom a pracovníkom. Toto je zodpovednosť každého z Božieho vyvoleného ľudu. Len čo sa potvrdí, že táto osoba žije z cirkvi, že si len hľadá živobytie a že je pochybovačom, a potvrdí sa, že odmieta pracovať, keď nedostane peniaze, stane sa neochotnou a nepriateľskou, keď má pocit, že nie je dostatočne zaplatená, a urobí trochu práce len vtedy, keď je dostatočne zaplatená, netreba jej prejavovať žiadnu zhovievavosť – musia ju vyčistiť z cirkvi! Presne povedané, takíto ľudia nie sú ani vhodní poskytovať službu v Božom dome. Ak im nezaplatíš, nebudú ochotní poskytovať službu; ale pokiaľ im zaplatíš, aj keď sú si vedomí, že len poskytujú službu, stále budú ochotní to robiť. Ale akú službu môžu títo pochybovači poskytovať? Nedokážu ani dobre poskytovať službu a ich služba nie je na požadovanej úrovni, takže by mali byť vyradení. Preto prvá vec, ktorú treba urobiť, len čo sa zistí, že sú to ľudia, ktorí žijú z cirkvi, je zaobchádzať s nimi ako so zlými ľuďmi a vypudiť ich z cirkvi. Vôbec to nie je prehnané; plne to zodpovedá princípom Božieho domu pre vyčistenie a vypudenie ľudí. Treba takémuto človeku dať príležitosť na pokánie? Treba ho nechať na pozorovanie? (Nie.) Je schopný činiť pokánie? (Nie.) Presne taká je jeho prirodzenosť; nikdy nebude činiť pokánie. Je satanovho druhu. Medzi satanovým druhom je jeden typ človeka s prirodzenosťou diabolského naničhodníka, ktorý sa chce všade, kde je, priživovať na ostatných a nikde, kam príde, sa nevenuje žiadnej poriadnej práci a snaží sa len podvádzať a klamať ľudí. Vidí, že veriaci v Boha majú ľudskú prirodzenosť a predpokladá, že týchto ľudí je ľahké oklamať, a tak prichádza do Božieho domu, aby žil z cirkvi. Netuší, že Boží dom ho už dávno rozpoznal, chráni sa pred ním a má princípy, ako s takýmito ľuďmi naložiť. Keď jeho pokusy žiť z cirkvi zlyhajú, od hanby vybuchne hnevom a odhalí svoju pravú tvár. Vtedy budeš vedieť, prečo Boží dom nedáva takýmto ľuďom príležitosť na pokánie – je to preto, lebo nemajú žiadnu ľudskú prirodzenosť a nie sú schopní zmeny. Sú to tí diabolskí naničhodníci, o ktorých hovoria neverci. Preto Boží dom s takýmito ľuďmi zaobchádza tak, že ich priamo vyčistí alebo vypudí a nikdy ich neprijme späť do cirkvi. Je vhodné naložiť s nimi ako so zlými ľuďmi? (Áno.) Týmto sa končí naše duchovné spoločenstvo na túto tému.

F. Hľadať útočisko

Ďalej budeme v duchovnom spoločenstve hovoriť o šiestom cieli, šiestom druhu pochybovača, ktorého treba z cirkvi vyčistiť alebo vypudiť: o tých, ktorých cieľom viery v Boha je hľadať útočisko. Niektorí ľudia hovoria: „Aké sú prejavy hľadania útočiska? Sú takí, ktorí veria v Boha, aby hľadali útočisko? Naozaj takí ľudia existujú?“ Počuli ste niekedy niekoho povedať: „Cirkev je útočisko; ľudia veria v Boha, aby mohli hľadať útočisko?“ V náboženstve to hovorí veľa ľudí. Pokiaľ ide o podstatu tohto výroku, je rozdiel medzi týmto výrokom a cieľom, ktorý sa chystáme rozobrať – „veriť v Boha s cieľom hľadať útočisko“? (Áno.) V čom je rozdiel? Pred čím hľadajú útočisko? (Tí, ktorí úprimne veria v Boha, majú pri usilovaní sa o pravdu tiež nejaké nečistoty; tiež dúfajú, že sa vyhnú pohromám alebo ťažkostiam a získajú nejaký pokoj. Avšak typ človeka v šiestom cieli verí v Boha čisto preto, aby hľadal útočisko, a nie je v ňom ani najmenší kúsok úprimnej viery v Boha. V tom je rozdiel.) Rozdiel je tu medzi tým, keď človek verí v Boha s nečistými pohnútkami, a tým, keď verí v Boha len preto, aby v Ňom hľadal útočisko. Okrem tohto rozdielu je tu aj rozdiel v tom, pred čím hľadajú útočisko. Niektorí ľudia majú vo svojom cieli viery v Boha primiešané nečistoty; veria v Boha, aby sa vyhli pohromám, unikli pohromám alebo aby ich Boh chránil a dohliadal na nich, a potom sa môžu objektívne vyhnúť niektorým nebezpečenstvám a pohromám. Práve týmto pohromám sa snažia vyhnúť. Typ človeka v tomto šiestom cieli, o ktorom hovoríme v duchovnom spoločenstve – ten, ktorého cieľom viery v Boha je hľadať útočisko – hľadá útočisko pred širšou škálou vecí. Pre neho to, čo je najreálnejšie, ďaleko presahuje vyhýbanie sa veľkým kataklizmám, ktoré ešte len majú nastať. Aké sú teda pre neho tie najreálnejšie problémy? Napríklad stretnutie s mocnými nepriateľmi v spoločnosti, riešenie súdnych sporov, urazenie vládnych úradníkov alebo vplyvných ľudí, porušenie zákona, vojna alebo rôzne pohromy v jeho krajine alebo stretnutie s niektorými ľuďmi alebo udalosťami, ktoré ohrozujú jeho život alebo bezpečnosť jeho rodiny, a tak ďalej. Po stretnutí s týmito situáciami si nájde cirkev, o ktorej verí, že je dôveryhodná a spoľahlivá, aby hľadal útočisko; toto je hľadanie útočiska, o ktorom sa hovorí v šiestom cieli. To znamená, že keď sa vo svojom každodennom živote stretne s nejakými ťažkosťami, ktoré ohrozujú jeho život, rodinu, prácu, kariéru a tak ďalej, prichádza do cirkvi hľadať útočisko a hľadá pomoc zo strany sily veľkej skupiny ľudí. Toto je viera v Boha s cieľom hľadať útočisko, ako sa spomína v šiestom cieli. Nie je to odlišné od nečistôt pravých veriacich? (Áno.) Cieľom tohto typu človeka pri viere v Boha je hľadať útočisko, hľadať pomoc od cirkvi. To znamená, že dúfa, že mu cirkev podá pomocnú ruku, a okrem finančnej pomoci tiež požaduje, aby mu cirkev poskytla ochranu, podporu a pomoc. Niektorí takíto ľudia chcú tiež využiť vplyv, postavenie a povesť cirkvi v spoločnosti, aby bojovali proti podlým režimom alebo podlým silám, ktoré utláčajú tých, ktorí veria v Boha, a ubližujú im, aby tak boli chránené ich životy alebo živobytie. Toto je ich cieľ viery v Boha. Sú takíto ľudia? Veria, že cirkev je dobré útočisko, ktoré sa dá oddeliť od politiky a spoločnosti, a myslia si, že keď potrebujú pomoc, cirkev im môže úprimne a láskavo podať pomocnú ruku, aby im poskytla akúkoľvek finančnú pomoc, aby sa ich zastala, obhajovala ich, zastupovala ich v súdnych sporoch a bojovala za ich práva a záujmy. Toto je cieľ týchto ľudí pri viere v Boha. Sú dodnes v cirkvi takíto ľudia? Počuli ste o takýchto ľuďoch? V zahraničných cirkvách takíto ľudia určite sú. Títo ľudia veria v Boha a pripájajú sa k cirkvi len s cieľom hľadať útočisko. Nerozumejú, čo je viera, nieto ešte, aby sa zaujímali o pravdu. Keď sa však stretnú s ťažkosťami a v spoločnosti nenájdu žiadnu pomoc, spomenú si na cirkev a veria, že cirkev je miesto, kde môžu bezpečne nájsť útočisko, najlepšiu únikovú cestu a najbezpečnejšie miesto, a tak sa rozhodnú veriť v Boha a vstúpiť do cirkvi, aby dosiahli svoj cieľ, ktorým je vyhnúť sa pohromám.

Pohromy sú teraz čoraz väčšie a človek nemá ako žiť. Sú takí, ktorí sa rozhodujú veriť v Boha len preto, aby sa vyhli pohromám. Veria, že Boh existuje, ale nemajú ani trochu lásky k pravde. Ak takíto ľudia uveria v Boha, mala by ich cirkev prijať? Mnoho ľudí nevidí tento problém jasne a myslia si, že cirkev by mala prijať každého, kto verí, že Boh existuje. To je strašný omyl. Rozhodnutie cirkvi prijať niekoho by malo byť založené na tom, či tento človek dokáže prijať pravdu a či je predmetom Božej spásy, a nie na tom, či je ochotný veriť v Boha. Je mnoho diablov, ktorí by chceli získať požehnania a nájsť cestu vpred prostredníctvom viery v Boha – mala by cirkev prijať aj takýchto ľudí? Nie je to ako kázanie evanjelia vo Veku milosti, keď bol prijatý každý, pokiaľ veril. Vo Veku kráľovstva má cirkev princípy a obmedzenia Božích správnych ustanovení, pokiaľ ide o to, koho prijíma. Nech je to ktokoľvek, ak nemiluje alebo neprijíma pravdu, nemôže byť prijatý. Prečo takíto ľudia nie sú prijatí? Takýchto ľudí nemožno prijať predovšetkým preto, lebo nemôžeme jasne vidieť ich minulosť alebo to, akí ľudia to v skutočnosti sú. Ak by cirkev prijala diabla, zlého človeka ohavnej podlosti, každý vie, aké neblahé dôsledky by to malo pre cirkev. Okrem toho, keď veríme v Boha, mali by sme chápať Jeho úmysly, koho spasí a koho vyraďuje. Z akých ľudí sa skladá cirkev? Tvoria ju tí ľudia, ktorí prijímajú Božiu spásu, tí, ktorí milujú pravdu, tí, ktorých Boh prijíma. Boh nespasí tých, ktorí v Neho úprimne neveria a neprijímajú pravdu, pretože neprijatie pravdy je problémom prirodzenosti človeka a takýto človek je od satana a nikdy sa nezmení. Preto takýmto ľuďom nikdy nesmie byť umožnený vstup do cirkvi. Ak by niekto pripustil vstup do cirkvi zlému človeku, diablovi, potom je tento človek služobníkom satana. Prišiel zámerne, aby rozvrátil a zničil prácu cirkvi, a je nepriateľom Boha. Prijatie takého diabla, Božieho nepriateľa do cirkvi, znamená uraziť Božiu povahu a porušiť Jeho správne ustanovenia a Boží dom to absolútne nebude tolerovať. Zlým ľuďom, diablom, sa nesmie dovoliť vstup do cirkvi – to je jeden z jasných postojov a požiadaviek cirkvi k práci na kázaní evanjelia. Cirkev vôbec nemá zodpovednosť prijať tých, ktorí sa rozhodli veriť v Boha, aby unikli pohrome, a nikdy nesmie povoliť vstup tým, ktorí pravdu ani v najmenšom neprijímajú, pretože Boh takýchto ľudí nespasí. Kto neuznáva slová Všemohúceho Boha ako pravdu, kto pravde odoláva a má k nej odpor, je zlý človek a Boh ho nespasí. Čo sa týka tých, ktorí vo svojom srdci uznávajú Boha, ale nemilujú pravdu a sú zatriedení ako pochybovači, ktorí sa nasycujú chlebom, cirkev nikdy nemá nikoho z nich prijať. Nehovoriac o tých bezohľadných ľuďoch zo spoločnosti, ktorí by v cirkvi chceli nájsť útočisko – tí by sa už vôbec nemali prijímať. Cirkev totiž nie je charitatívna organizácia, ale miesto, kde Boh koná dielo spásy človeka. Práca cirkvi nemá nič spoločné s vládou štátu. Sociálne organizácie presviedčajú ľudí, aby konali dobro a zložili zbrane – to je v prospech národa a s cirkvou to nemá vôbec nič spoločné. Ak by sa niekto odvážil vtiahnuť do cirkvi neveriaceho zlého človeka, diabla či pochybovača, taký človek by urazil Božiu povahu a porušil Jeho správne ustanovenia. Ktokoľvek pritiahne do cirkvi zlého človeka, diabla, ten musí byť Božím domom vyčistený alebo vypudený. To je jasný postoj cirkvi k práci na kázaní evanjelia. Keby títo zlí ľudia, diabli, chceli nájsť útočisko v Božom dome, treba im povedať, že prišli k nesprávnym dverám, že si vybrali nesprávne miesto. Cirkev ich určite neprijme. To je jasný postoj cirkvi k nevercom, ktorí by chceli nájsť útočisko. Bolo to povedané jasne? (Áno.) Ako by sme teda mali s takými ľuďmi zaobchádzať? Ako im to vhodne povedať? Povieš: „V každej krajine sú spoločnosti Červeného kríža, sociálne ústavy, útulky a budhistické chrámy, ako aj nejaké dobrovoľnícke skupiny v spoločnosti. Ak narazíš na ťažkosti a cítiš, že máš krivdy, ktoré treba riešiť, môžeš hľadať pomoc v týchto organizáciách. Okrem toho môžeš požiadať vládu o politický azyl alebo utečenecký azyl, a ak ti to finančné podmienky dovoľujú, môžeš si najať právnika, aby ti pomohol s tvojím prípadom. Ale toto je cirkev; je to miesto, kde Boh koná dielo, miesto, kde Boh prináša ľuďom spásu, nie miesto, kde by si mal hľadať útočisko. Preto je tvoj vstup do cirkvi nevhodný a tvoj pobyt tu je zbytočný. Boh takýchto ľudí neprijíma a cirkev ich tiež neprijíma. Nech majú neverci akékoľvek ťažkosti, mali by hľadať pomoc v charitatívnych organizáciách, humanitárnych organizáciách alebo sociálnych úradoch v spoločnosti – tieto organizácie sa zaoberajú službou ľuďom, poskytovaním charity a pomáhaním druhým. Akékoľvek máš sťažnosti alebo požiadavky, môžeš im ich povedať alebo sa obrátiť na vládu. To sú pre teba najvhodnejšie miesta.“ Cirkev neprijíma žiadnych pochybovačov a nevercov. Ak je niekto obzvlášť „milujúci“, nech takýchto ľudí prijme osobne a je to vybavené; môže takýchto ľudí pásť sám a Boží dom do toho nebude zasahovať. Niektorí ľudia sa môžu pýtať: „Prečo potom cirkev káže evanjelium? Aký je cieľ kázania evanjelia?“ Kázanie evanjelia je Božie poverenie. Potenciálni prijímatelia evanjelia sú tí, ktorí hľadajú Boha a hľadajú pravú cestu, ktorí túžia po Božom zjavení, ktorí milujú pravdu a dokážu ju prijať a ktorí úprimne veria v Boha – len týmto ľuďom sa môže kázať evanjelium. Pokiaľ ide o tých, ktorí nehľadajú Boha, ktorí neprichádzajú prijať pravdu, ale hľadať útočisko, evanjelium sa im nekáže. Niektorí popletení ľudia nedokážu túto záležitosť prezrieť a sú zmätení, keď sa im niečo stane – to sú tí popletení, ktorí nikdy nepochopia Božie úmysly.