H. Usilovať sa o politické ciele

Ďalej budeme v duchovnom spoločenstve hovoriť o ôsmom účele: o viere v Boha s politickými zámermi a politickými cieľmi. Pravdepodobnosť, že sa takíto jedinci objavia, nie je veľmi vysoká, no bez ohľadu na to, aká je, pokiaľ existuje šanca, že sa títo ľudia objavia, mali by sme uviesť ich príklady, odhaliť ich, hovoriť o nich v duchovnom spoločenstve a charakterizovať ich. Musíme to urobiť, aby si voči nim všetci rozvinuli schopnosť rozlišovať a aby ich bolo možné čo najskôr vyčistiť, a tak zabrániť problémom a nebezpečenstvu, ktoré by priniesli cirkvi a bratom a sestrám. Robí sa to na ochranu cirkvi a bratov a sestier. Preto ľudia, ktorí veria v Boha s politickými cieľmi, sú ľudia, ktorých by sme mali rozlišovať a mať sa pred nimi na pozore, a sú to tiež zlí ľudia, ktorých by cirkev mala čo najskôr vyčistiť. Aké sú prejavy tých, ktorí majú politické ciele? Nepovedia ti svoje skutočné myšlienky. Nepovedia jasne: „Zaujíma ma len politika, rád sa do nej zapájam, takže v Boha verím s politickými cieľmi a politickými zámermi a nie z nejakého iného dôvodu. Môžete so mnou naložiť, ako uznáte za vhodné.“ Povedia to? (Nie.) Aké teda majú prejavy, ktoré ti umožnia rozlíšiť, že majú politické ciele? To znamená, aké slová hovoria, aké veci robia, aké výrazy tváre, pohľady a tóny reči ti stačia na to, aby si si potvrdil, že zámer ich viery v Boha nie je čistý? Bez ohľadu na to, čo hovoria alebo robia, skrývajú veci vo svojich srdciach a nikto ich nedokáže prekuknúť. Majú osobitnú identitu a pozadie; z ich reči a správania je zrejmé, že majú úklady a intrigy a že ich spôsob reči a konania je strategický. Keď hovoria, priemerný človek nedokáže pochopiť ich skutočné pohnútky alebo myšlienky a nevie, prečo hovoria to, čo hovoria. Hoci navonok títo ľudia neprejavujú žiadne nepriateľstvo ani nevynášajú súd voči viere v Boha alebo duchovnému spoločenstvu o pravde a môžu dokonca prejavovať určitú náklonnosť k týmto veciam, jednoducho cítiš, že sú zvláštni – sú iní ako ostatní bratia a sestry a sú do istej miery nepochopiteľní. Čo zvyčajne robíš s ľuďmi, ktorí sú do istej miery nevyspytateľní? Dávaš si na nich len jednoducho pozor? Alebo prevezmeš iniciatívu, aby si ich preveril a zistil, o čo im v skutočnosti ide? (Mali by sme ich pozorovať.) Bez ohľadu na to, čo niekto robí, jeho cieľ a zámery sa vo všeobecnosti nedajú ľahko odhaliť v krátkom čase. No ako plynie čas – s výnimkou prípadu, keď nerobia vôbec nič –, keď začnú konať, určite sa prezradia. Pozoruj a hľadaj stopy v malých detailoch – nejaké informácie a stopy môžeš objaviť v ich reči a správaní, v zámere a smerovaní ich konania a v slovách a tóne, ktoré používajú pri rozprávaní. Schopnosť urobiť to závisí od toho, či si dôsledný a či máš určitú úroveň inteligencie a kvality. Niektorí hlupáci nedokážu rozpoznať nebezpečenstvo a surovosť, ktoré existujú v ľudskej spoločnosti; bez ohľadu na to, s kým sa stretnú, vždy k nim pristupujú rovnakým spôsobom. V dôsledku toho, keď sa stretnú s prefíkanými a ľstivými politikmi s politickými cieľmi, ľahko sa stanú Judášmi a nástrojmi na zapredanie cirkvi a nevedomky urobia hlúposti, ktoré dostanú cirkev do pasce.

Aké prejavy vlastne majú títo ľudia s politickými cieľmi? Títo ľudia majú určité spoločenské pozadie; sú to jedinci, ktorí sa pohybujú v politických kruhoch. Bez ohľadu na ich postavenie v politických kruhoch, či už sú to úradníci, vykonávajú rôzne pomocné práce, alebo sa pripravujú získať si v politických kruhoch pevné miesto, skrátka, títo ľudia majú v spoločnosti politické pozadie; je to zložitá a špeciálna situácia. Bez ohľadu na to, či títo ľudia veria v existenciu Boha, súdiac podľa toho, o čo sa usilujú, podľa ciest, ktorými idú, a ich prirodzenosti-podstaty, môžu sa títo ľudia stať ľuďmi, ktorí úprimne veria v Boha? Môžu sa zmeniť z pochybovačov, z politikov nadšených pre politiku, na ľudí, ktorí úprimne veria v Boha? (Nie.) Ste si istí? Alebo existuje nejaká možnosť? (Určite nie.) Je to rozhodne nemožné. Viera v Boha a politika sú dve odlišné cesty; tieto dve cesty sa vyvíjajú opačnými smermi, nemajú nič spoločné a absolútne sa nemôžu pretínať. Sú to úplne sa rozchádzajúce cesty. Preto tí, ktorí majú politické ciele alebo milujú politiku a sú pre ňu nadšení, aj keď veria v Boha bez akýchkoľvek výslovných politických zámerov, stále prechovávajú iné zámery; a je isté, že ich cieľom nie je získať pravdu ani byť spasení. Prinajmenšom sa dá určiť, že úprimne neveria v Boha. Uznávajú len legendu, že existuje Boh, ale neuznávajú existenciu Boha ani skutočnosť, že Boh je zvrchovaný nad všetkým. Preto sa títo ľudia nikdy nezmenia z pochybovačov nadšených pre politiku na pravých veriacich, ktorí veria v Božiu existenciu, dokážu prijať Božie dielo a prijať Boží súd a napomínanie.

Aké zámery vlastne majú títo pochybovači s politickými cieľmi, keď veria v Boha? Súvisí to s tým, o čo sa usilujú, a s povolaniami, ktorým sa venujú. Napríklad niektorí ľudia v politických kruhoch majú vždy nejaké osobné požiadavky, veľké politické ciele, ašpirácie a podobne, ktoré, nech sú akékoľvek, všetky súvisia s politikou. Čo sa myslí pod pojmom „politika“? Jednoducho povedané, súvisí to s režimami, mocou a vládnutím. Preto ich viera v Boha s politickými cieľmi, samozrejme, súvisí s tým, o čo sa politicky usilujú. Aké sú teda ich zámery? Prečo si vyhliadli ľudí v cirkvi? Chcú využiť cirkev ako inštitúciu, jej veľký počet ľudí a vplyv týchto ľudí z rôznych profesií a spoločenských vrstiev v cirkvi na dosiahnutie svojich cieľov. Keď sa dozvedia o učeniach cirkvi, fungovaní rôznych oblastí cirkevnej práce, spôsobe, akým Boží vyvolený ľud žije cirkevný život, o praktizovaní povinnosti a podobne, pokúšajú sa do cirkvi začleniť. Pevne si zapamätajú duchovnú terminológiu a rôzne výrazy, ktoré Boží vyvolený národ často používa v duchovnom spoločenstve, v nádeji, že jedného dňa budú môcť tieto veci použiť na to, aby všetkých zmobilizovali, aby ich počúvali a aby ich mohli využiť, a tak dosiahli svoje politické ciele. Presne ako hovoria neverci: keď veci nejaký čas dozrievajú, v momente, keď môžu zdvihnúť zástavu a podnietiť ľudí k vzbure, viac ľudí odpovie na ich výzvu a bude ich nasledovať. Takto môžu získať časť ľudí v cirkvi, ktorí sa stanú ich silou v zápase s ich rivalmi. Takéto veci sa v novodobej čínskej histórii stali niekoľkokrát. Napríklad Povstanie Bieleho lotosu a Povstanie Tchaj-pching počas dynastie Čching boli prípadmi, keď ľudia s politickými cieľmi využili náboženstvo na boj proti vláde. Učenia ich náboženstiev sa odchýlili od pravej cesty a mali mnoho absurdných a nezmyselných aspektov, ktoré sa vôbec nezhodovali s pravdou. Tí s politickými cieľmi využili takéto učenia, aby zjednotili mysle ľudí, spútali ich mysle a aby ich ovplyvnili a indoktrinovali. Nakoniec týchto indoktrinovaných ľudí zneužili na dosiahnutie svojich politických cieľov. Títo ľudia s politickými cieľmi si od začiatku, keď začali veriť v Boha, vyhliadli práve názov cirkvi. Pod názvom inštitúcie, ktorou je cirkev, teda môžu skrývať svoju identitu a svoje ciele – to je jeden aspekt. Ďalším je, že si myslia, že pokiaľ budú šíriť svoje politické názory pod zástavou viery v Boha, bude veľmi ľahké indoktrinovať ľudí v cirkvi a že títo ľudia majú sklon zbožňovať a počúvať slávnych ľudí. V dôsledku toho majú títo jedinci s politickými cieľmi tendenciu považovať ľudí v cirkvi za objekty, ktoré možno využiť. Veria, že cirkev sa veľmi ľahko môže stať miestom, kde môžu skrývať svoju identitu, a že členovia cirkvi sú objekty, ktoré môžu ľahko využiť – jednoducho povedané, takto sa na veci pozerajú. Preto je ich zámerom pri vstupe do cirkvi nádej, že jedného dňa, keď budú na vzostupe, budú môcť súperiť so svojimi politickými rivalmi a získať moc – to je ich politický cieľ. Chcú pod zámienkou viery v Boha rozšíriť počet ľudí, ktorí ich zbožňujú a nasledujú, aby sa stali súčasťou ich politickej sféry vplyvu. Niektorí ľudia hovoria: „Môžu mať tento cieľ, ale ak neurobia žiadne kroky, nanajvýš môžeme vidieť, že sú to pochybovači alebo falošní veriaci. Ako môžeme vidieť, že majú jasné politické zámery?“ To nie je ťažké. Len ich trpezlivo pozorujte. Pokiaľ majú politické ciele, určite začnú konať. Ak nechcú konať, načo by sa infiltrovali do cirkvi? Ak ešte nekonali, je to preto, lebo nenašli príležitosť. Len čo budú mať príležitosť, začnú konať. Napríklad, ak vláda prijme nesprávnu politiku alebo potláča a zatýka Boží vyvolený ľud, bratia a sestry by o tom nanajvýš diskutovali a rozlišovali by, a tým by sa to skončilo. Nech sa deje čokoľvek, dôležité je veriť v Boha, konať svoje povinnosti a nasledovať Božiu vôľu. Nestratili by zo zreteľa celkový obraz pre malé záležitosti; naďalej by verili v Boha a konali svoje povinnosti tak, ako sa patrí, ako zvyčajne. Avšak ľudia s politickými cieľmi sú iní. Urobili by z toho veľkú vec, búrlivo by to odhaľovali a široko propagovali a zúfalo by si priali podnietiť všetkých, aby povstali proti vláde a slúžili ich vlastným politickým cieľom, a nezastavili by sa, kým by nedosiahli svoje ciele. Kvôli angažovaniu sa v politike úplne odložia bokom záležitosti viery v Boha a konanie svojich povinností a ignorujú Božie požiadavky na človeka a Božie úmysly. Sú takí šialení – to ich ľudia stále nedokážu rozlíšiť? Nasledujú takíto jedinci Boha alebo politiku? Niektorí ľudia, ktorým chýba schopnosť rozlišovať, sú ľahko zavedení. Títo ľudia, ktorí sa venujú politike, nevedia, čo je pravda, a už vôbec nerozumejú, že Božie dielo má očistiť skazené povahy ľudí a spasiť ich z vplyvu satana. Myslia si, že venovať sa ľudským právam a politike znamená mať zmysel pre spravodlivosť a podriaďovať sa Bohu. Znamená venovanie sa politike a ľudským právam, že človek má pravdu-realitu? Znamená to, že sa človek podriaďuje Bohu? Bez ohľadu na to, ako dobre sa zaoberáš ľudskými právami a politikou, znamená to, že tvoja skazená povaha bola očistená? Znamená to, že tvoja ambícia a túžba po moci boli očistené? Mnohí ľudia nedokážu tieto problémy prekuknúť. Aj Sunjatsen bol vraj kresťan. Keď bol v nebezpečenstve, modlil sa k Bohu, aby ho spasil. Celý život sa venoval revolúcii – získal Božie schválenie? Bol to niekto, kto praktizoval pravdu a podriaďoval sa Bohu? Mal skúsenostné svedectvo o praktizovaní Božích slov? Nič z toho nemal. Po tom, čo bol Pavol povolaný, neustále kázal evanjelium a pretrpel mnoho útrap, no pretože nečinil skutočné pokánie, nemal vstup do života, opakovane páchal tie isté staré hriechy a pri každej príležitosti sa vyvyšoval a svedčil o sebe, stal sa antikristom a bol potrestaný. V každom prípade, veriť v Boha bez prijatia pravdy, neustále sa usilovať o slávu a postavenie a vždy chcieť byť supermanom alebo veľkým človekom je veľmi nebezpečné. Všetci tí, ktorí majú politické ciele, sú antikristi. Títo ľudia sa nevzdajú ľahko uskutočnenia svojich politických ašpirácií a vždy budú hľadať príležitosti na podnecovanie a naklonenie si veriacich ako svojej politickej sily. Ak jedného dňa uvidia, že veriaci sa nedajú ľahko zneužiť, že veriaci len milujú pravdu a usilujú sa o ňu a že nasledujú len Krista a nie ľudí, až vtedy sa týchto veriacich úplne vzdajú.

V jadre sú mysle ľudí s politickými cieľmi úplne pohltené myšlienkami súvisiacimi s politikou – s mocou a vplyvom, vládnutím, konšpiráciami, politickými prostriedkami a tak ďalej. Nerozumejú, čo znamená veriť v Boha, čo je viera, čo je pravda, a už vôbec nie, ako sa podriadiť Bohu. Taktiež nerozumejú, čo je vôľa Nebies. Ich princípy prežitia sú „Človek zvíťazí nad prírodou“ a „Svoj osud máš vo vlastných rukách“. Preto je snaha zmeniť takýchto ľudí nemožná a je to hlúpa myšlienka. Títo ľudia často šíria politické názory medzi bratmi a sestrami v cirkvi, podnecujú ich k politickým aktivitám a k účasti na politike. Je úplne jasné, že ich cieľ viery v Boha je motivovaný politickými cieľmi. Túto podstatu dokážu ostatní rýchlo a ľahko rozlíšiť. Títo ľudia vôbec nepoznajú vieru, kráčanie po správnej ceste a podriadenie sa vôli Nebies – veria, že myšlienky a cesty každého človeka sa dajú zmeniť pomocou politickej taktiky, a najmä veria, že osud človeka sa dá zmeniť ľudskými prostriedkami a metódami. Preto sú úplne neznalí hlbokých, no zároveň zjavných záležitostí, ako sú zákony prírody stvorené Bohom a Božia zvrchovanosť nad osudom človeka; sú v týchto veciach laikmi a jednoducho to nedokážu pochopiť. Čo tým chcem povedať? Ak nájdeš niekoho, koho zámer viery v Boha je motivovaný politickými cieľmi, v žiadnom prípade sa ho nesnaž zmeniť ani presvedčiť a nie je potrebné s ním hovoriť v duchovnom spoločenstve o toľkých pravdách. Okrem toho, že sa pred ním budeš mať na pozore, mal by si o ňom čo najskôr informovať cirkevných vodcov na rôznych úrovniach alebo spoľahlivých bratov a sestry a potom nájsť spôsob, ako ho vypudiť z cirkvi. Nemal by si sa pred ním mať na pozore tajne a potichu a ostatných nechať v nevedomosti. Takže aký typ ľudí dokáže trochu rozlíšiť tých, ktorí radi hovoria o politike a majú politické ciele? Sú to starší alebo mladší ľudia? Sú to bratia alebo sestry? (Starší bratia.) Správne; starší bratia, teda tí, ktorí majú spoločenské skúsenosti, prišli do kontaktu s politikou alebo boli politicky prenasledovaní – ľudia, ktorí majú v týchto veciach prehľad, dokážu vnímať politické záležitosti pomerne jasne. Prirodzene, dokážu uplatniť určitú schopnosť rozlišovať voči tým, ktorí sa venujú politike, a najmä dokážu pomerne jasne vnímať ich ambície a túžby, ako aj ich myšlienky, názory, sny a ašpirácie. Preto dokážu týchto ľudí rozlíšiť relatívne rýchlejšie ako ostatní. Len čo niekto rozlíši, že títo ľudia majú politické ciele a sú pochybovači, mal by sa pred nimi mať na pozore a týchto pochybovačov odhaliť. Zároveň musí chrániť aj tých hlúpych a nevedomých, ktorí nerozumejú pravde, a zabrániť tomu, aby boli zavedení a využití a aby neúmyselne prezradili nejaké interné informácie cirkvi. Je potrebné čo najskôr informovať cirkevných vodcov, prediskutovať s nimi túto záležitosť a informovať viac starších ľudí alebo tých, ktorí rozumejú nejakej pravde a majú určité duchovné postavenie, aby sa mali pred týmito ľuďmi s politickými cieľmi na pozore. Je dôležité pomôcť ostatným jasne vidieť podstatu týchto ľudí ako pochybovačov, a tak ochrániť hlúpych a nevedomých bratov a sestry pred zneužitím. Ak nedokážeš tieto veci prekuknúť a nemáš žiadnu schopnosť rozlišovať, keď sa s tebou budú rozprávať nejakí zlovestní, ľstiví a prefíkaní ľudia, ochotne im vyzradíš podrobnosti o svojej skutočnej situácii a všetko, čo vieš, bez toho, aby sa ťa pýtali, a neúmyselne sa staneš Judášom. Existujú takí ľudia? (Áno.) Keď hovoríš, nevieš, aký zámer má druhá osoba, a považuješ ju za brata alebo sestru, a bez toho, aby si si to uvedomil, povieš jej všetko, čo máš na srdci – a keď to povieš, nevieš, aké následky to bude mať. Keď vidíš, že ostatní sa pred takýmito ľuďmi majú na pozore, povieš: „Si príliš opatrný. Čo by mali bratia a sestry pred sebou skrývať?“ Neuvedomuješ si, prečo sa ostatní neozvú – tomu sa hovorí byť hlupákom.

Ľudia s politickými cieľmi sú, samozrejme, tiež pochybovači, pretože nemilujú pravdu a neprijmú ju. Aj keď veria v Boha, úplne patria k tejto kategórii zlých ľudí, ktorí sú antikristi. Mať sa na pozore pred takýmito ľuďmi je v skutočnosti najpasívnejší prístup. Aktívny prístup je včas ich objaviť a čo najrýchlejšie sa nimi zaoberať a vypudiť ich, aby sa predišlo akýmkoľvek problémom pre cirkev a pre bratov a sestry. Pretože títo ľudia môžu v cirkvi kedykoľvek a kdekoľvek ovplyvňovať ostatných a kedykoľvek a za akejkoľvek situácie môžu zničiť normálny poriadok cirkvi, ďalej takýchto pochybovačov netolerujte ani s nimi nemajte trpezlivosť. Nedávajte im ďalšiu šancu na pokánie; nebuďte hlúpi. Po objavení by mali byť čo najskôr vypudení, aby sa predišlo budúcemu nešťastiu. Účelom tohto je zabrániť tomu, aby boli tí, ktorí sa neusilujú o pravdu, zavedení a využití a stali sa bábkami satana a zlých démonov. Samozrejme, to, čo by ste mali teraz predovšetkým urobiť, je zabrániť tým s politickými cieľmi, aby sa dozvedeli akékoľvek dôležité informácie o cirkvi. Čím skôr ich rozlíšite a vypudíte, tým menej kontaktu s nimi budú mať bratia a sestry, a tým menej budú nimi zavedení a ovplyvnení. Preto, pokiaľ ide o načasovanie, je lepšie zaoberať sa takýmito ľuďmi a vypudiť ich skôr radšej ako neskôr – čím skôr, tým lepšie. Byť aktívny je lepšie ako byť pasívny. Ľudia s politickými cieľmi majú zlé úmysly; je nemožné, aby mali akúkoľvek úprimnosť a konali niečo pre cirkev a Boží dom. Ak nemôžu zaviesť alebo zneužiť bratov a sestry, budú úplne ponížení a dobrovoľne opustia cirkev, aj bez rozlúčky. Týmto sa končí naše duchovné spoločenstvo o ôsmom účele viery v Boha: mať politické ciele.

30. október 2021