B. Mať záľubu vo využívaní druhých

Druhým typom ľudí sú tí, ktorí radi využívajú druhých. Niektorí ľudia majú určite svoje predstavy, keď sa v duchovnom spoločenstve hovorí o záľube vo využívaní druhých, a myslia si: „Ktorý skazený človek nemá záľubu vo využívaní druhých? Je to ľudská prirodzenosť; pokiaľ nepácha zlo, čo je na tom, ak získa drobnú výhodu?“ Záľuba vo využívaní druhých, o ktorej tu hovoríme v duchovnom spoločenstve, presahuje rámec toho, ako bežní ľudia radi využívajú druhých – dosahuje až mieru zla. V cirkvi by malo byť pomerne dosť ľudí tohto typu, alebo prinajmenšom určitá časť. Pod zámienkou, že „všetci sme bratia a sestry“, využívajú druhých všade, medzi bratmi a sestrami, v Božom dome a v cirkvi. Aké výhody využívajú? Napríklad, ak ich rodina potrebuje kúpiť dom, ale nemajú dosť peňazí, neobrátia sa na príbuzných alebo priateľov, aby si požičali, ani nejdú do banky po pôžičku; požičiavajú si od bratov a sestier bez toho, aby spomenuli úrok alebo kedy pôžičku vrátia – jednoducho si požičajú. Povedať, že si „požičiavajú“, je slušné pomenovanie; v skutočnosti si to len berú, pretože nikdy nemajú v úmysle peniaze vrátiť ani zaplatiť úrok. Prečo sa zameriavajú na bratov a sestry? Myslia si, že keďže sú všetci bratia a sestry, mali by si v ťažkostiach pomáhať, a ak niekto nepomôže, potom nie je brat alebo sestra. Preto idú za bratmi a sestrami, aby si požičali peniaze, a vymýšľajú si dôvody, aby bratia a sestry mali pocit, že je len správne a vhodné im peniaze požičať. Iní ľudia vidia, že rodina nejakého brata alebo sestry vlastní auto, a stále im to chodí po rozume a neustále si ho chodia každých pár dní požičiavať. Požičajú si ho, ale nevrátia ho, nedoplnia benzín a niekedy ho dokonca preliačia alebo nabúrajú. Túžia po nejakom dobrom jedle, užitočných veciach alebo čomkoľvek cennom, čo vidia v domoch iných, a kalkulujú, ako to získať a chamtivo si to chcú privlastniť. Do akéhokoľvek domu idú, ich oči sa lesknú zlodejskou chamtivosťou, keď všade hľadajú a pátrajú, hľadajú akúkoľvek výhodu, ktorú by mohli získať, alebo akékoľvek veci, ktoré by si mohli vziať – neunikne im ani malá rastlina v kvetináči. Keď idú von alebo jedia s ostatnými, nikdy neponúknu, že zaplatia za dopravu alebo jedlo. Kedykoľvek vidia niečo pekné, chcú si to kúpiť, ale keď príde čas platiť, nechajú za seba zaplatiť iných a potom ani nespomenú, že by im peniaze vrátili; jednoducho chcú využívať druhých, aj keby mali získať len cent alebo päť centov. Ak chceš mať pekné veci, môžeš si za ne zaplatiť sám; ak nechceš platiť vlastnými peniazmi, potom sa nesnaž využívať ani druhých a nebuď taký chamtivý; mal by si mať nejakú integritu, aby si si získal rešpekt od ostatných ľudí. Ale tomuto typu jednotlivca chýba integrita, chce len využívať druhých a čím viac ich využíva, tým má väčšiu radosť. Je výskyt takýchto ľudí v cirkvi hanbou alebo slávou? (Hanbou.) Je to hanba. Povedali by ste, že je nevyhnutné, aby takto využívali druhých? Je to preto, že si nemôžu dovoliť jedlo alebo ho nemôžu dať na stôl svojej rodine? Vôbec nie. V skutočnosti majú dosť peňazí na míňanie a dosť jedla na jedenie; ide len o to, že ich chamtivosť je taká veľká, až ich oberá o integritu a až v ostatných vzbudzuje odpor a hnus. Je takýto človek dobrý? (Nie.) Niektorí ľudia sa pri konaní svojich povinností vždy snažia využívať druhých, cítia sa ukrivdení, ak čo i len trochu stratia, a cítia potrebu sa o tom vyjadriť. Keď dostanú nejakú úlohu, vždy nadnesú tému peňazí: „Cestovné náklady na jednu cestu budú také a také, ubytovanie bude stáť toľko a toľko, jedlo bude stáť toľko a toľko a tak ďalej.“ Povedia im: „Nerob si starosti s peniazmi, cirkev ich poskytne.“ Ale keď peniaze dostanú, premýšľajú o tom a hovoria: „To nestačí. Čo môžem vonku robiť len s 200 jüanmi? Hovorí sa: ‚Doma buď šetrný, ale na cesty si vezmi veľa peňazí.‘ Musím si vziať nejaké ďalšie záložné peniaze; ak ich všetky nepoužijem, zvyšok vrátim cirkvi.“ Keď sa vrátia, o žiadnych zvyšných peniazoch sa nezmienia ani nepredložia vyúčtovanie výdavkov. Odvážia sa využívať dokonca aj cirkev; odvážili by sa spreneveriť Božie obety? (Áno.) Čo sú to za stvorenia? Chýba im integrita, ako aj svedomie a rozum. Schválil by Boh takýchto ľudí? Niektorí ďalší dokonca chodia na zhromaždiská alebo hostiteľské miesta, aby sa kúpali, umývali si vlasy a prali, pričom používajú práčku, ohrievač vody, šampón, prací prostriedok a tak ďalej, ktoré patria cirkvi; využívajú dokonca aj tieto vymoženosti, používajú veci cirkvi, aby ušetrili na svojich. Myslia si, že pretože veria v Boha, sú súčasťou Božieho domu, a teda akýkoľvek predmet patriaci Božiemu domu môžu slobodne používať, mysliac si, že by bola škoda to nevyužiť, nevziať si to alebo z toho nezískať nejakú výhodu; a aj keď to pokazia, nemajú v úmysle to nahradiť. Pokiaľ ide o ich vlastné veci, vedia, že ich majú používať šetrne a starostlivo sa o ne starať, ale vybavenie a predmety Božieho domu používajú, ako sa im zachce, ak ich pokazia, neposkytnú za ne náhradu. Sú to dobrí ľudia? Určite nie sú ničím dobrým. Najmä v určitých prípadoch, keď cirkev potrebuje nakúpiť nejaké veci, sa aktívne hlásia ako dobrovoľníci a sú obzvlášť ochotní vybavovať takéto úlohy. Prečo sú takí horliví? Veria, že možno dosiahnuť zisk a využiť výhody; po nákupe vecí si zvyšné peniaze strčia do vlastného vrecka. Chcú využiť čokoľvek, čo sa dá, mysliac si, že by bola škoda to neurobiť; to je logika, ktorej sa držia. Ak nemôžu nič využiť, preklínajú bratov a sestry a preklínajú Boží dom – preklínajú všetkých; sú to jednoducho zlí démoni, smradľaví žobráci, členovia pouličnej žobráckej bandy, ktorí všade naťahujú misky, aby vymámili výhody a využili druhých. Ľudia hovoria: „Ty si stále niečo pýtaš; nie si len smradľavý žobrák?“ Odpovedajú: „To je v poriadku, volajte ma akokoľvek – lakomec, držgroš, smradľavý žobrák, pouličný žobrák, chudák – pokiaľ môžem získať výhodu, je to v poriadku.“ Majú ľudia tohto typu nejakú integritu? (Nie.) Nespôsobujú takíto ľudia určitú mieru vyrušenia bratom a sestrám? Nespôsobujú najmä tým rodinám, ktoré žijú v ťažkých podmienkach a majú málo financií, určitú mieru vyrušenia a škody? (Áno.) Mohli by negatívne ovplyvniť tých, ktorí sú mladí v duchovnom postavení a obzvlášť zraniteľní? (Áno.) Ľudia cítia odpor už len pri pohľade na nich; každý, kto ich vidí, je z nich otrávený, no všetkým je príliš trápne odmietnuť, a tak sa nimi nechávajú takto nehorázne vydierať. Každý vie, že majú zlú ľudskú prirodzenosť a nízky charakter, ale keďže sú všetci bratia a sestry a vidia, že niekedy dokážu konať nejaké povinnosti, majú štipku viery a občas sa trochu posnažia tým, že hostia vo svojich domovoch – pre tieto veci väčšina ľudí priviera oči nad ich správaním, keď všade využívajú druhých, a neberie to vážne. Avšak vyrušenia, ktoré v cirkvi spôsobujú, sú čoraz významnejšie, dostatočné na to, aby sa väčšina ľudí cítila nesvoja; nie je to problém? (Áno.) Títo jednotlivci, aj keď nie sú besnými psami, ktoré všade hryzú ľudí a môžu ich dohrýzť na smrť, sú ako odporné muchy, ktorých obťažovanie nedá ľuďom pokoj. Ak nebudú vyčistení, budú spôsobovať nekonečné vyrušovanie. Ich zotrvanie v cirkvi bude neustále viesť k pohrome a oberať ľudí o pokoj. Po vyrušení sa ľudia cítia dosť podráždení, často voči takýmto jednotlivcom prechovávajú odpor; no keďže nemajú riešenie, jednoducho to zas a znova znášajú. Čo sú to za jednotlivci? Medzi ľuďmi sú dokonca aj takíto opovrhnutiahodní darebáci; prečo takíto jednotlivci vôbec veria v Boha? Jednoducho si nezaslúžia žiť! Využívajú všetko, čo môžu – aká hanba! Uži si toľko hmotných vecí, koľko ti tvoje schopnosti dovoľujú; ak nemáš schopnosti, potom si neužívaj ani nespreneveruj to, čo patrí iným. Ak využiješ niečo malým a bezvýznamným spôsobom, pretože ti iní občas z dobročinnosti ponúknu niečo zadarmo, alebo pretože sa ti niečo obzvlášť páči alebo si sa do niečoho zamiloval, to dokáže každý odpustiť. Ako sa hovorí: „Chudoba obmedzuje ambície“; nie je to veľký problém. Ale ak stále hľadáš takéto výhody, až sa staneš nehanebným a bezostyšným a zmeníš sa na smradľavého žobráka alebo sa v očiach všetkých zmeníš na besného psa či muchu, potom by si mal byť okamžite vyčistený. S ľuďmi tohto typu sa treba porátať raz a navždy, aby sa skoncovalo so všetkými týmito problémami.

Do akej miery dokážete tolerovať ľudí, ktorí radi využívajú druhých? Ak ich naozaj nemôžete vystáť a po tom, čo vás využijú, sa cítite, akoby ste prehltli mŕtvu muchu – pričom väčšina z vás nedokáže ovládnuť hnev a keď ste spolu, neustále sa na nich sťažujete – nemali by byť v tomto bode už dávno vyčistení? (Áno.) Keď sa to stane neznesiteľným, keď to dosiahne hranicu, všetci by mali spojiť sily a vyčistiť ich. To je odstránenie pliagy z Božieho domu, je to vec, ktorá ľudí veľmi poteší. Takýto človek je len darebák, ktorý spôsobuje nepokoj medzi väčšinou ľudí. Je to zlomyseľný incident, ktorý vyrušuje a narúša cirkevný život a núti ľudí, aby sa stretávali, mali duchovné spoločenstvo a riešili problém týkajúci sa tejto osoby. Táto prax je oprávnená, pretože vyrušovanie spôsobené zlým človekom už niektorým ľuďom ublížilo. Aby sa zabránilo tomu, že zlý človek bude pokračovať v páchaní zla, aby sa udržal normálny poriadok cirkevného života a aby sa zabránilo ďalšiemu ubližovaniu Božiemu vyvolenému ľudu, treba sa so zlým človekom rýchlo porátať a odstrániť ho. Ak po vyčistení môžu cirkev udať, malo by sa im múdro oznámiť: „Nie si vyčistený ani vypudený. Choď domov do izolácie a uvažuj o sebe. Po poriadnej úvahe napíš list pokánia a potom ťa môžeme privítať späť v cirkvi. Zatiaľ by si sa mal snažiť zarobiť viac peňazí a užívať si život; okrem toho uvažuj o veci viery v Boha. Takto nezanedbáš ani jednu stránku.“ Ako to znie? (Dobre.) Nepovieme, že sú vyčistení alebo vypudení; ide len o to, že od dnešného dňa táto osoba už nebude v cirkvi. Čo to vyriešiť takto? (Je to dobré.) Je to skvelé! Nie sú potrebné žiadne hádky ani vyrovnávanie si účtov, len jednoduché a jasné riešenie, ktoré im umožní vrátiť sa do sveta, pracovať, zarábať peniaze a žiť si svoj vlastný život. Stručne povedané, ľudská prirodzenosť tých, ktorí radi využívajú druhých, nie je ktovieaká. Hoci sa nedá povedať, že je zlá, ich charakter, ktorý sa prejavuje v tom, že radi využívajú druhých, ich robí dosť nepríjemnými a odpornými. Využijú každú možnú príležitosť! Aj keď sa takíto ľudia nedopúšťajú nezákonných alebo trestných činov, dlhodobé narušenia a vyrušenia, ktoré ich konanie a správanie prinášajú do cirkevného života – tieto dôsledky – sú vážnejšie ako akýkoľvek zlý skutok; stačí to na to, aby boli označení za pochybovačov alebo zlých ľudí, ktorých treba z cirkvi vyčistiť. Týmto sa úplne zastaví vyrušovanie cirkvi a obťažovanie bratov a sestier zo strany pochybovačov.

Predtým sme v duchovnom spoločenstve hovorili o osobitnom spôsobe zaobchádzania s tými, ktorí radi využívajú druhých, o metóde, ktorá bola vyvinutá na základe osobitných okolností prenasledovania v pevninskej Číne. V zahraničných cirkvách je v poriadku ich priamo vyčistiť. Avšak bez ohľadu na to, na aký typ ľudí je metóda zaobchádzania zameraná, je nevyhnutné zabezpečiť, aby bola zásadová aj múdra. Cirkev má správne ustanovenia a pravidlá, všetky zamerané na ochranu normálneho cirkevného života pre bratov a sestry a normálneho poriadku konania povinností. Ak niekto vyrušuje cirkevný život bratov a sestier alebo ich vykonávanie povinnosti, nie je to dovolené; Boh takú osobu zavrhne. Určite nie je povolené žiadne obťažovanie alebo zasahovanie do každodenného života bratov a sestier. Je to problém, za ktorého vyriešenie by mali byť zodpovední vodcovia a pracovníci. Môžu existovať jednotlivci, ktorí sú príbuznými, priateľmi alebo známymi bratov a sestier, ktorí sa pod zámienkou „bratov a sestier“ snažia prilákať a zaviesť bratov a sestry a brániť im v konaní ich povinností. Vodcovia a pracovníci alebo bratia a sestry majú povinnosť a zodpovednosť zaoberať sa takýmito jednotlivcami. Ich správanie a konanie bráni ostatným v konaní ich povinností a nasledovaní Boha a tiež spôsobuje vyrušovanie v práci cirkvi, takže vodcovia a pracovníci by mali zakročiť, aby situáciu vyriešili a zaviedli obmedzenia. Určite máme vhodné metódy na zaobchádzanie s takýmito jednotlivcami a na to, ako sa s nimi porátať. Nie je potrebné sa uchyľovať k bitiu alebo nadávaniu; jednoducho im objasníme podstatu ich problému a obvinenia či výčitky väčšiny Božieho vyvoleného ľudu voči nim a nakoniec im povieme: „Tvoje vyčistenie je rozhodnutie, ktoré urobila a podpísala väčšina. Či už s tým súhlasíš alebo nie, cirkev má autoritu urobiť toto rozhodnutie a podľa toho s tebou zaobchádzať. Mal by si poslúchať.“ Tým je tento problém vyriešený a takéto zaobchádzanie je úplne zásadové. S tými, ktorí radi využívajú druhých, by sa malo zaobchádzať a malo by sa s nimi nakladať podľa princípov. Ak si od teba chcú niečo požičať, aby ťa využili, môžeš im to požičať, ak chceš, alebo odmietnuť, ak nechceš; rozhodnutie je na tebe. Požičať im je prejavom láskavosti; odmietnuť je tvoje právo. Ak povedia: „Nie sme všetci bratia a sestry? Aký lakomec, nechceš ani len nič požičať!“ ty môžeš odpovedať: „Toto je môj majetok a mám právo ho nepožičať. Je to v súlade s princípmi. Netlač na mňa tým, že ‚sme všetci bratia a sestry‘; to, čo hovoríš, nie je pravda. Požičiam ti to, len ak Boh povie: ‚Ty mu to musíš požičať.‘“ Nikto nemá právo vydierať alebo si požičiavať osobný majetok pod rúškom cirkvi alebo myšlienky, že „všetci sme veriaci a všetci sme bratia a sestry“. Je to pravda? (Áno.) Je to pravda. Iba dodržiavaním tejto pravdy sa dá zabezpečiť spravodlivosť pre každého a každý môže požívať svoje skutočné práva. Ale ak niekto používa výhovorky ako „potreby práce Božieho domu“, „potreby práce cirkvi“ alebo „potreby bratov a sestier“ na vydieranie alebo požičiavanie si osobných vecí, je to v súlade s pravdou? (Nie je.) Máš právo odmietnuť požiadavky, ktoré nie sú v súlade s pravdou? (Áno.) A ak ťa niekto za odmietnutie označí za lakomca alebo držgroša, bál by si sa? (Nie.) Ak z toho niekto urobí veľkú vec, tvrdiac, že ty nepodporuješ prácu cirkvi alebo že nemáš lásku k bratom a sestrám a v dôsledku toho ťa bratia a sestry odmietnu a izolujú, bál by si sa? Ustúpil by si. V tej chvíli by si si pomyslel: „Je požičať auto taká veľká vec? Je to v poriadku, či si ho požičia cirkev, Boží dom alebo bratia a sestry. Je lepšie neuraziť bratov a sestry. Uraziť jedného človeka nie je strašné, ale ak sa urazia všetci bratia a sestry a ich srdcia voči mne ochladnú a nechajú ma izolovaného, čo mám robiť?“ Keďže veríš v Boha, čoho sa máš báť? To, že ťa izolujú, neznamená, že majú pravdu alebo že ich konanie je v súlade s pravdou. Pravda je vždy pravda. Je to pravda bez ohľadu na to, či s ňou súhlasí menšina alebo väčšina ľudí. Bez pravdy, aj keď sa menšina podriadi väčšine, to nie je pravda. To je fakt, ktorý nikto nemôže poprieť. Či niekto má pravdu-realitu, nezávisí od toho, ako príjemne hovorí, ale od toho, či dokáže uviesť pravdu do praxe a konať podľa princípov. Napríklad si si kúpil nový počítač na účely konania svojej povinnosti a niekto si ho chce požičať, tvrdiac, že je to na prácu cirkvi. Ty mu ho odmietneš požičať a on povie: „Ty nemáš lásku, nemiluješ Boha, nie si sebaobetavý. Aj táto malá obeť je nad tvoje sily.“ Sú tieto slová správne? Sú v súlade s pravdou? (Nie.) Mal by si odpovedať: „Počítač je na konanie mojej povinnosti. Práve teraz konám svoju povinnosť, takže nemôžem byť bez počítača. Keby si si požičal môj počítač, neovplyvnilo by to moje vykonávanie povinnosti? Bolo by to v súlade s pravdou? Na čo presne potrebuješ počítač? Hovoríš, že je to na prácu cirkvi; ak je to tak, potom musíš nájsť niekoho, kto to dokáže. Navyše, aj keby to bolo na prácu cirkvi, nemal by si si ho požičiavať odo mňa. Čo mám používať na konanie svojej povinnosti, ak si vezmeš môj počítač? Je to od teba neuveriteľne sebecké! Nevyužívaj potreby práce cirkvi ako výhovorku na to, aby si ma využil, na to ti neskočím. Nemysli si, že som nejaký popletený človek, ktorému chýba schopnosť rozlišovať; snažíš sa ma využiť, ale to sa nestane!“ Je nevyhnutné hovoriť takto s takýmito ľuďmi, aby sme nepadli do satanovej pasce. Je tento problém ľahko riešiteľný? Keď porozumieš pravde a budeš konať podľa princípov, nebudeš sa musieť báť, čo kto povie. Nevšímaj si ich falošné nálepkovanie; tá trocha učenia, ktorú hlásajú, nikoho nepresvedčí. V duchovnom spoločenstve sme teda hovorili jednoducho o prejavoch ľudskej prirodzenosti tých, ktorí radi využívajú druhých, a o princípoch zaobchádzania s nimi.

Pokiaľ ide o tých v cirkvi, ktorí radi využívajú druhých, na jednej strane ich ľudia musia rozlišovať presnejšie a praktickejšie a na druhej strane musia rozumieť pravde; musia mať vo svojich srdciach jasno v tom, aký postoj by mali zaujať k viere v Boha, akú prácu by mali konať, akých princípov by sa mali držať a aký postoj by mali mať k osobám, udalostiam a veciam. Nechoď s davom, neboj sa uraziť ľudí a najmä sa nevzdávaj princípov a postoja, ktoré by si mal mať, aby si potešil určitých jednotlivcov, až nakoniec potešíš ľudí, ale zraníš Božie srdce, a Bohu sa budeš hnusiť. Ak ide o čin, ktorý je v súlade s princípmi, potom aj keď jeho vykonanie uráža ľudí alebo spôsobuje, že ťa za tvojím chrbtom tvrdo kritizujú, nie je to príliš dôležité; ak však ide o čin, ktorý nie je v súlade s princípmi, potom aj keď si ním získaš schválenie a podporu všetkých a budeš s každým vychádzať, ale ide o to, že za to nedokážeš niesť zodpovednosť pred Bohom – utrpel si stratu. Ak udržuješ vzťahy s väčšinou, robíš ich šťastnými a spokojnými a získavaš si ich chválu, ale urážaš Boha, Stvoriteľa, potom si najväčší hlupák. Preto bez ohľadu na to, čo robíš, musíš jasne pochopiť, či je to v súlade s princípmi, či sa to páči Bohu, aký má Boh k tomu postoj, aký postoj by mali ľudia zaujať, aké princípy by mali dodržiavať, aké pokyny vydal Boh a ako by si to mal robiť – najprv by si v tom mal mať jasno. Sú tvoje vzťahy s ostatnými a tvoje materiálne výmeny a obchody s nimi postavené na základe súladu s princípmi? Sú postavené na základe potešenia Boha? Ak nie, potom si Boh nebude pamätať nič z toho, čo robíš, bez ohľadu na to, ako dobre to udržiavaš, ako dokonale to robíš alebo koľko chvály od ostatných dostaneš. Princípy tvojich vzťahov a interakcií s kýmkoľvek by sa teda nemali týkať toho, či ťa využívajú alebo či ty využívaš ich – nemali by byť postavené na tomto základe. Tieto princípy by sa skôr mali týkať toho, či to, čo robíte, je v súlade s pravdou-princípmi. Iba vtedy sa to dá skutočne považovať za niečo, čo je „vo svetle našej viery v Boha“; iba vtedy môžete povedať: „Všetci sme veriaci, všetci sme bratia a sestry“; iba vtedy to môžete brať ako predpoklad. Okrem záležitostí týkajúcich sa vstupu do života, povinnosti a práce cirkvi by žiadne iné interakcie nemali byť založené na predpoklade „bratov a sestier“. Ak sa to netýka povinnosti, vstupu do života alebo normálnych interakcií medzi ľuďmi, ale niekto vždy používa zámienku „bratov a sestier“ ako výhovorku na dosiahnutie určitého cieľa, nepochybne sa snaží použiť takéto vyhlásenia, metódy a výhodné podmienky ako zámienku na využívanie a intrigovanie pre svoje osobné výhody. Boží vyvolený ľud by mal byť v tomto ostražitý a riešiť takéto problémy s múdrosťou, aby sa nenechal oklamať. Je to preto, že väčšina ľudí v cirkvi nerozumie pravde a niektorí sú dokonca pochybovači, ktorí konajú bez princípov a páchajú bezohľadné zlomyseľnosti. To, že robia veci pod zámienkou „bratov a sestier“, najľahšie ovplyvňuje a vyrušuje prácu cirkvi. Aký je účel toho, že toto všetko dnes hovoríme? Je to preto, aby bolo jasné, že či už v komunikácii alebo v interakciách s ostatnými, základ by mal byť založený na pravde-princípoch. Tým sa predchádza nevhodným stykom medzi ľuďmi; samozrejme, zabraňuje to aj tým, ktorí radi využívajú druhých, aby našli medzery, ktoré môžu zneužiť, a zároveň to zabraňuje tomu, aby tí, ktorí sa príliš starajú o svoju povesť alebo sú slabí v ľudskej prirodzenosti, boli vždy využívaní, vždy podvádzaní a vždy trpeli stratami. Niektorí ľudia – napriek zjavným ťažkostiam vo svojich rodinných okolnostiach – sa nakoniec „tvária statočne“ na vlastné náklady a požičajú svoje ťažko zarobené peniaze, pretože niekto, kto rád využíva druhých, si od nich pýta pôžičku, tvrdiac, že si ich vybral, pretože má o nich vysokú mienku. Čo sa stane po požičaní peňazí? Ten, kto si požičal, zmizne. Potom sa ten, ktorý mu požičal, sťažuje na Boha, že ho neochránil. Znamená toto mať rozum? Myslel si si, že viera v Boha znamená, že nemusíš premýšľať, keď niečo robíš, že Boh sa o všetko postará? Nerobí to z teba zbytočného človeka? Boh vyžaduje, aby boli ľudia čestní, múdri a konali podľa pravdy-princípov. Nedokážeš tomu porozumieť? Ak nekonáš podľa tejto pravdy-princípov, potom si zaslúžiš, aby si vždy trpel stratami a bol oklamaný. Nakoniec, keď v tvojom živote niet východiska, koho môžeš viniť? Sám si si to spôsobil. Tvoje konanie nebolo z lásky; bolo hlúpe! Požičal si peniaze podvodníkovi, aby si ho potešil, ale keď ty potrebuješ peniaze, mohol by si si ich pýtať od Božieho domu? Mal by Boží dom niesť za teba túto zodpovednosť? Tým, že očakávaš, že Boží dom pokryje tento výdavok, nie si dlžníkom Boha? Ako môžeš bez východiska v živote konať svoju povinnosť? Ak sa modlíš k Bohu, Boh ti nemusí vyhovieť; bol by to prípad, keď žneš, čo si zasial, a zaslúžene. Kto ti povedal, aby si bol taký hlúpy? Povedal ti Boh, aby si tej osobe dôveroval? Povedal ti, aby si jej požičal peniaze? Nepovedal; bolo to tvoje osobné konanie, ktoré nezastupovalo Boží úmysel. Ak sú tvoje osobné činy chybné a vedú k nepriaznivým následkom, zodpovednosť môžeš niesť len ty sám. Prečo by si mal zodpovednosť za seba prenášať na Boží dom alebo Boha? Prečo sa sťažovať na Boha, že ťa neochránil? Si dospelý; prečo ti chýba úsudok, ktorý sa od dospelého očakáva? Ty by si požičal peniaze len tak hocikomu, kto si ich v spoločnosti vypýta? Musel by si si to premyslieť, však? Prečo by si požičal peniaze niekomu len preto, že sa vo svojej žiadosti zmienil o pomenovaní „bratia a sestry“? Neukazuje to, že si nerozumný? Ty nie si len nerozumný, si hlúpy; mimoriadne hlúpy! Myslíš si, že všetci bratia a sestry skutočne veria v Boha, že všetci rozumejú pravde? Aspoň tretina z nich nemiluje pravdu a sú pochybovačmi. Nedokážeš to rozlíšiť? Myslíš si, že všetci bratia a sestry sú predmetom Božej spásy, skutočne vyvolení Bohom? Nevieš, že „Veľa je povolaných, ale málo vyvolených“? Koho reprezentujú bratia a sestry? Reprezentujú skazené ľudstvo! Ak im dôveruješ, nie si hlúpy? Bez ohľadu na to, aké nepriaznivé následky vyplývajú z tvojich osobných činov, neobracaj sa na Boží dom ani na bratov a sestry; nikto ťa nemôže kryť, ani nikto nemá povinnosť niesť za teba zodpovednosť. Čo si si navaril, to si aj zjedz; zodpovednosť je na tebe. Taktiež neprinášaj tieto záležitosti do cirkevného života na duchovné spoločenstvo a diskusiu; nikto to nechce počuť a ostatní nie sú povinní zaoberať sa tvojimi chaotickými záležitosťami. Ak ti niekto skutočne chce pomôcť, vy dvaja to môžete vyriešiť súkromne. Rozumieš?

Duchovné spoločenstvo o týchto záležitostiach slúži ako pripomienka pre ľudí, rozširuje ich poznanie a zvoní im na poplach, aby bolo jasné, že medzi tými, ktorí veria v Boha, sú všetky druhy ľudí. Je tu jeden dôležitý bod, ktorý si musíte pamätať a ktorý som už niekoľkokrát spomenul: Tí, ktorí veria v Boha, sú vyvolení zo skazeného ľudstva. Čo to znamená? Znamená to, že každý jednotlivec bol skazený satanom, každý má skazenú povahu a je schopný páchať zlo v rôznej miere a v správnom kontexte je schopný robiť veci, ktoré odporujú Bohu. Prekrúcanie faktov, klamstvá a záľuba vo využívaní druhých, o ktorých sme práve hovorili v duchovnom spoločenstve, robia veriaci; neverci sa nás netýkajú, takže ich tu nebudeme spomínať. Tieto prejavy ľudskej prirodzenosti, o ktorých sme hovorili v duchovnom spoločenstve, sú presne prejavmi tých, ktorí veria v Boha. Takže nepovažuj označenie „bratia a sestry“ za niečo veľkolepé, vznešené alebo posvätné a neporušiteľné. Ak to robíš, je to z tvojej strany hlúposť. Boh nikdy nepovedal: „Bratia a sestry sú vzácni. Keď sa stanú bratmi a sestrami, sú posvätení, stávajú sa Božími dôverníkmi, úplne dôveryhodnými; môžeš im plne dôverovať a čokoľvek povedia alebo urobia, je pravda.“ To sa nikdy nestalo; sú to tvoje predstavy a domnienky. Ak doteraz stále nevidíš skutočný význam označenia „bratia a sestry“, potom si naozaj hlúpy; všetky tie roky si márne počúval kázne. Ani si len nezistil, aký si človek, a predsa tak dôveruješ ostatným, považuješ ich – bratov a sestry – za úplne svätých a veľkolepých, a stále melieš o tom, že „bratom a sestrám sa to nepáči“, „bratia a sestry sú nahnevaní“, „bratia a sestry trpia“, „bratia a sestry to a tamto“, a hovoríš o bratoch a sestrách s takou náklonnosťou. Videl si niekde v Božích slovách, že bratia a sestry sú veľmi vznešení a svätí, veľmi dôveryhodní? Ani jedinú vetu, však? Prečo by si ich tak vnímal? Robí to z teba úplného hlupáka. Preto bez ohľadu na to, koľko nevýhod alebo strát ti bratia a sestry spôsobia, je to čisto tvoja vlastná chyba. Straty a nevýhody, ktoré utrpíš, považuj v konečnom dôsledku za školné. Je to pre teba lekcia. Musíte si vždy pamätať: Bratia a sestry nereprezentujú pravdu a už vôbec nie Boha; nie sú rovnocenní s Božími dôverníkmi, Božími svedkami alebo Božími milovanými deťmi. Kto sú bratia a sestry? Sú to skazení ľudia, presne ako ty; majú predstavy o Bohu, nemilujú pravdu, majú odpor k pravde, majú arogantnú povahu, majú surové a podlé povahy, sú schopní postaviť sa ako nepriatelia Boha v každom ohľade, konať svoje povinnosti povrchne a dokonca využívať ostatných bratov a sestry pod zámienkou viery v Boha. Aký je účel toho, že sa to všetko hovorí? Nie je to na to, aby som zasieval nezhody medzi tebou a bratmi a sestrami, ale aby som ti pomohol jasne vidieť pravú tvár každého, správne zaobchádzať s označením „bratia a sestry“, správne zaobchádzať s ľuďmi okolo seba a nadviazať správne medziľudské vzťahy s každým. Nesnaž sa nadviazať alebo udržiavať dobré vzťahy s ostatnými prostredníctvom osobných láskavostí, materiálnych výmen, lichotenia, podlizovania, ústupkov alebo iných podobných prostriedkov s cieľom začleniť sa medzi bratov a sestry. Je to zbytočné a všetko, čo v tomto ohľade robíš, je pre Boha ohavné a odporné. Aký je teda najlepší spôsob života, najlepší postoj a princíp pre život medzi ľuďmi? Je to Božie slovo. Čo hovoria Božie slová? Hovoria, aby sme nadväzovali správne a normálne medziľudské vzťahy. Ako sa tieto vzťahy nadväzujú? Interaguj, hovor a stýkaj sa s ostatnými na základe Božích slov. Napríklad, ak sa niekto sťahuje a pýta sa, či máš čas pomôcť, ak si ochotný, môžeš ísť; ak si neochotný, pretože sa bojíš, že by to mohlo ovplyvniť tvoju povinnosť, môžeš odmietnuť. Je to tvoje právo a, samozrejme, aj princíp, ktorým by si sa mal riadiť. Nemusíš robiť ústupky, neochotne a v rozpore so sebou súhlasiť zo strachu, že ho urazíš alebo narušíš harmóniu medzi bratmi a sestrami, a potom vo svojom srdci pociťovať neochotu a v dôsledku toho zasahovať do vykonávania svojich povinností. Veľmi dobre vieš, že takéto konanie je v rozpore s princípmi, a predsa stále dovoľuješ ostatným, aby ťa vydierali a rozkazovali ti ako otrokovi v záujme ich uspokojenia a udržania dobrých vzťahov. Uspokojovať iných ľudí nie je dobrý skutok a Boh si ho nebude pamätať. To, čo robíš, je len na udržanie medziľudských vzťahov; nekonáš v záujme práce cirkvi alebo aby si konal svoju povinnosť, a už vôbec to nie je tvoja zodpovednosť alebo povinnosť. Boh si takéto činy nikdy nebude pamätať a aj keď ich robíš, robíš ich márne. Takže, keď sa stretneš s takýmito záležitosťami, nemal by si vážne a starostlivo zvážiť, ako si vybrať? Niektorých ľudí požiadajú o pomoc, ale ich povinnosti ich v skutočnosti veľmi zamestnávajú a práve sa im podarilo nájsť si čas na účasť na zhromaždení alebo na duchovné pobožnosti. Zjavne nechcú ísť a podľa princípov by ani nemali ísť. Ale pretože sa príliš starajú o svoju povesť, nedokážu povedať nie. Čo sa nakoniec stane? Dovoľujú týmto nízkym, po výhodách bažiacim jednotlivcom, aby ich využili, a márnia čas, ktorý mali venovať svojmu vstupu do života. Nie je to strata? Je to zaslúžená strata! Utrpieť takúto stratu si vôbec nezaslúži súcit alebo ľútosť ostatných. Prečo hovorím, že je to zaslúžená strata? Kto ti kázal ignorovať Božie slová? Kto ti kázal báť sa uraziť ľudí? Ak radšej neurazíš ľudí, než by si počúval Božie slová, potom si túto stratu právom zaslúžiš! Niektorí hovoria: „Ľudia nežijú vo vákuu; musí medzi nimi dochádzať k interakciám.“ Záleží na tom, ako interaguješ. Čo je viac v súlade s pravdou-princípmi, v súlade s Božími úmyslami a prospešnejšie pre tvoj vstup do života: interakcie založené na princípoch alebo interakcie bez princípov, byť pochlebovačom, ktorý sa snaží všetko uhladiť? Ty vieš, ktorú možnosť si vybrať, však? Ak vieš, ako si vybrať, a predsa stále uviazneš v bahne, konečný dôsledok si ponesieš len ty sám. Nie je to zrejmé? (Áno.)

Prejavov ľudskej prirodzenosti zlých ľudí je ešte viac, ale dnešné duchovné spoločenstvo bolo obmedzené a zameralo sa len na dve oblasti: záľubu v prekrúcaní faktov a šírení klamstiev a záľubu vo využívaní druhých. Až po vypočutí si o týchto dvoch aspektoch väčšina ľudí začína mať nejaký pocit a schopnosť rozlišovať a hovorí: „Takže takáto je zlá ľudská prirodzenosť!“ Ale takíto ľudia v cirkvi skutočne existujú, takže čo treba robiť? Ich prítomnosť nie je veľký problém, pretože cirkev má princípy a predpisy; môže prijať vhodné opatrenia, aby sa s takýmito jednotlivcami porátala. Účelom dnešného duchovného spoločenstva o týchto záležitostiach je, aby väčšina ľudí jasne pochopila a dokázala rozlíšiť tieto dva typy zlých ľudí a potom ich spoločnými silami vyčistila.

20. november 2021