Štrnásty bod: Pohotovo rozlíšiť a potom vyčistiť alebo vypudiť všetky druhy zlých ľudí a antikristov (piata časť)

Postoj, ktorý by mali mať vodcovia a pracovníci k práci na odstraňovaní v cirkvi

Tento rok sme neustále hovorili v duchovnom spoločenstve o zodpovednostiach vodcov a pracovníkov a o prejavoch všetkých druhov ľudí, ktorých sa to týka. Témy duchovného spoločenstva boli čoraz podrobnejšie a konkrétnejšie, pričom zahŕňali rôzne problémy všetkých druhov ľudí, a aj duchovné spoločenstvo o konkrétnych prejavoch týchto ľudí a kategóriách, do ktorých by mali byť rozdelení, bolo veľmi konkrétne a jasné. Čím konkrétnejšie a jasnejšie sa o týchto podrobných problémoch hovorí v duchovnom spoločenstve, tým viac pozitívnej pomoci a vedenia pri vstupe do života by to malo poskytnúť Božiemu vyvolenému ľudu a tým viac vedenia a pomoci pri práci a konaní povinností by to malo ponúknuť vodcom a pracovníkom. No bez ohľadu na to, ako sa vedie duchovné spoločenstvo, a bez ohľadu na to, aké je konkrétne, niektorí vodcovia a pracovníci stále nemajú jasno v tom, ako zaobchádzať s rôznymi typmi ľudí a problémami v cirkvi a ako s nimi naložiť. O problémoch všetkých druhov ľudí sa v duchovnom spoločenstve hovorí tak jasne, no niektorí vodcovia a pracovníci stále nedokážu vnímať, ako tieto druhy ľudí rozlišovať a ako s nimi zaobchádzať. Stále nedokážu konať podľa pravdy-princípov ani používať pravdu na vyriešenie rôznych typov ľudí a problémov v cirkvi. Čo je toho príčinou? Takýmto ľuďom chýba pravda-realita. Prostredníctvom duchovného spoločenstva o prejavoch všetkých druhov ľudí by mal človek získať základnú schopnosť rozlišovať tých v cirkvi, ktorí konajú svoje povinnosti, a tých, ktorí ich nekonajú, tých, ktorí sa usilujú o pravdu, a tých, ktorí sa o ňu neusilujú, tých, ktorí sú poslušní a podriadení, a tých, ktorí spôsobujú narušenia a vyrušenia, a robiť pre nich rozumné opatrenia. Pri pohľade na situáciu všetkých druhov ľudí v cirkvi však boli vyčistení len zjavne zlí ľudia a mnohí pochybovači neboli vyčistení dôkladne. Pri práci na očiste cirkvi by vodcovia a pracovníci mali spolupracovať s Božím dielom, aby čo najskôr odstránili zlých ľudí a pochybovačov, a nemali by k tomu pristupovať pasívne, konať ako pochlebovači alebo si myslieť, že len odstránenie zjavne zlých ľudí znamená, že je všetko vyriešené a v poriadku. Vodcovia a pracovníci by mali aktívne preverovať prácu každého tímu, overovať situáciu členov jednotlivých tímov, či tam nie sú nejakí pochybovači, ktorí by len dopĺňali počty, alebo pochybovači, ktorí šíria negativitu a predstavy, aby vyrušili prácu cirkvi, a keď sa to zistí, mali by sa títo ľudia dôkladne odhaliť a vyčistiť. To je práca, ktorú by mali robiť vodcovia a pracovníci; nemali by byť pasívni, nemali by čakať na príkazy a naliehanie Zhora, ani by nemali niečo malé urobiť len vtedy, keď ich k tomu vyzvú všetci bratia a sestry. Vodcovia a pracovníci by mali pri svojej práci brať ohľad na Božie úmysly a byť Bohu verní. Najlepší spôsob, ako sa majú správať, je aktívne rozpoznávať a riešiť problémy. Nesmú zostať pasívni, najmä keď majú tieto aktuálne slová a duchovné spoločenstvo ako základ. Namiesto toho by sa mali chopiť iniciatívy, aby dôkladne vyriešili skutočné problémy a ťažkosti duchovným spoločenstvom o pravde a robili svoju prácu presne tak, ako by mali. Mali by pohotovo a iniciatívne sledovať postup práce; nemôžu vždy čakať na príkazy a naliehanie Zhora, kým neochotne začnú konať. Ak sú vodcovia a pracovníci vždy negatívni a pasívni a nevykonávajú skutočnú prácu, nie sú hodní slúžiť ako vodcovia a pracovníci a mali by byť prepustení a im pridelené povinnosti by sa mali upraviť. V súčasnosti je veľa vodcov a pracovníkov, ktorí sú vo svojej práci veľmi pasívni. Trochu práce urobia vždy len po tom, čo im Zhora pošlú príkazy a postrčia ich; inak sa ulievajú a otáľajú. Práca v niektorých cirkvách je dosť chaotická a niektorí ľudia, ktorí tam konajú povinnosti, sú neuveriteľne lajdácki, povrchní a nedosahujú žiadne reálne výsledky. Tieto problémy už majú veľmi vážny a hrozný charakter, ale vodcovia a pracovníci týchto cirkví sa stále správajú ako funkcionári a páni. Nielenže nie sú schopní konať žiadnu reálnu prácu, no nedokážu ani rozpoznať alebo vyriešiť problémy. To paralyzuje prácu cirkvi a spôsobuje jej stagnáciu. Všade, kde je práca cirkvi v hroznom neporiadku a kde nie je ani náznak poriadku, určite vládne falošný vodca alebo antikrist. V každej cirkvi, kde je pri moci falošný vodca, je práca cirkvi v troskách a v úplnom neporiadku – o tom niet pochýb. Napríklad mnohé problémy v amerických cirkvách som počul na vlastné uši alebo videl na vlastné oči. Väčšina problémov, ktoré som videl, bola vyriešená na mieste; pri niektorých iných som požiadal vodcov amerických cirkví, aby ich vyriešili oni. Väčšina práce vodcov a pracovníkov sa však koná veľmi pasívne, následná kontrola je príliš pomalá, efektivita je príliš nízka a väčšina ich každodenných úloh sa vykonáva až po príkazoch a naliehaní Zhora. Po tom, čo im Zhora zariadia prácu, budú chvíľu zaneprázdnení, ale keď je tá trocha práce hotová, nevedia, čo majú robiť ďalej, pretože nechápu, aké povinnosti by mali konať. Nikdy nemajú jasno v tom, aká práca patrí do rozsahu zodpovednosti vodcov a pracovníkov, ktorú by mali vykonávať; v ich očiach niet práce, ktorú treba urobiť. Čo sa deje, keď si ľudia myslia, že netreba urobiť žiadnu prácu? (Nenesú bremeno.) Presnejšie povedané, nenesú bremeno; sú tiež veľmi leniví a túžia po pohodlí, robia si čo najviac prestávok, kedykoľvek môžu, a snažia sa vyhýbať akýmkoľvek úlohám navyše. Títo lenivci si často myslia: „Prečo by som si mal robiť toľko starostí? Prílišné starosti spôsobia len to, že budem rýchlejšie starnúť. Ako mi prospeje, keď to budem robiť a keď budem toľko pobehovať a vyčerpávať sa? Čo sa stane, ak vyhorím a ochoriem? Nemám peniaze na liečbu. A kto sa o mňa postará, keď budem starý?“ Títo lenivci sú jednoducho takíto pasívni a zaostalí. Nemajú ani štipku pravdy a nedokážu nič vidieť jasne. Je zrejmé, že je to banda zmätených ľudí, však? Všetci sú popletení, nevnímajú pravdu a nemajú o ňu záujem, tak ako môžu byť spasení? Prečo sú ľudia vždy nedisciplinovaní a leniví, akoby boli živými mŕtvolami? Dotýka sa to otázky ich prirodzenosti. V ľudskej prirodzenosti je istý druh lenivosti. Bez ohľadu na to, akú úlohu ľudia vykonávajú, vždy potrebujú niekoho, kto na nich dohliada a nabáda ich. Niekedy ľudia berú ohľad na telo, túžia po telesnom pohodlí a vždy si niečo nechávajú pre seba – takíto ľudia sú plní diabolských úmyslov a prefíkaných plánov; skutočne sú úplne nanič. Vždy urobia menej, ako by mohli, bez ohľadu na to, akú dôležitú povinnosť práve konajú. Sú nezodpovední a nemajú žiadnu vernosť. Dnes som vám povedal tieto slová, aby som vám pripomenul, že pri práci nemáte byť pasívni. Musíte sa dokázať riadiť všetkým, čo poviem. Keby som išiel do rôznych cirkví a zistil alebo videl, že ste urobili veľa práce, že ste pracovali veľmi efektívne, že práca postupuje veľmi rýchlo a dosiahla uspokojivú úroveň a že každý urobil maximum, bol by som celkom potešený. Keby som išiel do rôznych cirkví a videl, že postup práce je vo všetkých aspektoch pomalý, čo by dokazovalo, že ste dobre nekonali svoje povinnosti a nedržali krok s normálnym tempom šírenia evanjelia, čo si myslíte, aká by vtedy bola Moja nálada? Bol by som ešte rád, že vás vidím? (Nie.) Nebol. Táto práca vám bola zverená a Ja som povedal všetko, čo bolo treba povedať; boli vám povedané aj konkrétne princípy praktizovania a cesta. Vy však nekonáte, nepracujete a len čakáte, kým na vás budem osobne dohliadať, naliehať na vás a orezávať vás alebo kým vám dokonca prikážem konať. V čom je tu problém? Nemalo by sa to rozobrať? Keď nekonáte prácu, ktorú by ste očividne mali konať, a nedokážete ju vziať na seba – môžem k vám mať dobrý postoj? (Nie.) Prečo k vám nemôžem mať dobrý postoj? (Pri konaní svojich povinností sme príliš nezodpovední.) Svoje povinnosti totiž nekonáte z celého srdca a zo všetkých síl, ale skôr len povrchne. Človek, ktorý je verný vo svojich povinnostiach, by mal prinajmenšom vynaložiť všetku svoju silu, ale vy nedokážete dosiahnuť ani to; príliš zaostávate! Nie je to tak, že by vaša kvalita bola nedostatočná; ide o to, že nesprávne zmýšľate a ste nezodpovední. V srdciach máte nejaké absurdné veci, ktoré vám bránia konať vaše povinnosti. Okrem toho vám vaša mentalita pochlebovačov bráni vykonávať prácu na očiste cirkvi. Viete, aký je význam očisty cirkvi? Prečo chce Boh očistiť cirkev? Aké sú dôsledky jej neočistenia? Tieto záležitosti sú vám všetkým nejasné a nehľadáte pravdu, čo dokazuje, že neberiete ohľad na Božie úmysly. Ste ochotní robiť len trochu bežnej, pravidelnej práce, ktorá vyplýva z vašej pozície, a vyhýbate sa špeciálnym úlohám – najmä tým, ktoré by mohli uraziť ostatných. Všetci tieto úlohy radšej prenechávate niekomu inému. Nerozmýšľate takto? Nie je to problém, ktorý by sa mal riešiť? Vždy hovoríte: „Moja kvalita je slabá, moje porozumenie pravde je obmedzené a nemám dostatok pracovných skúseností. Nikdy som nebol cirkevným vodcom ani nevykonával prácu na očiste cirkvi.“ Nie je to vyhováranie sa? O práci na očiste cirkvi sa v duchovnom spoločenstve hovorilo tak jasne. Odstrániť antikristov, zlých ľudí a pochybovačov je taká jednoduchá záležitosť. Je naozaj také ťažké porozumieť týmto niekoľkým princípom? Ak sa také jednoduché problémy vysvetlia tak jasne a ľudia stále nerozumejú, čo to naznačuje? Naznačuje to buď to, že ich kvalita je príliš slabá na to, aby rozumeli ľudskej reči, alebo že sú to len darebáci, ktorí sa nezameriavajú na riadne úlohy. Medzi vodcami a pracovníkmi sú rozhodne niektorí so slabou kvalitou, určite sú tam aj nejakí pochlebovači, ktorí nevykonávajú reálnu prácu, a rozhodne sú tam aj nejakí darebáci, ktorí zanedbávajú riadne úlohy a bezohľadne páchajú zlé skutky – všetky tieto situácie existujú. Po prvé treba týchto darebákov, ktorí zanedbávajú riadne úlohy, odstrániť. Každý, kto dokáže robiť reálnu prácu, by mal byť použitý, pochlebovači, ktorí konajú ako vodcovia, by určite mali byť prepustení a ľudia so slabou kvalitou, ktorí rozumejú ľudskej reči a dokážu robiť nejakú skutočnú prácu, by mali byť ponechaní. Tieto problémy by sa mali riešiť týmto spôsobom. Ak po tom, čo Boh hovoril v duchovnom spoločenstve, dokážeš jasne vidieť problémy v práci cirkvi, ktoré by mali vodcovia a pracovníci vyriešiť, mal by si ich promptne a bez ďalšieho odkladania riešiť. Mal by si byť schopný konať z vlastnej iniciatívy bez toho, aby si čakal, kým ti Zhora osobne pridelia úlohy alebo vydajú príkazy. Bez ohľadu na to, aké problémy vzniknú, mali by sa vyriešiť skôr, ako ovplyvnia prácu. Ešte predtým, ako Zhora vôbec začnú vyšetrovať problémy, si už mal nahlásiť, ako im rozumieš, ako by si ich riešil, princípy na ich riešenie a výsledky ich riešenia. Aké skvelé by to bolo! Mohli by byť potom Zhora s tebou ešte nespokojní? Ak ako vodca alebo pracovník neustále nevidíš prácu v rámci svojich vlastných zodpovedností alebo napriek tomu, že máš nejaké povedomie alebo nápady, stále otáľaš, nekonáš a vždy čakáš, kým ti Zhora pridelia úlohy, nie je to zanedbanie zodpovednosti? (Áno.) Je to vážne zanedbanie zodpovednosti! Stratil si postoj a zodpovednosť, ktoré patria k úlohe vodcu alebo pracovníka, pokiaľ ide o to, ako by sa malo zaobchádzať s povinnosťou. Pri svojej práci by vodcovia a pracovníci mali úzko nasledovať požiadavky Zhora; o čomkoľvek Zhora v duchovnom spoločenstve hovorili, to by ste mali uskutočniť a konať a uskutočňovať rýchlo, len čo tomu porozumiete. Riešenie problémov pomocou pravdy je najdôležitejšou zodpovednosťou vodcov a pracovníkov a nemali by ste pasívne čakať, kým Zhora zariadia prácu, skôr ako niečo urobíte. Ak vždy pasívne čakáš, potom nie si vhodný na to, aby si bol vodcom alebo pracovníkom a nemôžeš niesť túto prácu. Priznať si zodpovednosť a odstúpiť by bolo jediné rozumné riešenie.

Prejavy a výsledky troch druhov ľudí, ktorí veria v Boha

I. Robotníci

Celkovo existuje pätnásť zodpovedností vodcov a pracovníkov a my sme už v duchovnom spoločenstve hovorili až po štrnástu. O problémoch v cirkvi, ktoré musia vodcovia a pracovníci riešiť, ako aj o problémoch všetkých druhov ľudí, ktoré s tým súvisia, sme už v duchovnom spoločenstve hovorili na osemdesiat až deväťdesiat percent. Toto všetko sú úlohy, ktoré musia vodcovia a pracovníci prevziať, a problémy, ktoré musia riešiť. Týka sa to mnohých záležitostí. Na jednej strane sa to dotýka zodpovedností, ktoré by mali vodcovia a pracovníci plniť; na druhej sa to týka aj rôznych problémov všetkých druhov ľudí v cirkvi. Hoci témou nášho duchovného spoločenstva v tomto období sú zodpovednosti vodcov a pracovníkov a odhalenie falošných vodcov, veľa sme v duchovnom spoločenstve hovorili aj o problémoch rôznych druhov ľudí – a o stavoch a podstatách rôznych druhov ľudí –, ktorých sa táto téma dotýka. Samozrejme, tento konkrétny obsah má rôzne účinky na všetky druhy ľudí, ktorí nasledujú Boha v cirkvi. Medzi nimi je jeden typ človeka, ktorý aj po vypočutí celého tohto duchovného spoločenstva stále zastáva postoj: „Mám dobrú ľudskú prirodzenosť, skutočne verím v Boha, vo svojej viere v Boha som ochotný zanechať veci a som ochotný zaplatiť cenu a znášať útrapy, aby som konal svoju povinnosť.“ Nezaujímajú ich rôzne stavy všetkých druhov ľudí, pravda súvisiaca s rôznymi stavmi ani pravda-princípy, ktorým by ľudia mali porozumieť a o ktorých sa v tomto období hovorilo v duchovnom spoločenstve. Nie je to jeden typ človeka? Nie je tento typ človeka veľmi reprezentatívny? (Áno.) Tento typ človeka vždy zastáva určitý názor. Z čoho sa tento názor primárne skladá? Z troch bodov, ktoré som práve spomenul: Po prvé, veria, že ich ľudská prirodzenosť nie je zlá, ba dokonca, že je dobrá. Po druhé, myslia si, že skutočne veria v Boha, čo znamená, že úprimne veria v Božiu existenciu a v Božiu zvrchovanosť nad všetkým, veria, že ľudský osud je ovládaný Bohom, že spadá pod Božiu zvrchovanosť, čo je široká interpretácia „skutočnej viery v Boha“. Po tretie, veria, že vo svojej viere v Boha dokážu zanechávať veci a znášať útrapy a zaplatiť cenu za konanie svojich povinností. O týchto troch bodoch sa dá povedať, že sú najzákladnejšími, primárnymi a kľúčovými prvkami, ktorých sa títo ľudia držia vo svojej viere v Boha. Samozrejme, tieto veci možno považovať aj za ich devízu vo viere v Boha, ako aj za ciele, o ktoré sa usilujú, a za ich motiváciu a smerovanie v konaní. Veria, že ak majú tieto tri body, spĺňajú tri základné podmienky spasenia, a tak sú ľuďmi, ktorých Boh miluje a prijíma. Je to vážna chyba; mať tieto tri body znamená len mať trochu ľudskej prirodzenosti. Môže si človek len s trochou ľudskej prirodzenosti zaslúžiť Božie schválenie? Absolútne nie; Boh schvaľuje tých, ktorí sa Ho boja a vyhýbajú sa zlu. Tieto tri body nespĺňajú štandard pravdy-reality; sú to len tri štandardy pre robotníkov. Ďalej budem hovoriť v duchovnom spoločenstve o podrobnostiach týchto troch bodov, aby ste jasne porozumeli. Prvý bod je mať dobrú ľudskú prirodzenosť. Veria, že nekonať zlo, nespôsobovať narušenia a vyrušenia a nepoškodzovať záujmy Božieho domu stačí a že to znamená, že môžu uspokojiť Božie úmysly a konať v súlade s princípmi. Druhý bod je „skutočne veriť v Boha“. Pre nich to, čo nazývajú „skutočne veriť v Boha“, znamená nikdy nepochybovať o Božej existencii ani o skutočnosti Jeho zvrchovanosti nad všetkým a veriť, že ľudský osud je v Božích rukách, čo im podľa nich umožní nasledovať Boha až do konca. Veria, že pokiaľ skutočne veria v Boha, získajú Jeho schválenie. Preto bez ohľadu na to, ako Boh vedie alebo koná, alebo s akýmikoľvek problémami sa stretnú, hovoria: „Len miluj Boha, nasleduj Boha, podriaď sa Bohu.“ Ich metóda riešenia problémov je príliš zjednodušujúca; dokážu takéto zovšeobecnené slová vyriešiť nejaké problémy? Tretí bod je byť schopný zanechávať veci vo svojej viere v Boha a byť schopný znášať útrapy a zaplatiť cenu za konanie svojich povinností. Ako to uvádzajú do praxe? Pretože skutočne veria v Boha, keď je to potrebné v práci cirkvi alebo keď cítia naliehavé Božie úmysly, dokážu proaktívne zanechať svoje rodiny, manželstvá a kariéry, odložiť bokom svoje svetské vyhliadky a nasledovať Boha a konať svoje povinnosti s neochvejným odhodlaním, nikdy neľutujúc. Sú schopní znášať útrapy a zaplatiť cenu za akúkoľvek povinnosť, ktorú im Boží dom pridelí, aj keby to znamenalo menej jesť a menej spať. Bez ohľadu na to, aké ťažké sú životné podmienky, alebo dokonca v niektorých nepriaznivých prostrediach, dokážu stále vytrvať v konaní svojich povinností. Okrem týchto troch bodov sa zdá, že praktizovanie všetkých ostatných aspektov súvisiacich s pravdou sa ich netýka. Robia to, čo sa im zdá dobré alebo správne. Pokiaľ ide o rôzne princípy praktizovania, ktoré Boh povedal človeku, ako aj o stavy, prejavy a podstatu rôznych skazených pováh ľudí, ktoré Boh odhalil, myslia si, že je v poriadku, ak o nich vedia trochu alebo nevedia vôbec nič; necítia potrebu špecificky a dôkladne hľadať rôzne princípy, aby preskúmali svoju vlastnú skazenosť a napravili svoje nedostatky, ani potrebu často sa zúčastňovať zhromaždení, aby počuli, ako ostatní v duchovnom spoločenstve hovoria o svojich rôznych skúsenostných svedectvách, a potom dosiahli sebapremenu a tak ďalej. Cítia, že takto veriť v Boha je príliš obťažujúce, je to zbytočné. Nasledujú Boha a konajú svoje povinnosti s povrchným porozumením viere v Boha a zmene povahy, spolu s rôznymi predstavami a domnienkami o Božom diele. Nie je tento typ človeka celkom reprezentatívny? (Áno.) Stanovujú si najzákladnejšiu požiadavku a majú najzákladnejší postoj k viere v Boha. Okrem toho zanedbávajú pravdu, Boží súd a odhalenie, orezávanie, ako aj rôzne skazené povahy ľudí a rôzne stavy, prejavy a tak ďalej. Nikdy neuvažujú ani nepremýšľajú o týchto problémoch. To znamená, že títo ľudia sa považujú za ľudí s dobrou ľudskou prirodzenosťou, za dobrých ľudí a za ľudí, ktorí skutočne veria v Boha; a hoci uznávajú, že ľudia majú skazené povahy, ignorujú konkrétne stavy a prejavy rôznych skazených pováh ľudí, ktoré Boh odhalil, a nevynakladajú žiadne úsilie na skúmanie týchto vecí. Nie je to jeden typ človeka? Nie sú názory a konkrétne prejavy tohto typu človeka vo viere v Boha celkom reprezentatívne? (Áno.) Ak vezmeme do úvahy názory týchto ľudí na vieru v Boha, ich porozumenie spaseniu a ich postoj k Božím slovám, ktoré odhaľujú rôzne skazené povahy ľudí, do akej kategórie by mali byť títo ľudia zaradení? (Tí s popletenou vierou, ktorí sa neusilujú o pravdu.) To je len vonkajší zjav; ako by mali byť títo ľudia skutočne zaradení? Je v cirkvi veľa takýchto ľudí? (Áno.) Vždy, keď sa diskutuje o konkrétnych problémoch a v duchovnom spoločenstve sa hovorí o zodpovedajúcich pravdách, začnú byť ospalí, driemu alebo sú zmätení a nejavia žiadny záujem. Ak sú im pridelené nejaké práce alebo úlohy, vyhrnú si rukávy a pustia sa do toho, neboja sa útrap ani únavy. Myslia si, že by bolo skvelé, keby viera v Boha bola ako konanie tohto druhu práce – potom by boli motivovaní. Keď príde čas na znášanie útrap, platenie ceny a vynakladanie úsilia pri práci, prejavujú skutočnú horlivosť. Ale je táto skutočná horlivosť a nadšenie to isté ako byť verný? Je to prejav, ktorý by mal mať človek po porozumení pravde-princípom? (Nie.) Vidíte prostredníctvom Môjho duchovného spoločenstva, do akej kategórie by mali byť títo ľudia zaradení? (Robotníci.) Správne. Títo ľudia sú robotníci a takto robotníci veria v Boha.

Začali sme duchovným spoločenstvom o prirodzenosti-podstate a rôznych prejavoch antikristov, ako aj o rôznych prejavoch tých, ktorí majú povahu antikristov, ale v skutočnosti nie sú antikristami. Teraz hovoríme v duchovnom spoločenstve o prejavoch rôznych druhov ľudí, ktorých sa dotýkajú zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Hoci témy, o ktorých sa hovorilo v duchovnom spoločenstve, boli o antikristoch a falošných vodcoch, konkrétne problémy a prejavy, ktorých sa dotýka každá položka, sa vzťahujú na skazené povahy skazeného ľudstva, ako aj na rôzne stavy a prejavy, ktoré vznikajú pod nadvládou skazených pováh. Hoci falošní vodcovia a antikristi tvoria len menšinu, povahy falošných vodcov a antikristov, ako aj ich rôzne stavy a prejavy, existujú v každom človeku v rôznej miere. Teraz, keď sa o týchto problémoch hovorilo v duchovnom spoločenstve tak podrobne, tí, ktorí sa usilujú o pravdu, budú mať následne viac ciest a smerovania a jasnejšie ciele pri usilovaní sa o pravdu, praktizovaní pravdy, porozumení pravde-princípom a vstupovaní do pravdy-reality. Je to pre nich dobrá vec a dôvod na radosť. Inými slovami, vo svojej viere v Boha začínajú novú etapu. Už nežijú podľa predpisov, náboženských rituálov alebo slov, učení a hesiel. Namiesto toho majú konkrétnejšie smerovanie a ciele pre prax a, samozrejme, aj konkrétnejšie princípy, ktoré treba nasledovať. Dve hlavné témy duchovného spoločenstva, antikristi a falošní vodcovia, sa väčšinou dotýkajú toho, ako praktizovať za určitých okolností a aké sú s tým spojené pravdy-princípy, alebo aké stavy a skazenosti majú ľudia a ako by sa s nimi malo zaobchádzať, ako aj ako hľadať pravdu na ich vyriešenie. Pre tých, ktorí sa usilujú o pravdu, platí, že čím konkrétnejšie sa o pravde hovorí v duchovnom spoločenstve, tým viac majú cestu praktizovania. Čím konkrétnejšie sa o pravde hovorí v duchovnom spoločenstve, tým majú ľudia v srdciach svetlejšie a jasnejšie, tým viac sa môžu poznať a porozumieť sami sebe a tým viac si uvedomujú, do čoho by mali ďalej vstúpiť a aké problémy musia ďalej riešiť. Pokiaľ ide o typ ľudí, ktorí boli práve spomenutí ako robotníci, po tom, čo sme rozsiahlo hovorili v duchovnom spoločenstve o rôznych stavoch, ktoré vytvárajú skazené povahy ľudstva, a o rôznych problémoch skazenosti, ktoré treba vyriešiť, stále zostávajú nepohnutí. Čo znamená zostať nepohnutý? Znamená to, že stále nemajú jasno a nedokážu pochopiť úsilie o pravdu a cestu spásy, o ktorej hovorí Boh. Vážnejšie je, že po tom, čo sa hovorilo v duchovnom spoločenstve o toľkých podstatných prejavoch a problémoch, si stále myslia: „Mám dobrú ľudskú prirodzenosť, skutočne verím v Boha, vo svojej viere v Boha som ochotný zanechať veci a som ochotný zaplatiť cenu a znášať útrapy, aby som konal svoju povinnosť; to stačí.“ Keď čelia situáciám, neskúmajú sa ani sa neporovnávajú s Božími slovami, ale namiesto toho sa snažia riešiť problémy len na základe svojej vlastnej ľudskej dobroty alebo toho mála svedomia a rozumu, ktoré majú. Samozrejme, niektorí ľudia sa spoliehajú na zdržanlivosť a trpezlivosť, znášajú to znova a znova, zatiaľ čo iní sa spoliehajú na filozofie pre svetské záležitosti, robia z veľkých problémov malé a z malých žiadne. Cieľ, o ktorý sa usilujú, je: „Ak budem v deň, keď sa Božie dielo skončí, stále v cirkvi konať svoju povinnosť a nebudem vyčistený, to stačí. Či skutočne rozumiem samému sebe, či boli moje skazené povahy vyriešené, či mám skutočnú podriadenosť Bohu, či som človek, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlu – to sú drobné problémy, ktoré nestoja za zmienku. Ty robíš zo všetkého veľkú vedu, hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde veľmi podrobne, aj tie najmenšie problémy otváraš na nekonečnom duchovnom spoločenstve, stále žiadaš, aby sme rozlišovali; jednoducho nie som ochotný počúvať tieto duchovné spoločenstvá o pravde, vôbec ma to nezaujíma. Keď príde Boží deň, aké by to bolo úžasné, keby sme mohli len tak priamo vstúpiť do kráľovstva!“ Hoci je pravda, že trpezlivosť každého má svoje hranice, trpezlivosť takýchto ľudí je neobmedzená. Prečo? Pretože veria, že majú dobrú ľudskú prirodzenosť, skutočne veria v Boha, majú schopnosť zanechať veci ako veriaci v Boha a ochotu zaplatiť cenu a znášať útrapy, aby konali svoju povinnosť; keď niečomu čelia, majú svoje vlastné riešenia a nakoniec sú stále schopní vytrvalo konať svoje povinnosti a pevne stáť. Avšak bez ohľadu na to, ako vytrvajú v konaní svojich povinností alebo akými prostriedkami vydržia až do konca, bez ohľadu na ich motiváciu, jedna vec je istá: nemajú skutočnú podriadenosť Bohu a nikdy nerozumejú svojim vlastným skazeným povahám. Presnejšie povedané, títo ľudia si nepripúšťajú, že majú skazenosť, ani neuznávajú rôzne stavy a problémy, ktoré vyplývajú zo skazených pováh ľudí, ktoré odhalil Boh. Aj keď sa s týmito stavmi a problémami občas stotožnia, pristupujú k tomu chladne a hovoria: „Všetci sú rovnako skazení. Prirodzenosť-podstata všetkých je diabolská a satanská; všetci sme nepriatelia Boha. To je fakt, ktorý nikto nemôže zmeniť. Ale pokiaľ človek vytrvá v konaní svojej povinnosti, Boh ho určite schváli a tí, ktorí vytrvajú až do konca, budú víťazi.“ Súdiac podľa ich názorov, sú vo svojej viere v Boha dosť horliví, ale keď príde na zdieľanie skúsenostných svedectiev, stíchnu a nedokážu povedať ani slovo. Keď je čas hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde na zhromaždeniach, sú ospalí a nedokážu to prijať. Ak sa ich opýtaš: „Ako každý deň zažívaš Božie slová vo svojej povinnosti?“, povedia: „Robím všetko, čo mi cirkev určí. A to sa má nejako zažívať?“ Zdá sa, že nerozumejú. Ak sa ich potom opýtaš: „Máš nejaké odhalenie skazenosti? Ako rozumieš samému sebe?“, povedia: „Len sa podriaďujem Bohu a milujem Boha; aké by tam mohli byť problémy?“ Rozmýšľajú takto jednoducho. Toto je ich názor: „Viera v Boha by mala byť takáto. Prečo sa zaoberať toľkými drobnými problémami? Príliš to komplikujete!“ Preto pri konaní svojej povinnosti a vykonávaní úloh nikdy nehľadajú pravdy-princípy, ale konajú skôr na základe dobrých úmyslov a nadšenia. Presnejšie povedané, konajú pod nadvládou svedomia a rozumu a myslia si: „Už som do veľkej miery trpel a zaplatil cenu; už som do veľkej miery praktizoval pravdu a uspokojil Boha; nežiadajte odo mňa viac. Som v poriadku tak, ako som, som dobrý človek a skutočne verím v Boha.“ Samozrejme, sú chvíle, keď si títo ľudia nemôžu pomôcť a ventilujú sa, a vtedy sa odhalí ich pravá tvár. Dokážu chrliť veľa slov a učení, ale chýba im akékoľvek skutočné duchovné postavenie; inými slovami, nemajú život. Na čo konkrétne sa vzťahuje to, že nemajú život? (Nemajú pravdu.) Ako vzniká to, že nemajú pravdu? (Nemilujú pravdu, ani sa o ňu neusilujú.) Nejde ani tak o to, či pravdu milujú alebo nie; presnejšie povedané, neprijímajú pravdu. Niekto by mohol povedať: „Ako môžeš povedať, že neprijímajú pravdu? Znášajú toľko útrap a platia takú veľkú cenu, aby konali svoju povinnosť, každý deň tvrdo pracujú od úsvitu do súmraku; ako môžeš povedať, že nemajú pravdu?“ Je toto tvrdenie voči nim nespravodlivé? Ale ak sa pozrieš na týchto ľudí, je za ich utrpením a platením ceny všetko, čo robia, v rámci pravdy-princípov? Hľadajú princípy vo všetkom, čo robia? Predstupujú pred Boha s bohabojným srdcom a robia veci podľa Božích slov a princípov, ktoré vyžaduje Boží dom? Nie; všetko sú to ľudské činy, ľudská zdržanlivosť. Aký je hlavný prejav toho, že neprijímajú pravdu? Je to to, že predtým, ako niečo urobia, nikdy aktívne nehľadajú pravdu, ani nikdy vážne neuvažujú o tom, aké sú princípy pravdy, aby potom mohli prísne praktizovať podľa Božích slov. Majú takéto myšlienky a postoje? Aký je ich postoj k rôznym prejavom skazenej povahy ľudstva, ktoré odhalil Boh? Prijímajú tieto slová? Pripúšťajú, že tieto slová sú faktické? Uznávajú, že tieto konkrétne prejavy sú odhalením skazenosti? Možno navonok prikývnu alebo to pripustia, ale vo svojich srdciach to neprijímajú; ignorujú to. Čo znamená ignorovať to? Konkrétne to znamená neprijímanie, žiadny jasný postoj a žiadne zjavné odolávanie ani odpor, ale k týmto slovám, ktoré Boh povedal, zaujmú chladný postoj. Povedať „chladný postoj“ je trochu abstraktné; konkrétne si myslia: „Ty hovoríš, že ľudia sú arogantní a nečestní, ale kto nie je nečestný? Kto nemá trochu prefíkanosti? Kto neprejavuje trochu arogancie alebo povýšenosti? Načo ten rozruch? Pokiaľ človek dokáže znášať útrapy a platiť cenu, to stačí.“ Nie je to postoj a konkrétny prejav neprijatia? (Áno.) Toto je neprijímanie pravdy. Ich postoj k slovám Božieho súdu a odhalenia je ignorovanie a neprijatie. Takže, pokiaľ ide o hodnotenia a pripomienky, ktoré im dávajú bratia a sestry, a dokonca aj o rady a pomoc, ktoré im bratia a sestry poskytujú v súvislosti s ich skazenými povahami, dokážu tieto veci prijať? (Nie.) Povedzte Mi teda, aké sú ich konkrétne prejavy? Prečo tieto veci nedokážu prijať? Kde máš dôkaz pre toto tvrdenie? Napríklad, keď im povieš: „Nemôžeš konať svoju povinnosť takým nedbalým spôsobom; toto je povrchné,“ aké ich prejavy dokazujú, že neprijímajú pravdu? (Povedali by: „Už som do toho dal celé srdce. Už som trpel a zaplatil cenu. Ako môžeš povedať, že som povrchný?“) Týmto sa ospravedlňujú. Hľadali by si niekedy výhovorky? Aj keď si to v srdci pripustia, stále si myslia: „Bol som povrchný, a čo má byť? Kto nemá občas zlý deň? Kto neprežíva normálne emócie? Ale nemôžem priznať, že som povrchný; musím si nájsť výhovorku, aby som to zakryl. Nemôžem si urobiť hanbu.“ A tak si nájdu mnoho dôvodov a výhovoriek, aby sa zavádzajúco obhajovali, nepriznávajú si fakt, že boli povrchní, neuznávajú svoje vlastné problémy v tejto oblasti, ani neprijímajú rady od iných ľudí. Toto je konkrétny prejav neprijímania pravdy. Keď nečelia skutočným situáciám, považujú sa za „dobrého človeka, ktorý skutočne verí v Boha“. Keď čelia situáciám, hoci to už nemôžu použiť ako štít, stále si nájdu dostatočné dôvody na ospravedlnenie a obranu, problém zahladia, ukončia ho a potom sa naďalej považujú za „dobrého človeka s dobrou ľudskou prirodzenosťou, ktorý skutočne verí v Boha, a má schopnosť zanechať veci a schopnosť znášať útrapy, aby konal svoju povinnosť“. Presne povedané, prejavy a podstata takýchto ľudí sú prejavmi a podstatou robotníkov. Táto skupina tvorí v cirkvi významný podiel. Bez ohľadu na podiel, nakoniec, ak títo jednotlivci dokážu skutočne znášať útrapy a platiť cenu a vydržia a vytrvajú až do konca bez toho, aby sa dopustili nejakých väčších priestupkov, bez toho, aby porušili Božie správne ustanovenia alebo urazili Jeho povahu, potom sú to verní robotníci, robotníci, ktorí smú zostať. To je značné požehnanie! Neusilujú sa o pravdu, ani nedokážu nasledovať Božiu vôľu, svedčiť o Bohu alebo konať ako svedkovia Božích slov a diela – dostať toto požehnanie je už celkom dobré. Čo by mohol človek očakávať, že získa, ak sa neusiluje o pravdu? Už byť verným robotníkom nie je zlé. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Je možné, aby sa títo jednotlivci stali Božím ľudom?“ Je. Jediná možnosť je, ak títo jednotlivci na základe toho, že sú schopní zanechať veci a znášať útrapy, dokážu prijať pravdu, uznať svoju vlastnú skazenosť a správne jej čeliť a potom hľadať pravdu na jej vyriešenie, nekonať na základe ľudskej dobroty alebo ľudskej zdržanlivosti, vytrvalosti a húževnatosti, ale praktizovať podľa pravdy-princípov, takže nakoniec ich povaha môže prejsť nejakými zmenami, potom majú určitú šancu stať sa Božím ľudom. Ak však ich činy a správanie nesúvisia so zmenou povahy, nesúvisia s prijímaním pravdy a so spásou, potom je ich šanca stať sa Božím ľudom nulová; to je fakt. Aký je princíp zaobchádzania s vernými robotníkmi? Je to vynaložiť najväčšie úsilie, aby sme týmto ľuďom pomohli vytriezvieť. Aký je účel toho, aby vytriezveli? Aby nestavali vzdušné zámky. Niekto sa môže opýtať: „Na čo sa vzťahuje ‚stavanie vzdušných zámkov‘?“ Dochádza k tomu vtedy, keď sa ľudia považujú za takých, ktorí „majú dobrú ľudskú prirodzenosť, skutočne veria v Boha a majú schopnosť zanechať veci a ochotu platiť cenu“, a potom očakávajú, že ich Boh spasí, čo je nemožné. Musí im byť jasné, že zastávať názor, že „mať dobrú ľudskú prirodzenosť, skutočne veriť v Boha a mať schopnosť zanechať veci a ochotu platiť cenu môže viesť k prijatiu Božej spásy“, je nesprávne a hlúpe. Musí sa im objasniť, že mať tieto vlastnosti neznamená, že človek odvrhol svoju skazenú povahu, ani trocha dobrého správania neznamená, že človek môže byť spasený, nieto ešte, že získal pravdu, a že jeho názory sú absurdné, smiešne a v rozpore a úplne nezlučiteľné s pravdou, ktorú vyjadril Boh. Týmto ľuďom, ktorí sa tvrdohlavo držia náboženských predstáv, by sa malo pomôcť; čítaj im Božie slová a hovor s nimi v duchovnom spoločenstve o pravde. Ak stále nedokážu prijať pravdu a bez ohľadu na to, ako s nimi hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde, zostávajú neosvietení a neprejavujú žiadny úmysel hľadať, potom nie je potrebné ich nútiť. Môžu až do konca slúžiť len ako robotníci.