Pokiaľ ide o typ ľudí, ktorí sú zjavení a vyradení, prejavy ich rôznych zlých skutkov, ako aj zlomyseľné slová a výroky, ktoré zjavujú vo svojom každodennom živote, sú jasne viditeľné. A predsa, niektorí vodcovia a pracovníci nedokážu rozlíšiť týchto zlých ľudí takých, akí v skutočnosti sú, ani preniknúť do ich prirodzenosti-podstaty. Títo vodcovia a pracovníci si zrejme neuvedomujú, že sú to zlí ľudia a pochybovači, a tak ich neplánujú odstrániť z cirkvi ani sa nimi primerane zaoberať. Z ich strany ako vodcov a pracovníkov ide o vážne zanedbanie zodpovednosti. S otvorenými očami sa prizerajú, ako títo ľudia s démonickou prirodzenosťou nedodržiavajú žiadne pravidlá Božieho domu, ako besnia a svojvoľne vyrušujú a sabotujú prácu cirkvi a poriadok cirkevného života; dokonca týmto ľuďom tolerujú, keď konajú drzo a bezohľadne, správajú sa v rozpore so zákonom a poškodzujú záujmy Božieho domu pod zámienkou konania svojej povinnosti. Poškodzovanie záujmov Božieho domu zahŕňa mnoho vecí: poškodzovanie strojov a rôzneho vybavenia Božieho domu, poškodzovanie jeho rôznych kancelárskych zariadení a potrieb, dokonca aj svojvoľné mrhanie Božími obetami a podobne. Závažnejšie je, že svojhlavo šíria rôzne bludy a omyly, čím spôsobujú také vyrušenie, že Boží vyvolený ľud nemôže v pokoji konať svoje povinnosti, také vyrušenie, že ľudia, ktorí sú slabí a negatívni, zanechávajú svoje povinnosti a strácajú vieru v nasledovanie Boha. Títo zlí ľudia robia všetky tieto zlé veci, páchajú všetky tieto zlé skutky, ktoré vyrušujú a narúšajú prácu cirkvi a škodia bratom a sestrám, no vodcovia a pracovníci zatvárajú oči a tvária sa, že nepočujú; niektorí z nich dokonca hovoria: „Nevedel som o tom, nikto mi to nepovedal!“ Tá banda zverov a diablov napáchala spúšť, rozpútala v cirkvi chaos, a vodcovia a pracovníci napriek tomu nie sú vôbec informovaní a nevedia o tom! Nie je to spodina? Kde majú srdce? Čo robia? Nevedú len plané reči? Nezanedbávajú svoje riadne úlohy? Každý deň, keď sú takíto falošní vodcovia v úrade, je ďalším dňom, keď rôzni zlí ľudia bezohľadne vyrušujú cirkev a škodia Božiemu vyvolenému ľudu. Keďže falošní vodcovia si neplnia svoje povinnosti, tá banda zverov sa celý deň povaľuje, nekoná žiadne povinnosti, nedodržiava žiadne pravidlá, priživuje sa na Božom dome, bezplatne si užíva rôzne materiálne výhody a hmotné zabezpečenie Božieho domu – dokonca úmyselne vyrušujú prácu cirkvi, poškodzujú stroje a vybavenie Božieho domu. Takto sa správajú, a predsa stále očakávajú, že budú v Božom dome žiť pohodlným životom a robiť si, čo sa im zachce, pričom ich nesmie nikto obťažovať ani provokovať. Je to taký vážny problém, no vodcovia a pracovníci ho prehliadajú a neriešia, ani keď im ho iní nahlásia – nie sú odpadom, ktorý nekoná žiadnu skutočnú prácu? Nie je to vážne zanedbanie zodpovednosti? (Áno, je.) Niektorí hovoria: „Problém som nevyriešil, pretože som bol zaneprázdnený inou prácou. Jednoducho som sa k tomu nedostal!“ Sú tieto slová opodstatnené? Čím si tak zaneprázdnený, ak neriešiš taký vážny problém? Majú veci, ktorými si zaneprázdnený, nejakú hodnotu? Dokážeš si vo svojej práci stanoviť priority? Nemalo by mať riešenie problémov prednosť, nech si akokoľvek zaneprázdnený prácou? Zodpovednosťou vodcov a pracovníkov je pohotovo porozumieť rôznym druhom ľudí, ktorí narúšajú a vyrušujú prácu cirkvi, a zaoberať sa nimi. Ak odkladáš skutočné problémy a zaoberáš sa inými záležitosťami, konáš skutočnú prácu? Ak objavíš problém alebo ti ho niekto nahlási, mal by si odložiť prácu, ktorú máš práve v rukách, a okamžite ísť na miesto a zistiť, kde je zdroj problému. Ak nejaký zlý človek narúša a vyrušuje prácu cirkvi, mal by si najprv tohto zlého človeka odstrániť. Potom bude riešenie ostatných problémov jednoduché. Ak objavíš problém a neriešiš ho s tvrdením, že si príliš zaneprázdnený, vari sa v skutočnosti len nenaháňaš ako veverička v kolese? Čím si vlastne taký zaneprázdnený? Je to skutočná práca? Dokážeš to jasne vysvetliť? Sú tvoje dôvody a výhovorky opodstatnené? Prečo nepovažuješ riešenie problémov za dôležité? Prečo neriešiš problémy včas? Prečo si hľadáš výhovorky a vyhýbaš sa tomu s tvrdením, že si príliš zaneprázdnený, aby si sa o to postaral? Nie je to nezodpovednosť? Ako vodca v cirkvi nedávaš riešeniu problémov prioritu, zaoberáš sa rôznymi triviálnymi záležitosťami, nevidíš existenciu kritických problémov, nedokážeš v práci rozlíšiť dôležitosť a naliehavosť a uchopiť kľúčové body – to sú prejavy mimoriadne slabej kvality a taký človek je popletený. Je jedno, koľko rokov si vodcom, nedokážeš dobre vykonávať prácu cirkvi. Mal by si priznať zodpovednosť a odstúpiť. Ak má vodca príliš slabú kvalitu, akýkoľvek výcvik je zbytočný; určite nebude schopný vykonať žiadnu prácu – je to falošný vodca, ktorého treba prepustiť a upraviť mu pridelenie povinnosti. Aké má dôsledky to, keď pracujú falošní vodcovia? Objektívne povedané, všetko, čo falošní vodcovia robia, prináša cirkvi straty po mnohých stránkach. Na jednej strane sa nevykonáva dobre podstatná práca cirkvi, čo priamo bráni efektívnosti rôznych pracovných úloh cirkvi. Zároveň to škodí vstupu Božieho vyvoleného ľudu do života a ovplyvňuje ho to. Najdôležitejšie je, že to ovplyvňuje šírenie evanjelia o kráľovstve. Všetky tieto dôsledky priamo súvisia s tým, že falošní vodcovia nekonajú skutočnú prácu. Jasnejšie povedané, všetko toto je spôsobené tým, že falošní vodcovia sa nevenujú skutočnej práci. Ak by sa iní vodcovia a pracovníci mohli aktívne zapojiť do nejakej skutočnej práce, zrýchliť tempo a skrátiť čas potrebný na riešenie problémov, neboli by rôzne straty, ktoré falošní vodcovia spôsobujú Božiemu domu, o niečo miernejšie? Mohli by sa aspoň znížiť. Aj keď od teba Boží dom nevyžaduje, aby si problémy riešil okamžite, keď vzniknú, prinajmenšom po ich nahlásení by si ich mal začať okamžite riešiť: pýtať sa bratov a sestier na situáciu a diskutovať a hovoriť v duchovnom spoločenstve s ostatnými vodcami a pracovníkmi o tom, ako problémy vyriešiť. Ak je problém vážny a nevieš, ako ho vyriešiť, mal by si ho pohotovo nahlásiť vyššie a hľadať riešenia. Toto by mali dosiahnuť všetci vodcovia a pracovníci. Súčasným problémom však je, že títo vodcovia a pracovníci, aj keď nedokážu problémy vyriešiť, nehlásia ich vyššie. Veľmi sa boja hlásiť ich vyššie zo strachu, že by odhalili svoju vlastnú neschopnosť, príliš slabú kvalitu a neschopnosť vykonávať skutočnú prácu; obávajú sa, že budú prepustení. Napriek tomu nepreberajú iniciatívu a nepracujú; sú tupí a otupení a pomalí v konaní. Bez cesty k riešeniu problémov sa len pretĺkajú, čo vedie k nahromadeniu príliš mnohých nevyriešených problémov, čím poskytujú príležitosti zlým ľuďom. Keď títo zlí ľudia a ľudia s ambíciami vidia, že falošní vodcovia sú naničhodníci, chopia sa príležitosti a nedbanlivo páchajú zlé skutky, čím uvrhnú cirkev do chaosu a neporiadku a paralyzujú všetky aspekty práce. Hoci by falošní vodcovia mali niesť hlavnú zodpovednosť, ani ostatní vodcovia a pracovníci si nesplnili svoje povinnosti. Nie je to vážne zanedbanie zodpovednosti zo strany vodcov a pracovníkov? Väčšina problémov, ktoré v cirkvi vznikajú, v skutočnosti priamo súvisí s vyrušeniami spôsobenými zlými ľuďmi a pochybovačmi. Ak vodcovia a pracovníci nedokážu pohotovo identifikovať koreň problémov, nedokážu nájsť hlavných vinníkov, ktorí problémy spôsobujú, a vždy hľadajú dôvody inde, potom nebudú schopní problémy zásadne vyriešiť a problémy sa budú v budúcnosti naďalej objavovať. Ak sú rozvracači alebo tí, ktorí v zákulisí vytvárajú problémy, dolapení a priamo vzatí na zodpovednosť, tento spôsob riešenia problémov je najúčinnejší. Prinajmenšom zaručuje, že títo pochybovači a zlí ľudia sa neodvážia naďalej besnieť a spôsobovať narušenia a vyrušenia. Nemali by toto vodcovia a pracovníci dosiahnuť? (Áno.) Dá sa s istotou povedať, že hlavným dôvodom, prečo sa problémy v cirkvi množia a neriešia sa včas, je nezodpovednosť vodcov a pracovníkov, alebo to, že falošní vodcovia nemajú pravdu-realitu a nedokážu vykonávať skutočnú prácu. Ak vodcovia a pracovníci nedokážu riešiť rôzne problémy, ktoré v cirkvi vznikajú, určite nedokážu vykonávať prácu, ktorá prináleží ich pozícii. Existuje niekoľko situácií a dôvodov, ktorým tu treba jasne porozumieť: ak sú vodcovia a pracovníci nováčikovia bez skúseností, malo by sa im trpezlivo pomáhať, viesť ich k riešeniu problémov a v procese riešenia problémov sa majú naučiť niektoré veci a pochopiť pravdu-princípy. Takto sa postupne naučia riešiť problémy. Ak vodcovia a pracovníci nie sú tí správni ľudia, úplne odmietajú prijať pravdu a namiesto toho používajú na riešenie problémov názory a metódy nevercov, nie je to v súlade s pravdou-princípmi. Takíto ľudia nie sú vhodní na to, aby boli vodcami a pracovníkmi, a mali by byť včas prepustení a vyradení; potom by sa mali konať nové voľby, aby sa vybrali vhodní vodcovia a pracovníci. Iba tento prístup môže problém dôkladne vyriešiť. Byť cirkevným vodcom nie je ľahká úloha a je nevyhnutné, že niektoré problémy sa nedajú zvládnuť. Ak má však človek rozum, keď čelí problémom, ktoré nedokáže vyriešiť, nemal by ich skrývať, potláčať a ignorovať. Namiesto toho by sa mal poradiť s niekoľkými ľuďmi, ktorí rozumejú pravde, aby spoločne našli riešenie, čo by mohlo vyriešiť sedemdesiat až osemdesiat percent problémov, prinajmenšom by to mohlo dočasne zabrániť vzniku vážnych problémov. Toto je schodná cesta. Ak sa problémy skutočne nedajú vyriešiť, potom by mal človek hľadať riešenia Zhora, čo je múdra voľba. Ak sa bojíš straty tváre alebo sa bojíš, že ťa Zhora oreže za tvoju neschopnosť, a preto problémy zatajuješ a nehlásiš, si úplne pasívny. Ak sa správaš ako otupený, nechápavý blázon a nevieš si rady, zdržiavaš tým veci. Takéto situácie ľahko poskytujú príležitosti zlým ľuďom a antikristom a umožňujú im využiť chaos, aby konali. Prečo sa hovorí, že využívajú chaos, aby konali? Pretože čakajú presne na túto príležitosť. Keď vodcovia a pracovníci nedokážu zvládnuť žiadne problémy a Boží vyvolený ľud pociťuje úzkosť a nepokoj a už v nich stratil dôveru, zlí ľudia a antikristi sa snažia túto medzeru využiť. Myslia si, že cirkev je v stave bez vedenia a riadenia. Chcú využiť túto príležitosť, aby predviedli svoje schopnosti, aby si ich Boží vyvolený ľud vážil a veril, že v porovnaní s vodcami a pracovníkmi majú lepšiu kvalitu, sú viac schopní riešiť problémy, ukázať cestu von a dokážu lepšie zvrátiť situáciu uprostred chaosu. Nechcú zlí ľudia a antikristi urobiť toto najviac zo všetkého? Keď sú v takej chvíli vodcovia a pracovníci bezmocní a zlí ľudia a antikristi sa postavia a vyriešia problémy, dokonca ukážu cestu von, komu bude Boží vyvolený ľud veriť? Prirodzene, bude veriť zlým ľuďom a silám antikristov. Čo to ukazuje? Ukazuje to, že vodcovia a pracovníci sú naničhodníci, nič nedokážu a zlyhávajú v kľúčových chvíľach. Sú takíto ľudia ešte hodní byť vodcami a pracovníkmi? Hoci antikristi nemajú pravdu-realitu a nedokážu vykonávať skutočnú prácu, všetci v rôznej miere majú nejaké dary a sú relatívne bystrejší vo vonkajších záležitostiach, čo je presne ich výhoda a je to spôsob, akým dokážu zavádzať ľudí. Ale ak by sa stali vodcami a pracovníkmi, mohli by skutočne použiť pravdu na riešenie problémov Božieho vyvoleného ľudu? Mohli by skutočne viesť Boží vyvolený ľud, aby jedol a pil Božie slová, rozumel pravde a vstupoval do pravdy-reality? Absolútne nie. Hoci majú nejaké dary a sú výreční, nemajú vôbec žiadnu pravdu-realitu. Hodia sa za vodcov a pracovníkov cirkvi? Vôbec nie! Toto je niečo, čo by mal Boží vyvolený ľud prezrieť; nikdy sa nesmie nechať zaviesť alebo oklamať zlými ľuďmi a antikristami. Pochybovači, zlí ľudia a antikristi sa vôbec neusilujú o pravdu a nemajú ani kúsok pravdy-reality. Tak Mi povedzte, môžu povedať niečo so svedomím a rozumom, ako napríklad: „Aj keď je cirkev teraz bez vedenia, musíme konať z vlastnej iniciatívy. Predpisy Božieho domu sa nemôžu porušovať, princípy vyžadované Božím domom sa nemôžu meniť. Mali by sme robiť to, čo máme; každý by sa mal držať svojich povinností, ktoré má konať, plniť si svoje zodpovednosti a nenarúšať poriadok“? Mohli by povedať niečo také? (Nie.) Absolútne nie! Aké kroky podniknú títo pochybovači a zlí ľudia? Bez dohľadu a dozoru ani nekonajú svoje povinnosti, oddávajú sa jedlu, pitiu, hrám a zábave, vedú plané reči, vtipkujú a dokonca flirtujú. Niektorí strávia celú noc pozeraním videí neveriaceho sveta, potom sa vyhovárajú, že ponocovali pri konaní svojich povinností, aby sa ulievali a priveľa spali. Toto sú skutky zlých ľudí, tých, ktorí sú z diablov. Cítia pri páchaní týchto zlých skutkov nejakú vinu? Prebudí sa v nich zrazu svedomie a prevezmú iniciatívu, aby si splnili nejaké ľudské zodpovednosti a urobili niečo prospešné pre Boží dom, cirkev a bratov a sestry? Absolútne nie. Keď sa niekto pozerá, neochotne urobia nejakú prácu naoko, len aby sa uživili. To je jediná vec, ktorú dokážu; okrem toho títo ľudia nemajú ani jedinú svetlú stránku. Má teda zmysel, aby títo ľudia zostávali v Božom dome? Nemá to vôbec žiadny zmysel. Takíto ľudia sú zbytoční a musia byť odstránení.

Ako zistíte, či niekto miluje pravdu? Dám vám príklad, aby ste tomu porozumeli. Niektorí ľudia sa venujú nejakému povolaniu a čím viac sa učia, čím viac sa vzdelávajú, čím viac rozumejú, tým ochotnejšie sa mu venujú a tým menej sú ochotní ho opustiť. Aký je to prejav? Znamená to, že sa im toto povolanie naozaj páči? (Áno.) Bez ohľadu na to, koľko útrap znášajú, akú cenu platia alebo koľko úsilia vynakladajú, neochvejne a bez ľútosti v tomto povolaní pokračujú. To je skutočná náklonnosť, hlboká, úprimná láska. Povedzme, že je tu niekto, kto tvrdí, že má rád určitú prácu, ale v procese osvojovania si odborných zručností nie je ochotný znášať útrapy ani platiť cenu a keď sa v práci objaví mnoho problémov, nehľadá riešenia, pretože sa bojí problémov a to, že sa venuje tomuto povolaniu dokonca často vníma ako mrzutosť alebo bremeno. Zmena povolania však nie je jednoduchá, a vzhľadom na materiálne výhody, ktoré mu toto povolanie môže priniesť, sa mu tento človek neochotne venuje, ale nikdy v ňom nevynikne. Naozaj sa mu teda toto povolanie páči? (Nie.) Zjavne nie. Existuje aj iný typ človeka, ktorý slovami vyjadruje náklonnosť k určitému povolaniu a venuje sa mu, ale nikdy neznáša útrapy ani neplatí cenu za to, aby si dobre osvojil odborné zručnosti. Počas procesu učenia si dokonca môže k povolaniu vytvoriť odpor alebo znechutenie a má čoraz menšiu ochotu sa učiť. Keď jeho odpor dosiahne určitú úroveň, zmení povolanie a potom nechce spomínať žiadne procesy, príbehy ani nič iné z doby, keď sa tomuto povolaniu venoval. Naozaj sa takýmto ľuďom toto povolanie páči? (Nie.) Nepáči sa im. Dokážu sa povolania ľahko vzdať, sú schopní ho nenávidieť a dokonca zmeniť, čo dokazuje, že sa im toto povolanie naozaj nepáči. Dôvod, prečo dokážu povolanie zanechať, je ten, že po tom, ako investovali veľké množstvo času, energie a úsilia im neumožnilo žiť bohatý život, po akom túžili, ani si užívať dobré materiálne podmienky. V srdci si k povolaniu vytvárajú odpor a preklínajú ho, dokonca zakazujú ostatným, aby ho spomínali, sami ho už nespomínajú a dokonca sa hanbia za to, že sa mu predtým venovali a považovali ho za svoju ašpiráciu a najvyšší cieľ, o ktorý sa v živote usilovali. Vzhľadom na to, do akej miery si dokážu k povolaniu vytvoriť odpor, bol ich počiatočný prejav náklonnosti k povolaniu úprimný? (Nie.) Existuje len jeden typ človeka, ktorému sa povolanie naozaj páči – bez ohľadu na to, či mu poskytuje dobrý materiálny život alebo značné výhody, a bez ohľadu na to, s koľkými ťažkosťami sa stretne alebo koľko utrpenia v tomto povolaní znesie, dokáže v ňom neochvejne vytrvať až do samého konca. To je skutočná náklonnosť. To isté platí aj pre to, či človek miluje pravdu. Ak naozaj miluješ pozitívne veci a postupuješ od lásky k pozitívnym veciam k láske k pravde, potom bez ohľadu na to, s akými situáciami sa stretneš, budeš vytrvalo hľadať pravdu a usilovať sa o ňu bez toho, aby si zmenil svoj životný cieľ. Ak sa dokážeš len tak vzdať viery v Boha a zanechať cestu spásy, nie je to skutočná láska k pravde. Pokiaľ ide o tých, ktorí sa neusilujú o pravdu, ale ani sa nevzdávajú, existuje len jeden dôvod ich vytrvalosti: myslia si, že pokiaľ existuje iskierka nádeje na dobrý výsledok a konečný osud, na dobrú budúcnosť, stojí za to risknúť to a mali by vytrvať až do konca. Veria, že táto vytrvalosť je nevyhnutná; pohromy práve narastajú a niet kam inam ísť, tak by tu mohli vydržať a skúsiť šťastie. Majú takíto ľudia v srdci čo i len kúsok lásky k pravde? (Nie.) Nemajú. Keď títo ľudia začnú prvýkrát veriť v Boha, tiež hovoria o nenávisti k svetu, nenávisti k satanovi, nenávisti k negatívnym veciam, láske k pozitívnym veciam a túžbe po svetle. Aké je však ich správanie, keď vstúpia do Božieho domu, do cirkvi? Aký je ich postoj, keď zistia, že sú robotníci, keď si uvedomia, že ich činy, správanie a prirodzenosť sa Bohu nepáčia? Aké druhy správania prejavujú? Dá sa povedať, že keď vnímajú, pocítia alebo si myslia, že už v Božom dome nie sú v priazni, že majú byť vyradení, niektorí sa rozhodnú odísť. Iní, hoci v cirkvi neochotne zostávajú, prepadnú beznádeji a nakoniec sú nútení odísť. Takíto ľudia vôbec nemilujú pravdu; keď je ich túžba po požehnaniach zničená, dokážu zradiť Boha a odvrátiť sa od Neho. Tieto rôzne prejavy ukazujú postoje rôznych ľudí k pravde.

IV. Odlišné výsledky týchto troch druhov ľudí

Práve sme mali duchovné spoločenstvo o charakteristikách troch typov ľudí: pracovníkov, najatých pracovníkov a Božieho ľudu. Z ich charakteristík je zrejmé, že ich konečné výsledky nie sú určené objektívnym prostredím alebo podmienkami, ale ich vlastným usilovaním sa a ich prirodzenosťou-podstatou. Samozrejme, objektívne povedané, je to Boh, kto určuje osudy ľudí, ale Boh tieto rozhodnutia robí na základe toho, či ľudia milujú pravdu a či sú schopní ju prijať. Robotníci sa tiež vyznávajú, že milujú pravdu a pozitívne veci, ale na konci, keď sa Božie dielo skončí, zostávajú ich predstavy a domnienky o Bohu, ich prehnané požiadavky na Boha a ich zrada Boha nezmenené. Je to preto, lebo počas obdobia Božieho diela, v procese nasledovania Boha a konania svojich povinností, nikdy nevyriešili svoje skazené povahy. Hlavnou príčinou toho, že neriešia svoje skazené povahy, je to, že v zásade neprijímajú pravdu. Hoci majú túžbu podriadiť sa Bohu, to, čo skutočne prejavujú, je len schopnosť zanechať a ochota platiť cenu, bez toho, aby niekedy hľadali pravdu-princípy alebo cestu podriadenia sa Bohu. Konečným výsledkom je, že hoci vynaložili veľa úsilia, nemajú o Bohu ani najmenšie poznanie. Stále sú schopní Ho pred inými ľuďmi a pred satanom zradiť a vyjadrovať o Ňom svoje predstavy a domnienky a svoje nerozumné požiadavky na Neho. Keď sa Božie dielo skončí, stále sa považujú za ľudí, ktorí „majú dobrú ľudskú prirodzenosť, skutočne veria v Boha, sú schopní zanechať veci a znášať útrapy a určite budú môcť byť spasení“, a preto sú pokojní. V skutočnosti vždy kráčali cestou robotníka, vôbec sa neusilovali o pravdu; preto si vždy zachovávajú identitu robotníka. Pokiaľ ide o ďalšiu kategóriu ľudí, najatých pracovníkov, o tých nebudeme diskutovať. Ďalšou kategóriou je Boží ľud, ktorý sme práve spomínali. V priebehu nasledovania Boha sa Mu podobne ako robotníci vydávajú, venujú svoj čas a energiu, a dokonca aj svoju mladosť, prechádzajú veľkým utrpením a platia vysokú cenu. V tomto sú rovnakí ako robotníci. V čom sa teda líšia? V tom, že keď sa Božie dielo skončí, ich početné predstavy, domnienky a prehnané požiadavky na Boha budú vyriešené. Prejavy, stavy a odhalenia skazenosti, ktoré v ich skazených povahách zjavne odolávajú Bohu, budú odvrhnuté. Tie, ktoré ešte nebudú vyriešené, sa rozplynú, keď postupne prostredníctvom skúseností porozumejú pravde. Hoci ich skazené povahy nebudú úplne odvrhnuté, ich život-povahy prejdú niektorými zmenami. Väčšinu času budú schopní praktizovať podľa pravdy-princípov, ktorým rozumejú, a odhalenia ich skazených pováh sa výrazne obmedzia. Hoci to neznamená, že ich neodhalia v žiadnom prostredí, títo ľudia splnia jednu základnú požiadavku: splnia Božiu požiadavku, aby boli čestní; v podstate budú čestnými ľuďmi. Okrem toho, keď odhaľujú skazené povahy alebo páchajú priestupky či prechovávajú predstavy a vzdorovitosť voči Bohu, budú mať bez ohľadu na prostredie, v ktorom to urobia, kajúcny postoj. A je tu ešte jeden bod, ktorý je najdôležitejší: akékoľvek konkrétne kroky Boh podnikne a akokoľvek bude konať v diele súdu posledných dní, čokoľvek zamýšľa urobiť v budúcnosti, akokoľvek usporiada osud ľudstva a akokoľvek oni sami budú žiť v prostredí, ktoré On usporiada, všetci budú mať podriadené srdce a postoj podriadenosti, bez osobných volieb a bez osobných plánov a zámerov. Vďaka týmto rôznym pozitívnym prejavom sa už stanú takými ľuďmi, akých Boh vyžaduje, ľuďmi, ktorí nasledujú Božiu cestu: báť sa Ho a vyhýbať sa zlu. Hoci budú stále ďaleko od skutočného štandardu – „báť sa Boha a vyhýbať sa zlu a byť dokonalou osobou“ – ako uviedol Boh, keď na nich prídu Božie skúšky, budú schopní hľadať a podriadiť sa, čo je postačujúce. Nebudú sa sťažovať; budú len čakať a podriaďovať sa. Hoci vaše aktuálne situácie môžu byť od takého výsledku ešte ďaleko a pre niektorých sa to môže zdať veľmi vzdialené a nedosiahnuteľné, ak dokážeš prijať pravdu a považovať Božie slová za svoj princíp a základ existencie, potom ver, že jedného dňa ty, alebo vy všetci, už nebudete ďaleko od toho, aby ste sa stali skutočným Božím ľudom, ktorý On miluje – ver, že ten deň je na dohľad. Či už je to v súčasnosti predpovedané alebo je to na dohľad, konečný výsledok ani v jednom prípade nie je fantázia, ale skutočnosť, ktorá sa má čoskoro uskutočniť a naplniť. V kom presne sa táto skutočnosť naplní, v ktorých ľuďoch sa naplní, závisí od toho, ako sa v skutočnosti usilujete o pravdu. Inými slovami, či naozaj miluješ pravdu do tej miery, že sa o ňu dokážeš usilovať a praktizovať ju, alebo k nej máš len trochu lásky, ale nedokážeš ju úplne prijať a praktizovať, konečný výsledok ti poskytne odpoveď. Dobre, tu ukončíme naše duchovné spoločenstvo na túto tému.